galaxia aktívna  galaxia, v centre ktorej sa nachádza aktívne galaktické jadro. :: fyzika, neutríno.


gemológia gr.  aplikovaná mineralógia, ktorej predmetom sú drahokamy a polodrahokamy, ich vznik, lokácia, vlastnosti a technológia spracovania.


genealógia gr.  rodopis, skúmanie rodových a rodinných súvislostí jednotlivcov a vzťahov, ktoré z nich vyplývajú z hospodárskeho, právneho, kultúrneho... hľadiska. :: predikát (genealógia).


generácia lat.  pokolenie.


generovanie signálu (lingvistika)  zložka komunikačnej aktivity spočívajúca v prenose jazykovo sformovanej informácie z mozgu hovoriaceho cez nervové dráhy do rečových orgánov a transformácia myslených jazykových jednotiek na reálne fyzické rečové jednotky čiže artikulovanými zvukmi zhmotnené slová a vety (182;31).


genetika gr.  časť biológie, ktorej predmetom je dedičnosť a premenlivosť organizmov.

Genetika sa člení na tieto časti:

    • genetika človeka,
    • genetika rastlín,
    • genetika živočíchov
    • mikrobiálna genetika,
    • molekulárna genetika.

Základy genetiky vytvoril J. G. Mendel.

Termín genetika zaviedol G. Bateson.

:: biológia molekulárna, genetika behaviorálna, genetika molekulárna, konkordancia (genetika), operátor (genetika).


genetika behaviorálna  časť biológie, ktorej predmetom je vplyv génov na správanie, dedičnosť vzorcov správania. Skúmajú sa napríklad jednovaječné dvojičky, ktoré vyrastajú oddelene, pretože v takýchto prípadoch možno dobre oddeliť vplyv prostredia a génov na správanie.


genetika molekulárna  odvetvie genetiky, ktorého predmetom je molekulárna štruktúra génov a spôsoby ich účinku. :: proteosyntéza.


genológia gr.  časť literárnej vedy, ktorej predmetom sú literárne druhy a žánre.


geodetika gr.  najkratšia cesta medzi dvoma bodmi na zemskom povrchu; na sférickej Zemi je to segment veľkého kruhu.

Termín geodetika neskôr zovšeobecnili tak, že zahŕňa meranie v omnoho všeobecnejších matematických priestoroch, pozri napr. článok geodetika (geometria diferenciálna).


geodézia gr. – zememeračstvo – veda, ktorej predmetom je meranie a zobrazovanie zemského povrchu alebo jeho časti vyznačovaním polohopisných a výškopisných bodov a meranie veľkých územných celkov. Základnou úlohou geodézie je určenie vzájomnej polohy bodov na zemi vo vodorovnom a zvislom smere a následne zobrazenie týchto bodov na mape.

Geodézia sa člení na tieto časti:

 :: geoid (geodézia), polohopis (geodézia), systém geodetický.


geodézia nižšia – časť geodézie, ktorej predmetom sú metódy merania, výpočtov a zobrazovania malých častí zemského povrchu, ktoré z hľadiska merania a zobrazovania polohopisu možno považovať za rovinu.


geodézia vyššia – časť geodézie, ktorej predmetom je určovanie tvaru a rozmeru zemského telesa a postavenie Zeme vo vesmíre.


geoekonomika gr.  interdisciplinárna veda (úzko spojená najmä s geopolitikou, geografiou, demografiou, históriou), ktorej predmetom sú priestorové, časové a politické aspekty ekonomík a ich zdrojov.


geografia gr. – zemepis – vedná disciplína, ktorej predmetom je geosféra. :: al-Chorezmí, súradnice zemepisné, región (geografia).


geoid gr. – geometrické teleso, ktoré má tvar Zeme.


geoid (Ďurčo, S.)  hladinová plocha s rovnakým tiažovým zrýchlením, ktorá sa v miestach oceánov zhoduje s ich strednou pokojnou hladinou. V každom okamihu je kolmá na smer zemskej tiaže a má nepravidelný tvar (konvexný/ konkávny) ovplyvnený rozložením hmôt (485).


geoid (geodézia) – skutočný tvar Zeme bez zreteľa na vyvýšeniny nad hladinu oceánov (14;324).


geológia gr.  jedna z geovied, ktorej predmetom je Zem, jej zloženie, stavba, vlastnosti, vývoj, procesy, ktoré ju tvorili a tvoria.

Geológia sa člení na tieto disciplíny:

    • všeobecná geológia:
      • štruktúrna geológia,
      • mineralógia,
      • petrológia,
      • tektonika,
      • geochémia;
    • historická geológia:
      • stratigrafia,
      • paleontológia,
      • paleografia;
    • regionálna geológia:
      • speleológia,
      • vulkanológia;
    • aplikovaná geológia:
      • ekonomická geológia,
      • ložisková geológia,
      • hydrogeológia,
      • hydrochémia,
      • inžinierska geológia,
      • environmentálna geológia.

 :: niva aluviálna (geológia), proces geologický, rula (geológia).


geometria gr. – matematický odbor, ktorého predmetom sú geometrické priestory, útvary v týchto priestoroch (geometrické útvary)alebo geometrické objekty, ich vlastnosti, vzťahy medzi nimi a operácie s nimi. Geometria skúma vlastnosti geometrických útvarov, ktoré sú podmnožinami špecifických geometrických priestorov.

Geometria sa člení na mnoho odvetví, z ktorých každá skúma iné vlastnosti geometrických útvarov a používa iné metódy a reprezentácie napr.

    • elementárna,
    • syntetická,
    • projektívna,
    • neeuklidovská,
    • analytická,
    • deskriptívna,
    • vektorová,
    • diferenciálna,
    • počítačová...

K metódam geometrie patrí predovšetkým metóda syntetická a metóda analytická.

 :: bod (geometria), cyklometria, čiara (geometria), guľa,

kocka, krivka, kružnica, kváder, matematika, mnohosten (geometria), objekt geometrický, objem telesa, obrazec, obrazec geometrický, obsah (geometria), planimetria, podstava (geometria), polpriamka, priamka, priemetňa (geometria), priesečnica (geometria), priesečník, rovina (geometria), rovnobežka (geometria), sečnica (geometria), sféra, spojnica (geometria), stereometria, stred (geometria), stred kružnice, súradnice, teleso (geometria), trigonometria, uhol, uhol rovinný, úsečka, útvar priestorový, vlastnosť geometrická, začiatok polpriamky, začiatok sústavy súradnicovej.


geometria analytická  odvetvie geometrie, ktoré pri skúmaní geometrických objektov používa v prvom rade algebraické prostriedky.


geometria euklidovská – geometrická teória vybudovaná zo základných viet, ktoré uviedol Euklides, a z ďalších poznatkov považovaných za zrejmé na základe skúsenosti.


geomorfológia gr. –– vedná disciplína, ktorej predmetom je reliéf zemského povrchu, súše i morského dna, prípadne ich asociácie, posudzovaný z hľadiska interakcií endogénnych a exogénnych procesov v časovo-priestorovom systéme.


geosféra gr. – dynamický materiálny systém tvorený štvorrozmernou priestorovo-časovou integráciou anorganickej, organickej a nootickej substancie, ktorý sa vyvinul na zemskom povrchu v zóne styku litosféry, atmosféry, hydrosféry, pedosféry, biosféry a noosféry vzájomne sa podmieňujúcich, prenikajúcich a spolupôsobiacich.

Geosféra je predmetom geografie.


geovedy gr.+slov.  vedy o Zemi, geologické vedy  súčasť planetológie, ktorej predmetom je Zem, jej vývoj, stavba a zloženie jej jednotlivých sfér   atmosféry, biosféry, hydrosféry, pedosféry, litosféry.

Geologické vedy sa členia takto:

    • všeobecná (základná geológia):
      • dynamická geológia,
      • tektonická geológia,
      • štruktúrna geológia,
      • historická geológia (stratigrafia, paleogeografia),
      • regionálna geológia,
      • ložisková geológia,
      • vulkanológia,
      • kvartérna geológia,
      • geofyzika (geodynamika, seizmológia),
      • planetárna geológia;
    • paleontológia:
      • zoopaleontológia,
      • fytopaleontológia,
      • paleobiológia,
      • paleoekológia,
      • biostratigraia;
    • mineralógia:
      • systematická mineralógia,
      • technická mineralógia,
      • kryštalografia,
      • gemológia;
    • petrológia a petrografia:
      • sedimentárna,
      • metamorfná,
      • magmatická;
    • geochémia:
      • procesová,
      • izotopová /geochronológia),
      • organická,
      • pedológia;
    • aplikovaná geológia:
      • aplikovaná geofyzika:
        • gravimetria,
        • geoelektrika,
        • seizmika,
        • geotermika,
        • rádiometria,
        • magnetometria,
        • paleomagnetizmus;
      • inžinierska geológia (geotechnika),
      • environmentálna geológia,
      • banská geológia,
      • ekonomická geológia,
      • hydrogeológia.


 :: geológia.


giga- gr.  značka G  predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca miliardý násobok (109).


Gítánanda, svámí G. Giri (1906 – 29. 12. 1993) – vl. menom Ánanda Bhavanani, Svámí; plný titul a meno: Jógamahárši Satguru dr. svámí Gítánanda Giri Guru Mahárádž – indický filozof a lekár, jeden z najväčších súčasných učiteľov jogy, zakladateľ časopisu Yoga Life v Kanade (od roku 1967). Na Slovensku na učenie Gítandu nadväzuje o. i. L. Bečárová.

 :: joga (Gítánanda).


globalizácia (ekonómia)  ekonomická globalizácia  prechod od medzinárodnej celosvetovej ekonomiky k integrácii nadnárodných systémov výroby, technológií, spotreby a výmeny služieb a tovarov.


GNU angl. – slobodný operačný systém, ktorého projekt založil v roku 1983 Richard Stallman.

 I: GNU, in Wikipedia.

 :: informatika.


goniometria gr.  časť trigonometrie, ktorej predmetom sú vzťahy medzi uhlami a príslušnými úsečkami alebo goniometrické funkcie.


Grácie lat.  rímske pomenovanie gréckych Charitiek, prírodných božstiev pôvodne vládnucich nad vidiekom a vegetáciou: boli to miestne božstvá a ich počet  napokon ustálený na tri  sa mohol meniť podľa kraja; zobrazovali sa vábne a nahé (cf . 449;181).

 :: pôvab, vďaka.


graf gr. – diagram – rovinné alebo priestorové znázornenie vzťahov postupov, štatistických údajov, funkčných závislostí a podobne.


graf neorientovaný  matematická štruktúra tvorená usporiadanou dvojicou G = (V, E), kde G označuje graf, V je neprázdna konečná množina vrcholov grafu a E je množina neusporiadaných dvojíc typu {u, v}, pričom u  v nazývaných hrany grafu.

 :: matematika.


grafika gr. – grafické umenie – umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom sú čiara a plocha vytvárané pomocou tlače (185;86).


gramatika gr. – 1. v stredoveku: prvé zo siedmich slobodných umení, základ trivia, náuka o umení správne hovoriť a písať. Cez gramatiku sa má dospieť ku všetkým ostatným vedám, najmä k etike, ktorá sa so slobodnými umeniami prekrýva a istým spôsobom im vládne.

Gramatika je veda polyvalentná, pretože komentovaním autorov umožňuje pojednávať o všetkých témach a vďaka slovám umožňuje preniknúť ku skrytému zmyslu, ku ktorému sú kľúčom. Gramatika učí písmená, slabiky, reč doslovnú i reč trópov, čiže reč, ktorá odhaľuje prenesený, alegorický zmysel.

Gramatiku vyvinuli Gréci v 3./2. stor. pr. n. l. Gramatiku prevzali od Grékov Rimania.

Gramatika je disciplína, ktorá má čisto despkriptívno-synchrónnu povahu. Gramatika je sčasti logická a sčasti empirická. Gramatika neustále slúži ako pomocná veda filológie a prostriedok praktickej výučby v škole.

2. súčasť jazykovedy; náuka o stavbe jazyka bez prihliadania k vecnému obsahu jazykových prostriedkov, obsahujúca tvaroslovie (morfológiu), náuku o skladbe (syntaxi), hláskoslovie a niekedy aj náuku o tvorení slov; gramatiku zaujíma štruktúra jazykových výrazov (slov, viet) (na rozdiel od logiky, ktorú zaujíma štruktúra toho, čo týmito výrazmi je vyjadrené (štruktúra pojmov, súdov, úsudkov)).

3. učebnica gramatiky v zmysle 2.

4. predmet skúmania gramatiky v zmysle 2.; súbor pravidiel premeny a spájania slov istého jazyka.

:: a (gramatika), graméma, jazyk (lingvistika), lingvistika.


gramatikalizácia gr. – zmena lexikálnych prvkov na gramatické.

 :: lingvistika.


graméma gr.  gramatická morféma  základný morfologický (gramatický) význam, napr. činný rod, pozitív, datív.

Gramémy sa spájajú do gramatických kategórií, napr. gramémy singulár a plurál vytvárajú kategóriu čísla (5;55, 182;21).

 :: gramatika, lingvistika.


gravitácia (teória relativity všeobecná)  dôsledok zakrivenia časopriestoru.


gray vm – značka Gy – odvodená jednotka SI. :: fyzika.


Gréci lat.  Heléni (novogr. Έλληνες – Ellines)  národ indoeurópskeho pôvodu, ktorý sa ako staroveký národ sformoval v 8. stor. pr. n. l.


gréčtina lat. – grécky jazyk, grécke jazyky – samostatná vetva indoeurópskej jazykovej rodiny. Názov gréčtina sa bežne používa na označenie jazyka antického (pozri: starogréčtina), stredovekého a súčasného Grécka.

Novogrécky jazyk sa začal tvoriť v 15. stor., súčasná gréčtina sa značne líši od starej (klasickej) gréčtiny.

Gréčtina je úradný jazyk v Grécku a na Cypre.

Grécky jazyk (starogréčtina) pomáhal pri vzniku gréckej filozofie o. i. tým, že má určitý člen, ktorý dovoľuje vytvárať všeobecniny alebo abstraktné pojmy. Ďalej v gréčtine sa sloveso byť používa na vytváranie spojenia subjektu deja s jeho vlastnosťou (predikátom), a nielen na označenie prostého výskytu niečoho.


grupoid (algebra) – univerzálna algebra tvorená množinou objektov, medzi ktorými platí dvojčlenná operácia s touto vlastnosťou: medzi každými dvoma objektmi množiny je definovaná určitá dvojčlenná operácia. Inými slovami: grupoid je neprázdna množina s jednou binárnou operáciou, ktorá je definovaná na nej. Grupoid je neprázdna množina v spojení s operáciou.

 :: matematika.


grupovanie fr.> nem.  zoskupovanie, združovanie, dávanie dohromady, dovedna.


guľa  teleso ohraničené guľovým povrchom (guľovou plochou, sférickým povrchom, sférou); S je stred gule, FH je priemer gule a FS je polomer gule.



Najväčší kruh EFGH možno získať ako rez gule rovinou prechádzajúcou stredom S. Takýto kruh rozdeľuje na polovice guľu i jej povrch a nazýva sa hlavný kruh. Polomer hlavného kruhu rovná sa polomeru gule.

Každá dvojica hlavných kruhov sa pretína v priemere gule FH, ktorý je zároveň priemerom každého z pretínajúcich sa kruhov (cf 429;357).

 :: geometria, sféra.


 Hlavná časť G