synkritika (synkriticizmus)
– metóda synkriticizmu, cieľavedome uskutočňovaná synkríza; postup napolceste medzi analýzou a syntézou; synkritiku tvorí otvorený súbor nereduktívne usúvzťažňovaných výskumných postupov najmä fenomenologickej, hermeneutickej, transcendentalistickej (kriticistickej), v širokom zmysle štrukturalistickej a dekonštruktivistickej proveniencie systémovoanalyticky uskutočňovaných a organizovaných.
Učenie o synkritike sa rozvíja rozpracúvaním 5. tézy synkriticizmu.
Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
