váha množstvo látky zistené vážením; odborne a správne: hmotnosť; dôležitosť, prestíž.


váha štatistická dôležitosť hodnôt v štatistickom súbore, výsledok štatistického váženia.

 :: štatistika.


váhy (fyzika) prístroj, pomocou ktorého sa porovnáva tiaž telies s tiažou závaží so známymi hmotnosťami, čím sa určuje hmotnosť telies, keďže hmotnosť telies je úmerná s tiažou telies.

 :: určovanie hmotnosti telies, váženie (fyzika).


varieta lat. rozmanitosť, rôznosť, obmena, pestrosť.

 :: varieta (matematika).


varieta (matematika) topologický priestor lokálne homeomorfný n-rozmernému euklidovskému priestoru.


váženie – meranie hmotnosti.


váženie (fyzika)meranie, pri ktorom sa pomocou váh zisťuje hmotnosť látky m.

 :: určovanie hmotnosti telies.


váženie štatistické prideľovanie váh v štatistike.


väzba viazanie, spôsob spájania jednotlivých častí do celku.

 :: väzba chemická, väzba spätná, väzba systému.


väzba chemická interakcie, ktorými sa vzájomne viažu atómy tvoriace molekulu alebo ióny a radikály molekulového typu.

Existujú tieto chemické väzby:

    • iónová väzba,
    • koordinačná väzba,
    • kovalentná väzba,
    • kovová väzba.

 :: chémia.


väzba spätná – zvláštny druh väzby systému tvorený spojením medzi výstupom a vstupom toho istého prvku systému, subsystému alebo systému, ktoré spôsobuje, že je vstup závislý od výstupu.

Spätná väzba môže byť priama alebo nepriama (sprostredkovaná). Ďalej môže byť negatívna alebo pozitívna.


väzba systému – spojenie medzi susednými prvkami systému alebo ich množinami, pričom za susedné prvky sa považujú také, kedy spojenie medzi nimi neobsahuje nijaký iný prvok. Zvláštnym druhom väzby systému je spätná väzba.


večerčasť dňa od súmraku alebo podvečera do noci.


veda 16. stor. súčasť kultúry 16. stor. a prvá etapa vývinu novovekej vedy; koncom 16. storočia sa v rámci prírodnej vedy utvára matematická analýza.

 :: veda prírodná 16. stor. 


veda 18. stor. súčasť kultúry 18. stor. zahrnujúca súbor vedeckých významových útvarov 18. stor., matematiku 18. stor., fyziku 18. stor. a ď.; ucelený obraz sveta, ktorého základným, zjednocujúcim jadrom je jednoznačné, absolútnu úplnosť si nárokujúce vysvetlenie všetkých prírodných javov pohybom a vzájomným pôsobením diskrétnych telies, čo sa vyjadruje diferenciálnymi pohybovými rovnicami (ich základom je druhý Newtonov zákon) a rovnicami poľa (ich prototypom je zákon gravitácie). Pre koncepcie 18. storočia je typická myšlienka jednoznačnosti, strohej a prísnej závislosti jedných javov od druhých. Veda 18. stor. vtesnala všetky javy do príčinno-účinkových reťazcov, čím ich vytŕhala zo všeobecnej a nekonečnej kozmickej súvislosti. Zaujímala sa o – povedané so Schillerom – pozdĺžne súvislosti a zanedbala nespočetné priečne súvislosti, ktoré narúšajú a komplikujú jednoduchú závislosť. Veda postupne zistila existenciu aj týchto „priečnych“ súvislostí, ale usilovala sa ich rozložiť na jednoduché „pozdĺžne“ súvislosti. Obrovský vplyv na vedu 18. stor. mala predstava o stálej závislosti dvoch veličín, ktorá sa zachováva pri ich nekonečnom narastaní alebo ubúdaní (139;196 – 196).


veda 19. stor. – sa vyznačuje myšlienkami neredukovateľnosti zložitých procesov na pohyb a vzájomné pôsobenie častíc a neoddeliteľnosti zložitých procesov od pohybu a vzájomného pôsobenia častíc, ktoré sú opísané klasickými rovnicami. Veda 19. stor. sa vyznačuje koncepciou zložitého, rôznorodého sveta s kvalitatívne odlišnými formami pohybu. V teóriách vedy 18. stor. jestvovali vnútorné apórie, ktoré sa dali prekonať len predpokladaním zložitejších procesov, neredukovateľných na mechaniku.

Vo vede 19. storočia sa presadzuje koncepcia zložitého, rôznorodého sveta s kvalitatívne odlišnými formami pohybu.

V 19. storočí sa veda postupne rozchádza s myšlienkou univerzálnej zákonitosti (ako ju vyznávala veda 18. st.), ktorá by jednoznačne určovala všetko prírodné a spoločenské dianie. Postupne sa presadzuje myšlienka hierarchie navzájom neredukovateľných zákonitostí. Do popredia preniká myšlienka špecifickosti jednotlivých sfér skutočnosti. Vo fyzike sa stretávame s myšlienkou obmedzenej platnosti jednotlivých zákonov, ako aj so skúmaním nevratných procesov. V biológii sa objavuje empiricky interpretovateľný pojem vývoja. V úvahách o spoločenských útvaroch sa objavuje myšlienka historizmu, ktorá sa postupne stane jednou z dominánt v skúmaní spoločnosti, kultúry a človeka.


veda arabská – jedna z hlavných zložiek arabskej kultúry, ktorá pozostávala z tzv. domácich vied, ako výklad a čítanie koránu, náuka o Prorokových výrokoch (hadis), arabská gramatika, arabská rétorika, arabská metrika a pod. V domácich vedách vynikal islamský východ. Druhú časť arabskej vedy tvoria tzv. cudzie vedy, t. j. disciplíny, ktorých základy si Arabi pôvodne osvojili od okolitých národov. Sem patrila najmä arabská geografia, arabská astronómia, arabská matematika, arabská botanika, arabská medicína, arabská filozofia.


veda dátová – angl. data science interdisciplinárna časť informatiky, ktorej predmetom je získavanie znalostí a poznatkov zo štruktúrovaných a neštruktúrovaných dát alebo analýza, spracovanie a prezentácia dát v numerickej forme na základe vysokej úrovne paralelizmu, štatistických metód, metód intelektuálnej analýzy dát, aplikácie umelej inteligencie a metód projektovania a rozvíjania databáz.

Cieľom dátovej vedy je interpretácia dát.


veda finančná finančno-ekonomická veda, teória financií, finančná teória, veda o financiách časť ekonómie, ktorej predmetom sú financie, ich pôsobenie v ekonomike a finančná činnosť štátu.

 :: ekonomika, finančníctvo.


veda humanitná – súbor spoločenskovedných disciplín skúmajúcich umenia (cf. umenoveda, veda o výtvarnom umení, veda literárna, filmológia, muzikológia. divadelná veda atď.), jazyk (cf. filológia, lingvistika atď.), filozofiu (cf. metafilozofia), náboženstvá (cf. religionistika), dejiny (cf. história) a iné oblasti kultúry vrátane kultúry samej (cf. kulturológia).

V stredoveku mali humanitnovednú povahu disciplíny zahrnuté do trívia (gramatika, rétorika a dialektika).

Hranica medzi humanitnými a spoločenskými vedami je neostrá a pomerne arbitrárna.


veda klasická veda, ktorej najzákladnejší princíp tvorí predstava o častici totožnej sama so sebou a pohybujúcej sa v spojitom priestore (139;5).

 :: fyzika klasická.


veda knižnično-informačná – knižničná a informačná veda – inter- a transdisciplinárna veda tvorená otvoreným súborom exaktných, spoločenských, humanitných a technických disciplín, ktorých predmetom je komunikácia informácií v spoločnosti. Naďalej zahŕňa tradičné odbory:

    • knihovníctvo,
    • knižná kultúra,
    • bibliológia,
    • bibliografia,
    • dokumentológia,
    • ...

a navyše využíva a rozvíja odbory, ako

    • teória komunikácie,
    • informačná analýza,
    • informačný prieskum,
    • informačné systémy,
    • informačný manažment a marketing,
    • ...


veda kognitívna kognitívne vedy – interdisciplinárna veda, ktorej predmetom je ľudská myseľ a procesy vnímania, myslenia, rozhodovania, učenia, konania..., ďalej ako sú tieto procesy implementované v mozgu. Kognitívna veda vo svojom výskume kombinuje znalosti psychológie, umelej inteligencie, neurovedy, jazykovedy, filozofie, antropológie.

V rámci vývinu kognitívnej vedy, ktorá vznikla v 50-tych rokoch 20. storočia, možno rozoznať niekoľko paradigiem:

    • symbolová paradigma,
    • konekcionistická paradigma,
    • dynamickosystémová paradigma,
    • enaktívnoprístupová paradigma.

Kognitívna veda vychádza z predstavy mysle ako súboru mentálnych reprezentácií a výpočtových procedúr, prebiehajúcich na týchto reprezentáciách. Pôvodným východiskovým teoretickým stanoviskom kognitívnych vied bol kognitivizmus, ktorý v nich dominoval do konca 80. rokov 20. stor, kedy sa do popredia dostal konekcionizmus s emergentistickým prístupom ku kognícii a mentálnym reprezentáciám.

Kognitívne vedy rozvíjané na báze emergentizmu presúvajú ťažisko prístupu ku kognícii z analytického prístupu na holistický a systémový prístup: komplexné emergujúce vlastnosti systémov nemožno zachytiť a porozumieť im na základe analýzy častí systémov.

Na princípe emergentizmu sa v rámci kognitívnych vied zakladá aj teória autopoiesis, čiže sebavytvárania alebo sebatvorby, vypracovaná H. Maturanom a jeho žiakom F. Varelom. Podľa týchto autorov sú živé organizmy kognitívnymi systémami a život organizmov sa chápe ako proces poznávania bez ohľadu na to, či organizmy majú alebo nemajú nervovú sústavu. Poznávanie je podľa Maturanu a Varelu neoddeliteľne spojené so samotnou konštitúciou autonómnych systémov. Kľúčovým pojmom Varelovho rozpracovania teórie autopoiesis je pojem enakcie; v nadväznosti na povedané sa kognitívne vedy rozšírili o teoretickú biológiu. Podľa Varelu organizmy sú operačne uzavreté systémy, ktoré svojím vnímaním vytvárajú vlastný svet. Mentálne procesy, ako ich chápe teória autopoiesis, nie sú odrazom objektívnej skutočnosti, pretože došlo k strate pevného bodu a už nie je možný lineárny opis javov, ktoré sú procesuálne a cirkulárne. Z pozícií teoretickej biológie formulujú podobné závery ako postmoderní filozofi. Túto pôvodne teoreticko-biologickú koncepciu začali od posledného desaťročia 20. stor. reflektovať aj kognitívni vedci, v súčasnosti je východiskom projektov, ktoré sa usilujú o prepojenie neurovied a fenomenológie (zdroj: kognitívne vedy, in: ENCYKLOPAEDIA BELIANA (5.3.2021)).

 – P: Fodor, J., Kosslyn, S. M., Kvasnička, V., Minsky, M., Pylyshyn, Z. W. 

 :: lingvistika kognitívna, mozog (veda kognitívna), myslenie (veda kognitívna), stimul (veda kognitívna).


veda lesnícka – často aj lesnícke vedy – súbor pôdohopodárskych vied, ktorých predmetom je rast a vývoj lesných ekosystémov a možnosti hospodárskych zásahov v lesných porastoch.


veda literárna – veda o literatúre – filologická vedecká disciplína, ktorej predmetom je literatúra, jej štruktúra, vznik, vývin a súvislosti s mimoliterárnou realitou.

Literárnu vedu tvoria tri základné disciplíny:

teória literatúry;

literárna história;

literárna kritika.

 :: anglistika, črta (veda literárna), filológia, filozofia literatúry, funkcia emfatická, genológia, lingvistika, literárnosť, literatúra umelecká, strofika, téma (veda literárna), tematológia, téza (veda literárna), umenoveda.


veda novoveká – vrstva novovekej kultúry a etapa vedy nadväzujúca na stredovekú vedu a predchádzajúca súčasnej vede.


veda o architektúre súbor inter- a transdisciplinárnych stavebnoinžinierskych, umenovedných, estetických, archeologických, sociologických, ekologických, systemologických etc. odborov, ktorých predmetom je architektúra, jej štruktúra, vznik, vývin a externé súvislosti, a v rámci ktorého možno (skusmo na spôsob umenovedy) vyčleniť tieto základné skupiny disciplín:

    • teória architektúry,
    • história architektúry,
    • kritika architektúry.


veda o finančnom práve časť právnej vedy, ktorej predmetom je finančné právo.


veda o počítačoch – počítačová veda – časť informatiky, ktorej predmetom je konštruovanie, fungovanie a používanie počítačov pri spracúvaní informácií. Počítačovú vedu tvorí kombinácia teoretických a praktických aspektov techniky, elektroniky, teórie informácií, matematiky, logiky, teorie ľudského správania. Počítačová veda sa v rámci svojho výskumu zameriava na problematiku počnúc programovaním a počítačovou architektúrou až po umelú inteligenciu a robotiku.


veda o projektovaní veda, ktorej predmetom je projektovanie ako proces určovania architektúry, komponentov, interfejsov a ďalších charakteristík systému alebo jeho časti; výsledkom procesu projektovania je projekt.

 :: projekt (veda o projektovaní), projektovanie (veda o projektovaní).


veda o tanečnom umení – disciplína umenovedy, ktorej predmetom je tanečné umenie a ktorá sa člení na tieto časti:

teória tanca,

história tanca

kritika tanečného umenia.


veda o verejnej správe veda o správe, veda verejnej správy, administratívna veda, administratívne vedy – veda o sfére verejnej správy, interdisciplinárny sociálne orientovaný vedný odbor alebo vedecká disciplína, ktorej predmetom sú orgány verejnej správy, jej aktivity a ich výstupy alebo výsledky, spravované subjekty z hľadiska ich práv, povinností a aktivít voči orgánom verejnej správy a reprezentanti (personálny substrát) orgánov verejnej správy.

Historicky prvou formou vedy o verejnej správe bola kameralistika (352;11–13an.).


veda o výtvarnom umení spoločenskovedná disciplína, ktorej predmetom sú výtvarné umenia. Vedu o výtvarnom umení tvoria predovšetkým tieto disciplíny:

    • dejiny výtvarného umenia,
    • teória výtvarného umenia,
    • výtvarná kritika.


veda poľnohospodárska poľnohospodárske vedy – súbor pôdohospodárskych vied, ktorých predmetom je poľnohospodárstvo.

 :: agrobiológia, agrofyzika.


veda pôdohospodárska – často aj: pôdohospodárske vedy – súbor vied, ktorých predmetom je pôdohospodárstvo.

Pôdohospodársku vedu tvoria:


veda právna – jurisprudencia, lat. iurisprudentia – právoveda, jurisprudencia – veda o práve ako konkrétnom i abstraktnom fenoméne. Právna veda skúma základné právne (i štátoprávne) princípy, pojmy a inštitúty, rozpracováva teórie noriem a realizáciu práva; skúma pôsobenie právnych noriem na spoločenský vývoj.

Právna veda je spoločenská veda, ktorej predmetom je právo, a to jednak ako špecifický normatívny systém, t. j. ako súbor právnych noriem (v tomto prvom zmysle je právna veda normatívnou disciplínou), jednak ako také, t. j. jeho pôvod, forma a podstata. Právo v tomto druhom zmysle potom skúma teória práva. Spoločenským poslaním právnej vedy je tak vysvetlenie príčin vzniku a existencie práva v spoločnosti, vysvetlenie mechanizmu pôsobenia práva v spoločnosti, zdokonalenie tvorby práva a zvyšovanie jeho spoločenskej efektívnosti. Právna veda skúma nielen právne normy, ktoré sú ako výsledok normotvornej činnosti štátnych orgánov obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. Právnymi aktami sú aj rozhodnutia štátnych orgánov, ktorými sa rieši konkrétna situácia a ktoré zaväzujú konkrétnych ľudí – individuálne právny akty (napr. rozhodnutia súdu, povolávací rozkaz atď.). Právnym javom sú aj právne vzťahy. Keďže právo úzko súvisí so štátom a vzájomne sa podmieňujú, musí právna veda venovať pozornosť aj štátu: právo tvoria orgány štátu a na druhej strane sú štátne orgány a iné štátne organizácie, ich funkcie a vzájomné vzťahy i vzťahy k obyvateľstvu ustanovené právom. Štát je súčasťou predmetu právnej vedy ako právna forma organizácie spoločnosti, ako právna inštitúcia. Právna veda sa sústreďuje predovšetkým na pozitívne právo, jeho kvalitnú tvorbu, poznanie, realizáciu a zdokonaľovanie.

Právna veda sa zaujíma o to, či určité konanie je v súlade s právom alebo či je protiprávne a aké právne dôsledky z toho majú vyplývať.

Členenie právnej vedy:

Z hľadiska horizontálnej klasifikácie sa právna veda člení na základe predmetu úpravy jednotlivých oblastí pozitívneho práva čiže právnych odvetví:

 • veda štátneho práva,

 • veda trestného práva,

 • civilistika,

 • veda o finančnom práve,

 atď.

Z hľadiska vertikálneho sa právna veda člení na tieto odbory:

 • právna dogmatika,

 • teória práva,

 • právna filozofia,

 • právna sociológia,

 • právna psychológia,

 • právna história,

 • právna politika,

 • právna logika,

 • teória legislatívy (=teória tvorby práva),

 • výskum právneho jazyka,

 • právna etnografia,

 • právna informatika,

 • právna komparatistika atď.

Poznatky právnej vedy overuje, právna prax.

Právna veda je súčasťou predmetu právnej filozofie.

 :: civilistika, ekonómia, iurisprudentia (právo), judikatúra, osoba právnická, právo, zákonník (právo), štátoveda.


veda prírodná – prírodoveda, prírodné vedy – súbor vedných disciplín, ktorých predmetom je niektorá oblasť alebo stránka prírody tvorená tou ktorou formou hmoty a jej pohybu.

Podľa Centrálneho informačného portálu Ministerstva školstva, vedy, výskum a športu Slovenskej republiky sa prírodné vedy členia nasledovne:


Matematické vedy

    • Algebra a teória čísel
    • Aplikovaná matematika (aj pre technické vedy)
    • Diskrétna matematika
    • Geometria a topológia
    • Matematická analýza
    • Matematická logika a základy matematiky
    • Numerická matematika a vedecko-technické výpočty
    • Pravdepodobnosť a matematická štatistika
    • Štatistika
    • Teória vyučovania matematiky
    • Ostatné príbuzné odbory matematických vied


Počítačové a informatické vedy (okrem  Informačných a komunikačných technológií a Knižničnej informačnej vedy)

    • informatické a počítačové vedy
    • bioinformatika
    • teória vyučovania počítačových a informatických vied
    • ostatné príbuzné odbory informatických vied


Fyzikálne vedy

    • astrofyzika
    • astronómia
    • biofyzika (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne a poľnohospodárske, lesnícke  a chemické vedy)
    • fyzika kondenzovaných látok a akustika
    • fyzika plazmy
    • geofyzika
    • chemická fyzika (aj pre chemické vedy)
    • jadrová a subjadrová fyzika
    • kvantová elektronika a optika
    • meteorológia a klimatológia
    • teória vyučovania fyziky
    • všeobecná fyzika a matematická fyzika
    • fyzika životného prostredia
    • ostatné príbuzné odbory fyzikálnych vied


Chemické vedy

    • analytická chémia
    • anorganická chémia
    • biochémia (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske, lesnícke a vodohospodárske vedy)
    • fyzikálna chémia
    • environmentálna chémia
    • bioorganická chémia
    • materiálová chémia
    • jadrová chémia
    • makromolekulová chémia
    • organická chémia
    • teoretická a počítačová chémia
    • teória vyučovania chémie
    • ostatné príbuzné odbory chemických vied


Vedy o Zemi a environmentálne vedy (aj zemské zdroje)

    • geológia
    • všeobecná geológia
    • aplikovaná geológia
    • hydrogeológia (aj pre vodohospodárske vedy)
    • inžinierska geológia
    • ložisková geológia, ekonomická geológia
    • mineralógia
    • aplikovaná geofyzika
    • paleontológia
    • petrológia
    • tektonika
    • environmentálna geológia
    • fyzická geografia a geoekológia
    • geografická kartografia
    • humánna geografia
    • demogeografia
    • regionálna geografia
    • politická geografia
    • geoinformatika
    • ekológia
    • všeobecná ekológia
    • ekológia jedinca a populácií
    • synekológia
    • autoekológia
    • demekológia
    • produkčná ekológia
    • ochrana a využívanie krajiny
    • ochrana prírody
    • krajinná ekológia
    • environmentálny manažment
    • meteorológia
    • hydrológia
    • geochémia (aj pre vodohospodárske vedy)
    • geoturizmus
    • teória vyučovania vied o zemi
    • ostatné príbuzné odbory vied o zemi (geologických, geografických, ekologických a environmentálnych vied)


Biologické vedy

    • botanika (aj pre vodohospodárske vedy)
    • bunková biológia
    • entomológia
    • entomológia
    • etológia (aj pre poľnohospodárske a lesnícke vedy)
    • fyzická antropológia  (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske a lesnícke vedy)
    • fyziológia rastlín
    • fyziológia živočíchov
    • genetika (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske  a lesnícke vedy)
    • genotoxikológia
    • hydrobiológia (aj pre vodohospodárske vedy)
    • imunológia  (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske vedy a lesnícke vedy)
    • mikrobiológia  (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske , lesnícke  a vodohospodárske vedy))
    • molekulárna biológia
    • molekulárna cytológia
    • cytológia
    • histológia
    • mykológia  (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske a lesnícke vedy)
    • neurovedy
    • onkológia (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske  a lesnícke vedy)
    • pedológia (aj pre poľnohospodárske, lesnícke vedy a vodohospodárske vedy)
    • parazitológia  (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske, lesnícke a vodohospodárske vedy)
    • virológia  (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske a lesnícke vedy)
    • všeobecná biológia (aj pre lekárske, farmaceutické, veterinárne, poľnohospodárske  a lesnícke vedy)
    • zoológia (aj pre vodohospodárske vedy)
    • teória vyučovania biologických vied
    • ostatné príbuzné odbory biologických vied


Ostatné odbory prírodných vied


 :: astronómia, biológia, fyzika, chémia, trigonometria, veda prírodná 16. stor., zákon prírodný.


veda prírodná 16. stor. súčasť vedy 16. storočia a etapa vývinu prírodovedy, kedy sa na konci tejto etapy stáva jej ústrednou úlohou skúmanie pohybu, jeho zákonitostí, jeho zmien a skúmanie závislostí medzi zmenami rôznych veličín v rôznych oblastiach reality; utvára sa pojem premennej veličiny a pojem funkčnej závislosti a vývin smeruje k vzniku matematiky premenných veličín (tzv. vyššej matematiky).


veda slovenská – súčasť slovenskej kultúry rozvíjaná slovenskými vedeckými pracovníkmi, ktorej hlavnou organizujúcou a združujúcou inštitúciou je Slovenská akadémia vied.

Zárodky slovenskej vedy sa utvárali už vo Veľkomoravskej ríši, čo dokazuje vyspelá metalurgia železa, kováčstvo, poľnohospodárstvo a architektúra na území Slovenska.

:: Rada slovenských vedeckých spoločností, Slovenská akadémia vied.


veda spoločenská sociálna veda súbor vedných disciplín o spoločnosti v jej historickom (diachrónnom) a synchrónnom priereze respektíve o človeku  (ľudstve) v jeho historickej, sociologickej, psychologickej, etnologickej, lingvistickej aď. dimenzii.

Spoločenské vedy vznikajú v období osvietenstva (Vicova scienza nuova, klasická politická ekonómia, škótska morálna filozofia, fyziokratizmus).

 :: demografia, ekonómia, história, politológia, sociológia, veda humanitná, zákon spoločenský, zákonitosť spoločenská.


veda starogrécka súčasť starovekej vedy a starogréckej kultúry, vyznačujúca sa predominanciou týchto významových útvarov:

    • pojem predmetu (veci, substancie),
    • pojem kvality,
    • statizmus.

Sú to zároveň „kategórie ukazujúce logiku gréckych vied a gréckeho myslenia“ (181;77). „Grécke vedy, najmä pred Aristotelom, môžeme charakterizovať vonkajškovitosťou, partikularizmom, t. j. izolacionizmom či finitizmom, statizmom a kvalitativizmom“ (181;62).

Starogrécka veda sa začína utvárať v 7. a 6. stor. pr. n. l. ako súčasť systému „filozofia / veda“ v nadväznosti na mytológiu, pričom prvou výraznou osobnosťou tu je Táles z Milétu, ktorý začal „praktické znalosti transformovať využívaním tzv. iónskej indukcie, resp. zvláštneho typu abstrakcie, ktorý spočíval v myšlienkovom prechode od zmyslovo-konkrétneho obsahu k všeobecnému rozsahu pojmu. Proces zdôvodnenia mal u Tálesa charakter empirického potvrdenia tézy. Táles už hľadal konečnú genézu prírody a jediný zákon kozmu“ (19;55).


veda staroveká vývinové pásmo starovekej kultúry a prvá etapa vývinu vedy, ktorý započal v Egypte, Babylone, Indii, Číne tvorbou vedeckého významového univerza v rámci ešte nediferencovaného významového univerza najmä pokiaľ ide o vedu a filozofiu a len postupne sa oddeľujúceho od jeho mytologických a náboženských vrstiev.

Výrazným krokom k emancipácii vedy v naznačenom smere bola starogrécka veda.

Na starovekú vedu nadviazala veda stredoveká.


veda stredoveká – druhá etapa vývinu vedy nadväzujúca na starovekú vedu a tvoriaca súčasť stredovekej kultúry (pravda v miere, v ktorej participovala na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne a neutrálne na dobré alebo krásne).

Stredoveká veda vyúsťuje do renesančnej vedy a prelínajúc sa s ňou predchádza novovekej vede.

 :: astronómia stredoveká.


veda súčasná moderná veda najdynamickejšie sa rozvíjajúca súčasť súčasnej civilizácie generujúca vedeckú zložku súčasného významového univerza, o. i. súčasnovedecký obraz sveta. Súčasná veda nadväzuje na novovekú vedu.

Náplňou súčasnej vedy je neklasická veda v kontrapozícii k vede klasickej; v miere participácie súčasnej vedy na premene zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne ju možno považovať za súčasť súčasnej kultúry.

Dominantnú úlohu v súčasnej vede hrá moderná fyzika (neklasická fyzika), najmä fyzika kvantová.

Hlavným nástrojom súčasnej vedy je moderná matematika.

:: fyzika súčasná, symetria, veda súčasná (Filkorn, V.).


veda súčasná (Filkorn, V.) – celá historická epocha „vedy, ktorá sa začala, keď geológia objavila, že naša Zem má svojej dejiny, keď biológia vypátrala, že živočíšne druhy majú svoje dejiny, ba že ich má aj druh homo sapiens. Potom prišla na rad atómová fyzika, astronómia a chémia so svojimi zdôvodnenými predstavami o genéze častíc, atómov, molekúl a o zrode celých hviezdnych sústav. To všetko spolu viedlo k dnešnému vedeckému názoru o historickom, temporálnom charaktere vesmíru, o jeho jednote a dynamike a tak sa tomu primerane vytváral aj vedecký obraz sveta a stále sa vytvárajú aj spôsoby, ako sa v tomto svete pohybovať, ako ho skúmať, t. j. budujú sa jeho povahe primerané metódy a smery výskumu“ (44;9).


veda systémová – systemika, angl. systemics, systémové vedy – komplex vedných disciplín, ktorého základ tvorí systemológia (teória systémov), systémová analýza a systémová syntéza (systemotechnika). Niektorou časťou alebo niektorými svojimi postupmi tvorí súčasť systémovej vedy aj kybernetika, operačný výskum, synergetika, teórie informácie, informatika, intelektika (teória umelej inteligencie).

Klasifikácia systémových vied sa uskutočňuje podľa viacerých kritérií; rozlišujú sa napríklad teoretické systémové vedy (systémové teórie) a aplikované systémové vedy (systémové aplikácie), klasické systémové vedy a kvantové systémové vedy (219;19 an.) atď.

 :: systém, teória systémov, výskum vedecký.


veda špeciálna – veda, ktorá sa zaoberá istým výsekom reality, napr. fyzika, chémia, biológia, psychológia, sociológia...

 :: metóda špeciálnovedná.


veda technická súhrn vedných disciplín, ktorých predmetom je technika, zahrnujúca technické objekty a procesy, vzťahy medzi nimi navzájom a ich vzťahy k mimotechnickému prostrediu.

 :: systém technický, trigonometria.


veda vojenská sebareflexívna vrstva alebo súčasť vojenstva tvorená systémom poznatkov o vojne, vojenskej príprave štátu a jeho ozbrojených síl na ňu a o spôsoboch jej vedenia. Súčasťou predmetu vojenskej vedy je vojenské umenie.


vedec naozajstný (Selye, H.) – si aj vo veľmi vysokom veku zachováva určitý stupeň romantičnosti a snívajúcu, hravú myseľ; neprestajne ho fascinuje dobrodružstvo, neobvyklé javy a zvláštnosti. Nikdy ho neprestáva vzrušovať heroická nádhera a neomylná súhra zákonov, ktoré ovládajú harmóniu prírody i človeka.

Naozajstný vedec žije zo zvedavosti a bez nej by zahynul (760;27–28).

 :: veda.


vedenie (elektrotechnika) – zariadenie spájajúce dva alebo viacej technických zdrojov a slúžiace na rozvádzanie energie, napr. drôty, rúrky a podobne.

Vedenie je napríklad súčasťou jednoduchého elektrického obvodu tvorenou vodičmi.


vedenie vody – rozvádzanie vody, vymedzovanie smeru jej pohybu nejakým technickým prostriedkom alebo prírodným spôsobom, napr. v kmeni stromu.


vedomie (psychológia) – uvedomená časť prežívania tvorená súborom obsahov mysle, ktoré si je človek schopný vybaviť. Vedomie je funkcia mozgu spojená s rečou a zovšeobecnené reprezentujúcno skutočnosti vlastné iba človeku regulujúce tomu primeranú plánovitú činnosť človeka.


vedomie právne – vedomie, ktorého náplň tvorí súbor právnych významových útvarov, predstáv a názorov ľudí na právo, vychádzajúcich z jeho posúdenia a hodnotenia.


vedutista tal. maliar vedút.


vedy bezpečnostné praktické vedy, ktorých predmetom je bezpečnosť, jednak vnútorná, jednak vonkajšia.


vedy biologické biológia vedy skúmajúce špecifické deje v živých organizmoch.


vedy historické pomocné odbory, disciplíny alebo odvetvia historickej vedy, ktorých predmetom sú historické pramene a metodika a technika historického výskumu.

Pomocné vedy historické sú:

archeológia,

archivistika,

demografia historická,

diplomatika,

epigrafika,

faleristika,

filológia historická,

genealógia,

geografia historická,

heraldika,

chronológia historická,

jazykoveda historická,

kampanológia,

kartografia,

kodikológia,

metrológia historická,

náuka o prameňoch

numizmatika,

paleografia,

sfragistika,

sociológia historická,

štatistika historická,

vexikológia

vlastiveda historická,

 :: história.


vedy humanitné humanistika, angl. moral science, fr. Lettres, sciences humaines, nem. Geisteswissenschaften súbor vied, ktorých predmetom sú produkty duchovných procesov v spoločnosti.

K humanitným vedám zvyčajne priraďujú tieto skupiny vied:

    • historické vedy a archeológia,
    • filologické vedy,
    • filozofické vedy,
    • teologické vedy,
    • vedy o kultúre a umení.


vegetácia lat. rastlinstvo, súčasť predmetu botaniky.

 :: Grácie.


vektor lat. vektorová veličina veličina udaná veľkosťou a smerom.

 :: vektor (algebra), vektor (matematika), vektor jednotkový, vektor polohový.


vektor (algebra) – n-tica čísel, ktorá sa istým definovaným spôsobom transformuje pri zmene súradnicovej sústavy.


vektor (matematika) prvok vektorového priestoru.


vektor jednotkový – vektor, ktorého veľkosť, resp. absolútna hodnota sa rovná jednej.


vektor polohový sprievodič, rádiusvektor vektor určujúci polohu bodu vzhľadom na vzťažný bod; spojnica začiatku súradnicovej sústavy a hmotného bodu s orientáciou k hmotnému bodu. „Polohový vektor je vektor, ktorý má vždy začiatok v začiatku súradnicovej sústavy a koncový bod v bode, ktorého polohu určujeme“ (127;11, pozn. 1):

Na obrázku je zobrazený polohový vektor r1 a polohový vektor r2.

 :: fyzika, poloha bodu, poloha telesa.


velára lat. mäkkopodnebná spoluhláska.


veličina – kvantitatívny aspekt entity, ktorému sa dajú priradiť čísla; vlastnosť javu, telesa alebo látky, pričom táto vlastnosť má veľkosť, ktorá sa dá vyjadriť ako číslo a referencia; túto vlastnosť možno kvalitatívne rozlíšiť a kvantitatívne určiť.

Súbory veličín sa usporadúvajú do systémov veličín.

 :: fyzika, hodnota veličiny, chémia, matematika, Medzinárodná sústava veličín, meranie, meranie veličiny fyzikálnej, metrológia, metronomika, parameter, rozmer veličiny, skalár, systém veličín, tenzor, veličina aditívna, veličina bezrozmerová, veličina extenzitná, veličina fyzikálna, veličina fyzikálna substanciálna, veličina fyzikálna základná, veličina intenzitná, veličina kardinálna, veličina kinematická, veličina kvality, veličina kvantity, veličina metronomická, veličina nekonečná, veličina nominálna, veličina poľa, veličina premenná, veličina s rozmerom jeden, veličina skalárna, veličina stála, veličina stavová, veličina vektorová, veličina základná, veľkosť veličiny.


veličina bezrozmerová p. veličina s rozmerom jeden.


veličina fyzikálna fyzikálna vlastnosť, stav alebo ich zmeny, ktoré možno merať; merateľný aspekt fyzikálneho objektu alebo sústavy fyzikálnych objektov, vzťahov medzi fyzikálnymi objektami alebo ich premien, pričom môže ísť o fyzikálnu veličinu všeobecne, napr. dĺžka, teplota, hmotnosť..., alebo konkrétne, dĺžka tyče, teplota vzduchu v miestnosti, hmotnosť určitého telesa...

Sčítanie veličín je možné len vtedy, keď sčítavame veličiny rovnakého druhu, napr. dĺžku s dĺžkou, hmotnosť s hmotnosťou, elektrický prúd s elektrickým prúdom a tak ďalej.

Delenie alebo násobenie veličín je možné aj v prípade veličín rôzneho druhu, pričom veličiny, ktoré delením alebo násobením vzniknú sú zakaždým iného druhu ako veličiny tvoriace podiel alebo súčin definičného vzťahu na pravej strane, napríklad v prípade definície hustoty ρ = m/V sú na pravej strane veličiny určujúce hmotnosť m a objem V istého telesa, zatiaľ čo na ľavej strane je definovanou veličinou hustota (materiálová konštanta charakterizujúca látku, z ktorej je rovnorodé teleso zhotovené).

Dôležité sú fyzikálne veličiny merateľné v rámci kvantovej mechaniky, kde sa nazývajú pozorovateľné.

 :: dĺžka (fyzika), fyzika, hmotnosť (fyzika), hustota (fyzika), hodnota číselná veličiny fyzikálnej, jednotka veličiny fyzikálnej, kvantum (fyzika), metrológia, napätie elektrické, prúd elektrický, pulzácia, teplota, superpozícia (fyzika), tok žiarivý, veličina fyzikálna substanciálna, veličina fyzikálna základná, veličina kinematická, veličina substanciálna., zákon zachovania.


veličina fyzikálna substanciálna fyzikálna veličina, ako dĺžka, čas, objem, práca a pod.. vyznačujúca sa tým, že akúkoľvek jej hodnotu veľkosť možno číselne vyjadriť iba relatívne ako násobok určitej jej hodnoty veľkosti zvolenej za základ porovnávania. Táto miera hodnôt fyzikálnej veličiny jej štandardná veľkosť sa nazýva jednotka merania fyzikálnej veličiny, alebo krátko jednotka fyzikálnej veličiny (596;17 18).

 :: fyzika.


veličina fyzikálna základná tá ktorá veličina danej sústavy veličín a jednotiek, ktorú táto sústava považuje za nezávislú od ostatných základných veličín, pomocou ktorých definuje odvodené veličiny.

Všetky rozumne použiteľné fyzikálne veličiny možno definovať pomocou niekoľkých málo základných veličín.

Koľko veličín a ktoré veličiny sa budú považovať za základné je vecou voľby; existovať môže niekoľko odlišných sústav veličín a jednotiek vhodných pre praktické používanie.

Za základné veličiny sa spravidla volia tie, ktoré tvoria najzákladnejšie nezávislé aspekty fyzikálnej reality alebo také, ktorých jednotky možno čo najpresnejšie definovať a metrologicky realizovať.

 :: čas (fyzika), dĺžka (fyzika), fyzika, hmotnosť (fyzika), množstvo látkové (fyzika), prúd elektrický (fyzika), SI, svietivosť (fyzika), teplota termodynamická (fyzika).


veličina intenzitná – veličina, ktorá nezávisí od množstva látky v sústave.


veličina kardinálna veličina, ktorej veľkosť možno vyjadriť číselnou hodnotou a referenciou, pričom referenciou môže byť meracia jednotka, referenčný materiál alebo ich kombinácia. Kardinálna veličina súvisí s kvantitatívnou analýzou.

 :: fyzika.


veličina kinematická merateľná vlastnosť pohybu, fyzikálna veličina, ako poloha, dráha, rýchlosť, ktorú skúma kinematika.


veličina metronomická odstupňovateľná vlastnosť, pre ktorú bola definovaná a realizovaná kvantifikácia (76;56).

 :: metronomika.


veličina množstva aditívna veličina, veličina kvantity, extenzitná veličina veličina, ktorej veľkosť je daná súčtom príspevkov od častí meraného objektu, je aditívna, napr. hmotnosť, dĺžka, teplo.

 :: fyzika.


veličina nekonečná veličina väčšia než všetky prirodzené čísla (cf 479;82).

 :: matematika, nekonečnosť.


veličina nominálna veličina označovaná menom, vzorcom, symbolom a charakterizujúca pozorovaný objekt, pričom ju nemožno usporiadať v poradí ani podľa numerickej hodnoty, napr. výsledok kvalitatívnej analýzy priradí látke jej identitu.


veličina poľa veličina priradená každému bodu poľa.


veličina premenná veličina, ktorá sa v priebehu času mení; nestála veličina.


veličina protenzívna – veličina plynúca trvalo a nedajúca sa spätne reprodukovať.


veličina s rozmerom jeden bezrozmerová veličina veličina, pre ktorú sú všetky exponenty faktorov zodpovedajúcich základným veličinám v jej rozmere veličiny nulové.


veličina skalárna skalár veličina nezávislá od smeru v priestore; určuje sa jediným číselným údajom veľkosťou. Na úplné určenie skalárnej veličiny postačuje zadať jedinú číselnú hodnotu. Príklady skalárnej veličiny: hmota, čas, teplota, dĺžka, hmotnosť, objem...


veličina stála nemenná veličina, veličina, ktorá sa v priebehu času nemení.


veličina stavová veličina kvality, intenzitná veličina veličina charakterizujúca stav fyzikálneho systému; je to veličina, ktorá sa s veľkosťou meraného objektu nemení, nie je aditívna, napr. koncentrácia, tlak, teplota.

 :: fyzika.


veličina vektorová p. vektor.


veličina základná – veličina, poznanie ktorej v rámci danej disciplíny nepredpokladá znalosť inej veličiny alebo iných veličín a jej aktuálne hodnoty sa určujú meraním.

Voľba základných veličín charakterizuje sústavu jednotiek (218;127–128, 76;31).

Za základné veličiny sa spravidla volia najzákladnejšie, vzájomne nezávislé merateľné aspekty reality, napr. v mechanike sa volia ako základné veličiny spravidla dĺžka, čas a hmotnosť.


Veľká Británia pozri Spojené kráľovstvo ostrov v Atlantickom oceáne, na ktorom sa nachádza Anglicko, Wales a Škótsko.

 :: Európa, prvá svetová vojna.


veľkosťčíselná hodnota (napríklad veličiny), priestorový alebo plošný rozmer, rozmernosť, rozsiahlosť, rozsah, množstvo, početnosť, počet.

Veľkosť je dôležitá pri určovaní, napríklad veľkosťou určujeme skalár, veľkosťou spolu so smerom určujeme vektor.

 :: veľkosť veličiny.


veľkosť množiny (teória množín) – počet prvkov množine.

 :: matematika.


veľkosť veličiny hodnota veličiny.


Verchojanské pohorie – pohorie vo východnej Sibíri v Ruskej federácii s najvyššou horou Mus-Chaja (2959 m) na juhovýchode pohoria v časti Suntar-Chajata.


veriteľfyzická osoba alebo organizácia, ktorá má pohľadávku voči dlžníkovi.

 :: vzťah záväzkový (právo).


verzológia lat.+gr. – teória verša – odvetvie literárnej vedy, poetiky, ktorej predmetom je verš.

 :: strofika.


vesmír neobyčajne komplikovaný fyzikálny systém pozostávajúci zo súboru pozorovaných a potenciálne pozorovateľných javov (dejov), ktorého štruktúru a vývoj skúma kozmológia. Svetonázorovo obzvlášť „explozívnym“ a špeciálnovedne mimoriadne náročným je problém vzniku vesmíru. S cieľom vysvetliť vznik, vývoj, štruktúru a zložky vesmíru kozmológia zostavuje modely vesmíru s využitím znalostí fyziky, astronómie, astrofyziky, časticovej a atómovej fyziky, pričom ako hlavný nástroj sa uplatňuje Einsteinova všeobecná teória relativity a Kopernikove princípy. 

 :: astrofyzika, astronómia, big bang, diera červia, fyzika, jadro galaktické, jadro galaktické aktívne (AGJ), kozmológia, model vesmíru, priestor medzigalaktický, priestor mimozemský, Slnko, slnko (astronómia), štruktúra vesmíru, teória veľkého tresku, vesmír, in: Hlavná časť, vesmír (astronómia), vesmír pozorovateľný, vývoj vesmíru, Zem.


vesmír (astronómia) – kozmos – súbor všetkých kozmických telies a polí, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vzájomnej fyzikálnej interakcii a možno ich skúmať astronomickými prostriedkami. Stavba a vývin vesmíru je predmetom kozmológie.

 :: model vesmíru, objekt vesmírny, vesmír pozorovateľný.


vesmír pozorovateľný obsahuje asi 1022 (10 sextiliónov) hviezd.


veta (hudba) – samostatný harmonicky uzavretý celok; v širšom zmysle dlhšia časť hudobnej skladby, napr. hlavná, vedľajšia, záverečná veta, alebo ten ktorý diel sonáty, symfónie, suity...


veta (lingvistika) – komplexná gramaticko-sémantická systémová jednotka, majúca povahu základnej komunikatívnej jednotky.

Veta je jednotkou jazykového systému; je to konštrukcia, ktorá sa realizuje pri používaní reči ako dorozumievacieho prostriedku (cf 333;332).

 :: dôraz (lingvistika), intonácia vetná, melódia (lingvistika), palindróm, prejav rečový, súvetie (lingvistika).


veta matematická – pravdivý výrok v matematike, pričom spôsob, ako zisťujeme, či nejaký matematický výrok je matematickou vetou, sa nazýva matematický dôkaz.

Matematická veta je dôležitý netriviálny dostatočne všeobecný matematický výrok logicky odvoditeľný z matematických definícií, axióm a už skôr dokázaných viet. K jednej matematickej vete môže existovať viacero rôznych dôkazov.

Matematická veta pozostáva z dvoch častí, z 1. predpokladu a z 2. tvrdenia:

    1. časť obsahuje podmienky, ktoré musia byť pre jej platnosť splnené a ktoré sa zväčša uvádzajú slovom nech
    2. časť je vlastné tvrdenie zväčša uvádzané slovom potom.

Príklad matematickej vety:

Nech ABC je pravouhlý trojuholník v rovine, potom súčet druhých mocnín dĺžok jeho odvesnien sa rovná druhej mocnine dĺžky jeho prepony (Pytagorova veta).

Matematické vety sa delia na hlavné vety, zvané aj teorémy, a pomocné vety, zvané aj lemy.

Matematická veta je základný kameň matematiky.

 :: axióma (matematika), poučka (matematika), veta Pytagorova, veta sínusová, veta základná (matematika).


veta Pytagorova – veta euklidovskej geometrie znejúca: Nech ABC je pravouhlý trojuholník v rovine, potom súčet druhých mocnín dĺžok jeho odvesnien sa rovná druhej mocnine dĺžky jeho prepony:

c2 = a2 + b2, kde a, b sú dĺžky odvesien pravouhlého trojuholníka a c je dĺžka jeho prepony.

 :: matematika, veta matematická.


veta sínusová matematická veta, ktorá tvrdí: pre každý trojuholník platí, že pomer strany a sínusu protiľahlého uhla je vždy rovnaký.

Presnejšie: Pre každý trojuholník ABC s vnútornými uhlami α, β, γ a stranami a, b, c platí:

:: matematika.


veta účelová – cieľová veta, príslovková veta účelová – veta vyjadrujúca príslovkové určenie účelu nadradenej vety; uvádza sa spojkami aby, žeby, preto – aby, nato – aby.

 :: lingvistika.


veta základná (matematika) p. axióma (matematika).


veža – štíhla vysoká stavba postavená samostatne alebo ako súčasť budovy, opevnenia a podobne.

 :: veža kostolná.


veža kostolná – buď samostatná, vedľa kostola voľne stojaca veža, alebo súčasť budovy kostola alebo jeho priečelia; môžu byť na nej umiestnené vežové hodiny.


Vianoce (kresťanstvo) sviatok narodenia Krista (25. december). Tento sviatok bol ustanovený v 4. stor. 


vidiek oblasť alebo kraj mimo mesta.

 :: Grácie.


Viedeň – hlavné mesto a spolková krajina Rakúska, sídlo univerzity založenej v roku 1365, rodisko L. Wittgensteina, K. R. Poppera, miesto zrodu a pôsobenia Viedenského krúžku, dlhoročné pôsobisko S. Freuda a bezpočtu ďalších významných predstaviteľov rakúskej, rakúsko-uhorskej, stredoeurópskej kultúry.

Viedeň je rodiskom i miestom úmrtia Márie Terézie.

Viedeň leží na Dunaji.

 :: Beethoven, L., Dolné Rakúsko, Freud, S., geografia, Schubert, F., Viedenská univerzita.


Viedenská univerzita – nem. Universität Wien – hlavná všeobecná univerzita vo Viedni, založená 12. 3. 1365 Rudolfom IV. Habsburským podľa vzoru parížskej Sorbony, najväčšia univerzita v celej Rímskej ríši, jedna z najväčších univerzít v Európe, najstaršia univerzita v dnes po nemecky hovoriacich krajinách a najväčšia vzdelávacia a výskumná inštitúcia v Rakúsku. Dnešná hlavná budova na Ringstrasse bola postavená v rokoch 1877 až 1884 podľa plánov Heinricha Ferstela (jedno z jeho vrcholných diel).


viera kresťanská nadprirodzené, rozumné a slobodné vzťahujúcno sa človeka k Bohu nasýtené presvedčenosťou o Jeho existencii, absolútne pevnou rozhodnutosťou pre Neho, pre Jeho zjavenosť a zvesť o nej v Biblii.

 :: kresťanstvo, viera náboženská.


Viéte, François (1540 Fontenay-le-Comte – 23. 2. 1603 Paríž) francúzsky matematik, predmetom záujmu ktorého bola algebra trigonometria a teória rovníc. Algebru chápe ako všeobecnú vedu o algebrických rovniciach, založenú na písmenovom kalkule.

 :: matematika.


vinárstvo vinohradníctvo zaoberajúce sa používaním viniča hroznorodého na výrobu vína.


vinič lat. Vitis rod popínavých rastlín čeľade viničovitých.

 :: vinič hroznorodý.


vinič hroznorodý – lat. Vitis vinifera – lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna, ktorej plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné nápoje.


vinohrad vinica  súvislý plošný celok na pestovanie viniča hroznorodého. Podľa § 2 písm. k) zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve je vinica „druh pozemku s trvalým porastom viniča vrátane neproduktívnych plôch“.


vinohradníctvo odvetvie poľnohospodárstva zaoberajúce sa produkciou a skúmaním viniča hroznorodého. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve je to „súhrn činností zameraných na pestovanie viniča, na pestovanie podpníkového viniča, výrobu podpníkových odrezkov, vrúbľov, viničových sadeníc, výsadbu a ošetrovanie vinohradníckych plôch, ako aj na zber hrozna“.h

Ak sa vinič používa na výrobu vína, hovoríme o vinárstve.


virión lat. – kompletná vírová častica., ktorá je schopná infikovať hostiteľa a ďalej sa v ňom rozmnožovať. Skladá sa z nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) a bielkovinového obalu.

 :: biológia, medicína, virológia.


virológia lat. + gr. časť biológie (mikrobiológie), ktorej predmetom sú vírusy, virusoidy a viroidy a niekedy aj prióny, pričom skúma ich štruktúru, taxonómiu, ďalej choroby, ktoré spôsobujú a technológie ich izolácie a využitie vo vede.

Virológia hraničí s týmito vedami:

Hlavnou náplňou virológie je klasifikácia vírusov, napríklad klasifikácia vírusov podľa napadnutej hosťovskej bunky:

    • živočíšne vírusy,
    • rastlinné vírusy,
    • vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy)
    • bakteriofágy (vírusy napádajúce baktérie).

Názov vírus zaviedol v roku 1796 Edward Jenner na pomenovanie pre mikroorganizmy menšie ako baktérie.

  I: International Committee on Taxonomy of Viruses

ICTV.; Klasifikácia vírusov, in: Biopedia.

 :: biológia, medicína, SARS-CoV-2, virión, vírus.


vírus lat. najmenšia a najjednoduchšia známa biologická jednotka s vlastným enzýmovým systémom al. odkázaná na parazitický spôsob života v bunkách baktérií, rastlín, zvierat a človeka, množiaca sa v napadnutej bunke a schopná vyvolávať chorobné stavy (virózy) (cf 519), súčasť predmetu virológie.

 :: SARS-CoV-2, virológia.


vitrína – zasklená skriňa na úschovu a vystavenie rozličných predmetov.


vláda – najvyšší výkonný orgán štátnej moci.

Rozlišujú sa tieto formy vlády:


vláda monarchistická – forma vlády, v ktorej je nositeľom moci jedna osoba, monarcha (kráľ, cisár), ktorý odvodzuje svoje postavenie zo svojho pôvodu (dedične alebo voľbou).

Monarchistické vlády sa členia na:


vláda monarchistická konštitučná – konštitučná monarchia – forma vlády, v ktorej je moc panovníka vymedzená ústavou (konštitúciou).

Konštitučná monarchia sa vyvinula v západnej a južnej Európe v 19. stor., v Anglicku už v roku 1689.


vláda monarchistická stavovská – forma vlády, v ktorej sa niektoré stavy podieľajú na zákonodarstve a správe prostredníctvom stavovského snemu.

Stavovské monarchistické vlády prevládali v Európe v 13. až 17. storočí. V 17. storočí ich začali nahradzovať absolutistické monarchistické vlády.


vláda republikánska – forma vlády, kde je hlavou štátu orgán volený na časovo obmedzené obdobie.

Republikánske vlády sa členia na:

    • prezidentské,
    • kolektívne.


vlak súprava vozňov ťahaných lokomotívou; je to „zostavená a spojená skupina dráhových vozidiel, dopravovaná aspoň jedným hnacím dráhovým vozidlom, samostatné hnacie dráhové vozidlo alebo traťový stroj, označený predpísanými návesťami a idúci podľa cestovného poriadku, alebo pokynu spôsobilej osoby riadiacej dopravu na dráhe.“ (Zdroj: https://www.rail.sk/arp/slovakia/leg/d02-01.htm#ustanovenia (12062020))


vlastníctvo (právo) vlastnícke právo, lat. dominium, proprietas   možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona, ktorú ustanovuje právny poriadok.

 :: vlastníctvo duševné.


vlastníctvo duševné vlastnenie výsledku tvorivej duševnej činnosti na základe práva.


vlastnosť fyzikálna  – súčasť predmetu fyziky, spočívajúca v charakteristike fyzikálneho objektu, ktorá sa opisuje kvalitatívne a spravidla vyjadruje kvantitatívne.

Nositeľom fyzikálnych vlastností je hmota.

Fyzikálne vlastnosti sú vlastnosti látok okrem tých, ktoré ovplyvňujú jej správanie v chemických reakciách.

K fyzikálnym vlastnostiam patrí:

    • hustota (merná hmotnosť; vyjadruje sa v g/cm3);
    • teplota topenia (Tt);
    • teplota varu (Tv);
    • kryštálový tvar;
    • svetelný lom;
    • elektrická vodivosť;
    • tepelná vodivosť;
    • farba;
    • tvrdosť;
    • ťažnosť;
    • kovateľnosť...

Závislosť fyzikálnych vlastností od smeru, v ktorom sa merajú, je anizotropia.

Nezávislosť fyzikálnych vlastností od smeru, v ktorom sa merajú, je izotropia.

:: fáza (fyzika), fyzika., hmota (fyzika), vlastnosť mechanická, zmena fyzikálna.


vlastnosť geometrická súčasť predmetu geometrie tvoriaca vlastnosť geometrického objektu.

Geometrické vlastnosti sa členia na

všeobecné geometrické vlastnosti (umiestnenie, vzdialenosť, smer, zhodnosť a podobnosť),

geometrické vlastnosti obrazcov (obvod, obsah),

geometrické vlastnosti telies (povrch, objem).


vlastnosť chemická vlastnosť, ktorá zapríčiňuje špecifické správanie látky počas chemickej reakcie. Chemické vlastností závisia od elektrónovej konfigurácie, väzby, štruktúry a energetických zmien.

 :: atóm (Dalton, J.), fáza (fyzika), prvok chemický, fyzika, chémia.


vlastnosť matematická vlastnosť matematického objektu, súčasť predmetu matematiky; opisuje sa v matematickej definícii.

 :: matematika, vlastnosť geometrická.


vlastnosť mechanickáfyzikálna vlastnosť charakterizujúca odolnosť látky proti účinkom mechanických síl, napríklad

    • pevnosť,
    • pružnosť,
    • obrusnosť,
    • tvrdosť,
    • ...

 :: fyzika, mechanika.


vlastnosť odstupňovateľná – vlastnosť celého súboru vzájomne porovnateľných objektov so spoločnou porovnávacou bázou. Pri odstupňovateľnej vlastnosti ide o súbor priamo, resp. i nepriamo  pozorovateľných vlastností prejavujúci sa odstupňovateľnými účinkami rovnakého druhu (76;43 – 44).

 :: veličina metronomická.


vlastnosť optická – charakteristika odozvy materiálov na dopadajúce elektromagnetické žiarenie: materiál môže dopadajúce žiarenie

    • čiastočne prepúšťať,
    • čiastočne odrážať,
    • čiastočne pohlcovať.

K základným optickým vlastnostiam patrí:

    • emisivita,
    • priepustnosť,
    • odrazivosť,
    • pohltivosť.

 :: optika.


vlastnosť pozorovateľná observačná vlastnosť vlastnosť určovaná priamo alebo nepriamo pozorovaním.

Pozorovateľné vlastnosti môžeme pokladať za realizácie odstupňovateľnej vlastnosti na jednotlivých objektoch (76;37, 44).


vlastnosť psychická osobitá, pre indivíduum typická, relatívne ustálená črta osobnosti, trvalejšia charakteristika jedinca, prejavujúca sa príznačným spôsobom zmýšľania, reagovania, správania a konania. Psychická vlastnosť je pomerne stála črta psychických činností jedinca, ktorá ho charakterizuje, prejavuje sa v povahe, správaní a konaní a je podmienená potrebami, záujmami, sklonmi, schopnosťami, nadaním, temperamentom a charakterom.

Psychická vlastnosť je vlastnosť osobnosti (temperament, charakter), vlastnosť psychických funkcií a procesov (dynamika priebehu, intenzita účinku, kvalitatívna forma, kapacita, stabilita) (226;202 213, 303 305).

 :: charakter (psychológia), psychika, psychológia, schopnosť (psychológia).


vlastnosť tónu črta, ktorou sa tón vyznačuje alebo odlišuje od iných tónov; tón má tieto vlastnosti:

 :: hudba.


vlastnosť topologická súčasť predmetu topológie, tvorená vlastnosťou, ktorá sa nemení pri spojitých transformáciách (roztiahnutiach, stlačeniach, otočeniach, prehnutiach) ľudovo označovaných ako deformácie, pri ktorých sa musí zachovávať susedstvo jednotlivých bodov, ich okolie, ako keby daný útvar bol vyrobený z plasteliny a my ho môžeme hladko a spojito pretvarovať na iný útvar bez toho, aby sme ho museli pretrhnúť, prederaviť alebo spojiť nejaké časti, ako to vidno na ilustrácii.


vlastnosti systému – akákoľvek podobnosť v prechodoch systému z jedného stavu do nasledujúceho stavu pri známych podnetoch a obmedzujúcich podmienkach.

Od vlastností systému závisí jeho správanie.


vlna fyzikálny objekt predstavujúci okamžitý priestorový stav vlnenia; charakterizuje sa aj ako fyzikálny jav a spôsob šírenia energie: energia vytvorená pri turbulenciách sa šíri vlnami.

 :: vlna mechanická, vlna sínusová, vlna svetelná.


vlna mechanická – vlna spôsobená turbulenciou v médiu, napr. zvuk, zemetrasenie, morské vlny.


vlna sínusová – vlna vo forme sínusovej krivky, ktorá osciluje podľa rovnice y = A sin (ωt – kx):

.

Sínusová vlna sa používa pri reprezentácii frekvencie, vibrácie, pri meraní energie...


vlna svetelná elektromagnetická vlna, ktorej vlnová dĺžka alebo frekvencia je v intervale charakteristickom pre viditeľné žiarenie.


vlnenie proces šírenia rozruchu v danom prostredí.

 :: fyzika, vlnenie elektromagnetické, vlnenie mechanické, zdroj vlnenia.


vlnenie elektromagnetické – fyzikálny dej prenášania elektromagnetickej energie zo zdroja do spotrebiča.


vlnenie mechanické fyzikálny proces, prostredníctvom ktorého dochádza k šíreniu kmitania prostredím. Samotné molekuly sa v prostredí nepremiestňujú, len kmitajú okolo svojich rovnovážných polôh s amplitúdou a frekvenciou zdroja (495;8).

 :: fyzika.


vlny rádiové – špeciálny prípad elektromagnetického žiarenia (408;19). „Vidieť“ rádiové vlny predpokladá použiť Maxwellove rovnice (ib.). Rádiové vlny sú elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou väčšou ako 0,1 m.

Rádiové vlny sa delia na

    • veľmi krátke vlny (0,1 – 10 m),
    • krátke vlny (10 – 100 m),
    • stredné vlny (100 – 1 000 m),
    • dlhé vlny (1 – 10 km),
    • veľmi dlhé vlny (10 – 100 km).


vnímanie (psychológia) – (sú)činnosť analyzátorov, ktorej výsledkom je vnem a ktorá zabezpečuje bezprostrednú zmyslovú orientáciu v okolitom svete; vnem sa utvára buď súčinnosťou viacerých analyzátorov alebo v rámci činnosti jedného analyzátora spájaním viacerých vlastností.

Vnímanie sa vyznačuje výberovosťou, ktorá má buď subjektívne alebo objektívne príčiny, pričom prvé zahrnujú psychické stavy a vlastnosti vnímajúceho, jeho zameranosť, záujmy, skúsenosti atď. a druhé tvoria charakteristiky vnímaných predmetov: predmety priťahujú pozornosť vnímajúceho svojimi objektívnymi vlastnosťami – veľkosťou, kontrastom oproti pozadiu, osvetlenosťou, vzdialenosťou atď.

Zaujímavý je ekologický aspekt vnímania spočívajúci v súvislosti vnímania so spôsobom života vnímajúceho, napríklad stoličku bude iným spôsobom vnímať Afričan z buša, Európan alebo Eskimák.

„Pri vnímaní je zaujímavý aj problém priradzovania významu; určitý objekt vnímame vždy v určitom kontexte s celou danou situáciou, napr.: otázka znie, čo znamená znak uprostred figúry?



A


12

I3

14


C



Znak uprostred (I3) je B, alebo 13? To závisí od toho, či mu  priradíme význam písmena alebo číslice. Závisí to od toho, či znak vnímame ako súčasť stĺpca alebo riadku.“ (643;47).

Rozlišuje sa

    • vnímanie tvaru,
    • vnímanie priestoru,
    • vnímanie pohybu,
    • vnímanie času,
    • mimozmyslové vnímanie  (cf 643;48 – 52).

Fyziologickým základom vnímania je senzorický proces.


vnucovanie – nanucovanie, spôsobovanie prijatia alebo vykonania niečoho nútením.

 :: vnucovanie, in: Hlavná časť.


vodič (fyzika) – vodivá látka – látka, ktorou sa šíri tepelná alebo elektrická energia. Vodiče napríklad zabezpečujú vedenie elektrónov a teda elektrického prúdu medzi zdrojom napätia a spotrebičom v jednoduchom elektrickom obvode.

 :: látka (fyzika).


vodík značka: H, lat. Hydrogenium chemický prvok 1. skupiny periodickej sústavy s protónovým číslom 1, bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, redukovadlo.


vojenstvo – komplex vojenskovedných poznatkov a spôsobov ich uvážlivého uplatňovania v konkrétnych podmienkach.

Vojenstvo sa delí na tieto časti:

:: armáda, materiál vojenský, sily ozbrojené, sily ozbrojené USA, technika vojenská, útvar (vojenstvo), vojna, zbraň vojenská.


vojna 1. ozbrojený boj armád medzi dvoma alebo viacerými štátmi alebo skupinami ľudí; 

2. boj aj nevojenskými prostriedkami.

:: filozofia vojny, veda vojenská, vojenstvo, vojna hybridná, vojna informačná, vojna občianska.


vojna hybridná – komplex vzájomne sa prelínajúcich, dopĺňajúcich alebo splývajúcich procesov vedenia vojny konvenčnými vojenskými silami, nepravidelnými formáciami, ďalej teroristických činov a vyvíjania rôzneho druhu nátlaku.


vojna informačnásúbor činností zameraných na získanie prevahy v oblasti riadenia alebo využívania komunikačných a informačných technológií.


vojna občianska ozbrojený boj o štátnu moc medzi rôznymi skupinami vnútri jednej krajiny, napríklad medzi vládnymi a povstaleckými skupinami, pričom každá z bojujúcich strán využíva prvky vojensko-politickej organizácie.


volt vm odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


vozidlo dopravný prostriedok, ktorý sa pohybuje na kolesách alebo na pásoch po súši.

 :: bicykel.


vozidlo motorové – dopravný prostriedok, ktorý na svoj pohon využíva silu niektorého z druhov motora a ktorý sa využíva na prepravu ľudí alebo materiálu po komunikáciách alebo v teréne. Najčastejšie sa v motorových vozidlách používajú spaľovacie motory, aj keď sa používajú aj iné varianty ako napr. elektromotory. Motorovými vozidlami sú aj špeciálne vozidlá a pojazdné pracovné stroje, ktoré nie sú v prvom rade určené na prepravu (zdroj: Motorové vozidlo, in: Wikipédia (9122020)).

 :: traktor.


vôľa (psychológia) vôľová činnosť – najvyššie forma vedomej zacielenej činnosti, ktorej zacielenosť sa prejavuje v uvedomení štruktúry cieľa jestvujúceho v mysli človeka; táto štruktúra determinuje vedomú činnosť človeka (cf. 643;111).

 :: činnosť psychická.


vrásnenie tektonický proces, pri ktorom vznikajú zvrásnené súvrstvia hornín. Vyvolávajú ho tlaky a napätia v zemskej kôre.

Vrásnením z Tethys vznikli napr. Himaláje, Alpy, Karpaty atď. 


vrch – kopec – väčšia vyvýšenina v teréne.


vrstva množstvo látky plošne rozložené na povrchu niečoho alebo medzi niečím.

 :: blana.


vulkanizmus lat. – sopečná činnosť, vulkanická činnosť – javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.

 – I: Sopečná činnosť, in: Wikipédia.


výboj elektrický – pohyb elektrického náboja, prechod elektrického prúdu plynným prostredím.

Elektrický výboj je spôsobený usmerneným pohybom iónov (cf 127;126).


vyhotovenievypracovanie, zostavenie, napr. úradného spisu.


vyhotovovanievypracúvanie, zostavovanie, napr. úradného spisu.


Východ – Orient – východné krajiny, ako Čína, India, Japonsko, Kórea atď. Kultúru, jazyk, dejiny týchto krajín skúma o. i. orientalistika.

Výrazom východ sa označuje jedna zo svetových strán.


výchova zložka predmetu pedagogiky a edukológie, súčasť výchovnej skutočnosti, činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností človeka. Výchova je pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka po všetkých stránkach - telesnej aj duševnej; s cieľom pretvoriť človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu.

Výchova je sprostredkovanie schopností, zručností a postojov, ktoré jestvujú v danej spoločnosti a ktoré sa pre jej trvanie a ďalší rozvoj pokladajú za dôležité, ďalším generáciám.

Rôzne koncepcie výchovy boli ovplyvnené sociokultúrnymi podmienkami, odlišnými koncepciami chápania človeka, akcentáciou jednotlivých stránok výchovného procesu.

Výchova je predmetom skúmania o. i. pedagogiky.

 :: didaktika, filozofia výchovy, komunikácia pedagogická, výchova a vzdelávanie (Komenský, J. A.).


výchova a vzdelávanie (Komenský, J. A.) prostriedok všeobecnej nápravy ľudských vecí.


vyjadrenie matematické vyjadrenie prostriedkami jazyka matematiky.


vyjadrovanie číselné vyjadrovanie v číslach, pomocou čísel, určené v číslach, využívajúce čísla.


výkon (fyzika) značka P; veličina, určená podielom práce a doby, za ktorú bola práca vykonaná.


výkon počítača množstvo užitočnej práce vykonané počítačovým systémom; kvantitatívna charakteristika rýchlosti realizácie určitých operácií počítačom. Výkon počítača sa najčastejšie udáva vo flopsoch.


Výkon počítača vo FLOPS


Názov               

Jednotka      

Hodnota

kiloFLOPS

kFLOPS

103

megaFLOPS

MFLOPS

106

gigaFLOPS

GFLOPS

109

teraFLOPS

TFLOPS

1012

petaFLOPS

PFLOPS

1015

exaFLOPS

EFLOPS

1018

zettaFLOPS

ZFLOPS

1021

yottaFLOPS

YFLOPS

1024


 :: flops, informatika, počítač, superpočítač.


výkres technický výkres, ktorý sa používa najmä v strojárstve, elektrotechnike a stavebníctve, zhotovuje sa v čo najvhodnejšom meradle a obsahuje všetky nevyhnutné informácie potrebné pre výrobu konkrétnej súčiastky, stroja, stavby a podobne.


výmena informácií komunikácia, dorozumievanie.

 :: informatika.


výmena tovarová výmena tovaru, výmena tovarov výmena produktov práce v podmienkach tovarovej výroby predstavujúca ekonomickú formu pohybu spoločenského produktu prostredníctvom kúpy a predaja na trhu, uskutočňovaná ako ekvivalentná úhrada vynaloženej živej a zhmotnenej práce  obsiahnutej v tovaroch vymieňaných medzi ekonomicky samostatnými výrobcami (186;709).


vymieňanie nahradzovanie niečím iným (toho istého druhu).

 :: vymieňanie, in: Hlavná časť.


výpočetzisťovanie (obyčajne výsledku) počítaním, postupnosť počtových úkonov, ktorá umožňuje určiť istý výsledok.

 :: úprava výrazu matematického.


výpočet (technika výpočtová)postupnosť krokov realizovaná podľa algoritmov a zahrnujúca aj logické operácie, opakovania (cykly), vetvenia atď. Pri veľmi zložitých výpočtoch sa zisťuje najprv výpočtová zložitosť, z ktorej možno odhadnúť aj trvanie výpočtu.


vypočítateľnosť – angl. computability – schopnosť efektívne riešiť problém, súčasť predmetu teórie vypočítateľnosti. Vypočítateľnosť problému úzko súvisí s existenciou algoritmu riešenia problému.


výpoveď (lingvistika) element prehovoru, súčasť východiskového materiálu výskumu jazyka (333;332).

 :: výpoveď vetná (lingvistika).


výpoveď vetná (lingvistika)výpoveď opierajúca sa o vetnú schému a kryjúca sa s ňou (333;333).


vypracúvanieutváranie (tvorivou) prácou, vyhotovovanie; odborné robenie remeselnou prácou, zhotovovanie.


vyrábanie zhotovovanie alebo utváranie prácou, dávanie ňou vzniku novému výrobku.

 :: výroba.


výraz algebrický algebraický výraz matematický výraz, skladajúci sa z čísel a písmen označujúcich premenné, ktoré sú spojené znakmi operácií sčítania, násobenia, delenia, umocňovania a odmocňovania a môžu obsahovať aj zátvorky, určujúce poradie uskutočňovania naznačených operácií. Publikácia 588;53 vymedzuje algebraický výraz takto: „Algebraickým výrazem rozumíme smysluplný sled symbolů pro aritmetické operace, symbolů pro mocninu a odmocninu ..., závorek, čísel a proměnných (tj. míst rezervovaných pro další algebraické výrazy nebo čísla, obvykle označovaných malými latinskými či řeckými písmeny).“

Algebrické výrazy sa delia na racionálne a iracionálne.

 :: algebra, člen (algebra), jednočlen, matematika, mnohočlen, monóm (algebra), polynóm.


výraz aritmetický počtový výraz – matematický výraz utvorený z premenných, funkcií a konštánt pomocou matematických operátorov.

 :: matematika.


výraz matematický matematická operácia vyjadrená symbolmi; zoskupenie matematických symbolov na vyjadrenie matematických vzťahov a operácií.

Matematický výraz, obsahujúci iba znak násobenia, sa nazýva jednočlen.

Súčet alebo rozdiel jednočlenov sa nazýva mnohočlen.

Matematický výraz, v ktorom sú iba čísla konštanty, sa nazýva aritmetický výraz.

Matematický výraz, ktorý obsahuje aj premenné, za nazýva algebrický výraz.

 :: jazyk matematiky, matematika, objekt matematický, operácia matematická, rovnica algebrická, úprava výrazu matematického, vyjadrenie matematické, výraz algebrický.


výroba vyrábanie, odvetvie zamerané naň alebo súhrn výrobkov.

 :: výroba (ekonómia), výroba materiálna, výroba poľnohospodárska, výroba priemyselná, výroba rastlinná.


výroba (ekonómia) tvorba statkov uspokojujúcich ľudské potreby.


výroba materiálna ľudská činnosť, ktorou človek pôsobí pretvárajúcim spôsobom na vonkajšie predmety prírody, ktorou si ich privlastňuje a bezprostredne využíva na uspokojovanie svojich potrieb. Vytvára materiálny základ všetkých ostatných činností.

 :: ekonómia, ekonomika, výroba poľnohospodárska, výroba priemyselná.


výroba poľnohospodárska odvetvie materiálnej výroby, ktoré zabezpečuje potraviny pre obyvateľstvo a suroviny pre potravinársky priemysel pestovaním kultúrnych rastlín a chovom hospodárskych zvierat.

Do poľnohospodárskej výroby patrí:

 :: poľnohospodárstvo.


výroba priemyselná odvetvie materiálnej výroby, spočívajúcej v ťažbe nerastných surovín a palív, v spracúvaní surovín, v opravovaní výrobkov...


výroba rastlinná – zložka poľnohospodárskej výroby. Rastlinná výroba využíva pôdu na pestovanie kultúrnych plodín. Vyrába potraviny, krmivá, a suroviny pre spracovateľský priemysel. 

Rastlinná výroba zahŕňa

    • obilninárstvo,
    • strukovinárstvo,
    • olejninárstvo,
    • pestovanie okopanín (zemiakov, repy),
    • pestovanie technických plodín,
    • ovocinárstvo,
    • chmeliarstvo,
    • zeleninárstvo,
    • vinohradníctvo,
    • lúkarstvo,
    • krmovinárstvo.

 :: mechanizácia výroby rastlinnej, poľnohospodárstvo, výroba záhradnícka.


výroba záhradnícka – súčasť rastlinnej výroby zahrnujúca


výroba živočíšna – zložka poľnohospodárskej výroby, do ktorej patrí

    • dobytkárstvo,
    • chov koní,
    • chov ošípaných,
    • chov ovcí,
    • chov hydiny,
    • chov králikov,
    • chov kožušinových zvierat,
    • chov rýb.

 :: chov, poľnohospodárstvo.


vyrobenie – vyprodukovanie – zhotovenie alebo utvorenie (produktu) prácou (na stroji a podobne).


výrobok výsledok výroby, výsledok pracovného procesu, v ktorom ľudská práca pomocou pracovných prostriedkov pôsobí na pracovný predmet. Výrobok je predmet, ktorý je konečným výsledkom výrobného procesu.

 :: klinec, vyrábanie, výroba, výrobok mechatronický.


výrobok mechatronický výrobok, stelesňujúci výsledok súboru činností podľa princípov mechatroniky a vyznačujúci sa naň použitými pokrokovými materiálmi, novými technologickými účinkami a technickými vlastnosťami s účelovou strojovou inteligenciou, ktorá mu umožňuje racionálne zapojenie sa do nadriadeného riadiaceho systému, alebo autonómnu činnosť.

 :: mechatronika.


výrok matematický matematický vzťah, v ktorom nevystupujú premenné (neznáme), napr. 3 + 2 = 5, čo je pravdivý matematický výrok.

 :: matematika.


vysielač (lingvistika) emitent, expedient, hovoriaci, píšúci, aktívny komunikant, kódovateľ, zložka komunikačnej siete (182;31).


výskum aplikovanývedecké skúmania zamerané na praktické riešenie technických a sociálnych problémov.


výskum vedecký organizovaný súbor činností štúdia, experimentovania, konceptualizácie a testovania teórie pri generovaní vedeckých poznatkov.

 :: Centrum pre výskum kvantovej informácie Fyzikálneho ústavu SAV, Filozofický ústav SAV, Fyzikálny ústav SAV, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, katedra, literatúra vecná, literatúra vedecká, objavenie problému, odbor vedný, prístroj vedecký, rovnica diferenciálna, Slovenská akadémia vied, Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie, štýl náučný, teória vedecká, veda, veda systémová, výskum vedecký, in: Hlavná časť.


výskum základný –  výskum zameraný na ďalší rozvoj v určitej oblasti. Zaoberá sa hlavne teoretickými otázkami a jeho výsledky nie je nutné okamžite aplikovať, na rozdiel od aplikovaného výskumu, ktorého výsledky sú väčšinou okamžite použiteľné v praxi. Hlavným používateľom výsledkov základného výskumu sú iní vedci, ktorí pracujú v danom vednom odbore. Hoci je často poháňaný iba zvedavosťou, základný výskum predstavuje motor aplikovaného výskumu, s ktorým musí držať krok.


Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach – vysoká škola venujúca sa vysokoškolskému vzdelávaniu odborníkov v širokom meradle s koncentráciou na poznatky z oblasti práva, bezpečnostných vied, ekonomiky, technických vied, logistiky, environmentalistiky a iných oblastí. Široké spektrum vyučovaných predmetov dáva absolventovi základy poznania nevyhnutné pre reálne zhodnotenie každodenných požiadaviek kladených na manažéra v praxi a správne rozhodnutie s dôrazom na aspekty bezpečnosti.

 :: škola vysoká.


Vysoká škola Danubius, Sládkovičovovysoká škola poskytujúca vysokoškolské vzdelávanie v oblasti práva, verejnej politiky a verejnej správy, medzinárodných vzťahov a sociálnej práce.


Vysoká škola DTI*), Dubnica nad Váhom – súkromná vysoká škola zameraná na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti učiteľstva profesijných predmetov a praktickej prípravy, učiteľstva praktickej prípravy v ekonomických predmetoch, v oblasti elektroniky dopravných prostriedkov a manažmentu.

*)DTI = Dubnický technologický inštitút.

 :: škola vysoká.


Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave – súkromná vysoká škola, s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej poslaním je vychovávať kvalifikovaných odborníkov pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

 :: škola vysoká.


Vysoká škola manažmentu, Trenčín – súkromná vysoká škola s ponukou vysokoškolského vzdelávania v odbore manažmentu (v slovenskom i v anglickom jazyku).

 :: škola vysoká.


Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove  – súkromná neuniverzitná vysoká škola zameraná na objavovanie internacionálnej a interdisciplinárnej dimenzie podnikania.

 :: škola vysoká.


Vysoká škola múzických umení v Bratislave – VŠMU – vysoká škola pripravujúca tvorivé osobnosti pre divadelné a hudobné scény, rozhlas, televíziu, film, ako aj pedagógov a umeleckých teoretikov a kritikov.

 :: škola vysoká.


Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave – VŠVU – vysoká škola, ktorá poskytuje komplexné bakalárske, magisterské, aj doktorandské vzdelanie v odbore výtvarného umenia, dizajnu, architektúry a reštaurovania.

 :: škola vysoká.


Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislavesúkromná vysoká škola zameraná na vysokoškolské vzdelávanie v odbore ošetrovateľstva, sociológie, misiológie, psychológie, sociálnej práce, verejného zdravotníctva, ekonomiky a manažmentu v zdravotníctve, na osvojenie si teoretických disciplín, laboratórnych vyšetrovacích metód a zubnej techniky ako aj prenatálnej a perinatálnej psychológie, medicíny a sociálnych vied.

 :: škola vysoká.


vyšetrovanie objasňovanie zisťovaním podrobností.


výška tónu fyzikálna vlastnosť tónu, ktorá závisí od počtu kmitov za sekundu, čím je tón vyšší, tým má väčší počet kmitov za sekundu; počet kmitov sa nazýva kmitočet (frekvencia).

 :: hudba.


vytýčenie 1. vyznačenie (v teréne), napr. trasy kolíkmi alebo hraničných bodov; 2. určenie vopred, napr. smeru postupu, cieľa, programu.


vyučovanie sekvencia funkčne štruktúrovaných verbálnych a neverbálnych interakcií vyučujúceho a vyučovaného, ktorými sa postupne dosahujú požadované učebné výsledky podľa programu riadenia učebného procesu (512;238).

Vyučovanie je súčasťou predmetu didaktiky.

 :: pedagogika.


vývin jazyka fylogenetický – vývin jazyka u spoločenstva, ktoré je jeho nositeľom (652;62).

 :: jazyk (lingvistika), lingvistika.


vývin jazyka ontogenetický – vývin jazyka u každého indivídua po jeho narodení (652;62).

 :: jazyk (lingvistika), lingvistika.


vývoj leteckých a kozmických prostriedkov súčasť náplne leteckého a kozmického inžinierstva tvorená synergickým spájaním mechanických, elektronických a informačných systémov, materiálov a technológií v rámci spoločných konštrukcií.


vývoj vesmíru – súčasť predmetu kozmológie spočívajúca v zmenách priestoročasovej štruktúry vesmíru v jeho najširších meradlách (97;667):

(Zdroj obr.: https://www.stoplusjednicka.cz/historie-vyzkumu-reliktniho-zareni-tichy-svedek-pocatku-vesmiru (22112020)) 


význam (lingvistika) designát (182;62).

 :: systém jazykový, význam gramatický, význam lexikálny, význam slova (lingvistika).


význam gramatický význam viazaný na celú kategóriu slov

    • v rámci paradigmatických vzťahov (morfologické gramatické významy),
    • v rámci syntagmatických vzťahov (syntaktické gramatické významy (cf 182;69).

 :: lingvistika, význam slova (lingvistika).


význam lexikálny slovný význam, vecný význam časť významu slova reprezentujúca vec (osobu, zviera, rastlinu a neživý predmet), dej, vlastnosť, vzťah, cit; komplexný obsah lexikálnej jednotky (lexémy) v jazykovom systéme, ktorý umožňuje jej široké využívanie v reči. Slovný význam vytvára seméma, resp. viaceré semémy (237;262).

 :: lingvistika, význam slova (lingvistika).


význam slova (lingvistika) lexikálny a gramatický význam slova.


výživa – poskytovanie životne dôležitých organických a anorganických látok (v podobe potravy) organizmu a súbor biochemických procesov, ktorými ich organizmus prijíma z vonkajšieho prostredia.

Skúma sa najmä

 :: dietetika, trofológia, výživa človeka.


výživa človeka – súbor fyziologických a biochemických procesov, ktorými organizmus človeka z vonkajšieho prostredia prijíma a využíva látky potrebné na pre svoj život.


vzácnosť (ekonómia) ekonomická vzácnosť, angl. scarcity hlavná charakteristika ekonomických statkov vyplývajúca z napätia medzi potrebami a zdrojmi, ktoré sú k dispozícii na ich uspokojenie (27;370): zdroje sú obmedzené (vzácne, limitované), potreby ľudí sú nekonečné (v zmysle: neustále sa obnovujúce). Usmerňovanie zdrojov vo vzťahu k potrebám je úlohou trhového mechanizmu.

Princíp, že väčšina statkov, ktoré ľudia chcú alebo potrebujú, je k dispozícii len v obmedzenom množstve (s výnimkou voľných statkov*)), sa nazýva zákon vzácnosti (angl. law of scarcity) (390;983).

Pojem ekonomickej vzácnosti je fundamentálny pojem ekonomickej teórie: v tomto kontexte sa ekonómia definuje ako veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.

 :: statok vzácny (ekonómia).

_______

*) Po nastaní druhej axiálnej éry sa i voľné statky stali obmedzenými.


vzdelávanie proces organizovaný a realizovaný v špeciálnych vzdelávacích zariadeniach a proces individuálnej aktivity, v priebehu ktorého sa získavajú poznatky alebo vedomosti, spôsobilosti, postoje a rozvíjanie schopností využívať ich v konaní, správaní a v ďalšom vzdelávaní seba alebo druhých (cf 164;179).

 :: pedagogika.


vzdialenosť číslo priradené dvom bodom metrického priestoru.


vznik fotónu proces emisie (vyžiarenia) fotónu.

 :: fyzika.


vznik kapitalizmu – etapa dejín v 16. až 18. stor., v rámci ktorej mal rozhodujúci význam proces pôvodnej akumulácie kapitálu.


vznik písma medzník medzi pravekom a starovekom.


vznik štátuzačiatok jestvovania štátu.

Rôzne filozofie štátu a špeciálnovedné disciplíny (napr. štátoveda, historická antropológie, história aď.), ktorých predmetom skúmania je tá ktorá stránka alebo prierez štátom, vykladajú vznik štátu v súlade s prijatým pojmovým aparátom a ďalšími významovými útvarmi (ideologickými predstavami, svetonázorom atď.) intervenujúcimi v ich výskume vzniku štátu.

Napr. podľa historickej antropológie je vznik štátu „utvorenie sa prvotného štátu“, predpokladom čoho je existencia redistribúcie; pojem redistribúcie tak tvorí centrálny pojem v konfigurácii významových útvarov intervenujúcej v humanitnehistorickoantropologickom skúmaní vzniku štátu (cf 437;3903).


vznik štátu (štátoveda) – proces, ku ktorému dochádza v predštátnej rodovej spoločnosti, čiže v takej fáze vytvárania spoločnosti, v ktorej už nestačí organizácia a vzťahy obmedzené len na určité zoskupenia ľudí (rodiny, rodu) s dovnútra orientovaným poriadkom (pravidlami správania). Prehlbujúci sa a rozširujúci sa verený charakter vzťahov ľudí nesie so sebou požiadavky na takú ich všeobecnú (nadrodovú) úpravu, ktorá sa týka pomerov na určitom území, na ktorom je subjekt takej úpravy schopný ju nielen uplatňovať, ale aj vynucovať voči všetkým. Subjektom takejto omnipotencie je štát a prostriedkom jej realizácie právo (cf 741;6).


vznik zvuku začiatok jestvovania zvuku spôsobený kmitaním pružnej hmoty.


vzorec vyjadrenie alebo reprezentácia vzťahov, zloženia, štruktúry ustálenými grafickými prostriedkami.

 :: vzorec chemický, vzorec kultúrny, vzorec matematický.


vzorec chemický symbolická reprezentácia chemickej zlúčeniny, jej chemického zloženia a/alebo štruktúry.

 :: chémia.


vzorec kultúrny – súhrn noriem, zvykov, obyčají, tradícií typických pre určité sociálne prostredie vplývajúcich na človeka a jeho psychiku.

 :: človek, kultúra, psychika, psychológia.


vzorec matematický matematická formula. Matematické vzorce sa (vedno s matematickými značkami a symbolmi) používajú veľmi často na to, aby matematické zápisy boli stručné, prehľadné a jednoznačné.

 :: matematika.


vzťah finančný tovarovo-peňažný vzťah vytvárajúci sa v procese rozdeľovania úhrnného spoločenského produktu, najmä jeho hlavnej časti, národného dôchodku; v podmienkach tovarového hospodárstva vedie tvorba a rozdeľovanie peňažných prostriedkov k rozdeľovaniu výrobkov a materiálnych služieb v proporciách vyznačených pohybom peňazí, t. j. cez financie.

 :: právo finančné.


vzťah informačný – vzťah, ktorý vzniká pri spracúvaní, zbieraní, uchovávaní, rozširovaní a používaní informácií.

 :: systém informačný.


vzťah matematický súčasť predmetu matematiky spočívajúca vo vzťahu medzi matematickými objektmi. Pokiaľ v matematickom vzťahu nevystupujú premenné alebo neznáme, hovoríme o matematickom výroku.

 :: matematika, výraz matematický.


vzťah medzinárodný prvok medzinárodného systému.

 :: vzťahy medzinárodné ekonomické.


vzťah neurčitosti Heisenbergov – matematické vyjadrenie kvantovomechanického  poznatku, že nemožno súčasne presne určiť polohu a hybnosť mikroobjektu, v podobe 

kde Δx je neurčitosť súradnice častice v určitom okamihu,

       Δp je neurčitosť hybnosti častice v tom istom okamihu.

Z uvedeného vzťahu vidno, že čím presnejšie určíme súradnicu častice, tým nepresnejšie poznáme hodnotu príslušnej hybnosti a naopak.


vzťah právny právny pomer právom regulovaný spoločenský vzťah, v ktorom účastníci vystupujú ako nositelia práv a povinností vyplývajúcich z právnej normy.

Prvkami právneho vzťahu sú:

    • subjekty právneho vzťahu,
    • objekt právneho vzťahu,
    • obsah právneho vzťahu.

 :: právo, skutočnosť právna, vzťah záväzkový (právo).


vzťah výmenný vzťah, ktorý sa utvára a pretrváva vo výmennom procese.

 :: ekonómia, ekonomika.


vzťah záväzkový (právo)právny vzťah, v ktorom veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) a dlžníkovi povinnosť plniť (záväzok).


vzťahy ekonomické – objektívne sa utvárajúce vzťahy medzi ľuďmi pri výrobe, rozdeľovaní, výmene a spotrebe statkov. Každý ekonomický subjekt neustále a súčasne (v rovnakom čase) vstupuje do množstva ekonomických vzťahov.

 :: činnosť ekonomická, ekonómia, ekonomika, realita ekonomická, subjekt ekonomický, vzťahy ekonomické medzinárodné, život ekonomický.


vzťahy medzinárodné ekonomické – súčasť medzinárodných vzťahov zahrnujúca vzťahy hospodárskej a finančnej povahy medzinárodného rozmeru. Medzinárodné ekonomické vzťahy sú vzťahy medzi ekonomikami rôznych krajín, t. zn. vzťahy, ktoré presahujú hranice jednej krajiny s cieľom rozvíjať hospodárske kontakty a spoluprácu. Medzinárodné ekonomické vzťahy smerujú k medzinárodnej previazanosti. Medzinárodné ekonomické vzťahy zahrnujú aj nadnárodné vzťahy jednotlivých ekonomických subjektov.

Aktérmi medzinárodných ekonomických vzťahov sú:

    • štáty,
    • jednotlivci (fyzické a právnické osoby).

V súčasnosti sa medzinárodné ekonomické vzťahy realizujú hlavne prostredníctvom

    • vývozu a dovozu tovarov a služieb (medzinárodný obchod);
    • vývozu a dovozu kapitálu (medzinárodný kapitálový trh);
    • migrácie pracovných síl (medzinárodný trh práce).

 :: obchod zahraničný.


vztlakfyzikálny jav spočívajúci v nadnášaní telesa v kvapaline alebo plyne v smere opačnom ako je gravitačná sila; tento jav sa prejavuje vztlakovou silou.

 :: fyzika.


Hlavná časť V