metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus)
– metóda prekonávania sporov ich kultivovaním, t. j. ich premenou na vyčleňovanie totožných konštituentov sporných významových útvarov a odlišných konštituentov sporných významových útvarov. Kultivačný efekt metódy rozkladu spočíva v tom, že sporvedúce stránky si uvedomia, že tam, kde zastávajú spoločné významové útvary, niet medzi nimi sporu, a tam, kde zastávajú odlišné významové útvary, hovorí každý o inom, takže k sporu nedochádza.
Metóda rozkladu vyrastá z kategoriologickej (seba)reflexie sporvedúcich strán a prechádza do komplexnej sémantickej analýzy a komparácie. Výsledky rozboru sa fixujú oindexovanými výrazmi, t. j. výrazmi, ktorých súčasťou je údaj o autorovi, disciplíne, dobe, škole a pod., ktoré vygenerovali vyjadrovaný významový útvar.
Metóda rozkladu významu na totožné a odlišné bola vypracovaná v synkriticizme a otestovaná v práci Stáleho seminára Integrácia.
Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
