+ = {x  ℝ | x > 0}  množina všetkých kladných reálnych čísel. :: matematika, množina.


rad (matematika)  naznačený súčet čísiel alebo veličín, ktoré nasledujú za sebou podľa určitého pravidla; sústava čísiel utvorená podľa určitého pravidla.


Rada Európy angl. Council of Europe, COE  skr. PZ RE  medzinárodná organizácia európskych krajín, ktorá vznikla 3. 8. 1949, keď vstúpil do platnosti Štatút Rady Európy (zmluva podpísaná 5. 5. 1949), ktorou túto organizáciu založili predstavitelia desiatich európskych štátov  Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Taliansko, Dánsko, Nórsko a Švédsko v Londýne. Sídlo Sekretariátu Rady Európy je v Štrasburgu.

Hlavným cieľom Rady Európy je hospodárska, sociálna, kultúrna, vedecká a právna spolupráca. Významnou súčasťou jej činnosti je harmonizácia právnych poriadkov členských krajín a medzinárodné zákonodarstvo na niektorých úsekoch, napr. životné prostredie, priemyslové práva. V popredí je aj problematika ľudských práv a postavenie národnostných menšín.

Orgány Rady Európy sú:

    • Európsky súd pre ľudské práva,
    • Výbor ministrov (zložený z ministrov zahraničných vecí členských krajín),
    • Parlamentné zhromaždenie,
    • Kongres miestnych a regionálnych samospráv,
    • Sekretariát generálneho tajomníka.

:: Európa. I: Rada Európy, in: Wikipédia.


radián lat.  značka: rad  doplnková jednotka SI pre rovinný uhol. 1 rad je veľkosť uhla medzi dvoma polomermi kružnice, pričom dĺžka oblúka medzi ich koncovými bodmi sa rovná polomeru kružnice; 1 rad = 57° 17 45 (16;593  594). :: fyzika.


rádioaktivita lat.  žiarenie produkované nestabilnými jadrami atómov, premena jadra atómu sprevádzaná vysielaním rádioaktívneho žiarenia.


rádioaktivita prirodzená  vlastnosť niektorých prvkov, napr. rádia, samovoľne emitovať pri svojich samovoľných premenách jadrové žiarenie za súčasnej premeny na iný prvok.


rádioaktivita umelá  premena stabilného jadra atómu pôsobením iného jadra alebo častice na nestabilné jadro, ktoré sa samovoľne rozpadá za súčasného uvoľnenia žiarenia.


Rakúske cisárstvo  habsburská monarchia v rokoch 1804 až 1867, kedy sa rakúsko-uhorským vyrovnaním transformovalo na Rakúsko-Uhorsko.


Rakúsko  krajina v strednej Európe, ktorá hraničí s Nemeckom, Lichtenštajnskom, Švajčiarskom, Talianskom, Slovinskom, Maďarskom, Slovenskom a Českom. :: Habsburgovci, Viedeň.


Rakúsko-Uhorsko  dualistická monarchia v Európe v rokoch 1867  1918, ktorá vznikla rakúsko-uhorským vyrovnaním a nadväzovala na Rakúske cisárstvo.


rastliny  autotrofné organizmy, zväčša vytvárajúce z anorganických látok látky organické, na základe účinku rastlinných farbív a slnečnej energieIba malá časť rastlín, ako huby, plesne, slizovky, sa živí heterotrofne.

Rastliny sú zdrojom výživy heterotrofných organizmov.

Rastliny sú súčasťou predmetu botaniky.


reakcia lat.  spätné pôsobenie, odpor proti niečomu, odpoveď, ohlas na istý popud.


reakcia chemická  chemický jav  dej, pri ktorom spolu reaguje jedna alebo viaceré látky za vzniku jedného alebo viacerých produktov (látok); premena reaktantov na produkty. Pri chemických reakciách sa menia chemické vlastnosti látok alebo sa vytvára nová látka.

Pri chemickej reakcii buď vzniká alebo sa spotrebúva teplo. Táto skutočnosť je kritériom delenia chemických reakcií na:

    • exotermické reakcie,
    • endotermické reakcie.

Pri chemickej reakcii zanikajú východiskové látky a vznikajú nové látky  produkty reakcie.

 :: chémia.


reakcia jadrová  fyzikálny dej nastávajúci pri zrážkach jadier atómov so základnými časticami alebo s inými atómovými jadrami. V tomto procese intenzívnym pôsobením atómového jadra s elementárnou časticou alebo s iným jadrom nastáva premena jadra alebo jadier (cf 591;556). :: fyzika.


reaktant (chémia)  východisková látka, t. j. látka prítomná na začiatku chemickej reakcie.


realita ekonomická  súčasť sociálnej reality tvorená súborom ekonomických javov a všetkého ďalšieho existujúceho v ekonomike tvoriace vedno súčasť predmetu ekonómie.

Dôležitým ekonomickým významovým útvarom cieľavedomo zjednodušene reprezentujúcim ten ktorý aspekt ekonomickej reality je ekonomický model.

 :: ekonómia, ekonomika, jednotka ekonomická, subjekt ekonomický.


realita fyzikálna  časť alebo vrstva reality skúmaná fyzikou a tvorená fyzikálnymi objektmi, ich vzťahmi a pohybmi. Fyzikálna realita je empirická báza fyzikálnych teórií, ktorá sa rozličným spôsobom modeluje.

Na empirickej úrovni fyzikálnu realitu reprezentujú rôzne zovšeobecnenia, systematizácie údajov meracích zariadení.

Na teoretickej úrovni fyzikálnu realitu reprezentujú logické rekonštrukcie výsledkov sprostredkovania fyzikálnych objektov podmienkami poznania v podobe fyzikálnych teórií a modelov.

Fyzikálnu realitu treba odlišovať od pojmu fyzikálnej reality, ktorý zaviedol A. Einstein: teória relativity prichádza so zistením závislosti opisovania skúmaných javov od výberu východiskového vzťažného systému, javy sa javia rôzne v závislosti od rôznych vzťažných systémov, pričom fyzikálne zákony charakterizujúce podstatu fyzikálnych javov zostávajú rovnaké z hľadiska ľubovoľného vzťažného systému.

V kvantovej fyzike sa ešte vo väčšej miere zohľadňuje sprostredkovanie fyzikálnych objektov podmienkami poznania (vrátane prostriedkov ich poznania a aktivitami ich pozorovateľa)  do úvahy sa tu berie podstatný vplyv experimentálnych prostriedkov: od začiatku 20. storočia sa do úvahy berie neklasický typ fyzikálneho objektu, realita ktorého je konštituovaná nevyhnutne aj väzbou s poznávacími prostriedkami a pozorovateľom.

V klasickej fyzike sa vychádza z predpokladu absolútnej totožnosti objektívneho jestvovania fyzikálneho sveta a povahy fyzikálnych objektov a procesov.

Podľa neklasickej (relativistickej a kvantovej) fyziky sa tieto stránky fyzikálnej reality podstatne odlišujú: fyzikálne objekty už nemajú absolútny charakter a nevyhnutne sa zohľadňuje realita ich pozorovateľa a podmienok ich poznávania vrátane poznávacích prostriedkov, v dôsledku čoho pojem fyzikálnej reality je fyzikálny významový útvar reprezentujúci konkrétne formy činnosti pozorovateľa pri rôznych podmienkach poznávania, ktoré vedno slúžia ako východisková empirická báza fyzikálnych teórií. Nazeravý prístup klasickej fyziky sa nahradzuje praktickým (činným) prístupom pozorovateľa sprostredkovaným fyzikálnymi prístrojmi.

Konfigurácia významových útvarov intervenujúcich v tvorbe pojmu fyzikálnej reality, s ktorým pracuje súčasná fyzika, zahrnuje previazané, no zároveň na seba neredukovateľné (nestotožniteľné) pojmy objektívnej reality (prírody, fyzikálneho sveta), empirickej (pozorovanej alebo experimentálnej) reality a teoretickej reality (komplexu fyzikálnych konštruktov, teórii a modelov). :: fyzika, jav fyzikálny, makrosvet (fyzika), mikrosvet (fyzika), objekt fyzikálny.


realita virtuálna – počítačová simulácia, kombinujúca vnemy viacerých druhov s cieľom vytvorenia ilúzie reality s možnosťou manipulovať ňou.


realizmus kritický literárny  literárny smer 19. a 20. storočia, ktorého predstavitelia sa zameriavajú na človeka v jeho konkrétnej podobe a sociálnych súvislostiach s cieľom identifikovať nedostatky spoločnosti bazírujúcej na materiálnych hodnotách, vidiacej človeka nie podľa jeho charakteru, ale podľa jeho majetku.

Zdroj alebo príčiny negatívnych vlastností človeka (karierizmus, kradnutie, podvádzanie, vraždenie...) vidí literárny kritický realizmus v prvom rade v spoločnosti, nie v nich samých.

Literárny kritický realizmus odmieta sentimentálnu idylickosť, zakomponováva ľudovú slovesnosť, vidí aj život najnižších spoločenských vrstiev, pracuje s karikatúrou a satirou, akcentuje citové drámy, vyrastajúce s nenaplnených túžob a nesplnených očakávaní. :: Kukučín, M., literatúra.


reč (lingvistika)  činnosť rečových ústrojov. :: veta (lingvistika).


referencia lat.  odkaz, odkazovanie k niečomu, odvolanie sa na, odvolávanie sa na. :: referencia, in: Hlavná časť, referencia (metrológia).


referencia (metrológia)  entita, ktorou sa dá (vedno s číslom) vyjadriť veľkosť veličiny; referenciou môže byť meracia jednotka, referenčný materiál alebo ich kombinácia. :: fyzika.


región (geografia) – časť územia vymedzená na základe určitých kritérií, ako štát, kraj, okres.

V rámci fyzickej geografie sa región chápe ako jednotka fyzickogeografickej regionalizácie – individuálna, neopakovateľná jednotka rôznej úrovne.


relácia (teória množín)  podmnožina karteziánskeho súčinu. :: matematika, relácia binárna.


relácia binárna  vzťah prvkov jednej množiny k prvkom druhej množiny.

Binárna relácia z množiny A do množiny B je podmnožina φ karteziánskeho súčinu A × B.

Ak usporiadaná dvojica prvkov a a b je prvkom podmnožiny φ čiže [a, b]  φ, hovoríme, že prvok a je v relácii φ s prvkom b, alebo že prvky a a b sú v relácii φ a píšeme a φ b. :: matematika, teória množín.


reliéf (architektúra)  plastika vypracovaná z plochy, ktorá má k tejto ploche ešte badateľný vzťah, pričom ilúzia tretieho rozmeru sa dosahuje náznakom. Reliéfy možno rozlišovať hlavne podľa stupňa vyčnievania figúry nad základnou plochou:

    1. zapustený glyptický reliéf (zvaný aj egyptský),
    2. plochý reliéf,
    3. poloreliéf,
    4. vysoký reliéf (cf 395;183).


reliéf zemského povrchu – vrchná plocha zemskej kôry a súčasť planetárneho systému krajinnej sféry.


remediácia lat.  vzájomné ovplyvňovanie sa médií.


renesancia fr.  súčasť európskej kultúry počnúc koncom 13. stor. v Taliansku do poslednej štvrtiny 16. stor. v miere participácie jej vývinových pásiem (umenia, vedy, filozofie, náboženstva, vedy...) na premene zlého na dobré, škaredého na krásne a neutrálneho na dobré alebo krásne.


reprezentácia lat.  zastupovanie.


reprodukcia (biológia)  rozmnožovanie.


reprodukcia (ekonómia)  komplex neustále sa obnovujúcich ekonomických procesov výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby spoločenského produktu, ktoré sú fázami spoločenského reprodukčného procesu.


reprodukcia (umenoveda)  verná napodobnenina originálu alebo predlohy vytvorená rôznymi technikami; mechanicky rozmnožené umelecké dielo.


reťazec (informatika)  postupnosť znakov.


rétorika gr. –– rečníctvo alebo náuka o ňom; v stredoveku tretie zo siedmich slobodných umení.


revolúcia októbrová v Rusku 1917  Veľká októbrová socialistická revolúcia  ozbrojený prevrat v Petrohrade 6.  7. októbra 1917 (podľa gregoriánskeho kalendára 24.  25. októbra) uskutočnený boľševikmi.


revolúcia priemyselná  angl. industrial revolution  základná zmena v oblasti výrobných síl a technológií umožnená radom vynálezov v oblasti pracovnej a obrábacej techniky. Počnúc treťou priemyselnou revolúciou dochádza k revolúcii sčasti paralelne s už sa realizujúcim nižším typom priemyselenej revolúcie. :: ekonómia, ekonomika, revolúcia priemyselná druhá, revolúcia priemyselná piata, revolúcia priemyselná prvá, revolúcia priemyselná štvrtá, revolúcia priemyselná tretia, stroj.


revolúcia priemyselná druhá  angl. second industrial revolution  priemyselná revolúcia, ktorá sa na začiatku 20. storočia a vyznačovala sa zavedením pásovej výroby, využívaním elektriny a spaľovacích motorov, organizáciou práce na báze vedeckých princípov napr. F. Taylora, zavedením presných pracovných postupov pre každé pracovisko, zavedením úkolovej mzdy.


revolúcia priemyselná piata  angl. fifth industrial revolution  priemyselná revolúcia, ku ktorej dochádza v 21. storočí paralelne so štvrtou a ktorá sa zakladá na nanotechnologickej zmene materiálového inžinierstva nahradzujúceho doterajšie suroviny nanomateriálmi s presne definovanými úžitkovými vlastnosťami, napr. s veľmi dlhou životnosťou a na nízkoenergetickej výrobe bez opracovávania, obrábania a bez odpadu.


revolúcia priemyselná prvá  angl. first industrial revolution  sa začala koncom 18. storočia a odohrávala sa v manufaktúrach využívajúcich energiu vodných tokov a pary.


revolúcia priemyselná štvrtá  angl. fourth industrial revolution   robotická alebo digitálna revolúcia (s inteligentnými továrňami a zariadeniami), ktorá sa v nadväznosti na tretiu priemyselnú revolúciu začala približne v polovici 20. storočia a vyznačuje sa stieraním hraníc medzi fyzickými, digitálnymi a biologickými sférami. Stroje preberajú väčšinu práce, no práca zostáva rovnaká.


revolúcia priemyselná tretia  angl. third industrial revolution  priemyselná revolúcia ktorá sa začala nahradzovaním elektrónok tranzistormi a ku ktorej rozmachu došlo v 70. rokoch 20. storočia využívaním mikroprocesorov, zavádzaním počítačov a automatizáciou výrobných liniek.


rezervácia prírodná  skr. PR  lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu. (Zdroj: Prírodná rezervácia, in: Wikipédia) :: rezervácia prírodná národná.


rezervácia prírodná národná  skr. NPR  prírodná rezervácia, spravidla predstavujúca nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, ktorú môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom. (Zdroj: Národná prírodná rezervácia, in: Wikipédia) ::  Šúr.


rezultatívnosť algoritmu  vlastnosť algoritmu spočívajúca v tom, že jeho použitie na vstupné údaje musí vždy skončiť po konečnom počte krokov a po skončení musí algoritmus dať hľadaný výsledok.


riadenie  usmerňovanie, spravovanie, staranie sa o riadny chod, priebeh, činnosť niečoho.

Riadenie je súčasťou predmetu teórie riadenia, kybernetiky, vedy o manažmente atď. :: objekt riadenia, teória riadenia.


riadenie (kybernetika)  cieľavedomé pôsobenie na riadený objekt (riadený systém) tak, aby sa zabezpečil vopred stanovený cieľ riadenia ovládaním špeciálnych zariadení na základe hodnotenia a spracovania informácií, ktoré dané zariadenia dostanú o objekte i o vplyvoch okolia na tento objekt (25;328).


riadenie so spätnou väzbou (kybernetika)  riadenie, pri ktorom riadiaci a riadený systém sú spojené obvodom spätnej väzby. Najjednoduchšia schéma riadenia so spätnou väzbou je na obrázku:



kde R je riadiaci systém, O riadený systém (objekt riadenia), E prostredie systému riadenia, d kanál prenosu informácie o stave objektu riadenia, f kanál prenosu riadiacej informácie, i vplyvy prostredia na objekt riadenia, a výstup z objektu riadenia.

Takáto schéma v podstate adekvátne zobrazuje mnohé mechanizmy regulácie v technických a biologických systémoch na princípe homeostázy. Stav objektu riadenia v určitom časovom momente tu závisí od jeho predchádzajúcich stavov, vplyvov prostredia i riadiacich vplyvov a stav riadiace systému zasa od stavu objektu riadenia (a prípadne aj od jeho vlastných predchádzajúcich stavov (


rieka  prirodzený vodný tok s väčšou plochou povodia, dĺžkou koryta a väčšími prietokmi.

Začiatok rieky je obyčajne prameň, sútok dvoch tokov, jazero, ľadovec, z ktorého vyteká.

Miesto, kde sa rieka vlieva do inej rieky, jazera, mora, sa nazýva ústie rieky.

Hlavná rieka so všetkými prítokmi tvorí riečnu sieť. Územie, z ktorého odvádza vodu celá riečna sieť, je povodie hlavnej rieky.

Vzdialenosť od prameňa po ústie rieky meraná po strednici je dĺžka rieky.

:: krajina.


riešenie rovnice (matematika) − hľadanie alebo nájdenie všetkých takých čísel x z definičného oboru D, pre ktoré sa po dosadení z rovnice stáva pravdivá rovnosť; nájdené čísla sa nazývajú korene rovnice a tvoria obor pravdivosti danej rovnice. Množina D sa nazýva definičný obor rovnice.

Pri riešení rovníc sa používajú ekvivalentné úpravy.


riešenie trojuholníkov  výpočty neznámych prvkov trojuholníka pomocou daných hodnôt niektorých prvkov; súčasť predmetu trigonometrie. :: matematika.


Rím  mesto v Latiu, centrum Rímskej ríše. V súčasnosti hlavné mesto Talianska. :: edil.


Rímska ríša – staroveký štát, ktorý sa vyvinul z rímskeho mestského štátu Rím. :: edil, starovek.


Rímsky klub  angl. Club of Rome  mimovládne združenie priemyselníkov, politikov, vedcov a predstaviteľov ďalších profesií, ktoré vzniklo v roku 1968 z iniciatívy talianskeho priemyselníka, podnikateľa a ekonómia Aurelia Pecceia. Sekretariát Rímskeho klubu sídli vo Winterthure (Švajčiarsko). Prvá správa Rímskeho kruhu s názvom Limity rastu  vyšla v roku 1972 a metodologicky sa opierala o postupy globálneho modelovania a systémovej dynamiky.


RNA – ribonukleová kyselina.


rod  spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov. :: história.


rod panovnícky  dynastia  panujúci rod v monarchistickom štáte. :: Habsburgovci.


rodič  otec alebo matka.


rodina  základná spoločenská jednotka (sociálna skupina), tvorená manželmi (s deťmi). : dieťa, domácnosť, matka, otec.


rok  časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.

Pozemský rok je určený jedným obehom Zeme okolo Slnka.

Pozemský rok sa člení na ročné obdobia.


rokovanie  vedenie rozhovoru s istým cieľom, oficiálne radenie sa. :: výrok.


roľníctvo  spoločenská trieda, zaoberajúca sa poľnohospodárskou výrobou a majúca za určitých podmienok v držbe resp. používajúca nevyhnutné výrobné prostriedky. :: poľnohospodárstvo.


rovina (geometria) – neohraničená rovná plocha; rovinná plocha; základný geometrický dvojrozmerný útvar, určený tromi rôznymi bodmi. Pojem roviny je základný pojem stereometrie. Roviny označujeme spravidla písmenami gréckej abecedy (ρ, π, σ, ω a pod.) alebo trojicou bodov, ktoré neležia na priamke a rovina nimi prechádza.

                                                   + A  B

                                                                    + C1

                                  + D'

Obr. 1.

Na obr. 1 je zobrazená rovina ρ = AC1D' alebo ρ = C1BD' a pod.

Keď časť roviny ohraničíme polpriamkami, ako napríklad na obr. 2, dostaneme uhol:

Obr. 2


:: matematika, priemetňa (geometria), uhol rovinný.


rovina jazyková  podsystém jazykového systému alebo čiastkový systém jazyka. Vyčleňujú sa tieto jazykové roviny:

    • zvuková (fonetická, fonologická) rovina (so základnou jednotkou hláska alebo fonéme);
    • tvarová (morfologická) rovina (so základnou jednotkou gramatický tvar);
    • slovníková (lexikálna) rovina (so základnou jednotkou slovo);
    • skladobná (syntaktická) rovina (so základnou jednotkou veta) (cf 5;69).

:: lingvistika, systém jazykový.


rovnica (matematika) − výroková forma, zápis úlohy, v ktorej máme nájsť neznáme číslo tak, aby vznikla rovnosť.

Rovnica je vyjadrenie, zviditeľnenie vzťahov v určitom významovom útvare (napr. vo vedeckom zákone, probléme) matematickým jazykom (znakom rovná sa „=“, číslicami, písmenami atď.); rovnica je opis vzťahov medzi danými a hľadanými veličinami pomocou matematických znakov.

Rovnica vyjadruje štruktúru (sústavu vzťahov) kvantitatívneho významového útvaru, napr. čísla. Rovnica je požiadavka urobiť niečo rovnakým, uviesť niečo do rovnováhy alebo udržať niečo v rovnováhe; úloha nájsť všetky prvky z danej množiny, pre ktoré platí daná rovnosť, ak ich dosadíme za neznámu.

Každý taký prvok i proces jeho hľadania je riešenie rovnice.

Rovnice sa používajú na určovanie hodnôt symbolov alebo premenných v jazykoch vyššej úrovne – napr. i = 1.

Rovnica je prostriedok vyjadrovania funkcie: napríklad lineárnu funkciu vyjadruje rovnica

y = ax + b.

Rovnica sa používa na matematické vyjadrenie (zobrazenie, reprezentáciu) vedeckého zákona; v tejto súvislosti sa o rovnici hovorí aj ako o vzťahu. Rovnice sa využívajú na opísanie javov a zákonitostí reálneho sveta. Niektoré javy nemožno opísať iba pomocou jednej rovnice; preto sa využívajú sústavy viacerých rovníc.

Dokonale presné pravidlá na riešenie rovníc objavili až v 16. a 17. stor., keď sa už vyvinula algebra. Rovnice sú súčasťou predmetu algebry.

Rovnicami môžeme opísať napríklad pohyb charakterizovaný konštantným zrýchlením. :: matematika, riešenie rovnice (matematika), rovnica ekvivalentná (matematika), rovnica algebrická, rovnica diferenciálna, rovnica fyzikálna, rovnica pohybová (fyzika), rovnica veličinová, úprava ekvivalentná (matematika).


rovnica algebrická  staršie: algebraická rovnica – rovnica, v ktorej matematický výraz je mnohočlenom.


rovnica diferenciálna  rovnica, ktorá obsahuje (viaže) neznáme funkcie, ich derivácie rôznych rádov a nezávislé premenné, pričom nezávislé premenné a funkcie nadobúdajú len reálne hodnoty. Diferenciálna rovnica je rovnica, ktorej neznámou je funkcia jednej alebo viacerých premenných a ktorej ľavá aj pravá strana závisia aj od derivácií neznámej funkcie.

Riešením diferenciálnej rovnice je funkcia.

Pomocou diferenciálnych rovníc možno opisovať niektoré procesy a vyjadrovať rôzne vedecké zákony, preto sa veľmi často používajú v najrozmanitejších vedeckých výskumoch. Rád diferenciálnej rovnice je rád najvyššej derivácie, ktorú rovnica obsahuje.

Diferenciálne rovnice sa delia na obyčajné a parciálne.

Obyčajné diferenciálne rovnice obsahujú neznáme funkcie len jednej nezávisle premennej, ktorá sa označuje písmenom t, čo sa vysvetľuje tým, že v rade aplikácií je nezávislou premennou čas.

Parciálne diferenciálne rovnice obsahujú neznáme funkcie niekoľkých nezávislých premenných.

Diferenciálne rovnice sú nástrojom na opis alebo modelovanie javov, ktoré skúmajú rôzne špeciálne vedy. Teória diferenciálnych rovníc sa začala rozvíjať v druhej polovici 17. storočia v súvislosti so vznikom newtonovskej mechaniky. :: analýza matematická, matematika.


rovnica diferenciálna obyčajná  diferenciálna rovnica obsahujúca neznámu funkciu len jednej nezávisle premennej, ktorá sa označuje písmenom t, čo sa vysvetľuje tým, že v rade aplikácií je nezávislou premennou čas.

Obyčajná diferenciálna rovnica n-tého rádu má tvar:


F(t, x(t), x’(t),...,xn(t)) = 0         (1)


kde x=x(t) je neznáma funkcia, x’(t) je prvá derivácia neznámej funkcie x(t), ..., xn(t) je derivácia n-tého rádu neznámej funkcie x(t), F je daná funkcia n+2 premenných.

Riešením (partikulárnym riešením) rovnice (1) je každá funkcia, ktorá vyhovuje tejto rovnici (t. j. po dosadení sa mení na identitu) pre všetky hodnoty t v určitom konečnom alebo nekonečnom intervale.

Graf riešenia v rovine premenných t, x sa nazýva integrálnou krivkou rovnice (1).

Hľadanie riešení diferenciálnej rovnice (1) sa nazýva integrovaním.

Pri diferenciálnej rovnici z určitých počiatočných podmienok sa vypočíta dráha častice. :: analýza matematická, matematika.


rovnica ekvivalentná (matematika) − rovnica, ktorú sme získali ekvivalentnými úpravami danej rovnice a má tie isté korene ako daná (upravovaná) rovnica.


rovnica fyzikálna  matematický zápis alebo matematické vyjadrenie fyzikálneho zákona. :: fyzika.


rovnica pohybová (fyzika)  matematický zápis súvisu medzi fyzikálnymi veličinami, ktoré vyvolávajú zmenu pohybového stavu telesa čiže silami a kinematickými veličinami, ktoré opisujú pohybový stav telesa.


rovnica veličinová  veličinový vzťah, rovnica medzi veličinami  rovnica, pomocou ktorej sa definuje zo základných veličín iná (nie základná) veličina; matematický vzťah medzi veličinami v danej sústave veličín nezávislý od meracích jednotiek . Jednotky základných veličín sa zasa definujú pomocou základných jednotiek. :: fyzika.


rovnobežka (geometria) – paralela – priamka majúca s inou priamkou stálu vzájomnú vzdialenosť.


rovnosť (matematika) − výrok, napr. 4 = 4, alebo (a + b)(a − b) = a2 − b2. Pri výroku iba rozhodujeme, či je pravdivý alebo nepravdivý. :: rovnica (matematika).


rozdeľovanie (ekonómia)  súbor procesov premiestňovania statkov od výrobcu k spotrebiteľovi buď priamo (priame rozdeľovanie), alebo výmenou.


rozhranie používateľské grafické – angl. Graphical User Interface, skr. GUI – používateľské rozhranie, umožňujúce ovládať elektronické zariadenie pomocou súboru interaktívnych obrazových prvkov, ktoré spúšťajú príkazy a umožňujú priamu interakciu so zariadením.

Podstatným stavebným a ovládacím prvkom grafických používateľských rozhraní je okno. :: technika výpočtová.


rozklad (právo) – opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy.


rozmer  dimenzia, miera; hľadisko; rozsah, rozloha; stupeň, intenzita javu  hodnota udávajúca veľkosť v dĺžke, ploche alebo v priestore. :: rozmer veličiny.


rozmer objektu (fyzika)  dimenzia  najmenší počet súradníc, ktoré musíme poznať, aby sme jednoznačne určili bod tohto objektu.


rozmer veličiny  vyjadrenie závislosti veličiny od základných veličín sústavy veličín ako súčinu mocnín faktorov zodpovedajúcich základným veličinám s vynechaním číselných faktorov.


rozmer veličiny fyzikálny  formálne vyjadrenie závislosti meranej fyzikálnej veličiny od veličín základných, zodpovedajúcich základným jednotkám. :: fyzika, veličina fyzikálna, veličina fyzikálna základná, veličina základná.


rozvrh  1. vopred určený postup činnosti; jeho grafické zachytenie; 2. rozdelenie organického celku na časti. :: koncepcia.


ruka  ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu (496;647). :: umývanie si rúk.


rula (geológia)  metamorfovaná hornina, ktorá sa skladá z kremeňa, živca a sľudy:

.

Zdroj: https://mineraly-a-horniny.estranky.sk/fotoalbum/horniny/rula.html (22. 3. 2020)


Rumunsko

  krajina v juhovýchodnej Európe pri Čiernom mori. Leží v severnej časti Balkánskeho polostrova, na severe a východe hraničí s Ukrajinou a Moldavskom, na severozápade s Maďarskom, na juhu s Bulharskom, na juhozápade so Srbskom.


Rusko

(zdroj: Rusko, in: Wikipédia)

  rozlohou najväčšia krajina sveta, súčasť Starého sveta rozprestierajúca sa vo východnej Európe a v západnej a severnej Ázii pri Baltskom a Čiernom mori a pri Severnom ľadovom a Tichom oceáne.

Nové obdobie vývinu Ruska vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.


 :: éra putinovská, filozofia ruská, revolúcia októbrová v Rusku 1917, Severná morská cesta.


Zdroj: http://www.rus-maps.com/images/road_map/administrative_map_of_russia.jpg (23. 3. 2020)


Rybárska brána v Bratislave  najmladšia a najmenšia bratislavská obranná brána, postavená pravdepodobne v polovici 14. storočia a spájajúca mesto s predmestím, v ktorom žili remeselníci, rybári, mäsiari atď. Rybársku bránu v roku 1529 (v čase tureckých nájazdov) zamurovali, pričom ostal iba malý priechod pre peších. V roku 1717 bránu obnovili, v roku 1776 bola zbúraná na príkaz Márie Terézie. (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ryb%C3%A1rska_br%C3%A1na&oldid=6234259 [01072020].)


rýchlosť (fyzika)  charakteristika pohybu, určujúca spôsob, akým sa mení poloha telesa v čase. :: rýchlosť fázová, rýchlosť grupová.


rýchlosť fázová – jedna z rýchlostí spojených s vlnou, a síce rýchlosť postupu fázy vlny vf = ω/k, kde ω je kruhová frekvencia vlny a k vlnové číslo viazané dĺžkou vlny λ vzťahom k = 2π/λ. Fázová rýchlosť charakterizuje štruktúru vlny, neurčuje však priamo rýchlosť prenosu energie vlny, čiže grupovú rýchlosť, pretože touto rýchlosťou sa šíri vlnové klbko.


rýchlosť grupová – jedna z rýchlostí spojených s vlnou, a síce rýchlosť prenosu energie vlny, ktorou sa šíri vlnové klbko. Pre grupovú rýchlosť vgr platí vzťah vgr = δω/δk. Ak vgr = vf, máme prípad nulovej disperzie.


rýchlosť okamžitá (mechanika)  veličina určená limitou podielu zmeny polohového vektora a príslušnej doby, keď sa táto blíži k nule:

v=limΔt0ΔrΔt,


kde v – okamžitá rýchlosť a Δr – zmena polohového vektora za dobu Δt  (127;12). :: fyzika.


rýchlosť svetla  fázová rýchlosť postupnej svetelnej vlny.


rytmus hudobný  vnútorné členenie metrických jednotiek  taktov; striedanie tónov rôznej dĺžky a rozličného prízvuku organizovaného na báze rytmickej a metrickej pulzácie. :: hudba.


 Hlavná časť R