(Staríček, I.)  metronomický model merania (76;7). :: Staríček, I. 


 (Staríček, I.)  množina hmotných objektov (76;7). :: Staríček, I. 


Mably, Gabriel Bonnot de (1709  1785)  francúzsky historik a politický mysliteľ; predložil rovnostársky program zmiernenia majetkovej nerovnosti. Uznával právo ľudu na revolúciu, ak je ľud presvedčený, že sa podriaďuje nespravodlivým, nerozumným zákonom. :: história.


Macedónia  historické územie na Balkánskom polostrove. Od 7. stor. pr. n. l. obývané národom neznámeho etnického pôvodu, ktorý v 5. stor. pr. n. l. prijal za svoj jazyk gréčtinu a vytvoril vlastné kráľovstvo - Macedónsku ríšu. Od 146 hlavným mestom rímskej provincie Macedónia Solún.


Maďarsko

  krajina v strednej Európe, na severe hraničí so Slovenskom, na severovýchode s Ukrajinou, na východe s Rumunskom, na juhovýchode so Srbskom a Chorvátskom, na juhozápade so Slovinskom a na západe s Rakúskom.


mágia gr. – aktívna, činná stránka ezoteriky (171;135). :: mágia (etnografia).


mágia (etnografia)  súbor obradov, praktík a manipulácií viazaných na vieru v schopnosti človeka ovplyvniť nadprirodzenou mocou ľudí, udalosti, zvieratá, prírodné javy alebo nadprirodzené sily, pričom sa rozlišuje toto ovplyvňovanie v záujme dobra (biela mágia) a v záujme zla, škodenia (čierna mágia).


magnet (fyzika)  teleso, ktoré na feromagnetické látky, ako železo, nikel atď., pôsobí príťažlivou silou. Rozlíšiť možno

    • dočasný magnet,
    • trvalý magnet,
    • elektromagnet.


Magrib arab. západ – v užšom zmysle Maroko, v širšom zmysle krajiny severnej Afriky na západ od Egypta – Maroko, Alžírsko, Tunisko a Mauretánia.


Mácha, Karel Hynek (1810  1836)  český básnik, predstaviteľ romantizmu a českého národného obrodenia.


makromolekula gr.+lat.  molekulový systém, skladajúci sa z veľkého počtu navzájom viazaných atómov. :: chémia.


makroskopia gr. – metóda pozorovania alebo skúmania niečoho (makroskopických látok, makroskopických javov, makroskopického pohybu) voľným okom, pričom nás pri štúdiu makroskopických látok nezaujíma pohyb alebo stav všetkých častíc vytvárajúcich danú látku, ale iba niektoré ej priemerné charakteristiky: teplota, tepelná kapacita, elektrická vodivosť, magnetický moment atď. Obmedzenie veľmi podrobného, nie však vždy potrebného opisu a zavedenie štatistickej (pravdepodobnostnej) terminológie je dané jednak zásadnou nemožnosťou použiť prvý prístup, jednak jeho neadekvátnosťou pre správny opis makroskopických javov: pri skúmaní správania plynu nás zaujíma závislosť tlaku od teploty a nesledujeme náraz jednotlivých molekúl na stenu nádoby (cf 419;16). :: fyzika, jav kvantový makroskopický, mikroskopia (fyzika).


makrosvet (fyzika)  časť fyzikálnej reality, pre ktorú platia zákony klasickej fyziky.


Malá Ázia  hornatý polostrov v západnej Ázii medzi Stredozemným, Egejským a Čiernym morom.


Malé Karpaty – horský krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti na západnom Slovensku tvoriaci súčasť Alpsko-himalájskej sústavy. I: Malé Karpaty, in: Wikipédia.


maliarstvo  umenie maliarske  súčasť výtvarného umenia spočívajúca v tvorbe výtvarných diel pomocou maliarskych technologických postupov, výtvarných prostriedkov a kompozičných princípov. V maliarstve ide o vyjadrenie a transformáciu výtvarných myšlienok, estetických názorov a individuálnych konceptov do realistických alebo abstraktných obrazov a malieb nanášaním farbiva na rôzne povrchy podľa konkrétnej zvolenej maliarskej techniky. :: dielo maliarske, pastel (maliarstvo). – I: web umenia.


manželia  zosobášená dvojica, manžel a manželka, muž a žena, manželský pár. :: rodina.


manželka  vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi. :: tesť.


mapa lat.  zobrazenie zemského povrchu alebo hviezdnej oblohy v zmenšenom pomere (mierke). :: mapa hviezdna, mapa zemepisná.


mapa hviezdna  zobrazenie oblohy alebo jej časti, v ktorom sú hviezdy a iné objekty znázornené podľa polohy a jasnosti (97;229). :: astronómia.


mapa zemepisná  kartografický model tvorený v danej mierke zmenšeným zobrazením povrchu Zeme a objektov (javov) vyskytujúcich sa na ňom v rovine prostriedkami kartografického jazyka. Štúdiom mapy možno dospieť k novým poznatkom o modelovanom objekte. :: geodézia, kartografia, model.


Mária Terézia (13. 5. 1717 Viedeň  29. 11. 1780 Viedeň)

  uhorská (1740  1780, ako Mária II. Terézia; korunovaná v Bratislave 25. 6. 1741) a česká (1740  1780; korunovaná v Prahe 12. 5. 1743) kráľovná, rakúska vojvodkyňa od roku 1740, rímsko-nemecká cisárovná od roku 1745 z rodu Habsburgovcov. :: Rakúsko.


marketing angl.  výskum trhu z hľadiska potrieb výroby a obchodu alebo usmerňovanie hospodárskej činnosti podľa potrieb trhu. :: ekonómia, influencer, manipulácia, trh.


Mařík, Vladimír (25. 6. 1952 Praha − ) − český vedec, významný predstaviteľ a organizátor výskumu v oblasti umelej inteligencie. :: inteligencia umelá (Mařík, V.).


matematika gr. – veda o matematických objektoch, ich vlastnostiach, vzťahoch medzi nimi a operáciách s nimi alebo veda o kvantitatívnych a priestorových vzťahoch vecí a algoritmoch.

Matematiku tvorí matematické významové univerzum pozostávajúce z kolosálneho súboru matematických disciplín a oblastí matematického výskumu, ako o tom svedčí napr. odkaz na klasifikáciu matematických vied a častí matematiky.  I: Klasifikácia matematických vied a častí matematiky::


matematika  vývin


    1. etapa (do asi 5. stor. pr. n. l.) – dozrievanie predpokladov pre vznik matematiky ako samostatnej teoretickej vedy;
    2. etapa (asi 5. stor. pr. n. l. – začiatok 17. stor.) – vývin tzv. elementárnej matematiky čiže matematiky stálych veličín;
    3. etapa (začiatok 17. stor. – začiatok 19. stor.) – obdobie budovania a rozvoja matematickej analýzy, čiže vznik a vývin matematiky premenných veličín;
    4. etapa (od polovice 19. stor. dodnes) – vývin súčasnej matematiky. (30;10an)


matematika (Leibniz, G. W.) – štúdium čísel, tvarov, pohybu, zmeny a priestoru. :: Leibniz, G. W..


matematika (Newton, I.) – štúdium čísel, tvarov, pohybu, zmeny a priestoru. :: Newton, I. 


matematika moderná  súčasť súčasnej vedy (jej hlavný  nástroj), ktorá je výsledkom dlhodobého historického vývinu, na začiatku ktorého bolo určovanie počtu kusov číslami a zavedenie jednoduchých matematických operácií (76;22).


matematika základoškolská  matematika vyučovaná na základných školách.


materiál hybridný  kompozit utvorený zlúčením napríklad neorganických a organických látok.


materiál kompozitný  kompozit  materiál z dvoch alebo viacerých substancií s odlišnými vlastnosťami, ktoré vedno dávajú výslednému výrobku nové vlastnosti, ktoré nemá sama osebe žiadna z jeho súčastí.


materiál vojenský  materiál využívaný na vojenské účely, predovšetkým výrobky, ich súčasti alebo náhradné diely, skonštruované alebo prispôsobené pre použitie v ozbrojených silách alebo bezpečnostných zboroch alebo hromadne v týchto zložkách používané na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Do vojenského materiálu sa zahrnuje aj stroje, zariadenia, investičné celky, technológie, programové vybavenie, technická dokumentácia alebo návody na vojenské použitie, najmä na vývoj, výrobu, kontrolu a skúšanie ďalších výrobkov, ich súčastí a náhradných dielov, ďalej služby poskytované v súvislosti s menovaným materiálom, uskutočňovanie opráv, úprav, poskytovanie informácií, vysielanie a prijímanie odborníkov s cieľom výskumu, vývoja, konštrukcie, výroby, úprav, opráv, údržby, použitia a ovládania vojenského materiálu. :: zbraň vojenská. :: materiál, vojenstvo.


materstvo  1. stav, postavenie matky; 2. obdobie pred pôrodom a po ňom. :: pôrodníctvo.


matica (matematika)  matematický objekt tvorený množinou matematických objektov (napr. čísel), zvaných prvky matice, usporiadaných do pravidelných riadkov a stĺpcov, pričom matematické operácie vykonávané s ním sa týkajú každého prvku, ktorý ho tvorí.


matka  žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu; rodička.


Maxwell, James Clerk (1831 – 1879) – anglický fyzik, ktorý vybudoval teóriu elektromagnetizmu, jednotne opisujúcu javy klasickej elektrodynamiky, fyzikálnej optiky a tepelného žiarenia.


McCarthy, John (4. 9. 1927 Boston, Massachusetts, USA  24. 10. 2011 Stanford, Kalifornia, USA)  americký informatik, kognitívny vedec a výskumník v oblasti umelej inteligencie považovaný za vedca, ktorý zaviedol termín umelá inteligencia (1956); autor programovacieho jazyka Lisp.  D: Programs with Common Sense, 1959; Recursive functions of symbolic expressions and their computation by machine, 1960; A basis for a mathematical theory of computation, 1963; Situations, actions, and causal laws, 1963; (spolu s P. J. Hayesom) Some philosophical problems from the standpoint of artificial intelligence, 1969; Epistemological problems of artificial intelligence, 1977; Circumscription: A form of non-monotonic reasoning, 1980; Applications of circumscription to common sense reasoning, 1986; Generality in artificial intelligence, 1990; Notes on formalizing context, 1993; (spolu s S. Buvacom) Formalizing context: Expanded notes, 1997; Elaboration tolerance, 1998; (spolu s T. Costellom) Useful counterfactuals, 1999; Actions and other events in situation calculus, 2002.


meď  zn.: Cu  chemický prvok I. skupiny periodickej sústavy, červený ušľachtilý kov, dobrý vodič tepla a elektriny. Meď sa používa v elektrotechnike a pri katalýze.



médiá lat.  hromadné oznamovacie prostriedky, médiá určené pre masovú komunikáciu  internet, televízia, rozhlas.


mediamatika lat. + gr. – integrálna humanitná veda, ktorej predmetom je komunikácia a účinky konvergencie telekomunikačných technológií, informatiky, elektronických médií a počítačových sietí (napr. Internetu) na ňu, čo vedno skúma s cieľom zefektívniť a kultivovať informačný manažment a tvorbu obsahu a prakticky podporovať rozvoj nových médií a ochranu informácií.


medicína lat.  lekárstvo, lekárske vedy, medicína založená na dôkazoch (evidence based medicine)  lekárska veda, ktorej predmetom sú spôsoby a prostriedky liečenia a predchádzania vzniku a šírenia chorôb. Medicínu obyčajne členia na medicínu humánnu, veterinárnu a fytomedicínu. V ďalšom texte sa termínom medicína bude myslieť medicína humánna.

Medicína ako odborná (akademická, vedecká) disciplína je súborom profesionálnych činností vykonávaných lekármi a nezriedka sa v tomto zmysle kontraponuje medicíne alternatívnej.

Lekárske vedy spájajú biologické a spoločenské vedy.

Špeciálne odbory medicíny študujú anatomické a funkčné zmeny v priebehu chorôb a to, ako chorobám predchádzať a ich liečiť.


Základné lekárske vedy a farmaceutické vedy:


    • anatómia, histológia a embryológia
    • farmaceutická chémia
    • farmakognózia
    • galenická farmácia
    • normálna a patologická fyziológia
    • toxikológia
    • onkológia
    • patologická anatómia a súdne lekárstvo
    • ostatné príbuzné odbory základných odborov lekárskych a farmaceutických vied


Klinické lekárske vedy:


    • anesteziológia a resuscitácia
    • dermatovenerológia
    • fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia
    • gynekológia a pôrodníctvo
    • chirurgia
    • neurológia
    • nukleárna medicína
    • oftalmológia
    • ortopédia
    • otorinolaryngológia
    • pediatria
    • psychiatria
    • röntgenológia a rádiológia
    • urológia
    • vnútorné choroby
    • urgentná a pohotovostná medicína
    • zubné lekárstvo
    • klinická biochémia
    • klinická farmácia
    • klinická farmakológia
    • ostatné príbuzné odbory klinických odborov lekárskych vied


Zdravotné vedy:


    • epidemiológia
    • hygiena
    • ošetrovateľstvo
    • sociálna farmácia – lekárenstvo
    • sociálne služby a poradenstvo
    • telovýchovné lekárstvo
    • verejné zdravotníctvo
    • letecké a kozmické lekárstvo
    • vojenské zdravotníctvo
    • ostatné príbuzné odbory zdravotníctva a sociálnych služieb


Biotechnológie v zdravotníctve:


    • asistovaná reprodukcia
    • technológie skúmajúce DNA, proteínov a enzýmov a ich vplyv na organizmus
    • ostatné príbuzné odbory biotechnológií v zdravotníctve


Ostatné odbory lekárskych vied


:: abázia, anatómia človeka, epidemiológia, fulgurácia (medicína), hemostáza (medicína), choroba, idiosynkrázia (medicína), imunológia, medicína  skratky, neuropatológia, ochorenie, ochorenie infekčné, pitva, psychiatria, psychoneuroimunulógia, starostlivosť zdravotná, stav chorobný, systém imunitný, tlak krvný.


medicína  skratky


a.

artéria, artériový

aa.

artérie

Ac.

acetón v moči

ACEI

inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín

AIDS

syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti

akút.

akútny

alerg.

alergický

alergol.

alergologický

alkal.

alkalický

amb.

ambulancia, ambulantný

AMG

aminogakozidy

amp.

ampulka

AMPI

ampicilín

ANA

antinuclear antibodies (antinukleárne protilátky)

anat.

anatomický

anestéziol.

anestéziologický

angiol.

angiologický

anorg.

anorganický

ant.

anterior

antibakt.

antibaktériový

antiinfek.

antiinfekčný

antiparazit.

antiparazitárny

antivír.

antivírusový

ARO

anestéziologicko-resuscitačné oddelenie

art.

articulus, articulatio

asympt.

asymptomatický

atb

antibiotikum, antibiotický

a.-v.

artériovenózny


b.

bunka, bunkový

B

bielkovina v moči

Bact.

bacterium

bakt.

baktériový

bakteriol

bakteriologický

bb.

bunky

Bi

bilirubín

bilat.

bilaterálny

biochem.

biochemický

biol.

biologický

BK

Kochov bacil

BM

bazálny metabolizmus

bronch.

bronchiálny


ca

carcinoma

CEF

cefalosporín

CNS

centrálny nervový systém (sústava)

cong.

congenitalis, vrodený

COVID-19

z angl. COronaVIrus Desease

CPR

C-reaktívny proteín

CSL

cerebrospinálny likvor

CT

počítačová tomografia

cytol.

cytologický


d

deň (24 h)

ded.

dedičný

dermat.

dermatologický

dest.

destilovaný

det.

detský

dezinfek.

dezinfekcia, dezinfekčný

dg

diagnóza, diagnostika, diagnostický

DI

invalidný dôchodok

diab.

diabetický

diabetol.

diabetologický

diastol.

diastolický

DIČ

čiastočný invalidný dôchodok

diét.

diétny

dif. dg

diferenciálny diagnóza

dist.

distálny

DK

dolná končatina

DNA, DNK

deoxyribonukleová kyselina

drg.

dražé

dx.

dexter


ECT

extracelulárna tekutina

EEG

elektroencefalogram, elektroencefalografický

echokg

echokardiografia, echokardiograický

EKG

elektrokardiogram, elektrokardiografický

el.

elektrický

EMG

elektromyogram, elektromyografický

endokr.

endokrinný

endokrinol.

endokrinologický

endoskop.

endoskopický

epid.

epidemický

epidemiol.

epidemiologický

Er

erytrocyt

etiol.

etiologický

etiopatogen.

etiopatogenetický

exokr.

exokrinný

exp.

experimentálny

ext.

externý

extr.

extractum

EZK

elektronická zdravotná knižka


f.

faktor

farmakol.

farmakologický

ff

faktory

FKG

fonokardiogram, fonokardiografický

frakt.

fraktúra

ft.

farmakoterapia

FW

sedimentácia erytrocytov

fyz.

fyzický

fyzik.

fyzikálny

fyziol.

fyziologický


gen.

genetický

genit.

genitálny

GIT

gastrointestinálny trakt

gl.

glandula

gll.

glandulae

gramnegat.

gramnegatívny

grampozit.

grampozitívny

grav.

gravidita, gravidný

gtt.

kvapka, kvapky

gyn.

gynekologický


h

hodina

H

hnis v moči

Hb

hemoglobín

HDC

horné dýchacie cesty

hemat.

hematologický

hemodyn.

hemodynamický

hered.

hereditárny

histol.

histologický

Hk

hematokrit

HK

horná knčatina

horm.

hormónový, hormonálny

hosp.

hospitalizácia, hospotalizovaný

hyg.

hygienický

hyg.-epidemiol.

hygienicko-epidemiologický


ch.

choroba

chem.

chemický

chinol.

chinolón, chinolónový

CHLF

chloramfenikol

chir.

chrirugický

chron.

chronický


i. a.

intraartériový

i. c.

intrakutánny

ICT

intracelulárna tekutina

i. d.

intradermálny

idiopat.

idiopatický

Ig

imunoglobulín

ICHS

ischemická choroba srdca

IL

interleukín

i. m.

intramuskulárny

ind.

indikácia, indikovaný

inf.

inferior

infekt.

infekcia, infekčný

inj.

injekcia, injekčný

insp.

inspiračný

int.

interný

IU

medzinárodná jednotka

i. v.

intravenózny


j.

jednotka

JIS

jednotka intenzívnej starostlivosti


kard.

kardiálny

kardiol.

kardiologický

kardiovask.

kardiovaskulárny

k. l.

kontrastná látka

klin.

klinický

KO

krvný obraz

konc.

koncentrácia

kong.

kongenitálny

kontraind.

kontraindikácia, kontraindikovaný

konz.

konzervatívny

konzil.

konziliárny

kúp.

kúpeľný

kv.

kvapka

kvalit.

kvalitatívny

kvantit.

kvantitatívny

kys.

kyselina, kyseliny


l

liter

lab.

laboratórny

lat.

laterálny

Le

leukocyt

lek.

lekársky

lieč.

liečebný

lieč.-prev.

liečebno-preventívny

lig.

ligamentum

ligg.

lagamenta

ĽK

ľavá komora

lok.

lokálny

lumb.

lumbálny

lymf.

lymfatický


m.

morbus, musculus

makroskop.

makroskopický

max.

maximálny

med.

mediálny

mech.

mechanický

metab.

metabolizmus, metabolický

MFS

mononukleofagocytový systém

m. h.

molekulová hmotnosť

mikrobiol.

mikrobiologický

mikroskop.

mikroskopický

min

minúta

minim.

minimálny

m. j.

medzinárodná jednotka

MKCH

medzinárodná klasifikácia chorôb

mol.

molekulový

morfol.

morfologický


n.

nerv, nervový

NCZI

Národné centrum zdravotníckych informácií

nefrol.

nefrologický

negat.

negatívny

neurol.

neurologický

NK

natural killer (prirodzený zabíjač)

NMR

nukleárna magnetická rezonancia

nn.

nervy

novor.

novorodenec, novorodenecký

n. p.

nemocenské poistenie

NsP

nemocnica s poliklinikou

NÚL

nežiadúci účinok lieku

NZIS

Národný zdravotnícky informačný systém


obj.

objektívny

obv.

obvodný

odb.

odborný

odd.

oddelenie

oftal.

oftalmologický

OK

okultné krvácanie

onkol.

onkologický

org.

organický

ORL

otorinolaryngologický

ortop.

ortopedický

osm.

osmotický

ošetr.

ošetrujúci


P

pulz

pac.

pacient

palp.

palpačný

parazit.

parazitárny

parazitol.

parazitologický

pat.

patologický

pat.-anat.

patologickoanatomický

patogen.

patogenetický

PCR

polymerázová reťazová reakcia

ped.

pediatrický

perif.

periférny

perikard.

perikardiálny

perit.

peritoneálny

PK

pravá komora

pleur.

pleurálny

plv.

prášok

PMS

fagocyromononukleový systém

PNC

penicilín

PNO

pneumotorax

PNS

práceneschopnosť

p. o.

per os, perorálny

pohl.

pohlavný

post.

posterior

posud.

posudkový

pozit.

pozitívny

pôr.

pôrodnícky

pr.

prášok

prac.

pracovný

prev.

prevencia, preventívny

prim.

primárny

prog.

prognóza, prognostický

prox.

proximálny

PS

práceschopnosť

psych.

psychický

psychiat.

psychiatrický

psychol.

psychologický


r.

rok

rádiol.

rádiologický

ref.

referenčný

relat.

relatívny

ren.

renálny

respir.

respiračný

reum.

reumatický

reumatol.

reumatologický

RHS

= PMS, MFS 

RNA, RNK

ribonukleová kyselina

rtg

röntgenový, röntgenologický


s

sekunda

sagit.

sagitálny

SARS-CoV-2

angl. Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2

s. c.

subkutánny

sek.

sekundárny

sérol.

sérologický

sex.

sexuálny

sin.

sinister

SLE

systémový lupus erythematosus

STM

streptomycín

stomat.

stomatologický

subakút.

subakútny

subj.

subjektívny

sup.

superior

supp.

supozitórium

sy.

syndróm

sympt.

symptomatický

systol.

systolický

SZO

Svetová zdravotnícka organizácia


špec.

špeciálny

špecif.

špecifický

ŠZÚ

Štátny zdravotný ústav


tbc

tuberkulóza, tuberkulózny

tbl.

tableta

terap.

terapeutický

tinct.

tinktúra

TK

krvný tlak

tox.

toxický

toxikol.

toxikologický

Tr

trombocyt

transf.

transfúzny

transpl.

transplantačný

traum.

traumatický

traumatol.

traumatologický

tromb.

trombotický

TTC

tetracyklín, tetracyklínový

tu.

tumor

týž.

týždeň


Ubg

urobilinogén

ung.

unguentum

urg.

urgentný

urol.

urologický

USG

ultrasonografia, ultrasonografický

UV

ultrafialový


v.

véna, venózny

vask.

vaskulárny

vír.

vírus, vírusový

virol.

virologický

vit.

vitamín

vrod.

vrodený

vv.

vény


zdrav.

zdravotný

zdravot.

zdravotnícky


medicína alternatívna  doplnková medicína, komplementárna medicína, neortodoxná medicína, prírodná medicína, nekonvenčná medicína, nevedecká medicína, mimovedecká medicína, celostná medicína atď.  súčasť alternativistiky tvorená súborom tradičných i nových diagnostických a liečebných postupov odlišujúcich sa svojimi teoretickými východiskami a svojou praxou od medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicine).

Niekedy sa rozlišuje medzi termínom alternatívna medicína a doplnková (komplementárna) medicína, pričom v ostatnom zmysle má ísť o vedome len doplnkové, pomocné alebo podporné postupy (cf 437;2430). :: medicína.


médium umenia – vyjadrovací prostriedok toho ktorého umeleckého druhu. :: obraz umelecký.


medzimozog  časť mozgu, ktorá reguluje činnosť zmyslových orgánov a všetky vegetatívne funkcie.

Medzimozog sa skladá z týchto častí:

talamus,

hypotalamus,

...

:: anatómia, biológia.


Medzinárodná organizácia pre normalizáciu  angl. International Organization for Standardization, ISO  medzinárodné združenie so sídlom v Ženeve, ktoré koordinuje normalizačnú činnosť s cieľom uľahčiť spoluprácu v oblasti vedy, techniky a hospodárstva a ktoré bolo založené v r. 1946.


Medzinárodná sústava veličín  International System of Quantities (ISQ)  sústava veličín založená na týchto siedmich základných veličinách: dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo a svietivosť.

Na Medzinárodnej sústave veličín sa zakladá Medzinárodná sústava jednotiek (SI).

 :: sústava veličín, veličina.


Medzinárodná telekomunikačná únia  angl. International Telecommunication Union, ITU  najvýznamnejšia celosvetová telekomunikačná organizácia, ktorá vznikla v r. 1932 zlúčením Medzinárodnej telegrafnej únie (založenej v r. 1865) a Medzinárodnej rádiotelegrafnej únie (založenej v r. 1906), pričom sa datuje od vzniku staršej z pôvodných organizácií. I: Medzinárodná telekomunikačná únia, in: Wikipédia.


mega- gr.  značka M  prvá časť jednotiek desiatkovej sústavy označujúca miliónty násobok (106).


megaparsek gr. + lat.  skr. Mpc  astronomická jednotka vzdialenosti o veľkosti 1 000 000 pc; najpoužívanejšia jednotka v medzigalaktickej astronómii.


megatrend (futurológia)  celkový smer vývinu spoluurčujúci náplň vývoja spoločnosti na svete. :: futurológia.


mechanika gr. – časť fyziky, ktorej predmetom je mechanický pohyb materiálnych telies a vzájomné pôsobenie, ktoré pritom vzniká. :: bod hmotný, dĺžka (fyzika), dynamika (fyzika), fyzika, kinematika, mechanika (Schopenhauer, A.), mechanika klasická, mechanika kvantová, mechanika relativistická, mechanika tekutín, mechanika teoretická, pohyb mechanický, statika.


mechanika klasická – newtonovská mechanika – časť mechaniky, ktorej predmetom je mechanický pohyb makroskopických telies, ktorých rýchlosti sú malé vzhľadom na rýchlosť c svetla vo vákuu (nerelativistické rýchlosti); je to einsteinovská mechanika pre rýchlosti pohybu podstatne nižšie ako je rýchlosť svetla. Základom klasickej mechaniky sú Newtonove pohybové zákony.

Klasická mechanika je sústava fyzikálnych významových útvarov vychádzajúca z predstavy hmotného bodu pohybujúceho sa po určitej dráhe. Táto dráha je určená počiatočnými podmienkami a silou, ktorá na hmotný bod pôsobí. Základným pojmom klasickej mechaniky je pojem hmotného bodu, t. j. častice, o ktorej možno presne povedať, kde sa v danom okamihu nachádza a akou rýchlosťou sa pohybuje.

 :: fyzika, fyzika klasická, interakcia (mechanika klasická), zákon pohybový, zákon zotrvačnosti, zákony pohybové Newtonove.


mechanika kvantová  časť teoretickej fyziky, ktorej predmetom sú mikročastice a ich sústavy (atómy, atómové jadrá atď.); tvorí súčasť modernej fyziky, skúmajúcu zákony pohybu objektov mikrosveta. :: analýza spektrálna (matematika), fyzika, pozorovateľná (mechanika kvantová), teória kvantová.


mechanika relativistická  časť teoretickej fyziky, ktorej predmetom je pohyb makroskopických telies, ktorých rýchlosť sa rádovo blíži rýchlosti c svetla vo vákuu (relativistickej rýchlosti). Základom relativistickej mechaniky je špeciálna teória relativity. :: fyzika.


mechanika tekutín  časť mechaniky, ktorej predmetom sú tekutiny.


mechanika teoretická  analytická mechanika  matematická formulácia klasickej mechaniky a relativistickej mechaniky utvárajúca sa od konca 18. storočia na základoch položených I. Newtonom. a umožňujúca lepšie skúmanie vzťahu medzi klasickou a kvantovou mechanikou.


mechanizácia výroby rastlinnej – podproces modernizácie rastlinnej výroby, spočívajúci v zavádzaní a používaní strojno-technologických postupov v rastlinnej výrobe.


mechanizmus gr. – sústava strojových častí alebo orgánov s koordinovanou činnosťou.


mechanizmus trhový  proces, v ktorom sa dostávajú do interakcie (vzájomného vzťahu) ponuka a dopyt, v dôsledku čoho dochádza k stanoveniu cien a množstva komodity. Úlohou trhového mechanizmu je usmerňovanie zdrojov vo vzťahu k potrebám. :: ekonómia, vzácnosť (ekonómia).


mechatronika gr.  medziodborová oblasť inžinierstva spájajúca mechaniku, elektroniku a softvérové inžinierstvo; je to multidisciplinárny odbor, spájajúci mechaniku, elektroniku, informatiku, automatizáciu s cieľom tvorby alebo vývinu mechatronických systémov  :: inteligencia strojová, výrobok mechatronický.


melanchólia gr. – skormútenosť, ťažkomyseľnosť, melancholickosť – citový stav prejavujúci sa skľúčenosťou, smútkom a depresiou (155;175).


menovateľ (matematika)  číslo pod zlomkovou čiarou, časť zlomku udávajúca počet dielov, na ktoré bol celok rozdelený.


menu fr.  zostava ponúkaných jedál, jedálny lístok.


menu (informatika)  ponuka činností počítačového programu, napríklad na obrazovke.


meradlo – prístroj alebo pomôcka na priame alebo nepriame meranie a na porovnávanie dĺžkových rozmerov, uhlov, rovinnosti, tvarov, vodorovnosti a zvislosti plôch atď. Pomocou meradla sa osadzujú stroje a súčiastky do predpísanej polohy.


meranie – zisťovanie určitej vlastnosti alebo účinku nejakej hmotnej skutočnosti (meraného objektu) pomocou primeraných prístrojov a zariadení a číselné vyjadrovanie veľkosti pomocou definovaných jednotiek; meranie je určovanie alebo zisťovanie veľkosti veličiny.

Pri meraní vykonávame priraďovanie nezáporného reálneho čísla meranému objektu. Meraním zisťujeme, koľkokrát je meraná veličina väčšia ako meracia jednotka. Meranou fyzikálnou veličinou môže byť napríklad dĺžka l. Meracou jednotkou môže byť napríklad 1cm. Číselnou hodnotou priraďovanou dĺžke môže byť napríklad 12.

Meranú veličinu označujeme X.

Číselnú hodnotu označujeme {X}.

Meraciu jednotku označujeme [X].

I = 12.1cm

X = {X}[X]

Na meranie sa používajú meracie prístroje.

:: chyba merania, jednotka (metrológia), meranie času, meranie veličiny fyzikálnej, prístroj merací.


meranie astronomické  súčasť predmetu astrometrie spočívajúca v meraní v rámci astronomického skúmania pomocou astronomických prístrojov a zariadení; ide predovšetkým o meranie polôh a pohybov bodových zdrojov. :: astronómia.


meranie času – určovanie kvantitatívnej charakteristiky času. :: fyzika, jednotka času, sústava vzťažná.


meranie veličiny fyzikálnej  postup zakladajúci sa na porovnávaní  hodnoty meranej fyzikálnej veličiny predpísaným spôsobom s meracou jednotkou.

Vzťah medzi hodnotou meranej fyzikálnej veličiny X, jej meracou jednotkou [X] a číselnou hodnotou {X} možno zapísať v tvare

X= {X} [X],

napríklad ak meriame dĺžku predmetu l pomocou meracej jednotky meter (m), pričom získame číselnú hodnotu 3, píšeme

l = 3 m.

Pre číselnú hodnotu veličiny platí

X[X]={X},

napr. l[m]=3.

Meraciu jednotku možno voliť ľubovoľne, no podľa voľby jednotky dostávame rozličné číselné hodnoty, napr. 3 m = 300 cm = 3 000 mm. Z toho vyplýva, že číselná hodnota veličiny sama osebe nemá zmysel a musí sa zakaždým uviesť, pri akej meracej jednotke sa číselná hodnota získala.

:: fyzika.


merateľnosť – možnosť merať, zistiteľnosť miery, rozmeru, rozsahu, hodnoty; priraditeľnosť nezáporného reálneho čísla meranému objektu.

V klasickej fyzike sa predpokladá, že meraný predmet ostáva nemenný v priebehu merania a relatívne nezmenený ostáva aj po meraní, takže interakciu medzi meraným predmetom  a meracím prístrojom možno zanedbať. :: fyzika.


Merkúr – planéta najbližšie k Slnku, takže pociťuje najsilnejší gravitačný efekt.


Mesiac  vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Zeme. :: fáza Mesiaca.


mesto  väčšia sídlištná aglomerácia s neagrárnym hospodárskym zameraním a vlastnou samosprávou. Je to väčšia územnosprávna jednotka, ktorá má význam ako obchodné, kultúrne ap. centrum (cf 496;326).

Mesto sústreďuje tieto funkcie:

    • obytné,
    • kultúrne,
    • výrobné,
    • administratívne.

Prvé sídla mestského typu sú doložené počnúc neolitom (kultové miesta so správnou funkciou) (cf 16;441). :: Bratislava, mesto hlavné, meštianstvo, Rím.


mesto hlavné  správne centrum daného štátu (krajiny). :: Bratislava.


mešťania (história)  privilegovaní obyvatelia stredovekých miest, neskôr stredná vrstva vôbec, v opozícii najmä voči duchovenstvu a vidieckemu obyvateľstvu vrátane vidieckej šľachty; ešte neskoršie v opozícii voči šľachte vôbec a voči robotníctvu. :: Albrechtovci, biedermeier.


meštianstvo  mešťania, obyvatelia mesta; v minulosti príslušníci vládnucej mestskej vrstvy (cf 496;326).

Zmysel meštianstva spočíva v miere jeho participácie na kultúre, ako to ilustruje napríklad rodina Albrechtovcov.


metabolizmus gr. – látková premena (alebo látková a energetická výmena, príjem a spracúvanie živín) v živých organizmoch tvorená súborom všetkých enzýmových reakcií, pri ktorých dochádza k premene látok a energií v bunkách.

Metabolizmus sa delí na

anabolizmus (výstavbový proces, biosyntézu)

a

katabolizmus (rozkladový proces).

Látky, ktoré vznikajú a premieňajú sa pri metabolizme, sa nazývajú metabolity.

 :: systém živý.


metalicita lat.  relatívna koncentrácia prvkov ťažších ako vodík a hélium v zložení hviezd alebo iných astronomických objektoch. :: astrofyzika. :: astrofyzika.


meter gr.  základná jednotka SI. :: fyzika.


meter kubický gr. + lat. – značka m3 – odvodená jednotka SI; určuje sa ňou objem. :: fyzika.


metóda fyzikálna  fyzikálne pozorovanie alebo fyzikálny experiment.

Fyzikálnymi metódami určujeme empirickú štruktúru metronomických veličín (142;121). :: fyzika.


metóda fyziky – azda najrozvinutejší strom postupností krokov poznávania látky, poľa a informácie, ktorými fyzika dospieva k fyzikálnym poznatkom a s ktorým sa v súčasnosti stretáva metodológia vedy. Metódy fyziky sú predmetom metodológie fyziky. Výskum, vývin a členenie metód fyziky sa uskutočňuje z viacerých hľadísk, napríklad z hľadiska didaktického sa podáva takáto sústava metód fyzikálneho poznania (cf 213;40 – 41):

1. empirické metódy

1.1. metódy pozorovania

1.1.1. prvotné pozorovanie

1.1.2. druhotné pozorovanie

1.2. metódy merania

1.2.1. metóda priama a nepriama

1.2.2. metóda absolútna a relatívna

1.2.3. metóda statická a dynamická

1.2.4. metóda substitučná

1.2.5. metóda kompenzačná

1.2.6. metóda postupných meraní

1.3. experimentálne metódy

1.3.1. laboratórny experiment

1.3.2. prirodzený experiment

1.3.3. kontrolný experiment

1.3.4. experiment ex post facto

1.3.5. heuristický experiment

1.3.6. verifikačný experiment

1.3.7. jednofaktorový experiment

1.3.8. viacfaktorový experiment

2. teoretické metódy

2.1. logické metódy

2.1.1. analyticko-syntetické metódy

2.1.1.1. metóda analýzy

2.1.1.2. metóda syntézy

2.1.1.3. analyticko-syntetický postup

2.1.2. klasifikácia (triedenie)

2.1.3. abstrakcia a konkretizácia

2.1.4. metóda analógie

2.1.5. induktívno-deduktívne metódy

2.1.5.1. indukcia

2.1.5.2. induktívny postup interpolácia

2.1.5.3. induktívny postup extrapolácie

2.1.5.4. dedukcia

2.1.5.5. induktívno-deduktívny postup

2.1.6. historické metódy (metódy historických faktov)

2.2. kybernetické metódy (metódy systémového prístupu)

2.2.1. analýza systémov

2.2.2. syntéza systémov

2.2.3. metóda čiernej skrinky

2.2.4. metóda pokusu a omylu

2.2.5. metóda modelovania

2.2.5.1. použitie reálnych modelov

2.2.5.2. použitie abstraktných modelov

2.2.5.3. modelovanie javov pomocou analogických počítačov

2.2.6. modelový experiment

2.3. metóda riešenia problémov

2.4. matematické metódy

2.4.1. numerické metódy

2.4.1.1. metóda vyhodnocovania empirických údajov

2.4.1.2. postupná metóda

2.4.1.3. skupinová metóda

2.4.1.4. metóda číselnej interpolácie

2.4.2. grafické metódy

2.4.2.1. metódy znázornenia funkcionálnych závislostí

2.4.2.2. metóda grafického vyrovnania

2.4.2.3. metóda grafickej interpolácie

2.4.3. metódy matematickej analýzy

2.4.4. metódy počtu pravdepodobnosti a štatistiky

2.4.5. metódy vektorového počtu

2.4.6. geometrické metódy

2.4.7. metódy algoritmických postupov


metrika (matematika)  predpis pre stanovenie vzdialenosti medzi jednotlivými bodmi.

Zavedením metriky do variety vzniká metrický priestor.


metrológia gr. – veda, ktorej predmetom je meranie, fyzikálne veličiny a ich jednotky.

 ::

    •   F  
    •   H  
    •   CH  
    •   J  
    •   M  
    •   R  
    •   S  
    •   T  
    •   V  


metronomika gr.  vedná disciplína postavená na všeobecných princípoch metodológie vied, ktorej predmetom je získavanie empirických poznatkov kvantitatívneho charakteru.

Výsledkom poznávacieho procesu v metronomike je konštatovanie faktu (76;14, 23). :: veličina metronomická.


miesto telesa (Newton, I.) – časť priestoru, ktorú zaberá teleso.


miesto telesa absolútne (Newton, I.) – časť absolútneho priestoru, ktorú zaberá teleso. Absolútne miesto je miesto telesa v absolútnom priestore.


miesto telesa relatívne (Newton, I.) – časť relatívneho priestoru, ktorú zaberá teleso.


mikrobiológia gr.  časť biológie, ktorej predmetom sú mikroorganizmy, pričom skúma ich život, fyziologické vlastnosti, funkcie a činnosť vo vzťahu k iným mikroorganizmom, k rastlinám, živočíchom a k človeku.

Za zakladateľa mikrobiológie sa pokladá Luis Pasteur.

 :: lyofilizácia, virológia.


mikrofyzika gr.  fyzika mikrosveta  časť fyziky, ktorej predmetom sú mikrofyzikálne objekty. :: fyzika kvantová, zákonitosť kvantová.


mikroorganizmus gr.  mikrób  jednobunkový mikroskopicky alebo elektrónmikroskopicky pozorovateľný organizmus, súčasť predmetu mikrobiológie, najmenší a najjednoduchší nositeľ života na Zemi.

Prvé mikroorganizmy boli objavené koncom 17. storočia: po prvýkrát ich pozoroval pomocou vlastnoručne vyrobenej šošovky v dažďovej a studničnej vode, v zubnom povlaku atď. v r. 1674 A. van Leeuwenhoek.

 :: biológia.


mikroskopia (fyzika) – odbor aplikovanej fyziky, zameraný na zobrazovanie malých, voľným okom neviditeľných štruktúr, pričom prístup, pri ktorom sa sleduje jednotlivá častica, neruší napríklad pojem tlaku (makroskopického javu), ale objasňuje ho z mikroskopického hľadiska, odhaľuje jeho podstatu, ukazuje, že termíny zavádzané v makroskopickej oblasti možno vyjadriť základnejším spôsobom. No redukovaním makroskopických teórií na mikroskopické nedochádza k strate ich špecifickosti, napr. každý mikroskopický pohyb je reverzibilný (vratný), avšak reálne makroskopické pohyby sú ireverzibilné (nevratné). Aj keď sa však makroskopické pohyby vyjadria súborom mikroskopických pohybov, zo samotnej povahy tohto postupu vyplýva podstata ireverzibility. Obyčajne sa totiž makroskopické rovnice získavajú určitým spriemerňovaním mikroskopických rovníc. A práve týmto spriemerňovaním dochádza k vzniku nevratnosti makroskopických pohybov, ktoré sa kvalitatívne odlišujú od pohybov mikroskopických. Reverzibilitu možno opísať napr. takto: Ak všetky uvažované pohybujúce sa častice náhle zmenia smer svojej rýchlosti na opačný, opakujú svoj pohyb v obrátenom slede. Avšak napr. saniam uprostred kopca by veľkosť ich rýchlosti nestačila na návrat na vrchol, z ktorého sa skĺzli, pretože časť svojej energie stratili trením. Špecifickosť deja nevylučuje jeho prevediteľnosť. Naopak, v takomto procese dochádza k pochopeniu špecifickosti (cf 419;16).


mikrosvet (fyzika)  časť fyzikálnej reality nepozorovateľná a nepoznateľná našimi zmyslami; svet mikrofyzikálnych objektov; predmet mikrofyziky. Zákonitosti mikrosveta opisuje kvantová fyzika, ktorá sa zrodila v 20-tych rokoch 20. storočia.

Súčasťou mikrosveta sú fyzikálne deje v oblastiach s typickými rozmermi 10-18 až 10-9 m, ktoré sa odohrávajú v časových intervaloch trvajúcich napríklad len 10-24 s.

Mikrosvet je nerozlučne spojený s makrosvetom  vznikajú v ňom napr. biologické štruktúry a chemické zlúčeniny nevyhnutné pre život.


Mikulášska ulica v Bratislave  ulica v mestskej časti Staré Mesto, tiahnúca od Židovskej ulice po Beblavého. Na ulici je ranobarokový pravoslávny Chrám svätého Mikuláša. I: Mikulášska ulica v Bratislave:

.

Zdroj: https://i.pinimg.com/736x/da/16/2a/da162a0924771ef15087a849fcc4e887.jpg (28.3.2020)


minerál lat.  nerast  anorganická rovnorodá prírodnina  prvok alebo chemická zlúčenina  tuhého, kvapalného alebo plynného skupenstva, majúca určité fyzikálne a chemické vlastnosti, vytvorená rôznymi geologickými procesmi odohrávajúcimi sa v zemskej kôre (14;577).


mineralógia lat.+gr.  nerastopis  časť geológie, ktorej predmetom sú minerály, ich vlastnosti, zloženie, podmienky vzniku, geografické rozšírenia a použitie.

Mineralógiu tvoria tieto disciplíny:

    • systematická mineralógie,
    • kryštalografia,
    • optická mineralógia,
    • experimentálna mineralógia,
    • gemológia.

I: mineralogie, in: Petránek, J.: Geologická encyklopedie; Minerály a horniny Slovenska. Portál o našej neživej prírode.


minimum vzdelávacie  zvládnutie programu nevyhnutného pre absolutórium. :: pedagogika.


Minkowski, Hermann (22. 6. 1864 Aleksotas, Rusko, dnešný Kaunas, Litva  12. 1. 1909 Göttingen)  nemecký matematika fyzik, na počesť ktorého bol priestoročas nazvaný Minkowského priestor.


minucióznosť lat.  zmysel pre detail, dôkladnosť.


miskoncepcia angl.+lat.  nesprávna predstava.


mnemonika gr.  mnemotechnika.


mnohosten (geometria)  časť priestoru ohraničená mnohouholníkmi. Uhlopriečky, patriace do niektorej steny, sú stenové uhlopriečky, ostatné uhlopriečky sú telesové.


množina  súbor dobre rozlíšiteľných objektov (vecí, osôb, čísel ap.) chápaný ako nový objekt, ktorý sa označuje veľkými písmenami, napr. A, B atď.

Množiny sú súčasťou predmetu teórie množín.

Objekty, ktoré patria do množiny, sa nazývajú prvky množiny alebo body množiny, označujú sa malými písmenami, napr. a, b atď. a zapisujú sa do zložených zátvoriek, napr. množinu A, ktorá obsahuje práve tri objekty a, b a c, zapisujeme A = {a, b, c}.

Určenie množiny: množinu považujme za jednoznačne určenú len vtedy, keď vieme jednoznačne povedať, či do danej množiny patrí alebo nie, čo vyjadríme slovom práve, napríklad prvky množiny A z predchádzajúceho odseku sú práve prvky a, b, c.

Ak chceme vyjadriť, že prvok x je prvkom množiny M, tak to zapíšeme x  M (čo čítame: x je prvkom množiny M alebo x patrí množine M).

Ak chceme vyjadriť, že prvok x nie je prvkom množiny M, tak to zapíšeme x  M a zápis čítame x nie je prvkom množiny M alebo x nepatrí množine M.

Množinu možno určiť

    • vymenovaním všetkých jej prvkov, napr. B = {a, b, c},
    • určením charakteristických vlastností prvkov, ktoré patria do danej množiny, napr. B = {x  Z; 3 | x}, kde Z je množina všetkých celých čísel, symbol | znamená byť deliteľný, takže celý zápis čítame množina B, ktorej prvky sú celé čísla deliteľné číslom 3. Príklad pozri v pozn. 1)

Množina, ktorá neobsahuje žiadny prvok, sa nazýva prázdna množina a označuje sa znakom  alebo {}. Keďže prvkami množín môžu byť aj množiny, tak znak {} by označoval množinu, ktorej prvkom je práve jedna (v danom prípade) prázdna množina a mohli by sme ju zapísať aj {{}}. Príkladom prázdnej množiny by mohla byť množina všetkých prirodzených čísel menších ako nula. :: diagram Vennov, matematika, množina bodov, množina číselná, množina potenčná množiny, množina prázdna, množina univerzálna (matematika), množina usporiadaná, množina všetkých prirodzených čísel, množina základná, obor funkcie definičný, obor hodnôt funkcie, operácia množinová, prienik množín, + = {x ∈ ℝ | x > 0}, súčin množín karteziánsky, teória množín, zadávanie množiny pomocou vlastnosti charakterizujúcej jej prvky.


množina (Zlatoš, P.) – ľubovoľné jednoznačne vymedzené zoskupenie nejakých (často i značne rôznorodých) objektov – prvkov množiny – chápané ako jediný objekt. Množina je jednoznačne zadaná zoskupením svojich prvkov (446;23).


množina bodov  množina, ktorej prvky sú body.


množina čísel prirodzených  množina všetkých prirodzených čísel  množina, ktorej prvky tvoria prirodzené čísla. Množina všetkých prirodzených čísel sa označuje N.

Matematicky korektnú charakteristiku množiny všetkých prirodzených čísel podáva kniha 460;71:

Množinou všetkých prirodzených čísel rozumieme takú množinu N, na ktorej je definovaná funkcia +: N  N s nasledujúcimi vlastnosťami...:

(1) V N existuje práve jeden taký prvok, označíme ho 1, že

(n  N): n+  1

(2) Ak n+ = m+, tak n = m.

(3) Ak A je podmnožina množiny N s vlastnosťami

(31)

1  A

a

(32)

(n  N): [(n  A)  (n+  A)]

tak A = N.

Tento spôsob definície množiny N všetkých prirodzených čísel pochádza od G. Peana. Na axióme (3) sú založené dôkazy matematickou indukciou.“


množina číselná  množina čísel  množina, ktorej prvky sú čísla.

Klasický zápis číselnej množiny je: M = {1, 2, 3}; je to množina s názvom M a obsahuje tri prvky  jednotku, dvojku a trojku a na jej zápis sa použili zložené zátvorky {}.

Množiny často určujú, aké prvky si môžeme vyberať.

Na zápis toho, že nejaký prvok patrí do množiny M, sa používa znak , napr. 1  M. To, že nejaký prvok nepatrí do množiny M, zapisujeme pomocou znaku, napr. 5  M.

Množina môže byť aj prázdna, v tom prípade píšeme napr. P = {} alebo jednoduchšie P = . Prázdnou však nie je množina P = {}, pretože to je množina, ktorej prvkom je prázdna množina .

O množine sa nehovorí, že má prvky nejako usporiadané; na poradí prvkov v množine nezáleží. Ak by sme mali dve množiny, napr. C = {1, 2, 3} a D = {3, 2, 1}, tak by sme o nich povedali, že sú rovnaké, teda {1, 2, 3} = {3, 2, 1}.

Pokiaľ je v zápise množiny nejaký prvok zapísaný dvakrát, trikrát atď., tento dvojitý, trojitý atď. zápis toho istého prvku sa nepovažuje za dva, tri atď. prvky: napr. množina C = {1, 2, 3} a množina D = {3, 3, 2, 1, 1} sú rovnaké; znak prvku množiny nie je prvok množiny. :: matematika.


množina nekonečná  množina, ktorá nie je konečná, napr. napr. (2,  5), čo je interval, nekonečná množina pozostávajúca zo všetkých reálnych čísel ležiacich na číselnej osi medzi číslami 2 a 5, krajné body 2 a 5, krajné 2 a 5 doň nepatria. Nekonečné množiny sú súčasťou predmetu teórie množín. :: matematika.


množina potenčná množiny  množina, ktorej prvkami sú všetky podmnožiny tejto množiny.

Potenčná množina množiny A je množina (A), ktorej prvkami sú všetky podmnožiny množiny A.

Napríklad, ak A = {1, 2, 3}, tak (A) = {∅,{1},{2},{3},{1,2},{1,3},{2,3},{1,2,3,}}.

Predpokladajme, že všetky množiny, s ktorými pracujeme, sú prvkami istej univerzálnej množiny U. :: matematika.


množina prázdna – množina bez prvkov; množina, ktorá nemá nijaké prvky. Prázdnu množinu označujeme znakom .

Pojem prázdnej množiny potrebujeme napríklad pri vymedzovaní disjunktných množín, pri vyjadrovaní (reprezentovaní) vlastností pomocou množín atď. :: matematika, teória množín.


množina univerzálna (matematika)  univerzum, základná množina, základný priestor  množina všetkých prvkov, ktoré sú relevantné v rámci daného kontextu (domény, problému). Univerzálna množina je nadmnožinou všetkých množín, ktoré v rámci danej oblasti alebo problému berieme do úvahy. Veľkosť univerzálnej množiny závisí od daného kontextu.

Pri rozmanitých matematických úvahách sa môžu vyskytovať rôzne základné množiny. Často sa základná množina pri úvahe výslovne nespomína. Robí sa to najmä vtedy, keď je čitateľovi jasné, ktorá množina by v tej úvahe mohla byť základnou množinou (cf 30;30, 460;39)

Pri použití Vennových diagramov sa základná množina zobrazuje napríklad ako obdĺžnik a podmnožiny ako oválne obrazce alebo kruhy, napr.

kde Z je základná (univerzálna) množina a množiny A, B, C sú jej podmnožiny.


 :: matematika, teória množín.


množina určená –


množina usporiadaná  množina, na ktorej je definované usporiadanie. :: matematika.


množina všetkých prirodzených čísel  množina N, na ktorej je definovaná funkcia

+: N  N 

s týmito vlastnosťami:

1. V N existuje práve jeden taký prvok, označujeme ho 1, že

(n  N): n+  1

2. Ak n+ = m+, tak n = m.

3. Ak A je podmnožina množiny N s vlastnosťami

31.

1  A

a

32.

(n  N): [(n  A)  (n+  A)],

tak

A = N.

(460;72).


množina základná  množina univerzálna (matematika), základný priestor – množina, z ktorej sa berú všetky podmnožiny pri uvažovaní v istej ohraničenej oblasti matematiky.


množiny totožné – množiny, ktoré nezávisle od spôsobu ich zadania majú tie isté prvky. V súlade s čím potom pre ľubovoľné množiny X, Y platí:

X = Y  ( x)(x  X  x  Y).


Táto vlastnosť množín sa nazýva extenzionalita (446;23).


množstvo – určitý počet, kvantum. Predstava množstva je matematický útvar, tvoriaci súčasť pravekého (preskriptuálneho) matematického významového univerza.


množstvo hmoty (Newton, I.) –– dnes nazýva hmotnosť –– miera hmoty daná jej hustotou a veľkosťou.


množstvo látkové (fyzika) – základná fyzikálna veličina, ktorej jednotkou je mol (K); symbol n.


množstvo pohybu (Newton, I.) –– miera pohybu daná jeho rýchlosťou a množstvom hmoty.


moc plná (právo)  prejav vôle určitej osoby, ktorým vyhlasuje inú osobu za svojho zástupcu povolaného uskutočňovať za ňu a jej menom nejaký právny úkon.


moc právna  vlastnosť súdneho alebo správneho rozhodnutia spočívajúca v jeho konečnosti, záväznosti a nezmeniteľnosti. :: právo.


moc verejná  moc autoritatívne priamo alebo sprostredkovane rozhodujúca o právach a povinnostiach subjektov. Výkon verejnej moci uskutočňuje orgán verejnej moci. :: orgán moci verejnej, právo.


model (umenie výtvarné)  predloha umeleckého stvárnenia, obyčajne osoba alebo vec.


model ekonomický  zjednodušená verzia niektorého aspektu ekonomickej reality v podobe rovníc, grafov i slovných vyjadrení podávajúca informácie najmä o vzťahu príčin a následkov v rámci ekonomickej reality. :: ekonómia.


model funkčný  model napodobňujúci funkčnú stránku modelovaného objektu.

Tvorba funkčného modelu je funkčné modelovanie. :: model.


model fyzikálny  fyzikálny významový útvar reprezentujúci spôsob (princípy) fungovania tej ktorej oblasti fyzikálnej reality. :: fyzika.


model kartografický  model geografickej reality vytvorený kartografickými výrazovými prostriedkami, ako napríklad glóbus, rovinná mapa, reliéfny mapa, virtuálna mapa a podobne. :: kartografia.


model matematický  opis štruktúry a správania nejakého objektu  (javu) matematickými prostriedkami, ako grafy, tabuľky, rovnice...

Tvorba matematického modelu je matematické modelovanie. :: model.


model molekulový  fyzikálny model, reprezentujúci molekuly a ich procesy.


model štruktúrny  model napodobňujúci vnútornú štruktúru modelovaného objektu.

Tvorba štruktúrneho modelu je štruktúrne modelovanie.


model vesmíru  spôsob prezentácie alebo sumárna formulácia teoretických záverov zo skúmania alebo pozorovania vesmíru, napríklad kozmologický model vesmíru.


model vesmíru kozmologický  kozmologický významový útvar, v rámci ktorého (a pri konštruovaní ktorého) kozmológia formuluje teoretické závery o štruktúre a vývoji vesmíru. Tieto závery overuje najmä na základe pozorovaní a poznatkov mimogalaktickej astronómie.

Každá kozmologická teória vychádza z určitých postulátov (teoretických predpokladov), na ktorých buduje modely vesmíru, pričom základným  postulátom je predpoklad všeobecnej platnosti fyzikálnych zákonov (97;302). :: model vesmíru kozmologický štandardný.


model vesmíru kozmologický štandardný  teória big bangu, model ΛCDM, Lambda-CDM model  model vesmíru 1. s kozmologickou konštantou Λ súvisiacou s energiou vákua vysvetľujúcou zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru pôsobiace proti účinkom gravitácie a 2. so studenou tmavou hmotou (angl. cold dark matter)


modelovanie funkčné  tvorba funkčného modelu. :: modelovanie.


modelovanie matematické  matematický významový proces spočívajúci v tvorbe matematického modelu. :: modelovanie.


modelovanie štruktúrne  tvorba štruktúrneho modelu. :: modelovanie.


mól lat.  základná jednotka SI. :: fyzika.


molekula lat.  elektricky neutrálna častica, ktorá sa skladá z presne definovaného počtu atómov.

Molekuly sa navzájom odlišujú podľa toho, ktoré atómy ich tvoria a aký je počet týchto atómov, napr. molekuly vodíka H2 sú zložené z dvoch atómov vodíka, molekuly vody H2O sa skladajú z doch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka.

Priemer najmenších molekúl je rádove 1010 m.

Z molekúl sa skladá teleso, pričom priestor telesa molekuly nevypĺňajú spojito: medzi molekulami sa vždy nachádzajú medzery, ktorých veľkosť závisí od druhu a skupenstva látky a od vonkajších podmienok, najmä tlaku a teploty. Jedným z dôkazov existencie medzier medzi molekulami je stlačiteľnosť látok.

Medzi molekulami pôsobia medzimolekulárne sily:

    • príťažlivé sily,
    • odpudivé sily.

Odpudivé sily prevládajú pri malých vzájomných vzdialenostiach molekúl.

Príťažlivé sily prevládajú pri väčších vzdialenostiach medzi molekulami.

Medzimolekulárne sily sa veľmi rýchle zmenšujú so vzdialenosťou medzi molekulami, takže vo vzdialenosti, ktorá sa rovná asi päťdesiat priemerov molekuly, sú už medzimolekulárne sily zanedbateľne malé.

Molekuly všetkých látok sú v neustálom pohybe, ktorý je neusporiadaný a chaotický: veľkosť a smer rýchlosti jednotlivých molekúl sa neustále mení. Dôkazom neustáleho pohybu molekúl látky je napr. Brownov pohyb.

Od existencie medzimolekulárnych síl a neustáleho pohybu molekúl látky závisia vlastnosti skupenstiev látky skupenstva pevného, kvapalného alebo plynného.

Z látky pevného skupenstva pozostáva pevné teleso.

Z látky kvapalného skupenstva pozostáva kvapalné teleso.

Z látky plynného skupenstva pozostáva plynné teleso.

 :: fyzika, chémia, vlnenie mechanické.


monarchia habsburská  podunajská monarchia  komplex krajín spojených vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych Habsburgovcov, ktorý vznikol roku 1526, keď bol rakúsky arcivojvoda Ferdinand I. Habsburský zvolený za českého a uhorského kráľa.

Pragmatickou sankciou z roku 1713 bola zabezpečená nedeliteľnosť habsburskej monarchie.

Roku 1804 vzniklo Rakúske cisárstvo.

Rakúsko-uhorským vyrovnaním 1867 sa habsburská monarchia transformovala na Rakúsko-Uhorsko, ktoré existovalo do roku 1918 (cf 16;242).


moment krútiaci (technika)  pôsobenie sily na bod vzdialený od osi otáčania (hriadeľa) pri rotačných pohonných systémoch; fyzikálne ide o moment sily.


monóm (algebra)  jednočlen  matematický výraz s jedným členom. :: matematika.


montáž (technika)


Robotníci pri montáži nosného

piliera

(zdroj: Montáž, Wikipedie)

  zostavovanie, zostavenie strojov, zariadení alebo stavebných konštrukcií zo súčiastok na čiastkové mechanizmy, agregáty alebo hotové výrobky (14;588, 442;269). :: technologickosť.


more  súvislá vodná plocha tvoriaca časť oceána oddelená od jeho otvorenej časti súšou alebo vyvýšeninami morského dna.

Moria sa členia na


more medziostrovné  more nachádzajúce sa medzi dvoma alebo viacerými ostrovmi.


more okrajové  more oddelené od oceánu ostrovmi, polostrovmi a podmorskými prahmi.


more vnútorné  vnútrozemské more takmer uzavreté medzi pevninami, napr. Stredozemné more.


morféma gr.  najmenšia významonosná sekvencia; najmenšia vydeliteľná časť slova alebo slovného tvaru, ktorá je nositeľom významu alebo funkcie; nositeľom významu je napr. koreňová, príponová morféma, nositeľom funkcie je napr. spojovacia morféma (cest-o-pis) (5;94). :: lingvistika.


morféma koreňová  koreň. :: lingvistika.


morfogenetický gr.  formotvorný.


morské národy  kmene, ktoré okolo 1200 pr. n. l. ohrozovali Egypt, Stredomorie a Malú Áziu a spôsobili zánik Chetitskej ríše a Ugaritu. Časť týchto kmeňov sa usadila v Palestíne (Filištínci) a v Malej Ázii (Frýgovia, Lýdovia).


motív (psychológia)  psychická príčina (pohnútka, dôvod) vôľového konania, jeho vedomé určujúcno, ktorá sa však nemusí stať začiatkom konania, pretože to je iba všeobecná dispozícia pre niečo, čo sa neskôr môže uskutočniť; môže zostať stále latentná, môže byť len želaním, ktoré nikdy neprejde do štádia konania alebo jeho realizácia môže byť odložená na neskorší čas (cf 70;113).


motivácia (psychológia)  podsystém motivačno-emocionálneho systému tvorený súborom motívov (pohnútok, hybných síl) určujúci smerovanie ľudského indivídua k dosiahnutiu určitého objektu alebo mentálneho stavu alebo k vyhnutiu sa im.

Cieľom psychologického skúmania motívácie je odhalenie príčin správania a prežívania človeka.


motor hnací  motor určený alebo slúžiaci na poháňanie.


Mpc  megaparsek.


mŕtvy  človek nejaviaci známky života. :: zomretý.


MS Excel  tabuľkový procesor, ktorý je aplikáciou pod operačným systémom Windows a ktorého ťažiskom práce je spracovanie údajov usporiadaných do tabuliek. :: tabuľka (MS Excel).


M-teória – sieť teórií, z ktorých každá opisuje určitý aspekt vesmíru v rámci istého rozsahu – sily prírody, častice a ich priestorovočasový rámec. Buduje sa s očakávaním alebo ambíciou byť konečnou teóriou alebo teóriou všetkého.

M-teória je skupina rozdielnych teórií dobre opisujúcich pozorovanie tej či onej triedy fyzikálnych javov. Teórie tvoriace M-teóriu sa považujú za aspekty jednej fundamentálnej teórie, podľa ktorej náš vesmír nieje jediný možný. M-teória predpokladá, že z ničoho vzniklo veľmi veľa vesmírov, pričom ich kreácia si nevyžaduje intervenciu nejakej nadprirodzenej bytosti, pretože tieto viacnásobné vesmíry vznikli prirodzene, čiže podľa fyzikálnych zákonov.Podľa M-teórie má každý z vesmírov veľa možných histórií a veľa možných stavov v neskoršom období vrátane súčasnosti, z ktorých nie každý je vhodný na existenciu života a len niektoré umožňujú vznik bytostí podobných človeku. :: fyzika.


múzejníctvo gr.  súbor múzejných činností, ich prostriedkov a výsledkov.


muzikológia gr.  hudobná veda, veda o hudbe, vedy o hudbe  umenovedné odvetvie interdisciplinárnej povahy, ktoré zahrnuje hudobnú akustiku, organológiu, hudobnú fyziológiu, hudobnú psychológiu, hudobnú estetiku, hudobnú sociológiu, hudobnú filozofiu, hudobnú teóriu, hudobnú históriu, hudobnú grafiku, hudobnotextovú interpretáciu, hudobnú interpretáciu a hudobnú pedagogiku.

V rámci hudobnej vedy sa vyčleňujú štyri základné odbory:

 • historiografický (hudobná paleografia, dejiny hudobných nástrojov, dejiny hudobných druhov, ...),

 • systematický;

 • hudobnoteoretický;

 • etnomuzikologický.

Predmetom výskumu v muzikológii je hudba.

Zakladateľom modernej muzikológie je J. N. Forkel (1749 – 1818) (cf. 205;93). :: abeceda hudobná, akustika hudobná, Bartók, Béla, hudba, hudba (hudba), hudba (romantizmus), myslenie hudobné, patetico (hudba), sloh hudobný, umenoveda.


muž  dospelý človek mužského pohlavia.


myslenie (veda kognitívna)  komputačný proces odohrávajúci sa na mentálnych reprezentáciách, ktoré majú neurobiologický charakter.


myslenie hudobné – autonómna oblasť myslenia spočívajúca v operovaní s tónmi, tónovými komplexami v predstavách, v mysli; ide o myslenie „v prvkoch tvoriacich súčasti logickej hudobnej kategórie“ čiže tonality a tektoniky (402;8) a o metódu hudobnej tvorby ((402;11). :: hudba.


myslenie inžinierske  myslenie podobné ako myslenie vedecké, no na rozdiel od neho cieľom inžinierskeho myslenie nie je znalosť samotná, ale i jej využitie s cieľom preklenúť medzeru medzi vedeckým výskumom a technickým výtvorom. :: inžinierstvo.


myslenie matematické  matematický významový proces spočívajúci v tvorbe matematických významových útvarov reprezentujúcich matematické objekty, v transformáciách týchto významových útvarov a v otvorenom súbore operácií s nimi podľa matematických pravidiel.

O zárodkoch matematického myslenia človeka svedčia napríklad vrubovky. :: matematika, pravidlo matematické.


myslenie umelecké  názorné myslenie v oblasti umenia, špecifický významový proces spočívajúci v tvorbe obrazov a v práci s nimi; príznačná je preň typizácia, čiže zovšeobecňovanie prostredníctvom jedinečného, konkrétneho, zmyslovo názorného. Druhom umeleckého myslenia je napr. hudobné myslenie. :: umenie.


mystika gr.  – pasívna, prijímajúca stránka ezoteriky (171;135).


mytológia grécka  súbor gréckych mýtov. Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného života pozemského; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševedúci, i nad nimi vládne Osud.

Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. V mytologických obrazoch sa začínajú objavovať hrdinovia, ktorí často vyzývajú do boja vládcov Olympu, svedčí o tom, že v človeku stále viac rástlo presvedčenie o jeho silách.

Plastické obrazy sa nepodrobovali tak prísne nábožensko-dogmatickým systémom ako vo východných mytológiách; ich vzťahy boli dosť voľné. Tak ako sa zmenšoval nábožensko-kultovný obsah starogréckych mýtov, rástol význam umelecko-estetických prvkov, ktoré v nich boli veľmi bohato zastúpené.

Najstaršími pamiatkami starogréckej mytológie sú homérske básne. :: Eros (mytológia grécka), Homér, Chaos (mytológia grécka), Psyché, Zeus, zlaté rúno (mytológia grécka).


mytológia rímska  súbor mýtov spojených s mestom Rím a s rímskym štátom (praotec Rimanov Aeneas, zakladatelia mesta Romulus a Remus...). Na rímsku mytológiu mala výrazný vplyv grécka mytológia, neskôr, najmä v období cisárstva, aj motívy egyptské a z ďalších blízkovýchodných krajín. Rímskomytologické významové univerzum je výdatným zdrojom rímskeho i neskoršieho európskeho umeleckého významového univerza.:: Grácie, mytológia.


 Hlavná časť M