Chaix-Ruy, Jules (7. 11. 1896 Avignon – 11. 4. 1986 Nice) – francúzsky filozof, predstaviteľ spiritualistickej ontológie vychádzajúci z A. Augustína; ukázal, že nie je možné uniknúť z napätia našej existencie, ani z multiplicity a delenia pri prežívaní času. Hoci pamäťou sa nám podarí sprítomniť minulosť, takéto pretrvávanie minulého by vôbec nebolo možné, keby nebol základ jednoty trvania v Božom bytí. Sled nadčasových sprítomňujúcich „vytrhnutí“ z toku času vedie k rytmu našej existencie, akoby ním prehovorilo pulzovanie samotného nášho bytia, svedčiaceho o našej ontologickej pozitivite a negativite. V tomto pulzovaní sa spájajú dve tajomstvá nášho personálneho bytia - jeho subsistencia s jeho radikálnou nepostačiteľnosťou.

 – D: De Renan à Jacques Rivière, 1930; Reflets sur l’eau, 1947; Les dimensions de l'être et du temps, 1953; Saint Augustin; temps et histoire, 1956; Renan. Donoso Cortès, 1957; Psychologie sociale et sociométrie, 1961; Le Surhomme de Nietzsche à Teilhard de Chardin, 1965; Pirandello, Humour et Poésie, 1967.

 :: filozofia 20. stor., filozofia francúzska.


Chalmers, David John (20. 4. 1966 Sydney –) – austrálsky filozof, predstaviteľ analytickej filozofie, ktorý sa zameriava na filozofiu mysle a špeciálne na filozofiu vedomia a filozofiu jazyka. Chalmers zaviedol pojem ťažkého problému vedomia (hard problem of consciousness), ktorý spočíva v objasňovaní existencie stavov vedomia, a možno ho formulovať otázkami typu „Ako je možné, že veci sa nám určitým spôsobom javia, že v nás vyvolávajú dojmy a emócie?“ alebo „Ako vzniká dojem, ktorý v nás daná vec vyvoláva?“ Vedomie pred vedou vystupuje ako akási hranica, za ktorú sa dá preniknúť len ťažko, pozri Chalmersovo on-line dielo Facing Up to the Problem of Consciousness.

 :: filozofia 20. stor., filozofia 21. stor., filozofia austrálska, filozofia súčasná.


chaos gr. – zmes; zmätok, neporiadok, neusporiadaný stav vecí; prázdny priestor; nekonečno.

Mytologické predstavy chaosu mienia pôvodný neusporiadaný stav, z ktorého vzniká usporiadaný svet.

Mierou chaosu je entropia.

 :: Chaos (mytológia grécka).


chápanierekonštitúcia alebo rekreácia (znovuvytvorenie) zmyslu niečoho (slova, textu, diania, činu a pod.) vo vedomí človeka.

Výsledkom chápania je pochopenie.

Fenomén chápania je predmetom o. i. hermeneutiky.

 :: rekreovanie významov.


characteristica universalis lat. – všeobecná charakteristika, všeobecný jazyk. Termín characteristica universalis použil Leibniz na označenie systému symbolov, symbolický jazyk alebo pojmové písmo, v ktorom možno podľa neho vyjadriť filozofické pojmy a vôbec analyticky znázorňovať myslenie.


charakter gr. súhrn príznačných vlastností, povaha, ráz.


charakteristika gr. vystihnutie podstatných vlastností.

 :: objekt reálny, parameter.


charita gr. – praktická láska k blížnemu prejavujúca sa v dobročinnosti.

 :: etika.


chcenie vôľa, úsilie dosiahnuť želaný al. možný cieľ; prianie, želanie.


Chisholm, Roderick Milton (27. 11. 1916 North Attleboro, Massachusetts, USA – 19. 1. 1999 Providence, Rhode Island, USA) – americký filozof, typický predstaviteľ analytickej filozofie, zaujímajúci zároveň ostro kritický postoj k jej hlavným prúdom, vychádzajúc z tematizácie intencionality a osoby. Predmetom Chisholmovho záujmu bola v prvom rade epistemológia, metafyzika, filozofia vnímania, materializmus a ontológia a ktorého myšlienkový postup sa vyznačoval snahou explicitne definovať ústredné pojmy tej ktorej jeho teórie pomocou čo možno najmenšieho počtu základných pojmov. Primeranosť týchto definícií testuje pokusmi vyvrátiť ich intuitívnymi protipríkladmi.

Jedným z kľúčových pojmov Chisholmovej filozofie je pojem vlastnosti, ktorú chápe ako abstraktnú entitu a predmetom analýzy robí jej štruktúru. Napríklad štruktúru intencionálnej vlastnosti treba podľa neho uchopiť reflexiou vlastných psychických stavov a mentálnych aktov.

 – D: The Contrary to Fact Conditional, 1945; The Problem of Empiricism, 1948; Intentionality and the Theory of Signs, 1952; Sentence about Believing, 1955 – 1956; Percieving: A Philosophical Study, 1957; (vyd.) Realism and the Background of Phenomenology, 1960; The Logic of Knowing, 1963; The Ethics of Requirement, 1964; Human Freedom and the Self, 1964; Theory of Knowledge, 1966, rozš. vyd. 1977, 1989; Freedom and Action, 1966; He Could Have Done Otherwise, 1967; The Loose and Popular and the Strict and Philosophical Senses of Identity, 1969; On the Observability of the Self, 1969; Identity Through Time, 1970; The Problem of the Criterion, 1973; The Agent as Cause, 1976; Person and Object: A Metaphysical Study, 1976; Intrinsic Value, 1978; Valueas and Morals, 1978; The First Person: An Essay on Reference and Intentionality, 1981; The Foundation od Knowing, 1982; The Primacy of the Intentional, 1984; Brentano on Intrinsic Value, 1986; Self-Profile, 1986; On Metaphysics, 1989; How We Refer Things, 1990; On the Simplicity of the Soul, 1991; Agents, Causes, and Events: The Problem of Free Will, 1995; A Realistic Theory of Categories: An Essay on Ontology, 1996.

 :: filozofia 20. stor., filozofia analytická, filozofia súčasná, filozofia USA.


Chomsky, Noam (7. 12. 1928 Philadelphia, USA –– ) – americký lingvista, tvorca generatívnej gramatiky, logik, filozof jazyka, nadväzujúci na Leibniza a W. von Humboldta, zakladateľ teórie formálnych jazykov.

Chomsky vypracoval definíciu gramatiky formálneho jazyka a klasifikáciu formálnych jazykov (Chomského hierarchia formálnych jazykov).

Do sféry svojho živého záujmu zahrnuje aj kritiku médií a ich sponzorov, najmä filtrovania informácií týkajúcich sa vojnových zločinov.

 – D: Syntactic Structures, 1957; Aspects of the Theory of Syntax, 1965; Language and Mind, 1968; Rules and Representations, 1980; Knowledge of Language, 1986; Language and the Problems of Knowledge, 1988.

 :: filozofia 20. stor., filozofia analytická, filozofia súčasná, filozofia USA, lingvistika.


choreia gr. (χορεíα) – tancovanie; v archaickom období gréckej estetiky (6. stor. pr. n. l. až zač. 5. stor. pr. n. l.) išlo o celok tvorený spojením tanca s hudbou a poéziou, o druh umenia spočívajúceho vo vyjadrovaní emocionálne nasýteného významového diania súbežne zvukmi i pohybmi, slovami i melódiou a rytmom, pričom fundament tohto komplexného diania tvoril pôvodne zborový tanec (choros χορóς). Tento jednotný celok tvorený poéziou, hudbou a tancom predstavoval expresívne umenie Grékov archaického obdobia (cf 605;34).

 :: antika.


chôdza – druh lokomócie, spočívajúci v sústavnom slede pádov, ktorým jedinec zabraňuje striedavým vysúvaním pravej a ľavej dolnej končatiny. Pohyb nôh je primárne zabezpečený ohýbaním kĺbov medzi panvou a stehennými kosťami, zatiaľčo kolená zostávajú takmer nepokrčené.

 :: prídenie.


chreón gr. – τὸ χρεών – počiatočné z vnútornej núdze sa rodiace  (ešte) nepôsobné nutkajúcno (vyjavenia sa súcna), (vnútorná) nutnosť, sebanatískajúcnosť sa (súcna).


chronéma gr. štrukturálna zložka času.


chybaniečo nesprávne, omyl; porušenie, kaz, nedostatok.

 

chyba logická porušenie logického zákona.

Logická chyba môže byť nezámerná (paralogizmus) a zámerná (sofizmus).

 :: logika.


(Dodatok)