laser angl.  zo skr. LASER Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation (zosilňovanie svetla stimulovanou emisiou žiarenia)  optický zdroj elektromagnetického žiarenia (svetla v širšom zmysle), z ktorého sa svetlo vyžaruje vo forme úzkeho zväzku, t. j. je koherentné a monochromatické; laser emituje fotóny do koherentného lúča. Laser pracuje na základe zákonov kvantovej mechaniky a termodynamiky.

Laser pozostáva z týchto častí:

    • aktívne prostredie,
    • rezonátor,
    • zdroj energie.


latinčina  latinský jazyk  italický jazyk, pôvodne jazyk Latinov, neskôr štátny jazyk Rímskej ríše. :: aeternitas (latinčina), formula (latinčina), latinčina a filozofia.


latinčina a filozofia  „Pre filozofa je latinský jazyk potrebný ako jazyk, ktorým sú napísané práce filozofov antiky, stredoveku, XVII. a XVIII. storočia a ktorý spolu s gréčtinou bol základom medzinárodnej terminológie v oblasti filozofie, logiky, etiky, estetiky a psychológie“ (204;5).


látka (fyzika)  jedna zo základných foriem hmoty, z ktorej pozostávajú všetky telesá. Štruktúrnou jednotkou látky je častica s nenulovou pokojovou hmotnosťou  molekula, atóm, ión, elektrón, protón, neutrón.

Látka pozostáva z okolo sto druhov atómov, ktoré sú v neustálom pohybe a vzájomne sa priťahujú až do dosiahnutia určitej malej vzdialenosti, kedy sa naopak začnú odpudzovať. Atómy sa zasa skladajú z troch častíc  elektrónov, protónov a neutrónov.

:: látka feromagnetická, skupenstvo.


látka (chémia)  hmota skladajúca sa z rovnakých atómov, molekúl alebo iónov a vyznačujúca sa chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami.

Látky sa rozdeľujú na:

    • chemicky čisté látky,
    • zmesy.


látka feromagnetická  látka, z ktorej je teleso, na ktoré pôsobí magnet silou.


látka chemicky čistá  chemické indivíduum  látka zložená z rovnakých častíc  atómov, molekúl alebo skupín iónov.

Chemicky čistá látka má stále charakteristické vlastnosti, podľa ktorých možno vypočítať teplotu topenia a teplotu varu.

Chemicky čisté látky sú:

chemické prvky,

chemické zlúčeniny.

:: chémia, indivíduum chemické, systém chemický.


látka tuhá  látka v tuhom skupenstve.


legalita lat.  zákonnosť, legálnosť  stav zodpovedajúci platnému právu, súlad so zákonom. :: právo.


lege artis lat.  podľa pravidiel alebo predpisu.


lemeš  rezná časť pluhu.


liekopis  lat. farmakopea (pharmacopoea)  


lietadlo  technické zariadenie schopné lietať v atmosfére.


ligatúra lat.  spájanie.


lingvistika lat. – jazykoveda – empirická veda o jazyku; opisuje určité dané jazyky a ukazuje normy ich správneho používania.

Lingvistika je empirická veda, ktorá opisuje a vysvetľuje formálne, sémantické a komunikatívne funkcie jazyka a fungovanie prirodzených jazykov v procese komunikácie v rámci všeobecnej teórie jazykových štruktúr. Empirickosť lingvistiky spočíva v tom, že lingvisti najprv pozorujú jazykové javy, zhromažďujú ich a napokon sa snažia vybudovať všeobecnú, či dokonca univerzálnu teóriu jazyka. Lingvistika pritom venuje pozornosť aj historickému vývoju prirodzených jazykov, ich diachrónnemu aspektu.

Pri výskume jazyka sa narába s výpoveďami a vôbec s prehovormi ako s východiskovým materiálom (333;332).

Lingvistika sa vyvinula z tradičnej filológie.

 ::

    •   A  
    •   Č  
    •   D  
    •   H  
    •   I  
    •   J  
    •   K  
    •   L  
    •   M  
    •   P  
    •   R  
    •   S  
    •   Š  
    •   T  
    •   U  
    •   V  
    •   Z  


lingvistika ako nástroj poznávania mimojazykovej reality – sa uplatňuje napríklad svojím postupom zvaným historicko-porovnávacia rekonštrukcia, ako to skvele ilustrujú slová: „Jazykoveda sa svojou historicko-porovnávacou rekonštrukciou môže dostať aj do tých oblastí kultúry predhistorickej spoločnosti, ktoré sú pre archeológiu neprístupné. Iba historicko-porovnávacia jazykovedná rekonštrukcia môže zistiť, že praindoeurópske etnikum v kamennej dobe, v mladšej kamennej dobe, v 5.–4. tisícročí pred naším letopočtom vedelo rátať nielen do desať, ale že poznalo aj relatívne vysokú číslovku sto. Všetky indoeurópske národy zdedili totiž z tohto obdobia rovnaké číslovky od jeden do desať a rovnakú číslovku sto (prirodzene, že v hláskových podobách zmenených podľa hláskových vývinových zákonitostí daných jazykov). Naproti tomu číslovka tisíc starým Indoeurópanom v 5.–4. tisícročí pred n. l. ešte známa nebola. Tú si jednotlivé indoeurópske etniká vytvárali pravdepodobne až v 2. tisícročí pred n. l., teda po rozchode z indoeurópskej pravlasti. Pretože vtedy boli v užšom kontakte predkovia Slovanov, Baltov (Litovcov, Lotyšov) a Germánov, iba oni majú spoločné pomenovanie pre číslovku tisíc (u Praslovanov tysontj-; porovnaj nem. tausend, angl. thousand, litov. tukstantis, lotyš. tukstuot). Oproti relatívne vysokému stupňu abstraktného kvantitatívneho myslenia (číslovky patria medzi najabstraktnejšie druhy slov) u starých Indoeurópanov starí Ugrofíni si vytvárali abstraktné číselné pojmy pomerne neskoršie, o čom svedčí fakt, že číslovky hét (sedem), tíz (desať) a száz (sto) v maďarčine sú prevzaté od Indoeurópanov resp. Iráncov. Podobne iba skúmaním slovnej zásoby indoeurópskych národov resp. jazykov môžeme zistiť, že Indoeurópania mali vytvorenú veľmi bohatú terminológiu príbuzenských názvov, z čoho môžeme zrekonštruovať zloženie indoeurópskej veľkorodiny (čo nedokáže archeológia), ale Indoeurópania v 5.–4. tisícročí, ba ešte ani v 3.–2. tisícročí nepoznali slovo pre abstraktný pojem ‚človek‘. Svedčí o tom zistenie, že jednotlivé indoeurópske národy majú slová iného pôvodu pre pojem človek (nem. Mensch, lat. homo,, gréc. anthropos atď.). Podobne ani iné staré etniká, napr. starí Ugrofíni, resp. Uralci nemali spoločné slovo pre abstraktný pojem človek. Nečudo, lebo pojem človek je veľmi vysoká abstrakcia (od pohlavia, od veku, od podoby tváre a tela). Prekvapuje zistenie, že vo väčšine prípadov bol abstraktný pojem človeka odvodený od menej abstraktného pojmu muža. (Porovnaj genetický vzťah medzi nem. Mensch ‚človek‘ a Mann ‚muž‘, gréc. anthropos s pôvodným významom ‚majúci mužský výzor‘, gréc. aner ‚muž‘, ōp  ‚oko‘, výzor‘, prasl. čelověk bolo pôvodne zložené slovo s významom ,dospelý, vysoký chlapec, chlap‘“ (182;37 – 38).


lingvistika počítačová  lingvistika, opierajúca sa pri spracúvaní textu v prirodzenom jazyku o počítače.


literatúra lat. – písomníctvo, slovesnosť, slovesná tvorba – súhrn všetkých písmom zaznamenaných textov, vrátane technických textov, korešpondencie a podobne.

Literatúra sa zvykne členiť na tieto skupiny textov:

• umelecká literatúra,

• vecná literatúra.

Ďalej literatúru rozdeľujú podľa

– pôvodu: slovenská, česká, ruská, nemecká, rakúska, anglická, poľská, ...;

– vývinového obdobia: staroveká, stredoveká, novoveká, súčasná;

– ďalších kritérií: literatúra pre deti a mládež, literatúra faktu atď.

Literatúra je predmetom literárnej vedy, filológie, filozofie literatúry, psychológie literatúry, sociológie literatúry a ď. :: literatúra antická, literatúra filozofická, literatúra populárnovedecká, psychológia literatúry, Zoznam literatúry.


literatúra antická  starogrécka a rímska literatúra.


literatúra populárnovedecká  spisba zahrnujúca súhrn textov ako výsledkov pokusu o preklad z prísne vedeckého jazyka do menej formálneho jazyka s cieľom zoznamovať široký okruh čitateľov s výsledkami vedy. Populárnovedecká literatúra zoznamuje čitateľa s hovorový jazykom vedy a pomáha chápať vedecký význam slov prevzatých z hovorového jazyka a prenesených do novej oblasti.


Litva

 krajina v severovýchodnej Európe pri Baltskom mori, na severe hraničí s Lotyšskom, na juhovýchode s Bieloruskom, na juhozápade s Poľskom a s ruskou Kaliningradskou oblasťou.


logaritmovanie gr.  vypočítavanie alebo vypočítanie logaritmu daného výrazu; nachádzanie hodnoty logaritmu.

Logaritmovanie je aritmetická operácia tretieho stupňa, druhý typ obrátenej úlohy k umocňovaniu. :: matematika.


logaritmus gr.  značka: log.  číslo (exponent), ktorým keď umocníme základ, dostaneme dané (logaritmované) číslo. Logaritmus je číslo, na ktoré treba umocniť základ logaritmu, aby vzniklo logaritmované číslo.

Výraz logaritmus utvoril v roku 1614 škótsky matematik J. Napier na základe gréckeho slova logos, ktoré znamená o. i. vzťah alebo pomer, a gréckeho slova arithmos (číslo). :: logaritmovanie, logaritmus prirodzený, matematika.


logaritmus prirodzený  logaritmus, ktorého základom je Eulerovo číslo e. :: matematika.


ložiská exhalačné  ložiská, ktoré vznikajú nahromadením úžitkových nerastov kryštalizujúcich z pár a plynov uvoľnených pri vulkanickej činnosti.


ložisko (strojníctvo)  strojová súčiastka, ktorá sa používa na uloženie hriadeľov a čapov, určuje ich polohu, prenáša a zachytáva zaťaženie z pohybujúcich sa častí mechanizmov na nepohyblivé a umožňuje vzájomný otáčavý, kývavý alebo posuvný pohyb. Pri vzájomnom relatívnom pohybe častí ložiskového uzla vzniká odpor proti pohybu - trenie. Podľa druhu relatívneho pohybu možno rozlíšiť klzné a valivé trenie, pričom klzné trenie je rozhodujúcou zložkou trenia klzných ložísk a valivé trenie je rozhodujúcou zložkou trenia valivých ložísk.


Lua (informatika)  imperatívny procedurálny programovací jazyk navrhnutý ako skriptovací jazyk s rozšírenou sémantikou.


Lucena, Luis Ramirez de (1491 Guadalajara (Španielsko)  1552 Rím) lat. Ludovicus Lucenius  španielsky kňaz, lekár, humanista, priekopník epigrafie a klasickej archeológie a popredný šachista, autor prvej tlačenej knihy o šachu na Západe Repetición de amores y arte de ajedrez (Opakovanie lásky a umenia hry v šachy, 1497), ktorá v druhej časti obsahuje analýzu jedenástich otvorení šachovej partie a približne 150 pozícií, sčasti vychádzajúcich zo starej hry (šatrandž) a sčasti už nových, t. j. podľa pravidiel moderného šachu (cf Luis Ramirez de Lucena, in: Wikipedie). :: šach (hra).


ľudstvo  súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo; všetci ľudia na Zemi, žijúci i zomretí jedinci ľudského pokolenia rozlišujúci sa podľa rás a etnických skupín, ľudská spoločnosť. :: dejiny ľudstva.


 Hlavná časť L