efektívnosť lat.  účinnosť.


Einstein, Albert (14. 3. 1879 Ulm, Nemecké cisárstvo  18. 4. 1955 Princeton, New Jersey, USA)  nemecký fyzik najmä so švajčiarskym a US-americkým občianstvom, jeden z najvýznamnejších teoretických fyzikov vôbec, svetovo najznámejší vedec ostatných storočí. Jeho výskum štruktúry hmoty, priestoru a času ako aj skúmanie podstaty gravitácie zásadným spôsobom zmenili dovtedy platný newtonovský obraz sveta.

Najvýznamnejším príspevkom A. Einsteina do pokladnice svetovej vedy je teória relativity: v roku 1905 uverejnil prácu Zur Elektrodynamik bewegter Körper , ktorej obsah sa dnes označuje ako špeciálna teória relativity, a v roku 1915 a 1916 publikoval svoju všeobecnú teóriu relativity.

Eistein podstatne prispel aj k vývoju kvantovej fyziky, najmä objavom zákona fotoelektrického efektu, za čo v roku 1921 získal Nobelovú cenu, ktorá mu bola udelená v roku 1922.  D: Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen, 1901; Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte, 1902; Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik, 1902; Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik, 1902; Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme, 1904; Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (dizertácia), 1904; Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen, 1905; Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt, 1905; Zur Elektrodynamik bewegetr Körper, 1905; Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?, 1905; Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia), 1906; Zur Theorie der Brownschen Bewegung, 1906; Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption, 1906; Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie, 1906; Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons, 1906; Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme, 1907; Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta, 1907; Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Plancksche Theorie der Strahlung etc.“, 1907; Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz“, 1907; Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie, 1907; Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen (prednáška), 1907; Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen, 1908; Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen, 1908; Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, 1908; Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper, 1908; Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems, 1909; Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung, 1909; Le principe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne, 1909; Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique, 1910; Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie, 1910; Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld, 1910; Die Relativitäts-Theorie (prednáška), 1911; Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes, 1911; Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes, 1911; Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes, 1911; Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes“, 1911; Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham, 1911; (spolu s autorom matematickej časti M. Grossmanom) matemati Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation, 1913; Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie (prednáška), 1913; Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie, 1914; Vom Relativitäts-Prinzip, 1914; Theoretische Atomistik, 1915; Die Relativitätstheorie, 1915; Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme, 1915; Zur allgemeinen Relativitätstheorie, 1915; Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik, 1916; Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie, 1916; Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie, 1916; Zur Quantentheorie der Strahlung, 1916; Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges, 1916; Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich), 1916; Zur Quantentheorie der Strahlung, 1917; Die Gravitationswellen, 1918; Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie, 1918; Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie, 1918; Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?, 1919; Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen, 1919; Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie, 1919; Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen, 1920; Äther und Relativitätstheorie (prednáška), 1920; Geometrie und Erfahrung, 1921; Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie, 1921; The meaning of relativity, (4 prednášky), 1921; Verehrte An- und Abwesende (nahrávky), 1921  1951; Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment, 1922; Quantentheorie des einatomigen idealen Gases, 1924 a 1925; Warum Krieg? (korepšondencia so S. Freudom), 1933; Mein Weltbild, 1934; (spolu s B. Podolskym a N. Rosenom) Can Quantum-Mechanical Description of Physical Reality Be Considered Complete?, 1935; (spolu s L. Infeldom) The Evolution of Physics, 1938; Brief an US-Präsident Roosevelt, 1939; Why Socialism?, 1949; Out of my later Years, 1950; The Collected Papers of Albert Einstein, 1987 an. :: fyzika, teória relativity, teória gravitácie Einsteinova, teória relativity špeciálna, teória relativity všeobecná, zákon gravitačný Einsteinov.


ekológia gr.  pôvodne časť biológie, ktorej predmetom sú vzájomné vzťahy živých organizmov a prostredia, v ktorom sa živé organizmy reprodukujú. Súčasťou predmetu ekológie je živá hmota (biotická zložka) a jej vonkajšie prostredie (abiotická zložka) chápané vedno ako biosystém. :: prostredie životné.


ekonometria gr.  ekonometrika  pomocná ekonomická disciplína, využívajúca matematické a štatistické postupy pri skúmaní ekonomickej reality s cieľom testovať ekonomické hypotézy a odhady ekonomických parametrov.


ekonómia gr. – ekonomická veda, hospodárska veda – spoločenská veda, ktorej predmetom je ekonomika.

 ::

    •  A  
    •  E  
    •  H  
    •  J  
    •  K  
    •  M  
    •  O  
    •  P  
    •  R  
    •  S  
    •  T  
    •  V  
    •  Z  


ekonómia politická  skúmanie ekonomických procesov najmä v kontexte národnej ekonomiky, ktoré sa do podoby samostatnej spoločenskovednej disciplíny začalo dotvárať počnúc 16. storočím v západoeurópskych krajinách (merkantilizmus), čo v 17. storočí vyústilo do vytvorenia klasickej politickej ekonómie resp. klasickej ekonómie. :: ekonómia politická klasická, ekonómia politická marxistická, Smith, A. 


ekonómia politická klasická  klasická národohospodárska veda  smer ekonomického myslenia, ktorý položil základy ekonómie ako vedy.

Klasická politická ekonómia tvorí teoretický základ hospodárskej politiky liberalizmu.

Hlavnými predstaviteľmi klasickej politickej ekonómie sú: A. Smith (zakladateľ), D. Ricardo, T. Malthus, W. Nassau Senior, J. Mill, J. S. Mill...


ekonómia politická marxistická – smer politickej ekonómie pristupujúci k ekonomickej realite opierajúc sa o pojmový aparát pôvodne vypracovaný K. Marxom, v ktorom ústredné miesto zaujíma kategória nadhodnoty. V rámci marxizmu-leninizmu sa považuje za jednu z jeho troch hlavných súčastí (ostatnými sú marxisticko-leninská filozofia a vedecký komunizmus).


ekonomika gr. – hospodárstvo – oblasť života spoločnosti tvorená výrobou, rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb s cieľom uspokojovať potreby človeka, predmet ekonómie. :: dedolarizácia, ekonomika digitálna, ekonomika trhová, hospodárstvo, jav ekonomický, jav ekonomický (Smith, A.), jednotka ekonomická, obchod, obchod zahraničný,  právo, produkt domáci hrubý, realita ekonomická, systém ekonomický, trh.


ekonomika digitálna  ekonomika založená na informačných technológiách; zahrnuje elektronické podnikanie vrátane elektronického obchodovania, zber komplexných personálnych a intímnych údajov o participantoch. Výrazným vykročením smerom ku komplexnej alebo totálnej kontrole ľudského indivídua vrátane jeho nevedomia je využívanie pandémií 21. storočia (napr. 11. marca 2020), kde sa napríklad rodinné, pedagogické, výrobné etc. vzťahy transformujú na bezdotykové komunikácie kontrolované tretím subjektom a to všetko pod heslom hygieny a efektívnosti. :: SARS-CoV-2, transhumanizmus.


ekonomika trhová  ekonomika založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže, pričom fungovanie takejto ekonomiky sa zabezpečuje prostredníctvom trhového mechanizmu.


elektrárenstvo  elektroenergetika  odvetvie energetiky zaoberajúce sa výrobou a rozvodom elektrickej energie.


električka gr.  koľajový dopravný prostriedok poháňaný elektrinou, jednoduchší a ľahší ako vlak a používaný v mestskej alebo prímestskej hromadnej doprave; má väčšiu prepravnú kapacitu ako autobus alebo trolejbus.


elektrina gr.  fyzikálny jav spôsobený prítomnosťou alebo pohybom elektrického náboja a spočívajúci v správaní sa a prejavoch elektrických nábojov a elektricky nabitých telies; termínom elektrina sa označuje aj o tom, časť teórie elektromagnetizmu.  :: energia elektrická, fyzika.


elektróda gr.  časť vodiča, ktorou sa privádza elektrický prúd do danej sústavy, napr. do roztoku elektrolytu, do plynu, do vákua, do tuhej látky atď. :: fyzika, katóda (elektronika).


elektrolýza gr.  elektrochemické procesy odohrávajúce sa v okolí elektród vnorených do elektrolytu; chemická reakcia spôsobená prívodom jednosmerného elektrického prúdu do elektrolytu, pričom sa na anóde vylučujú elektronegatívne zložky a na katóde elektropozitívne zložky. Elektrolýza je forma premeny elektrickej energie na energiu chemickú.

Na princípe elektrolýzy pracuje elektrický akumulátor.

Elektrolýza sa využíva v elektrometalurgii na čistenie kovov.


elektrodynamika kvantová  skr. QED (= Quantum Electro-Dynamics)  kvantová teória elektromagnetického poľa; bola vytvorená v rokoch 1946 až 1949. :: fyzika.


elektromechanika gr.  oblasť techniky, ktorej náplňou je konštruovanie elektrických prístrojov, strojov a zariadení.


elektrón gr.  elementárna, negatívne nabitá častica, súčasť všetkých atómov, v ktorých tvorí vonkajší obal.


elektronegativita atómu  sila, ktorou atómové jadro priťahuje valenčné elektróny. :: chémia.


elektronika  časť elektrotechniky, ktorej predmetom sú prístroje fungujúce na princípe riadenia toku elektrónov alebo iných elektricky nabitých častíc a využívanie týchto prístrojov; jej predmet zahrnuje generovanie, úpravu a vyhodnocovanie elektrických signálov. :: obvod elektronický, prvok elektronický, súčiastka elektronická, zariadenie elektronické.


elektrotechnika gr. – 1. náuka o elektrickej energii a jej technickom využití. Delí sa na silnoprúdovú elektrotechniku (osvetľovanie, prenos energie, elektrizovaná doprava, elektrochémia a pod.) a slaboprúdovú elektrotechniku (telegraf, telefón, rádiotechnika, signalizačné zariadenia a pod.).

2. technika výroby, premeny a praktického využitia elektrickej energie.

Vedný odbor, ktorý sa zaoberá základnými princípmi riešenia elektrických obvodov a polí v stacionárnych i nestacionárnych podmienkach, sa nazýva teoretická elektrotechnika (332;427). :: A (elektrotechnika), doska základná, elektronika, fyzika, impedancia (elektrotechnika), konektor (elektrotechnika), obvod elektrický, obvod elektronický, obvod integrovaný, schéma elektrotechnická, spínanie (elektrotechnika), technika, súčiastka elektronická.


elementarizácia lat.  významový proces spočívajúci v redukovaní zložitejších pojmov na jednoduchšie.


emisia lat.  vysielanie, vypúšťanie.


emisia (fyzika)  vyžarovanie, vysielanie, uvoľňovanie (napr. elektrónov, lúčov). :: emisia elektrónová, emisia termoelektrická.


emisia elektrónová  emisia elektrónov  uvoľňovanie elektrónov z povrchu tuhých alebo kvapalných telies.


emisia termoelektrická  fyzikálny jav, v ktorom sa z horúceho povrchu kovu uvoľňujú elekróny. :: fyzika.


emócie (psychológia)  podsystém motivačno-emocionálneho systému tvorený 1. subjektívnymi emocionálnymi zážitkami, 2. ich mimovolným prejavovaním sa vo výrazovom správaní, 3. excitáciou autonómneho nervového systému vyvolácajúcou fyziologické zmeny a mozgovými korelátmi citov a 4. podnetovou situáciou evokujúcou citové zážitky alebo ich subjektívne hodnotenie a interpretáciu.

K základným emóciám (sprevádzaným typickými vzorcami výrazového správania a objavujúcim sa vo všetkých kultúrach) patrí:

    • radosť,
    • smútok,
    • strach,
    • hnev,
    • odpor.


en- gr.  prvá časť zložených slov s významom v, vo, vnútri, medzi.


energetika gr.  priemyselné odvetvie vyrábajúce energiu, napr. elektrárenstvo.


energia gr.  (od 19. stor.) sila schopná vykonávať prácu. :: energia elektrická, energia gravitačná, energia chemická, energia jadrová, energia mechanická, energia svetelná, energia tepelná, energia žiarenia, fyzika, premena energie.


energia elektrická  súčasť predmetu elektrotechniky spočívajúca v schopnosti elektrického poľa konať elektrickú prácu; elektrickou energiou sa vyznačujú telesá s elektrickým nábojom čiže elektricky nabité telesá.

Pre elektrické zdroje sa elektrická energia najčastejšie udáva v podobe elektromotorického napätia. :: elektrina, fyzika, teória elektromagnetizmu.


energia gravitačná  potenciálna energia telies, alebo častíc, ktorá je priamo úmerná ich hmotnosti. V pozemských podmienkach má praktický význam energia látok nadobudnutá prekonávaním zemskej príťažlivosti (459;4). :: fyzika.


energia chemická  energia chemicky reagujúcich látok, ktorá sa uvoľňuje ako dôsledok prestavby elektrónových obalov atómov a molekúl (459;4).


energia jadrová  energia väzieb nukleónov v jadre atómov, ktorá sa uvoľňuje v rôznych formách pri štiepení ťažkých jadier (štiepna jadrová energia) alebo pri syntéze jadier ľahkých prvkov (termojadrová energia) (459;4). :: fyzika.


energia mechanická  kinetická energia voľne sa pohybujúcich telies alebo jednotlivých častíc; energia pohybu a vzájomného pôsobenia telies, ako kinetická energia, potenciálna energia... (459;4; 476;heslo: mechanická energie). :: fyzika.


energia poľa  energia prislúchajúca fyzikálnemu poľu, energia, ktorá s ním súvisí, napr. energia elektrického poľa. :: fyzika.


energia svetelná  energia žiarenia pripadajúca na viditeľnú oblasť elektromagnetického vlnenia. :: energia, fyzika.


energia tepelná  časť energie tepelného pohybu častíc látok, ktorá sa uvoľňuje pri rozdiele teplôt medzi danou látkou a látkami v jej okolí. Tepelná energia je spojená s pohybom (vibráciou a rotáciou) molekúl, pričom tento pohyb je chaotický a premena tohto druh energie na iný je ťažšie ako napríklad pri mechanickej energii (459;4, 476;heslo: tepelná energie). :: fyzika.


energia žiarenia – energia elektromagnetického žiarenia, ktorá sa uvoľňuje zo žiariaceho telesa pri emisii kvánt žiarenia. Energiu žiarenia charakterizuje vlnová dĺžka žiarenia: každé kvantum žiarenia nesie energiu E=hcλ=hν, kde:

h je Planckova konštanta,

c rýchlosť svetla,

λ vlnová dĺžka,

ν frekvencia žiarenia.

:: energia, fyzika.


entita fyzická  materiálna entita tvoriaca súčasť predmetu fyziky alebo niektorej jej disciplíny, napr. astronomický objekt.


entropia gr.  miera neporiadku. :: entropia (fyzika), entropia (matematika), fyzika.


entropia (fyzika)  termodynamická stavová veličina, ktorá je mierou neusporiadanosti systému; prírastok tejto stavovej veličiny sa rovná podielu sústavou vratne prijatého tepla a absolútnej teploty, pri ktorej sa teplo prijímalo (153;893, 16;184).


entropia (matematika)  miera neurčitosti náhodného procesu, neusporiadanosti, dezorganizácie systému (153;893).


environmentalistika fr.  technológia životného prostredia  interdisciplinárny odbor, ktorého predmetom je starostlivosť o životné prostredie človeka; súčasťou jej predmetu je pôsobenie človeka na ekosystémy, prevencia znečisťovania životného prostredia, náprava vzniknutých škôd a prevencia nežiadúcich zásahov. Do environmentalistiky sa zahrnuje aj ochrana prírody, monitoring zložiek životného prostredia, využívanie prírodných zdrojov, hospodárenie s energiami, starostlivosť o zdravie ľudskej populácie a ď.

Environmentalistika sa poznatkovo opiera o ekológiu.


epigrafia gr.  historická disciplína, ktorej predmetom sú historické nápisy; epigrafia ich dokumentuje (heuristická zložka epigrafie), skúma (analytická zložka epigrafie) a sprístupňuje poznatky o nich.


éra putinovská  Putinovské Rusko, Putinov režim  obdobie vývinu Ruska v 21. storočí (počnúc koncom 90-tych rokov 20. stor.) spojený s činnosťou alebo vládou V. V. Putina, kedy sa Rusko po zániku ZSSR opäť dostalo do pozície na svetovej scéne porovnateľnej (prinajmenšom vojensky) s Čínou a USA.


eratický (geológia)  bludný (balvan).


Eros (mytológia grécka)  boh lásky, syn Areov a Afroditin.


etapizácia fr. < hol.  rozčlenenie diania (prác, činnosti, vývoja ap.) na etapy.


ETC – elektrokonvulzívna terapia, najúčinnejšia biologická liečebná metóda v psychiatrii (322;32).



Etna – najvyššia sopka (stratovulkán) v Európe na východnom pobreží Sicílie. Na Etne sú snehové polia a parazitické krátery. Hora Etna leží neďaleko sicílskej Catanie, má výšku 3350 m n. m a základňu šesťdesiat krát 40 kilometrov. Etna patrí k najväčším a k najčastejšie vybuchujúcim kontinentálnym sopkám na svete. Od roku 1500 pr. n. l. sa zaznamenalo takmer  dvesto erupcií sopky Etny a zväčša pomerne miernych výlevov lávy.

Etnu tvorí do výšky približne 2900 metrov štítový masív, horných 400 metrov tvorí stratovulkán vytvorený splynutím niekoľkých prieduchov a kalder.

Láva na úpätí sopky má približne tristotisíc rokov a „vankúšikovitú“ štruktúru, ktorá svedčí o tom, že Etna začala ako podmorská sopka.

Etna leží blízko hraníc dvoch, z hľadiska sopečnej činnosti celkom odlišných oblastí: leží jednak vo šve medzi konvergujúcimi tektonickými celkami – Európskou a Africkou doskou, jednak blízko Liparských ostrovov (so sopkou-prototypom Vulcano), ktoré tvoria takzvaný Aeolský ostrovný oblúk a súvisia so subdukciou Iónskej dosky. Napriek tomu sa zdá, že Etna nesúvisí s touto subdukciou, ale jej sopečná aktivita vyplýva zo stúpajúceho chochola roztopeného materiálu zemského plášťa, čo sprevádzajú rôzne povrchové tektonické procesy.

V sérii láv, ktoré vytiekli z Etny počas ostatných 500 tisíc rokov a zachovali sa ako vtavené inklúzie v mineráli olivíne, možno pozorovať progresívne zmeny, odrážajúce prechod od zdroja lávy vyvierajúcej hlavne z plášťového chochola, ku zdroju s väčším príspevkom čadičov ostrovného oblúka, ktoré súvisia so subdukciou Iónskej dosky smerujúcou na juh a nasúvajúcou sa vedľa plašťového chochola pod Sicíliou. Vulkanizmus Etny sa stáva viac vápenato-alkalickým, čo v najnovšej dobe (po roku 1970) sprevádza vyššia frekvencia erupcií a väčší rozsah lávových výlevov, z čoho možno usudzovať, že v budúcnosti budú erupcie Etny stále častejšie. :: Empedokles.


etnografia gr.  národopis, veda, ktorej predmetom je kultúra a spôsob života národov, národností a etnických skupín a metódou ich opis (deskripcia). :: folkloristika, mágia (etnografia).


Európa – svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu na severnej pologuli, súčasť Starého sveta.

Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet, publicistický pojem Európy reprezentuje spoločenstvo európskych krajín zoskupených v Európskej únii, pracuje sa s kartografickým, geologickým,  geostrategickým, geopolitickým, ekonomickým, medzinárodnoprávovedným, vojenskovedným, kulturologickým, filozofickým, antropologickým, s tým ktorým umenovedným, s jazykovedným, filozofickým, etnologickým, religionistickým atď. pojmom Európy.

Ďalšími významovými útvarmi reprezentujúcimi Európu sú umelecké, náboženské, mýtické atď. obrazy Európy, vedno tvoriace súčasť pôvodného východiska skúmania Európy, jej vzniku a vývinu (i zániku?) v rámci tej ktorej vednej alebo filozofickej disciplíny.

Dráma a tragickosť dejín Európy napríklad zo synkriticistického hľadiska tkvie v nevyhnutnom preplietaní sa európskej kultúry a európskej civilizácie ako jej podkladu a látky transformácie na dobré a krásne; krízy európskych dejín tkvejú v zauzlovávaní sa vzájomného preplietania sa vývojového pásma kultúry a vývojového pásma civilizácie.

Nové obdobie vývinu Európy vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.

 :: civilizácia európska, Dunaj, Európa juhovýchodná, Európa juhozápadná, Európa severná, Európa stredná, Európa východná, Európa západná, Európska únia, kultúra európska, Habsburgovci, Rada Európy.


Európa juhovýchodná

  juhovýchodná časť Európy, z veľkej časti sa rozkladajúca na Balkánskom polostrove a zahrnujúca v najširšom poňatí tieto krajiny:

    • Albánsko,
    • Bosna a Hercegovina,
    • Bulharsko,
    • Čierna Hora,
    • Chorvátsko,
    • talianska provincia Terst,
    • Cyprus (len kultúrne a historicky, geograficky sa radí do Ázie),
    • Maďarsko,
    • Grécko,
    • Macedónsko,
    • Moldavsko,
    • Rumunsko,
    • Slovinsko,
    • Srbsko,
    • európska časť Turecka (východná Trácia).


Európa juhozápadná  juhozápadná časť Európy zahrnujúca Andorru, Portugalsko a Španielsko.


Európa južná  južná časť európskeho kontinentu zahrnujúca (podľa rôznych prameňov) Balkánsky polostrov (Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsk, Čiernu Horu, Albánsko, Bulharsko, Grécko), Slovinsko, Maltu, Cyprus, Apeninský polostrov (Taliansko, Vatikán, San Maríno) a Pyrenejský polostrov (Španielsko, Portugalsko, Andorru).


Európa severná  rôzne definovaná severná časť Európy, do ktorej sa zvykne zaraďovať Island, Nórsko, Dánsko, Fínsko, často aj Litva, Lotyšsko a Estónsko; veľkú časť jej územia ohraničuje Atlantický oceán (Severné more, Baltské more a Nórske more) a a Severný ľadový oceán zahrnujúci Barentsovo more.

Povrch severnej Európy sformoval v minulosti ľadovec.


Európa stredná – časť Európy medzi východnou a západnou Európou z geograficko-historického hľadiska zahrnujúca Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a prípadne aj Chorvátsko a pri zohľadnení časti dnešných štátov, aj Vojvodina, Zakarpatská Ukrajina, Sedmohradsko, časť severného Talianska, Dalmácia.


Európa východná  rôzne definovaný región Európy tvoriaci jej východnú časť, do ktorej sa zvykne zaraďovať Ukrajina, Rusko, Bielorusko, Moldavsko a Rumunsko.


Európa západná – západná časť Európy zahrnujúca tieto krajiny: Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko, Švajčiarsko, Luxembursko. Pozri aj: Nemecko.

K politickému zjednoteniu západnej Európy výrazným spôsobom prispela karolínska renesancia v ranom stredoveku.

Vznik civilizačného útvaru západnej Európy mal dramatický vplyv na ďalšie osudy vývinu ľudstva až do súčasnosti.


Európska únia (EÚ)  politická a ekonomická únia s cieľom zlepšiť spoluprácu v Európe s čiastočnými právomocami jednak medzinárodnej organizácie, jednak jednotného štátu. :: NACE.


evakuovaný lat.  taký (uzavretý priestor), z ktorého bol vyčerpaný plyn; vyprázdnený. :: fyzika.


exa- gr.  značka E  predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca triliónty násobok (1018).


exegéza (teológia)  hermeneutika zameraná na porozumenie starozákonným a novozákonným textom.


experiment lat.  pokus. :: experiment fyzikálny, experiment myšlienkový, experiment vedecký, experimentovanie.


experiment fyzikálny  fyzikálna metóda, spočívajúca v zámernom navodení fyzikálneho deja s vopred stanovenými podmienkami tak, aby bolo možné tento dej opakovať za presne rovnakých podmienok. :: fyzika.


experiment vedecký súčasť empírie spočívajúca v zmiešanej cieľavedomej činnosti (t. j. činnosť pozostávajúcej z praktických i myšlienkových operácií).

(Druhom vedeckého experimentu je aj myšlienkový experiment, ktorý sa však realizuje čisto myšlienkovou činnosťou.)

V rámci vedeckého experimentu „sa začína sled konečného počtu operácií od východísk (skúsenosti a schopnosti experimentátora, jeho pracovná hypotéza, prístroje a látky a pod.) a končí sa v relatívnom výsledku, ktorý pozostáva zo zovšeobecnenia nameraných hodnôt, z formulovania vedeckých zákonov, hypotéz a pod.“ (452;29  30). :: experiment fyzikálny, experiment myšlienkový, veda.


experimentovanie lat.  uskutočňovanie experimentov. :: prístroj experimentálny, zariadenie experimentálne.


extrapolácia lat. – približný výpočet hodnôt funkcie v bodoch ležiacich mimo daného intervalu <a, b> pomocou hodnôt funkcie v bodoch a, b, prípadne aj v ďalších bodoch intervalu <a, b>.


ezoterika gr. – okultizmus – (neprebádané) tajomstvá alebo náuka o nich. Kniha 171;135 rozlišuje pasívnu stránku ezoteriky – mystiku a aktívnu stránku ezoteriky – mágiu. :: svetlo (ezoterika).


 Hlavná časť E