začiatok polpriamkybod, z ktorého vychádza polpriamka.

 :: geometria.


začiatok sústavy súradnicovej bod O, v ktorom sa pretínajú súradnicové osi.

 :: fyzika, geometria.


zadanie funkcie (matematika) – vyjadrenie, znázornenie, definovanie funkcie (jej predloženie na skúmanie, riešenie...) týmito spôsobmi:

    • rovnicou.
    • slovným opisom,
    • tabuľkou,
    • grafom.

 :: funkcia (matematika).


zadávanie množiny pomocou vlastnosti charakterizujúcej jej prvky vymedzovanie alebo určovanie množiny charakteristickou vlastnosťou jej prvkov, t. j. vlastnosťou, ktorú má každý prvok množiny a nemá nijaký iný objekt, čo možno uskutočniť napríklad zápisom A = {x B; V (x)}, ktorý čítame: množina A obsahuje prvky z množiny B, ktoré majú vlastnosť V.

 :: matematika, množina, teória množín.


zafír lat.<gr.<hebr.<sa.

 – modrá drahokamová odroda korundu.

 :: gemológia, klenotníctvo.


Záhorie – región na západnom Slovensku zo severozápadu ohraničovaný riekou Moravou, tvoriacou zároveň štátnu hranicu s Českom a Rakúskom, na severe Bielymi Karpatami a Myjavskou pahorkatinou a na východe Malými Karpatami.

 :: geografia.


zahrnovanie – zahŕňanie – pojímanie so seba, obsahovanie, robenie súčasťou.


zahrnutie – pojatie do seba, obsiahnutie, urobenie súčasťou.


zachytávanie – zabraňovanie neželateľnému pohybu uchopovaním; hromadenie, zadržiavanie obmedzovaním pohybu; upevňovanie, prichytávanie, pripevňovanie, ; zasahovanie niečo pri pohybe; registrovanie.


zachytenie – zabránenie neželateľnému pohybu uchopením; nahromadenie, zadržanie obmedzením pohybu; upevnenie, prichytenie, pripevnenie; zasiahnutie niečoho pri pohybe; zaregistrovanie.


základ sústavy číselnej – maximálny počet číslic, ktoré máme k dispozícii, napr.

 :: informatika, matematika.


základňa plochá základňa nevychyľujúca sa z roviny alebo plochy.


základy matematiky matematický odbor zahrnujúci matematické disciplíny, ako

Základy matematiky úzko súvisia s filozofiou matematiky.

 :: matematika.


zákon Archimedov fyzikálny zákon, podľa ktorého každé pevné teleso ponorené do nejakej kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá sa rovná hmotnosti kvapaliny ním vytlačenej.

 :: fyzika.


zákon biologický – podstatná súčasť predmetu biológie tvorená prírodným zákonom, ktorým sa riadi život ako svojbytná forma pohybu hmoty, teda ten ktorý zákon rastu, zákony biogenetické, zákony vývoja v zmysle fylogenetickom i ontogenetickom, zákony zanikania života.


zákon Coulombov fyzikálny zákon predstavujúci základný zákon elektrostatiky.

 :: elektrostatika, fyzika.


zákon distributívny násobenia vzhľadom na sčítanie – výrok: pre ľubovoľné tri prvky x, y, z zo spoločného nosiča dvoch binárnych operácií „.“ a „+“ platí: x . (y + z) = (x . y) + (x . z) (168;18).

 :: algebra, matematika.


zákon ekonomický – spoločenský zákon tvoriaci súčasť predmetu ekonómie spočívajúcu vo všeobecnej, podstatnej, nevyhnutnej, relatívne stálej a opakovateľnej reálne existujúcej vnútornej súvislosti medzi ekonomickými javmi, ekonomickými procesmi alebo ich jednotlivými stránkami reprezentovaný zákonom ekonómie.

 :: ekonómia, ekonomika.


zákon ekonómie vedecký ekonomický zákon spoločenský zákon, reprezentujúci určitý objektívny ekonomický zákon alebo zákony ekonomiky v stupni adekvátnosti, v akom je ekonomická veda (ekonómia) schopná preniknúť do štruktúr ekonomickej reality.

 :: ekonómia, ekonomika.


zákon fyzikálny vedecký zákon tvoriaci fyzikálny významový útvar, ktorý je výsledkom poznania fyzikálnej zákonitosti, je reprezentáciou vzťahov medzi materiálnymi objektmi, bez výnimky platí v určitej vymedzenej oblasti a je experimentálne overiteľný; zvyčajne sa formuluje matematickým vzťahom medzi veličinami.

Fyzikálne zákony sa týkajú javov, ktoré sú súčasťou všetkých zložitejších foriem pohybu hmoty.

 :: fyzika, fyzika teoretická, princíp fyzikálny, zákon gravitačný Einsteinov, zákon pohybový, zákon zachovania, zákon zachovanie elektrického náboja, zákon zachovania energie, zákon zachovania hmotnosti, zákon žiarenia.


zákon gravitačný Einsteinov fyzikálny zákon tvoriaci súčasť všeobecnej teórie relativity, podľa ktorého je zakrivenie priestoru okolo hmotného telesa tým väčšie, čím väčšia je jeho hmotnosť.


zákon chemický (chémia) zákon, ktorým sa riadia chemické deje.


zákon Moorov empirické pravidlo, podľa ktorého sa počet tranzistorov na jednom čipe zdvojnásobí približne každé dva roky.


zákon Ohmovfyzikálny zákon, definujúci vzájomný vzťah medzi elektrickým prúdom, elektrickým napätím a elektrickým odporom.

 :: elektrotechnika, fyzika.


zákon pohybový zákon pohybu fyzikálny zákon matematicky reprezentujúci pohyb telesa alebo priebeh pohybu všeobecnejšieho druhu alebo tvorený súborom závislostí, odhaľujúcich všetky údaje o pohybe bodu.

Základnými pohybovými zákonmi sú Newtonove pohybové zákony.

 :: fyzika.


zákon Stefanov-Boltzmannov fyzikálny zákon, podľa ktorého úhrnná energia vysielaná jednotkou plochy absolútne čierneho telesa za sekundu je úmerná štvrtej mocnine absolútnej teploty tohto telesa.


zákon veľkých čísel súčasť predmetu teórie pravdepodobnosti, tvorená vlastnosťou hromadných náhodných udalostí spočívajúcou v tom, že súhrnné pôsobenie veľkého množstva náhodných udalostí vedie k výsledkom, ktoré skoro vôbec nezávisia od náhody.


zákon zachovania fyzikálny zákon, podľa ktorého sa v sústave izolovanej od okolia celková hodnota niektorej fyzikálnej veličiny (napr. energie, hmotnosti, hybnosti atď.) nemení.

 :: fyzika, zákon zachovanie elektrického náboja, zákon zachovania energie, zákon zachovania hmotnosti.


zákon zachovanie elektrického náboja – fyzikálny zákon, podľa ktorého elektrický náboj sa nedá ani vytvoriť ani zničiť.

 :: elektrotechnika.


zákon zachovania energie vedecký zákon, podľa ktorého energiu nemožno vyrobiť ani zničiť, možno ju iba  premeniť na iný druh energie.

 :: fyzika, zákon fyzikálny.


zákon zachovania hmotnosti fyzikálny zákon, podľa ktorého sa celková hmotnosť pri ľubovoľnom deji nemení.

 :: fyzika.


zákon zotrvačnosti – prvý Newtonov pohybový zákon zákon, podľa ktorého hmotný bod, na ktorý nepôsobia žiadne sily, je v inerciálnej vzťažnej sústave v pokoji, alebo sa pohybuje rovnomerne priamočiaro.

 :: fyzika, zákon fyzikálny.


zákon žiarenia fyzikálny zákon reprezentujúci vzťah medzi absorpciou a emisiou žiarenia telesom. Tento zákon vyslovil R. G. Kirchhoff v r. 1859.


zákonitosť ekonomickáspoločenská zákonitosť, spočívajúca v pravidelnej postupnosti ekonomických procesov v dôsledku pôsobenia určitých ekonomických zákonov ako nevyhnutných vnútorných súvislostí medzi ekonomickými javmi.

 :: ekonómia, ekonomika.


zákonitosť fyzikálna prírodná zákonitosť tej ktorej oblasti fyzikálnej reality, napr. kvantová zákonitosť.

 :: fyzika.


zákonitosť kvantováfyzikálna zákonitosť, ktorou sa riadia objekty mikrosveta.

 :: fyzika, fyzika kvantová.


zákonník (právo) kódex zbierka zákonov z istej právnej oblasti.

 :: kodifikácia (právo).


zákony pohybové Newtonove tri základné zákony klasickej mechaniky formulované I. Newtonom:

    1. zákon zotrvačnosti,
    2. zákon sily,
    3. zákon akcie a reakcie.

 :: fyzika, mechanika klasická.


záležaniematie hlbokého záujmu, prejavovanie mimoriadneho záujmu, pociťovanie osobitného vzťahu k niečomu/niekomu.


Zalitavsko Translajtánsko neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefánskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeka), ktoré tvorili uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle). Názov sa používal od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) a je odvodený od rieky Litava (maď. Lajta, nem. Leitha), po ktorej prebiehala hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou dualistickej Rakúsko-uhorskej monarchie.

 :: geografia, Slovensko.


zamestnanie – pravidelná práca za mzdu; pracovný pomer.


zánik látok východiskových pri reakcii chemickej rušenie sa chemických väzieb v molekulách východiskových látok pri chemickej reakcii.

 :: chémia.


Západ západná polovica Starého sveta alebo priestor, ktorý obývajú tie národy, ktoré si osvojili západnú kultúru; krajiny a/alebo kraje ležiace západným smerom; pozri západná filozofia.

Západ a Východ tvoria vedno oba polkruhy orbis terrarum.

Výrazom západ (okcident, lat. occident) sa označuje jedna zo svetových strán.


zápis zapísanie, zapisovanie, zaznačenie, zaznačovanie do zoznamu; napísaný jazykový prejav, záznam; zápisnica, protokol; zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text.


zápis čísla zaznamenanie, zaznačenie alebo zapísanie čísla (zvyčajne pomocou číslic).

 :: matematika, rád (matematika).


zápis matematický zapísanie matematického textu. :: matematika.


zapísanie – písomné zachytenie na zapamätanie, uchovanie; písomné zachytenie do zoznamu.


zapísaný – písomne zachytený.


zapisovač súradnicový – angl. plotter – grafické výstupné zariadenie počítača, určené pre zobrazenie vektorovej grafiky.

 :: počítač.


zapisovanie – písomné zachytávanie na zapamätanie alebo uchovanie; písomné zachytávanie do zoznamu; určovanie dediča záznamom; pokrývanie písaním.


zápoj – vzájomný dotyk alebo prenikanie korún stromov.


zaradenieumiestnenie na príslušnom mieste v usporiadanom celku; zahrnutie do (usporiadaného) celku; začlenenie podľa kritérií do rovnorodého celku; zatriedenie.


zaraďovanie – umiestňovanie na príslušnom mieste v usporiadanom celku; zahrňovanie do (usporiadaného) celku; začleňovanie podľa kritérií do rovnorodého celku; zatrieďovanie.


zariadenie – 1. mechanizmus na vykonávanie istej činnosti; prístroj, stroj, nástroj alebo technický systém či technologický celok; 2. inštitúcia, ustanovizeň, ústav.

 :: stroj, zariadenie elektrické, zariadenie elektronické, zariadenie experimentálne, zariadenie meracie, zariadenie strojové, zariadenie technické, zariadenie technologické, zariadenie telekomunikačné.


zariadenie elektrické technické zariadenie, ktoré k svojej činnosti alebo k svojmu pôsobeniu využíva účinky elektrických alebo elektromagnetických javov. Skladá sa z elektrických obvodov, elektrickej inštalácie a elektrických predmetov.


zariadenie elektronické technické zariadenie vybavené elektronickými obvodmi.

 :: elektronika.


zariadenie experimentálne prostriedok poznania používaný pri experimentovaní.


zariadenie meracie zariadenie určené na meranie nejakej fyzikálnej veličiny čiže na prevod meranej fyzikálnej veličiny na merateľný údaj.

 :: prístroj merací.


zariadenie strojové technické zariadenie, ktoré sa vyznačuje aspoň jednou motoricky poháňanou pohyblivou časťou. Medzi strojové zariadenia zahrnujú stroje, skupiny strojov a vymeniteľné prídavné zariadenia.

 :: strojníctvo.


zariadenie technické súbor nástrojov, prístrojov, mechanizmov atď. slúžiacich na produkciu, vyžadujúcu použitie zložitých metodík a procesov, napr. aparát kozmický, lietadlo.


zariadenie technologické súhrn strojových zariadení, zabezpečujúci ucelený čiastkový technologický proces.

 :: technológia.


zariadenie telekomunikačné zariadenie na dopravu správ pomocou elektrickej energie, napr. telefónne, telegrafné...

 :: telekomunikácie.


zásoba – množstvo niečoho určené na použitie v prípade potreby, rezerva, záloha.


zásobník schránka, nádrž a podobne na zhromažďovanie materiálu určeného na použitie.


zastúpenie  – 1. vykonanie, vykonávanie niečoho za niekoho iného alebo za niečo iné, nahradenie; 2. účasť, podiel.


zátvorka – znamienko oddeľujúce časti, poznámky vložené do textu, ohraničujúce počtové výrazy ap.

 :: zátvorka (matematika).


zátvorka (matematika) matematický symbol, ktorý vyznačuje poradie matematických operácií a znamená, že operácia, ktorá je v zátvorke, má prednosť pred operáciou mimo zátvorky. Napríklad a (b + c) znamená, že najprv treba spočítať čísla b a c a až potom tento súčet vynásobiť číslom a.


záujem (psychológia)  – uvedomená potreba, (zvýšená) pozornosť o niečo alebo napäté sústredenie mysle na niečo, čo je potrebné. Záujem je veľmi dôležitý významový útvar, ktorý má orientačnú funkciu – orientuje, no zároveň aj zužuje, či priam obmedzuje alebo skresľuje pohľad na realitu. Záujem tematizujú rôzne disciplíny, napríklad sociológia, psychológia, ekonómia atď., ktoré vytvárajú špecifické pojmy záujmu, napríklad sociologický pojem záujmu, psychologický pojem záujmu a pod. Zo záujmu sa rodí sklon (71;190).

Objektívnym základom záujmov sú potreby.


záujem verejný (právo) – všeobecne prospešný záujem, predovšetkým záujem štátu alebo inej verejnoprávnej korporácie, opak čisto súkromného záujmu.

 :: správa verejná.


záviseniebytie podmieneným okolnosťami.

 :: funkcia (matematická), funkcia stavová.


zaznačovanie – zapisovanie, zaznamenávanie.; označovanie, značenie.


záznam zaznamenaný text alebo zápis, ktorého účelom je niečo zachovať, uchovať, prípadne i pripomenúť, poznámka o niečom; zaznamenanie.

 :: záznam informácie (informatika).


záznam informácie (informatika)zachytenie informácie kódom.


zaznamenanie zapísanie, zaznačenie, poznačenie; zachytenie technickými prostriedkami.


zážitok (psychológia) – psychický zážitok, duševný zážitok – duševný jav prežívaný jedincom, ako vnímanie, myslenie, predstavovanie..., no vždy s istým citovým sprievodom.

 :: zážitok psychedelický.


zážitok psychedelický – zážitok, týkajúci sa úmyselného užitia psychedelickej drogy a stavu, ktorý nastane po jej užití (740;701).

 :: psychológia.


zbehlosťzručnosť, skúsenosť, matie praxe.


zber informácií (informatika)súčasť informačného procesu spočívajúca v uvedomelom výbere a analýze informácií o sledovanom objekte, jave alebo procese nevyhnutnom pre správnu funkciu informačného systému.

 :: informácia.


zbierka súbor usporiadaných (zaujímavých, významných, cenných) predmetov, ktoré sú z nejakého hľadiska prehľadne utriedené, zbierka obrazov, starých zbraní, poštových známok atď.


zbraň nástroj, predmet, prostriedok, ktorým sa bojuje. Zbraň umožňuje používateľovi dôraznejší a účinnej útok alebo obranu.

 :: zbraň laserová, zbraň vojenská, zbrane hromadného ničenia.


zbraň laserová vojenská zbraň používajúca laser s vysokou energiou žiarenia a vyznačujúca sa schopnosťou zasiahnuť alebo deaktivovať daný cieľ pomocou priameho prenosu laserového lúča.

 :: vojenstvo.


zbraň vojenská zbraň, ktorá je vojenským materiálom podľa osobitného predpisu.

 :: vojenstvo.


zbrane hromadného ničenia – jadrové (vrátane vodíkových), biologické (bakteriologické) a chemické zbrane.

 :: vojenstvo.


zdieľanie spoločné matie niečoho alebo podieľanie sa na niečom.


zdravotníctvo – sústava opatrení, inštitúcií a činností zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť a prístup k nej.

 :: medicína, pracovník zdravotnícky.


zdroj prameň 1. miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, alebo z čoho niečo vychádza;

2. pôvodca, spôsobujúcno vzniku alebo jestvovania niečoho.

:: zdroj (ekonómia), zdroj elektrický, zdroj informácie (informatika), zdroj napätia (elektrotechnika), zdroj vlnenia, zdroj zvuku, zdroje energie.


zdroj (ekonómia) angl. resource služba alebo aktívum využívané pri produkcii tovarov a služieb, ktoré uspokojujú potreby alebo chcenia človeka. Zdroje sú limitované (obmedzené, vzácne), na rozdiel od potrieb, ktoré sú nekonečné; toto napätie medzi zdrojmi a potrebami je vzácnosť.


zdroj elektrický – zdroj elektrickej energie v troch významoch: 1. (v teoretickej elektrotechnike) abstraktný model prvku elektrického obvodu reprezentujúci buď zdroj elektrického napätia alebo zdroj elektrického prúdu; 2. elektrické zariadenie, meniace elektrickú energiu na výstup požadovaného elektrického napätia, prúdu a frekvencie pre pripojený elektrický spotrebič; 3. napájací zdroj, čiže zariadenie pre napájanie elektrického alebo elektronického obvodu, zvyčajne prispôsobujúce elektrickú energiu z iného zdroja pre potreby daného obvodu, môže to byť stabilizovaný zdroj, spínaný zdroj, vysokonapäťový zdroj atď.

V praxi má prevažná väčšina reálnych elektrických zdrojov, t. j. zariadení na premenu energie na elektrickú, charakter bližší napäťovému zdroju (t. j. majú relatívne malý vnútorný odpor); preto elektrický zdroj nazývame aj zdroj elektrického napätia. Póly sú vyvedené na povrch zdroja a upravené na praktické použitie; volajú sa svorky zdroja. Keď elektrický obvod nie je pripojený na zdroj, obvodom prúd neprechádza (cf Zdroj (elektrotechnika), in: Wikipédia (18. 12. 2020)).

 :: elektrina, elektrotechnika, energia elektrická.


zdroj informácie (informatika) – časť informačného systému tvorená fyzikálnym systémom, ktorým môže byť technické zariadenie, proces, jav, človek atď.


zdroj napätia (elektrotechnika) – zdroj elektrického napätia – elektrický zdroj, ktorý na svojom výstupe udržiava stále elektrické napätie bez ohľadu na odoberaný elektrický prúd, napr. elektrochemický článok, rotačný generátor...


zdroj vlnenia kmitavý pohyb, napr. kmitanie membrány reproduktora, ladičky, struny.


zdroj zvuku podmienka vzniku zvuku, spočívajúca v pružnej hmote, napr. struna, blana...

 :: zvuk (fyzika).


zdroje energie – látky a procesy, ktoré sa vyskytujú v prírode a ktoré ľuďom umožňujú získavať energiu, nevyhnutne potrebnú pre ich existenciu.

Zdroje energie sa delia na

    • obnoviteľné zdroje energie,
    • neobnoviteľné zdroje energie.


združenie – dobrovoľné zoskupenie ľudí alebo organizácií so spoločným cieľom.


zdvih (hra kartová) – zostava kariet, po jednej od každého hráča, patriaca hráčovi, ktorý pridal najvyššiu kartu.

V mariáši sa zdvih označuje štych.


Zem zemeguľa, v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.


Zloženie vnútra Zeme.                            Autor: SHUTTERSTOCK

Na vertikálnom priereze Zemou možno rozlíšiť:

    • zemské jadro,
    • zemský plášť,
    • zemská kôra,
    • hydrosféra,
    • troposféra,
    • stratosféra,
    • mezosféra
    • termosféra (ionosféra),
    • exosféra.

Vyčleňuje sa taktiež litosféra zahŕňajúca zemskú kôru a najvrchnejšiu časť zemského plášťa, ktorá je rozlámaná na tektonické platne.

Vo vrchnom plášti pod litosférou sa nachádza astenosféra

 :: Afrika, Amerika, Antarktída, Austrália, Ázia, čínština, deň (astronómia), Európa, fáza Mesiaca, geodézia, geografia, geoid, geosféra, krajina, Mesiac, mikroorganizmus, more, Nový svet, obdobie ročné, oceán, oceán svetový, povrch zemský, priestor mimozemský, reliéf zemského povrchu, rok, sféra nebeská, Slnko, svetadiel, topografia, zemetrasenie, železo.

 – I: Rotácia Zeme okolo jej osi; Zem, in: Wikipédia.


zemetrasenie – otrasy Zeme vyvolávané náhlym uvoľnením mechanickej energie nahromadenej v zemskej kôre alebo v zemskom plášti.

Zemetrasenia sa delia na

    • prirodzené zemetrasenia,
    • umelo vyvolané zemetrasenia.


zemiakárstvo – odvetvie poľnohospodárskej výroby zamerané na pestovanie a šľachtenie zemiakov.


zetta- tal. značka Z predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca triliardý násobok (1021).


Zeus gr. najvyšší boh podľa gréckej mytológie, vládca neba a hromu, ochranca gréckych štátov, zasvätený mu je dub.


zhrnutieurobenie uceleným; uvedenie v hlavných črtách.

 :: prehľad poznatkov.


zirkón lat.<arab.

 – bezfarebný, hnedý, červený, vzácnejšie žltý, zelený alebo sivý štvorcový nerast; priezračné odrody sa používajú v klenotníctve.

 :: gemológia.


zisk (ekonómia) výnos, výťažok kladný výsledok podnikania, obchodu ap.


získavanie informácií fáza informačného procesu spočívajúca v čerpaní informácií zo zdrojov informácií; súčasť predmetu informatiky.

 :: informatika.


zlaté rúno (mytológia grécka)

  koža zo zlatého barana, symbol kráľovskej moci, dôvod výpravy argonautov do Kolchidy.

 :: zlato..


zlato

  značka: Au, lat. Aurum chemický prvok v periodickej tabuľke s protónovým číslom 79, žltý ušľachtilý kov, stály na vzduchu, veľmi kujný, dobrý vodič tepla a elektriny, chemicky odolný (z bežných anorganických zlúčenín reaguje iba s lúčavkou kráľovskou), v prírode sa vyskytuje v rýdzej forme. Používa sa v zlatníctve, lekárstve, elektrotechnike, kovové zlato možno rozvalcovať alebo vyklepať do hrúbok niekoľkých mikrometrov, napr. z 1 g zlata možno vyrobiť fóliu s plochou 1 m2.

 :: dukát, chémia, zlaté rúno (mytológia grécka).


Zlatoš, Pavol (1955 – ) – slovenský matematik, predmetom vedeckého záujmu ktorého je algebra, matematická logika, neštandardná analýza, alternatívna teória množín, filozofia matematiky, farmakokinetika a ď.

 :: matematika, množina (Zlatoš, P.).


zlomok (matematika) časť celku, podiel dvoch výrazov, usporiadaná dvojica [a, b] (b 0) čísel zapísaná v tvare ab [a/b] (čítaj a lomené b); číslo a voláme čitateľom zlomku, číslo b menovateľom zlomku, čiaru, ktorá ich v uvedenom zápise oddeľuje, voláme zlomkovou čiarou (168;28).

 :: zlomok pravý (matematika).


zlomok pravý (matematika) zlomok, ktorého čitateľ je menší ako menovateľ.


zloženina vlastná vlastné kompozitum, pravá zloženina zloženina, v ktorej sú dve koreňové morfémy alebo jedna koreňová morféma a jedno odvodené slovo spojené spojovacou morfémou: veľkomesto (5;182).

 :: lingvistika.


zložitosť komplikovanosť, spletitosť, mnohotvárnosť; vlastnosť systému zahrňujúceho viaceré navzájom spoločne fungujúce systémy. Tieto systémy sú spravidla usporiadané vertikálne a hierarchicky, pričom hierarchicky najvyšší systém je riadiacou zložkou celého zložitého systému. Uvažuje sa aj o zložitosti funkcií, zložitosti algoritmov a i., pričom sa kladie dôraz na jej matematický opis (najmä v teórii zložitosti).

 :: inteligencia umelá, zložitosť úlohy.


zložitosť úlohy počet všetkých variantov, ktoré pripadajú pri riešení úlohy do úvahy (488;17).


zlúčenina látka, ktorá vznikla zlúčením.

 :: zlúčenina anorganická, zlúčenina chemická, zlúčenina organická.


zlúčenie (chémia) pripravenie zložitejšej látky z jednoduchších látok chemickým postupom.


zlúčenina anorganická – chemická zlúčenina, obsahujúca spravidla jeden alebo viacero atómov kovu, pričom výnimku tvoria predovšetkým zlúčeniny uhlíka, ktoré sa nezaraďujú medzi organické zlúčeniny (oxidy uhlíka, sirouhlík atď.). Anorganické zlúčeniny sú súčasťou predmetu anorganickej chémie.


zlúčenina chemická homogénna, chemicky čistá látka, zložená zo stavebných častíc rozličných prvkov (atómov, iónov), ktoré sú zlúčené v určitom, vždy v tom istom vzájomnom pomere.

Podľa počtu prvkov sa chemické zlúčeniny delia na

    • dvojprvkové,
    • trojprvkové,
    • viacprvkové.

Jej zloženie alebo štruktúru reprezentujeme pomocou chemického vzora.

 :: chémia, prvok chemický, zlúčenina anorganická, zlúčenina organická.


zlúčenina organická chemická zlúčenina, ktorej molekuly obsahujú vždy jeden alebo viacero atómov uhlíka. Organické zlúčeniny sú súčasťou predmetu organickej chémie.

 :: chémia


zlučovanie (algebra) – sčítanie a odčítanie členov.

 :: matematika.


zmena fyzikálna zmena nastávajúca pri zmene jednej alebo viacerých fyzikálnych vlastnostiach látky. Fyzikálnu zmenu možno vrátiť späť.

 :: fyzika, chémia.


zmena polohy – nahradenie jednej polohy inou polohou. K zmene polohy dochádza pri mechanickom pohybe.

 :: fyzika, mechanika klasická.


zmes (chémia) chemický systém pozostávajúci z dvoch alebo viacerých látok, ktoré medzi sebou navzájom netvoria chemickú väzbu.

Zmes možno rozdeliť na jednotlivé komponenty separačnými metódami.


zmluva medzinárodná dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom.


zmysel telesný schopnosť uvedomiť si predmet alebo jav, ktorý pôsobí na zmyslový orgán.

Základnými zmyslami sú:

Telesné zmysly umožňujú zmyslové poznanie.


znak grafický znak zaznamenaný písmom alebo tlačou, písomný, písaný.


znak rovnosti symbol =, označujúci rovnosť dvoch objektov, ktorý sa používa v matematike, v logike a v ďalších exaktných vedách (napr. vo fyzike) a píše sa medzi dvoma svojím významom identickými výrazmi, napr. tg α = FeFg.

Znak rovnosti = použil ako prvý waleský matematik a lekár Robert Record v roku 1557.


znak štatistický – vlastnosť štatistických jednotiek, ktorú majú spoločnú a ktorú chceme v štatistike merať.


znalosť významový útvar, na ktorom je založený mechanizmus, ktorý umožňuje riešiteľovi úlohy hneď na začiatku odmietnuť niektoré riešenia úlohy.

Využívaním znalostí sa pokúša riešiť úlohy o. i. umelá inteligencia, ktorá ich získava jednak prevzatím od človeka, ktorý je schopný úlohu inteligentne riešiť, jednak analýzou príkladov zadania úlohy a jej inteligentného riešenia.

Znalosti možno rozdeliť na

 :: znalosť, in: Hlavná časť, znalosť (inžinierstvo znalostné).


znalosť (inžinierstvo znalostné) – prvok postupnosti akcií znalostného systému umožňujúci riešenie problémov určitého typu.


znalosť exaktná znalosť vedúca zvyčajne k matematickej formulácii alebo k algoritmizácii, ktoré po vyhodnotení dávajú hľadané riešenie. Exaktnými znalosťami sú napríklad teorémy, fyzikálne zákony... (488;17).


znalosť heuristická znalosť zväčša vyjadrená pomocou nekategorických, neurčitých pravidiel chápaných iba ako neexaktný návod na riešenie (cf 488;17).


znamenie signál vnímateľný pokyn oznamujúci niečo, upozorňujúci na niečo.


znamienko vnímateľné vytýčenie, označenie, napr. znamienko rovnosti =.

 :: znamienko (matematika).


znamienko (matematika) – signum – symbol označujúci kladnosť (plus, +) alebo zápornosť (mínus, –) čísla alebo výrazu; označenie určujúce, či je veličina kladná alebo záporná.


známka poštová poštová cenina, ktorá slúži ako poplatok za dopravu poštových zásielok a na iné poštové úkony. Príklad poštovej známky (venovanej filozofke Hannah Arendtovej):



Podľa účelu použitia sa poštové známky delia na:

    • výplatné (bežné známky, príležitostné známky, pamätné známky);
    • doplatné (ide o osobitný druh známok určených pre vnútornú potrebu pošty).

  I: Katalóg poštových známok Slovenskej republiky, in: Pofis.

 :: album poštových známok ukážka, filatelia.


zobrazenie (matematika) špeciálny typ relácie, pri ktorom každý prvok množiny, zvaný vzor, má jeden obraz.


zobrazenie inverzné (matematika) inverzná funkcia zobrazenie opačným smerom ako pôvodné zobrazenie, čo sa presnejšie formuluje takto: inverzné zobrazenie k prostému zobrazeniu f množiny A do množiny B je zobrazenie z množiny B do množiny A, ktoré prvku y f(A) priradí ten prvok x A, pre ktorý platí f(x) = y. Inverzné zobrazenie sa obvykle značí f -1.


zobrazenie umelecké − umelecké znázornenie;  znázornenie, vyjadrenie, vylíčenie, zachytenie umeleckými (grafickými maliarskymi, fotografickými...) prostriedkami, znázornenie alebo vyobrazenie umeleckým dielom (kresbou, maľbou, fotografiou...).

Umelecké zobrazenie je vytvorenie umeleckého obrazu spočívajúce v silne emocionálne akcentovanej prezentácii náplne vnútorného sveta umelca alebo reality, ktorá ho obklopuje, širokou paletou vyjadrovacích prostriedkov v tom ktorom konkrétnom umeleckom materiáli alebo médiu.

 :: umenie.


zobrazovanie umelecké tvorba umeleckého obrazu spočívajúca v silne emocionálne akcentovanej prezentácii náplne vnútorného sveta umelca alebo reality, ktorá ho obklopuje, širokou paletou vyjadrovacích prostriedkov v tom ktorom konkrétnom umeleckom materiáli alebo médiu.

 :: umenie.


zodpovednosť právna – právny vzťah, ktorý vzniká v dôsledku porušenia právnej povinnosti a spočíva v novej povinnosti sankčnej povahy.

 :: právo.


zomretý zosnulý mŕtvy, nebohý, mŕtvy človek.

 :: Pamiatka zosnulých.


zoológia gr. časť biológie, ktorej predmetom sú živočíchy.


zošit 1. zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou; 2. časť väčšieho diela v podobe brožovanej publikácie (496;961).


zotrvačnosť vlastnosť telesa zachovať svoj pohybový stav, t. j. ostať v pokoji, v rovnomernom priamočiarom pohybe alebo v rovnomernom rotačnom pohybe.

 :: fyzika, mechanika klasická, vis inertiae, zákon zotrvačnosti.


zoznamsúpis v istom (napríklad abecednom) poriadku. Dôležitým príkladom zoznamu je tabuľka. alebo usporiadaná n-tica.

 :: abecedár, lístok jedálny, register.


zrak – „zmysel na vnímanie svetla a iných viditeľných javov hmotného sveta; schopnosť vidieť; orgány tohto zmyslu“ (496;963).

 :: J.V.kvapky-ZRAK, zrak (Aristoteles).


zrážka elektrónu s fotónom (fyzika tuhých látok) – pohltenie fotónu elektrónom.


zrýchlenie tiažové – zrýchlenie voľného pádu – zrýchlenie telies na Zemi (resp. analogicky na inom vesmírnom telese), ktoré je výslednicou gravitačného zrýchlenia a odstredivého zrýchlenia (odstredivé zrýchlenie vzniká ako dôsledok otáčania Zeme/daného vesmírneho telesa). Jednotkou tiažového zrýchlenia je m/s2.

 – I: Tiažové zrýchlenie, in: Wikipédia.

 :: fyzika.


zväzok (knihovníctvo) jedna samostatne vydaná časť viaczväzkového diela alebo diela na pokračovanie, prípadne nakladateľskej zbierky (554;163).


zvrhlé umenie nem. entartete Kunst umenie moderných maliarov, sochárov a grafikov označené a zatratené nemeckým nacistami (rozhodným odporcom bol aj A. Rosenberg). Vyše 1 000 obrazov a 4 000 grafických listov bolo verejne spálených v marci 1939 v Berlíne. Ján Albrecht mal možnosť prezrieť si už jeho uzavreté zbierky na základe povolenia riaditeľa Paláca korunného princa v Berlíne ešte rok pred uskutočnením ich výstavy (cf 16;816 817, 32;198).

  I: Entartete Kunst, in: Wikipedia (23. 11. 2019).


zvuk striedavé zmeny tlaku vzduchu alebo (v užšom zmysle) tie, ktoré možno vnímať ľudským uchom;  sluchový vnem spôsobený pravidelným kmitaním nejakého telesa (205;262, 16;817).

Vydávanie zvuku je znenie.

 :: akustika hudobná, tón.


zvuk (fyzika) fyzikálny jav, vznikajúci chvením pružného telesa.

Podmienky vzniku zvuku:

    1. zdroj zvuku,
    2. rozochvenie zdroja zvuku,
    3. vodivé prostredie,
    4. sluchový orgán.

Zvuk môže vzniknúť len ak existujú všetky tieto podmienky; ak niektorá z nich chýba, zvuk nevzniká.

 :: akustika hudobná, tón.


zvuk hudobný tón alebo šramot.

 :: hudba.


zvuk jazykový zvuk utváraný rečovými ústrojmi.


Hlavná časť Z