identifikátor (informatika)  angl. identifier  reťazec v programe, slúžiaci na jednoznačnú identifikáciu objektu. Identifikátor je meno alebo názov tvorený reťazcom zloženým z písmen, číslic a podčiarkovníka, pričom prvý znak nesmie byť číslica a malé a veľké písmená sa nerozlišujú.

Identifikátorom sa označuje:

    • premenná,
    • konštanta,
    • typ,
    • podprogram,
    • program.


ideológia jazyková  významový útvar alebo proces tvoriaci súčasť kultúry1) jazykového spoločenstva ovplyvňujúcu vo zvýšenej miere názory jeho členov na ich jazyk, jazykové správanie a jeho interpretáciu inými hovoriacimi (cf 553). :: jazyk (lingvistika), lingvistika.

_______

1) Súčasťou kultúry sú v miere ich participácie na pretváraní zlého alebo neutrálneho na dobré.


idiosynkrázia (lingvistika)  svojrázny prvok v jazykovom prejave jednotlivca.


idiosynkrázia (medicína)  precitlivelosť, vrodená mimoriadna citlivosť na niektoré látky alebo vnemy; abnormálny, nezriedka neprekonateľný odpor voči niekomu alebo niečomu, voči nejakému významovému útvaru alebo procesu alebo voči situácii.


idiosynkrázia (psychológia)  jedinečnosť, svojrázny prvok alebo črta v správaní alebo v prejave.


ignorantia legis non excusat lat. – zásada, maxima (pôvodne rímskeho) práva znamenajúca: neznalosť zákona neospravedlňuje. Podľa tejto zásady platí, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. :: právo.


ikonológia gr.  veda, ktorej predmetom je zmysel umeleckého diela, najmä výtvarného, jeho rozličné významové vrstvy, s cieľom vyložiť symbolický a ideový obsah diela.

Ako analytickú metódu obsahového výkladu výtvarných diel ikonológiu rozhodujúcim spôsobom podnietil začiatkom 20. storočia A. M. Warburg.

E. Panofsky rozpracoval ikonológiu do systému rozlišujúceho tri významy umeleckého diela:

primárny význam (prirodzený),

druhotný význam (konvenčný),

vnútorný význam (obsah).


impedancia (elektrotechnika)  komplexná konštanta elektrického obvodu, v ktorom sú harmonické napätia a prúdy konštantnej frekvencie; zdanlivý odpor.


impulz elektrický  náhla zmena elektrického napätia alebo elektrického prúdu. :: signál elektrický.


imunológia lat.  časť biológia a medicíny, ktorej predmetom sú imunologické reakcie živočíchov a človeka.

Zakladateľom imunológie je Luis Pasteur.

 :: psychoneuroimunológia, systém imunitný.


incidencia (matematika)  súmiestnosť, zhodnosť  vzťah medzi dvoma útvarmi, z ktorých jeden je časťou druhého.


index lomu svetla  pomer medzi rýchlosťou svetla v prostredí a rýchlosťou svetla vo vákuu.


India – krajina v Ázii na polostrove Prednej Indie s priľahlou časťou ázijskej pevniny a na ostrovoch Lakadivy, Nikobary a Andamany. Polostrov ležiaci medzi Bengálskym zálivom a Arabským morom Indického oceánu obývajú Indovia. Najstaršiu časť tvorí Dekanská plošina s plochou 400 tisíc km2 ktorá je rozčlenená zlomami a poklesmi a ktorej zvýšené okraje ohraničujú pohoria Aravalli Range, Západný Ghát, Východný Ghát a Malvská plošina. Na severe sa v dĺžke 2500 km a šírke 150 až 280 km tiahnu Karakoram a Západné Himaláje. Stred Indie medzi jej severnou a južnou časťou vypĺňa Indogangská nížina. Na západe Indie je púšť Thár, v ktorej sú slané jazerá. Na východe Indie sú Asámske vrchy a plošina Šiláung. Hlavnými riekami Indie sú Ganga s prítokmi a Brahmaputra.

Podnebie Indie je v horských oblastiach subtropické; na ostatnom území je tropické, monzúnové podnebie.

India dnes združuje 22 štátov a 9 osobitných teritórií.

India je pravdepodobne krajina, kde sa (avšak už v predárijskej dobe, pred príchodom árijských kmeňov do Indie) vyvinula joga.

Obyvateľstvo:

Najstaršími obyvateľmi Indie sú Negriti, ktorých zvyšky sa zachovali na Andamanských ostrovoch (ich stopy ešte badať v južnom Balúčistane, v južnej Indii a v Ásame). Ďalšími sú Nišádovia (skupina austrická), Kirátovia (skupina sinotibetská) a najmä Drávidi, ktorí dodnes sídlia prevažne v južnej polovici krajiny.

V polovici druhého tisícročia pred našim letopočtom (pozri nižšie) prichádzajú do Indie Árijci. S dobyvateľským ťažením Alexandra Macedónskeho v roku 326 pr. n. l. prichádzajú do severozápadných indických krajov Makedónci, Gréci a príslušníci mnohých ďalších národností Blízkeho Východu a Iránu, ktorých Alexandrovi vojvodcovia naverbovali cestou.

V polovici 2. stor. pr. n. l. sa do Indie tlačia stredoázijské kmene, akýsi Jüe-čchioovia (stotožňovaní s Tocharmi) a Šakovia a po nich okolo začiatku nášho letopočtu Kušánovia a Huni.

Prvý nájazd Arabov do Indie sa uskutočnil v rokoch 636 – 637 a začiatkom 8. stor. bol už pod arabskou nadvládou celý Sindh. Ďalej do Indie však Arabi ako politická moc už neprenikli a koncom 12. stor. Sindh ovládol Muhammad Ghórí z Afganistanu, čím vlastne začali početné vpády a nájazdy bojových hôrd zo strednej Ázie. Ešte v súvislosti s arabskou expanziou pred bojovnými moslimami uteká do Indie mnoho Peržanov, ktorí sa nechceli vzdať svojej zoroastrickej viery. V Indii ich vľúdne prijali a ich potomkovia dodnes žijú a pracujú hlavne v Bombaji a v Gudžaráte – sú to tzv. pársovia, vynikajúci obchodníci, peňažníci a podnikatelia.

Európania prenikajú do Indie od prelomu 15. a 16. storočia – ako prvý to bol Portugalec Vasco da Gama, ktorý pristál v Kalikate alebo Korikode na západnom pobreží juhoindickom 17. mája 1498. Po Portugalcoch prichádzajú Briti, Holanďania, Dáni, Francúzi, Rakúšania a Švédi, z ktorých sa však napokon ako víťazní kolonizátori presadili len Briti (tzv. Britská India) (cf. Miltner, V.: Indická kuchyně (1982), 11 a n.).

Dejiny:

3. – 2. tis. pr. n. l.: vznik a rozvoj harapskej kultúry.

1. pol. 2. tis. pr. n. l.: príchod indogermánskych kmeňov Áriov, ktorí si podrobili pôvodné  drávidské obyvateľstvo.

4. stor. pr. n. l.: vláda dynastie Maurijovcov, najvýznamnejší Ašóka, rozkvet ríše, rozšírenie buddhizmu.

4. – 5. stor.: vznik a rozkvet ríše Guptovcov.

700: nástup a šírenie hinduizmu.

712: vpád Arabov a začiatok islamizácie.

1398: veľká časť ríše podrobená Tímúrom.

1526 – 1818: vláda mongolskej dynastie Veľkých Mogulov; začiatok britskej kolonizácie.

17. stor.: usadzuje sa tu Britská Východoindická spoločnosť založená roku 1600.

1767 – 1818: Briti postupne dobyli celú Indiu.

1857 – 1859: neúspešné sipáhijské povstanie, moc prechádza na britskú Kráľovnú Viktóriu.

1858: vytvorenie Britskej Indie ako korunnej kolónie.

1877: Kráľovná Viktória sa stáva cisárovnou Indie.

1885: založenie Indického národného kongresu.

1905: začiatok národnooslobodzovacieho hnutia.

po 1918: snaha o samostatnosť.

1919: amritsarský masaker.

1920: M. K. Gándhí na čele Indického národného kongresu.

1942: kampaň občianskej neposlušnosti.

1945: India členom OSN.

1947: zánik Britskej Indie; rozdelenie na Indickú úniu (hinduisti) a britské domínium Pakistan (moslimovia),  krvavé pohraničné zrážky, konflikt s Pakistanom o Kašmír.

1950: vyhlásenie Indickej republiky, prijatie ústavy; India členom britského Spoločenstva.

1951: prvé voľby, vláda kongresovej strany.

1965: vojna s Pakistanom o Kašmír.

1971: na historickom území vyhlásená nezávislá Bengálska republika Bangladéš; vnútorné nepokoje, separatistické snahy sikhov.

1984: zavraždenie ministerskej predsedníčky Indiry Gándhiovej.

1991: ministerským predsedom R. Gándhí (syn I. Gándhiovej), po jeho zavraždení ministerským predsedom N. Rao.

2014: predsedom vlády Indickej republiky Naréndra Módí.


indivíduum chemické  chemicky čistá látka. :: chémia, indivíduum.


Indovia  obyvateľstvo Indie, prevažne indoeurópskeho a drávidského pôvodu, nositelia (tvorcovia) indickej kultúry.


inerciálny lat.  zotrvačný.


influencer angl.  entita (jav, ľudské indivíduum, skupina) schopná ovplyvňovať situáciu alebo druhých ľudí, zväčša používateľov alebo zákazníkov. Pokiaľ ide o osobu, môže to byť osobnosť z verejného života, ako herec, politik, moderátor a podobne, alebo príslušník nejakej skupiny/komunity. V prostredí virtuálnych komunikácií ide o tzv. nezávislé entity, získavajúce svoju popularitu a vplyv pomocou 1. sociálnych sietí, ako Twitter, Linkedln, Facebook..., 2. blogov a webových stránok, 3. skrytým spôsobom (informal influencer) najmä medzi zamestnancami firmy, pomocou čoho môže vedenie čeliť vnútrofiremným hrozbám a náladám. :: manipulácia, marketing.


informácia (informatika)  entita, ktorú možno vysielať, prijímať, uchovávať a spracovávať technickými prostriedkami a ktorá reprezentuje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Informácia predstavuje nové poznatky alebo umožňuje isté konania.

Informácia sa získava z dát.

Nosičom informácie je signál.

Pojem informácie je vedno s pojmom energie a s pojmom hmoty najdôležitejším zo základných pojmov prírodných a inžinierskych vied vied. :: zber informácií (informatika).


informácia (lingvistika)  hlavný článok jazykovej komunikácie, kvôli ktorému sa komunikácia realizuje, spočívajúci v hovorenom alebo písomnom oznámení významového útvaru alebo procesu hovoriaceho alebo píšúceho človeka počúvajúcemu alebo čítajúcemu človeku (cf 182;30).


informácia spoločenská  informácia viazaná na informačné podprocesy spoločenských procesov umožňované ľudskou pamäťou schopnou túto informáciu fixovať, uchovávať, vyhľadávať a reprodukovať.


informatika lat.  veda, ktorej predmetom je získavanie, prenos, spracúvanie, uchovávanie a sprístupňovanie informácií. Zaoberá sa riešením problémov tvorby, zavádzania a používania výpočtovej techniky.

::

    •   A  
    •   D  
    •   F  
    •   I  
    •   J  
    •   K  
    •   L  
    •   M  
    •   O  
    •   P  
    •   R  
    •   S  
    •   T  
    •   U  
    •   V  
    •   Z  
    •   0  9  


informatika matematická  veda o počítačoch, počítačová veda, angl. computer science  časť informatiky i matematiky, ktorej predmetom sú výpočtové a informačné procesy z hľadiska hardvéru a softvéru. Do jej predmetu sa zahrnujú aj algoritmy, formálne jazyky, programovacie jazyky, zlepšovanie komunikácie medzi človekom a počítačom, zefektívňovanie spôsobov tvorby a hľadania informácií.

Matematická informatika tvorí jadro teoretických a praktických znalostí, ktoré využívajú vo svojej práci špecialisti v oblasti vyčísliteľnej techniky, programovania, informačných systémov a technológií.

Matematická informatika sa začala utvárať začiatkom 40-tych rokov 20. storočia v dôsledku splývania teórie algoritmov a matematickej logiky a vynálezu elektrónových počítačov.

Odvetvia matematickej informatiky:

    • teória zložitosti,
    • teória vyčísliteľnosti,
    • teória informácie,
    • teória algoritmov a dátových štruktúr,
    • teória programovacích jazykov.

Aplikované odbory matematickej informatiky:


:: matematika.


informatika teoretická  časť informatiky, ktorej predmetom sú abstraktnejšie a matematické aspekty spracovania informácií. :: informatika matematická.


inštitút právny – právna konštrukcia a jej zodpovedajúci súbor právnych noriem, slúžiace určitému účelu a spravidla jednoducho opisne označené, ako napr. premlčanie, väzba atď. :: právo.


integrovanie (matematika) − operácia inverzná k derivovaniu a spočívajúca v procese hľadania určitého alebo neurčitého integrálu. :: objem telesa.


inteligencia (psychológia)  ľudská inteligencia  rozumová schopnosť rýchlo pochopiť a správne riešiť problémy alebo situácie intelektovými procesmi; súbor špecifických predpokladov umožňujúcich samostatne a úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých nie je možné využiť obvyklé alebo naučené riešenie; celková úroveň rozumových schopností (226;118).


inteligencia umelá  skr. UI alebo AI (angl. Artificial Intelligence)  strojová inteligencia, inteligencia stroja, výpočtová inteligencia  systémy alebo zariadenia napodobňujúce ľudskú inteligenciu, pričom sa môžu iteratívne zlepšovať na základe zhromaždených informácií.

Termínom umelá inteligencia spravidla označujú aj vedný odbor alebo disciplínu, zaoberajúcu sa vývojom algoritmov a strojov, ktoré vykazujú vlastnosti inteligentného správania, čiže nielen súbor týchto vlastností ako takých.

Umelá inteligencia ako vedná disciplína sa opiera o tieto vedné odbory:

    • informatika,
    • matematika,
    • štatistika,
    • logika,
    • lingvistika,
    • neurovedy.

Za zakladateľa tejto vednej disciplíny sa niekedy považuje J. McCarthy, ktorému sa pripisuje aj zavedenie termínu v roku 1956.

V dejinách umelej inteligencie sa spravidla vyzdvihujú ako významný medzník, pokiaľ ide o implementáciu poznatkov o umelej inteligencii, expertné systémy a vytvorenie programovacieho jazyka Prolog založeného na predikátovej logike.

Za úspechy v implementácii AI sa pokladajú humanoidné roboty, napr. robot Sophie samoriadiace vozidlá, napr. Tesla, zbieranie údajov na identifikáciu ekosystému, napr. Rain for Climate, zbieranie a analýza údajov o aktuálnom dianí vo včelom úli, napr. Srdce úľa, stroje sa porozumením obrazovej informácii, neurónové siete, strojové učenie, inteligentné telefóny, fotomobily, inteligentné virtuálne asistentky, napr. Siri, inteligentné reproduktory, aplikácie vo videohernom priemysle, Deep Learning, internet vecí (IoT), rozpoznávanie tvárí, hlasu a žiaľ samozrejme na prvom mieste vojenská technika.

 :: informatika matematická, inteligencia umelá (Mařík, V.), Kvasnička, Vladimír, Mařík, Vladimír, mechatronika, ontológia (informatika), Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie, stroj inteligentný (Turing, A.), systém inteligentný, umelé, výrobok mechatronický, zložitosť úlohy, znalosť.


inteligencia umelá (Mařík, V.) − vedná disciplína, ktorej predmetom sú všetky postupy a algoritmy, ktoré vo svojom dôsledku vedú k určitému napodobneniu prejavov inteligentného správania človeka. Umelá inteligencia sa pokúša riešiť úlohy využívaním znalostí, ktoré možno získať jednak ich prevzatím od človeka, ktorý je schopný úlohu inteligentne riešiť, jednak analýzou príkladov zadania úlohy a jej inteligentného riešenia (488;15, 17).


interakcia (fyzika)  silové pôsobenie. :: interakcia (mechanika klasická), interakcia fyzikálna, interakcie častíc elementárnych, interakcie častíc elementárnych silné.


interakcia (mechanika klasická)  vzájomné pôsobenie telies, ktoré vedie k zmene ich pohybového stavu alebo k zmene ich tvaru. Kvantitatívne sa interakcia telies charakterizuje silou.:: fyzika.


interakcia fyzikálna  silové pôsobenie medzi materiálnymi objektmi, silová interakcia  prenos energie medzi elementárnymi časticami, medzi časticami a poľom alebo medzi poľami.

Najdôležitejšie sú štyri základné interakcie:

    1. gravitačná,
    2. elektromagnetická,
    3. silná,
    4. slabá.

:: fyzika.


interakcie častíc elementárnych  vzájomné pôsobenie elementárnych častíc prostredníctvom síl. Delia sa na:

    1. silné interakcie elementárnych častíc,
    2. elektromagnetické interakcie elementárnych častíc,
    3. slabé interakcie elementárnych častíc,
    4. gravitačné interakcie elementárnych častíc (21;199  200).

:: fyzika.


interakcie častíc elementárnych silné  interakcie medzi baryónmi, antibaryónmi a mezónmi; vysvetľujú vznik a a rozptyl baryónov, π mezónov a K mezónov; majú krátky dosah  okolo 1013 cm (t. j. veľkosti priemeru silne interagujúcich častíc) a nimi vyvolaný proces sa odohrá v čase, ktorý udáva tzv. jadrový čas rovný 1023 s. Charakteristické sú ich veľké väzbové konštanty (bezrozmerné konštanty, charakterizujúce silu každej interakcie elementárnej častice), rovnajúce sa jednej, ale i väčšie. Okrem energie a impulzu, moment impulzu a náboja sa pri silných interakciách elementárnych častíc zachováva aj izotopický spin, parita a podivnosť (21;199  200).


internet lat. + angl.  celosvetová počítačová sieť, ktorá slúži na výmenu informácií, komunikáciu a prenos digitálnych správ. :: informatika, sieť sociálna, TikTok.


interval (hudba)  výškový rozdiel (vzdialenosť ) medzi dvoma tónmi.


interval (matematika)  usporiadaná množina všetkých čísel ležiacich medzi dvoma danými číslami.

Interval zobrazený na obrázku a je uzavretý, b otvorený, c polootvorený sprava (polouzavretý zľava), d polootvorený zľava (polouzavretý sprava).


intranet lat.+angl.  vnútropodniková počítačová sieť, ktorá používa podobné technológie ako internet. :: informatika.


inžinierstvo fr.  činnosť, ktorej náplňou je navrhovanie, budovanie a používanie technických a technologických vynálezov transformujúcich realitu v súlade s požiadavkami ľudí na báze vedeckého poznania; vykonávateľom tejto činnosti je inžinier.

Inžinierstvo sa člení na mnoho oblastí:

    • aplikačné inžinierstvo,
    • automatizačné inžinierstvo,
    • automobilové inžinierstvo,
    • banské inžinierstvo,
    • bezpečnostné inžinierstvo,
    • biochemické inžinierstvo,
    • biomedicínske inžinierstvo,
    • dopravné inžinierstvo,
    • drevárske inžinierstvo,
    • ekologické inžinierstvo,
    • elektrické inžinierstvo,
    • environmentálne inžinierstvo,
    • expertné inžinierstvo,
    • farmaceutické inžinierstvo,
    • finančné inžinierstvo,
    • forenzné inžinierstvo,
    • fyzikálne inžinierstvo,
    • fyzikálne inžinierstvo progresívnych materiálov,
    • genetické inžinierstvo,
    • génové inžinierstvo,
    • geologické inžinierstvo,
    • hardvérové inžinierstvo,
    • hutnícke inžinierstvo,
    • chemické inžinierstvo,
    • inovačné inžinierstvo
    • inžinierstvo návrhu riadiacich systémov,
    • jadrové inžinierstvo,
    • komerčné inžinierstvo,
    • konštrukčné inžinierstvo,
    • korózne inžinierstvo,
    • kozmické inžinierstvo,
    • krajinné inžinierstvo,
    • krízové inžinierstvo,
    • lesnícke inžinierstvo,
    • letecké inžinierstvo,
    • letecké a kozmické inžinierstvo,
    • lodné inžinierstvo,
    • logistické inžinierstvo,
    • matematické inžinierstvo,
    • materiálové inžinierstvo,
    • medicínske inžinierstvo,
    • mechatronika
    • mestské inžinierstvo,
    • multimediálne inžinierstvo,
    • nanoinžinierstvo,
    • pachové inžinierstvo,
    • počítačové inžinierstvo,
    • poľnohospodárske inžinierstvo,
    • poštové inžinierstvo,
    • potravinárske inžinierstvo,
    • priemyslové inžinierstvo,
    • prístrojové inžinierstvo,
    • procesné inžinierstvo,
    • produktové inžinierstvo,
    • programové inžinierstvo,
    • projektové inžinierstvo,
    • rádiokomunikačné inžinierstvo,
    • raketové inžinierstvo,
    • reverzné inžinierstvo,
    • rizikové inžinierstvo,
    • robotické inžinierstvo,
    • sieťové inžinierstvo,
    • simultánne inžinierstvo,
    • sociálne inžinierstvo,
    • softvérové inžinierstvo,
    • stavebné inžinierstvo,
    • strojné inžinierstvo,
    • súdne inžinierstvo,
    • systémové inžinierstvo,
    • špeciálne inžinierstvo,
    • technologické inžinierstvo,
    • telekomunikačné inžinierstvo,
    • textilné inžinierstvo,
    • tkanivové inžinierstvo,
    • vodohospodárske inžinierstvo,
    • vojenské inžinierstvo,
    • webové inžinierstvo,
    • zdravotné inžinierstvo,
    • znalostné inžinierstvo.


:: myslenie inžinierske, technika.


inžinierstvo letecké a kozmické  oblasť inžinierstva, ktorej náplň tvorí výskum, návrh, vývoj, konštrukcia, testovanie, technológie, bezpečnosť a prevádzka lietadiel a kozmických prostriedkov a spolupracujúcich pozemných systémov a zariadení.

Letecké a kozmické inžinierstvo sa vyznačuje komplexným interdisciplinárnym prístupom so širokým vedeckým základom a zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, elektroniku, informatiku a letecké a kozmické dopravné prostriedky.

Významové univerzum leteckého a kozmického inžinierstva zahrnuje:

    • vedomosti o moderných leteckých a kozmických technických prostriedkoch,
    • znalosť princípov a funkcií činnosti leteckých a kozmických prostriedkov a podmienok ich prevádzky
    • aerodynamiku, aplikovanú matematiku, elektronické, elektrotechnické, prístrojové a strojárenské disciplíny.

V rámci leteckého a kozmického inžinierstva existujú tieto zamerania:

    • letecké a kozmické informačné rádiové systémy,
    • letecké a kozmické rádiotechnické systémy,
    • letecké a kozmické rádio navigačné systémy,
    • senzory leteckých a kozmických systémov,
    • elektrické systémy lietadiel a kozmických prostriedkov,
    • prístrojové systémy lietadiel a kozmických prostriedkov,
    • systémy automatického riadenia lietadiel a kozmických prostriedkov,
    • mechanizmy a časti leteckých a kozmických prostriedkov,
    • letecké a kozmické technológie a materiály,
    • teória, konštrukcia a pomocné systémy leteckých a kozmických prostriedkov,
    • teória, konštrukcia a riadenie pohonných jednotiek,
    • výpočtová technika, projektovanie pomocou CAD systémov, počítačové spracovanie informácií a simulácie činnosti lietadlových a kozmických systémov,
    • údržba a opravy lietadiel a kozmických systémov,
    • vedomosti leteckých a kozmických disciplín s dôrazom na stavbu lietadiel a kozmických systémov a funkcie činnosti týchto systémov,
    • základy údržby a realizácie kontrolných prác na leteckej a kozmickej technike.


inžinierstvo priemyslové  disciplína, ktorej náplňou je tvorba pracovných štúdií, zlepšovanie pracovných metód a zvyšovanie produktivity.


inžinierstvo softvérové  súbor inžinierskych disciplín zameraný na vývoj a prevádzku softvéru čiže na tvorbu fungujúceho softvéru vyhovujúceho potrebám používateľa. :: informatika matematická, ontológia (informatika).


inžinierstvo systémové  oblasť systémových aplikácií spočívajúca v transdisciplinárnom prístupe k tvorbe efektívnych komplexných (zložitých) systémov, ako ťažobná plošina (10 miliónov dielov), ponorka, kvadrokoptéra, jadrová elektráreň, systém výroby ocele, robot, dopravné lietadlo, železničná stanica... a v súbore prostriedkov na ich navrhovanie, tvorbu, integrovanie a spravovanie v priebehu ich životného cyklu. :: ontológia (informatika).


Irán

  krajina v juhozápadnej Ázii pri pobreží Perzského zálivu a Arabského mora.


islam arab.  islám – druhé najrozšírenejšie svetové náboženstvo s viac ako miliardou vyznávačov  moslimov (muslimov).


ISQ  International System of Quantities  Medzinárodná sústava veličín.


istota právna  možnosť spoľahnúť sa na právo opierajúca sa o jeho predvídateľnosť, obsahovú a formálnu kvalitu, o jeho tvorbu, kvalitu aplikácie a realizácie, vedno zabezpečujúce zachovateľnosť práva. Právna istota zahrnuje dôveru občanov v právny poriadok a zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. :: právo.


itinerárium lat.  itinerár  cestovná mapa alebo cestovný denník.


izo- gr.  prvá časť zloženého slova s významom rovnaký, taký istý.


izomorfizmus gr.  vzťah medzi dvoma objektami alebo systémami poukazujúci na úplnú zhodnosť ich štruktúry; funkčná zhodnosť, vzájomne jednoznačná zhodnosť.


izotop gr.  atóm chemického prvku s rovnakým protónovým číslom ako jeho ostatné atómy, ibaže s iným nukleónovým číslom. :: chémia.


izotropia gr.  rovnocennosť všetkých smerov, skutočnosť, že látka má vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti; opak anizotropie.


izotropný gr.  javiaci sa ako úplne rovnaký nezávisle od smeru pozorovania; majúci fyzikálne vlastnosti nezávislé od smeru, a tým rovnaké vo všetkých smeroch, napríklad izotropné prostredie.


 Hlavná časť I