učebnica kniha, z ktorej sa učí.

 :: cvičebnica, pedagogika.


učenie informálne učenie zo skúseností, náhodné učenie zväčša nezámerné učenie ako podproces každodenných činností spojených s prácou, rodinou, voľným časom a čo do cieľov, času alebo podpory ani neorganizované, ani neštruktúrované.


učenie subhumánne – zoodidaktika – výcvik služobných psov, holubov a podobne.


účinník – vo fyzike: veličina, ktorá je daná podielom činného a zdanlivého výkonu; pomer skutočného výkonu striedavého elektrického prúdu k zdanlivému.


účinnosťmatie žiadaného, želateľného účinku, vplyvu; pôsobivosť; matie právnej moci.

 :: efektívnosť, účinnosť (fyzika).


účinnosť (fyzika) miera využitia energie určená podielom využitej a privedenej energie.


účinnosť panela solárneho – efektivita premeny slnečnej energie solárnym panelom na elektrickú energiu.


účinok (fyzika kvantová) fyzikálna veličina, ktorej fyzikálny rozmer je daný súčinom energie a času a ktorej jednotka je Js.

 :: fyzika.


učiteľ – pedagogický výchovný pracovník, ktorý vyučuje, vykonáva bezprostredne organizovanú výchovno-vzdelávaciu činnosť v škole alebo v inom výchovnovzdelávacom zariadení. Učiteľ je predmetom výskumu pedeutológie.


učiteľstvo – učiteľské povolanie.

 :: učiteľ.


učivo učebná látka.

 :: pedagogika, pomôcka učebná.


účtovníctvo metóda evidencie hospodárskej činnosti prostredníctvom účtov a systém hodnotových informácií na meranie a hodnotenie hospodárskej činnosti podniku, domácnosti atď., systém informácií,  poskytujúci informácie o hospodárskej činnosti v peňažnom vyjadrení a slúžiaci ako nástroj riadenia.

Predmetom účtovníctva sú stav a zmeny stavu

    • majetku,
    • záväzkov,
    • vlastného imania,
    • nákladov,
    • výnosov,
    • hospodárskeho výsledku

vedno zobrazené v tom období, s ktorým vecne a časovo súvisia, pričom účtovným obdobím je kalendárny rok.

Účtovníctvo obsahuje

    • aktíva,
    • pasíva,
    • náklady,
    • výnosy,
    • hospodársky výsledok.

Rozlišuje sa

    • finančné účtovníctvo,
    • manažérske účtovníctvo.

 :: ekonómia, financie, finančníctvo, jednotka účtovná (finančníctvo), účtovníctvo podvojné.


účtovníctvo podvojné účtovníctvo vyznačujúce sa podvojnými zápismi: každý účtovný prípad sa musí zaúčtovať najmenej na dvoch účtoch, raz na ľavej strane (MD) a raz na pravej strane (D). Účty, na ktorých sa účtuje rovnaké účtovné prípady, sa označujú ako súvzťažne účty a zápisy o účtovných prípadoch na oboch stranách najmenej dvoch účtov sú označované ako súvzťažné zápisy.

Podvojné účtovníctvo sa objavuje koncom 14. storočia v mestách severného Talianska, pravdepodobne najprv v Janove, potom sa rozvíja najmä v Benátkach (odtiaľ dokonca názov vedenia kníh ,benátskym spôsobom’). Z Talianska sa rozširuje do všetkých veľkých obchodných stredísk západnej Európy, v prvom rade do Holandska.

Prvý sústavný výklad podvojného účtovníctva podal Luca Paccioli v knihe vydanej v Benátkach r. 1494 pod názvom Summa di arithmetica, geometria, proportioni et proportionalita.

 :: ekonómia.


údaj záznam, prvok oznámenia, prejavu alebo správy.

Údaj je objekt, ktorý predstavuje abstrakciu určitej reality.

 :: kartotéka, súradnica, súradnica (fyzika), údaj (informatika), údaj (teória informácie), údaje výberové (štatistika).


údaj (informatika) najmenší nedeliteľný prvok oblastí hodnôt dátového typu (28;480).


údaj (teória informácie) zobrazenie určitej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej vlastnosti skúmaného objektu, reprezentované názvom a hodnotou (315;23).


údaje výberové (štatistika) – výber (štatistika) – údaje o vybraných jednotkách tvoriacich výberový súbor (428;15).


udalosť (teória pravdepodobnosti) – výsledok pokusu.

Udalosti sa členia na


udalosti náhodné hromadné také náhodné udalosti, ktoré sú, pokiaľ ide o určité vlastnosti, ekvivalentné, alebo sa môžu často opakovať pri reprodukcii zodpovedajúcich podmienok. Hromadné náhodné udalosti sú súčasťou predmetu teórie pravdepodobnosti.

Hlavná vlastnosť hromadných náhodných udalostí, ktorú skúma teória pravdepodobnosti, spočíva v zákone veľkých čísel.


udalosti isté (teória pravdepodobnosti) – udalosti, ktoré po vykonaní náhodného pokusu vždy nastanú.


údel (história) časť krajiny, ktorú dostávalo na spravovanie knieža, člen panovníckeho rodu.


údržba (technika) súbor technických, administratívnych a riadiacich činností počas cyklu životnosti stroja alebo strojového zariadenia s cieľom udržať alebo obnoviť taký jeho stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu.


uhol vzájomný sklon dvoch styčných čiar, ktorý môže byť rovinný alebo priestorový.

 :: geometria, matematika, uhol rovinný.


uhol rovinný časť roviny ohraničená dvoma polpriamkami zvanými ramená uhla (na obr. OA a OB), vychádzajúcimi z jedného bodu zvaného vrchol uhla (na obr. bod O):

 :: geometria, matematika.


Uhorsko uhorský štát – mnohonárodnostný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1000 až 1918 a pomenovaný bol podľa kmeňového zväzu Uhrov, ktorí koncom 9. storočia postupne zaujali Dunajskú kotlinu.

Zakladateľ uhorského štátu je Štefan I. z rodu Arpádovcov. Do roku 1000/1001 bolo Uhorsko kniežactvom od roku 895/896, preto sa do roku 1000/1001 dnes označuje ako Uhorské kniežatstvo (alebo Gejzovo kniežactvo) a od roku 1000/1001 do jeho zániku Uhorské kráľovstvo (lat. Regnum Hungariae).

Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou časťou habsburskej monarchie.

Súčasťou Uhorska sa okrem územia dnešného Maďarska stalo postupne Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Dalmácia, Sedmohradsko a Bosna.

 :: geografia, história.


uhraniedosiahnutie hrou, získanie; v športe napríklad uhranie remízy znamená dosiahnutie, získanie remízy.


uchopovanie – pevné chytanie.


ukazovateľ – 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie (smeru, stavu); 2. údaj, vyjadrujúci vzťah, mieru hodnôt; 3. register, index.

 :: ukazovateľ (ekonómia).


ukazovateľ (ekonómia) ekonomický ukazovateľ formalizované zobrazenie hospodárskych procesov a javov, modelové zobrazenie ekonomickej skutočnosti pozostávajúce z týchto náležitostí:

    1. názov,
    2. vymedzený obsah a spôsob priradenia číselnej hodnoty (teda výpočtu), ktorý musí byť jednoznačne daný, a musia byť známe nadväznosti na informačné zdroje (teda odkiaľ ho získame),
    3. určitá kvantitatívna charakteristika (teda číselná hodnota),
    4. vymedzenie z hľadiska
         a) časového (či zobrazuje obdobie alebo okamih),
         b) organizačného (za akú organizačnú jednotku ho vyčísľujeme podnik, závod, hospodárske stredisko),
         c) druhového (ak je to potrebné druh výrobku, druh hospodárskeho prostriedku, druh činnosti a pod.)

(313;274).


úkon administratívny – úkon naň oprávnenej osoby spočívajúci vo vyhotovení dokumentu, vo vyplnení tlačiva, v zápise údajov do tlačiva alebo v spracovaní údajov z tlačiva.

 :: administratíva.


úkon právny prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.

 :: právo.


úkon protiprávny – subjektívna právna skutočnosť, spočívajúca vo vôľovom správaní, ktoré právo nedovoľuje (reprobuje).


Ukrajina krajina vo východnej Európe; hraničí so Slovenskom, Maďarskom, Rumunskom, Moldavskom, Ruskom, Bieloruskom a Poľskom.

 :: geografia.


úloha slovná (matematika) slovná formulácia spravidla zjednodušeného reálneho problému vyjadrujúca závislosť medzi danými a hľadanými údajmi (z oblasti fyziky, techniky, ekonómie etc.).


umenie 18. stor. – súčasť kultúry 18. stor.; zahrnuje architektúru 18. stor., literatúru 18. stor., hudbu 18. stor. atď.

V umení 18. stor. dominuje klasicizmus: „Osmnácté století hluboce otřáslo klasickým ideálem, ale končilo obnovou jeho tradic, na níž zpočátku navázalo i 19. stol. V 17. stol. se Francie zaštítila klasicismem proti barokní vlně a vnutila svůj příklad jiným zemím; v 18. století se udržoval klasicismus jen v oficiálním umění, zejména v architektuře. Avšak ve společenském životě, v němž rozhodovala žena a její vkus, se žízeň po svobodě projevila nadšením pro formy odvozené z baroku: nábytková zařízení, výzdoba interiérů  a umělecká řemesla se ocitli na opačném pólu“ (243;18).


umenie abstraktné nefiguratívne umenie súbor nerealistických smerov v maliarstve a sochárstve 20. storočia (napr. akčná maľba, orfizmus) spočívajúcich v tvorbe obrazov alebo plastických diel pozostávajúcich z pomyselných (abstraktných) tvarov, svojbytných kompozícií čiar, farebných plôch a štruktúr (cf 461;8)


umenie barokové – etapa vo vývoji umenia (1575 – 1750) spojená s barokom, etapa novovekého umenia, súčasť novovekej kultúry.

Barokové umenie zahrnuje tieto zložky:

    • baroková literatúra,
    • baroková hudba,
    • barokové výtvarné umenie.


umenie cirkusové – druh umenie tvorený všetkými formami umeleckých výkonov vzťahujúcich sa k cirkusu.


umenie divadelné – najstarší druh dramatického umenia, realizujúci sa v živej interakcii herca a diváka. Divadelné umenie je kolektívnej povahy, vysoko syntetické, časopriestorové, audio-vizuálne, pokiaľ je jeho základom dráma reprodukčno-interpretačné. Divadelné umenie je predmetom teatrológie. 


umenie dramatickédivadelné umenie, filmové umenie, rozhlasové umenie, televízne umenie. Dramatické umenie je umenie kolektívne (na jeho umeleckom diele sa zúčastňujú viacerí tvorcovia), syntetické (integrujú viaceré druhy umenia), jeho umelecké dielo sa realizuje na podklade dramatického textu ( dráma, rozhlasová hra, filmový scenár, televízny scenár), prostredníctvom herca a je určené divákovi alebo poslucháčovi.

Zo všetkých dramatických umení je najstaršie divadlo


umenie európske vývinové pásmo európskej kultúry počnúc pravekým umením, cez umenie antické, kresťanské, renesančné, barokové, rokokové, klasicistické, romantické až po umenie súčasné. Z mimoeurópskych umení naň pôsobilo najmä umenie staroegyptské (prostredníctvom starogréckeho umenia) a islamské (pôsobiace na Balkáne a Pyrenejskom polostrove).


umenie filmovéfilm (ako druh umenia), druh dramatického umenia, nový druh umenia, ktorý sa utvoril v 20. storočí. Filmové umenie sa od starých klasických umení odlišuje bezprostrednou závislosťou od techniky: technické prostriedky určujú výrazové prostriedky filmu. Je to predovšetkým filmový záznam obrazu a zvuku, registrovaný nezávisle jeden od druhého a umožňujúci rozličný vzájomný tvorivý vzťah, obrazovú i zvukovú štylizáciu. Rytmizácia obrazu sa dosahuje prostredníctvom strihovej skladby a triku. Film si privlastnil výsledky umeleckých činností ostatných tvorivých odvetví: umeleckej literatúry , divadelného umenia, hudby a výtvarného umenia. Počas svojej existencie si vytvoril vlastnú gramatiku a poetiku a v poslednom dvadsaťročí už sám spätne ovplyvňuje a obohacuje výrazové prostriedky ostatných umení.

Výskumom filmu sa zaoberá o. i. filmológia.


umenie klasicistické – etapa novovekého umenia na sledujúca po barokovom umení a predchádzajúca umenie romantickému.

V klasicistickom umení vyniká:

klasicistické výtvarné umenie,

klasicistická hudba,

klasicistická literatúra.


umenie konceptuálne – umelecký konceptualizmus – umenie akcentujúce zviditeľňovanie toho ktorého útvaru alebo procesu významového univerza umelca inštaláciami alebo súborom inštrukcií ako ich realizovať. Klasický príklad konceptuálneho umenia predstavuje dielo amerického umelca Josepha Kosutha One and Three Chairs z roku (1965).

 – I: Kralovič, J.: Konceptuálne umenie v rozšírenom poli, 16. 11. 2017 (04082020).


umenie kuchárske – kuchynské umenie – dôležitá zložka kultúrnych dejín národov. Kde nejaký národ rozvíjal svoju kultúru, tam sa rozvíjalo aj kuchynské umenie.

Kuchárske umenie je predmetom skúmania gastronómie.


umenie novoveké – súčasť novovekej kultúry, zahrnujúca novovekú literatúru, novovekú hudbu, novoveké výtvarné umenie...

Prvou etapou novovekého umenia alebo prechodom medzi stredovekým umením a novovekým umením je renesančné umenie.

Vyvrcholením novovekého umenia alebo prechodom medzi novovekým umením a súčasným umením je romantické umenie.

Čo do historických vývinových etáp možno v novovekom vyčleniť:


umenie praveké – najdlhšia, najmenej známa, počiatočná, prehistorická epocha vo vývoji umenia, ktorá je spojená s prvotnopospolnou spoločnosťou, súčasť pravekej kultúry. Po ňom nasleduje umenie staroveké


umenie renesančné – etapa vo vývoji novovekého umenia (14. stor.16. stor.), ktorá je spojená s renesanciou. Renesančné umenie tvorí podstatnú súčasť renesančnej kultúry.

Súčasťou renesančného umenia je:


umenie romantické – prechod medzi novovekým a súčasným umením, etapa vývinu umenia nasledujúca po klasicistickom umení.

Romantické umenie tvorí

    • romantická hudba,
    • romantická literatúra,
    • romantické  výtvarné umenie.

 :: romantizmus.


umenie slovenské – súčasť (vývinové pásmo) slovenskej kultúry, špecifická oblasť európskeho umenia tvorená slovenskou národnosťou a Slovákmi.

Slovenské umenie zahrnuje tieto oblasti

    • slovenská architektúra,
    • slovenské dramatické umenie
      • slovenské divadlo,
      • slovenský film,
    • slovenská hudba,
    • slovenská literatúra,
    • slovenské ľudové umenie,
    • slovenské výtvarné umenie...


umenie starogrécke jedna z hlavných súčastí alebo vývinových pásiem starogréckej kultúry a najvýznamnejšia vývojová fáza antického umenia vyrastajúca na jednej strane z komplexu expresívneho umenia tvoreného poéziou, hudbou a tancom a z komplexu konštruktívneho umenia tvoreného architektúrou, sochárstvom a maliarstvom. 


umenie staroveké – súčasť starovekej kultúry.


umenie stredoveké –  epocha vo vývoji európskeho umenia 5. stor.15. stor. nasledujúca po starovekom umení a súčasť stredovekej kultúry, ktorá je spojená so vznikom kresťanstva a existenciou feudálnej spoločnosti. Stredoveké umenie nadväzuje na staroveké umenie, ale popiera jeho antropocentrizmus a senzualizmus v mene teocentrizmu a spiritualizmu. Po stredovekom umení nasleduje renesančné umenie

Súčasťou stredovekého umenia je:

    • stredoveká literatúra,
    • stredoveká hudba,
    • stredoveké výtvarné umenie.


umenie súčasné umenie súčasnosti, ktorej chronologické vymedzenie kolíše, napr. sa vymedzuje počnúc generáciou najmladších umelcov (narodených v 80. rokoch 20. storočia; p. napr. ART+ (12. 4. 2020)) dodnes.

Súčasné umenie tvorí zložku súčasnej kultúry.

Súčasné umenie zahrnuje súčasnú literatúru, hudbu, výtvarné umenie...


umenie tanečné – súčasť predmetu vedy o tanečnom umení tvorená javiskovým umením, v ktorom sa umelecko obrazy vytvárajú prostriedkami tanca a pantomímy a zároveň sú dramatickými prostriedkami na vypovedanie obsahu duchovného života človeka.

:: umenie tanečné (estetika).


umenie tónov p. hudba.


umenie úžitkové – tvorba predmetov i samotných výrobkov praktickej potreby s úžitkovými a estetickými hodnotami. Vzniklo v 19. storočí v dôsledku priemyselnej veľkovýroby, oddelilo sa od tzv. krásnych umení a je spojené s výrobou a základnými potrebami spoločnosti (16;760).

 :: umenie výtvarné.


umenie vojenské – súčasť vojenstva a predmetu vojenskej vedy spočívajúca v komplexe činností (a ich koordinácie) tvoriacich prípravu a vedenie vojny, vojenských operácií a ozbrojeného boja.

Základné zložky vojenského umenia:

    1. vojenská stratégia,
    2. vojenské operačné umenie,
    3. vojenská taktika.


umenie výtvarné oblasť umenia, do náplne ktorej sa zvykne zaraďovať

Výtvarné umenie je predmetom vedy o výtvarnom umení.

 :: model (umenie výtvarné), šeps (umenie výtvarné).


umenovedaveda o umení pozostávajúca z teórie umenia, dejín umenia a umeleckej kritiky. Delí sa aj podľa jednotlivých umeleckých druhov, napr. literárna veda, veda o výtvarnom umení, teatrológia, filmológia, muzikológia aď.

 :: architektúra, dielo umelecké, druh umelecký, estetika, filmológia, hudba, muzikológia, myslenie umelecké, obraz umelecký, reprodukcia (umenoveda), teatrológia, umenie 18. stor., umenie abstraktné, umenie súčasné, umenie výtvarné, umenoveda, veda literárna, veda o tanečnom umení, veda o výtvarnom umení, zobrazenie umelecké, zobrazovanie umelecké.


umiestnenie danie na (určené) miesto; danie, pridelenie, určenie miesta; danie, položenie, postavenie na nejaké miesto.


umocňovanie čísla na 0: každé číslo nerovné nule umocnené na nulu je jedna. Výrazy 00, ako aj výraz 00, nie sú definované, napríklad 30 = 1, (3)0 = 1, , a5 : a5 = a0 = 1  (429;259).

 :: matematika.


umývanie si rúk očisťovanie rúk, ich zbavovanie nečistôt:

    Zdroj: https://sk.pinterest.com/pin/300263500139763965/visual-search/ (22. 3. 2020)


univerzita lat. – najstarší typ vysokej školy, ktorý poskytuje vzdelanie najmä v spoločenských, matematických, prírodných a technických vedách.

 :: Univerzita Komenského v Bratislave.


Univerzita J. Selyeho, Komárno – verejná vysoká škola univerzitného typu. Vyučuje v maďarčine čím je jedinou vysokou školou na Slovensku, ktorá používa jazyk menšín. Vo vzdelávaní sa zameriava na oblasť ekonómie, informatiky, pedagogických vied a reformovanej teológie.

 :: škola vysoká.


Univerzita Komenského v Bratislave slovenská vysoká škola, ktorú tvorí 13 fakúlt (v zátvorke rok vzniku) a ďalšie súčasti:


    • Lekárska fakulta UK (1919)
    • Právnická fakulta UK (1921)
    • Filozofická fakulta UK (1921)
    • Prírodovedecká fakulta UK (1940)
    • Pedagogická fakulta UK (1946)
    • Farmaceutická fakulta UK (1952)
    • Fakulta telesnej výchovy a športu UK (1960)
    • Jesseniova lekárska fakulta UK (1969)
    • Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK (1980)
    • Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK (1990)
    • Evanjelická bohoslovecká fakulta UK (1990)
    • Fakulta managementu UK (1991)
    • Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK (2002)


Ďalšie súčasti

    • Akademická knižnica UK
    • Botanická záhrada UK
    • Centrum ďalšieho vzdelávania UK
    • Centrum informačných technológií UK
    • Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami
    • Psychologická poradňa UK
    • Učebno-výcvikové zariadenia
    • Vedecký park UK
    • Vydavateľstvo UK
    • Konfuciov inštitút
    • Oddelenie kanadských štúdií UK
    • UK Veda s.r.o.
    • UNESCO centrum pre výchovu k ľudským právam
    • UNESCO katedra plurilingválnej a multikultúrnej komunikácie

 :: Bratislava, Slovenská republika, Slovensko, škola vysoká. univerzita.


Univerzita Konštantína Filozofia v Nitre – vysoká škola univerzitného typu zameraná na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti prípravy pedagógov pre základné a stredné školy, v oblasti neučiteľských odborov pripravuje budúcich sociálnych pracovníkov, odborníkov pre kultúrne zariadenia, politológov, katechétov, žurnalistov, archeológov, historikov, muzeológov, biológov, environmentalistov, matematikov, fyzikov, informatikov, psychológov, gemológov a podobne.

 :: škola vysoká.


Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystriciverejná vysoká škola zameraná na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti pedagogických, sociálnych, ekonomických, právnych, politických, humanitných a prírodných vied, v odboroch medzinárodné vzťahy, v ekonomických odboroch a v matematike realizuje aj anglofónne a čiastočne frankofónne štúdium.

 :: škola vysoká.


Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – vysoká škola univerzitného typu zameraná na vysokoškolské vzdelávanie lekárov, odborníkov z prírodovedných disciplín, matematiky a informatiky, učiteľov, právnikov, odborníkov pre oblasť verejnej správy, filozofie, jazykov, psychológie a sociálnej práce.

 :: škola vysoká.


Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave – vysoká škola univerzitného typu poskytujúca vysokoškolské vzdelávanie vo filozofickej, sociálnej, masmediálnej alebo marketingovej sfére, ako aj v oblasti prírodovedných a matematických disciplín a v oblasti biotechnológií a liečebnej rehabilitácie.

 :: škola vysoká.


Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach – vysoká škola univerzitného typu poskytujúca vysokoškolské pregraduálne a postgraduálne veterinárske a farmaceutické vzdelávanie.

 :: škola vysoká.


univerzum významové fyzikálne otvorený súbor fyzikálnych významových útvarov a procesov tvoriaci súčasť vedeckého významového univerza. vyjadriteľnú jazykom fyziky. a reprezentujúci fyzikálne objekty a procesy, ich vlastnosti a vzťahy medzi nimi. Centrálne miesto vo fyzikálnom významovom univerze zaujímajú fyzikálne zákony matematickými prostriedkami (fyzikálnymi rovnicami) reprezentujúce závislosti fyzikálnych veličín.

 :: fyzika, pojem fyziky.


univerzum významové kozmologické – súčasť fyzikálneho významového univerza tvorená kozmologickými významovými útvarmi a procesmi.

 :: kozmológia.


univerzum významové kresťanské súbor kresťanských významových útvarov a procesov tvoriacich podsúbor náboženského významového univerza vyjadriteľného jazykovými alebo mimojazykovými prostriedkami alebo nevyjadriteľného.


univerzum významové matematické otvorený súbor matematických významových útvarov a procesov tvoriaci fundamentálnu súčasť/vrstvu vedeckého významového univerza a reprezentujúci matematické objekty, ich vlastností, vzťahy, vývoj a operácie s nimi. Centrálne miesto v matematickom významovom univerze zaujímajú matematické dôkazy.

 :: matematika.


úprava ekvivalentná (matematika) − ekvivalentná úprava rovnice krok postupu riešenia rovnice, ktorý nezmení množinu koreňov rovnice. Rovnice, ktoré získame (utvoríme) pomocou ekvivalentných úprav, majú tie isté korene a nazývajú sa ekvivalentné rovnice.

K ekvivalentným úpravám rovníc patrí:

    • zámena obidvoch strán rovnice, ľavá strana sa vymení so stranou pravou a naopak;
    • pripočítanie toho istého výrazu, ktorý je definovaný na celej množine D čiže na definičnom obore rovnice, k obidvom stranám rovnice;
    • vynásobenie obidvoch strán rovnice tým istým nenulovým výrazom, ktorý je definovaný na celom definičnom obore rovnice D.

Ak pri riešení rovnice uplatňujeme len ekvivalentné úpravy, skúška správnosti riešenie rovnice nie je nevyhnutnou súčasťou riešenia rovnice (cf 537;16).


úprava výrazu matematického nahradenie jedného matematického výrazu iným, spravidla jednoduchším alebo pre ďalší výpočet vhodnejším, potrebné pri výpočtoch alebo dôkazoch.

 :: matematika.


úrad – 1. administratívny orgán, zariadenie verejnej správy, uskutočňujúce zákonné nariadenia a predpisy ) a kontroluje ich plnenie; 2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenie v v úrade (v zmysle 1).

 :: administrativistika.


uranolatria gr. uctievanie nebeských telies ako božstva.


urbanizmus lat. – urbanistika – odbor, ktorého teoretickou a praktickou náplňou je výstavba miest a v rámci územného plánovania výstavba obcí a sídlisk (cf 14;91).

 :: architektúra.


urbár (história) – 1. mestská kniha obsahujúca súpis poddanského majetku 2. poddanská pôda, ktorej vlastníkom bol zemepán a držiteľom urbárny sedliak (14;911).


úrok – cena za požičanie peňazí.

 :: ekonómia, úrok pri úveroch.


úrok pri úveroch suma, ktorú platí klient banke.

 :: ekonómia.


úsečka – 1. časť priamky ohraničená dvoma bodmi; 2. súradnica x v pravouhlom súradnicovom systéme; vzdialenosť daného bodu od osi y; abscisa.

 :: geometria, spojnica (geometria).


usmrteniespôsobenie smrti, zabitie.

 :: eutanázia, samovražda.


uspokojovanie potreby (ekonómia) používanie statku na zakaždým iba prechodné, dočasné utíšenie nekonečne sa obnovujúceho procesu obnovovania sa pocitu nedostatku človeka.

Pocit uspokojenia dosiahnutý človekom pri spotrebe statku je úžitok zo statku.

 :: potreba (ekonómia).


usporiadaniedanie alebo uvedenie do poriadku alebo do náležitého stavu, upravenie; zoradenie podľa istého hľadiska alebo v súlade s istou potrebou, utriedenie; zorganizovanie.

 :: usporiadanie, in: Hlavná časť.


ústav – inštitút – zariadenie alebo ustanovizeň s výskumným alebo praktickým verejným zameraním alebo jej budova.


Ústav elektrotechnického a elektronického inžinierstva angl. Institute of Electrical and Electronics Engineers, IEEE medzinárodná organizácia zameraná na rozvoj technológií v rámci elektrotechniky so sídlom v Piscataway, štát New Jersey, USA vytvorená v roku 1963.

 :: informatika, inteligencia umelá.


ústava konštitúcia – základný zákon štátu (konštitúcia), súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, záväzný pre všetky orgány a občanov daného štátu.

Ústava štátu zaujíma najvyššie miesto v rámci právneho poriadku.

 :: právo.


ústroj orgán časť organizmu s osobitnou funkciou.


ústroje rečové rečové orgány – zložité telesné ústrojenstvo, ktorým sa utvárajú jazykové zvuky (zdroj obr. 333;10):


Legenda: 1. hrtan, 2. štítna chrupka, 3. hlasivky, 4. spodná čeľusť so spodnými zubami, 5. pery, horná a spodná pers, 6. ďasná, 7. vrchná čeľusť s vrchnými zubami, 8. predné čiže tvrdé podnebie, 9. nosová dutina, 10. ústna dutina, 11. zadné čiže mäkké podnebie, 12. jazyk, 13. čapík, 14. príchlop hrtana, 15. hrdelná dutina, 16. prstencová chrupka, 17. pažerák.


Činnosť rečových ústrojov sa volá reč (333;11).

 :: hlas, lingvistika.


úsvitzačiatok rána tvorený svitaním, brieždením, časom pred blížiacim sa východom slnka.


utečenciosoby, ktoré opustili svoju vlasť nie z vlastného zavinenia za mimoriadnych okolností, napríklad vojny.


utorok druhý deň v týždni, deň nasledujúci po pondelku a predchádzajúci strede.


útvar (štylistika) významovo a formálne  uzavretá jednotka prehovoru (167;117).


útvar (vojenstvo) – vojenský útvar – tá ktorá zložka ozbrojených síl vrátane jej logistického zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o komunikáciu s civilnou verejnosťou a štátnymi inštitúciami, vyznačujúca sa právnou, vojenskou a hospodárskou subjektivitou, svojou organizačnou štruktúrou určenou predpísanými tabuľkami počtu osôb, techniky, výzbroje a materiálu.

Vojenskému útvaru velí veliteľ útvaru so svojim štábom.

Vojenský útvar má kvôli utajeniu pridelené krycie číslo, miesto svojej dislokácie a názov.

Symbolom vojenského útvaru je bojová zástava a znak vojenského útvaru.


útvar geometrický – súčasť predmetu geometrie tvorená priestorovou abstrakciou hmotného telesa alebo jeho častí. Základné geometrické útvary sú bod, priamka a rovina.

 :: čiara (geometria).


útvar priestorový teleso neprázdna množina bodov v priestore; priestorový útvar môže byť zložený z bodov, ale aj z priamok, prípadne z rovín, z guľových plôch a pod.

Priestorový útvar sa od rovinného útvaru odlišuje tým, že má tri rozmery dĺžku, šírku a výšku.

Priestorovými útvarmi sú napríklad:

    • kocka,
    • valec,
    • guľa,
    • hranol,
    • kváder,
    • ihlan,
    • kužeľ.

 :: geometria, teleso, útvar priestorový, in: Hlavná časť.


útvar sídelný – sídlo – základná jednotka osídlenia, ktorú charakterizujeme ako miesto s (trvalým alebo dočasným) obytným zariadením pre človeka alebo ako teritoriálne ucelený a kompaktný areál pozostávajúci z týchto sídelných jednotiek, napr. obec, mesto...

 :: geografia.


útvar slovesný – významovo a formálne uzavretá jednotka prehovoru, plniaca svoju funkciu aj bez spolupráce mimojazykových prvkov (167;11).

 :: útvar slovesný literatúry vecnej.


útvar slovesný literatúry vecnej – konkrétny formálne i obsahovo uzavretý kontextový celok, jednotka prehovoru (190;17, 167;117).

 :: posudok.


útvar významový fyzikálny vedecký významový útvar generovaný v rámci fyziky a tvoriaci súčasť fyzikálneho významového univerza fyzikálny poznatok, fyzikálny pojem, fyzikálna hypotéza, fyzikálny zákon, fyzikálny princíp, fyzikálna teória...

 :: model fyzikálny.


útvar významový kozmologickýfyzikálny významový útvar tvoriaci súčasť kozmologického významového univerza, napr. kozmologický model vesmíru.


útvar významový kresťanský náboženský významový útvar tvoriaci súčasť kresťanského významového univerza.


útvar významový matematický vedecký významový útvar generovaný v rámci matematiky a tvoriaci súčasť matematického významového univerza matematický poznatok, matematický pojem, matematický dôkaz, matematická hypotéza, matematický zákon, matematický princíp, matematická teória...

 :: číslo, číslo (matematika), matematika, predstava množstva, proces významový matematický, univerzum významové matematické.


úvod – samostatná kontextová jednotka, ktorá je známa a potrebná vo vecných výkladových textoch. Tam býva včlenený do samostatného odseku alebo do samostatnej kapitoly. V úvode sa rozvedie alebo komentuje názov a naznačí sa cieľ a metóda postupu. Tam sa ešte nič nevyrieši. Úvod je medzistupňom od bežného každodenného jazyka po úzko odborný jazyk. Hovorí sa v ňom všeobecne. Úvod so svojím slohovým postupom je postavený proti jadru prejavu: tam je výklad a tu zasa informácia alebo opis (167;373).


územie ohraničená časť zemského povrchu.

 :: geografia, územie chránené.


územie chránené geograficky vymedzené územie určené resp. regulované a spravované so zámerom dosiahnuť špecifické ciele ochrany; ide o lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho a národného významu, biotopy druhov európskeho a národného významu, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.

Do chránených území sa zahrnujú:

    • chránené krajinné oblasti,
    • národné parky,
    • prírodné rezervácie,
    • národné prírodné rezervácie
    • prírodné pamiatky,
    • národné prírodné pamiatky,
    • chránené areály.


úžitok zo statku (ekonómia) pocit uspokojenie, dosiahnutý človekom pri spotreba statku.


Hlavná časť U