Blog Archives
ANOTÁCIA pripravovaných „Perichronozofických skúmaní“
V krajne koncentrovanej podobe čize anotáciu predložených skúmaní možno sformulovať azda nasledovnými slovami: Čo je perichrónia v jazyku synkriticizmuPerichrónia v jazyku synkriticizmu je súbor konkomitujúcich okolností a podmienok času chápaného ako synkríza čiže nereduktívne usúvzťažňujúcno zmeny alebo premien a ich … Continue reading
Ukážka zo state „myslenie synkritické“
Záverečné odseky článku myslenie synkritické v pripravovanom Slovníku filozofie znie:V dobe úpadku schopnosti korigovať chybné postoje a rozhodnutia, čím sa prinajmenšom sčasti vyznačujeme po nástupe druhej axiálnej éry (najmä v politickej sfére), poskytuje synkritické myslenie možnosť zohľadniť i samého seba … Continue reading
Prečo pravda zvíťazí a lož prehrá?
Pretože ak sa prevalí lož, ukáže sa pravda, ak sa prevalí pravda, ukáže sa pravda. Zriedkakedy to prežívame tak dramaticky ako v procese polycentralizácie svetovej civilizácie s nástupom druhej axiálnej doby s novým adventom tragických hrdinov vyznačujúcich sa ex definitione … Continue reading
Fundamentom múdrosti je dobroprajnosť
Fundamentom múdrosti je dobroprajnosť, žičlivosť, vrátane priania inakosti, potešenia z pestrosti, základom hlúposti je zlovoľnosť, druhé nás zničí, prvé nám umožní žiť život relatívne pokojný aj v náročných podmienkach. Voľba medzi oboma je bezvýberová, uskutočniť ju môže slobodne i mladý … Continue reading
Doba metaparadigmatických premien
Doba metaparadigmatických premien, ktorú navodil nástup druhej axiálnej éry, si od nás — ľudských indivíduí na ktoromkoľvek mieste a poste — vyžaduje byť lepšími k sebe navzájom, než sme boli kedykoľvek v minulosti: takým náročným je to, čo prichádza a … Continue reading
Nenávisť oslepuje
Nenávisť oslepuje, robí človeka slepým voči celku druhého, voči celku seba samého (voči celku svojho vlastného vnútra) i voči hraniciam týchto celkov, tvorených horizontom, za ktorým je transhorizontová realita. Dôsledkom nenávisti môže byť okrem iného neschopnosť vidieť svoju vlastnú manipulovanosť … Continue reading
Keď žiješ zmysluplný život
Keď žiješ zmysluplný život, už si v cieli, nech máš koľkokoľvek rokov. Zvonku, z pohľadu druhých, sa jeho eventuálna krátkosť môže javiť ako tragická a takou i je, ak ide o tragického hrdinu. Žitie zmysluplného života a výklad, interpretácia zmysluplného … Continue reading
Druhá axiálna éra. Zhrnutie obsahu doterajších článkov
Druhá axiálna éra je prinajmenšom desiatky rokov trvajúca doba celosvetovej zmeny metaparadigmatického charakteru, ktorej počiatky siahajú do posledných desaťročí pred začiatkom dvadsiatehoprvého storočia a ktorej náplňou je utváranie sa novej (postdruhoaxiálnej) civilizácie bezprecedentnej povahy obdobne, ako to bolo v prvej … Continue reading
Prekvapuje pestrosť
zanikania preddruhoaxiálnej civilizácie, nie jej zanikanie ako také, ktoré sa stalo zreteľnejším už na prelome 20. a 21. storočia; prekvapuje jej samovražedná vynaliezavosť alebo vynaliezavá samovražednosť na ľubovoľnej rovine – štátnej, lokálnej, osobnej, mentálnej… Popri žasnutí nad tým sa však … Continue reading
Chiméry
sú ešte tvrdšia realita ako kamene. Chimeras are an even harsher reality than rocks.
Najprv súciť,
až potom interpretuj. First compassion, then interpretation.
Staroba
je voľky-nevoľky finále jazdy ega — triumfálnej, ničotnej alebo dajakej medzi nimi, ak nevoľky, nešťastné, ak voľky, šťastné, zakaždým podľa toho, ako lipneme na živote: ak lipneme veľmi, nešťastné, ak menej, tak šťastnejšie, ak nelipneme, tak ako v raji a … Continue reading
Synkritika, kritika a nenávisť alebo nič nového pod slnkom
Nenávisť je slepota (hovorili sme o nej v predchádzajúcom článku), kritika je rozlišovanie a synkritika je nereduktívne usúvzťažňovanie rozlišovaného. Nenávisť je spontánna, plne automatizovaná, predpokladajúca slepotu u nenávidiaceho, kritika je racionálna, založená na znalosti a rozume a synkritika sa navyše … Continue reading
Nenávisť
je závislosť od nenávideného, kanál všesmernej slepoty, z ktorého je v nedozerne zmysel a čokoľvek pozitívne vrátane žičenia inakosti druhým. Odkazy:
Sme nezameniteľní
svojou absolútne jedinečnou zraniteľnostou, svojím utrpením, východiskom z neho a svojím šťastím. Ubližovanie je zbytočné, je nosením vody do mora, pretože k nemu dochádza s väčším stupňom automatizmu než k úľave a šťastiu. Zmysel má pretvárať zlé na dobré, škaredé … Continue reading
Optika priezorom ega
je tehotná zničujúcnom. Na čo sa jeho zrak upriamy, to sa scvrkne, zúži na nepoznanie, z ktorého dnes pochádza aj naša širokospektrálna bezradnosť – politicky i osobne, vnútorne, intímne. Ego je zlý sluha i pán. Na jeho trasoviskách sa buduje … Continue reading
Zavŕšenie nástupu druhej axiálnej doby
Nástup druhej axiálnej doby sa v dvadsiatych rokoch 21. storočia završuje tým, že nový Starý svet sa s očisteným zrakom, rukami a myslením ponára do vôd svojich autochtónnych kultúrnych zdrojov, zanechávajúc starý Nový svet s jeho kŕčovito zaťatým škrípajúcim umelým … Continue reading
Prekvapujúca je pestrosť
postmortálnych javov dnešnej doby, nie príčiny posmrtného diania našej civilizácie; tie sa koncentrujú okolo starnúcej egocentripetálnosti. Nezvyčajne variantná je hlúposť niektorých „volených“ elít, ktorá svojím prehlbovaním a šírením sa prekvapuje ako trhliny po zemetrasení v Turecku.
Ordinárnosť,
nenávisť, šialenstvo… sú ingredienty suroviny nevyhnutnej pre existenciu zla.
Kultúrna kompetencia
je najvzácnejšia schopnosť alebo klaster schopností ľudského indivídua transformovať zlé na dobré, škaredé na krásne, menej dobré na lepšie, menej krásne na krajšie a neutrálne na dobré alebo krásne bez ohľadu na priazeň alebo nepriazeň osobného osudu, osudu spoločenstva, ktorého … Continue reading
To, čo žijeme
To, čo žijeme, je triviálne a bežné, nijaká zvláštnosť, prosto obyčajný, každodenný život po konci jednej civilizácie. Vzácnejšie ako čokoľvek iné je múdrosť, kultivovanosť, ohľaduplnosť… v dobe rodenia sa novej civilizácie ako podkladu alebo príležitosti novej kultúry, ďalšej etapy pretvárania … Continue reading
Nevyhnutnou podmienkou existencie kultúry
je premena škaredého na krásne (a zlého na dobré). Tam, kde niet krásy ani premeny na ňu, niet kultúry. A tam, kde niet kultúry, niet ani umenia. Nie je zaujímavé škaredé, utrpenie, hlúposť, nechutnosť a podobne, ale čo z neho/z … Continue reading
Už vypočutie si partnera je pomoc
To, že nepoznáš riešenie partnerovho problému, neznehodnocuje skutočnosť, že si ho vypočuješ, pretože rozširuješ partnerovi možnosti, priestor na rozvinutie jeho vlastných schopností problém napokon predsa len vyriešiť. Už vypočutie si partnera je pomoc.
Nomos je nadelenie každému.
Nepozná výnimku. Je bezvýnimočný. Týka sa každej jednotlivej bytosti, čo azda najlepšie ilustruje smrť. Jeho účinkovaniu sa nedá ani pomáhať, ani brániť. Zdanlivosť sa týka iba spomaľovania a zrýchľovania jeho účinkovania. V skutočnosti účinkuje bezčasmo. Nepresne povedané — okamžite, pretože … Continue reading
Dekomunikacionalizácia,
ktorou sa vyznačuje druhá axiálna doba, spočíva v nahradení rekonštituovania významov výmenou informácií. Rekonštitúcia významov je obnovovanie života ducha, výmena informácií schnutie betónu na jeho hrobe. Informačné cunami vymyli mozgy populáciám a väčšine ich vodcov. Niet prostriedku chápania, ani jeho … Continue reading
Maximum bytia človeka
je kultúra — spontánne pretváranie zlého na dobré, škaredého na krásne a neutrálneho na dobré alebo krásne. Ak sa vám dobrého alebo krásneho nežiada, niet ich. Obe vyrastajú zo žičenia inakosti, ich opak z jej vnucovania. Tak to aj okolo … Continue reading
Umelá inteligencia
dosiahla stav, v ktorom je už len otázkou času, kedy prestane k svojej reprodukcii a inovácii potrebovať človeka, čo je plne v línii smrti civilizácie.
Blízki
sú blízki bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú, bez ohľadu na vzdialenosť, ba dokonca bez ohľadu na to, či sú ešte medzi živými. Blízkosť blízkeho blížneho je mimočasová (atemporálna) a mimopriestorová (aspaciálna) kategória. A ešte viac to platí o … Continue reading
Prečo sa máme tak, ako sa máme?
Preto, lebo sme stratili zmysel pre zmysel.
Stratili sme zmysel pre zmysel
Účelnosť sa vytrhla z lona zmyslu. Druhá axiálna doba nám ponúka na pochopenie dôsledky reifikácie účelnosti, spočívajúcej v jej vytrhnutí z lona zmysluplnosti: vieme naprogramovať a implementovať riešenia úloh, no stratili sme zmysel pre zmysel tejto implementácie: sme schopní chápať … Continue reading
Kde je vďačnosť a žičenie inakosti,
tam je raj. Bez vďačnosti a prajnosti inakosti sa zbavujeme raja na zemi. Je zvláštne, že obidve sú možné v ľubovoľnej situácii – osobnej (individuálnej, rodinnej) i spoločenskej. Obidve sa zakladajú na vnímavosti voči dobru, ktorého sa nám eventuálne dostane. … Continue reading
Čo z toho, čo pominulo, má dnes hodnotu?
To, čo dnes participuje na kultúre, čiže na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. Pozri aj text: Radosť a úľava.
Kedy skončí pandémia?
Keď k sebe začneme byť ohľaduplní.
Radosť a úľava
je prejav bytia dobrých v živote blížnych bezčasmo (in no time). Dobrý lieči ešte ,,skôr”, než by doznelo vyslovenie otázky ,,kedy alebo ako sa to deje”. Preto sa bytie dobrých javí ako zázrak. Bytím dobrých je radosť a úľava, ktorú … Continue reading
Osobná otvorenosť
po rozhostení sa druhej axiálnej éry je plávanie v bezmedzne priezračnej vode jazera s nedohliadnuteľným dnom a nedosiahnuteľnými brehmi, je nádherná, povznášajúca ako jar, oblažujúca a plná všesmernej nebezpečnosti — ako pri plávaní v dokonale priehľadnej vode bezodného jazera. Z … Continue reading
Tolerancia, rešpekt a radosť
vo vzťahu k inakosti stoja na jej trpení, obave pred ňou a potešení z nej. Strpieť inakosť, pristupovať k nej s rešpektom a tešiť sa z nej vykresľujú kontúry civilizácie (pred i po nástupe druhej axiálnej doby), ktorá má zmysel … Continue reading
Súčasťou nástupu druhej axiálnej doby
(cf Špecifikum druhej osovej doby) je aktívna účasť na rozkladaní samého nositeľa kultúry spočívajúceho v civilizácii: zaniká napr. štátnosť alebo politika; dochádza k australizácii (pojužňovaniu) Nového sveta, vytrácajú sa napr. európske základy jeho najmocnejšej časti – začala jej juhoamerikanizácia a … Continue reading
Máme na to, aby sme konečne zastali,
a síce tvárou v tvár svojej nevedomosti, myslím vlastnej, nie tvojej alebo susedovej, ale svojej? Dá sa to vôbec? Je toho schopná aspoň filozofia? Alebo predsa si to len bude žiadať mudrca, ktorého múdrosť tkvie v tom, že vie o … Continue reading
Špecifikum druhej osovej doby,
ktorej nástup sa napokon definitívne presadil, čo tak v globálnom rozmere dramaticky prežíva každé dospelé ľudské indivíduum, spočíva v presmerovaní vektora hlavného záujmu človeka do svojho vlastného vnútra. Vonkajšok sme vyčerpali, aj keby sme energiu a suroviny dokázali čerpať z … Continue reading
Druhý človek rovnako ako čokoľvek iné
je pre nás (rozumej: pre mňa) len do tej miery, do akej nám (mi) je daný ako útvar zmyslu alebo útvar významu. Ilustrovať sa to dá napr. na jablku, ktoré mi nemôže byť dané ináč ako chutné, šťavnaté, kyslé, nechutné, … Continue reading
Ak si myslíme, že to, čo touto katastrofou skončilo,
napríklad naša nespratnosť, bolo normálne a túžime po jeho návrate, tak sme sa ešte nespamätali. To, čo prežívame, je záverom jednej z nezmyselných etáp našich dejín; túžba po návrate je pokračovaním jej nezmyselnosti a splnenie tejto túžby bude ešte horšie … Continue reading
Zmysel je svet bytia v cieli
v akejkoľvek situácii alebo životnej etape, v dobrej i zlej, v zdraví i v chorobe, v nešťastí i v šťastí. Matie zmyslu nevyžaduje už nič. Keď máte zmysel, ďalšie dobro je už iba ako manna nebeská. Zmysel je váš spirituálny … Continue reading
Koľko je na svete zmyslu alebo kto mu zacláňa?
Na svete je len toľko zmyslu, koľko ho pochopí každý z nás sám, pretože hlavnou črtou zmyslu je jeho autochtónnosť, ľudovo povedané, jeho nepapagájovateľnosť. Doručiť možno informáciu, nie jej zmysel. Zdrojom zmyslu je naše vnútro, kontakt so sebou samým ako … Continue reading
Keď napadne sneh,
je na svete tichšie1. Až jeho odstraňovanie zvýši hluk. Čo myslíme tichom, by snáď mohlo ilustrovať toto dunajské nábrežie z roku 1906 O tomto záhrmotí pozri článok smrť civilizácie. [↩]
Prečo je nám spolu dobre?
Pretože sa tešíme z inakosti druhých. Dnes dokonca už aj vo vrcholovej politike. Ani to sme tu ešte nemali. Prelestný palác nad mestom prestal byť snom. To ani v najmenšom neznamená, že zlo a nebezpečenstvo pominuli. Oni sú nepominuteľné. Pominulo … Continue reading
Prelestné zabíjacie stroje
Tento nadpis je podľa synkriticizmu oxymoron preto, lebo čarokrásnym alebo prekrásnym „ako labuť“, „ako orol“, „ako Apolón“, „ako perfektne natiahnutá šnúra“ a podobne môže byť iba to, čo participuje na kultúre ako transformácii zlého na dobré, škaredého na krásne, menej … Continue reading
Troška súcitu
Ani zďaleka sa toľko nenabedákame nad tým, keď ideme niekoho bombardovať, ako nad následkami, ktoré to dodnes spôsobuje. Nezriedka sa nám dokonca stáva, že to vítame so zástavami z okienok áut. Naša obmedzenosť nie je racionálneho druhu, veď aj prostý … Continue reading
Stihnúť začiatok rozpúšťania ega ešte pred starobou
Oplatí sa skúšať rozpúšťať svoje ego ešte skôr, než by sa mohlo spojiť s ťažkosťami, ktoré sprevádzajú starobu. Spojenie staroby a ega je prakticky všesmerným generátorom starostí tuho vzdorujúcich transformácii na niečo zmysluplné a spôsobujúcich takisto všesmerné utrpenie, čiže utrpenie … Continue reading
Zvedavosť na to, čo je za obzorom
Víťazstvom nenávisti a neprajnosti je nastolenie nenávideného stavu, ktorý si neprajeme. Ináč povedané, neprajnosť a nenávisť sú replikovaním starého alebo stratou možnosti nástupu nového. Alebo ešte ináč povedané: nenávisť a neprajnosť postrádajú konštruktívnosť alebo tvorivosť. V pozadí tohto negatívneho vzťahu … Continue reading
Zdroj našej hlúposti
Zdrojom našej, keď chcete: mojej, hlúposti je egocentrizmus a jeho spontánny prechod do egocentripetálnosti. Keď dieťa nenaučíme podeliť sa o maškrtu, ktorú dostalo na narodeniny, v prvom rade s druhými, zostane egocentrikom, a teda možnosťou hypertrofie jeho ega. Zostávať alebo … Continue reading
Čaro smrteľnosti
Čaro smrteľnosti spočíva v prastarej múdrosti, že „všetko sa raz skončí“. Väčšinou, totiž vtedy, keď sa nás drží hrôza, že pominie to, čo je príjemné, nás desí aj táto starenka medzi múdrosťami. Keď sa však na pominuteľnosť dívame z hľadiska … Continue reading
O čo ide?
O transformáciu onej obrovskej valiacej sa gule utrpenia, gýču, vraždenia, vojnových hrôz, do ktorých sa stále viac ponárame, na … zmysel. Prečo sa treba vrátiť k zmyslu? Hrôzy, ktorých obruč sa okolo nás stále viac zužuje, sťahovanie miliónov, hluk, smogy, … Continue reading
Ohlas na perichronozofiu
Ohlas na perichronozofiu https://www.jozefpiacek.info/2015/08/ohlas-na-perichronozofiu/19.2.2014 | 19:17 nana veľmi dobrá definícia bezčasia je táto od Piačeka (2004, Primum perichronozofie): „Perichrónia čiže bezčasie je obklopujúcno, umožňujúcno a artikulujúcno chrónie čiže času a časenia, ich nastávania alebo vznikania, ich ustávania alebo zániku, ich … Continue reading
Príspevky, oznamy, recenzie, odozvy
(usporiadané podľa dátumu uverejnenia) 2023 Výrazný príspevok k rozpracovaniu jednej z hlavných cieľových disciplín synkriticizmu synkritickej pedagogiky z pera Petra Rusnáka a Marcela Martinkoviča „European Philosophers Radim Palouš and Jozef Piaček on Phenomenological Themes of Education, Syncriticism and Philosophy of … Continue reading
Voľne dostupné texty
Jozef Piacek on ResearchGate philpapers academia.edu Scribd SlideShare DOCPLAYER SpringerLink Akademický repozitár
Poznámky, excerpty K
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž konsekrácia (cirkev katolícka) lat. slávnostné vysvätenie.
Poznámky, excerpty E
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž experiment − pokus − zámerné navodenie deja s … Continue reading
Poznámky, excerpty
# A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž Súbor článkov tvoriaci podklad pre tvorbu obsahu Pomocného … Continue reading
Poznámky, excerpty F
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž feminizmus skúmanie postavenia žien v spoločnosti a … Continue reading
Poznámky, excerpty O
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž občianstvo forma politickej identity, s ktorou jednotlivci … Continue reading
Poznámky, excerpty S
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž spoločnosť občianska (Hegel, G. W. F.) doména … Continue reading
Poznámky, excerpty D
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž dekonštrukcia (Derrida, J.) „rozloženie“ binárnych opozícií západnej filozofie … Continue reading
Poznámky, excerpty V
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž význam (Derrida, J.) výsledok vzťahov medzi textami čiže … Continue reading
Poznámky, excerpty N
intro # A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž narácia príbeh, usporiadané sekvenčné zhrnutie udalostí (cf … Continue reading
Anglicko-slovenský slovníček
–A– A cup of tea, please. Prosím si šálku čaju. prosiť si, šálka A storm’s coming. It’s going to rain. Prichádza búrka. Bude pršať. prichádzať As you wish. Ako si želáte. želať si –B– Be so kind as to shut … Continue reading
cesta perichronická (synkriticizmus)
– cesta zanikania (anihilácie) ťažkosti pri vznikaní ťažkosti na báze deegoizácie. Ťažkosť na tejto ceste vznikajúc zaniká. Perichronická cesta je superpozícia troch procesov: zanikania ťažkosti, vznikania ťažkosti a rozpúšťania ega. Z vnútorného hľadiska nemá zmysel hovoriť o fázach tohto procesu, … Continue reading
O práci
Práca môže byť činnosťou pretvárania zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie alebo niečoho neutrálneho na dobré alebo krásne. Slovom, práca môže byť kultúrnou činnosťou (cf kultúra). Dôležité je však uvedomiť si, že … Continue reading
Počiatok prajnosti inakosti
Jedným z najväčších (povedané v dnešnom jazyku) handicapov, čo máme, je naša neschopnosť tešiť sa z radosti druhých, tešiť sa z toho, že sa darí druhým/druhému, či dokonca, že sa darí niekomu celkom neznámemu, „cudziemu“. Takýchto ľudí pritom môže byť … Continue reading
Oslobodenie
K oslobodeniu dochádza sebaoslobodzovaním. Ba dokonca možno povedať, že oslobodenie je sebaoslobodenie. Je to tak preto, lebo ináč ako sebaoslobodzovaním k oslobodeniu ani nemôže dôjsť. Sebaoslobodzovanie je superpozíciou minimálne dvoch procesov, a síce 1. procesu rozpúšťania seba … Continue reading
O pravde
Prečo nám tak záleží na našej pravde, prečo mi tak záleží na mojej pravde, prečo mi rovnako nezáleží na tvojej pravde, prečo nám nezáleží na vašej pravde? Prečo máme stále niečo proti vašej pravde? Prečo mám stále … Continue reading
O stave našej civilizácie a jej liečení
Stav, situáciu alebo koniec západnej civilizácie Piaček aforisticky s nietzscheovskou alúziou naznačuje po nemecky slovami: Gott ist tot, das Weib ist ermordet und der Mann ist gestorben (Boh je mŕtvy, ženu sme zabili a muž zomrel) (cf. Synkriticizmus – filozofia konkordancie, … Continue reading
Niekoľko úvah záverom
O stave našej civilizácie a jej liečení O pravde Oslobodenie Počiatok prajnosti inakosti O práci Koniec Philip Glass – Truman Sleeps (Extended Version) Philip Glass – Raising the Sail Philip Glass – Opening (from Glassworks)
Vývin filozofického myslenia Jozefa Piačeka
V myšlienkovom vývine autora možno rozlíšiť dve vývinové etapy – kriticistickú a synkriticistickú. Kriticistická etapa (1970 – 1986) V tejto etape jeho myslenie krúži okolo Husserlovej filozofie životného sveta (Lebenswelt), ktorý tematizuje pod titulom pôvodného východiska poznania. Vychádza pri tom z Patočkovej … Continue reading
Život a práca Jozefa Piačeka
Narodil sa v Bratislave 21. mája 1946. Základnú školu dokončil vo Svätom Jure, strednú poľnohospodársku technickú školu v Bernolákove. Záujem o filozofiu sa v ňom utváral ešte skôr, než si uvedomil, že je to filozofia, čo ho vťahuje do kontaktu … Continue reading
začiatok konania zla (synkriticizmus)
– pozri: nastávanie zla (synkriticizmus). Vyzdvihovanie uvedomenia si začiatku konania zla a potreby študovať začiatok konania zla je odôvodnené väčšou ľahkosťou pretvárania zla na dobro (toto pretváranie je kultúra) na začiatku konania zla než v jeho priebehu. Nepozornosť k začiatku … Continue reading
nastávanie zla (synkriticizmus)
– začína jeho konaním, či dokonca ešte skôr, jeho prípravou, a nie až vtedy, keď sa o ňom dozvedáme, ako sa dnes stále častejšie tvárime. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), ťažkosť (synkriticizmus), zlo (synkriticizmus).
múdrosť (synkriticizmus)
– rozpustenie ega. Cf deegoizácia (synkriticizmus), hlúposť (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus)
hlúposť (synkriticizmus)
– štruktúra ega. Cf múdrosť (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
ekonomika žičlivosti (synkriticizmus)
– ekonomika (dobro)prajnosti – spontánne sa utvárajúca a udržujúca ekonomika kultúrneho spoločenstva stojaca na princípe anegoidnej demokracie, v ktorej je zmyslom výroby alebo reprodukcie bezodplatné uspokojovanie potrieb druhých. Ekonomika (dobro)prajnosti sa nenastoľuje zvonka, revolučne, organizačne a podobne, ale vzniká ako … Continue reading
veda knižničná a informačná (synkriticizmus)
– knižnično-informačná veda1 – synkritika knižničnej a informačnej vedy čiže ich vedomá synkríza s cieľom intenzifikácie ich súhry pri participácii na kultivácii spoločnosti čiže na premene spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a ľudských indivíduí na jeho členov (na kultúrnych ľudí). Koordinujúcim … Continue reading
egorealizácia (synkriticizmus)
– sebarealizácia – podstata (príčina) katastrofickosti vývinu spoločnosti. Cf ja (synkriticizmus), spoločnosť (synkriticizmus), revolúcia sociálna (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
filozofia sociálna synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, ktorej predmetom je spoločnosť ako možnosť kultúrneho spoločenstva. Synkriticistická sociálna filozofia skúma podmienky premeny tejto možnosti na skutočnosť. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
revolúcia sociálna (synkriticizmus)
– civilizačný (pod)proces spočívajúci v polemistickom vnucovaní zmeny druhým bez deegoizácie sprevádzanom spravidla sociálnou katastrofou alebo vyúsťujúcom do nej; replikácia starého spoločenského poriadku rozširovaním egoizácie a realizovaním seba alebo ega. Egorealizácia alebo sebarealizácia vyúsťuje do katastrofy v dôsledku inštitucionalizácie štruktúry … Continue reading
kultúra knižná (synkriticizmus)
– dôležitá zložka alebo vrstva či vývinové pásmo kultúry spočívajúce v prispievaní knihy, jej zložiek, jej autora a čitateľa, jej vzniku, vývinu a nevyhnutných externých súvislostí k pretváraniu zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie, menej krásneho … Continue reading
tradícia (synkriticizmus)
– otvorený súbor procesov rekonštitúcie významových útvarov. Tradícia tvorí diachronický aspekt kultúry. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
Stageira
– aj Stageiros – malé mesto na východnom pobreží Chalkidiky, rodisko Aristotelovo.
Chalkidiké
– hornatý a dodnes zalesnený polostrov v severnom Grécku zasahujúci tromi dlhými polostrovmi (Palléné, Sithóniá a Akté s horou Athos) do Egejského mora. Vo východnej časti Chalkidiky ležalo mestečko Stageira – rodisko Aristotelovo.
axiómy (Aristoteles)
– to najvšeobecnejšie a počiatky všetkého ostatného. Keby neboli vecou filozofie, kto iný by ich mal skúmať v tom zmysle, čo je na nich pravdivé a čo nepravdivé (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles, dôkaz (Aristoteles), princípy dokazovania (Aristoteles)
dôkaz (Aristoteles)
– musí vychádzať z niečoho, byť o niečom a kvôli niečomu dokazovať. Pre všetko nemôže byť dôkaz. Všetko, čo sa dokazuje, prináleží jednému rodu, pretože všetky dokazovacie vedy používajú axiómy (cf 122;273). O tom „čo je to“ niet nijakého dôkazu … Continue reading
princípy dokazovania (Aristoteles)
– všeobecné vety, ktoré tvoria základ každého dôkazu, napríklad že vo všetkom musí byť alebo klad, alebo zápor, že nie je možné, aby niečo zároveň bolo a nebolo, a viac takýchto podobných základných vied (122;273). Odkazy: Aristoteles, axiómy (Aristoteles), dôkaz … Continue reading
nekonečné (Aristoteles)
– nemá bytie (122;268). Odkazy: Aristoteles
cieľ konečný (Aristoteles)
– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles
vznik (Aristoteles)
– je medzi bytím a nebytím (122;268). Odkazy: Aristoteles
veda praktická (Aristoteles)
– veda, ktorej cieľom je výkon, dielo (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
filozofia (Aristoteles)
– veda o pravde (122;266). Odkazy: Aristoteles
príčina (Aristoteles)
– hovorí sa o nej „v štyroch významoch: v prvom význame hovoríme, že príčina je podstatou a bytnosťou – lebo ‚prečo‘ nás vedie ku konečnému pojmu, prvým ‚prečo‘ však sú príčina a počiatok –; v druhom význame je príčinou látka a podmet; … Continue reading
veda božská (Aristoteles)
– veda, ktorú má predovšetkým boh, a potom tá, ktorá je vedou o božských veciach. Všetky ostatné vedy môžu byť pre život potrebnejšie, než je táto, lepšia však nie je ani jedna (cf 122;247). Odkazy: Aristoteles
údiv (Aristoteles)
– čudovanie sa, pre ktoré ľudia filozofujú. Ľudia sa spočiatku čudovali záhadným javom, ktoré mali bezprostredne pred očami, potom postupovali krok za krokom ďalej a dostali sa k významnejším javom, napríklad k záhade jednotlivých mesačných fáz, dráhy slnka a hviezd … Continue reading
človek slobodný (Aristoteles)
– človek, ktorý tu je pre seba, a nie pre druhého (cf 122;246). Odkazy: Aristoteles
veda teoretická (Aristoteles)
– veda, ktorá skúma prvé počiatky a príčiny (vrátane dobra a účelu, ktoré sú jednou z príčin) (cf 122;246). Cieľom teoretickej vedy je pravda (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
