Halliday, Michael Alexander Kirkwood (13. 4. 1925 Leeds  15. 4. 2018 Sydney)  britsko-austrálsky jazykovedec, najvplyvnejší britský lingvista a najvýznamnejší predstaviteľ neofirthovskej lingvistickej školy; tvorca originálnej lingvistickej teórie zvanej gramatika stupníc a kategórií (scale-and-category grammar), v ktorej rozlišuje štyri základné všeobecne gramatické kategórie:

    • jednotka (unit),
    • štruktúra (structure),
    • systém (system) – súčasť hĺbkovej gramatiky, prvoradá zložka predmetu lingvistiky,
    • trieda (class).

– D: Categories of the Theory of Grammar, 1961. :: lingvistika.


hardvér angl.  časť počítačové systému tvoriaca jeho technické vybavenie: CPU, pamäť a V/V zariadenia systému.


havária jadrová  porucha jadrového zariadenia, ktorej závažnosť sa na Medzinárodnej stupnici jadrových udalostí pohybuje v rozsahu 4 až 7; ide o udalosť, pri ktorej sa závažne poškodilo jadrové zariadenie alebo prišlo resp. môže prísť k závažnému poškodeniu zdravia vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.


Haydn, Franz Joseph (31. 3. 1732 Rohrau, Rakúsko  31. 5. 1809 Viedeň)  rakúsky hudobný skladateľ, ktorého diela sa vyznačujú sviežosťou, ľahkou melodikou a jasnými harmóniami a ktorý upevnil klasicizmus a jeho zásady ako hudobný štýl, významne prispel k rozvinutiu sonátovej formy a symfónie, položil základy formy sláčikového kvarteta, rozšíril orchester o nové nástroje a objavil jeho nové možnosti.  I: Haydn, J.: Piano Chamber Music. :: hudba.


hélium  značka: He, lat. Helium  chemický prvok 8. skupiny periodickej sústavy s protónovým číslom 2, vzácny plyn, zložený je z nezlúčených atómov, je ľahší ako vzduch, používa sa ako náplň balónov a na vytváranie nízkych teplôt.


hinduizmus perz. – tradičné svojrázne indické náboženstvo, ktoré sa dotvorilo v Indii vo 4. až 6. stor., ktoré je tam dodnes živé a najrozšírenejšie a ktoré tvorí súbor všetkých rítov, náboženských praktík a názorov, tradícií a mytológií Indov sankcionovaných posvätnými knihami véd a predpismi brahmanov. Hinduizmus má veľké množstvo variantov, foriem a siekt, pričom sa vyznačuje relatívne (t. j. vzhľadom na iné kultúrne a religiózne fenomény) azda najväčším zmyslom pre „vnútornú toleranciu". V hinduizme niet vlastne nijakého oficiálneho, hlavného prúdu. Pri vymedzovaní predstáv o hinduizme sa však napriek tomu zvykne poukazovať na to, že akousi bibliou hinduizmu je Bhagavadgíta a posvätným centrom hinduizmu je Váránasí.

Filozofický základ hinduizmu tvorí védánta.

Celé významové univerzum hinduizmu krúži okolo ústredného významového útvaru vyjadrovaného spojením sanátana dharma.

Základným prameňom hinduizmu je staroindický brahmanizmus. Genetická súvislosť s brahmanizmom sa prejavuje napr. v tom, že medzi najuctievanejšie hinduistické božstvá patrí trojica brahmanizmu: Brahma (stvoriteľ), Višnu (ochranca) a Šiva (stvoriteľ, ochranca pred zlým a ničiteľ zlého súčasne).

Spoločným významovým útvarom rozmanitých konkrétnych prejavov hinduizmu je predstava, že večná individuálna duša (átman) sa usiluje splynúť so svetovou dušou (bráhman). Tomu bráni prúd neprestajne sa meniacich, konečných prejavov materiálneho prírodného bytia (prakriti). Átman na ceste k definitívnemu spaseniu prechádza neustálymi prevteleniami, pričom každú formu prevtelenia určuje karma, osud alebo údel, ktorý tvoria činy samého človeka.

Zdroj nezvyčajnej vnútornej pestrosti hinduizmu sa odvodzuje z povahy jeho genetickej väzby s brahmanizmom. Brahmanizmus totiž postupne prechádzal podstatnými zmenami – staré božstvá svätých textov stratili na popularite a pôvodný obetný rituál sa javil príliš zložitým. Preto dochádza k renesancii kultov lokálnych a kmeňových božstiev, ktoré sa voľne včleňujú do brahmanistickej tradície.

Hlavnými hinduistickými smermi sú višnuizmus, šivaizmus a šaktizmus (šakti – ženský princíp Brahmu).

Základným spoločenskoorganizačným princípom, ktorý hinduizmus sankcionuje, je kastový princíp.

Situácia hinduizmu sa zásadne zmenila po vyhlásení nezávislosti Indie v roku 1947 a po následnej proklamácii sekulárneho indického štátu. Indická ústava uznáva páriov ako rovnoprávnych, absolútnosť kastového systému sa pomaly odstraňuje. Voči vonkajšiemu svetu sa obhajuje postulát absolútnej tolerancie, pritom sa však stále lipne na duchovnej prevahe spirituálneho hinduizmu. Veľký počet smerov v hinduizme a absencia centralizovanej náboženskej organizácie umožňujú v zásade každému Indovi, aby si našiel duchovnú orientáciu primeranú sebe. :: filozofia hinduistická, náboženstvo.


história gr. – história ako veda, dejepis, historiografia, historická veda, historické vedy – veda, ktorej predmetom sú dejiny, historické procesy a udalosti, od začiatku existencie človeka a ľudskej spoločnosti až po súčasnosť.

K metódam histórie sa radia tieto postupy (cf 516):

    • indukcia a dedukcia,
    • priama a nepriama metóda,
    • diachrónny a synchrónny prístup,
    • metóda sondy,
    • komparatívna metóda,
    • kvantitatívna analýza,
    • biografická analýza,
    • metóda kolektívnej biografie,
    • mikrohistorická analýza,
    • metóda orálnej histórie,
    • umeleckohistorická analýza,
    • metóda právnej ikonografie,
    • genderová analýza,
    • diskurzívna metóda.

 :: Afrika (história), dejiny, dejiny ľudstva, doba osová, dynastia, fakt historický, filozofia dejín, knieža, kniežatstvo, kráľovstvo, prameň historický, údel (história), rámec historický, rod panovnícky, vedy historické pomocné.


Hitler, Adolf (20. 4. 1889 Braunau am Inn, Rakúsko-Uhorsko  30. 4. 1945 Berlín)  nacistický politik rakúskeho pôvodu, v rokoch 1933  1945 diktátor Nemeckej ríše. Svoje presvedčenie a program sformuloval v knihe „Môj boj (Mein Kampf), 1. diel 1925, 2. diel 1926)“.


hláska  základná a najmenšia zvuková jednotka (celosť), ktorú už ďalej nemožno deliť. V jazyku pri stavbe slov a tvarov majú platnosť len hlásky s určitými zvukovými vlastnosťami, ktoré sú v celom jazykovom spoločenstve ustálené a ktoré majú schopnosť rozlišovať význam slov.

Spojením hlások sa utvára slabika (333;14, 27). :: lingvistika.


hlava klinca  prírubovité rozšírenie drieku klinca. :: klinec.


hmota (fyzika) – súčasť predmetu fyziky vo forme látky alebo poľa.


hmota živá  hmota, majúca schopnosť samoorganizácie, zachovávania a rozmnožovania stavu vyššieho poriadku a vyskytujúca sa prevažne v podobe buniek; vyznačuje sa iným chemickým zložením ako neživá hmota. :: biológia.


hmotnosť (fyzika) – angl. mass – základná fyzikálna veličina, ktorej jednotkou je kilogram (kg); symbol m.


hmotnosť pokojová  hmotnosť pri nulovej rýchlosti. :: fyzika.


hnutie – súbor kolektívnych akcií nejakej skupiny ľudí zameraných na dosiahnutie jej cieľov, organizované hromadné úsilie o uskutočnenie nejakej myšlienky; myšlienkový, politický a podobne smer, napr. fenomenologické hnutie. :: hnutie clunyjské.


hnutie clunyjské  obrodné a reformné hnutie, ktorého strediskom sa stal benediktínsky kláštor založený v roku 909 v burgundskom meste Cluny a ktoré malo veľký vplyv na zavedenie potrebných reforiem a upevnenie pápežskej autority (hlavne pričinením pápeža Gregora VII, 1021  1085) (cf 116;64). :: Pamiatka zosnulých.


hodnota číselná  hodnota vyjadrená, určená v číslach alebo pomocou čísel.


hodnota číselná veličiny fyzikálnej  veľkosť fyzikálnej veličiny, hodnota uvádzajúca, koľkokrát sa daná jednotka nachádza v meranej veličine. Určenie hodnoty veličiny sa uskutočňuje meraním. :: fyzika, veličina fyzikálna.


hodnota veličiny   číslo a referencia spoločne vyjadrujúce veľkosť veličiny.


homeo- gr. (< ὁμοῖος [homoios])  prvá časť zložených slov znamenajúca podobný.


homeomorfizmus gr.  topologický izomorfizmus  spojité bijektívne zobrazenie medzi dvoma topologickými priestormi, ktoré má spojité inverzné zobrazenie; zachováva topologické vlastnosti daného topologického priestoru. Dva topologické priestory, medzi ktorými existuje homeomorfizmus sa nazývajú homeomorfné a z topologického hľadiska sa považujú za ekvivalentné (cf Homeomorfizmus, in: Wikipédia).


homeomorfne gr., prísl.  vzájomne jednoznačne a spojito.


homeopatia gr.  spôsob liečenia chorôb, pri ktorom sa podávajú minimálne dávky tých liečiv, ktoré vo väčších dávkach spôsobujú u zdravého človeka príznaky, aké má liečená choroba (14;36).


homonymum gr.  jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie, tvar ap.) majúci rovnakú hláskovú podobu, ako má iný prostriedok, ale odlišný, nesúvisiaci význam. Homonymá sú slová rovnakej formy (v základnom tvare) a rozdielneho lexikálneho alebo aj gramatického významu (496;192, 28). :: lingvistika.


hospodárstvo – ekonomika – oblasť života spoločnosti tvorená výrobou, rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb s cieľom uspokojovať potreby človeka, predmet ekonómie.


hospodárstvo národné – súhrn všetkých ekonomických prostriedkov a vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo hospodárskeho priestoru. Národné hospodárstvo sa člení odvetvia a sektory. :: daň, sústava daňová.


hrana grafu  úsečka spájajúca vrcholy grafu.


hrmot  zvuk vznikajúci nepravidelným chvením.


hrot  špica, ostré zakončenie niečoho, napríklad drieku klinca.


hromada  kopa, hŕba neusporiadaných vecí.


hromadnosť algoritmu  vlastnosť algoritmu, spočívajúca v použiteľnosti algoritmu na riešenie celej triedy úloh, napr. Euklidovým algoritmom možno vypočítať najväčší spoločný deliteľ dvoch ľubovoľných celých čísel.


hudba – 1. (v stredoveku) siedme zo siedmich slobodných umení.

2. umelecký druh, ktorý je predmetom výskumu mnohých disciplín (muzikológie, filozofie hudby atď.). Hudba je široko rozvetvený odbor umenia, v ktorom sa používajú predovšetkým tóny, a síce tóny hudobných nástrojov a ľudského hlasu (spevu).

Archaický význam slova „hudba (muzika)“ mieni najprv spev a poéziu (pozri: múzy), neskôr súhrn všetkých umení nejako spojených so spevom a slovom, ba dokonca všetkých disciplín (história, astronómia, filozofia, ...) ako myšlienok vyjadrovaných slovami. Okrem tohto širokého významu dostal termín hudba od klasického Grécka aj užší význam, a síce umenie tónov. :: a (hudba), abeceda hudobná, accelerando (hudba), adagio (hudba), akustika hudobná, Bartók, Béla, Haydn, Joseph, hudba (hudba), hudba (romantizmus), klavír akustický, muzikológia, myslenie hudobné, patetico (hudba), rytmus hudobný, Schubert, Franz, sloh hudobný, sústava tónová, šramot, štruktúra hudobná, štýl (hudba), tón, umenie, zdroj zvuku, zvuk hudobný.


hudba (hudba) – hudba pre hudobníka, chápanie hudby hudbou – organizovaný komplex, v „ktorom každá súčasť má svoje postavenie, svoju logiku. Hudobník myslí hudobne“ (402;7).


hustota (fyzika)  fyzikálna veličina určená vzťahom

ρ=[m][V],

kde ρ je značka hustoty, m značka hmotnosti a V značka objemu.

Jednotku hustoty dostaneme, keď do pravej strany vzťahu dosadíme základné alebo už odvodené jednotky

ρ=[m][V]= kgm3,.

V SI sa pre hustotu používa odvodená jednotka kilogram na meter kubický.


hviezda  plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina viditeľnej hmoty vesmíru. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, ktoré je zdrojom väčšiny energie našej planéty.


hybnosť  hmotnosť telesa násobená jeho rýchlosťou. Hybnosť p je vektorová veličina, pretože aj rýchlosť je vektorová veličina:

p = mv,

kde m je hmotnosť hmotného bodu, v je rýchlosť hmotného bodu vzhľadom k danej inerciálnej vzťažnej sústave. :: fyzika.


hypertext angl.  text na displeji počítača alebo iného elektronického zariadenia s odkazmi (hyperlinkami) na iný text, ku ktorému má používateľ (čitateľ) po kliknutí na istým spôsobom zvýraznené miesto (napr. podčiarknuté slovo) bezprostredný prístup.


hypertextovosť angl.  zapracovanosť odkazov medzi časťami textu, ktorý sa utvorením tejto vlastnosti, presnejšie: vytvorením týchto (hypertextových) odkazov premenil na hypertext.


 Hlavná časť H