laser angl.  zo skr. LASER Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation (zosilňovanie svetla stimulovanou emisiou žiarenia)  optický zdroj elektromagnetického žiarenia (svetla v širšom zmysle), z ktorého sa svetlo vyžaruje vo forme úzkeho zväzku, t. j. je koherentné a monochromatické; laser emituje fotóny do koherentného lúča. Laser pracuje na základe zákonov kvantovej mechaniky a termodynamiky.

Laser pozostáva z týchto častí:

    • aktívne prostredie,
    • rezonátor,
    • zdroj energie.


latinčina  latinský jazyk  italický jazyk, pôvodne jazyk Latinov, neskôr štátny jazyk Rímskej ríše. :: aeternitas (latinčina), filozofia novoveká, filozofia rímska, filozofia scholastická, filozofia stredoveká, formula (latinčina), latinčina a filozofia.


latinčina a filozofia  „Pre filozofa je latinský jazyk potrebný ako jazyk, ktorým sú napísané práce filozofov antiky, stredoveku, XVII. a XVIII. storočia a ktorý spolu s gréčtinou bol základom medzinárodnej terminológie v oblasti filozofie, logiky, etiky, estetiky a psychológie“ (204;5). :: filozofia antická, filozofia rímska, filozofia scholastická.


látka (fyzika)  jedna zo základných foriem hmoty, z ktorej pozostávajú všetky telesá. Štruktúrnou jednotkou látky je častica s nenulovou pokojovou hmotnosťou  molekula, atóm, ión, elektrón, protón, neutrón.

Látka pozostáva z okolo sto druhov atómov, ktoré sú v neustálom pohybe a vzájomne sa priťahujú až do dosiahnutia určitej malej vzdialenosti, kedy sa naopak začnú odpudzovať. Atómy sa zasa skladajú z troch častíc  elektrónov, protónov a neutrónov.

:: látka feromagnetická, látka kvapalná, látka plynná, látka tuhá, plyn, skupenstvo.


látka (chémia)  hmota skladajúca sa z rovnakých atómov, molekúl alebo iónov a vyznačujúca sa chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami.

Látky sa rozdeľujú na:

    • chemicky čisté látky,
    • zmesy.

:: zlúčenina.


látka feromagnetická  látka, z ktorej je teleso, na ktoré pôsobí magnet silou.


látka chemicky čistá  chemické indivíduum  látka zložená z rovnakých častíc  atómov, molekúl alebo skupín iónov.

Chemicky čistá látka má stále charakteristické vlastnosti, podľa ktorých možno vypočítať teplotu topenia a teplotu varu.

Chemicky čisté látky sú:

chemické prvky,

chemické zlúčeniny.

:: chémia, indivíduum chemické, systém chemický.


látka kvapalná  látka v kvapalnom skupenstve; vyznačuje sa veľkou objemovou stálosťou, spôsobenou malou stlačiteľnosťou, a tvarovou nestálosťou, zapríčinenou slabšími silami medzi jej  molekulami.


látka plynná  látka v plynnom skupenstve, bez objemovej a tvarovej stálosti; vyznačuje sa ľahkou stlačiteľnosťou a rozpínavosťou.


látka tuhá  látka v tuhom skupenstve.


legalita lat.  zákonnosť, legálnosť  stav zodpovedajúci platnému právu, súlad so zákonom. :: právo.


lege artis lat.  podľa pravidiel alebo predpisu. :: právo.


lekárstvo vnútorné – interné lekárstvo, interné, interna – najstarší a dodnes pilierový medicínsky vedný odbor, ktorého náplňou je diagnostika, prevažne nechirurgická liečba, rehabilitácia, výučba a výskum najmä interných chorôb dospelých. Od polovice 20. storočia sa interna rozpadáva na špecializované odbory, vyčleňujú sa z nej na jednej strane neinterné špecializácie (pediatria, neurológia, psychiatria, dermatológia...), na druhej strane špecializované interné odbory (infekčné lekárstvo, kardiológia, pneumológia, gastroenterológia, nefrológia, reumatológia) a vznikajú nové špecializácie, ako napr. imunológia, pracovné lekárstvo, genetika atď.

Propedeutika interny je zameraná na výučbu základných interdisciplinárnych znalostí, ako vhodný prístup k pacientovi, lekárska etika a empatia, technika anamnézy, somatické vyšetrenie...

Význam interny podporuje aj skutočnosť, že v ordináciách praktických (všeobecných lekárov) sú pacienti s internými chorobami najpočetnejší.


lemeš  rezná časť pluhu.


libīdō lat. libīdinis f 1. záľuba, chuť, túžba, žiadostivosť 2. chúťka 3. neviazanosť, bezočivosť 4. zmyselnosť. chlipnosť, náruživosť, vášeň 5. hýrivosť (497;346). :: latinčina, pud pohlavný.


liekopis  lat. farmakopea (pharmacopoea)  dielo normatívnej povahy s celoštátnou záväznosťou obsahujúce všeobecné ustanovenia týkajúce sa prípravy, skúšania, označovania, uchovávania a vydávania najmä liečiv a kvalitatívne kritériá a požiadavky na ich akosť. Liekopis uvádza terapeutické dávky a maximálne dávky pre jednotlivé liečivá, ktoré sú pre lekárnikov a lekárov záväzné (cf 16;394).


lietadlo  technické zariadenie schopné lietať v atmosfére.


ligatúra lat.  spájanie.


lingvistika lat. – jazykoveda – empirická veda o jazyku; opisuje určité dané jazyky a ukazuje normy ich správneho používania.

Lingvistika je empirická veda, ktorá opisuje a vysvetľuje formálne, sémantické a komunikatívne funkcie jazyka a fungovanie prirodzených jazykov v procese komunikácie v rámci všeobecnej teórie jazykových štruktúr. Empirickosť lingvistiky spočíva v tom, že lingvisti najprv pozorujú jazykové javy, zhromažďujú ich a napokon sa snažia vybudovať všeobecnú, či dokonca univerzálnu teóriu jazyka. Lingvistika pritom venuje pozornosť aj historickému vývoju prirodzených jazykov, ich diachrónnemu aspektu.

Pri výskume jazyka sa narába s výpoveďami a vôbec s prehovormi ako s východiskovým materiálom (333;332).

Lingvistika sa vyvinula z tradičnej filológie.

 ::

    •   A  
    •   Č  
    •   D  
    •   H  
    •   I  
    •   J  
    •   K  
    •   L  
    •   M  
    •   N  
    •   O  
    •   P  
    •   R  
    •   S  
    •   Š  
    •   T  
    •   U  
    •   V  
    •   Z  


lingvistika ako nástroj poznávania mimojazykovej reality – sa uplatňuje napríklad svojím postupom zvaným historicko-porovnávacia rekonštrukcia, ako to skvele ilustrujú slová: „Jazykoveda sa svojou historicko-porovnávacou rekonštrukciou môže dostať aj do tých oblastí kultúry predhistorickej spoločnosti, ktoré sú pre archeológiu neprístupné. Iba historicko-porovnávacia jazykovedná rekonštrukcia môže zistiť, že praindoeurópske etnikum v kamennej dobe, v mladšej kamennej dobe, v 5.–4. tisícročí pred naším letopočtom vedelo rátať nielen do desať, ale že poznalo aj relatívne vysokú číslovku sto. Všetky indoeurópske národy zdedili totiž z tohto obdobia rovnaké číslovky od jeden do desať a rovnakú číslovku sto (prirodzene, že v hláskových podobách zmenených podľa hláskových vývinových zákonitostí daných jazykov). Naproti tomu číslovka tisíc starým Indoeurópanom v 5.–4. tisícročí pred n. l. ešte známa nebola. Tú si jednotlivé indoeurópske etniká vytvárali pravdepodobne až v 2. tisícročí pred n. l., teda po rozchode z indoeurópskej pravlasti. Pretože vtedy boli v užšom kontakte predkovia Slovanov, Baltov (Litovcov, Lotyšov) a Germánov, iba oni majú spoločné pomenovanie pre číslovku tisíc (u Praslovanov tysontj-; porovnaj nem. tausend, angl. thousand, litov. tukstantis, lotyš. tukstuot). Oproti relatívne vysokému stupňu abstraktného kvantitatívneho myslenia (číslovky patria medzi najabstraktnejšie druhy slov) u starých Indoeurópanov starí Ugrofíni si vytvárali abstraktné číselné pojmy pomerne neskoršie, o čom svedčí fakt, že číslovky hét (sedem), tíz (desať) a száz (sto) v maďarčine sú prevzaté od Indoeurópanov resp. Iráncov. Podobne iba skúmaním slovnej zásoby indoeurópskych národov resp. jazykov môžeme zistiť, že Indoeurópania mali vytvorenú veľmi bohatú terminológiu príbuzenských názvov, z čoho môžeme zrekonštruovať zloženie indoeurópskej veľkorodiny (čo nedokáže archeológia), ale Indoeurópania v 5.–4. tisícročí, ba ešte ani v 3.–2. tisícročí nepoznali slovo pre abstraktný pojem ‚človek‘. Svedčí o tom zistenie, že jednotlivé indoeurópske národy majú slová iného pôvodu pre pojem človek (nem. Mensch, lat. homo,, gréc. anthropos atď.). Podobne ani iné staré etniká, napr. starí Ugrofíni, resp. Uralci nemali spoločné slovo pre abstraktný pojem človek. Nečudo, lebo pojem človek je veľmi vysoká abstrakcia (od pohlavia, od veku, od podoby tváre a tela). Prekvapuje zistenie, že vo väčšine prípadov bol abstraktný pojem človeka odvodený od menej abstraktného pojmu muža. (Porovnaj genetický vzťah medzi nem. Mensch ‚človek‘ a Mann ‚muž‘, gréc. anthropos s pôvodným významom ‚majúci mužský výzor‘, gréc. aner ‚muž‘, ōp  ‚oko‘, výzor‘, prasl. čelověk bolo pôvodne zložené slovo s významom ,dospelý, vysoký chlapec, chlap‘“ (182;37 – 38).


lingvistika počítačová  lingvistika, opierajúca sa pri spracúvaní textu v prirodzenom jazyku o počítače.


literatúra lat. – písomníctvo, slovesnosť, slovesná tvorba – súhrn všetkých písmom zaznamenaných textov, vrátane technických textov, korešpondencie a podobne.

Literatúra sa zvykne členiť na tieto skupiny textov:

umelecká lebo krásna literatúra;

vecná literatúra

    • odborná literatúra
      • vedecká literatúra,
      • popularizujúca literatúra.

Iné členenie:

    • krásna literatúra,
    • literatúra faktu,
    • literatúra pre deti a mládež,
    • liturgická literatúra.

Ďalej literatúru rozdeľujú podľa

    • pôvodu: slovenská, česká, ruská, nemecká, rakúska, anglická, poľská, nórska ...;
    • vývinového obdobia: staroveká (a v rámci nej antická), stredoveká, novoveká, súčasná;
    • ďalších kritérií: literatúra pre deti a mládež, literatúra faktu atď. (pozri vyššie).

Literatúra je predmetom literárnej vedy, filológie, filozofie literatúry, psychológie literatúry, sociológie literatúry a ď. :: beletria, folklór slovesný, literatúra antická, literatúra filozofická, literatúra nórska, literatúra populárnovedecká, literatúra slovenská, literatúra umelecká, psychológia literatúry, realizmus kritický literárny, slovesnosť, slovesnosť ľudová. Pozri aj: Zoznam literatúry.


literatúra antická  starogrécka a rímska literatúra.


literatúra nórska  súčasť severskej literatúry rozvíjajúca sa po období staroseverskej literatúry v podobe bohato diferencovanej ľudovej slovesnosti (v nadväznosti na Eddu), ľudových balád, rytierskych eposov. Keďže Nórsko sa stalo dedičnou súčasťou Dánska, reformácia nepriniesla rozmach domácej literatúry tak, ako sa to stalo v ostatných severských literatúrach.

Až rokom 1814 sa začína obdobie samostatnej nórskej literatúry, keď sa Nórsko dostalo do personálnej únie so Švédskom.

Základy nórskej literatúry položil L. Holberg.

Priekopníkom samostatnej nórskej literatúry bol H. Welhaven s romantickou generáciou národných buditeľov: J. S. Welhaven, P. C. Asbjörnsen, J. Moe.

Svetovú slávu získala tvorba H. Ibsena a B. Björnsona, na ktorých odkaz nadväzuje začiatkom 20. storočia K. Hamsun a S. Undsetvá, neskôr J. Falkberget, O. Duun, T. Vesaas.

V medzivojnovom období vyniká J. Borgen, N. Grieg, A. Sandemose.

Po 2. svetovej vojne dochádza k rozvoju literárneho modernizmu (D. Solstad, T. Obrestad, J. E. Vold, P. Brekke, K. Faldbakken...


literatúra populárnovedecká  spisba zahrnujúca súhrn textov ako výsledkov pokusu o preklad z prísne vedeckého jazyka do menej formálneho jazyka s cieľom zoznamovať široký okruh čitateľov s výsledkami vedy. Populárnovedecká literatúra zoznamuje čitateľa s hovorový jazykom vedy a pomáha chápať vedecký význam slov prevzatých z hovorového jazyka a prenesených do novej oblasti.


literatúra slovenská  literatúra Slovákov; súčasť slovenského umenia; výrazná súčasť slovenskej kultúry, osobitná kultúrna entita (pokiaľ, pravda, participuje na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne etc.); súčasť stredoeurópskej literatúry. Zahrnuje tieto zložky:

    • slovenská epika,
    • slovenská lyrika,
    • slovenská dráma.

Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská literárna veda. :: Kukučín, M., Tablic, B..


literatúra umelecká  jeden zo základných druhov umenia; literatúra tvorená textami s funkciou estetickou a zábavnou a slovesné umenie (alebo umenie slova), ktorého materiálom je jazyk.

Umelecká literatúra sa rozdeľuje na

    • drámu,
    • epiku
    • lyriku

Umelecká literatúra tvorí súčasťou predmetu najmä literárnej vedy a filológie.


literatúra vecná  otvorený súbor jazykových prejavov, ktoré sa využívajú tam, kde podávateľ sleduje cieľ odovzdať prijímateľovi vecnú informáciu. Z funkčného hľadiska sa k vecnej literatúre priraďujú texty, ktoré v procese komunikácie vznikajú v presne vymedzených oblastiach spoločenského života a práce. Sú to prejavy dorozumievacích (vecných) štýlov. Vecná informácia sa vnútorne diferencuje podľa cieľa a zámeru, ktorý podávateľ svojim konkrétnym jazykovým prejavom sleduje. Navonok sa to prejavuje v štýlovej a žánrovej diferenciácii.

Texty vecnej literatúry sú zamerané najmä na komunikovanie vedeckých poznatkov z rôznych oblastí vedeckovýskumnej práce, politiky, techniky a výroby (náučné texty), na pohotové a objektívne informovanie o aktuálnych otázkach spoločenského, politického, hospodárskeho, kultúrneho a športového života (publicistické texty) a napokon na diferencovanú oblasť administratívno-právneho styku, v ktorých sa regulujú alebo aj normujú vzťahy medzi ľuďmi, inštitúciami a štátnou správou (administratívne texty).

Štýlovo a žánrovo pestrú varietu textov vecnej literatúry zjednocuje to, že sa v nej jazyk využíva vo svojej základnej, komunikatívnej funkcii. Ich spoločným jazykovo-štýlovým znakom je tendencia preferovať nocionálne prostriedky pred emocionálno-expresívnymi, prvotné využívanie jednoznačných a presných pomenovaní, obmedzenie polysémickosti a obraznosti výrazu.

Obsah vyjadrenia dominuje nad formou výrazu.

Výraz prvotne slúži na rýchly a presný prenos informácie.

Napriek tomu sú vecné texty aj z hľadiska výrazu do istej miery diferencované, a to podľa svojej štýlovej, resp. aj žánrovej príslušnosti a v menšej miere aj podľa individuálnych štýlových rozdielov


Litva

 krajina v severovýchodnej Európe pri Baltskom mori, na severe hraničí s Lotyšskom, na juhovýchode s Bieloruskom, na juhozápade s Poľskom a s ruskou Kaliningradskou oblasťou.


logaritmovanie gr.  vypočítavanie alebo vypočítanie logaritmu daného výrazu; nachádzanie hodnoty logaritmu.

Logaritmovanie je aritmetická operácia tretieho stupňa, druhý typ obrátenej úlohy k umocňovaniu. :: matematika.


logaritmus gr.  značka: log.  číslo (exponent), ktorým keď umocníme základ, dostaneme dané (logaritmované) číslo. Logaritmus je číslo, na ktoré treba umocniť základ logaritmu, aby vzniklo logaritmované číslo.

Výraz logaritmus utvoril v roku 1614 škótsky matematik J. Napier na základe gréckeho slova logos, ktoré znamená o. i. vzťah alebo pomer, a gréckeho slova arithmos (číslo). :: logaritmovanie, logaritmus prirodzený, matematika.


logaritmus prirodzený  logaritmus, ktorého základom je Eulerovo číslo e. :: matematika.


lokálny lat.  miestny – obmedzený na určité miesto al. na určitú oblasť; týkajúci sa iba časti väčšieho priestorového celku (154;1011).


ložiská exhalačné  ložiská, ktoré vznikajú nahromadením úžitkových nerastov kryštalizujúcich z pár a plynov uvoľnených pri vulkanickej činnosti.


ložisko (strojníctvo)  strojová súčiastka, ktorá sa používa na uloženie hriadeľov a čapov, určuje ich polohu, prenáša a zachytáva zaťaženie z pohybujúcich sa častí mechanizmov na nepohyblivé a umožňuje vzájomný otáčavý, kývavý alebo posuvný pohyb. Pri vzájomnom relatívnom pohybe častí ložiskového uzla vzniká odpor proti pohybu - trenie. Podľa druhu relatívneho pohybu možno rozlíšiť klzné a valivé trenie, pričom klzné trenie je rozhodujúcou zložkou trenia klzných ložísk a valivé trenie je rozhodujúcou zložkou trenia valivých ložísk.


Lua (informatika)  imperatívny procedurálny programovací jazyk navrhnutý ako skriptovací jazyk s rozšírenou sémantikou.


Lucena, Luis Ramirez de (1491 Guadalajara (Španielsko)  1552 Rím) lat. Ludovicus Lucenius  španielsky kňaz, lekár, humanista, priekopník epigrafie a klasickej archeológie a popredný šachista, autor prvej tlačenej knihy o šachu na Západe Repetición de amores y arte de ajedrez (Opakovanie lásky a umenia hry v šachy, 1497), ktorá v druhej časti obsahuje analýzu jedenástich otvorení šachovej partie a približne 150 pozícií, sčasti vychádzajúcich zo starej hry (šatrandž) a sčasti už nových, t. j. podľa pravidiel moderného šachu (cf Luis Ramirez de Lucena, in: Wikipedie). :: šach (hra).


ľudstvo  súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo; všetci ľudia na Zemi, žijúci i zomretí jedinci ľudského pokolenia rozlišujúci sa podľa rás a etnických skupín, ľudská spoločnosť. :: dejiny ľudstva, univerzum významové.


lúmen lat. – značka lm – odvodená jednotka SI. :: fyzika.


lux lat. – značka lx – odvodená jednotka SI. :: fyzika.


lyofilizácia gr. – odstránenie vody zo zmrazených produktov, napr. v mikrobiológii sa tento proces používa s cieľom uchovať mikroorganizmy.


 Hlavná časť L