K (fyzika)  fyzikálna značka pre kelvin.


kalkul lat. – súbor operácií nad číslami alebo nad inými matematickými objektmi, vedúci k určitému výsledku.


kandela lat.  základná jednotka SI. :: fyzika.


kandeláber lat.

  stĺp na upevnenie pouličných lámp, zástav a podobne. V Bratislave sa kandelábre s plynovými lampami začali používať v roku 1856; s elektrickými lampami sa námestia a ulice začali postupne osvetľovať počnúc rokom 1901.


kanonik lat.  člen katedrálnej alebo družnej (kolegiálnej) kapituly. Niektorí kanonici majú špecifické hodnosti a funkcie, ako napr. prepošt, kantor, lektor, kustos (116;139). :: kresťanstvo.


Kapitulslá ulica v Bratislave


Tretí dom sprava je dom Albrechtovcov

(Kapitulská 1).

 ulica v Starom meste, ktorej názov vznikol poslovenčením starších názvov, ako napr. Kapitelgasse alebo Káptalan utca. Ulica pôvodne tvorila strategickú uličku na spôsob cvingra; osídlenie doložené archeologickými objavmi z mladšej doby kamennej a z obdobia Keltov (zdroj: Kapitulská ulica (Bratislava), in: Wikipédia (1. 4. 2020)).


kardinalita lat.  mohutnosť.


karencia lat.  ujma, nedostatok, zrážka (odobranie).


karencia (medicína)  chorobný stav vyvolaný nedostatkom niektorých živín alebo niektorých špecificky účinných látok nevyhnutných vo výžive.


karencia (psychológia)  stav, ktorý zapríčiňuje dlhodobé neuspokojovanie základných duševných potrieb. Ide tu o zníženú alebo nepostačujúcu psychickú stimuláciu ľudského jedinca.


Karibské more – Karibik – tropické more Atlantického oceánu na západnej hemisfére južne od Mexického zálivu.


karta hracia  list papiera s obrázkom, ktorý sa používa na hranie kartových hier.


kartografia gr.  súhrn vedeckých a technických postupov, ktoré spracúvajú výsledky priamych meraní na zemskom povrchu, iných nebeských telesách, alebo využívajú jestvujúcu dokumentáciu a informácie za účelom vyhotovenia,  rozmnoženia a využitia máp a náuka (samostatný vedný odbor) o tom všetkom. :: model kartografický.


kartotéka gr. > nem.  lístkovnica  zbierka lístkov, listov, karát s určitými údajmi, usporiadaná abecedne, numericky alebo iným spôsobom.


karty  lístky z kartónu s vyobrazenými figúrami, používané na hranie rozličných hier.


katal gr. – značka kat – odvodená jednotka SI: 1 kat = 1 mol·s−1 . :: chémia.


katalóg gr.  systematický zoznam alebo súpis entít, zostavený podľa abecedy, vecnosti, mena atď.


katedra gr.  základná jednotka alebo zložka vysokej školy, organizovaná podľa vedného odboru, ktorej kolektív zabezpečuje pedagogický proces (výučbu) a rieši vedeckovýskumné úlohy z daného vedného odboru. :: katedra filozofie.


Katedrála svätého Martina v Bratislave



  Dóm svätého Martina, do roku 2008 Konkatedrála svätého Martina – najväčší a najvýznamnejší kostol v Bratislave zasvätený Svätému Martinovi z Tours; kostol je od 8. 3. 2008 sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska.

Katedrála svätého Martina je trojloďový gotický kostol, najvýznamnejšia sakrálna stavba Bratislavy. Kostol bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Nachádza sa v Starom Meste.

Miesto, na ktorom súčasný chrám stojí, bolo od nepamäti centrom spoločenského a cirkevného diania v meste; dá sa predpokladať, že na tomto území bolo jadro vznikajúceho mesta na prelome 12. a 13. storočia.  I: Interiér. :: Bratislava, kresťanstvo.


kategória gramatická  kategoriálny význam, všeobecný gramatický význam  základná jednotka gramatickej stavby jazyka, generalizovaný významový útvar vyjadrovaný ustálenými a záväznými tvarovými prostriedkami; spojenie gramém.

Gramatické kategórie sa členia na

    • morfologické kategórie,
    • syntaktické kategórie.

:: graméma, kategória lexikálno-gramatická, lingvistika.


kategória gramatická času  významový útvar reprezentujúci vzťah deja označovaného slovesom k času prehovoru alebo k momentu reči. :: lingvistika.


kategória lexikálno-gramatická  lexikálna a zároveň gramatická kategória, napríklad slovesný vid. :: lingvistika.


katóda (elektronika)  elektróda so záporným napätím. :: fyzika.


katolicizmus gr.  jeden zo základných smerov kresťanstva, katolícke náboženstvo, katolícka viera, učenie a organizácia katolíckej cirkvi. :: Katedrála svätého Martina v Bratislave, kresťanstvo, Najsvätejšia Trojica, Svätá Trojica, teológia katolícka.


káva arab. 1. plod kávovníka; 2. aromatický nápoj pripravený z rozomletých pražených zŕn (plodov) kávovníka. :: kaviareň.


kaviareň arab.  menšie pohostinské zariadenie, v ktorom sa podávajú rôzne druhy káv, čajov a iných teplých a studených alkoholických i nealkoholických nápojov, ako aj užší sortiment zákuskov a lahôdok (zdroj: Kaviareň, in: Wikipédia).


kelvin vm.  základná jednotka SI. :: fyzika.


keramika gr.  1. priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá výrobou tehál rôznych tvarov, fajansových, porcelánových a iných výrobkov z keramických zemín metódou vypaľovania vopred vyformovaných predmetov; 2. ozdobné výrobky z pálených zemín (14;451  452). :: pulverizácia (keramika).


kilo- gr.  značka k  prvá časť jednotiek desiatkovej sústavy označujúca tisíci násobok (103).


kilogram gr. – základná jednotka hmotnosti v sústave SI. :: fyzika.


kinematika gr.  časť mechaniky opisujúca priebeh mechanického pohybu telies (tvar dráhy a priebeh pohybu po dráhe) bez skúmania jeho príčiny. Predmetom kinematiky je zmena vzájomných polôh telies bez ohľadu na silové pôsobenie v priestore a čase. Kinematika odhliada od príčin pohybu, čiže neskúmajú sa v nej silové pôsobenia. Súčasťou predmetu kinematiky sú nehmotné body a nehmotné telesá, vyznačujúce sa iba geometrickými vlastnosťami. :: fyzika.


kinetika gr.  časť dynamiky zaoberajúca sa vzťahmi medzi pohybom telies a silami na ne pôsobiacimi. :: fyzika.


klaviatúra klavíra

  sústava klávesov klavíra, ktorých stláčaním sa vyludzujú tóny.


klavír akustický

 rozmerný strunový hudobný nástroj, ktorého zvuk vzniká chvením strún, zosilňovaným ozvučnicou, nad ktorou sú napnuté struny; struna sa uvádza do znenia dreveným kladivkom potiahnutým vrstvami plsti a zakončujúcim klávesovú mechaniku pridanú ku klávesu, na ktorý pôsobí klavirista. :: hudba, klaviatúra klavíra.


klient (ekonómia)  (stály) zákazník využívajúci platené služby v oblasti peňažníctva, poisťovníctva, advokácie, opatrovateľstva a pod.


klinec  spravidla kovový tenký, špicatý predmet (výrobok) s hlavičkou na jednoduché a rýchle spájanie súčastí z mäkkého materiálu (dreva, kože, papiera, plastu atď.), pri ktorom sa využíva pružnosť spájaného materiálu udržiavajúca zatlčený klinec v diere. Na klinci je výrazný driek klinca a hlava klinca.


kľúč určovací  odborná publikácia na určovanie prírodnín podľa ich charakteristických vlastností.


kmit  jedna zmena v rámci kmitania, časť kmitavého pohybu, pri ktorom hmotný bod prejde všetkými polohami a vráti sa späť odkiaľ vyšiel. :: frekvencia (fyzika), fyzika, kmitanie, oscilácia.


kmitanie  oscilácia, kmitavý pohyb  pohyb fyzikálnej sústavy (napr. hmotného bodu), pri ktorom sa systém po vychýlení vždy vráti do rovnovážnej polohy. Jedna zmena v rámci kmitania sa nazýva aj kmit, prechod z jednej krajnej polohy do opačnej sa niekedy nazýva kyv. Perióda je čas, za ktorý sústava vykoná jeden kmit, frekvencia je počet kmitov za jednu sekundu. Pre kmitavý pohyb je typické, že sa striedavo mení kinetická energia systému na potenciálnu a naopak.  I: Kmitajúce závažie, in: Wikipédia. :: fyzika.


knieža  náčelník kmeňa, panovník; príslušník vysokej šľachty. :: história, kniežatstvo.


kniežatstvo  hodnosť kniežaťa alebo územie pod vládou kniežaťa alebo forma štátu na čele s kniežaťom. :: história.


kniha  1. slovesné alebo obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku; časť rozsiahlejšieho slovesného diela.

Informácie o knihe podávajú napríklad tieto jej zložky:

    • záložka na obálke knihy,
    • obsah knihy,
    • menný a vecný register knihy,
    • marginálie knihy,
    • resumé knihy alebo abstrakt knihy,
    • použitá literatúry.

2. zväzok listov alebo tlačív, napr. album.

:: kniha pozemková, kniha verejná, príručka, učebnica.


kniha pozemková  verejná kniha na záznam o držbe a vlastníctve nehnuteľností (pozemkov); obsahuje úradne vedený súpis pozemkov určitého územného celku (obce) s údajmi o príslušných právnych vzťahoch s prílohami (najmä mapami).


kniha verejná  archívny materiál, ktorý slúži vonkajšej potrebe, pričom táto služba spočíva v tom, že nahradzuje vyhotovovanie jednotlivých listín alebo v tom, že zápisom listinnej povahy poskytuje plnú dôveryhodnosť.

Verejné knihy sa členia na:


knihovníctvo  špecifický sociálny jav tvorený knižnicami alebo sústavou knižníc, knižničnými systémami, činnosťami v samých knižniciach a v širokom spektre ich spoločenských súvislostí vrátane ich teoretickej (seba)reflexie v podobe knižničnej a informačnej vedy. :: zväzok (knihovníctvo).


knižnica – kultúrna inštitúcia informačnej a vzdelávacej povahy, ktorá zhromažďuje, spracúva a uchováva knižničný fond a poskytuje knižničné a informačné služby čitateľom a používateľom.

Pracovníkom knižnice je knihovník.


kocka  kváder, ktorého podstavy a steny sú zhodné štvorce:

:: geometria.


kód fr.  sada znakov, zastupujúcich inú sadu znakov a ich významov;  súhrn pravidiel kódovania. Kód zahrnuje preklad i skrytie (cf 188;89)


kód jazykový (lingvistika)  komunikačný prostriedok, jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie tvorená sústavou jazykových znakov a jazykových pravidiel (slovná zásoba a gramatika jazyka) (182;30).


kód strojový (informatika)  strojový jazyk, angl. machine code, machine language  programovací jazyk počítača, jazyk, v ktorom sa zapisuje strojový program; je to binárny kód (tvorený jednotkami a nulami), ktorý môže priamo vykonať centrálna jednotka počítača.

Toto binárne znázornenie je pre človeka ťažko čitateľné, preto programy, ktoré sa majú vykonať priamo na počítači, sa nepíšu v strojovom jazyku, ale vo vyšších programovacích jazykoch, ktoré sú bližšie jazyku človeka, zrozumiteľnejšie a zápis programu je stručnejší.

Procesor však už tomuto jazyku nerozumie, a preto je potrebný prekladač, ktorý preloží program z vyššieho jazyka do jazyka strojového.


kodifikácia (lingvistika)  vedecké poznanie normy spisovného jazyka, ktoré je zachytené v príručkách a prijímané používateľmi jazyka v istom období ako záväzné (154;631). :: kodifikácia.


kodifikácia (právo)  kodifikovanie, uzákonenie, uzákoňovanie  zjednotenie alebo úprava právnych pomerov alebo zjednotenie právnych predpisov právneho odvetvia do podoby zákonníka (kódexu) alebo zákona (154;630  631). :: kodifikácia.


kódovanie fr.  zobrazenie alebo transformácia určitých objektov, udalostí alebo stavov do sústavy iných objektov, udalosti alebo stavov podľa súboru pravidiel zvaného kód. Kódovanie je predpoklad akejkoľvek komunikácie.


kódovanie (lingvistika)  zložka komunikačnej aktivity spočívajúca v myslenom formovaní obsahu informácie do jazykovej podoby vo vedomí hovoriaceho (píšúceho) (182;31).


koeficient lat.  to, čo sa spája s niečím iným dávajúc určitý výsledok; v matematike: známy činiteľ (konštanta) vo výraze s neznámou premennou, ktorým ju násobíme.


komasácia lat.  sceľovanie, scelenie pozemkov.


Komenský, Jan Amos (28. 3. 1592 Slovácko  15. 11. 1670 Amsterdam, Nizozemsko)  moravský (ale prisvojujú si ho aj Maďari, Slováci, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Mal slovenských predkov. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště.

Vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Táto cirkev patrila k protestantským cirkvám v Čechách a hlásila sa k husitským tradíciám.

Po porážke českých stavov v bitke na Bielej hore sa Komenský musel skrývať pred cisárskymi vojskami. V tom čase mu na mor zomrela manželka i dve deti. Východisko z trpkej situácie hľadal v práci. Vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce.

V roku 1628 opustil Moravu a pustil sa putovať po Európe. Finančne ho pri tom podporovali bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu. Zavádzal úplne nové spôsoby v školskej dochádzke. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými pojmami „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“.

Jeho filozofia sa nazýva pansofia. Ústrednou filozofickou ideou J. A. Komenského je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos. Komenského filozofické otázky sa sústreďujú na súvislosť zmyslu všetkého bytia.

Tak ako je pre prístup F. Bacona k svetu príznačná indukcia, a pre R. Descarta evidentná dedukcia more geometrico, tak je pre Komenského typický postup synkritickou metódou.  D: Linguae Bohemicae thesaurus, hoc est lexicon plenissimum, grammatica accurata, idiotismorum elegantiae et emphases adagiaque (Poklad jazyka českého), 1612  1656; Problemata miscellanea, 1612; Sylloge quaestionum controversarum, 1613; Grammaticae facilioris praecepta, 1614  1616; O andělích, 1615; Theatrum universitatis rerum, 1616  1627; Retuňk proti Antikristu a svodům jeho, 1617; O starožitnostech Moravy, 1618  1621; Spis o rodu Žerotínů, 1618 1621; Mapa Moravy (Moraviae nova et post omnes priores accuratissima delineatio autore J. A. Comenio), 1618  1627; Listové do nebe, 1619; Manuálník aneb jádro celé biblí svaté, 1620  1623; Pŕemyšlování o dokonalosti kŕesťanské, 1622; Nedobytedlný hrad jméno Hospodinovo, 1622; Truchlivý, díl první, 1623; Labyrint světa a lusthaus srdce, 1623; O poezí české, 1623  1626; Truchlivý, díl druhý, 1624; O sirobě, 1624; Pres boží, 1624; Centrum securitatis, 1625; Vidění a zjevení Kryštofa Kottera, souseda a jircháře sprotavského, 1625; Překlad některých žalmů, 1626; Didaktika česká, 1628  1630; Didactica magna, 1633  1638; Schola pansophica, 1650  1651; Primitiae laborum scholasticorum, 1650  1651; Opera didactica omnia, 1657; De bono unitatis et ordinis, 1660; De rerum humanarum emendatione consultatio catholica; Orbis pictus; Brána jazykov otvorená; Schola ludus. :: filozofia 17. stor., filozofia česká, slobodomurárstvo, synkríza (Komenský, J. A.), výchova a vzdelávanie (Komenský, J. A.).


komparatistika  porovnávacia veda alebo špecifický odbor či výskumná špecializácia, ktorá pracuje metódou porovnávania čiže komparácie. Napr. porovnávacia jazykoveda, porovnávacia literárna veda, porovnávacia právna veda, komparatívna religionistika atď.


kompletizácia lat.  kompletáž, kompletizovanie  proces spájania jednotlivých častí do celku.


komplexný lat.  celkový, súhrnný, súborný, všestranný, opak simplexného.


kompozitum vlastné p. zloženina vlastná


komunikácia (informatika)  prenos dát.


komunikácia digitálna  prenos digitálnych dát.


komunikácia jazyková  prírodno-psychicko-spoločenský proces pozostávajúci z informácie, komunikačných prostriedkov, komunikačnej siete a komunikačnej aktivity (182;30  31). :: jazyk, jazyk (lingvistika), lingvistika.


komunikácie elektronické  zabezpečovanie výmeny alebo prenosu informácií formou obrazu, zvuku, textu po elektronických komunikačných sieťach.


komunizmus vedecký  súčasť marxizmu-leninizmu tvorená náukou, ktorej predmetom je komunistická spoločensko-ekonomická formácia a ústrednou problematikou  robotnícka trieda. Základný text vedeckého komunizmu je Manifest komunistickej strany, ktorý roku 1848 napísal K. Marx a F. Engels.


komutatívnosť sčítania dvoch alebo viacerých čísel  možnosť zmeniť poradie jednotlivých sčítancov, napr. 4 + 8 = 8 + 4 = 12.

Všeobecne pre ľubovoľné a, b   platí a + b = b + a. :: matematika.


komutatívny (matematika)  nezávislý od poradia jednotlivých komponentov, zameniteľný.

Napríklad binárna operácia je komutatívna, ak pre každú dvojicu prvkov a, b platí a * b = b * a.

Násobenie reálnych čísel je komutatívne, napr. 8 . 3 = 3 . 8.

Ale odčítanie reálnych čísel nie je komutatívne, napr. 8 – 3  3 – 8.  :: sčítanie (matematika).


konanie súdne  procesná činnosť súdu, účastníkov a zúčastnených osôb v čase od podania návrhu po jeho právoplatné vybavenie.

Rozlišuje sa súdne konanie

    • občianske,
    • trestné,
    • správne,
    • pred ústavným súdom. :: právo.


konektor (elektrotechnika)  mechanicko-elektrický rozoberateľný spoj dvoch elektrických vodičov (káblov) alebo mechanicko-elektrické pripojenie vodiča (kábla) k pevnému elektrickému bodu alebo mechanicko-elektrické spojenie dvoch pevných bodov.

Konektor zvyčajne pozostáva z dvoch častí:

    • zástrčka,
    • zásuvka.


konkordancia (genetika)  zhoda určitých znakov alebo znaku, napr. u dvojčiat.


konkordancia biblická  usporiadanie mien a slov, ktoré sa vyskytujú v textoch Biblie, podľa abecedy (verbálna konkordancia) alebo podľa tematických okruhov (reálna konkordancia).


konštanta lat.  číselná hodnota, ktorá sa nemení. :: konštanta Boltzmanova, konštanta Diracova, konštanta elektrická, konštanta Planckova.


konštanta Boltzmanova  k = 1,3805 × 10–23 J K–1. :: fyzika.


konštanta Diracova  kvantum účinku ħ = 1,05.10-34 Js, základná konštanta v kvantovej mechanike; s Planckovou konštantou h = 6,63.10-34 Js sa viaže prevodovým vzťahom ħ = h/2π. Tieto konštanty vystupujú vo vzťahoch, kvantitatívne spájajúcich časticový a vlnový charakter hmoty, napr. vzťah medzi energiou E fotónu a frekvenciou f svetelnej vlny a jej vlnovej dĺžky λ je

E=hf=hc,

kde c je rýchlosť šírenia svetla vo vákuu. :: fyzika.


konštanta elektrická  permitivita vákua  ε0 = 8,859 × 10–12 m–3 kg–1 s4 A2. :: fyzika.


konštanta Planckova  zn. h; Planckovo účinkové kvantum, kvantum akcie, kvantum účinku  univerzálna fyzikálna konštanta súvisiaca s korpuskulárno-vlnovou povahou častíc a charakterizujúca oblasť kvantových javov: h = 6,63.10-34 Js. :: fyzika.


konštanta Planckova redukovaná  v súčasnosti základná konštanta kvantovej teórie

ħ = 1.05×10−34 Js


Planckova redukovaná konštanta je prirodzená jednotka momentu hybnosti; vystupuje v prevodových vzťahoch medzi časticovými a vlnovými vlastnosťami objektov mikrosveta; v Heisenbergových reláciách neurčitosti sa vyskytuje na pravej strane.


konštrukcia stavebná  zložka stavebného diela vytvorená spracovaním stavebných materiálov alebo zostavením konštrukčných dielov.


kontinuum lat.  niečo neprerušované, spojité, súvislé, vďačný objekt matematického alebo fyzikálneho modelovania, ktorého výsledkom je napr. fyzikálny model zvaný priestoročasové kontinuum.


kontinuum priestoročasové  angl. space-time continuum  fyzikálny model (hmoty, reality, vesmíru) tvorený štvorrozmerným kontinuom s tromi priestorovými rozmermi a s jedným rozmerom časovým, pričom s časovým rozmerom sa viaže voľnosť pohybu len jedným smerom. :: priestoročas, fyzika.


kontraktilita lat.  stiahnuteľnosť  schopnosť stiahnuť sa, napr. vlastnosť cytoplazmy buniek.


konzorcium lat.  združenie ekonomických subjektov, napr. bánk, zamerané na spoločné uskutočnenie určitej ekonomickej transakcie; prípadová spoločnosť, forma združenia podnikateľov na uskutočnenie jednej operácie alebo niekoľkých obchodných operácií na spoločný účet. Cieľom konzorcia je realizácia podnikateľského zámeru, ktorého rozsah presahuje kapitálové možnosti jedného účastníka alebo ktorého rizikovosť by bola pre jednotlivého podnikateľa príliš veľká (435;97). :: ekonómia.


koreň (lingvistika)  koreňová morféma, morféma majúca základný lexikálny význam slova: škol-, dom- (5;83).


kormidlo bicykla  hovor.: riadidlá na bicykli  zariadenie na riadenie a udržiavanie smeru smeru na bicykli.


Čítajte viac: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/2575/#ixzz6PAFlgxGY



korporácia lat.  spolok, spoločenstvo, zájmová organizácia, združenie osôb s právnou subjektivitou.


korporácia (ekonómia)  podnikateľská spoločnosť, ktorej členovia sú samostatnými právnymi subjektmi.


korporativizmus lat.  spolupracovanie spoločenských tried a skupín alebo štátna organizácia na profesijnom základe a ich teoretické alebo ideologické zdôvodňovanie opierajúce sa o ideu spolunáležitosti ľudí najmä v pracovnom procese.


kov polymorfný  kov schopný tvoriť viac druhov kryštalických mriežok.


kozmológia gr. – veda na pomedzí astronómie, fyziky a filozofie, ktorej predmetom je stavba a vývoj (vznik, minulosť, prítomnosť, budúcnosť a zánik) vesmíru ako celku. Na svetonázorovo dramatickú otázku vzniku vesmíru (najťažšiu kozmologickú otázku)vypracúva ako odpoveď rad vedeckých hypotéz, z ktorých ako najčastejšia sa uvádza hypotéza spontánneho objavenia sa vesmíru z náhodnej kvantovej fluktuácie v primordiálnej vákuovej variete, opierajúca sa o kvantovú teóriu poľa, podľa ktorej východiskom je kvantové vákuum tvorené neustále fluktujúcim fyzikálnym poľom s jeho kvantami – časticami a antičasticami.

Pri vysvetľovaní astronomicky pozorovaných javov sa postupuje  extrapoláciou fyzikálnych zákonov, vyplývajúcich z laboratórnych experimentov. :: astronómia, kozmos, model vesmíru, model vesmíru kozmologický, princíp kozmologický, vesmír (astronómia).


krajina  politicky vymedzené územie, štát alebo jeho súčasť; územie ako zemepisná oblasť. :: Česko, Čína, India, Irán, krajina historická, Maďarsko, mesto hlavné, monarchia habsburská, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, rieka, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Ukrajina, Zem.


krajina historická  stará, starobylá krajina v minulosti niečim významná alebo dôležitá pre vývin; v Spojenom kráľovstve: jedna zo štyroch základných krajín Spojeného kráľovstva: Anglicko, Wales, Škótsko, Severné Írsko. :: Judea.


kráľ   absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný. :: kráľovstvo, palác kráľovský.


kráľovský palác na Bratislavskom hrade



 – baroková stavba, ktorá zaberá temeno hradnej akropoly Bratislavského hradu a v dnešnej podobe je výsledkom tereziánskej prestavby uskutočnenej v druhej polovici 18. storočia, ako je to zobrazené na obrázku. :: Bratislava, Hradný vrch v Bratislave.


kráľovstvo  hodnosť zastávaná kráľom alebo štátno-politický celok, ríša, krajina, v ktorej vládne kráľ alebo forma vlády na čele s kráľom. :: história.


kresťanstvo  jedno zo svetových náboženstiev, druhé z abrahámovských náboženstiev, za ktorého pôvodcu aj z historického hľadiska sa považuje Ježiš Kristus.

„Z historického hľadiska ide o náboženstvo spasenia, ktoré vyrástlo z prednoázijsko-helenistického prostredia neskorého staroveku a ktoré očakáva spásu od svojho zakladateľa. Vierou v jediného, transcendentného, osobného, neviditeľného boha sa pojem boha v kresťanstve stotožňuje so starozmluvným pojmom, no kresťanský boh nie je bohom jediného, židovského ľudu, ale mocnosťou, ktorá stvorila, chráni a riadi svet, je bezpodmienečným pánom a vládcom nielen jednotlivca, ale celého ľudstva. Ježiš svojou smrťou, sebaobetovaním zmieril celý svet s bohom, vykúpil ho zo smrti a zatratenia.“ (363;108)

Zbierkou svätých kníh kresťanstva je Biblia. :: Ježiš Kristus, Ježiš Kristus: Reč na vrchu, kanonik, Katedrála svätého Martina v Bratislave, katolicizmus, Najsvätejšia Trojica, teológia kresťanská, náboženstvo, Svätá Trojica, Vianoce (kresťanstvo), viera kresťanská.


krivka  krivá čiara  čiara meniaca svoj smer.


kryštál kvapalný  medziskupenstvo medzi pevnou a kvapalnou látkou.


Kubovčáková, Zuzana (7. 7. 1980 Bratislava  )  slovenská japonologička a religionistka, výskumne sa venujúca ranému a stredovekému japonskému buddhizmu, najstaršiemu náboženskému mysleniu Japoncov, počiatkom utvárania sa japonského šintó, Dógen a Sótó buddhizmu v stredovekom Japonsku a japonskému buddhistickému umeniu a architektúre.  D (výber): Ikkjú Sódžun a jeho zenové vtipy, 2009; Jednota v odlišnostiach: Kúkai a raný ezoterický buddhizmus v období Heian, 2009; Šugendó: pohľad na šintoistické a buddhistické aspekty japonskej náboženskej tradície 2009; Ekai Kawaguchi: the first Japanese monk in Tibet, 2010; Japonský buddhismus, 2011; Ilustrácia šintó-buddhistického synkretizmu na príklade maľby božstiev Kasuga a Sumijoši, 2012; Shinto: Indigenous Religion of Japan, 2017; Believe It or Not : Dogen on the Question of Faith, 2018. :: I: Mgr. Zuzana Kubovčáková, M.A., Ph.D., in: MUNI Masarykova univerzita.


Kukučín, Martin (17. 5. 1860 Jasenová  21. 5. 1928 Pakrac, Chorvátsko)  vl. m. Matej Bencúr  slovenský prozaik, najvýznamnejší predstaviteľ literárneho realizmu, lekár. V rokoch 1893 – 1906 pôsobil ako lekár v obci Selca na ostrove Brać (vtedy súčasť Predlitavska). Jeho námetovo a žánrovo členité dielo zahŕňa poviedky z oravského, pražského a dalmátskeho prostredia, romány zo súčasnosti a z histórie, obsiahle cestopisy a divadelné hry.  D: Na hradskej ceste, poviedka, 1883; Rysavá jalovica, 1885; Neprebudený, 1886; Keď Báčik z Chochoľova umrie, poviedka, 1890; Na podkonickom bále, 1891; Koniec a začiatok, 1892; Dies irae, 1894; Hody, poviedka 1899; Dom v stráni, román z prostredia Braća, 1903  1904; Komasácia, dráma, 1907; Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis, 1922; Mladé letá, spomienky na štúdium, 1922, Bacuchovie dvor, dráma, 1922; Obeta dráma, 1922; Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile, 1926; Bohumil Valizlosť Zábor, historický román, 1927; Lukáš Blahosej Krasoň, historický román, 1927; Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik, 1928. :: literatúra slovenská.


kultúra 18. stor. – etapa novovekej kultúry, v ktorej sa uskutočňuje pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie človekom 18. stor.; zahrnuje filozofiu 18. stor., umenie 18. stor., vedu 18. stor., …

Vyznačuje sa radom javov ohlasujúcich nástup modernej doby: všeobecný záujem o vedu a filozofiu, vychýrenosť osobností, ako bol Voltaire, obľuba umenia a historických vied, s ktorou súvisí vznik múzeí (Britské múzeum, 1753) a rozvoj zbierok (sprístupnenie veľkých zbierok, napríklad kráľovských v Lucemburskom paláci alebo zbierok Američana Ch. Wilsona Peala vo Philadelphii), rozšírenie tlače a akadémií, záujem o starovek v súvislosti s objavom zasypaných miest Herculanea a Pompeí (1748) a klasicistické teórie Winckelmannove, Lessingove a Mengsove, ktoré mali základný význam pre nemeckú filozofiu 19. stor.

Kultúra 18. stor. nasleduje po kultúre 17. stor. a predchádza kultúre 19. stor. 


kultúra 19. stor.  filozofia 19. stor., veda 19. stor., umenie 19. stor., ..., pokiaľ participovali na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. Agresívne sa šíriaca európska civilizácia, najmä západná civilizácia, civilizácia západnej Európy ako mocenského a hospodárskeho centra európskej civilizácie, sa stretáva s mnohosťou tradičných kultúr, najmä Východu. V krajinách starých rozvinutých kultúrnych foriem, najmä v Číne, Indii, Japonsku a krajinách islamu, došlo k dvojakej reakcii  k tendencii prijať nové výrazové formy, ale aj k zvýšenému záujmu o vlastné tradície a k vedomému tradicionalizmu ako hrádzi proti cudziemu vplyvu. Len veľmi vzácne dochádzalo k pokusom o syntézu. Medzi také kultúrne významné výnimky možno rátať najmä dielo R. Thákura.

Myslenie 19. stor. už na rozdiel od 18. stor. zohľadňovalo nekonečnú zložitosť sveta, čo vidno vo vede i filozofii, v krásnej literatúre a dokonca aj v každodennom myslení ľudí. Absolútna jednoznačnosť, s ktorou sa stretávame v 18. stor. sa ukázala ako iluzórna. Umeleckým dielom, v ktorom sa odzrkadlil nový, v 18. stor. neznámy pocit nekonečnej zložitosti skutočného, mnohostranného sveta, jestvovanie nelineárnych závislostí, vzájomných pôsobení, premenlivých vzťahov, nespočetných  „priečnych“ (ako ich označoval Schiller) súvislostí, bol Goetheho Faust. :: biedermeier, kultúra 18. stor., kultúra 20. stor. 


kultúra 20. stor.  kultúra spočívajúca v podstate v transformácií technického a intelektuálneho pokroku stelesňujúceho sa v prvom rade v bezprecedentnom technickom pokroku s primátom jeho vojenského využívania na masové vyvražďovanie v prvej a v druhej svetovej vojne, vyvrcholiacej vo zvrhnutí atómových bômb na civilné obyvateľstvo Japonska a v pokračujúcej neprerušovanej sérii vojen a zo zahraničia provokovaných prevratov a občianskych vojen až do začiatku 21. storočia na zmysel a jeho útvary v podobe filozofie 20. stor., vedy 20, stor., umenia 20. stor., náboženstiev 20. stor., pokiaľ na transformácii zlého na dobré, škaredého na krásne atď. participovali. :: filozofia 20. stor., kultúra 19. stor., kultúra 21. stor. 


kultúra 21. stor.  transformujúcno civilizačnej náplne druhej axiálnej doby na niečo zmysluplné, neutrálneho na dobré alebo krásne, zlého na dobré a škaredého na krásne, čo je proces nezvyčajne náročný až tragický, nezriedka sa javiaci ako nemožný. Po vlne globalizácie a nástupe svetových pandémií sa postupne a veľmi ťažko náplň civilizácie transformuje na lokálne kultúrne enklávy napospol vykazujúce procesy inscendentalizácie (tendencie zvnútorňovať sa, obracať sa smerom dnu, do seba...) po vyčerpaní možností expandovať smerom von. :: filozofia 21. stor., kultúra 20. stor. 


kultúra africká  súčasť svetovej kultúry, spočívajúca v pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne pôvodným alebo prisťahovaným obyvateľstvom Afriky a zahrnujúca egyptskú kultúru, kultúru subsaharskej Afriky (africkú etnickú kultúru, černošskú kultúru), sčasti antickú kultúru, sčasti kultúru arabskú (islamskú).


kultúra anglická – súčasť európskej kultúry; spôsob pretvárania zla na dobro a ošklivého na krásno Angličanmi; kultúra vytvorená v Anglicku 5. stor. až do súčasnosti. Za súčasť anglickej kultúry možno považovať aj kultúru írsku a škótsku pokiaľ sa identifikuje s anglickým životom a vzdelanosťou.

Anglická kultúra zahrnuje anglické umenie, anglickú vedu, anglickú filozofiu, náboženstvá prijaté alebo rozvíjané Angličanmi.


kultúra antická – súčasť starovekej kultúry, kultúra starovekého Grécka a Ríma – najvýznamnejšia zložka starovekej európskej kultúry, ktorá zahrnuje antickú filozofiu, antické umenie, antickú vedu, antické náboženstvo.


kultúra arabská – kultúra po arabsky hovoriacich národov, teda nielen Arabov; súčasť ázijskej kultúry, africkej kultúry a európskej kultúry. Arabská kultúra vyrastá osvojením si starých kultúr Predného Východu, predovšetkým helenistickej a iránskej, ale aj egyptskej, sýrskej a iných. Centrami kultúrneho života boli veľké mestá ako Damask, Bagdad, Káhira a ď.

Arabskú kultúru tvorí arabská veda, arabská filozofia, arabské umenie, islam.

Nezriedka sa arabská kultúra stotožňuje s kultúrou islamskou.


kultúra ázijská – súčasť svetovej kultúry, ktorá sa rozvíja na báze ázijskej civilizácie (alebo ázijských civilizácií) ako pretváranie zlého na dobré a škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie atď. jednotlivými ázijskými etnikami (národmi).

Ázijskú kultúru tvorí:

    • ázijská filozofia,
    • ázijské umenie (cf. umenie ázijské),
    • ázijská veda (cf. veda ázijská),
    • ázijské náboženstvo,
    • ázijská mytológia,
    • ázijské právo.

Súčasťou ázijskej kultúry je kultúra Ďalekého východu, kultúra čínska, indická, japonská, kórejská, vietnamská, tibetská, sčasti aj arabská, ....


kultúra čínska – podstatná súčasť ázijskej kultúry, jedna z najvýznamnejších zložiek svetovej kultúry, čínsky spôsob pretvárania zla na dobro, ošklivého na krásne; zahrnuje čínske umenie, čínsku filozofiu, čínsku vedu. Čína, Číňania.


kultúra Ďalekého východu – významná súčasť ázijskej kultúry; tvorí ju: kultúra indická, kultúra nepalská, kultúra tibetská, kultúra juhovýchodnej Ázie, najmä Sumatry, Jávy, kultúra kórejská, kultúra čínska, kultúra japonská.


kultúra egyptská – súčasť africkej kultúry, pretváranie zla na dobro, škaredého na krásne Egypťanmi; egyptské umenie, egyptské náboženstvo, …. Pôvod celej staroegyptskej kultúry je náboženský: vo funkciách umenia dominovali kultové a magické účely, umelecké diela sa rituálne posväcujú posvätnými písomnými znakmi (hieroglyfmi), literatúra sa sústreďuje na výklad mýtov a na opis cesty mŕtvych do zásvetia, astronómia sa zameriava na určovanie času pre rituálne účely, správu štátu riadi panovník považovaný za boha, právo je dané samým stvoriteľským bohom a zabezpečované týmto panovníkom (cf. Lurker, M.: Slovník symbolů (2005), 111).


kultúra európska – jedna zo zložiek svetovej kultúry vyrastajúca v prvom rade na báze kultúrneho dedičstva, ktoré po sebe zanechali starovekí Gréci, Rimania, Židia a Kelti, čiže z antickej, židovskej a keltskej kultúry. Tri prvé základné zdroje európskej kultúry symbolizuje Akropola, Kapitol a Sinaj.

Európska kultúra je tá časť, vrstva či tendencia európskej civilizácie, ktorá pretvára zlo na dobro a škaredé na krásno, alebo menej dobré na lepšie a menej krásne na krajšie v lone seba samej i v kontakte s civilizáciami mimoeurópskymi. Hlavným prejavom európskej kultúry je rozlišovanie polemizmu a agapizmu (ich nezmiešavanie) a ich nereduktívne usúvzťažňovanie. Kultúrnym výsledkom stretnutia s bojom je jeho nahliadnutie, spiritualizácia (premena na zmysel) a transformácia na nekrvavé formy polemizmu až po zmierenie a anihiláciu boja.

V intercivilizačnom kontexte sa európska kultúra uplatňuje vnášaním tolerancie, konciliantnosti, pohody, uvoľnenia, potešenia z inakosti druhého a jej priania.

Európsku kultúru tvoria jednak jednotlivé európske národné kultúry, napr. francúzska kultúra, nemecká kultúra, slovenská kultúra atď., jednak európske umenie, európska filozofia, kresťanstvo, mimokresťanské náboženstvá (židovské, keltské, germánske, slovanské atď.), veda. :: barok, Európa, kultúra grécka, kultúra rímska., renesancia.


kultúra grécka  súčasť európskej kultúry alebo euroamerickej kultúry; kultúra prináležiaca ku Grécku alebo grécky spôsob pretvárania zla na dobro a ošklivého na krásu. Pri gréckej kultúre sa myslí v prvom rade na tú časť antickej kultúry, ktorej nositeľmi boli Gréci. Zahrnuje grécku filozofiu, grécke umenie, grécku mytológiu, grécke náboženstvo, grécku vedu. :: kultúra starogrécka.


kultúra helenistická – kultúra helenizmu, záverečná etapa antickej kultúry. :: filozofia helenistická.


kultúra indická   zložka ázijskej kultúry, jedno z centier kultúry Ďalekého východu, ktorej nositeľmi sú Indovia; indický spôsob premeny zla na dobro, ošklivého na krásne na báze indickej civilizácie; zložkami indickej kultúry sú (všemožne sa preplietajúce alebo splývajúce): mytológia indická, indické náboženstvo, indické umenie, indická filozofia, indická veda – pokiaľ sa, samozrejme, podieľajú na premene zla na dobro atď.

Na procese genézy staroindickej kultúry védskeho obdobia sa podieľali indoeurópski Árijci, Drávidi a Mundovia.

Indická kultúra je predmetom indológie.


kultúra knižná  oblasť kultúry, ktorá zahrnuje výrobu, distribúciu a pôsobenie knihy ako prostriedku kultivácie človeka alebo premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo. Dôležitou súčasťou knižnej kultúry sú knižnice.


kultúra ľudová  pretváranie zlého na dobré alebo škaredého na krásne atď. ľuďom vo forme ľudovej hudby, ľudového tanca, ľudových zvykov a obyčajov, ľudového výtvarníctva a ľudovej architektúry (staviteľstva). :: folklór.


kultúra novoveká –  kultúrna epocha medzi stredovekou kultúrou a súčasnou kultúrou tvoriaca kultúrnu náplň novoveku; začína renesančnou kultúrou.

Novoveká kultúra zahrnuje novoveké umenie, novovekú filozofiu, novovekú vedu, ... .

Z ďalšieho hľadiska sa v rámci novovekej kultúry môže tematizovať moderna.


kultúra postmoderná – tá súčasť alebo vrstva postmoderny, ktorá participovala na premieňaní zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. S preparovaním kultúrnej vrstvy postmoderny začala sama jej reflexia jednak v rámci postmodernej filozofie, jednak v rámci ostatných (mimofilozofických) zložiek postmodernizmu, a v tomto úsilí sa pokračuje aj v postpostmodernej filozofii, najmä v jej historickofilozofickej zložke.


kultúra praveká – prvá, predskripturálna etapa vývinu kultúry začínajúca sa zhruba pred 3 miliónmi rokov vo východnej a južnej Afrike a končiaca v dobách začiatkov používania písma v jednotlivých starovekých regiónoch sveta. Z predskripturálnosti pravekej kultúry vyplýva jej charakteristická črta – absencia písomných prameňov o pretváraní zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho alebo prírodného na dobré alebo krásne pravekým človekom. Prvými dobrými a krásnymi útvarmi, aspektmi, vrstvami či podprocesmi života pravekého človeka a jeho produktov boli pracovné nástroje, odev, oheň a obydlie v miere, v ktorej ho nezbavovali prirodzenej odolnosti. Tam, kde ho tejto odolnosti zbavovali možno hovoriť o začiatkoch vývinu civilizácie ako materiálneho podkladu či príležitostí kultúrnych dianí. Dramatickým momentom vo vývine pravekej kultúry je objavenie času, s ktorým súvisí fundamentálny aspekt kultúry spočívajúci v pretvárajúcne strachu zo smrti a iných prvkov budúcnosti: pridávaním milodarov do hrobov, nákladnou mumifikáciou, stavbami impozantných hrobiek. Táto forma strachu zosilňuje protoegoizačné procesy, ktoré začali diferenciáciou schopností nositeľov alebo realizátorov pravekej kultúry pri ich vytváraní pracovných nástrojov, oblečenia, pri využívaní ohňa a pri zariaďovaní (jaskyne) a budovaní obydlia. Strach a procesy egoizácie sa ďalej zosilňujú koncentráciou majetku, s čím súvisí masovenie podkladov alebo príležitostí transformácie zlého na dobré a škaredého na krásne spočívajúce v rozvoji fortifikácie a armád. Estetické, umenotvorné, technickotechnologické, religiogénne, mýtogénne a napokon protofilozofické procesy v preddverí skripturalizácie kultúry pri jej prechode do obdobia starovekej kultúry sa stávajú konštituentmi (pravekej) kultúry len v miere ich participácie na premene zla na dobro etc. Dozrievanie ega pravekého človeka v období jeho transformácie na človeka starovekého indikuje utváranie sa fenoménov (alebo kultúrnych útvarov) tragického, protofilozofického, mystického, religiózneho atď. Nadchádzanie skripturálnosti avizuje záverečné fázy egoizácie človeka, ktorá sa plne etabluje v procese deanonymizácie a nástupu autorstva najprv v mýtotvorbe a umeniach, neskôr v utváraní sa svetových náboženstviev, protofilozofém a protovedy. V procese vyčleňovania sa pravekej kultúry ako dobrotvornej a krásotvornej vrstvy rodiacej sa civilizácie sa v nej vyčleňuje agapistický a polemistický prúd a utvára sa možnosť rôznych foriem jej kríz spočívajúcich v zauzľovávaní sa týchto fundamentálnych prúdov v živote ľudstva alebo človeka resp.v odtrhávaní sa civilizačného od kultúrneho.

Významnou zložkou pravekej kultúry je šamanizmus.

Praveká kultúra je vedno s procesmi zrodu civilizácií predmetom archeológie a prehistorických disciplín.

Z pravekej kultúry vyrastá kultúra staroveká.


kultúra právna – právna vrstva alebo vývinové pásmo tej ktorej kultúry spočívajúce v participácii právneho systému alebo právnych noriem na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. Právna kultúra je zdrojom a mierou zmysluplnosti práva: ak by právo neparticipovalo na kultúre, nemalo by zmysel. :: právo.


kultúra renesančná – prvá etapa vývinu novovekej kultúry zahrnujúca renesančné umenie, filozofiu, vedu... a tvorená renesančným človekom pretvárajúcim zlé na dobré, škaredé na krásne atď. pri prechode od teocentrického k antropocentrickému pohľadu na svet.

V prvom ranom období, t. j. v 14. až 15. storočí má renesančná kultúra predovšetkým humanistický ráz a sústreďuje sa hlavne do talianskeho prostredia, v 16. storočí a v značnej časti 17. storočia ju charakterizuje najmä rozvoj prírodných vied. Renesančný humanizmus v tomto období prechádza do ďalších európskych krajín.

Osobitosť renesančnej kultúry spočíva v tom, že sa charakterizuje ako kultúra humanistická, čím sa myslí jej celkové zameranie, jej vlastný svetonázor orientovaný na problémy slobodného a všestranného rozvoja osobnosti. Tak široko chápaný humanizmus je ideovým jadrom temer celej ľudskej civilizácie. Renesancia však do takto chápaného humanizmu prináša racionálny základ a jeho vedomé utvrdenie prostredníctvom svetského vzdelania, vedy a umenia.


kultúra rímska  významná, i keď v mnohom nie pôvodná, súčasť antiky, antickej kultúry; rímsky spôsob pretvárania zla na dobro, ošklivého na krásno. Azda najdôležitejšou zložkou rímskej kultúry je rímske právo, kde sú Rimania pôvodní.

Za zlatý vek rímskej kultúry sa pokladá obdobie vlády Augusta. Týmto obdobím sa zároveň končí helenizmus.

Úctyhodné je to, ako Rimania hodnoty preberali, a je to hodnotné aj po stáročiach, ktoré odvtedy uplynuli. Pozri napr. Cicero, Horatius, Vergilius.

Aj myšlienka rímskeho impéria sa ukázala ako veľmi plodná. Bola to myšlienka kultúrneho univerzalizmu. Spájanie hodnôt partikulárnych a vytváranie svetových kultúrnych tradícií treba hodnotiť veľmi vysoko. :: filozofia rímska, Rím, Rímska ríša.


kultúra starogrécka  súčasť starovekej kultúry, základ antickej kultúry a prvá vývinová fáza kultúry európskej. Starogrécku kultúru tvorí starogrécke umenie, starogrécka filozofia, grécka mytológia, starogrécka veda, starogrécke náboženstvo, starogrécke každodenné vedomie..., pokiaľ tieto formy osvojovania si sveta participovali na pretváraní zlého na dobré, škaredého na kráse, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne.


kultúra staroveká  dlhá epocha vo vývine svetovej kultúry v období staroveku čiže približne v rozmedzí 3. tis. pr. n. l. až 5. stor. n. l. Staroveká kultúra nasleduje po pravekej kultúre a je pretváraním zla na dobro a ošklivého na krásne v podmienkach vzniku, rozvoja a zániku otrokárskych spoločností. Tieto civilizácie boli od seba miestne neraz také vzdialené, že sa ich kultúry vyvíjali nezávisle od seba. Teritoriálne a časovo blízke civilizácie sa naopak ovplyvňovali alebo dokonca vytvárali spoločné kultúrne oblasti, ako napr. antická kultúra.

Významným predelom vo vývine starovekej kultúry bola osová doba.

Na starovekú kultúru nadväzuje kultúra stredoveká.

Sebareflexívnou zložkou starovekej kultúry je staroveká filozofia.

Ďalšie zložky starovekej kultúry:

K výrazným centrám starovekej kultúry patrí:

    • mezopotámska kultúra,
    • staroegyptská kultúra,
    • staroveká čínska kultúra,
    • staroveká indická kultúra,
    • antická kultúra.


kultúra stredoveká – pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásne atď. v období stredoveku, čiže zhruba v časovom intervale 5. stor. – 15. stor. Stredoveká kultúra nadväzuje na starovekú kultúru a predchádza kultúre novovekej.

Stredoveká kultúra v Európe nadväzuje konkrétne na antickú kultúru (na helenizmus a rímsku kultúru) a bezprostredne predchádza renesančnej kultúre.

Stredoveká kultúra v Európe sa v mnohom kryje s latinskou kultúrou.

Stredoveká kultúra zahrnuje stredovekú filozofiu, stredoveké umenie, stredovekú vedu, …


kultúra súčasná – pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásne atď. v súčasnosti, čiže zhruba v časovom intervale od polovice 19. stor. dodnes. Súčasná kultúra nadväzuje na novovekú kultúru.

Súčasná kultúra zahrnuje súčasnú filozofiu, súčasné umenie, súčasnú vedu, súčasné náboženstvo...


kultúra svetová – pretváranie zla na dobro a ošklivého na krásno jednotlivými etnikami alebo národmi na zemeguli. Zahrnuje euroamerickú kultúru, arabskú kultúru, ázijskú kultúru, africkú kultúru, predkolumbovskoamerickú kultúru a oceánsku kultúru.

Zložkami svetovej kultúry je svetová filozofia, svetové umenie, svetové náboženstvo, svetová veda....

Najvýznamnejšími zložkami svetovej kultúry sú: čínska kultúra, indická kultúra, arabská kultúra a západná kultúra.

Vo vývine svetovej kultúry zaznamenávame dva nadhistorickotypologické  zlomy alebo obraty  osovú dobu a druhú osovú dobu.


kultúra tibetská – súčasť ázijskej kultúry; tibetský spôsob pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, neutrálneho na dobré alebo krásne a menej dobrého/krásneho na lepšie/krajšie. Zahrnuje tibetské náboženstvá, mytológiu, umenie, filozofiu.


kulturológia lat. + gr. – veda o kultúre. Termín kulturológia zaviedol v roku 1909 W. Ostwald ako označenie skúmania kultúry sťa prejavu transformácie energie. Najvplyvnejšiu koncepciu kulturológie ako samostatnej vednej disciplíny vypracoval v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. stor. L. A. White.


kurz (pedagogika)  cyklus lekcií tvoriaci krátkodobé školenie v istom odbore.


kus  časť celku, diel; samostatná jednotka väčšieho množstva, jednotlivý predmet istého druhu (cf 496;284).

Určovanie počtu kusov číslami (vedno so zavedením jednoduchých matematických operácií) sa udialo na začiatku dlhodobého historického vývinu, výsledkom ktorého je moderná matematika (76;22). :: doska.


kváder lat. > nem.

  teleso, ktorého hraničnú plochu tvoria dve zhodné podstavy ležiace v navzájom rovnobežných rovinách a bočné steny v rovinách kolmých na roviny podstáv; podstavy aj steny sú pravouholníky; protiľahlé steny sú zhodné. :: geometria, kocka.


kvantum (fyzika)  najmenšia možná hodnota niektorých fyzikálnych veličín, napr. kvantum energie. :: fyzika, kvantum, kvantum energie.


kvantum energie  najmenšie množstvo emitovanej a absorbovanej energie. Pojem zaviedol M. Planck v roku 1900. Atómy vyžarujú energiu len po určitých diskrétnych kvantách.

Kvantum energie je úmerné frekvencii žiarenia. :: fyzika, kvantum, kvantum (fyzika).


kvartický lat.  štvrtého stupňa.


Kvasnička, Vladimír (1941  )  slovenský informatik, stredobodom výskumného i pedagogického záujmu ktorého je umelá inteligencia a kognitívna veda.


kybernetika gr.  veda, ktorej predmetom sú systémy riadenia procesov v živých organizmoch, v technických a sociálnych systémoch.

Za zakladateľa kybernetiky sa považuje N. Wiener.

Kybernetika je súčasťou teoretickej bázy teórie riadenia. :: automatizácia, mechatronika, riadenie (kybernetika), riadenie so spätnou väzbou (kybernetika), systém kybernetický, systém riadenia.


Kyrášek, Jiří (1929  1978)  český komeniológ a historik pedagogiky.


kyselina  chemická zlúčenina, ktorá rozpustením vo vode uvoľňuje ióny, má pH nižšie ako 7,0 a viac alebo menej kyslú chuť. Kyselina so zásadami  tvorí soli a modrý lakmus farbí na červeno. :: chémia, kyselina nukleová.


kyselina nukleová – NK, kyselina bunkového jadra – biomakromolekulová látka. Nukleové kyseliny sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých systémov. :: chémia.


kyslosť  acidita, pH, vodíkový exponent  číslo, ktorým sa v chémii vyjadruje, či vodný roztok reaguje kyslo alebo zásadito. :: chémia.


 Hlavná časť K