Blog Archives
Stageira
– aj Stageiros – malé mesto na východnom pobreží Chalkidiky, rodisko Aristotelovo.
Chalkidiké
– hornatý a dodnes zalesnený polostrov v severnom Grécku zasahujúci tromi dlhými polostrovmi (Palléné, Sithóniá a Akté s horou Athos) do Egejského mora. Vo východnej časti Chalkidiky ležalo mestečko Stageira – rodisko Aristotelovo.
axiómy (Aristoteles)
– to najvšeobecnejšie a počiatky všetkého ostatného. Keby neboli vecou filozofie, kto iný by ich mal skúmať v tom zmysle, čo je na nich pravdivé a čo nepravdivé (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles, dôkaz (Aristoteles), princípy dokazovania (Aristoteles)
dôkaz (Aristoteles)
– musí vychádzať z niečoho, byť o niečom a kvôli niečomu dokazovať. Pre všetko nemôže byť dôkaz. Všetko, čo sa dokazuje, prináleží jednému rodu, pretože všetky dokazovacie vedy používajú axiómy (cf 122;273). O tom „čo je to“ niet nijakého dôkazu … Continue reading
princípy dokazovania (Aristoteles)
– všeobecné vety, ktoré tvoria základ každého dôkazu, napríklad že vo všetkom musí byť alebo klad, alebo zápor, že nie je možné, aby niečo zároveň bolo a nebolo, a viac takýchto podobných základných vied (122;273). Odkazy: Aristoteles, axiómy (Aristoteles), dôkaz … Continue reading
nekonečné (Aristoteles)
– nemá bytie (122;268). Odkazy: Aristoteles
cieľ konečný (Aristoteles)
– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles
vznik (Aristoteles)
– je medzi bytím a nebytím (122;268). Odkazy: Aristoteles
veda praktická (Aristoteles)
– veda, ktorej cieľom je výkon, dielo (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
filozofia (Aristoteles)
– veda o pravde (122;266). Odkazy: Aristoteles
príčina (Aristoteles)
– hovorí sa o nej „v štyroch významoch: v prvom význame hovoríme, že príčina je podstatou a bytnosťou – lebo ‚prečo‘ nás vedie ku konečnému pojmu, prvým ‚prečo‘ však sú príčina a počiatok –; v druhom význame je príčinou látka a podmet; … Continue reading
veda božská (Aristoteles)
– veda, ktorú má predovšetkým boh, a potom tá, ktorá je vedou o božských veciach. Všetky ostatné vedy môžu byť pre život potrebnejšie, než je táto, lepšia však nie je ani jedna (cf 122;247). Odkazy: Aristoteles
údiv (Aristoteles)
– čudovanie sa, pre ktoré ľudia filozofujú. Ľudia sa spočiatku čudovali záhadným javom, ktoré mali bezprostredne pred očami, potom postupovali krok za krokom ďalej a dostali sa k významnejším javom, napríklad k záhade jednotlivých mesačných fáz, dráhy slnka a hviezd … Continue reading
človek slobodný (Aristoteles)
– človek, ktorý tu je pre seba, a nie pre druhého (cf 122;246). Odkazy: Aristoteles
veda teoretická (Aristoteles)
– veda, ktorá skúma prvé počiatky a príčiny (vrátane dobra a účelu, ktoré sú jednou z príčin) (cf 122;246). Cieľom teoretickej vedy je pravda (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
človek múdry (Aristoteles)
– človek, ktorý vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach; je to človek, ktorý vie poznať veci ťažké a pre človeka neľahko pochopiteľné. V každej vede pokladáme za múdrejšieho toho, kto je presnejší ako iní a lepšie … Continue reading
múdrosť (Aristoteles)
– veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. Múdrosť je skôr vedou vládnucou než slúžiacou (cf 122;245). Múdrosť je veda o prvých príčinách (cf 122;272 – 273). Odkazy: Aristoteles
skúsenosť (Aristoteles)
– znalosť jednotlivých vecí, ktorá u ľudí vzniká z pamäti, lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchopovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (cf 122;243). Odkazy: Aristoteles
umenie (Aristoteles)
– znalosť všeobecného vznikajúca tak, že sa z mnohých postrehov získaných skúsenosťou utvorí jeden všeobecný súd o podobných veciach (122;243 – 244). Odkazy: Aristoteles
chvíľa (Heidegger, M.)
– nem. die Weile – napätosť a rozopätosť, rozprestierajúcno sa (die Weite) vzchádzania voči zachádzaniu a zároveň prechod jedného do druhého. Chvíľa nie je bezobsažný okamih, prázdne „teraz“ alebo bod (cf. 121;26).
Heidegger, Martin (1889 – 1976) (synkriticizmus)
– mysliteľ, ktorého dielo predstavuje jeden z hlavných zdrojov synkriticizmu, a síce tým, že ukazuje aj iné pramene a cesty európskeho myslenia než sú tie, ktoré civilizáciu vedú do záhuby, robia ju mŕtvou alebo smrtonosnou, ako sa to zjavne či … Continue reading
hodnota knihy (synkriticizmus)
– miera participácie knihy v ľubovoľnom jej význame, funkcii a forme na kultúre ako pretváraní zla na dobro, škaredého na krásne a tak ďalej (pozri: kultúra). Rozpracovanie axiológie knihy ako súčasti filozofie knihy by bolo potrebné už vzhľadom na skutočnosť, … Continue reading
útecha (synkriticizmus)
– podproces kultúry, jedna z foriem transformácie utrpenia na zmysel i transformácie trpiaceho na bytosť schopnú utrpenie znášať = transformovať na zmysel. V našom živote máme možnosť otvoriť ontologickú diferenciu utrpenia na jednej strane a zmyslu utrpenia na druhej strane, … Continue reading
chápanie (synkriticizmus)
– sa viaže na sebapremenu chápajúceho; chápanie bez reálnej premeny chápajúceho je pseudochápanie a „chápajúci“ by sa bez sebapremeny iba javil ako chápajúci alebo iba vyhlasoval za chápajúceho, no v skutočnosti by nechápal nič. Toto sa vzťahuje v prvom rade na … Continue reading
disciplína synkriticizmu (synkriticizmus)
– to ktoré odvetvie synkriticizmu (napríklad synkriticistická antropológia, agapológia, synkriticistická epistemológia, synkriticistická ontológia atď., zoznam pozri nižšie v odkazoch) s podčiarknutím jeho ponematického aspektu; odtiaľto aj blízkosť disciplíny synkriticizmu s príslušným umením (ars). Zmyslom vyčlenenia alebo konštitúcie tej ktorej disciplíny … Continue reading
kriticizmus Kantov (synkriticizmus)
– zdroj synkriticizmu vystupujúci spomedzi ostatných zdrojov synkriticizmu ako kritická propedeutika synkriticizmu vedno s propedeutikou synkriticizmu marxistickou, Nietzscheho, Husserlovou, Heideggerovou či Derridovou a ďalšími. Výhľady roztvárané týmto otvoreným súborom propedeutických zdrojov synkriticizmu na možné významové svety synkriticizmus svojou synkritickou metódou … Continue reading
rekonštitúcia (synkriticizmus)
– znovuoživenie, obnovenie; v rámci synkriticizmu sa tým myslí v prvom rade znovuvytvorenie recipovaného významu vedomím recipienta. V priebehu komunikácie sa podľa synkriticizmu významy, útvary zmyslu „neprenášajú“, ale rekonštituujú čiže znovuvytvárajú v mysli prijímateľa správy, oznamu. Výkon rekonštitúcie je podprocesom … Continue reading
Základná schéma synkriticizmu
Legenda: 1. TS = Prvá téza synkriticizmu. 2. TS = Druhá téza synkriticizmu. 3. TS = Tretia téza synkriticizmu. 4. TS = Štvrtá téza synkriticizmu. 5. TS = Piata téza synkriticizmu. Poznámka: 1. až 5. TS tvoria vedno so … Continue reading
šťastie lásky (synkriticizmus)
– transcendujúcno akéhokoľvek zisku alebo straty; náplň nadoblačia mysle. Takzvané trápenia s láskou sa týkajú sféry závislostí, lipnutí, hrubo povedané hormónov, ale nie lásky. Hormóny fakticky s láskou nemajú nič spoločného: láska tu je bez ohľadu na to, či sú … Continue reading
lákanie (synkricizmus)
– vábenie: ak nás niečo láka (vábi), to ešte neznamená, že po tom musíme túžiť; lákanie nezávisí od našej vôle, naša túžba po tom, čo nás láka, však áno. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
páčenie sa (synkriticizmus)
– matie potešenia z krásy; bytie v cieli: ak sa nám niečo páči, sme v cieli, ak po tom začneme túžiť, cieľ sa nám vzdiali. Túžba odďaľuje alebo kazí potešenie z krásy. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
civilizácia a kultúra (synkriticizmus)
pozri: vzťah kultúry a civilizácie (synkriticizmus). Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
Syncriticism (summary)
Syncriticism is a philosophy and a way of life. As philosophy consists of three parts: 1. philosophy of man (syncriticistical anthropology) 2. Philosophy of love (syncriticistical agapology) 3. philosophy of timelessness (perichronosophy). As a way of life lies in training … Continue reading
neuronálny
– neurónový, týkajúci sa neurónu.
synkriticizmus (synkriticizmus) celý článok
(angl. syncriticism, nem. Synkritizismus, čes. synkriticismus, rus. синкритицизм) – filozofia v pozadí budovania Pomocného slovníka filozofa. Synkriticizmus sa skladá z filozofie človeka, filozofie lásky a filozofie bezčasia; predstavuje nielen učenie, ale i spôsob života (pozri: disciplína synkriticizmu). Je to maximum … Continue reading
Časopisy
Get the Cambridge Journals Online widget PHI widget and many other great free widgets at Widgetbox! Not seeing a widget? (More info)
hovorenie o zmene (synkriticizmus)
– hovorenie, ktoré má zmysel len potiaľ, pokiaľ som ochotný zmeniť sa aj sám. Pokiaľ ochota zmeniť sa sám chýba, je hovorenie o zmene verbalizmus. Úmerne s blížiacim sa koncom nejakej etapy vývinu spoločnosti sa intenzifikuje reč intelektuála o tomto … Continue reading
štrukturujúcno zmyslu (synkriticizmus)
– to, čo zmyslu dodáva štruktúru a čo túto štruktúru udržuje a rozvíja. Toto štrukturujúcno má viacero dimenzií, rezov, napríklad logické alebo mimologické. Cf dimenzie zmyslu (synkriticizmus), logické (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), štrukturujúcno (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
štrukturujúcno univerza významového (synkriticizmus)
– to, čo významovému univerzu dodáva štruktúru a čo túto štruktúru udržuje a rozvíja. Toto štrukturujúcno má viacero dimenzií, rezov, napríklad logické alebo mimologické. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), štrukturujúcno (synkriticizmus), univerzum významové (synkriticizmus).
logické (synkriticizmus)
– jeden z rezov štrukturujúcnom významového univerza alebo zmyslu vôbec, tá jeho dimenzia, ktorá sa otvára logickému rozumu, ktorá je prístupná logike (logikám), logicky mysliacemu človeku. Cf logos (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), univerzum významové (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
štrukturujúcno (synkriticizmus)
– uvádzajúcno do štruktúry, poskytujúcno štruktúry, generujúcno a udržujúcno štruktúry, princíp štruktúry, komplex podmienok vzniku, existencie a pretrvávajúcna štruktúry. Napríklad logickým štrukturujúcnom, generátorom a udržujúcnom logických štruktúr (logického) je logos, štrukturujúcnom lásky je milujúcno atď. Dôležitou témou synkriticizmu je štrukturujúcno … Continue reading
dimenzie zmyslu (synkriticizmus)
– rezy jeho štrukturujúcnom, napríklad logické alebo mimologické. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
takt gnozeologický (synkriticizmus)
– pozri: bázeň, pokora a takt v poznaní (synkriticizmus). Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
pokora gnozeologická (synkriticizmus)
– pozri: bázeň, pokora a takt v poznaní (synkriticizmus). Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
bázeň gnozeologická (synkriticizmus)
– pozri: bázeň, pokora a takt v poznaní (synkriticizmus). Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
bázeň, pokora a takt v poznaní (synkriticizmus)
– Zem je taká krásna, až je takmer škoda, že sme ju poznali, pretože naše poznanie nezriedka pripomína pohľad Ľadovej kráľovnej – čoho sa raz dotkne, to skôr či neskôr zľadovatie. Prestávame (alebo prestali sme) mať schopnosť včas sklopiť zrak. … Continue reading
terminológia synkriticizmu (synkriticizmus)
– filozofická terminológia, ktorá sa zakladá na pojmosloví obvyklom vo filozofickej spisbe. Okrem toho sa pri výklade synkriticizmu používajú pomerne nezvyklé termíny-novotvary, inšpirované textami neskorého Heideggera. Zavádzanie novovytvorených výrazov je motivované podobne ako u Heideggera snahou nechať vystúpiť neobvyklosť bežne … Continue reading
pásmo vývinové civilizácie (synkriticizmus)
– tá ktorá špecifická oblasť vývinu civilizácie, napríklad vývin vedy, vývin umenia, vývin štátu, vývin filozofie atď. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus)
– metóda prekonávania sporov ich kultivovaním, t. j. ich premenou na vyčleňovanie totožných konštituentov sporných významových útvarov a odlišných konštituentov sporných významových útvarov. Kultivačný efekt metódy rozkladu spočíva v tom, že sporvedúce stránky si uvedomia, že tam, kde zastávajú spoločné … Continue reading
Trakl, Georg (1887 – 1914) (synkriticizmus)
– rakúsky básnik, veľký inšpirátor zavedenia jednej z kľúčových tém synkriticizmu – témy smrti civilizácie. Výtvarnoumeleckú obdobu kľúčovej traklovskej témy možno nahliadať v diele Jakuba Schikanedera (1855 – 1924); pozri špeciálne napríklad tento obraz. Sám Trakl napríklad v básni Rozpadání … Continue reading
a prima facie
– na prvý pohľad, hneď
a posteriori
– závislý od skúsenosti; zo skúsenosti
antecedens – consequens
– predchádzajúce – nasledujúce (následok dôsledok)
analogon rationis
– obdoba rozumu (komentár: u Leibniza nižšie formy vedomia, vlastné živočíchom)
amicus Plato, sed magis amica est veritas
– Platón je priateľ, ale ešte väčším priateľom je pravda (komentár: ide o parafrázu výroku pripisovaného Aristotelovi)
a limine
– hneď, od začiatku (napríklad niečo zavrhovať).
agere sequitur esse
– činnosť vychádza z bytia. (Komentár: Jedno z tvrdení scholastiky, podľa ktorého je podmienkou činnosti bytie.)
agens
– pôsobiacno, hybná sila, pôsobiaca podstata.
argumentum ad rem
– argument založený na pravých okolnostiach veci, zakladajúci sa na skutočnosti.
ad oculos
– na vlastné oči.
argumentum ad hominem
– dôkaz rátajúci s citmi presvedčovaného.
artistika (synkriticizmus)
– pestovanie umení (artes) a náuka o ňom, jeho štúdium. Cf artistika synkriticistická (synkriticizmus), joga (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
žičenie inakosti (synkriticizmus)
– prajný vzťah k pestrosti sveta; chcenie, želanie si, aby niekto alebo niečo dosiahlo inakosť; princíp žičenia inakosti stelesňuje 7. téza synkriticizmu; v súčasnej vede je jednou z najambicióznejších foriem realizácie princípu žičenia inakosti rozvíjanie M-teórie, pretože M-teória prináša výhľad … Continue reading
zmysluplnosť (synkriticizmus)
– vyplnenosť života človeka alebo jeho jednotlivých činností zmyslom; zmysluplnosť je maximum kultúry. Problematiku zmysluplnosti synkriticizmus rozvíja rozpracúvaním 4. tézy synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
zlo (synkriticizmus)
– škodenie (najmä druhým). Na strane konania zla je väčší stupeň automatizmu, než na strane konania dobra. Napríklad nevychovať dieťa je podstatne ľahšie než ho vychovať, na zničenie domu stačí triviálna nepozornosť, na jeho vybudovanie treba vynaloženie obrovského úsilia. Boj … Continue reading
zdanie (synkriticizmus)
– mätúcno nás, generujúcno ilúzií, napríklad majetok. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
zbezodkladnenie prerušenia konania zla (PKZ) (synkriticizmus)
– fenomén bezprostredne viazaný na konanie zla: prestať konať zlo nemôže ten, kto zlo nekoná. Iba ten, kto zlo koná, môže prestať zlo konať. Zákernosťou triviality tohto nahliadnutia alebo poznatku je, že prerušenie konania zla (PKZ) a jeho hlboké pochopenie … Continue reading
zápas (synkriticizmus)
– pozri: boj. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
záčasie (synkriticizmus)
(= metachrónia) – útvar alebo proces bezčasia bezčasovo (bezčasmo) nastupujúci s ustávaním času. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
vzťah kultúry a civilizácie (synkriticizmus)
– dedič vzťahu zákona Noci a zákona Kreontovho (k tomuto cf text Človek tvárou tvár k sporu inštitúcií); v dnešných časoch vzťah s azda najväčším potenciálom dramatickosti, pretože ide o vzťah živého s umierajúcim (alebo mŕtvym): neustále tu hrozí utváranie … Continue reading
význam (synkriticizmus)
– prvok manifestácie sveta v našom vedomí vyjadrený jazykovými alebo mimojazykovými prostriedkami; jadrom významu je dôležitosť. Cf metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), univerzum významové (synkriticizmus), útvar významový (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
výhudobňujúcno (synkriticizmus)
– výumeňujúcno na hudobný spôsob, emergencia umeleckohudobnej reality samozrejme v hudobnom tvorivom procese skladateľa ale aj (a možno ešte viac) za jeho hranicami v rámci hudobnej recepcie okrem iného aj hudobného diela. Z hľadiska synkriticizmu a najmä perichronozofie je mimoriadne … Continue reading
výčlovečňujúcno (synkriticizmus)
resp. výčlovečňujúcno sa – spôsob dostavovania sa (= nastávania a stávania) človeka ako dynamický aspekt (fundament) bytnenia človeka – človečenia/človečňujúcna. Výčlovečňujúcno (presnejšie povedané: výčlovečňujúcno svetu) je predmetom synkriticistickej ontológie človeka ako základnej vrstvy synkriticistickej filozofie človeka čiže synkriticistickej antropológie. Cf … Continue reading
výbytňujúcno (synkriticizmus)
– spôsob prabytnenia (nadbytnenia) ako dávajúcna bytia; procesuálny aspekt výbytňujúcna je výbytnenie. Cf bytie (synkriticizmus), ontológia synkriticistická (synkriticizmus), realita (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
výbytnenie (synkriticizmus)
– bezčasové nastávanie bytia samého; nastávanie (emanovanie) bytnenia samého bytia z prabytia alebo nadbytia. Cf bytie (synkriticizmus), ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
vojna (synkriticizmus)
– jeden z najmarkantnejších prejavov polemizmu, masovovražedné ustanie kultúrnosti; vakuola v dianí spoločnosti vyplnená organizovaným šírením smrti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
virtualizácia pozitívna (synkriticizmus)
– podporovanie rozvoja bytostných síl (lat. virtutes) človeka. Cf 9. téza synkriticizmu, synkriticizmus (synkriticizmus).
vedomie (synkriticizmus)
– otvárajúcno sa sveta človeku v podobe zmyslu; podmienkou tejto otvorenosti čiže podmienkou (re)kreovania zmyslu človekom je popri samozrejmej materiálnej (telesnej a sociálnej) zabezpečenosti normálneho fungovania vedomia človeka jeho prepojenosť s nadoblačím mysle. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
veda synkritická (synkriticizmus)
(scientia syncritica) – súbor synkritizovaných vedeckých disciplín čiže vedeckých disciplín (vied) 1. participujúcich na procesoch transformácie zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie a 2. stojacich na princípe nereduktívneho usúvzťažňovania čiže synkritiky … Continue reading
útvar významový volitívny (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom volitívnych aktivít vedomia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
útvar významový kognitívny (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu; filozofickoheuristicky sú veľmi dôležitými kognitívnymi významovými útvarmi kategórie, najmä filozofické kategórie a spomedzi nich jadrové filozofické kategórie, pretože majú kľúčovú tvarotvornú (štruktúrotvornú) funkciu pri utváraní sa toho ktorého historického, kultúrnookruhového a kultúrneho … Continue reading
útvar významový emocionálny (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom emocionálnej aktivity vedomia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
útvar významový (synkriticizmus)
– pri prvom priblížení statická zložka významového univerza, napríklad pojem, kategória, predstava, teória, súd, pocit krásy, zážitok zdesenia atď. Významové útvary sú formy alebo jednotky manifestácie sveta a nášho života vo svete v našom živote. Významové útvary sa členia na … Continue reading
utrpenie (synkriticizmus)
– nevyčerpateľný zdroj príležitostí pomáhať druhým. Utrpenie je bežné, ba až triviálne: na to, aby sme trpeli, nepotrebujeme mať nijaký osobitný talent. Talent si vyžaduje umenie odstraňovať utrpenie, pomáhať druhým. Odstraňovanie utrpenia, pomáhanie na ceste jeho odstraňovania je omnoho zriedkavejšie … Continue reading
univerzum významové (synkriticizmus)
– súbor významových útvarov a významových procesov; synkriticizmus tematizuje synchronický, diachronický a perichronický rez štruktúrou významového univerza a historické typy významového univerza s ich príslušnými historickými typmi racionality, emocionality, volitivity a konania najmä vzhľadom na podmienky možností dialógu medzi nimi. … Continue reading
unikajúcno (synkriticizmus)
– pozri: realita transhorizontová. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
udalosť (synkriticizmus)
(angl. enowning, nem. Ereignis, čes. úvlast, uvlastňování, uvlastnění) – rovno-onto-tvorný prvok diania alebo procesu; emergujúcno udalostí je realita; postupnosť udalostí je dianie alebo proces; udalosťou je aj ľudské indivíduum (ten ktorý konkrétny človek) ako príležitosť kultivácie. K udalosti človeka synkriticizmus … Continue reading
ubližovanie (synkriticizmus)
– spôsobovanie utrpenia. Vzhľadom na nevyčerpateľnosť zdroja utrpenia je zbytočné. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), škodenie (synkriticizmus).
transcendovanie (synkriticizmus)
– procesuálny aspekt transcendencie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
transcendencia (synkriticizmus)
(čes. transcendence) – prekračujúcno alebo vykračujúcno z časového súcna; transcendencia tvorí o. i. aj podstatu bytia človeka ako seba-prekračujúcno človeka; jadrom tejto človečej formy transcendencie (seba-prekračujúcna) je deegoizácia čiže sebarozpúšťajúcno, od-ja-ujúcno (angl. de-selfing, nem. Entichung); transcendencia smerom dovnútra (človeka) je … Continue reading
tragika (synkriticizmus)
– slobodné, dobrovoľné vedomé podstupovanie utrpenia, idenie do nešťastia či tvárou v tvár k smrti s kultúrnym poslaním a bytím omylným či inak limitovaným. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
tézy synkriticizmu (synkriticizmus)
– desať kľúčových myšlienok synkriticizmu, z ktorých prvé štyri sú základné; tézy sú usporiadané podľa princípu podstata-maximum: Podstatou ľudského bytia je transcendencia (homo transcendens) (1TS). Maximom ľudského bytia je kultúra (homo culturalis) (2TS). Podstatou kultúry je inscendencia (homo inscendens) (3TS). … Continue reading
Tao (synkriticizmus)
– Cestiacno (< cestiac < cestiť < cesta) – taoistická interpretácia transhorizontovej reality nechávajúce v sebe intervenovať ako hlavnú kategóriu pojem výcesťujúcna (vydávajúcna na cestu a udržujúcna na nej) alebo všezapríčiňujúcna čiže zapríčiňujúcna všetkých zmien a pohybov vo vesmíre. Cf … Continue reading
štruktúra (synkriticizmus)
(čes. struktura) – usporiadanie entity, ktoré synkriticizmus tematizuje 1. z hľadiska synchronického, diachronického a perichronického a 2. z hľadiska momentálneho prierezu ňou, z hľadiska jej genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutných externých súvislostí. Cf analýza systémová (synkriticizmus), hlúposť (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), … Continue reading
škola bratislavská filozofickometodologická (BFŠ) (synkriticizmus)
– škola slovenskej filozofie založená Igorom Hrušovským a Vojtechom Filkornom; BFŠ sa utvárala z odkazu Vedeckej syntézy v štyridsiatych rokoch 20. storočia a rozvinula v priebehu druhej polovice 20. storočia do vyhranenej filozofémy centrovanej najmä okolo Hrušovského štrukturológie a idey … Continue reading
škodenie (synkriticizmus)
– spôsobovanie utrpenia; cieľavedome ho konať je zbytočné, pretože k nemu dochádza aj mimo cieľavedomej činnosti, automaticky; zmierňovaniu utrpenia sa však naopak oddáva venovať, pretože zmierňovanie utrpenia nie je v takom rozsahu automatické ako šírenie utrpenia, slovom: je omnoho ľahšie … Continue reading
synkríza (synkriticizmus)
(= konferancia; angl. syncrisis, čes. synkrize, rus. синкрисис) – nereduktívne usúvzťažňovanie sa; jej cieľavedomým uskutočňovaním je synkritika; synkríza je opozitum diakrízy; synkrízou sa dostavuje v realite nový druh vzťahu a nová kvalita, ktorých tu pred synkrízou nebolo. Bezčasovostný aspekt synkrízy … Continue reading
synkritizmus Komenského, J. A. (synkriticizmus)
(čes. synkritismus Komenského, J. A.) – vedno s Husserlovou fenomenológiou a v Patočkovej recepcii primárny zdroj inšpirácie pri tvorbe synkriticizmu; Komenského synkritizmus predstavuje koncepciu harmonizácie všetkých poznatkov človeka do jednej jedinej sústavy, opierajúcu sa o synkritickú metódu; táto “metóda vychádza … Continue reading
synkritizácia (synkriticizmus)
= synkritizovanie = synkritizujúcno – uvoľnenie eventuálneho synkritického obsahu transformácie na synkritickú disciplínu, pretváranie tej ktorej činnosti človeka na činnosť synkritickú, napríklad transformácia vedy na synkritickú vedu, bežného spôsobu života na synkritický spôsob života atď. Synkritizácia stojí na princípe 1. … Continue reading
synkritika (synkriticizmus)
– metóda synkriticizmu, cieľavedome uskutočňovaná synkríza; postup napolceste medzi analýzou a syntézou; synkritiku tvorí otvorený súbor nereduktívne usúvzťažňovaných výskumných postupov najmä fenomenologickej, hermeneutickej, transcendentalistickej (kriticistickej), v širokom zmysle štrukturalistickej a dekonštruktivistickej proveniencie systémovoanalyticky uskutočňovaných a organizovaných. Učenie o synkritike sa … Continue reading
