sloboda (synkriticizmus)
– dobrovoľná, vedomá, mimoriadne fragilná uvoľnenosť alebo vystavenosť zmyslu determinujúcich okolností života človeka. Náplňou vedomia slobodného človeka nie sú len kognitívne významové útvary: k tomu, aby sme boli slobodní, nestačí nevyhnutnosť iba (intelektuálne) poznať, ale treba byť od nej aj emocionálne nezávislý. Ak napríklad svojho utlačovateľa alebo nejaký režim alebo nejakú chorobu nenávidíme, čiže ak nie sme od nich emocionálne nezávislí, neoslobodí nás iba intelektuálne ovládanie prostriedkov ich likvidácie, ale aj emocionálna nezávislosť od nich. Pokiaľ utlačovateľa alebo režim alebo chorobu nenávidíme, závisíme od nich, dokonca aj vtedy, keď už neexistujú. Nenávisť je klonom neslobody.
Cf lipnutie (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).