Prekvapuje pestrosť
zanikania preddruhoaxiálnej civilizácie, nie jej zanikanie ako také, ktoré sa stalo zreteľnejším už na prelome 20. a 21. storočia; prekvapuje jej samovražedná vynaliezavosť alebo vynaliezavá samovražednosť na ľubovoľnej rovine – štátnej, lokálnej, osobnej, mentálnej… Popri žasnutí nad tým sa však možno venovať aj súbežnej kultivácii novej civilizácie, rodiacej sa na globálnom juhu a určite sa treba venovať nášmu národnému miestu v tejto bezprecedentnej premene.
Vznikajúca postdruhoaxiálna civilizácia vyžaduje zameranie sa na odhaľovanie, skúmanie a rozširovanie podmienok premeny všetkých vývinových pásiem novovznikajúcej civilizácie na pásma postdruhoaxiálnej kultúry, osobnú sebakultiváciu nevynímajúc. Naznačenú polyverzálnosť vyvoláva zmaniakálnenie zanikajúcej civilizácie.
Na druhej strane možno v rámci rodenia sa novej civilizácie sledovať na úrovni národno- alebo štátnopolitických úsilí závislých štátov snahu vypracovať si status neutrality, čo bolo v preddruhoaxiálnej situácii bezperspektívne: utvára sa — pravda pomaly a dramaticky — kľúčová podmienka garantovania štátnej neutrality závislých krajín veľmocami.
Skúmanie vyššie uvedeného si, samozrejme, vyžaduje transdisciplinárny systémový prístup.
