K (fyzika)  fyzikálna značka pre kelvin.


kalkul lat. – súbor operácií nad číslami alebo nad inými matematickými objektmi, vedúci k určitému výsledku.


kandela lat.  základná jednotka SI.


kandeláber lat.

  stĺp na upevnenie pouličných lámp, zástav a podobne. V Bratislave sa kandelábre s plynovými lampami začali používať v roku 1856; s elektrickými lampami sa námestia a ulice začali postupne osvetľovať počnúc rokom 1901.


kanonik lat.  člen katedrálnej alebo družnej (kolegiálnej) kapituly. Niektorí kanonici majú špecifické hodnosti a funkcie, ako napr. prepošt, kantor, lektor, kustos (116;139). :: kresťanstvo.


Kapitulslá ulica v Bratislave


Tretí dom sprava je dom Albrechtovcov

(Kapitulská 1).

 ulica v Starom meste, ktorej názov vznikol poslovenčením starších názvov, ako napr. Kapitelgasse alebo Káptalan utca. Ulica pôvodne tvorila strategickú uličku na spôsob cvingra; osídlenie doložené archeologickými objavmi z mladšej doby kamennej a z obdobia Keltov (zdroj: Kapitulská ulica (Bratislava), in: Wikipédia (1. 4. 2020)).


Karibské more – Karibik – tropické more Atlantického oceánu na západnej hemisfére južne od Mexického zálivu.


kartografia gr.  súhrn vedeckých a technických postupov, ktoré spracúvajú výsledky priamych meraní na zemskom povrchu, iných nebeských telesách, alebo využívajú jestvujúcu dokumentáciu a informácie za účelom vyhotovenia,  rozmnoženia a využitia máp a náuka (samostatný vedný odbor) o tom všetkom. :: model kartografický.


kartotéka gr. > nem.  lístkovnica  zbierka lístkov, listov, karát s určitými údajmi, usporiadaná abecedne, numericky alebo iným spôsobom.


katalóg gr.  systematický zoznam alebo súpis entít, zostavený podľa abecedy, vecnosti, mena atď.


katedra gr.  základná jednotka alebo zložka vysokej školy, organizovaná podľa vedného odboru, ktorej kolektív zabezpečuje pedagogický proces (výučbu) a rieši vedeckovýskumné úlohy z daného vedného odboru. :: katedra filozofie.


Katedrála svätého Martina v Bratislave



  Dóm svätého Martina, do roku 2008 Konkatedrála svätého Martina – najväčší a najvýznamnejší kostol v Bratislave zasvätený Svätému Martinovi z Tours; kostol je od 8. 3. 2008 sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska.

Katedrála svätého Martina je trojloďový gotický kostol, najvýznamnejšia sakrálna stavba Bratislavy. Kostol bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. :: Bratislava, kresťanstvo.


kategória gramatická  kategoriálny význam, všeobecný gramatický význam  základná jednotka gramatickej stavby jazyka, generalizovaný významový útvar vyjadrovaný ustálenými a záväznými tvarovými prostriedkami; spojenie gramém.

Gramatické kategórie sa členia na

    • morfologické kategórie,
    • syntaktické kategórie.

:: graméma, kategória lexikálno-gramatická, lingvistika.


kategória gramatická času  významový útvar reprezentujúci vzťah deja označovaného slovesom k času prehovoru alebo k momentu reči. :: lingvistika.


kategória lexikálno-gramatická  lexikálna a zároveň gramatická kategória, napríklad slovesný vid. :: lingvistika.


katóda (elektronika)  elektróda so záporným napätím. :: fyzika.


katolicizmus gr.  jeden zo základných smerov kresťanstva, katolícke náboženstvo, katolícka viera, učenie a organizácia katolíckej cirkvi. :: Katedrála svätého Martina v Bratislave, kresťanstvo, Najsvätejšia Trojica, Svätá Trojica, teológia katolícka.


kelvin vm.  základná jednotka SI.


kilo- gr.  značka k  prvá časť jednotiek desiatkovej sústavy označujúca tisíci násobok (103).


kilogram gr. – základná jednotka hmotnosti v sústava SI.


kinematika gr.  časť mechaniky opisujúca priebeh mechanického pohybu telies (tvar dráhy a priebeh pohybu po dráhe) bez skúmania jeho príčiny. :: fyzika.


kinetika gr.  časť dynamiky zaoberajúca sa vzťahmi medzi pohybom telies a silami na ne pôsobiacimi. :: fyzika.


klaviatúra klavíra

  sústava klávesov klavíra, ktorých stláčaním sa vyludzujú tóny.


klavír akustický

 rozmerný strunový hudobný nástroj, ktorého zvuk vzniká chvením strún, zosilňovaným ozvučnicou, nad ktorou sú napnuté struny; struna sa uvádza do znenia dreveným kladivkom potiahnutým vrstvami plsti a zakončujúcim klávesovú mechaniku pridanú ku klávesu, na ktorý pôsobí klavirista. :: hudba, klaviatúra klavíra.


klient (ekonómia)  (stály) zákazník využívajúci platené služby v oblasti peňažníctva, poisťovníctva, advokácie, opatrovateľstva a pod.


klinec  spravidla kovový tenký, špicatý predmet (výrobok) s hlavičkou na jednoduché a rýchle spájanie súčastí z mäkkého materiálu (dreva, kože, papiera, plastu atď.), pri ktorom sa využíva pružnosť spájaného materiálu udržiavajúca zatlčený klinec v diere. Na klinci je výrazný driek klinca a hlava klinca.


kľúč určovací  odborná publikácia na určovanie prírodnín podľa ich charakteristických vlastností.


knieža  náčelník kmeňa, panovník; príslušník vysokej šľachty. :: história, kniežatstvo.


kniežatstvo  hodnosť kniežaťa alebo územie pod vládou kniežaťa alebo forma štátu na čele s kniežaťom. :: história.


kniha  1. slovesné alebo obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku; časť rozsiahlejšieho slovesného diela.

Informácie o knihe podávajú napríklad tieto jej zložky:

    • záložka na obálke knihy,
    • obsah knihy,
    • menný a vecný register knihy,
    • marginálie knihy,
    • resumé knihy alebo abstrakt knihy,
    • použitá literatúry.

2. zväzok listov alebo tlačív, napr. album.

:: kniha pozemková, kniha verejná, príručka, učebnica.


kniha pozemková  verejná kniha na záznam o držbe a vlastníctve nehnuteľností (pozemkov); obsahuje úradne vedený súpis pozemkov určitého územného celku (obce) s údajmi o príslušných právnych vzťahoch s prílohami (najmä mapami).


kniha verejná  archívny materiál, ktorý slúži vonkajšej potrebe, pričom táto služba spočíva v tom, že nahradzuje vyhotovovanie jednotlivých listín alebo v tom, že zápisom listinnej povahy poskytuje plnú dôveryhodnosť.

Verejné knihy sa členia na:


knihovníctvo  špecifický sociálny jav tvorený knižnicami alebo sústavou knižníc, knižničnými systémami, činnosťami v samých knižniciach a v širokom spektre ich spoločenských súvislostí vrátane ich teoretickej (seba)reflexie v podobe knižničnej a informačnej vedy. :: zväzok (knihovníctvo).


knižnica – kultúrna inštitúcia informačnej a vzdelávacej povahy, ktorá zhromažďuje, spracúva a uchováva knižničný fond a poskytuje knižničné a informačné služby čitateľom a používateľom.

Pracovníkom knižnice je knihovník.


kód fr.  sada znakov, zastupujúcich inú sadu znakov a ich významov;  súhrn pravidiel kódovania. Kód zahrnuje preklad i skrytie (cf 188;89)


kód jazykový (lingvistika)  komunikačný prostriedok, jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie tvorená sústavou jazykových znakov a jazykových pravidiel (slovná zásoba a gramatika jazyka) (182;30).


kodifikácia (lingvistika)  vedecké poznanie normy spisovného jazyka, ktoré je zachytené v príručkách a prijímané používateľmi jazyka v istom období ako záväzné (154;631). :: kodifikácia, lingvistika.


kodifikácia (právo)  kodifikovanie, uzákonenie, uzákoňovanie  zjednotenie alebo úprava právnych pomerov alebo zjednotenie právnych predpisov právneho odvetvia do podoby zákonníka (kódexu) alebo zákona (154;630  631). :: kodifikácia, právo.


kódovanie fr.  zobrazenie alebo transformácia určitých objektov, udalostí alebo stavov do sústavy iných objektov, udalosti alebo stavov podľa súboru pravidiel zvaného kód. Kódovanie je predpoklad akejkoľvek komunikácie.


kódovanie (lingvistika)  zložka komunikačnej aktivity spočívajúca v myslenom formovaní obsahu informácie do jazykovej podoby vo vedomí hovoriaceho (píšúceho) (182;31).


kompozitum vlastné p. zloženina vlastná


komunikácia (informatika)  prenos dát.


komunikácia digitálna  prenos digitálnych dát.


komunikácia jazyková  prírodno-psychicko-spoločenský proces pozostávajúci z informácie, komunikačných prostriedkov, komunikačnej siete a komunikačnej aktivity (182;30  31). :: jazyk, jazyk (lingvistika), lingvistika.


komutatívnosť sčítania dvoch alebo viacerých čísel  možnosť zmeniť poradie jednotlivých sčítancov, napr. 4 + 8 = 8 + 4 = 12.

Všeobecne pre ľubovoľné a, b   platí a + b = b + a. :: matematika.


komutatívny (matematika)  nezávislý od poradia jednotlivých komponentov, zameniteľný.

Napríklad binárna operácia je komutatívna, ak pre každú dvojicu prvkov a, b platí a * b = b * a.

Násobenie reálnych čísel je komutatívne, napr. 8 . 3 = 3 . 8.

Ale odčítanie reálnych čísel nie je komutatívne, napr. 8 – 3  3 – 8.  :: sčítanie (matematika).


konektor (elektrotechnika)  mechanicko-elektrický rozoberateľný spoj dvoch elektrických vodičov (káblov) alebo mechanicko-elektrické pripojenie vodiča (kábla) k pevnému elektrickému bodu alebo mechanicko-elektrické spojenie dvoch pevných bodov.

Konektor zvyčajne pozostáva z dvoch častí:

    • zástrčka,
    • zásuvka.


konkordancia (genetika)  zhoda určitých znakov alebo znaku, napr. u dvojčiat.


konkordancia biblická  usporiadanie mien a slov, ktoré sa vyskytujú v textoch Biblie, podľa abecedy (verbálna konkordancia) alebo podľa tematických okruhov (reálna konkordancia).


konštanta lat.  číselná hodnota, ktorá sa nemení. :: konštanta Boltzmanova, konštanta Diracova, konštanta elektrická, konštanta Planckova.


konštanta Boltzmanova  k = 1,3805 × 10–23 J K–1. :: fyzika.


konštanta Diracova  kvantum účinku ħ = 1,05.10-34 Js, základná konštanta v kvantovej mechanike; s Planckovou konštantou h = 6,63.10-34 Js sa viaže prevodovým vzťahom ħ = h/2π. Tieto konštanty vystupujú vo vzťahoch, kvantitatívne spájajúcich časticový a vlnový charakter hmoty, napr. vzťah medzi energiou E fotónu a frekvenciou f svetelnej vlny a jej vlnovej dĺžky λ je

E=hf=hc,

kde c je rýchlosť šírenia svetla vo vákuu. :: fyzika.


konštanta elektrická  permitivita vákua  ε0 = 8,859 × 10–12 m–3 kg–1 s4 A2. :: fyzika.


konštanta Planckova  zn. h  univerzálna fyzikálna konštanta súvisiaca s korpuskulárno-vlnovou povahou častíc a charakterizujúca oblasť kvantových javov: h = 6,63.10-34 Js. :: fyzika.


konštrukcia stavebná  zložka stavebného diela vytvorená spracovaním stavebných materiálov alebo zostavením konštrukčných dielov.


konzorcium lat.  prípadová spoločnosť, forma združenia podnikateľov na uskutočnenie jednej operácie alebo niekoľkých obchodných operácií na spoločný účet. Cieľom konzorcia je realizácia podnikateľského zámeru, ktorého rozsah presahuje kapitálové možnosti jedného účastníka alebo ktorého rizikovosť by bola pre jednotlivého podnikateľa príliš veľká (435;97). :: ekonómia.


koreň (lingvistika)  koreňová morféma, morféma majúca základný lexikálny význam slova: škol-, dom- (5;83).


korporácia lat.  spolok, spoločenstvo, zájmová organizácia, združenie osôb s právnou subjektivitou.


korporácia (ekonómia)  podnikateľská spoločnosť, ktorej členovia sú samostatnými právnymi subjektmi.


korporativizmus lat.  spolupracovanie spoločenských tried a skupín alebo štátna organizácia na profesijnom základe a ich teoretické alebo ideologické zdôvodňovanie opierajúce sa o ideu spolunáležitosti ľudí najmä v pracovnom procese.


kov polymorfný  kov schopný tvoriť viac druhov kryštalických mriežok.


kozmológia gr. – veda na pomedzí astronómie, fyziky a filozofie, ktorej predmetom je stavba a vývoj (vznik, minulosť, prítomnosť, budúcnosť a zánik) vesmíru ako celku. Na svetonázorovo dramatickú otázku vzniku vesmíru (najťažšiu kozmologickú otázku)vypracúva ako odpoveď rad vedeckých hypotéz, z ktorých ako najčastejšia sa uvádza hypotéza spontánneho objavenia sa vesmíru z náhodnej kvantovej fluktuácie v primordiálnej vákuovej variete, opierajúca sa o kvantovú teóriu poľa, podľa ktorej východiskom je kvantové vákuum tvorené neustále fluktujúcim fyzikálnym poľom s jeho kvantami – časticami a antičasticami.

Pri vysvetľovaní astronomicky pozorovaných javov sa postupuje  extrapoláciou fyzikálnych zákonov, vyplývajúcich z laboratórnych experimentov. :: astronómia, kozmos, model vesmíru, model vesmíru kozmologický, princíp kozmologický, vesmír (astronómia).


krajina  politicky vymedzené územie, štát alebo jeho súčasť; územie ako zemepisná oblasť. :: Česko, India, Irán, krajina historická, Maďarsko, mesto hlavné, Rakúsko, rieka, Slovensko, Ukrajina, Zem.


krajina historická  v Spojenom kráľovstve: jedna zo štyroch základných krajín Spojeného kráľovstva: Anglicko, Wales, Škótsko, Severné Írsko.


kráľovský palác na Bratislavskom hrade



 – baroková stavba, ktorá zaberá temeno hradnej akropoly Bratislavského hradu a v dnešnej podobe je výsledkom tereziánskej prestavby uskutočnenej v druhej polovici 18. storočia, ako je to zobrazené na obrázku. :: Bratislava.


kráľovstvo  hodnosť zastávaná kráľom alebo štátno-politický celok, ríša, krajina, v ktorej vládne kráľ alebo forma vlády na čele s kráľom. :: história.


kresťanstvo  jedno zo svetových náboženstiev, druhé z abrahámovských náboženstiev, za ktorého pôvodcu aj z historického hľadiska sa považuje Ježiš Kristus.

„Z historického hľadiska ide o náboženstvo spasenia, ktoré vyrástlo z prednoázijsko-helenistického prostredia neskorého staroveku a ktoré očakáva spásu od svojho zakladateľa. Vierou v jediného, transcendentného, osobného, neviditeľného boha sa pojem boha v kresťanstve stotožňuje so starozmluvným pojmom, no kresťanský boh nie je bohom jediného, židovského ľudu, ale mocnosťou, ktorá stvorila, chráni a riadi svet, je bezpodmienečným pánom a vládcom nielen jednotlivca, ale celého ľudstva. Ježiš svojou smrťou, sebaobetovaním zmieril celý svet s bohom, vykúpil ho zo smrti a zatratenia.“ (363;108)

Zbierkou svätých kníh kresťanstva je Biblia. :: Ježiš Kristus, Ježiš Kristus: Reč na vrchu, kanonik, Katedrála svätého Martina v Bratislave, katolicizmus, Najsvätejšia Trojica, teológia kresťanská, náboženstvo, Svätá Trojica, Vianoce (kresťanstvo), viera kresťanská.


krivka  krivá čiara  čiara meniaca svoj smer.


kryštál kvapalný  medziskupenstvo medzi pevnou a kvapalnou látkou.


Kubovčáková, Zuzana (7. 7. 1980 Bratislava  )  slovenská japonologička a religionistka, výskumne sa venujúca ranému a stredovekému japonskému buddhizmu, najstaršiemu náboženskému mysleniu Japoncov, počiatkom utvárania sa japonského šintó, Dógen a Sótó buddhizmu v stredovekom Japonsku a japonskému buddhistickému umeniu a architektúre.  D (výber): Ikkjú Sódžun a jeho zenové vtipy, 2009; Jednota v odlišnostiach: Kúkai a raný ezoterický buddhizmus v období Heian, 2009; Šugendó: pohľad na šintoistické a buddhistické aspekty japonskej náboženskej tradície 2009; Ekai Kawaguchi: the first Japanese monk in Tibet, 2010; Japonský buddhismus, 2011; Ilustrácia šintó-buddhistického synkretizmu na príklade maľby božstiev Kasuga a Sumijoši, 2012; Shinto: Indigenous Religion of Japan, 2017; Believe It or Not : Dogen on the Question of Faith, 2018. :: I: Mgr. Zuzana Kubovčáková, M.A., Ph.D., in: MUNI Masarykova univerzita.


kultúra 18. stor. – etapa novovekej kultúry, v ktorej sa uskutočňuje pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie človekom 18. stor.; zahrnuje filozofiu 18. stor., umenie 18. stor., vedu 18. stor., …

Vyznačuje sa radom javov ohlasujúcich nástup modernej doby: všeobecný záujem o vedu a filozofiu, vychýrenosť osobností, ako bol Voltaire, obľuba umenia a historických vied, s ktorou súvisí vznik múzeí (Britské múzeum, 1753) a rozvoj zbierok (sprístupnenie veľkých zbierok, napríklad kráľovských v Lucemburskom paláci alebo zbierok Američana Ch. Wilsona Peala vo Philadelphii), rozšírenie tlače a akadémií, záujem o starovek v súvislosti s objavom zasypaných miest Herculanea a Pompeí (1748) a klasicistické teórie Winckelmannove, Lessingove a Mengsove, ktoré mali základný význam pre nemeckú filozofiu 19. stor.

Kultúra 18. stor. nasleduje po kultúre 17. stor. a predchádza kultúre 19. stor.


kultúra anglická – súčasť európskej kultúry; spôsob pretvárania zla na dobro a ošklivého na krásno Angličanmi; kultúra vytvorená v Anglicku 5. stor. až do súčasnosti. Za súčasť anglickej kultúry možno považovať aj kultúru írsku a škótsku pokiaľ sa identifikuje s anglickým životom a vzdelanosťou.

Anglická kultúra zahrnuje anglické umenie, anglickú vedu, anglickú filozofiu, náboženstvá prijaté alebo rozvíjané Angličanmi.


kultúra antická – súčasť starovekej kultúry, kultúra starovekého Grécka a Ríma – najvýznamnejšia zložka starovekej európskej kultúry, ktorá zahrnuje antickú filozofiu, antické umenie, antickú vedu, antické náboženstvo.


kultúra ázijská – súčasť svetovej kultúry, ktorá sa rozvíja na báze ázijskej civilizácie (alebo ázijských civilizácií) ako pretváranie zlého na dobré a škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie atď. jednotlivými ázijskými etnikami (národmi).

Ázijskú kultúru tvorí:

    • ázijská filozofia,
    • ázijské umenie (cf. umenie ázijské),
    • ázijská veda (cf. veda ázijská),
    • ázijské náboženstvo,
    • ázijská mytológia,
    • ázijské právo.

Súčasťou ázijskej kultúry je kultúra Ďalekého východu, kultúra čínska, indická, japonská, kórejská, vietnamská, tibetská, sčasti aj arabská, ....


kultúra európska – jedna zo zložiek svetovej kultúry vyrastajúca v prvom rade na báze kultúrneho dedičstva, ktoré po sebe zanechali starovekí Gréci, Rimania, Židia a Kelti, čiže z antickej, židovskej a keltskej kultúry. Tri prvé základné zdroje európskej kultúry symbolizuje Akropola, Kapitol a Sinaj.

Európska kultúra je tá časť, vrstva či tendencia európskej civilizácie, ktorá pretvára zlo na dobro a škaredé na krásno, alebo menej dobré na lepšie a menej krásne na krajšie v lone seba samej i v kontakte s civilizáciami mimoeurópskymi. Hlavným prejavom európskej kultúry je rozlišovanie polemizmu a agapizmu (ich nezmiešavanie) a ich nereduktívne usúvzťažňovanie. Kultúrnym výsledkom stretnutia s bojom je jeho nahliadnutie, spiritualizácia (premena na zmysel) a transformácia na nekrvavé formy polemizmu až po zmierenie a anihiláciu boja.

V intercivilizačnom kontexte sa európska kultúra uplatňuje vnášaním tolerancie, konciliantnosti, pohody, uvoľnenia, potešenia z inakosti druhého a jej priania.

Európsku kultúru tvoria jednak jednotlivé európske národné kultúry, napr. francúzska kultúra, nemecká kultúra, slovenská kultúra atď., jednak európske umenie, európska filozofia, kresťanstvo, mimokresťanské náboženstvá (židovské, keltské, germánske, slovanské atď.), veda. :: Európa.


kultúra indická   zložka ázijskej kultúry, jedno z centier kultúry Ďalekého východu, ktorej nositeľmi sú Indovia; indický spôsob premeny zla na dobro, ošklivého na krásne na báze indickej civilizácie; zložkami indickej kultúry sú (všemožne sa preplietajúce alebo splývajúce): mytológia indická, indické náboženstvo, indické umenie, indická filozofia, indická veda – pokiaľ sa, samozrejme, podieľajú na premene zla na dobro atď.

Na procese genézy staroindickej kultúry védskeho obdobia sa podieľali indoeurópski Árijci, Drávidi a Mundovia.

Indická kultúra je predmetom indológie.


kultúra postmoderná – tá súčasť alebo vrstva postmoderny, ktorá participovala na premieňaní zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. S preparovaním kultúrnej vrstvy postmoderny začala sama jej reflexia jednak v rámci postmodernej filozofie, jednak v rámci ostatných (mimofilozofických) zložiek postmodernizmu, a v tomto úsilí sa pokračuje aj v postpostmodernej filozofii, najmä v jej historickofilozofickej zložke.


kultúra praveká – prvá, predskripturálna etapa vývinu kultúry začínajúca sa zhruba pred 3 miliónmi rokov vo východnej a južnej Afrike a končiaca v dobách začiatkov používania písma v jednotlivých starovekých regiónoch sveta. Z predskripturálnosti pravekej kultúry vyplýva jej charakteristická črta – absencia písomných prameňov o pretváraní zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho alebo prírodného na dobré alebo krásne pravekým človekom. Prvými dobrými a krásnymi útvarmi, aspektmi, vrstvami či podprocesmi života pravekého človeka a jeho produktov boli pracovné nástroje, odev, oheň a obydlie v miere, v ktorej ho nezbavovali prirodzenej odolnosti. Tam, kde ho tejto odolnosti zbavovali možno hovoriť o začiatkoch vývinu civilizácie ako materiálneho podkladu či príležitostí kultúrnych dianí. Dramatickým momentom vo vývine pravekej kultúry je objavenie času, s ktorým súvisí fundamentálny aspekt kultúry spočívajúci v pretvárajúcne strachu zo smrti a iných prvkov budúcnosti: pridávaním milodarov do hrobov, nákladnou mumifikáciou, stavbami impozantných hrobiek. Táto forma strachu zosilňuje protoegoizačné procesy, ktoré začali diferenciáciou schopností nositeľov alebo realizátorov pravekej kultúry pri ich vytváraní pracovných nástrojov, oblečenia, pri využívaní ohňa a pri zariaďovaní (jaskyne) a budovaní obydlia. Strach a procesy egoizácie sa ďalej zosilňujú koncentráciou majetku, s čím súvisí masovenie podkladov alebo príležitostí transformácie zlého na dobré a škaredého na krásne spočívajúce v rozvoji fortifikácie a armád. Estetické, umenotvorné, technickotechnologické, religiogénne, mýtogénne a napokon protofilozofické procesy v preddverí skripturalizácie kultúry pri jej prechode do obdobia starovekej kultúry sa stávajú konštituentmi (pravekej) kultúry len v miere ich participácie na premene zla na dobro etc. Dozrievanie ega pravekého človeka v období jeho transformácie na človeka starovekého indikuje utváranie sa fenoménov (alebo kultúrnych útvarov) tragického, protofilozofického, mystického, religiózneho atď. Nadchádzanie skripturálnosti avizuje záverečné fázy egoizácie človeka, ktorá sa plne etabluje v procese deanonymizácie a nástupu autorstva najprv v mýtotvorbe a umeniach, neskôr v utváraní sa svetových náboženstviev, protofilozofém a protovedy. V procese vyčleňovania sa pravekej kultúry ako dobrotvornej a krásotvornej vrstvy rodiacej sa civilizácie sa v nej vyčleňuje agapistický a polemistický prúd a utvára sa možnosť rôznych foriem jej kríz spočívajúcich v zauzľovávaní sa týchto fundamentálnych prúdov v živote ľudstva alebo človeka resp.v odtrhávaní sa civilizačného od kultúrneho.

Významnou zložkou pravekej kultúry je šamanizmus.

Praveká kultúra je vedno s procesmi zrodu civilizácií predmetom archeológie a prehistorických disciplín.

Z pravekej kultúry vyrastá kultúra staroveká.


kultúra právna – právna vrstva alebo vývinové pásmo tej ktorej kultúry spočívajúce v participácii právneho systému alebo právnych noriem na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. Právna kultúra je zdrojom a mierou zmysluplnosti práva: ak by právo neparticipovalo na kultúre, nemalo by zmysel. :: právo.


kultúra renesančná – prvá etapa vývinu novovekej kultúry zahrnujúca renesančné umenie, filozofiu, vedu... a tvorená renesančným človekom pretvárajúcim zlé na dobré, škaredé na krásne atď. pri prechode od teocentrického k antropocentrickému pohľadu na svet.

V prvom ranom období, t. j. v 14. až 15. storočí má renesančná kultúra predovšetkým humanistický ráz a sústreďuje sa hlavne do talianskeho prostredia, v 16. storočí a v značnej časti 17. storočia ju charakterizuje najmä rozvoj prírodných vied. Renesančný humanizmus v tomto období prechádza do ďalších európskych krajín.

Osobitosť renesančnej kultúry spočíva v tom, že sa charakterizuje ako kultúra humanistická, čím sa myslí jej celkové zameranie, jej vlastný svetonázor orientovaný na problémy slobodného a všestranného rozvoja osobnosti. Tak široko chápaný humanizmus je ideovým jadrom temer celej ľudskej civilizácie. Renesancia však do takto chápaného humanizmu prináša racionálny základ a jeho vedomé utvrdenie prostredníctvom svetského vzdelania, vedy a umenia.


kultúra staroveká  dlhá epocha vo vývine svetovej kultúry v období staroveku čiže približne v rozmedzí 3. tis. pr. n. l. až 5. stor. n. l. Staroveká kultúra nasleduje po pravekej kultúre a je pretváraním zla na dobro a ošklivého na krásne v podmienkach vzniku, rozvoja a zániku otrokárskych spoločností. Tieto civilizácie boli od seba miestne neraz také vzdialené, že sa ich kultúry vyvíjali nezávisle od seba. Teritoriálne a časovo blízke civilizácie sa naopak ovplyvňovali alebo dokonca vytvárali spoločné kultúrne oblasti, ako napr. antická kultúra.

Významným predelom vo vývine starovekej kultúry bola osová doba.

Na starovekú kultúru nadväzuje kultúra stredoveká.

Sebareflexívnou zložkou starovekej kultúry je staroveká filozofia.

Ďalšie zložky starovekej kultúry:

    • mytológia,
    • staroveké umenie,
    • staroveké náboženstvo.

K výrazným centrám starovekej kultúry patrí:

    • mezopotámska kultúra,
    • staroegyptská kultúra,
    • staroveká čínska kultúra,
    • staroveká indická kultúra,
    • antická kultúra.


kultúra stredoveká – pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásne atď. v období stredoveku (cf. stredovek), čiže zhruba v časovom intervale 5. stor. – 15. stor. Stredoveká kultúra nadväzuje na starovekú kultúru a predchádza kultúre novovekej.

Stredoveká kultúra v Európe nadväzuje konkrétne na antickú kultúru (na helenizmus a rímsku kultúru) a bezprostredne predchádza renesančnej kultúre.

Stredoveká kultúra v Európe sa v mnohom kryje s latinskou kultúrou.

Stredoveká kultúra zahrnuje stredovekú filozofiu, stredoveké umenie, stredovekú vedu, …


kulturológia lat. + gr. – veda o kultúre. Termín kulturológia zaviedol v roku 1909 W. Ostwald ako označenie skúmania kultúry sťa prejavu transformácie energie. Najvplyvnejšiu koncepciu kulturológie ako samostatnej vednej disciplíny vypracoval v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. stor. L. A. White.


kus  časť celku, diel; samostatná jednotka väčšieho množstva, jednotlivý predmet istého druhu (cf 496;284).

Určovanie počtu kusov číslami (vedno so zavedením jednoduchých matematických operácií) sa udialo na začiatku dlhodobého historického vývinu, výsledkom ktorého je moderná matematika (76;22). :: doska.


kvantum (fyzika)  najmenšia možná hodnota niektorých fyzikálnych veličín, napr. kvantum energie. :: fyzika, kvantum, kvantum energie.


kvantum energie  najmenšie množstvo emitovanej a absorbovanej energie. Atómy vyžarujú energiu len po určitých diskrétnych kvantách.

Kvantum energie je úmerné frekvencii žiarenia. :: fyzika, kvantum, kvantum (fyzika).


kvartický lat.  štvrtého stupňa.


Kvasnička, Vladimír (1941  )  slovenský informatik, stredobodom výskumného i pedagogického záujmu ktorého je umelá inteligencia a kognitívna veda.


kybernetika gr.  veda, ktorej predmetom sú systémy riadenia procesov v živých organizmoch, v technických a sociálnych systémoch.

Za zakladateľa kybernetiky sa považuje N. Wiener.

Kybernetika je súčasťou teoretickej bázy teórie riadenia. :: riadenie (kybernetika), riadenie so spätnou väzbou (kybernetika), systém kybernetický, systém riadenia.


kyselina  chemická zlúčenina, ktorá rozpustením vo vode uvoľňuje ióny, má pH nižšie ako 7,0 a viac alebo menej kyslú chuť. Kyselina so zásadami  tvorí soli a modrý lakmus farbí na červeno. :: chémia, kyselina nukleová.


kyselina nukleová – NK, kyselina bunkového jadra – biomakromolekulová látka. Nukleové kyseliny sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých systémov. :: chémia.


kyslosť  acidita, pH, vodíkový exponent  číslo, ktorým sa v chémii vyjadruje, či vodný roztok reaguje kyslo alebo zásadito. :: chémia.


 Hlavná časť K