šach (hra) perz. deterministická strategická hra s úplnou informáciou pre dvoch hráčov, spočívajúca v taktickom premiestňovaní šachových kameňov podľa šachových pravidiel na šachovnici s cieľom dať súperovi mat a v dnešnej podobe dotvorená na Západe v 15. storočí (prvú európsku šachovú knihu napísal roku 1497 Luis de Lucena).


šeps (umenie výtvarné) podkladová vrstva pod maľbu, ktorou sa upravujú povrchové vlastnosti podkladu, napr. plátna; zhotovuje sa z pigmentov, ako krieda, sadra, bolus, a z organických spojív, ako olej, glej...


šestka (matematika)číslica 6.

 :: päťka (matematika), sedmička (matematika), sústava desiatová.


šípka – smerová značka.


škála lat. rozsah, stupnica.

 :: škála (technika).


škála (technika) tabuľka so stupnicou hodnôt.


škola – 1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova; 2. stúpenci filozofického, vedeckého, umeleckého smeru.

 :: inštitúcia výchovná, systém duchovný, škola filozofická, škola stredná, škola vysoká, učiteľ, učiteľstvo.


škola stredná – výchovno-vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje stredné a odborné vzdelanie.


škola vysoká – vrcholná škola v školskej sústave.

V Slovenskej republike predstavujú vysoké školy „vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne, ktorých poslaním je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti. Ich hlavnou úlohou je poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, tvorivé vedecké bádanie a tvorivú umeleckú činnosť na základe využívania najnovších poznatkov vedy, techniky a umenia“ (327;396).

Členenie vysokých škol SR

 – podľa charakteru a rozsahu činnosti:

 – podľa právneho postavenia:

    • verejné vysoké školy,
    • štátne vysoké školy,
    • súkromné vysoké školy.


Vysoké školy v Slovenskej republike:



 :: Slovenská republika, Slovensko.


školenie zvyčajne v kurzoch realizované vyučovanie alebo vzdelávanie.

 :: pedagogika.


šľacha Achillova – najsilnejšia šľacha ľudského tela.


špička špica, hrot, konček; predná časť chodila, najmä koniec prstov (496;746).


špirála krivka, ktorú opisuje pohybujúci sa bod priamky, ktorá sa súčasne otáča okolo pevného bodu.

 :: matematika.


šport angl. jedna zo základných súčastí telesnej kultúry spočívajúca v špecifickej, organizovanej pohybovej, súťažnej činnosti, zameranej na dosahovanie (relatívnych, resp. absolútnych) maximálnych športových výkonov. Jadrom športu je aktívna športová činnosť realizovaná v jednotlivých odvetviach športu alebo v ich disciplínach s ťažiskovými oblasťami športová príprava, športová súťaž, športový výkon.

Šport je súčasť predmetu športológie.

Rozlišujú sa najmä tieto typy športu:

    • americký futbal
    • atletika
    • autokros
    • bandyhokej
    • basketbal
    • bejzbal
    • biatlon
    • box
    • bridž
    • curling
    • cyklistika
    • florbal
    • futbal
    • futsal
    • gold
    • gymnastika
    • hádzaná
    • hokejbal
    • horolezectvo
    • inline hokej
    • jazdectvo
    • kanoistika
    • karate
    • krasokorčuľovanie
    • kulturistika
    • ľadový hokej
    • lakros
    • lukostreľba
    • lyžovanie
    • motocyklistika
    • motošport
    • plávanie
    • pozemný hokej
    • psie záprahy
    • ragby
    • rýchlokorčuľovanie
    • sánkovanie
    • skoky do vody
    • snooker
    • stolný tenis
    • synchronizované plávanie
    • šach
    • šerm
    • šortrek
    • tenis
    • triatlon
    • vodné póplo
    • volejbal
    • vzpieranie
    • zápasenie

 (cf 440;258).


športológia angl.+gr. športová veda, veda o športe logicky usporiadaná sústava zovšeobecnených poznatkov o športe. Športológia má interdisciplinárny (s prvkami transdisciplinarity) a komplexný charakter integrujúci tak prírodovedné ako aj spoločenskovedné prístupy.

Športológia zahrnuje tieto disciplíny resp. odbory:

 • filozofia športu;

 • športová antropológia;

 • športová kinantropológia;

 • športová medicína resp. telovýchovné lekárstvo;

 • sociológia športu;

 • dejiny športu;

 • športová pedagogika

 • atď. (cf 440;322).

 :: cvičenie (športológia), šport.


šramot zvuk vznikajúci nepravidelným chvením.


štát tal. politická organizácia spoločnosti, vyznačujúca sa týmito základnými znakmi:

    • organizácia podľa územia,
    • štátna moc,
    • suverenita.

Z hľadiska formy štátu sa rozlišuje:

    • monarchia,
    • republika.

 :: aparát štátny, armáda, činnosť štátu, činnosť verejná, etatizmus, filozofia štátu, funkcia štátu, geografia, hospodárstvo národné, inštitúcia štátna, krajina, mesto hlavné, moc štátna, moc verejná, občan, orgán moci verejnej, orgán štátny, poriadok právny, právo, právo objektívne, právo platné, sily ozbrojené, Slovenská republika, spoločnosť, správa štátna, sústava daňová, systém právny, štát (štátoveda), štát národný, štát policajný, štát právny, štát uhorský, štátoveda, ústava, vznik štátu.


štát (štátoveda) – spoločenská inštitúcia, ktorá sa vyznačuje svojou univerzalitou, všeobecne politickou formou organizácie spoločnosti, ako aj verejným charakterom vytvárania a uplatňovania pravidiel správania v spoločnosti , čiže mediáciou (741;5).

 :: vznik štátu (štátoveda).


štát národný – štát (do značnej miery) jedného národa alebo dvoch tesne spojených národov, pričom politické hranice štátu sa viac menej zhodujú s etnickými hranicami a jeho právny systém je značne ovplyvnený zvykmi daného národa.

 – I: Národný štát, in: Wikipédia.


štát policajný štát, v ktorom rozhodujúcimi nástrojmi moci sú

    • polícia,
    • tajná polícia,
    • armáda,
    • polovojenské organizácie.


štát právny – štát, ktorého usporiadanie, vývoj a výkon moci v ňom je prioritne podmienený ústavou a systémom zákonov.

 :: právo.


štát uhorský – p. Uhorsko.


štatistika lat. veda, ktorej predmetom sú hromadné javy.

Jedným zo základných pojmov štatistiky je pojem štatistického súboru.

 :: analýza štatistická, fyzika štatistická, hypotéza štatistická, charakteristika štatistická, inteligencia umelá, jednotka štatistická, populácia (štatistika), priemer aritmetický (štatistika), rozsah súboru štatistického, skúmanie štatistické, súbor štatistický, súbor výberový (štatistika), súbor základný, súbor základný (štatistika), štatistika matematická, údaje výberové (štatistika), váha štatistická, váženie štatistické, výber (štatistika), vzorka (štatistika), znak štatistický.


štatistika matematická – vedecká disciplína na pomedzí opisnej štatistiky a aplikovanej matematiky, ktorej predmetom sú metódy získavania a analýzy empirických údajov obsahujúcich prvok náhodnosti s cieľom odhadnúť vlastnosti rozdelenia získaných  údajov, metodologicky podporiť plánovanie experimentov, tvorbu výberov, testovanie hypotéz a budovať štatistické modely čiže uskutočňovať štatistické modelovanie, pričom využíva aparát teórie pravdepodobnosti.

 :: matematika.


štátna vlajka Slovenskej republiky

 – sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3.

 :: história.


štátny znak Slovenskej republiky

 – tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

 :: história.


štátoveda veda, ktorej predmetom je štát, jeho štruktúra, vznik a vývin, vzťah k iným spoločenským inštitúciám a jednotlivcom.

 :: etatizovanie sa (štátoveda), filozofia štátu, hnutie politické (štátoveda), inštitúcia politická neštátna (štátoveda), mediácia (štátoveda), organizácia nátlaková (štátoveda), organizácia záujmová (štátoveda), právo, strana politická (štátoveda), štát (štátoveda), veda právna, vznik štátu (štátoveda).


štruktúra algebraická matematická štruktúra tvorená usporiadanou dvojicou (A, Ω), kde A je množina a Ω systém n-árnych operácií na množine, pričom operácia môžu mať rôznu árnosť.

 :: matematika.


štruktúra atómu – zložitá stavba atómu s množstvom rôznych menších častíc v ináč prázdnom priestore s centrálnou časťou atómu, zvanou jadro atómu, zloženou s nukleónov. Atómové jadro je obklopené elektrónovým obalom, kde sa pohybujú elektróny.


štruktúra hudobná – štruktúra v hudbe – usporiadaný súbor vzťahov medzi prvkami vnútri bloku, časti alebo celku hudobnej skladby.

 :: hudba.

štruktúra matematická množina, na ktorej je definovaná aspoň jedna operácia alebo relácia. Matematické štruktúry sa formálne definujú ako usporiadané n-tice, v ktorých prvý prvok sa nazýva nosná množina a druhý alebo ďalšie prvky označujú operáciu alebo reláciu. Nosná množina sa označuje napríklad M a operácia všeobecne symbolom ○. Napr. matematická štruktúra, ktorá sa nazýva monoid, sa formálne zapisuje ako usporiadaná dvojica (M, ○), kde M je množina a ○ asociatívna binárna operácia na množine M.

Existujú tieto typy matematických štruktúr:

 :: algebra univerzálna, matematika.


štruktúra psychiky – „súhrn psychických procesov, vlastností a stavov, usporiadaných do dynamického systému (cf psychický systém), do celku, ktorý sa prejavuje navonok správaním, vnútorne prežívaním“ (226;281).

 :: psychológia.


štruktúra relačná matematická štruktúra tvorená nosnou množinou obsahujúcou jednu alebo viacero relácií aj s rôznou aritou.

 :: matematika.


štruktúra vesmíru – súčasť predmetu kozmológie tvorená kopami a superkopami galaxií, obklopenými tmavou hmotou:

(Zdroj obr.: https://invivomagazin.sk/struktura-vesmiru-ake-je-nase-miesto-v-kozmickej-pavucine_454.html (22112020)).

Štruktúra vesmíru v kubickom výseku priestoru:

modrou farbou je zobrazené rozloženie hmoty

(predovšetkým tmavej hmoty).


študent – žiak strednej školy alebo poslucháč vysokej školy.

 :: študent filozofie.


štúdium magisterské ucelené vysokoškolské štúdium (štvor- až šesťročné), ktoré sa končí štátnymi skúškami a diplomovou prácou. Absolventi získavajú akademický titul „magister“, Mgr. (angl. magister's degree) (604;226).


štvorka (matematika)číslica 4.

 :: sústava desiatová.


štýl (hudba) hudobný sloh, štýl v hudbe súhrn výrazových prostriedkov, tektonických princípov a ostatných znakov, ktoré určujú tvorivosť individuality alebo štýlovú epochu rozprestierajúcu sa v určitom historickom období (205;228).


štýl (štylistika) spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom, zákonitým usporiadaním a využitím jazykových i mimojazykových prostriedkov so zreteľom na tematiku, situáciu, funkciu a zámer autora (237;442).


štýl jazykový spôsob zostavovania alebo zostavenosti jazykového prejavu; je to „sústava jazykových prostriedkov, vybraná z celonárodného jazyka tak, aby slúžila na jazykový styk v istej oblasti spoločenskej práce a života“ (333;490).

 :: lingvistika, štýl jazykový umelecký.


štýl jazykový umelecký – sústava jazykových prostriedkov, vybraná z celonárodného jazyka tak, aby slúžila na jazykový styk v oblasti umeleckej literatúry. Vyznačuje sa tým, že využíva jazykové prostriedky na dorozumievanie, zaťažené esteticky. Výber jazykových prostriedkov je tu premenlivý a novátorský. V básnickom diele sa vyberajú prostriedky z rozmanitých štýlov, využívajú sa archaizmy, slová s citovou náplňou, neobvyklé spojenia slov a pod. Z toho vyplýva, že nie je možné študovať umelecký štýl ako celok. Je možné študovať iba štýlové prostriedky istého diela, istého autora, istej školy, básnickej skupiny a pod. (333;490 – 491).


štýl náučný – odborný štýl – základný štýl verejného styku tam, kde sa sprostredkúvajú pracovné informácie zverejňujú získané vedomosti a zaznamenávajú dôležité myšlienky nadobudnuté vedeckým výskumom, úvahami a skúsenosťami. Najzákladnejšou dištinktívnou črtou prejavov náučného štýlu, ktorou sa odlišuje od hovorového štýlu, je to, že vznikajú „v pokoji“, zatiaľ čo tie druhé, hovorové, „v prúde reči“.

Charakteristické vlastnosti náučného štýlu:

    • písomnosť,
    • monologickosť,
    • verejnosť,
    • pojmovosť,
    • presnosť,
    • zreteľnosť,
    • odbornosť.

Náučný štýl v oblasti vedy tenduje k matematizácii (cf. 167;108, 107).

:: jazyk odborný, literatúra náučná, náuka, prednáška, veda.


štylistika gr. časť lingvistiky, ktorej predmetom je štýl.


šuchot zvuk vznikajúci nepravidelným chvením.


šúr – ten ktorý z močaristých lesov v oblasti medzi Bratislavou, Modrou a Bernolákovom, zlikvidovaných v historickej dobe, z ktorých sa zachoval iba fragment Šúr (pozri aj Prírodná rezervácia Šúr).

 :: Slovensko.


Šúr – Jurský Šúr územie európskeho významu nachádzajúce sa v terénnej depresii na kontakte pohoria Malé Karpaty a Podunajskej nížiny. Táto terénna depresia vznikla vplyvom tektonických pohybov a akumulačnou činnosťou niekdajšej ramennej sústavy Dunaja; z juhu je zahradená dunajskou Bernolákovskou terasou, kumulujúcou vody pritekajúce z Malých Karpát.

Šúr je národná prírodná rezervácia s rozlohou 655 ha v katastrálnom území obce Svätý Jur. Súčasťou Šúru je Panónsky háj.

  I: Majzlan, O. Vidlička, Ľ: História vzniku Šúru a jeho ochrana.

 :: geografia, Slovensko.


Šúrsky les – časť Prírodnej rezervácie Šúr.


švagor manželov alebo manželkin brat, sestrin manžel.


Hlavná časť Š