Category Archives for filozofia
sebareflexívna zložka kultúry
Poznámky, excerpty
# A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž Súbor článkov tvoriaci podklad pre tvorbu obsahu Pomocného … Continue reading
axiómy (Aristoteles)
– to najvšeobecnejšie a počiatky všetkého ostatného. Keby neboli vecou filozofie, kto iný by ich mal skúmať v tom zmysle, čo je na nich pravdivé a čo nepravdivé (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles, dôkaz (Aristoteles), princípy dokazovania (Aristoteles)
dôkaz (Aristoteles)
– musí vychádzať z niečoho, byť o niečom a kvôli niečomu dokazovať. Pre všetko nemôže byť dôkaz. Všetko, čo sa dokazuje, prináleží jednému rodu, pretože všetky dokazovacie vedy používajú axiómy (cf 122;273). O tom „čo je to“ niet nijakého dôkazu … Continue reading
princípy dokazovania (Aristoteles)
– všeobecné vety, ktoré tvoria základ každého dôkazu, napríklad že vo všetkom musí byť alebo klad, alebo zápor, že nie je možné, aby niečo zároveň bolo a nebolo, a viac takýchto podobných základných vied (122;273). Odkazy: Aristoteles, axiómy (Aristoteles), dôkaz … Continue reading
nekonečné (Aristoteles)
– nemá bytie (122;268). Odkazy: Aristoteles
cieľ konečný (Aristoteles)
– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles
vznik (Aristoteles)
– je medzi bytím a nebytím (122;268). Odkazy: Aristoteles
veda praktická (Aristoteles)
– veda, ktorej cieľom je výkon, dielo (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
filozofia (Aristoteles)
– veda o pravde (122;266). Odkazy: Aristoteles
príčina (Aristoteles)
– hovorí sa o nej „v štyroch významoch: v prvom význame hovoríme, že príčina je podstatou a bytnosťou – lebo ‚prečo‘ nás vedie ku konečnému pojmu, prvým ‚prečo‘ však sú príčina a počiatok –; v druhom význame je príčinou látka a podmet; … Continue reading
veda božská (Aristoteles)
– veda, ktorú má predovšetkým boh, a potom tá, ktorá je vedou o božských veciach. Všetky ostatné vedy môžu byť pre život potrebnejšie, než je táto, lepšia však nie je ani jedna (cf 122;247). Odkazy: Aristoteles
údiv (Aristoteles)
– čudovanie sa, pre ktoré ľudia filozofujú. Ľudia sa spočiatku čudovali záhadným javom, ktoré mali bezprostredne pred očami, potom postupovali krok za krokom ďalej a dostali sa k významnejším javom, napríklad k záhade jednotlivých mesačných fáz, dráhy slnka a hviezd … Continue reading
človek slobodný (Aristoteles)
– človek, ktorý tu je pre seba, a nie pre druhého (cf 122;246). Odkazy: Aristoteles
veda teoretická (Aristoteles)
– veda, ktorá skúma prvé počiatky a príčiny (vrátane dobra a účelu, ktoré sú jednou z príčin) (cf 122;246). Cieľom teoretickej vedy je pravda (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
človek múdry (Aristoteles)
– človek, ktorý vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach; je to človek, ktorý vie poznať veci ťažké a pre človeka neľahko pochopiteľné. V každej vede pokladáme za múdrejšieho toho, kto je presnejší ako iní a lepšie … Continue reading
múdrosť (Aristoteles)
– veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. Múdrosť je skôr vedou vládnucou než slúžiacou (cf 122;245). Múdrosť je veda o prvých príčinách (cf 122;272 – 273). Odkazy: Aristoteles
skúsenosť (Aristoteles)
– znalosť jednotlivých vecí, ktorá u ľudí vzniká z pamäti, lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchopovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (cf 122;243). Odkazy: Aristoteles
umenie (Aristoteles)
– znalosť všeobecného vznikajúca tak, že sa z mnohých postrehov získaných skúsenosťou utvorí jeden všeobecný súd o podobných veciach (122;243 – 244). Odkazy: Aristoteles
chvíľa (Heidegger, M.)
– nem. die Weile – napätosť a rozopätosť, rozprestierajúcno sa (die Weite) vzchádzania voči zachádzaniu a zároveň prechod jedného do druhého. Chvíľa nie je bezobsažný okamih, prázdne „teraz“ alebo bod (cf. 121;26).
systém
– celok skladajúci sa z častí, medzi ktorými existujú väzby. Usporiadanie týchto častí a väzieb medzi nimi je štruktúra systému. Relatívne oddelenou a rozlíšiteľnou časťou systému je podsystém. Množina hraničných podsystémov tvorí hranicu systému. Množina prvkov alebo systémov za hranicou … Continue reading
výstup systému
– množina väzieb, ktorými systém pôsobí na okolie. Odkazy: systém
vstup systému
– množina väzieb, prostredníctvom ktorých okolie pôsobí na systém. Odkazy: systém
epistemológia
– filozofická disciplína skúmajúca poznanie. Epistemológia venuje osobitnú pozornosť vedeckému poznaniu. Odkazy: disciplína filozofická
rozlišovanie
– odhaľovanie rozdielov. Odkazy: metóda filozofie
súcno
– jestvujúca entita. Odkazy: entita, ontológia
bytie
– umožňujúcno súcna čiže súbor podmienok jeho vzniku, trvania a zániku. Odkazy: ontológia
filozofia
– činnosť zaoberajúca sa najvšeobecnejšími a enigmatickými (záhadnými) črtami entít a zároveň najvšeobecnejšími a záhadnými črtami svojej vlastnej činnosti. Vlastnosťou filozofie je jednota najväčšej všeobecnosti (univerzálnosti), záhadnosti (enigmatickosti) a zameranosti na seba samu (sebareflexívnosti). Filozofiu tvorí súbor filozofických disciplín sebareflexívne … Continue reading
ontológia
– filozofická disciplína skúmajúca entitu, bytie a súcno. Odkazy: bytie, entita, filozofia, súcno, vlastnosť Internet: Ontology in: Baldwin, J. M.: Dictionary of Philosophy and Psychology
disciplína filozofická
– časť filozofie zaoberajúca sa nejakými entitami, napríklad ontológia, epistemológia, sociálna filozofia, etika, axiológia, estetika. K uvedeným filozofickým disciplínam sa pripája otvorený súbor filozofických disciplín zvaných genitívne filozofie čiže filozofie toho či onoho, ako filozofia človeka, filozofia prírody, filozofia Boha, … Continue reading
entita
– čokoľvek tematizované, tematizovateľné alebo netematizovateľné; čokoľvek, o čom sa dá alebo nedá uvažovať, čokoľvek, čo jestvuje a čokoľvek, čo nejestvuje. Jestvujúca entita je súcno. To, čo umožňuje jestvovanie entity, je bytie. Odkazy: bytie, ontológia, súcno, vlastnosť
vlastnosť
– črta nejakej entity zaraďujúca ju do nejakej triedy entít a odlišujúca ju od iných entít. Vlastnosti sa delia podľa rôznych kritérií; napríklad podľa oddeliteľnosti od entity sa rozlišuje vlastnosť od entity neoddeliteľná a vlastnosť od entity oddeliteľná. Neoddeliteľná vlastnosť entity … Continue reading
pamäť (Aristoteles)
– u ľudí z nej vzniká skúsenosť; lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (122;243). Odkazy: Aristoteles
schopnosť učiť sa (Aristoteles)
– schopnosť, bez ktorej sú rozumné tie živočíchy, ktoré nemôžu počuť zvuky, napríklad včela, a ak je ešte iný takýto druh živočíchov. Naproti tomu schopnosť učiť sa majú všetky tie živočíchy, ktoré majú pamäť a vedia vnímať aj zvuk (122;243). … Continue reading
vnímanie (Aristoteles)
– prirodzená schopnosť, s ktorou sa rodia živé bytosti. U jedných nevzniká z tohto vnímania pamäť, u druhých vzniká. Preto sú tieto rozumnejšie a učenlivejšie než tamtie, ktoré si nič nemôžu pamätať (122;243). Odkazy: Aristoteles
zrak (Aristoteles)
– zmysel, ktorý uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami, a to nielen keď ide o naše konanie, ale dokonca aj vtedy, keď nič nezamýšľame robiť. A to preto, že tento zmysel viac než všetky ostatné napomáha naše poznanie a odhaľuje … Continue reading
vnemy zmyslové (Aristoteles)
– ľudia ich majú radi pre ne samy, nezávisle od úžitku, aký je z nich, a spomedzi nich najviac zrakové vnemy (122;243). Odkazy: Aristoteles, vedenie (Aristoteles)
Aristoteles
(druhá polovica 384 pr. n. l. Stageira na polostrove Chalkidiké – 322/1 pr. n. l. Chalkis na Euboii (asi 60 km severovýchodne od Atén) – starogrécky filozof, ktorý organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky predchádzajúceho vývinu gréckej … Continue reading
vedenie (Aristoteles)
– to, po čom všetci ľudia od prirodzenosti túžia; ukazuje to ich láska k zmyslovým vnemom. Vedenie získavajú ľudia skúsenosťou. Vedenie je poznanie prvej príčiny: „vtedy hovoríme o niekom, že vie, keď sa domnievame, že pozná prvú príčinu“. Vtedy si … Continue reading
Aristoteles: Metafyzika (1973)
Aristoteles Metafyzika, in: Antológia z diel filozofov 2 Od Aristotela po Plotina. Bratislava Pravda 1973 s. 243 – 491 Odkazy: Aristoteles
Husserl, E.: Karteziánské meditace (1968)
Husserl, Edmund Karteziánské meditace. Svoboda 1968 216 s.
Descartes, R. (Husserl, E.)
– najväčší francúzsky mysliteľ; poskytol fenomenológii nové podnety, a síce svojimi Meditáciami, ktorých štúdium malo priamy vplyv na to, že sa fenomenológia, ktorá bola už v procese vývoja, pretvorila do novej formy transcendentálnej filozofie (Husserl, E.: Karteziánské meditace (1968), 7).
štruktúra (Lévi-Strauss, C.)
– nevedomý rád štrukturujúci všetko vedomé; relačný systém, ktorý utvára kód zabezpečujúci vnútornú súvislosť skúsenostného sveta; vytvárajúcno pravidiel, ktorým sa človek podriaďuje bez toho, aby ich sám kládol. Štruktúra je asubjektívne transcendentálno alebo obsah uchopený vo svojej logickej organizácii. Zmyslom … Continue reading
Lévi-Strauss, Claude
(28. 11. 1908 Brusel – 30. 10. 2009 Paríž) – francúzsky etnológ, antropológ, sociológ, zakladateľ sociálnej antropológie a francúzskeho filozofického štrukturalizmu. Lévi-Strauss sa výskumne zameriaval v prvom rade na štruktúry myslenia a života spoločnosti, ktoré nezávisia od vedomia ani voľby ľudského … Continue reading
mytéma (Lévi-Staruss, C.)
– najmenšia jednotka mýtu (Frank, M.: Co je neostrukturalismus? (2000), 48). Odkazy: Lévi-Strauss, C.
substancia mýtu (Lévi-Strauss, C.)
– spočíva v príbehu, ktorý sa v ňom rozpráva (Frank, M.: Co je neostrukturalismus? (2000), 48). Odkazy: Lévi-Strauss, C.
Frank, M.: Co je neostrukturalismus? (2000)
Frank, Manfred Co je neostrukturalismus? Praha SOFIS ve spolupráci s vydavatelstvím PASTELKA 2000 434 s. ISBN 80-902765-1-5 (PASTELKA)
myšlienka
– psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia. Myšlienky sú obsahy vedomia (významové útvary a významové procesy), ako súdy alebo pojmy, súdenie, pojmotvorba. M. Frank píše: „… vědomí, které mám o svých psychických a mentálních aktech či stavech, je bezpochyby vždy … Continue reading
operácia
– pracovanie, práca, činnosť, úkon, krok. Operácia je časť alebo prvok činnosti, ktorý realizuje človek na základe vlastných schopností, zručnosti a pomocou nástrojov, strojov a automatov. Operácia je metodicky vykonaný a ukončený výkon, úkon, postup tvoriaci relatívne uzavretú fázu činnosti. … Continue reading
úsudok
– logická operácia, myšlienkový postup, pri ktorom sa z jedného alebo niekoľkých súdov, nazvaných premisami úsudku, vyvodzuje nový súd (záver alebo dôsledok), logicky vyplývajúci z premís. Prechod od premís k záveru sa uskutočňuje podľa nejakého logického pravidla (pravidla usudzovania). Každý správny … Continue reading
abdukcia (Aristoteles)
– úsudok, ktorého vyššia premisa je istá a ktorého nižšia premisa je síce neistá, ale práve tak vierohodná ako záver alebo ešte vierohodnejšia. Abdukcia v tomto zmysle je teda pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu. Odkazy: Aristoteles
