Blog Archives
prausúvzťažňujúcno (synkriticizmus)
(čes. prausouvztažnění) – východiskový súbor väzobností človeka a sveta na báze intersekcie času a bezčasia. Cf človek (synkriticizmus), svet (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
prajnosť inakosti (synkriticizmus)
– pozri žičenie inakosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
prabytie (synkriticizmus)
(čes. prabytí) – výbytňujúcno. Cf ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
poznanie (synkriticizmus)
– jedna z foriem duchaprítomnosti (duchapritomnenia) vo svete, kognitívnovýznamový podproces diania sveta ako zmyslotvorby po emergencii človeka; predmet synkriticistickej epistemológie. Vážnym problémom nášho poznávania sveta i seba samých je nedostatok gnozeologickej bázne, pokory a taktu. Cf bázeň, pokora a takt v … Continue reading
poradenstvo synkritické (synkriticizmus)
– typ filozofického poradenstva odvíjajúci sa z praktikovania meditácie nahlas a zo spočuteľňovania osobných zážitkov čiže meditácie v tradičnom zmysle slova; poradenská forma uplatňovania terapeutického a kultivačného potenciálu synkriticizmu ako filozofie a spôsobu života. Synkritické poradenstvo je synkritizovaná forma sokratickosti … Continue reading
ponematika kultúrnosti (synkriticizmus)
– umenie doťahovať dokonca svoju kultivovanosť čiže umenie dosiahnuť maximum kultúrnosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
ponematika (synkriticizmus)
– disiciplína synkriticizmu spočívajúca v pestovaní umenia doťahovať dokonca čiže umenie dôkladnosti alebo dôslednosti. Cf ponematika kultúrnosti (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
politika (synkriticizmus)
– prejav polemizmu v živote obce prýštiaci zo záujmovosti založenej na egu; polemická (bojovnícka, zápasnícka), dosiahnutie moci sledujúca replikácia starého novými prostriedkami a ľuďmi; replikácia záujmovosti, replikácia ega, replikácia času; z hľadiska synkriticizmu nemá prínosný zmysel; forma prešľapovania civilizácie a … Continue reading
polemizmus (synkriticizmus)
(čes. polemismus) – svárivostný aspekt civilizácie, presadzovanie bojovníckych, zápasníckych prístupov pri odstraňovaní ťažkostí. Jedným z najmarkantnejších prejavov polemizmu je vojna. Kardinálnym problémom synkriticizmu je problém vzťahu polemizmu a agapizmu. Synkriticizmus je v podstate skúmanie podmienok možnosti synkrízy polemizmu a agapizmu … Continue reading
pojem filozofie (synkriticizmus)
– nocionálny kognitívny významový útvar, ktorý je výsledkom poznania podstaty filozofie, ktorú tvorí sebareflektovaná racionálna činnosť zameraná na odhaľovanie, skúmanie a rozširovanie podmienok možnosti premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a ľudského indivídua na jeho člena s kontinuálnym uvedomovaním si zasadenosti … Continue reading
podstata kultúry (synkriticizmus)
– inscendencia, čiže transcendencia smerom dovnútra toho ktorého konkrétneho ľudského indivídua, jeho spiritualizácia, zduchovňovanie. Cf kultúra (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
perichronozofia (synkriticizmus)
(čes. perichronosofie, angl. perichronosophy; rus. перихронософия) – disciplína synkriticizmu skúmajúca bezčasie (perichróniu), náuka o bezčasí (perichronológia) a jeho praktikovanie (atemporalistika); perichronozofia tvorí základnú vrstvu synkriticistickej ontológie. Tak, ako teoreticky sa perichronozofia realizuje rozpracúvaním perichronológie, tak sa zasa prakticky realizuje rozvíjaním … Continue reading
perichronozoféma (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý vznikol ako výsledok poznania tej ktorej perichronémy; perichronozofémy tvoria štrukturálne zložky perichronozofického obrazu perichrónie čiže bezčasia; rozlišujeme perichronozofémy implicitné (latentné, nevýslovné) a perichronozofémy explicitné (patentné, výslovné); ako príklad implicitnej perichronozofémy by mohol slúžiť Minkowského pojem priestoročasu … Continue reading
perichronológia (synkriticizmus)
– teoretická zložka perichronozofie, teoretické, filozofické skúmanie perichrónie čiže bezčasia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
perichrónia (synkriticizmus)
(čes. perichronie; angl. perichrony; rus. перихрония, вневременное) – bezčasie. Perichrónia tvorí prepájajúcno diachrónie a synchrónie, ich synkrízu čiže bezčasové usúvzťažňujúcno; diachrónia a synchrónia k sebe nepristupujú v čase. Nie je tu napríklad najprv diachrónia a potom synchrónia alebo naopak. Tematizáciou … Continue reading
perichronéma (synkriticizmus)
– éma perichrónie, čiže štrukturálna zložka bezčasia, napríklad prochronéma, enchronéma, metachronéma atď.; perichronémy možno reprezentovať pomocou významových útvarov zvaných perichronozofémy. Súbor perichroném tvorí perichronematiku. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
pedagogika synkritická (synkriticizmus)
– synkritická veda a synkritické umenie (cf artes) uvádzať ľudské indivíduum na cestu sebakultivácie. Filozofickou zložkou synkritickej pedagogiky je synkriticistická pedagogika a synkriticistická edukológia, ktoré vedno tvoria synkriticistickú filozofiu výchovy. Základnou vrstvou synkriticistickej filozofie výchovy je synkriticistická ontológia výchovy, ktorej … Continue reading
otázka (synkriticizmus)
– druhý krok na chronickej (sc. na čase stavanej) ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou spočívajúci vo formulácii a vyjadrení problému, čo zasa otvára intenciu očakávania odpovede. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
ontológia synkriticistická (synkriticizmus)
(čes. ontologie synkriticistická) – disciplína synkriticizmu, ktorá skúma bytie, súcna a synkrízu (nereduktívne usúvzťažňovanie) bytia a súcien, ktorou sa dostavuje realita sveta; súcna vznikajú a zanikajú v čase, zatiaľ čo bytie bezčasovo alebo bezčasmo výbytnieva ako praudalosť (praudievanie sa, pradianie) … Continue reading
oindexovanie (synkriticizmus)
(= technika indexovania, indexovanie) – postup, ktorý bol vyvinutý v priebehu budovania prvej slovenskej filozofickej encyklopédie FILIT-u v priebehu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia a ktorý spočíva v pripisovaní indexov modelovaným významovým útvarom s cieľom špecifikovať ich prináležanie k … Continue reading
odstránenie ťažkosti (synkriticizmus)
– posledný, piaty krok na chronickej ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou nasledujúci po riešení problému. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
odpoveď (synkriticizmus)
– tretí krok na chronickej ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou, nasledujúci po otázke, ktorá nasledovala po probléme. Odpoveď na otázku pripravuje riešenie problému ako predposledný krok na chronickej ceste pred odstránením ťažkosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
obraz sveta (synkriticizmus)
– súbor významových útvarov utvárajúcich sa v procese všetkých foriem osvojovania si sveta človekom v podobe komplexného spirituálneho dvojníka sveta. Určujúcu úlohu v rámci komplexu významových útvarov označovaného obraz sveta plnia významové útvary, ktoré sú výsledkom poznania a mimokognitívnych foriem … Continue reading
obraz (synkriticizmus)
– významový útvar kognitívnej, emotívnej, volitívnej, konatívnej povahy alebo rôznych kombinácií týchto pováh, ktorý si človek vytvára o realite alebo o tom ktorom jej úseku, aspekte, vrstve alebo rovine, o tom ktorom súcne, jeho vlastnosti, vzťahoch, pohybe atď.; obrazy sú … Continue reading
nenávisť (synkriticizmus)
– forma mimoriadne silnej závislosti od toho, čo alebo koho nenávidíme. Nenávisť je klonom neslobody. Cf sloboda (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
nasledovanie (synkriticizmus)
– bytie prívržencom, stúpencom. Nasledovanie nemá zmysel. Synkriticizmu by išlo najradšej o transcendovanie nasledovania, o zbezcestnenie postupu splynutím s cestou. Synkriticizmu, keď už musí použiť slovo cesta, ide nanajvýš o cestu perichronickú. Nezmyselnosť nasledovania sa pokúša objasniť článok Ako porozumieť … Continue reading
náčasie (synkriticizmus)
(= protochrónia) – útvar alebo dianie bezčasia priamo predchádzajúce času. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
náboženstvo synkritické (synkriticizmus)
(religio syncritica; čes. náboženství synkritické) – výsledok synkritizácie náboženstva. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
milujúcno (synkriticizmus)
– štrukturujúcno lásky, predmet agapológie, náplň agapistiky. Cf agapé (synkriticizmus), láska (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), šťastie lásky (synkriticizmus).
metodológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu; odhaľovanie a skúmanie metód (spôsobov, ciest) synkriticizmu (synkritickej filozofie i synkritického spôsobu života) prostriedkami samého synkriticizmu; sebareflexívna zložka synkriticizmu zameraná na súbor jeho metód. Synkriticistická metodológia je týmto svojim sebareflexívnym aspektom zložkou synkriticistickej filozofie filozofie a metasynkriticizmu. … Continue reading
metasynkriticizmus (synkriticizmus)
– (seba)reflexia synkriticizmu. Pri jeho sebareflexii však ide zakaždým aj o pradávnu galenovskú metasynkrízu (recorporatio), o superpozíciu všetkých foriem sebapremeny na ktoromkoľvek konci žitia, v ktoromkoľvek jeho kúte, teda nielen o metodologickú sebareflexiu a ostatné formy metavedeckých alebo metafilozofických skúmaní, … Continue reading
metachronozoféma (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom poznania metachronémy. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
metachrónia (synkriticizmus)
(= záčasie) – súbor metachroném; sféra bezčasia otvárajúca sa po anihilácii času. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
metachronéma (synkriticizmus)
– štrukturálna zložka metachrónie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
meditácia nahlas (synkriticizmus)
(čes. meditace nahlas) – hlavný postup alebo nástroj práce Stáleho seminára Integrácia (SSI), na pôde ktorého sa v druhej polovine osemdesiatych rokov minulého storočia utvoril synkriticizmus, spočívajúci v improvizovanom (vopred nepripravovanom) zviditeľňovaní (presnejšie: spočuteľňovaní) myšlienkového postupu meditujúceho nahlas; meditácia nahlas … Continue reading
maximum bytia (synkriticizmus)
– intenzita, výdatnosť bytia, nad ktorú už niet väčšej. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
maximum (synkriticizmus)
– intenzita, výdatnosť, nad ktorú už niet väčšej, napríklad maximum bytia človeka na svete je byť kultúrnym, t. zn. nemožno byť viac než kultúrnym; maximum zmysluplnosti života je láska, t. zn. nemožno žiť zmysluplnejšie, než milujúc (odtiaľto označenie lásky ako … Continue reading
majetok (synkriticizmus)
– udržujúcno nás v závislosti, vlastniacno nás, majúcno nás vo vlastníctve. Nie my máme svoj majetok, ale náš majetok má nás. Ak máme/vlastníme napríklad mačku, psa, koňa, auto alebo dom, musíme sa o ne starať, v opačnom prípade zahynú alebo … Continue reading
logos (synkriticizmus)
– logické štrukturujúcno, zdroj ematiky. Existuje aj štrukturujúcno mimologické, napríklad emocionálno, volitívno, milujúcno atď. Veľkým filozofickým problémom je problém vzájomného vzťahu týchto štrukturujúcnien. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
literatúra (synkriticizmus)
– dostavovanie sa umeleckoliterárnej reality v rámci literárnej udalosti; výliterárňujúcno ako na iné neredukovateľná forma výumeňujúcna. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
lipnutie (synkriticizmus)
– forma túžbostnej závislosti od niekoho alebo niečoho. Prvkom túžby sa lipnutie napĺňa zväzujúcim, stŕpňujúcim napätím a snahou, zneslobodňovaním. Lipnutie je prekážka lásky, ktorej nevyhnutným predpokladom je sloboda, nelipnutie na milovanom, nezávislosť od milovaného. Pokiaľ napríklad dieťa milujúce svojich rodičov … Continue reading
láska (synkriticizmus)
– maximum zmysluplnosti; podstatou lásky je potešenie z inakosti alebo jej prianie; maximom lásky je láska opätovaná čiže konkordancia, štrukturujúcnom lásky je milujúcno. Láska je prirodzený kontext sexuality. Sexualita mimo tohto kontextu tenduje k perverznosti. Sexualita mimo lásky je podprocesom … Continue reading
kulturológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu zaoberajúca sa kultúrou. Synkticistická kulturológia systematizuje postupy a výsledky skúmania a praktikovania kultúry v rámci synkriticizmu. Vychádza zo synkritizácie existujúcich kulturologických koncepcií jednak medzi nimi navzájom, jednak – a to v prípade, že sa v nich vyskytujú … Continue reading
kultúrnosť (synkriticizmus)
( = kultivovanosť) – spôsobilosť pretvárať zlo na dobro, ošklivosť/škaredosť na krásu, menej dobré na lepšie alebo menej krásne na krajšie. Kultúrnosť sa zakladá na artes a dostavuje sa transcendovaním. Kultúrnosť možno chápať aj ako mieru schopnosti pretvárať zlo na … Continue reading
kultúra (synkriticizmus)
– ontologicky najvýdatnejší spôsob bytia človeka na svete spočívajúci v pretváraní zlého alebo škaredého na dobré alebo krásne, menej dobrého alebo menej krásneho na lepšie alebo krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. Kultúra je nereduktívne usúvzťažňovanie sa (čiže synkríza) … Continue reading
kultivovanosť (synkriticizmus)
– pozri: kultúrnosť. Cf kulturológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
kultivácia (synkriticizmus)
– premena civilizovaného na kultúrne; v podstate náplň synkriticizmu. Ako príklad kultivácie môže slúžiť metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus). Iným príkladom kultivácie môže byť transformácia spoločnosti na kultúrne spoločenstvo, transformácia ľudského indivídua a člena kultúrneho spoločenstva čiže … Continue reading
kritérium kultúrnosti (synkriticizmus)
– miera participácie na kultúre, čiže na pretváraní zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie. Cf kulturológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
krásno (synkriticizmus)
– uspokojujúcno1 estetickej potreby; forma dobra. Krásno je súčasťou predmetu synkritickej estetiky. Cf estetika synkritická (synkriticizmus), páčenie sa (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus). K termínom tohto typu pozri článok „terminológia synkriticizmu (synkriticizmus)„. [↩]
kotidianistika (synkriticizmus)
– cieľavedomé pestovanie umenia každodenného života (artis vivendi cottidianae), ktorého základom je schopnosť anihilovať časové vakuoly v konaní (atemporalistika). Veľkým majstrom kotidianistiky bol Ján Albrecht, ktorý ju dokázal neobyčajne výdatne a prakticky kedykoľvek aplikovať v rámci pedagogickej činnosti, organizácii hudobného … Continue reading
konkordancia (synkriticizmus)
– súsrdečnenie (doslovne podľa lat. con-cor-dantia, čo približne znamená: “sú-srdeč-nenie”), milujúcno s opätovaním; maximom konkordancie je synkriticizmus ako spôsob života (čiže nielen ako alebo predovšetkým filozofické učenie). Cf 8. téza synkriticizmu, ekonomika žičlivosti (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
komparatistika synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, porovnávanie určitých entít po ich predbežnom systémovoanalytickom rozbore. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
kategoriológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, v ktorej sa uskutočňuje výskum, topológia a systematizácia kategórií intervenujúcich v pristupovaní človeka k svetu; synkriticizmus vyčleňuje ako rozhodujúce jadrové kategórie; jadrové kategórie sú tie významové útvary, ktorých zostava (konfigurácia jadrových kategórií) určuje ten ktorý obraz sveta; … Continue reading
kategória (synkriticizmus)
– kognitívny významový útvar tvoriaci kľúčový prvok alebo entitu významového univerza. Kategórie ako pre danú oblasť najvšeobecnejšie pojmy sa grupujú do relatívne stabilných konfigurácií kategórií určovaných skupinou jadrových kategórií. Náuku o kategóriách podáva synkriticistická kategoriológia synkriticky nadväzujúca na kategoriológiu bratislavskej … Continue reading
joga (Bhagavadgíta) (synkriticizmus)
– polemistický variant jogy, čiže obmena jogy, v ktorej tak po praktickej ako aj po teoretickej (filozofickej) stránke intervenuje na kľúčových miestach kategória boja, zápasu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
joga (synkriticizmus)
– z pohľadu synkriticizmu ide vlastne o artistiku osnovanú koniec koncov na védskej a tantrickej tradícii. Synkriticizmus sa v rôznych nezriedka si vzájomne protirečiacich školách alebo smeroch jogy orientuje ich synkritizáciou, t. zn. nereduktívnym usúvzťažňovaním na báze princípu žičenia inakosti. … Continue reading
Jedno (synkriticizmus)
(gr. to hen) – novoplatónska interpretácia transhorizontovej reality, v ktorej ako hlavná kategória intervenuje kategória výbytňujúcna (kontinuálneho dávajúcna bytia, emergujúcna sveta a všetkého v ňom). Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
interval bezčasový (synkriticizmus)
(angl. in-no-time-interval) – všeudržujúcno pohromade. Cf bezčasie (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), zbezodkladnenie prerušenia konania zla (PKZ) (synkriticizmus).
interpretácia reality transhorizontovej (synkriticizmus)
– také či onaké pomenovanie a výklad transhorizontovej reality zvyčajne kontaminovaný propenzitou (sklonom) stotožňovať výsledok práve svojej interpretácie s transhorizontovou realitou a v dôsledku toho neprajnosť voči iným interpretáciám. Táto náklonnosť k stotožňovaniu svojho obrazu transhorizotnovej reality a tejto reality … Continue reading
inscendovanie (synkriticizmus)
– procesuálny aspekt inscendencie, transcendovanie dovnútra. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
inscendencia (synkriticizmus)
– transcendencia smerom dovnútra (života) človeka. Problematika inscendencie sa rozvíja počnúc 3. tézou synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
inakosť (synkriticizmus)
– ireducibilita na druhé daná jedinečným súborom vzťahov k druhému (druhým). Princíp priania alebo žičenia inakosti alebo potešenia z nej stelesňuje 7. téza synkriticizmu, ktorý skúma možnosti realizácie tohto princípu najmä na pôde dialógu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
chronogenéza (synkriticizmus)
– proces časotvorby, genéza času; podproces svetotvorby, prepletajúci sa s podprocesom priestorotvorby; súčasť prochrónie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
Husserl, Edmund (1859 – 1938) (synkriticizmus)
– nemecký filozof, zakladateľ fenomenológie ako špecifickej filozofémy. Husserlov odkaz priamo i cez recepciu (najmä Heideggerovu, Finkeho a Patočkovu) zaujíma metodologicky i obsahovo kľúčové miesto medzi zdrojmi synkriticizmus. Cf svet životný (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
hudba (synkriticizmus)
– dostavovanie sa umeleckohudobnej reality, jej dostavujúcno sa v rámci hudobnej udalosti; výhudobňujúcno ako na iné neredukovateľná forma výumeňujúcna. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), výhudobňujúcno (synkriticizmus).
Albrecht, Ján (1919 – 1996) (synkriticizmus)
– slovenský estetik, muzikológ, hudobník – violista, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ. Pre synkriticizmus navyše veľký majster umenia každodenného života (kotidianistiky) stelesňujúceho bratislavskosť. Z albrechtovskej kotidianistiky sa možno veľmi mnoho učiť v dobe pretrvávajúcej (nekonečnej?) krízy prakticky všetkého civilizačného. … Continue reading
Hrušovský, Igor (1907 – 1978) (synkriticizmus)
– slovenský filozof, zakladateľ bratislavskej filozofickometodologickej školy (BFŠ); ovplyvnil synkriticizmus predovšetkým svojou štrukturológiou a ideou holého bytia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo virtus constituens (synkriticizmus)
– pozitívne virtualizačný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 9. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo syncriticus (synkriticizmus)
– nereduktívnousúvzťažňujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 5. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo syncriticisticus (synkriticizmus)
– s bezvýberovou pozornosťou nereduktívnousúvzťažňujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 10. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo significantia vivens (synkriticizmus)
– zmysel žijúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 4. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo inscendens (synkriticizmus)
– dovnútra seba samého prekračujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 3. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo culturalis (synkriticizmus)
– človek ako kultúrna bytosť, t. j. bytosť pretvárajúca zlo na dobro, ošklivé na krásno atď.; člen kultúrneho spoločenstva; pretvárajúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 2. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo concordans (synkriticizmus)
– lásku opätujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 8. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo benevolus (synkriticizmus)
– aspekt spôsobu bytia človeka spočívajúci v žičení inakosti druhému; týka sa ho 7. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo aestheticus (synkriticizmus)
– človek estetický čiže estetický rez ľudským pobývajúcnom na svete, ktorý je v superpozícii s ostatnými aspektmi spôsobu bytia človeka na svete a ktorým sa realizuje estetická funkcia; súčasť predmetu synkritickej estetiky. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo (synkriticizmus)
– ten ktorý aspekt spôsobu bytia človeka, prierez týmto spôsobom bytia alebo možný podproces diania ľudského života, jeden z jeho možných príbehov. Základné možné (nielen kýžené, ale uskutočniteľné) príbehy života človeka, vyúsťujúce do jeho oslobodenia a nevyhnutné na to, aby … Continue reading
hodnota estetická (synkriticizmus)
– miera podielu alebo stupeň participácie na premene škaredého na krásne, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na krásne čiže miera účasti na estetickom reze kultúrou. Druhom estetickej hodnoty je hodnota umelecká ako produkt pretvárania mimoumeleckého na umelecké a miera … Continue reading
hodnota (synkriticizmus)
– miera podielu alebo stupeň participácie na premene zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne; stručne povedané: hodnota je miera participácie na kultúre. Napríklad hodnotu fyziky, filozofie, … Continue reading
hmota (Lenin, V. I.) (synkriticizmus)
– interpretácia transhorizontovej reality nechávajúca v sebe intervenovať ako ústrednú kategóriu nezávislosti od vedomia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
hmota (synkriticizmus)
– najčastejšia príležitosť konať dobro. Cf dobro (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
hlučnosť (synkriticizmus)
– likvidujúcno ticha, na zemi dnes ubikvitné, všadeprítomné – v mysli človeka, v jeho tele i v jeho okolí; auditívny (sluchový) atribút smrti civilizácie. Človek stratil schopnosť byť ticho kdekoľvek a kedykoľvek, v ktoromkoľvek priestore i v ktoromkoľvek čase, vo … Continue reading
historia syncritica (synkriticizmus)
– synkritická história, synkritické dejiny – synkritická veda o dejinách, o genetickej a dynamickej dominante štruktúry tej ktorej entity; synkriticky pestovaná história, synkriticky pestované dejiny osnované na idei významovej nevyčerpateľnosti toho ktorého obdobia alebo udalosti dejín a na idei synkritiky obrazu … Continue reading
gnozeológia synkriticistická (synkriticizmus)
– výskum kognitívnych významových útvarov (pocitov, vnemov, predstáv, pojmov, teórií etc.), ich štruktúry, utvárania sa (významotvorby), transformácií a nevyhnutných externých súvislostí ich štruktúry osnovaný na synkriticistickej ontológii kognitívneho významového diania ako podprocesu významového univerza. Synkriticistická gnozeológia je mocne ovplyvnená Husserlovou … Continue reading
funkcia estetická (synkriticizmus)
– uspokojujúcno estetických potrieb vyvolávaním estetických zážitkov, ku ktorému dochádza participáciou na premene škaredého na krásne, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na krásne čiže účasťou na estetickej vrstve kultúry. Zameraním sa uspokojujúcna estetických potrieb na ten ktorý aspekt (útvar, … Continue reading
filozofia synkritická (synkriticizmus)
– filozofická zložka alebo vrstva synkriticizmu odhaľujúca, skúmajúca a rozširujúca formy a cesty synkritickej praxe respektíve synkritického spôsobu života a vypracúvajúca ich filozofický a metodologický obraz. Synkritická filozofia má pre toho, kto sa s ňou stretne, slúžiť ako podklad sebaidentifikácie, … Continue reading
filozofia synkriticistická (synkriticizmus)
– otvorený súbor synkriticistických filozofických disciplín počnúc synkriticistickou ontológiou a jej základnou vrstvou – perichronozofiou. Synkriticistická filozofia je intenzifikovaná, systematicky vypracúvaná forma alebo etapa synkritickej filozofie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
filozofia filozofie synkriticistická (synkriticizmus)
– zložka synkriticistickej metafilozofie; súbor sebareflexívnych postupov a disciplín zameraných na odhaľovanie, skúmanie a rozmnožovanie filozofém s cieľom premieňania filozofie na zložku (vývinové pásmo) kultúry alebo udržiavanie statusu filozofie ako zložky kultúry. Filozofia (ani filozofia synkriticistická) totiž nie je samozrejmou … Continue reading
filozofia edukácie synkritická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu a komplementaristický smer filozofie edukácie, ktorý namiesto syntézy rôznych (aj vzájomne sa logicky vylučujúcich) smerov filozofie edukácie realizuje ich nereduktívne usúvzťažňovanie čiže synkrízu; synkritizácia filozofií edukácie na báze princípov synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
filozofia 21. storočia (synkriticizmus)
– filozofia, v ktorej vývine možno rozpoznať dve hlavné línie: 1. líniu trvania na vecnom a argumentatívnom filozofovaní už nerelegovanom čisto len do sféry analyticko-filozofických spôsobov filozofovania, ale pestovanom aj vo sfére označenej svojho času ako kontinentálna filozofia a 2. … Continue reading
filozofia (synkriticizmus)
– sebareflexívna zložka tej ktorej civilizácie spočívajúca v skúmaní miesta človeka vo svete z hľadiska najvšeobecnejších kategórií; podmienkou toho, aby sa filozofia stala aj súčasťou kultúry je dotiahnutie tohto skúmania do činnosti odhaľovania, výskumu a rozširovania predpokladov premeny spoločnosti na … Continue reading
filozoféma (synkriticizmus)
– ľubovoľná štrukturálna súčasť filozofie alebo prvok jej štruktúry (éma). Podľa synkriticizmu ňou môže byť aj sama filozofia. Hlavným nástrojom členenia filozofie na filozofémy respektíve vyčleňovania filozofém z nej je systémová analýza filozofie. K tomu však, aby sa uplatňovanie systémovej … Continue reading
etika synkriticistická (synkriticizmus)
– dôležitá disciplína synkriticizmu, výsledok synkritizácie etických učení; študuje dobro, zlo, ich rozlišovanie, transformáciu zla na dobro atď. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
estetika synkritická (synkriticizmus)
– synkritizovaná estetika, čiže estetika synkriticky transformovaná, podstúpivšia synkritizáciu; predpoklad estetiky synkriticistickej. Estetika synkritická študuje (vedno so synkritickými umenovedami) ematiku jednotlivých foriem, druhov a typov výumeňujúcna. Súčasťou predmetu synkritickej estetiky je estetická hodnota, hodnotenie a zhodnocovanie. Cf disciplína synkriticizmu, krásno (synkriticizmus), … Continue reading
estetika synkriticistická (synkriticizmus)
– intenzifikovaná, vedome a systematicky realizovaná synkritická estetika ako filozofické jadro synkritizovaných umenovedných disciplín (synkritickej literárnej vedy, synkritickej umenovedy, synkritickej muzikológie, synkritickej teatrológie, synkritickej filmológie, synkritickej vedy o architektúre, synkritickej vedy o výtvarnom umení atď., ako aj ich synkritizovaných subdisciplín) … Continue reading
epistemológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu skúmajúca poznanie predovšetkým sub specie kategórií synkrízy a synkritiky. Na rozdiel od širšie koncipovanej synkriticistickej gnozeológie sa v synkriticistickej epistemológii pozornosť sústreďuje v prvom rade na poznanie vedecké (vrátane jeho foriem podľa tej ktorej špeciálnovednej disciplíny, napríklad identifikácia … Continue reading
entita (synkriticizmus)
– čokoľvek tematizovateľné, čiže nielen podstata veci alebo sveta, ale aj to, čo na nej alebo na ňom z toho či onoho hľadiska nie je podstatné. Vidieť entity, akékoľvek entity, znamená mať bezvýberovú pozornosť, ktorá kolabuje na hranici ovládateľnosti. Za … Continue reading
enkláva kultúrna (synkriticizmus)
– ten ktorý z ostrovčekov kultúry, ktoré prežívajú v mŕtvom mori civilizácie z minulosti a vznikajú v jej náleve v súčasnosti a ktoré v podstate nezávisle jeden od druhého pretvárajú vo svojom dosahu a najmä vo svojom vnútri zlo na … Continue reading
enchrónia (synkriticizmus)
– intratemporálne (čiže vo vnútri času, intratemporálne bezčasiace) usúvzťažňujúcno minulosti (bolosti/bývalosti), prítomnosti a budúcnosti. Štrukturálny prvkom čiže émou enchrónie je enchronéma. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
enchronéma (synkriticizmus)
– druh perichronémy; éma čiže štrukturálna zložka enchrónie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
