Category Archives for filozofia starogrécka
prvá etapa vývinu európskej filozofie
axiómy (Aristoteles)
– to najvšeobecnejšie a počiatky všetkého ostatného. Keby neboli vecou filozofie, kto iný by ich mal skúmať v tom zmysle, čo je na nich pravdivé a čo nepravdivé (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles, dôkaz (Aristoteles), princípy dokazovania (Aristoteles)
cieľ konečný (Aristoteles)
– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles
človek múdry (Aristoteles)
– človek, ktorý vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach; je to človek, ktorý vie poznať veci ťažké a pre človeka neľahko pochopiteľné. V každej vede pokladáme za múdrejšieho toho, kto je presnejší ako iní a lepšie … Continue reading
Aristoteles
(druhá polovica 384 pr. n. l. Stageira na polostrove Chalkidiké – 322/1 pr. n. l. Chalkis na Euboii (asi 60 km severovýchodne od Atén) – starogrécky filozof, ktorý organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky predchádzajúceho vývinu gréckej … Continue reading
abdukcia (Aristoteles)
– úsudok, ktorého vyššia premisa je istá a ktorého nižšia premisa je síce neistá, ale práve tak vierohodná ako záver alebo ešte vierohodnejšia. Abdukcia v tomto zmysle je teda pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu. Odkazy: Aristoteles
