Tablic, Bohuslav (1769  1832)  predstaviteľ slovenskej literatúry; básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.


tablička lat.  menší predmet v tvare dosky alebo tabule, napr. číslovaná tablička domina alebo tablička čokolády:

.


tabula lat.  doska, tabuľa, trám.


tabula rasa lat.  doštička s vyhladenou vrstvou vosku, do ktorej sa písalo rydlom:

.

Zdroj obrázka: Tabula rasa, in Wikipedia.


tabuľa lat.  predmet v tvare dosky z rozličného materiálu, napríklad školská tabuľa.


tabuľka lat.  diagram pozostávajúci z riadkov a stĺpcov, prehľadne usporiadaný, prípadne graficky členený zoznam; prehľadný súpis (napr. číselných hodnôt), mriežka zložená z buniek, ktoré sa plnia textom a ktoré fungujú ako malé dokumenty; spôsob zápisu závislosti.

Tabuľky sú predpokladom existencie tabuľkových metód.

Významným príkladom tabuľky je Mendelejevova periodická sústava prvkov.

Tabuľky môžu uľahčovať podávanie informácií. :: násobilka, tabuľka (MS Excel), tabuľka periodická, tabuľka pravdivostná.


tabuľka (MS Excel)  základná pracovná oblasť, ktorú tvoria stĺpce označované písmenami a riadky označované číslami. V pracovnej ploche dokumentového okna vidno vždy iba časť tabuľky.

Viacero tabuliek tvorí hárok (list).


tabuľka periodická  periodická tabuľka chemických prvkov, periodická sústava  tabulárna metóda zobrazenie chemických prvkov, grafická forma vyjadrenia periodického zákona. Periodickú tabuľku chemických prvkov publikoval vo februári roku 1869 D. I. Mendelejev.

Zdroj: Periodická tabuľka, in: Wikipédia

Písmená v tabuľke označujú chemické prvky.

Prvky umiestnené v tabuľke pod sebou majú podobné chemické vlastnosti. :: aktínium, číslo protónové, fyzika, hélium, chémia, meď, prvok chemický, vodík, zlato, železo.


tajomstvo profesijné  etický alebo právny záväzok neprezradiť informácie, o ktorých sa odborník dozvedel od klienta v súvislosti so svojim postavením alebo profesiou. :: etika, právo.


Taliansko – krajina v južnej, podľa niektorých zdrojov v juhozápadnej Európe pri Stredozemnom mori.


Taliansko severné – severná časť Talianska, kde sa nachádzajú o. i. Benátky.


technika gr.  ľudská činnosť prispôsobovania daného ľudským potrebám a želaniam; spôsob presadzovania, dosahovania; súhrn človekom vytvorených prostriedkov, ako aj spôsobov ich použitia v procese výroby i v nevýrobných oblastiach, napr. v umení, športe, zdravotníctve, milovaní atď.

Poslaním techniky je uľahčovať človeku prácu tým, že sčasti alebo úplne nahradzuje jeho výrobné a nevýrobné funkcie. Cieľom techniky je zabezpečenie, zlepšenie, ušľachtenie života človeka.

Technika je spoločenská sila, ktorá človeku umožňuje čoraz väčšmi ovládať prírodné a spoločenské prostredie.

Technika je predmetom skúmania technických vied, sociológie, psychológie, estetiky, filozofie techniky atď. :: celok daného predtechnicky, časť stroja, činnosť technická, elektromechanika, elektrotechnika, inžinierstvo, moment krútiaci (technika), montáž (technika), pohon, prístroj, stroj, súčiastka strojová, systém technický, škála (technika), technika obrábacia, technika poľnohospodárska, technika pracovná, technika súčasná, technika vojenská, technika výpočtová, technologickosť, údržba (technika), veda technická.


technika obrábacia  technika určená na obrábanie. :: revolúcia priemyselná.


technika poľnohospodárska  technika používaná v rastlinnej a živočíšnej výrobe. :: poľnohospodárstvo.


technika pracovná  technika, ktorou sa realizuje práca. :: revolúcia priemyselná.


technika súčasná  technika súčasnosti (chronologicky rôzne vymedzovanej).


technika vojenská  technické prostriedky ozbrojených síl zabezpečujúce ich bojové aktivity a každodenné fungovanie.


technika výpočtová – súhrn technických prostriedkov na uskutočňovanie výpočtov. Súčasť predmetu informatiky.

Termín výpočtová technika sa používa aj na označenie počítačov a periférnych zariadení: hardvér, softvér a súbor metód uľahčujúcich, zrýchľujúcich, mechanizujúcich alebo automatizujúcich výpočty a spracovanie dát počítačom. :: doska základná, okno (technika výpočtová), počítač, procedúra (technika výpočtová), rozhranie používateľské grafické, simulácia počítačová, výpočet (technika výpočtová).


technológia gr.  súbor pracovných alebo výrobných postupov vyúsťujúci do vytvorenia produktu alebo náuka o tomto súbore postupov; aplikácia vedeckého poznania v riešení praktických úloh; spôsob výroby, súhrn postupov vo výrobe alebo náuka, súhrn vedomostí o tom. :: proces technologický, spracovanie, zariadenie technologické.


technológia informačná  súčasť informačných a komunikačných technológií zameriavajúca sa na tvorbu, zavádzanie a zdokonaľovanie procesov a metód zberu (zhromažďovania), kontroly, spracúvania, uchovávania, vyhľadávania, riadenia, výmeny, zobrazovania, sprístupňovania a využívania dát a informácií a na automatizáciu týchto procesov.


technologickosť gr.  úpravy rozmerov, tvarov, materiálov a ďalších parametrov výrobkov a ich súčiastok, umožňujúce docieliť nízku prácnosť, eliminovať nedostatky predchádzajúcich výrobných operácií a zabezpečiť potrebnú ekonomickú efektívnosť pri ich realizácii v montáži (532;178).


technológie informačné a komunikačné  skr. IKT; angl. Information and Communication Technologies, ICT  technológie umožňujúce elektronicky zaznamenávať, uchovávať, vyhľadávať, spracovávať, prenášať a šíriť informácie. :: informatika, vojna informačná.


technológie komunikačné  communication technologies/technology  súhrn postupov, procedúr, prostriedkov a metód používaný subjektom komunikácie v procese komunikačného pôsobenia s cieľom dosiahnutia vytýčených cieľov a úloh.


telekomunikácie gr.+lat.  vysielanie, prenášanie, spájanie a prijímanie všetkých druhov informácií telekomunikačnými zariadeniami na rôzne vzdialenosti (16;724).


telencephalon gr.  telencefalon, predný mozog.


teleportácia kvantová  prenos kvantového stavu medzi kvantovo previazanými časticami na veľkú vzdialenosť. :: fyzika kvantová.


teleso (fyzika)  priestorovo vymedzený objekt látkovej povahy; makroskopický fyzikálny systém pozostávajúci z častíc s nenulovou pokojovou hmotnosťou, t. j. z molekúl, atómov, elektrónov atď. :: bod hmotný, pohyb mec pohyb telesa, sila (fyzika).


teleso (geometria)  geometrické teleso –  uzavretá obmedzená časť priestoru. :: kváder, podstava (geometria).


teleso čierne absolútne  Planckov žiarič  ideálne teleso, ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúcich na jeho povrch. :: fyzika.


teleso ideálne   idealizovaný model telesa, napríklad absolútne čierne teleso.


teleso kozmické  vesmírne teleso  objekt, ktorý sa nachádza vo vesmírnom priestore. :: astronómia.


teleso materiálne  reálny objekt konečných rozmerov; priestorovo obmedzená časť látky tuhom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve.

Z látky v tuhom skupenstve sa skladá tuhé teleso.

Z látky v kvapalnom skupenstve sa skladá kvapalné teleso.

Z látky v plynnom skupenstve sa skladá plynné teleso.

 :: mechanika.


teleso tuhé  materiálne teleso utvorené z tuhej látky čiže z látky v tuhom skupenstve. Tuhé teleso sa vyznačuje stabilnosťou tvaru a tým, že atómy, z ktorých je utvorené, vykonávajú malé kmity okolo ustálených rovnovážnych polôh. :: fyzika.


teleso vzťažné (fyzika)  teleso, na ktoré vzťahujeme polohu hmotného bodu, s cieľom opísať jeho pohyb. :: sústava vzťažná.


telo  organizmus v jeho materiálnej podobe, napr. ľudské telo.


telo človeka (somatológia)  ľudské telo  jednotný súbor orgánov a orgánových sústav tvoriacich ľudský organizmus.

Telo človeka sa skladá z týchto častí:

    • hlava,
    • krk,
    • trup,
    • končatiny.

:: človek.


téma (lingvistika)  základ výpovede v aktuálnom členení vety, to, o čom celá veta hovorí.


téma (veda literárna)  námet  okruh javov tvoriacich surovinu literárneho spracúvania.


tematológia gr.  spôsob výkladu literárneho diela osobitne zameraný na tému. Tému diela sleduje naprieč historickými epochami, literárnymi aj autorskými štýlmi, druhmi i žánrami. Pri analýzach a interpretáciách textov rôznej kultúrnej proveniencie využíva interdisciplinárny prístup (zdroj: Hyperlexikón literárnovedných pojmov). :: veda literárna.


tenzor lat.  veličina, ktorá súhrnne vystihuje rozdielnosť vlastností fyzikálneho objektu podľa zvoleného smeru.


teológia gr.  bohoslovie  náuka alebo veda o Bohu. :: exegéza (teológia), teológia (teológia katolícka), teológia biblická, teológia filozofická, teológia katolícka, teológia kresťanská, teológia prirodzená.


teológia (teológia katolícka)  výslovné, húževnaté načúvanie veriaceho človeka vlastnému dejinne vzniknutému zjaveniu Božieho slova, vedecká metodická snaha o jeho poznanie a reflexívne rozvíjanie tohto predmetu poznania v záujme spásy so stálym zreteľom na Písmo sväté (cf 192;349  350).


teológia biblická  časť teológie a disciplína biblických vied, ktorej predmetom je teologický obsah Biblie.


teológia katolícka  smer kresťanskej teológie a súčasť katolíckej cirkvi. Predmetom katolíckej teológie je Boh, ktorý svojím spasiteľským konaním voči človekovi odkrýva v Ježišovi Kristovi svoju vlastnú slávu (Trojica), inak človekovi zásadne skrytú a v milosti mu ju zjavuje. Predmet katolíckej teológie zahrnuje akt a náplň kresťanskej a cirkevnej viery, čo vedno skúma metodickou reflexiou členenou do týchto disciplín:

    • historické disciplíny
    • systematické disciplíny
      • dogmatika (špekulatívna teológia)
      • morálna teológia
      • asketika
      • mystika
      • cirkevné právo
      • liturgika
      • pastorálna teológia
      • fundamentálna teológia
      • pozitívna teológia

(cf 192;349an). :: teológia (teológia katolícka).


teológia kresťanská – racionálny výklad kresťanskej viery, ktorého základným princípom je autorita ako najvyššia norma pravdy Božej, no v rámci kresťanskej teológie chápaná vo veľmi širokom spektre, napr. v liberálnej teológii, neoortodoxnej teológii, v konzervatívnej teológii atď.

Kresťanská teológia sa historicky člení na tieto obdobia:

    • patristická teológia,
    • stredoveká teológia,
    • reformačná teológia,
    • moderná teológia.

Podľa stanoviska sa člení na tieto smery:

    • arminiánska teológia,
    • katolícka teológia,
    • kalvinistická teológia,
    • barthovská teológia,
    • teológia oslobodenia,
    • ...

Vnútorne sa člení na tieto časti (disciplíny):

    • historická teológia,
    • biblická teológia,
    • systematická teológia,
    • exegetická teológia,
    • ...

V kresťanskej teológii je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi exegézou (výkladom textov biblického zdroja) a samou teológiou:  exegéza analyzuje texty Biblie a podáva zmysel biblickej pravdy, teológia výsledky analýz usúvzťažňuje, a či už vo svojej biblickej časti (ako biblická teológia) alebo systematickej časti (ako systematická teológia) výsledky exegetickej práce triedi a systematizuje. :: Boh (teológia kresťanská).


teória algoritmov  časť matematiky, ktorej predmetom sú algoritmy., ich vlastnosti a zákonitosti. Teória algoritmov sa zaoberá aj tvorbou matematických modelov algoritmov.

Teória algoritmov sa začala systematicky rozpracúvať začiatkom 1936, keď Alonzo Church zostavil prvý matematický model algoritmu. :: informatika matematická.


teória čísel  matematický odbor, ktorý sa utvoril rozvinutím aritmetiky celých čísel a ktorého náplňou bolo pôvodne štúdium istých špecifických vlastností celých čísel. Neskôr sa teória čísel rozšírila o štúdium špecifických vlastností racionálnych čísel a reálnych čísel... a vo veľkom začala používať metódy najrozmanitejších matematických disciplín a aj sama ovplyvnila mnohé ďalšie disciplíny matematiky. K najvýznamnejším častiam teórie čísel patria:

    • elementárna teória čísel,
    • algebraická teória čísel,
    • teória diofantických aproximácií,
    • analytická teória čísel,
    • geometria čísel.

Základným pojmom v teórii čísel je pojem deliteľnosti. :: matematika.


teória elektromagnetizmu  elektromagnetizmus, elektrina a magnetizmus časť klasickej fyziky alebo etapa vývinu fyziky, ktorá podala zjednocujúci výklad takých javov ako je šírenie svetla a činnosť dynama. Vysielanie rádiových vĺn, ich zachytávanie rádioprijímačom, tok prúdu vodičmi, práca elektromotorov a transformátorov  to všetko môže byť matematicky presne odvodené z Maxwellových vzťahov, a to pomocou veľmi zložitého matematického aparátu, pričom fyzika elektromagnetizmu sa ukrýva, hoci niekedy značne hlboko, v Maxwellových rovniciach, ktoré sú celkom jednoduché. Obzvlášť jednoduché sú, ak sa použije nie názorný zápis trojrozmerný, ale abstraktnejší, avšak jednoduchší zápis štvorrozmerný, v ktorom čas a priestorové súradnice sú spojené pojmom časopriestoru (cf 419;12). :: elektrina, energia elektrická, elektrotechnika, pole elektromagnetické, žiarenie (teória elektromagnetizmu), žiarenie elektromagnetické.


teória fyzikálna  fyzikálny významový útvar tvorený sústavou základných tvrdení a ich dôsledkov, ktorá môže byť experimentálne overovaná. Fyzikálna teória sa týka určitej oblasti javov.

Najdôležitejšími fyzikálnymi teóriami sú:

    • Newtonova teória,
    • Maxwellova teória elektromagnetického poľa,
    • termodynamika,
    • špeciálna a všeobecná teória relativity,
    • kvantová mechanika,
    • štatistická fyzika,
    • teória elementárnych častíc.

:: fyzika.


teória grafov  časť diskrétnej matematiky, ktorej predmetom sú grafy, ich vlastnosti, typy, použitie. :: matematika.


teória gravitácie Einsteinova  jeden z kľúčových významových útvarov Einsteinovho významového univerza dnes vyjadrovaný termínom všeobecná teória relativity.


teória informácie  teória, ktorej predmetom je meranie, prenos, kódovanie, ukladanie a spracovanie informácií z kvantitatívneho hľadiska.

Tvorcom teórie informácie je C. E. Shannon.

Teória informácie je súčasťou teoretickej bázy teórie riadenia. :: údaj (teória informácie).


teória komunikácie  teória, ktorej predmetom sú procesy odohrávajúce sa počas komunikácie skúmané z hľadiska prenosu informácií (technické hľadisko) alebo z ľudského hľadiska (napr. pokiaľ ide o pochopenie správy).


teória kvantová  systém teoretických disciplín, ktoré opisujú vlastnosti a správanie mikročastíc, fyzikálnych polí a ich vzájomnú interakciu:

    • kvantová mechanika,
    • kvantová teória polí a elementárnych častíc,
    • kvantová elektrodynamika,
    • kvantová štatistická fyzika,
    • kvantová chromodynamika.

Podľa kvantovej teórie

    • majú hodnoty niektorých fyzikálnych veličín (energia, moment hybnosti...) kvantovú štruktúru (kvantovanie), môžu nadobúdať len diskrétne hodnoty,
    • predpovede pozorovateľných javov majú štatistickú povahu,
    • hmota vykazuje tak časticové ako aj vlnové vlastnosti (časticovo-vlnový dualizmus).

Kvantová teória zásadným spôsobom reviduje zákony a pojmy klasickej fyziky:

Meranie v mikrosvete závisí od poradia: výsledky sa rôznia podľa poradia merania, ak napríklad meriame kinetickú energiu a polohu častice, dostaneme iný výsledok, keď najprv meriame kinetickú energiu a až po tomto meraní uskutočníme meranie polohy častice; ak najprv meriame polohu častice a až potom kinetickú energiu, dostaneme iný výsledok. Závislosť merania v mikrosvete od poradia sa nazýva nekomutatívnosť aktu merania.

Merania v mikrosvete môžu mať len pravdepodobnostný charakter: Častice sa môžu prejavovať v niektorých situáciách ako vlnenia; na periodických štruktúrach dochádza k ohybovým a interferenčným javom pri elementárnych časticiach tak, ako keby to boli vlny  do určitého miesta dopadá väčšie množstvo častíc (ohybové maximum), do iných miest vôbec nedopadajú častice (ohybové minimum), ide teda o akési „štatistické“ vlny počtu dopadov.

Merania v mikrosvete sa vyznačujú neurčitosťou: niektoré veličiny, ako napríklad polohu a rýchlosť, nemožno súčasne merať s neobmedzenou presnosťou, pretože existuje istá principiálna hranica, ktorú nemožno prekročiť, daná Heisenbergovými reláciami neurčitosti.

Súčasťou predmetu kvantovej teórie sú aj makroskopické kvantové javy, ako napríklad supravodivosť, supravodivosť, kvantový Hallov jav; ide o javy, v ktorých sa kvantová povaha mikrosveta prejavuje aj v makroskopických mierkach. :: fyzika, fyzika kvantová.


teória literatúry  časť vedy o literatúre, ktorej predmetom je jednak momentálny prierez štruktúrou literatúry a literárnohistorický proces z hľadiska systému noriem platných pre historické zadelenie literárnych diel, jednak súbor metód a princípov uplatňovaných v literárnovednom výskume; v tejto druhej zložke ide o metodologickú sebareflexiu literárnej vedy.


teória matematická  komplexný matematický významový útvar vybudovaný axiomaticky a reprezentujúci určitú oblasť matematického výskumu, napr. teória grafov. :: matematika.


teória merania  časť teoretickej metronomiky, ktorej náplňou je určovanie postupov, ktoré treba dodržiavať, aby výsledok merania zodpovedal skutočnosti, a určovanie kritérií, podľa ktorých môžeme určovať, do akej miery výsledok merania spĺňa požiadavky, pre ktoré bolo meranie vykonané, teda požiadavky účelu merania.

Teória merania zahrnuje tieto svoje súčasti

    • teória meracích metód, meracích systémov, chýb merania,
    • teória presnosti, citlivosti, neistoty a spoľahlivosti meracích metód, meracích prístrojov, meracích systémov a určovania výsledku merania,
    • výpočtové metódy používané pri určovaní výsledku merania na základe deterministických alebo štatistických zákonov,
    • teoretické riešenie optimalizačných postupov vhodne vyvažujúcich stanoviská protichodné napríklad k tomu, že pri zadaní merania je predpísaná medza presnosti výsledku merania, ako aj ekonomické náklady, ktoré sú pre prípravu a vykonanie merania k dispozícii, resp. ďalšie praktické požiadavky (vhodná obsluha, automatizácia merania, použitie výpočtovej techniky, bezpečnosť merania a pod.).

Termín teória merania použil ako prvý H. Helmholz v roku 1887 vo význame axiomatizácia aditívnych stupníc.

Existujú aj ďalšie významy tohto termínu najmä v súvislosti so špecifikami merania rôznych disciplín, ako praktická fyzika, metrológia, meracia technika, teória informačných systémov, teória signálov, teória chýb, geodézia, astronómia, štatistika, elektrotechnika atď.

„Stretávame sa i s názormi, že univerzálna teória merania, spoločná pre všetky meracie prístroje, neexistuje, pretože sa stretávame stále s novými typmi meracích prístrojov. Praktické skúsenosti však dokazujú, že každý nový objav i každý nový merací prístroj, resp. i nová meracia metóda musia spĺňať isté základné postuláty, ak nový objav, resp. nová technická konštrukcia majú prispieť k rozvoju súčasnej vedy a techniky“ (76;17  18). :: teória merania (psychológia).


teória merania (psychológia)  teória stupníc (76;17).


teória množín  matematická teória, ktorej predmetom sú množiny, najmä nekonečné.

Teóriu množín založil G. Cantor.

Jazyk teórie množín je univerzálny jazyk súčasnej matematiky. :: bod množiny, diagram Vennov (teória množín), matematika, množina, množina prázdna, operácia množinová, prienik množín, prvok množiny, relácia (teória množín), relácia binárna, zadávanie množiny pomocou vlastnosti charakterizujúcej jej prvky.


teória pravdepodobnosti  časť matematiky, ktorej predmetom sú hromadné náhodné udalosti, predovšetkým ich  z hľadiska teórie pravdepodobnosti  základná vlastnosť, a síce pravdepodobnosť; teória pravdepodobnosti skúma zákonitosti náhodných javov alebo náhodných udalostí.

Teória pravdepodobnosti pri skúmaní pravdepodobnosti vyžaduje, aby sa dala dostatočne adekvátne reprezentovať určitým konštantným číslom. To je možné napríklad vtedy, keď sa dá zrátať

    1. počet pokusov n, ktorých východiskom sú hromadné náhodné udalosti skúmanej triedy (takéto pokusy sa nazývajú náhodné pokusy, napríklad hádzanie mincí);
    2. počet pokusov m, ktorých východiskom sú hromadné náhodné udalosti určitého typu (napríklad to, že pri hádzaní mincí padne orol).

Potom sa relatívna početnosť hromadných náhodných udalostí m/n, ktorú možno pokladať za výsledok, mieru pravdepodobnosti, sústreďuje okolo tejto číselnej charakteristiky. Takto sa dá číslo vyjadriť pravdepodobnosť hromadných náhodných udalostí a pomocou matematického jazyka opísať aj taká ich dôležitá vlastnosť, ako je zákon veľkých čísel (cf 11;511  512). :: matematika, pokus náhodný (teória pravdepodobnosti), pravdepodobnosť, pravdepodobnosť (matematika), štatistika, udalosti náhodné hromadné.


teória relativity  fyzikálna teória, ktorej predmetom sú zákonitosti priestoročasu pre ľubovoľné fyzikálne procesy v ľubovoľných vzťažných sústavách.

Teória relativity je fyzikálna teória priestoru a času obsahujúca

    • relativistickú mechaniku,
    • relativistickú teóriu elektromagnetického poľa,
    • teóriu gravitačného poľa.

Teóriu relativity vytvoril A. Einstein.

Táto teória vychádza z klasického Galileiho-Newtonovho princípu relativity, podľa ktorého mechanické procesy sa odohrávajú rovnako v inerciálnych vzťažných sústavách pohybujúcich sa vzhľadom na seba priamočiaro a rovnomerne. Rozvoj optiky a elektrodynamiky viedol k záveru, že tento princíp možno aplikovať na šírenie svetla, t. j. elektromagnetických vĺn (nezávislosť rýchlosti svetla od pohybu sústavy), a k zrieknutiu sa pojmu absolútneho času, absolútnej súčasnosti a absolútneho priestoru (cf 11;512). :: Einstein, Albert, fyzika, priestor (teória relativity), teória relativity špeciálna, teória relativity všeobecná.


teória relativity špeciálna  fyzikálna teória, ktorej predmetom sú vlastnosti priestoročasu v priblížení, v ktorom možno zanedbávať gravitačné pôsobenie; skúmajú sa tu fyzikálne deje v inerciálnych vzťažných sústavách pohybujúcich sa relativistickou rýchlosťou.

Špeciálna teória relativity tvorí základ relativistickej mechaniky.

Podľa špeciálnej teórie relativity, predloženej A. Einsteinom v roku 1905, plynutie času závisí od pohybu sústavy a časové intervaly (a priestorové rozmery) sa menia tak, že rýchlosť svetla je konštantná v každej vzťažnej sústave, nemení sa v závislosti od jej pohybu. Z týchto predpokladov vyplýva rad relativistických záverov, napr. zákon vzájomnej súvislosti hmotnosti a energie, podľa ktorého hmotnosť telesa je priamo úmerná jeho energii. Tento zákon sa využíva v súčasnej jadrovej fyzike. :: Einstein, Albert, fyzika.


teória relativity všeobecná  rozvinutie a zovšeobecnenie špeciálnej teórie relativity takisto A. Einsteinom (predložené 1915 a 1916), ktoré vyústilo do novej gravitačnej teórie a zakladá sa na predpoklade, že štvorrozmerný priestoročas, v ktorom pôsobia gravitačné sily, podlieha vzťahom neeuklidovskej geometrie. Vzťahy neeuklidovskej geometrie možno názorne ukázať ako obyčajné euklidovské vzťahy na zakrivenom povrchu. Všeobecná teória relativity považuje odchýlky geometrických vzťahov v štvorrozmernom priestoročase od Euklidových vzťahov za zakrivenie priestoročasu spôsobované gravitačnými silami. Tento predpoklad bol v roku 1919 potvrdený astronomickými pozorovaniami, ktoré ukázali, že hviezdny lúč, pokladaný za prototyp priamky, sa v blízkosti Slnka vplyvom gravitácie zakrivuje (cf 11;513).

Súčasťou všeobecnej teórie relativity je Einsteinov gravitačný zákon.


 :: Einstein, A., fyzika, gravitácia (teória relativity všeobecná), teória gravitácie Einsteinova.


teória riadenia  veda o princípoch a metódach riadenia rôzneho druhu systémov, procesov a objektov.

Teoretickou bázou teórie riadenia je kybernetika a teória informácie.


teória rovníc (algebra)  skúmanie algebrických rovníc (alebo polynomiálnych rovníc) čiže rovníc, ktoré možno upravovať pomocou polynómov.


teória systémov  angl. systems theory  súčasť systémovej vedy tvorená konkretizáciou princípov a metód systémového prístupu k objektom zvaným systémy.


teplo (fyzika)  vnútorná energia látky  forma energie daná neusporiadaným pohybom atómov a molekúl.

Jednotkou tepla je jeden joul [J].


teplo (termodynamika)  miera zmeny vnútornej energie sústavy (telesa), keď sa pri deji nekoná práca. Teplo je energia prenesená medzi sústavou a jej okolím pri teplotnom rozdiele medzi nimi (121;116). :: fyzika.


teplota  fyzikálna veličina, skalárna veličina, charakterizujúca tepelný stav telies, mieru ich ohriatosti; je priamo úmerná strednej kinetickej energii molekúl látky. Meria sa na základe závislosti rôznych fyzikálnych vlastností látok od teploty pomocou teplomerov. Teplotu udávajú rôzne stupnice. Jednotkou teploty je teplotný stupeň (°C, K, deg) definovaný ako 273,16. diel teplotného rozdielu medzi absolútnou nulou a teplotou trojného bodu vody, meraný v termodynamickej stupnici teploty.

Medzi telesami rôznej teploty nastáva výmena tepla, kým sa ich teploty nevyrovnajú.

V stave termodynamickej rovnováhy sú teploty všetkých telies tvoriacich sústavu rovnaké (21;437). :: fyzika.


teplota termodynamická (fyzika) – základná fyzikálna veličina, ktorej jednotkou je kelvin (K); symbol T.


tera- gr.  značka T; predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca biliónty násobok (1012).


termika gr.  náuka o teple a tepelných javoch; je to časť fyziky, ktorá sa zaoberá stavovými zmenami makroskopických sústav z teoretického a experimentálneho hľadiska.

Termiku členia na tieto časti:

 • termometria,

 • kalorimetria,

 • termodynamika.

:: fyzika.


termín (lingvistika)  terminus technicus  odborné pomenovanie v sústave určitého odboru, odborný názov. :: termín ontológia.


termodynamika gr.  časť fyziky, ktorej predmetom sú zmeny stavov sústav opisované pomocou zmeny ich energie (121;117).


tesla vm  značka T – odvodená jednotka SI. :: fyzika.


test angl < lat.  skúška, ktorou sa overujú vlastnosti niečoho, akosť, hodnota, vedomosti.


tesť  manželkin otec.


testovanie lat.  zisťovanie, overovanie, skúšanie alebo vyšetrovanie pomocou testu.


text lat.  – ustálený jazykový prejav; výsledok rečovej činnosti, t. j. jazykový útvar, ktorý vznikol konkrétnou realizáciou jazykového systému.

Súbor textov je literatúra.

Text je jazykovo-tematická štruktúra so zámerným usporiadaním výpovedí, ktorú sa vyjadruje relatívne uzavretý myšlienkový komplex. Je to semiotická entita, jazykový znak, ktorý má sigmatický aspekt (textom sa označujú predmety, deje, udalosti, vlastnosti), syntaktický aspekt (text sa vzťahuje aj na iné prejavy z oblasti verbálnej alebo mimoverbálnej), sémantický aspekt (text má vždy istý obsah, istý odraz vo vedomí človeka) a pragmatický aspekt (text je závislý od adresáta, od situácie a rozličných sociálnych momentov). Pojem textu je v istom zmysle synonymom všeobecného pojmu jazykového prejavu i pojmu komunikátu. Z hľadiska textológie sa text chápe buď ako konečný jazykový tvar činnosti autora na literárnom diele, alebo ako grafický zápis výsledku tejto činnosti umožňujúci ho ďalej odovzdávať alebo reprodukovať. :: text filozofický, text matematický, text odborný, text vedecký.


text matematický  odborný text vyznačujúci sa

    1. lineárnosťou,
    2. odsekmi, ako definícia, veta (lema, dôsledok), dôkaz, príklad, poznámka alebo komentár,
    3. matematickou symbolikou.

:: matematika.


text odborný  do značnej miery formalizovaný text (zapísaný odborným jazykom), ktorý slúži ako nástroj komunikácie medzi odborníkmi rozvíjajúcimi určitý odbor ľudskej činnosti. :: text filozofický.


TikTok  čín. 抖音 Douyin [tou-jin] – mobilná aplikácia a sociálna sieť čínskej spoločnosti ByteDance pre tvorbu a zdieľanie krátkych videí dĺžky v rozsahu 3 až 60 sekúnd. :: internet.


titán gr.  chemický prvok zn. Ti s protónovým číslom 22, ľahký, pevný, lesklý prechodný kov oceľového vzhľadu, odolný voči korózii (aj v morskej vode, v kyselinách, v prítomnosti chlóru), v prírode sa vyskytuje len v podobe zlúčenín (najrozšírenejšími minerálmi sú rutil a ilmenit). Používa sa ako zložka pevných a ľahkých zliatin (so železom, hliníkom, vanádom, molybdénom...), uplatňujúcich sa v kozmonautike, vojenstve, letectve, strojárstve, chemickom priemysle, v medicíne... :: chémia. I: Titán (prvok), in: Wikipédia.


tlač  najstarší hromadný oznamovací prostriedok tvorený periodickými ( noviny, časopisy ai.) a neperiodickými ( knihy, brožúry ai.) publikáciami.


tlak  podiel veľkosti sily a plochy, na ktorú sila pôsobí kolmo. Ak na plochu S pôsobí kolmo sila F tlak udáva vzorec p = F/S. V sústave SI hlavnou jednotkou tlaku je newton na štvorcový meter (N/m2) – tlak sily jedného newtona rovnomerne rozloženej na ploche 1 m2 kolmej na smer sily (21;445 –446). :: fyzika.


tlak krvný  tlak vytvorený srdcom potrebný na pumpovanie krvi cez cievy. Pri sťahovaní srdcových svalov sa krv tlačí cez tepny – objavuje sa systolická (horná) hodnota tlaku krvi. Diastolická (dolná) hodnota je zostatkový tlak pred ďalším sťahom srdcového svalu.

Optimálna hodnota vášho krvného tlaku by mala byť 120/80 mmHg. :: medicína.


toccata tal  tokáta  hudobná skladba fantazijného charakteru s voľným rozvíjaním hudobnej myšlienky, často figuratívnou technikou a s dôrazom na virtuozitu nástrojovej hry hlavne pre klávesové nástroje; pôvodne improvizačná skladba, ktorá sa vyvinula z jednoduchých inštrumentálnych predohier alebo lutnových improvizácií zvaných praeambulum alebo intonazioni. A. Gabrieli tento útvar rozšíril a nazval ho toccata, čo znamená skladba „udieraná“ do kláves (z tal. toccare dotýkať sa, triafať, zasahovať...). Obľúbená bola v tvorbe barokových hudobných skladateľov, napr. u J. S. Bacha. (16;735, 205;238)  I: Pommier, J.-B.: Complete Toccatas J. S. Bach (1977). :: hudba.


tok žiarivý  fyzikálna veličina, potrebná pri opise žiarenia; je to energia vyžiarená telesom za jednotku času alebo výkon,vyžiarený, absorbovaný alebo prenášaný vlnením:

f = dEc/dt,

kde f  žiarivý tok.

Jednotkou žiarivého toku je W. :: fyzika, žiarenie (fyzika).


Tokovská, Miroslava (1974 Banská Bystrica  )  všeobecná zdravotná sestra a vysokoškolský pedagóg; venuje sa problematike starostlivosti a pomoci chorým, najmä v oblasti sociálnej starostlivosti o ľudí s rôznymi postihnutiami a špecifickými ochoreniami. Jej profesionálnou doménou sa stala práca so seniormi s ochorením demencie Alzheimeroveho typu. Vyučuje metódy sociálnej práce, sociálnu prácu so seniormi, sociálne poradenstvo, sociálne plánovanie, organizovanie a financovanie sociálnych služieb, gerontológiu, sociálnu prácu vo verejnej správe a sociálne služby. Od roku 2010 aktívne prednáška a lektoruje pre oblasť opatrovateľstva a celoživotného vzdelávania pre pomáhajúcich profesionálov.


tón  zvuk vznikajúci pravidelným chvením zdroja zvuku.


tónina gr.  skupina tónov obsiahnutá v melódii a prislúchajúca určitej stupnici, durový alebo molový ráz skladby. :: hudba.


topológia gr.  matematický odbor, ktorého náplň tvorí predovšetkým štúdium vlastností spojitosti. :: matematika.


totalita (politológia)  režim uprednostňujúci na udržiavanie svojej moci metódy bezprávia.


Trakl, Georg (3. 2. 1887 Salzburg  3. 11. 1914 Krakov)  rakúsky lyrický expresionistický básnik.


traktor lat.  motorové vozidlo určené na ťahanie, nesenie, tlačenie a pohon hlavne poľnohospodárskych strojov. Používa sa na prácu a dopravu najmä v poľnohospodárstve, v lese alebo v inom nerovnom resp. nespevnenom teréne. Používa sa aj pri údržbe komunikácií, v stavebníctve  a v ďalších odvetviach.

Zvláštnym typom sú vojenské traktory, určené na prepravu vojenskej techniky.


transformácia (lingvistika)  lingvistická operácia, ktorá spočíva v zmene jednej syntaktickej konštrukcie na inú za predpokladu, že význam obidvoch konštrukcií zostáva v podstate nezmenený.


translačný lat. – postupný, posuvný, týkajúci sa translácie.


translatológia lat. + gr. – interdisciplinárny vedný odbor, ktorý skúma transláciu (prevod) textov z jedného jazyka do iného jazyka alebo z jedného semiotického systému do iného ľudským prekladateľom alebo strojovým prekladačom písomne (preklad) alebo ústne (tlmočenie). Translatológia je veda o preklade (prekladaní) a tlmočení.

Z lingvistického hľadiska je translatológia odvetvie aplikovanej lingvistiky.

Za zakladateľa translatológie sa považuje James Holmes.


trh  súhrn výmenných vzťahov medzi kupujúcimi a predávajúcimi, sféra obehu tovarov alebo miesto stretania sa ponuky tovarov, služieb alebo kapitálov a dopytu po nich (cf 16;742). :: ekonómia, ekonomika, marketing.


triadológia gr.  teologický odbor, ktorého predmetom je Trojica. :: teológia.


trigonometria gr.  odvetvie matematiky a časť elementárnej geometrie, ktorého predmetom je riešenie trojuholníkov: vypočítavajú sa uhly trojuholníka pomocou daných strán, vypočítavajú sa strany trojuholníka pomocou plošného obsahu a dvoch uhlov atď. Pretože mnohé geometrické úlohy vedú k riešeniu trojuholníkov, trigonometria zahrnuje veľkú časť planimetrie a stereometrie a hodne sa používa v prírodných a technických vedách. :: goniometria.


trofológia gr.  náuka o výžive.


trojica  skupina troch entít.


trojka (matematika) – číslica 3. :: dvojka (matematika), sústava desiatová, štvorka (matematika).


trubica sklenená

  rúrka alebo teleso rúrkovitého tvaru, zhotovené zo skla.


Turci  národ tvoriaci základné obyvateľstvo Turecka. Mimo Turecka žijú najmä v Bulharsku, Macedónsku, v SNŠ, Grécku, Rumunsku, Nemecku, v Iraku, USA, na Cypre.


tvar gramatický  formálny prostriedok na vyjadrenie gramatického významu; napr. robím je gramatický tvar vyjadrujúci 1. os. jedn. č. prít. času. Ku vzniku gramatických tvarov dochádza pri vyjadrovaní rôznych gramatických významov. :: lingvistika, tvar slovesný.


tvar slovesný  gramatický tvar slovesa, podoba slovesa vyjadrujúca isté jeho gramatické významy, napr. jednoduchý slovesný tvar. :: časovanie (lingvistika).


tvar slovný  podoba, v ktorej vstupuje slovo v textoch alebo v konkrétnom prehovore (5;154). :: lingvistika, paradigma (lingvistika)., skloňovanie (lingvistika).


tvrdenie matematické  uisťujúci, ubezpečujúci matematický výrok alebo súd, ktorého pravdivosť však treba ešte len dokázať (matematickým dôkazom). Matematické tvrdenie sa kvôli prehľadnosti zapisuje v symbolickej podobe ako matematická formula.

Tvrdenie, ktoré v matematike považujeme za pravdivé bez dôkazu je axióma.  :: dôkaz matematický, matematika.


typ dátový (informatika)  spojenie oblasti hodnôt a operácií do jedného celku.

Pojem dátového typu je základný pojem v informatika (28;74).


týždeň  obdobie siedmich dní (od pondelka do nedele).


 Hlavná časť T