zbezodkladnenie prerušenia konania zla (PKZ) (synkriticizmus)

– fenomén bezprostredne viazaný na konanie zla: prestať konať zlo nemôže ten, kto zlo nekoná. Iba ten, kto zlo koná, môže prestať zlo konať. Zákernosťou triviality tohto nahliadnutia alebo poznatku je, že prerušenie konania zla (PKZ) a jeho hlboké pochopenie preskočíme smerom k odporúčaniu (najmä druhým) nekonať zlo alebo smerom k nechceniu konať zlo. Je ľahšie odporúčať nekonanie zla ako zlo nekonať; je ľahšie nechcieť konať zlo ako zlo nekonať. Nie je ťažké prijať opatrenia proti korupcii, ťažké je korupcie sa nedopúšťať. Zlo trvá preto, lebo namiesto jeho prerušenia tvoríme zákazy a príkazy, úrady na prerušenie konania zla a úrady, ktoré kontrolujú tieto úrady. Nijaký zákaz ani príkaz ani úrad nemôže prerušiť konanie zla; zlo môže prerušiť konať iba to ktoré konkrétne indivíduum, ktoré zlo koná. Fajčiť môže prestať iba ten, kto fajčí, prestať biť svoju ženu môže iba ten, kto svoju ženu bije, prestať kradnúť môže iba ten, kto kradne. Pritom medzi konaním zla a nekonaním zla musí byť bezčasový interval.

Cf synkriticizmus (synkriticizmus).

15. marca 2013 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na zbezodkladnenie prerušenia konania zla (PKZ) (synkriticizmus)