synkritizmus Komenského, J. A. (synkriticizmus)

(čes. synkritismus Komenského, J. A.)

– vedno s Husserlovou fenomenológiou a v Patočkovej recepcii primárny zdroj inšpirácie pri tvorbe synkriticizmu; Komenského synkritizmus predstavuje koncepciu harmonizácie všetkých poznatkov človeka do jednej jedinej sústavy, opierajúcu sa o synkritickú metódu; táto “metóda vychádza z toho, že celé univerzum má spoločné princípy, a preto ak sa dačo nedá poznať priamo, možno na to usudzovať z iných podobných javov. Zo synkritickej metódy však zároveň vyplýva, že všetky ľudské poznatky musia spieť k súladu. Pri porovnávaní medzi sebou nemôže viesť každý iným smerom, ale musia sa vzájomne dopĺňať, byť v harmónii tak, ako je harmonické celé univerzum. Používaním synkritickej metódy sa musí dospieť k univerzálnemu poznaniu. Pred Komenským tak vyvstal samostatný plán reformy ľudského vedenia, rozvrhovania a systematizácie vedy. A Komenský zároveň objavuje aj spôsob, ako tento systém uvádzať do praxe: nielen totiž technickým využívaním prírodovedného poznania, ale naozajstným univerzálnym vychovávateľstvom” (Kopecký, J. – Patočka, J. – Kyrášek, J.: Jan Amos Komenský. Nástin života a díla. Praha, SPN 1957, s. 45 – 46).

Cf synkriticizmus (synkriticizmus).

15. marca 2013 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na synkritizmus Komenského, J. A. (synkriticizmus)