Category Archives for Aristoteles
Aristotelove pojmy.
axiómy (Aristoteles)
– to najvšeobecnejšie a počiatky všetkého ostatného. Keby neboli vecou filozofie, kto iný by ich mal skúmať v tom zmysle, čo je na nich pravdivé a čo nepravdivé (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles, dôkaz (Aristoteles), princípy dokazovania (Aristoteles)
dôkaz (Aristoteles)
– musí vychádzať z niečoho, byť o niečom a kvôli niečomu dokazovať. Pre všetko nemôže byť dôkaz. Všetko, čo sa dokazuje, prináleží jednému rodu, pretože všetky dokazovacie vedy používajú axiómy (cf 122;273). O tom „čo je to“ niet nijakého dôkazu … Continue reading
princípy dokazovania (Aristoteles)
– všeobecné vety, ktoré tvoria základ každého dôkazu, napríklad že vo všetkom musí byť alebo klad, alebo zápor, že nie je možné, aby niečo zároveň bolo a nebolo, a viac takýchto podobných základných vied (122;273). Odkazy: Aristoteles, axiómy (Aristoteles), dôkaz … Continue reading
nekonečné (Aristoteles)
– nemá bytie (122;268). Odkazy: Aristoteles
cieľ konečný (Aristoteles)
– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles
vznik (Aristoteles)
– je medzi bytím a nebytím (122;268). Odkazy: Aristoteles
veda praktická (Aristoteles)
– veda, ktorej cieľom je výkon, dielo (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
filozofia (Aristoteles)
– veda o pravde (122;266). Odkazy: Aristoteles
príčina (Aristoteles)
– hovorí sa o nej „v štyroch významoch: v prvom význame hovoríme, že príčina je podstatou a bytnosťou – lebo ‚prečo‘ nás vedie ku konečnému pojmu, prvým ‚prečo‘ však sú príčina a počiatok –; v druhom význame je príčinou látka a podmet; … Continue reading
veda božská (Aristoteles)
– veda, ktorú má predovšetkým boh, a potom tá, ktorá je vedou o božských veciach. Všetky ostatné vedy môžu byť pre život potrebnejšie, než je táto, lepšia však nie je ani jedna (cf 122;247). Odkazy: Aristoteles
údiv (Aristoteles)
– čudovanie sa, pre ktoré ľudia filozofujú. Ľudia sa spočiatku čudovali záhadným javom, ktoré mali bezprostredne pred očami, potom postupovali krok za krokom ďalej a dostali sa k významnejším javom, napríklad k záhade jednotlivých mesačných fáz, dráhy slnka a hviezd … Continue reading
človek slobodný (Aristoteles)
– človek, ktorý tu je pre seba, a nie pre druhého (cf 122;246). Odkazy: Aristoteles
veda teoretická (Aristoteles)
– veda, ktorá skúma prvé počiatky a príčiny (vrátane dobra a účelu, ktoré sú jednou z príčin) (cf 122;246). Cieľom teoretickej vedy je pravda (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles
človek múdry (Aristoteles)
– človek, ktorý vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach; je to človek, ktorý vie poznať veci ťažké a pre človeka neľahko pochopiteľné. V každej vede pokladáme za múdrejšieho toho, kto je presnejší ako iní a lepšie … Continue reading
múdrosť (Aristoteles)
– veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. Múdrosť je skôr vedou vládnucou než slúžiacou (cf 122;245). Múdrosť je veda o prvých príčinách (cf 122;272 – 273). Odkazy: Aristoteles
skúsenosť (Aristoteles)
– znalosť jednotlivých vecí, ktorá u ľudí vzniká z pamäti, lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchopovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (cf 122;243). Odkazy: Aristoteles
umenie (Aristoteles)
– znalosť všeobecného vznikajúca tak, že sa z mnohých postrehov získaných skúsenosťou utvorí jeden všeobecný súd o podobných veciach (122;243 – 244). Odkazy: Aristoteles
pamäť (Aristoteles)
– u ľudí z nej vzniká skúsenosť; lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (122;243). Odkazy: Aristoteles
schopnosť učiť sa (Aristoteles)
– schopnosť, bez ktorej sú rozumné tie živočíchy, ktoré nemôžu počuť zvuky, napríklad včela, a ak je ešte iný takýto druh živočíchov. Naproti tomu schopnosť učiť sa majú všetky tie živočíchy, ktoré majú pamäť a vedia vnímať aj zvuk (122;243). … Continue reading
vnímanie (Aristoteles)
– prirodzená schopnosť, s ktorou sa rodia živé bytosti. U jedných nevzniká z tohto vnímania pamäť, u druhých vzniká. Preto sú tieto rozumnejšie a učenlivejšie než tamtie, ktoré si nič nemôžu pamätať (122;243). Odkazy: Aristoteles
zrak (Aristoteles)
– zmysel, ktorý uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami, a to nielen keď ide o naše konanie, ale dokonca aj vtedy, keď nič nezamýšľame robiť. A to preto, že tento zmysel viac než všetky ostatné napomáha naše poznanie a odhaľuje … Continue reading
vnemy zmyslové (Aristoteles)
– ľudia ich majú radi pre ne samy, nezávisle od úžitku, aký je z nich, a spomedzi nich najviac zrakové vnemy (122;243). Odkazy: Aristoteles, vedenie (Aristoteles)
Aristoteles
(druhá polovica 384 pr. n. l. Stageira na polostrove Chalkidiké – 322/1 pr. n. l. Chalkis na Euboii (asi 60 km severovýchodne od Atén) – starogrécky filozof, ktorý organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky predchádzajúceho vývinu gréckej … Continue reading
vedenie (Aristoteles)
– to, po čom všetci ľudia od prirodzenosti túžia; ukazuje to ich láska k zmyslovým vnemom. Vedenie získavajú ľudia skúsenosťou. Vedenie je poznanie prvej príčiny: „vtedy hovoríme o niekom, že vie, keď sa domnievame, že pozná prvú príčinu“. Vtedy si … Continue reading
abdukcia (Aristoteles)
– úsudok, ktorého vyššia premisa je istá a ktorého nižšia premisa je síce neistá, ale práve tak vierohodná ako záver alebo ešte vierohodnejšia. Abdukcia v tomto zmysle je teda pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu. Odkazy: Aristoteles