ANOTÁCIA pripravovaných „Perichronozofických skúmaní“
V krajne koncentrovanej podobe
čize anotáciu predložených skúmaní možno sformulovať azda nasledovnými slovami:
Čo je perichrónia v jazyku synkriticizmu
Perichrónia v jazyku synkriticizmu je súbor konkomitujúcich okolností a podmienok času chápaného ako synkríza čiže nereduktívne usúvzťažňujúcno zmeny alebo premien a ich stálosti označovaného ako chrónia čiže časujúcno tvorené procesmi prítomnenia (konštituujúcimi prítomnosť), jeho míňania sa alebo uplývania do minulosti a nastávania budúcnosti. V súbore alebo komplexe tohto konkomitujúcna možno vyčleniť päť skupín podprocesov, a síce
- prochróniu čiže výčasujúcno,
- parachróniu čiže príčasujúcno,
- endochróniu čiže dnučasujúcno,
- metachróniu čiže záčasujúcno a
- achróniu čiže bezčasujúcno, ktoré — samozrejme, že bezčasmo — udržuje vyššie uvedené oblasti perichrónie čiže ob- a skrzčasujúcna v ireducibilnej jednote.
Takto by sa azda v krajne zhustenej podobe dal opísať predmet perichronozofie ako fundamentálnej vrstvy ontológie synkriticizmu. Ak sa nám teraz krúti hlava z tohto víru procesov tvoriacich čas a toho, čo ho sprevádza a štruktúruje, je to naozaj iba v dôsledku extrémnej kondenzácie anotujúcej pripravované skúmania.
