Pa Ťin (vl. menom Li Fej-kan) (1904 Čcheng-tu  )  čínsky prozaik. V mladosti sa rozišiel s bohatou, konzervatívnou rodinou, žil v mestách v intelektuálskych kruhoch, 1927  29 bol v Paríži, 1934  35 v Japonsku, po 1949 mal funkciu v kultúrnych organizáciách. Od 1981 predseda Zväzu čínskych spisovateľov. V rozsiahlom diele kritizoval tradičnú čínsku rodinu, písal o spoločenských problémoch modernej Číny, o živote mladej inteligencie.  D:

Fu-čchou (Pomsta), 1931 / zbierka poviedok; Tien-i (elektrické kreslo), 1932 / zbierka poviedok; Sin-šeng (Nový život), 1932 / román; Aj-čching ti san-pu-čch (Ľúbostná trilógia), 1931  1936 / román; Ťi-liou san-pu-čch (Bystrina), 1933  1940 / román; Chan-jie (Chladné noci), 1947 /román; Jing-siung ti ku-š' (Príbehy hrdinov), 1953 / zbierka poviedok.


Paccioli, Luca (ok. 1445  ok. 1514)  taliansky matematik, autor prvého sústavného výkladu podvojného účtovníctva.


palác  veľká reprezentatívna budova. :: palác kráľovský.


palác kráľovský  budova slúžiaca ako rezidencia kráľa.


paleontológia gr. – veda, ktorej predmetom je vývoj života na planéte, staré rastliny a živočíchy, skúmané na základe ich fosílií zachovaných v skalách.


pamäť (psychológia)  schopnosť, mnémická funkcia CNS, umožňujúca zapamätanie si, uchovanie a vybavovanie si čiže znovupoznávanie toho, čo človek predtým vnímal, čo prešlo jeho vedomím: pocitov, vnemov, predstáv, zážitkov, myšlienok a psychických úkonov.


pamiatka  1. trvalá, stála spomienka na nejakú udalosť, na niekoho, na zomretého...; 2. pamätihodnosť  niečo starobylé, pripomínajúce minulosť; 3. vec pripomínajúca niekoho alebo niečo. :: pamiatka architektonická, pamiatka kultúrna, Pamiatka zosnulých, pamiatkárstvo.


pamiatka architektonická  stavebná pamiatka  budova, most, iná stavba alebo objekt významný svojou historickou alebo umeleckou hodnotou.


pamiatka kultúrna  hnuteľná alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, vyhlásená za kultúrnu pamiatku z dôvodu jej ochrany.

Kultúrnosť pamiatky je daná jej mierou participácie na kultúre ako pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne.


Pamiatka zosnulých  na Slovensku ľudovo zvaný Dušičky, tradičný zvyk navštevovať 2. novembra (alebo 3. novembra, keď 2. november pripadne na nedeľu) cintoríny, ozdobovať hroby, páliť sviečky a spomínať si na zosnulých rodinných príslušníkov a známych.

Sviatok vznikol koncom 10. storočia v kláštoroch clunyjského hnutia.


pamiatkárstvo  odborné uchovávanie kultúrnohistorických pamiatok. :: pamiatka architektonická.


panel nem.  stfr.  ľud. lat.  doska s prístrojmi, tabuľa na vystavovanie exponátov, prefabrikovaný dielec (249;418).


Panónsky háj – pôvodne rozsiahly suchomilný dubovo-hrabový les neďaleko Bratislavy, ktorý sa pod vplyvom pastvy zmenil na suchomilný háj so zvyškami dubov letných, ojedinele aj dubov cerových, bez hustého podrastu. Mohutné duby letné, dub cerový, javor poľný, hrab obyčajný a iné stromy Panónskeho hája hostia machorasty na bázach kmeňov.

Odkedy sa skončilo s pastvou, územie Panónskeho hája zarastá.

Panónsky háj je súčasťou NPR Šúr, ktorej územie bolo osídlené v mladšej dobe kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l.

V Panónskom háji je najvýznamnejší zvyšok vysokokmenného bari nato-slatinného jelšového lesa, asi posledného pôvodného v Európe. :: Slovensko.

Zdroj: https://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.svatyjur.sk/data/MediaLibrary/170/sur4m-lightbox.jpg&imgrefurl=http://www.svatyjur.sk/gallery/index/page:4&h=600&w=539&tbnid=kdTK8mPzn4emUM&tbnh=237&tbnw=213&usg=AI4_-kR3ny5VcEJnsKzVyhoyLJCHBSUq0Q&vet=1&docid=Rg5RgcSR0aEDvM&hl=sk (29.3.2020)


paradigma (lingvistika) – gramatický vzor – súbor tvarov jedného slova pri jeho ohýbaní; sbor slov s rovnakým ohýbaním. :: tvar slovný.


Parlamentné zhromaždenie Rady Európy  orgán Rady Európy, zložený zo zástupcov národných parlamentov členských štátov a plniaci úlohu diskusného fóra k aktuálnym medzinárodným problémom.


participácia (právo) – účasť na rozhodovaní.


partita tal.  cyklická inštrumentálna skladba; suita. :: hudba.


pascal vm – odvodená jednotka SI. :: fyzika.


pastel tal. – mäkká farebná krieda.


pastel (maliarstvo)  technika maľovania farebnými kriedami, pričom práškový pigment zmiešaný s hlinou, gumou alebo živicou sa nanáša priamo na papier a často s zmäkčuje a rozotiera prstami, čím sa dosahuje jemný, kriedový odtieň.

Termínom pastel sa označuje aj sám farebnými kriedami kreslený obraz (cf Pojmy z oblasti umenia, in: Gallery Gwerk (7. 8. 2020), 14;660).


Pasteur, Louis (1822  1895)  francúzsky chemik a mikrobiológ, zakladateľ mikrobiológie ako vednej disciplíny, technickej mikrobiológie a imunológie.


patent (história)  listina panovníka, právna úprava s platnosťou zákona. :: právo.


patetico (hudba) tal.  vzrušene, slávnostne.


päťka (matematika) – číslica 5. :: sústava desiatová, šestka (matematika), štvorka (matematika).


PC angl. – Personal Computer – osobný počítač.


Peano, Giuseppe (1858  1932)  taliansky matematik a logik, považovaný aj za filozofa, tvorca symboliky modernej algebry a axiomatickej sústavy množiny prirodzených čísel. :: matematika.


pedagogika gr.  veda a výskum, ktorého predmetom je vzdelávanie a výchova v najrôznejších sférach života spoločnosti (163;151).

Pedagogika sa vyčlenila z filozofie.

 :: absolutórium (pedagogika), cvičebnica, cvičenie (pedagogika), didaktika, kurz (pedagogika), minimum vzdelávacie, príprava odborná, školenie, učebnica, výchova, vyučovanie, vzdelávanie.


pekárstvo  pekáreň, výrobňa alebo predajňa chleba a pečiva a zamestnanie pekára.


Pentateuch gr. – prvých päť kníh Biblie pripisovaných Mojžišovi (Tóra):

    • Genezis (o stvorení sveta a človeka, o pôvode Židov),
    • Exodus (o odchode Židov z egyptského zajatia a zmluve s Bohom),
    • Leviticus (o kultových predpisoch),
    • Numeri (o putovaní Židov púšťou),
    • Deuteronomium (zhrnutie predchádzajúcich kníh).


percepcia signálu rečového zmyslová (lingvistika)  zložka komunikačnej aktivity spočívajúca v sluchovom vnímaní akustického vzduchového vlnenia ako členených zvukov a ich dešifrovanie ako rečových jednotiek (182;31).


perfúzia lat.  prietok tekutiny určitým prostredím.


perihélium gr. – príslnie – bod dráhy planéty alebo kométy, v ktorom je najbližšie k Slnku, opakom je afélium. :: astronómia.


peta- gr.  značka P  predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca biliardý násobok (1015).


piaď  vzdialenosť medzi špičkou palca a špičkou malíčka pri roztiahnutej dlani.


písmeno  litera, graféma – jednotlivý grafický znak písma. :: abeceda, sústava grafická.


písmeno (matematika)  sa používa o. i. na označovanie matematických objektov, netreba preto vidieť v každom písmene premennú.

Písmenom možno označiť aj neexistujúci matematický objekt. Ak nezdôrazníme, že výsledky, ktoré získame, budú platiť len za predpokladu existencie príslušného objektu, môžeme sa dostať na scestie a „odvodiť“ neplatné vety.

Existencia písmena (symbolu) matematického objektu nezaručuje existenciu ním označeného matematického objektu (cf 487;24).


písmo – sústava grafických znakov na zaznamenávanie hovorených jazykových prejavov (na zachytenie a vyjadrenie hlások; grafické (ryté, maľované, kreslené, tlačené, razené, písané a i.) znaky pre trvalé zachytenie vysloveného, mysleného alebo vymysleného slova, vety (prípadne aj hlásky a slabiky). Túto sústavu prijíma vymedzená skupina ľudstva pre trvalé zachytenie ľudskej reči.

Rozvoj písma okolo 3500 pr. n. l., ku ktorému došlo v Sumeri, vyznačuje prechod medzi prehistóriou a históriou. Najstaršie písmo bolo obrázkové, pričom vývoj postupoval od lineárneho znázornenia predmetu cez slovné obrázkové písmo, kde znak predstavoval konkrétny pojem (klinové písmo, hieroglyfy, čínske písmo), až po fonetické obrázkové písmo so znakmi pre konkrétne i abstraktné pojmy. V ďalšom vývoji vznikali hláskové písma so znakmi pre jednotlivé hlásky (latinka) alebo slabiky (arabské písmo). :: abeceda, písmeno, písmo (Čejka, M.), sústava grafická, vznik písma.


písmo (Čejka, M.)  systém extrakorporálneho ukladania informácií (sústava ukladania informácií mimo ľudského tela), ktorý si človek vytvoril ako pomocný systém podpory procesu svojho vývinu (cf 462;5).


písomnosť – niečo napísané ako listina, doklad ap. (496;479).


pitva  obdukcia, sekcia, autopsia  medicínske alebo veterinárne úkony rozdeľovania mŕtveho tela odborným špecialistom s cieľom určiť príčinu smrti daného človeka alebo zvieraťa alebo pochopiť tvar a funkciu jednotlivých orgánov a ich sústav. Pitva je základný zdroj poznatkov o stavbe ľudského i zvieracieho tela. :: anatómia, medicína.


plán1 lat.  zámer, úmysel, predstava o niečom; rozvrh, program niečoho. :: koncepcia.


plán2 lat.  jedna zo stránok, zložiek celku. :: plán jazykový.


plán jazykový – jedna zo stránok, zložiek, rovín jazyka.


Planck, Max Karl Ernst Ludwig (23. 4. 1858 Kiel – 4. 10. 1947 Göttingen) – nemecký teoretický fyzik. Venoval sa termodynamike, objavil zákon tepelného vyžarovania absolútne čierneho telesa. V roku 1900 zaviedol pojem kvanta: Planck „vyslovil hypotézu, podľa ktorej zmeny energie ΔE elektromagnetického poľa nemôžu byť ľubovoľne malé. Planck tvrdil, že zmeny sa môžu diať iba po konečných, elementárnych množstvách, vyjadrených súčinom frekvencie elektromagnetickej vlny f a konštanty, ktorú označil písmenom h: ΔE = hf, ktorá bola neskôr po ňom pomenovaná. Predstavy o spojitých (ľubovoľne malých) zmenách nie iba energie elektromagnetického poľa, ale aj iných fyzikálnych veličín začali strácať na opodstatnení a začalo obdobie, v ktorom získavala stále silnejšiu pozíciu tzv. ‚kvantová fyzika‘“ (491;1).

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1918).  D: Über den zweiten Hauptsatz der mechanischen Wärmetheorie, 1879; Gleichgewichtszustände isotroper Körper, 1880; Das Prinzip der Erhaltung der Energie, 1887, 5. A. 1925; Über das Prinzip der Vermehrung der Entropie, 1887 ff.; Heinrich Rudolf Hertz, 1894, Vorlesungen über Thermodynamik, 1897, 9. A. 1930; Vorlesungen über die Theorie der Wärmestrahlung, 1906, 5. A. 1923; Acht Vorlesungen über theoretische Physik, 1909; Die Einheit des physikalischen Weltbildes, 1909; Die Stellung der neueren Physik zur mechanischen Naturanschauung, 1910; Neue Bahnen der physikalischen Erkenntnis, 1913, 3. A. 1923; Dynamische und statistische Gesetzmäßigkeit, 1914; Einführung in die allgemeine Mechanik, 1916, 5. A. 1937; Einführung in die Mechanik der deformierbaren Körper, 1913, 3. A. 1931; Das Wesen des Lichts, 1919, 2. A. 1920; Die Entstehung und bisherige Entwicklung der Quantentheorie, 1920, 2. A. 1922; Physikalische Rundblicke, Gesammelte Vorträge und Aufsätze, 1922; Einführung in die Theorie der Elektrizität und des Magnetismus, 1922, 3. A. 1937; Kausalgesetz und Willensfreiheit, 1923; Vom Relativen zum Absoluten, 1925; Physikalische Gesetzlichkeit im Lichte neuerer Forschung, 1926; Einführung in die theoretische Optik, 1927, 2. A. 1931; Das Weltbild der neuen Physik, 1927, 10. A. 1947; Einführung in die Theorie der Wärme, 1930; Positivismus und reale Außenwelt, 1931; Der Kausalbegriff in der Physik, 1932, 3. A. 1941; Wege zur physikalischen Erkenntnis (erw. Neuausgabe der Physikalischen Rundblicke), 1933, 4. A. 1944; Die Physik im Kampf um die Weltanschauung, 1935, 4. A. 1945; Vom Wesen der Willensfreiheit, 1936, 4. A. 1945; Religion und Naturwissenschaft, 1937, 10. A, 1947; Determinismus oder Indeterminismus?, 1938; Scheinprobleme der Wissenschaft, 1942; Sinn und Grenzen der exakten Wissenschaft, 1942, 2. A. 1947; Wissenschaftliche Selbstbiographie, 1948; Erinnerungen I, 1948; Akademie-Ansprachen, hrsg. von der Deutschen Akademie der Wissenschaften, Berlin, 1949. :: fyzika, fyzika kvantová.


planéta gr. – obežnica – teleso, ktoré obieha okolo Slnka po takmer kruhovej dráhe. :: astronómia, Zem.


planetológia gr.  planetárna astronómia, ktorej predmetom sú planéty a planetárne sústavy z fyzikálneho, astronomického, geologického a chemického hľadiska.

Za súčasť planetológie sa považujú aj geovedy, napríklad preto, lebo sopečná činnosť sa vyskytuje aj na iných planétach.


planimetria gr.  časť geometrie, ktorej predmetom sú rovinné (dvojrozmerné) geometrické útvary alebo vlastnosti geometrických geometrických útvarov v rovine. :: matematika, trigonometria.


platnosť normy právnej – okamih, ktorým sa právna norma stáva súčasťou platného systému práva. :: právo.


pletenie  vyhotovovanie ohybného materiálu prevliekaním.


pletivo  1. materiál používaný na pletenie; 2. výrobok zhotovený prepletaním alebo pletením ohybného materiálu, napr. sieť.


plodina poľnohospodárska – rastlina, ktorú zámerne množíme, ošetrujeme, kultivujeme, zbierame s cieľom získať kvalitnú organickú hmotu najmä pre potreby výživy a kŕmenia zvierat a obživy človeka. :: poľnohospodárstvo.


plocha  dvojrozmerný útvar: podľa Euklida to, čo má len dĺžku a šírku, napríklad povrch. :: plocha guľová, plocha lomná, plocha odrazová, plocha rovná, priesečník.


plocha guľová (optika)  lomná alebo odrazová plocha, ktorá je časťou gule.


plocha lomná  plocha spôsobujúca lom.


plocha odrazná (optika)  plocha, na ktorej nastáva odraz svetla.


plocha odrazová  plocha dávajúca lúču, zvukovej vlne atď. po ich dopade na ňu iný smer.


plocha rovná  plochá plocha, t. j. taká, ktorá nemá ani vyvýšeniny ani priehlbiny.


plotter angl. p. zapisovač súradnicový.


pluh  stroj na základné spracovanie pôdy, ktorého účelom je otočiť, prekypriť, prevzdušniť, premiešať a premiestniť ornicu.

Pluh sa skladá z týchto častí:

    • hlavné  pracovné časti pluhu
      • orbové teleso
      • predplužok
      • krájadlo
      • podryvák
    • pomocné časti pluhu
      • rám
      • záves
      • nastavovací mechanizmus
      • istiaci mechanizmus

:: lemeš, poľnohospodárstvo.


plurál lat. – množné číslo. :: lingvistika.


plyn  látka bez objemovej a tvarovej stálosti. :: látka plynná, plynárenstvo.


plynárenstvo  plynárstvo  priemyselná výroba plynu, jeho rozvod, skladovanie, distribúcia a využívanie.


Pobrežie Slonoviny  krajina v západnej Afrike pri Guinejskom zálive. I: Pobrežie Slonoviny, in: Wikipédia.


pociťovanie (psychológia)  najnižší poznávací proces spočívajúci v elementárnej forme uvedomovania si vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktorej výsledkom je pocit.


počet (matematika)1  číslo udávajúce, koľko má súbor prvkov.


počet (matematika)2  kalkul  časť matematiky alebo matematický odbor, napr. diferenciálny počet.


počet diferenciálny  matematický odbor tvoriaci súčasť matematickej analýzy, ktorého predmetom je zisťovanie rýchlosti, zrýchlenia, sily, výkonu v danom okamihu, čiže zisťovanie ich okamžitej hodnoty a ktorý sa opiera o pojem derivácie a o pojem diferenciálu.

Tento odbor ako ucelenú matematickú teóriu vytvorili v druhej polovici 17. storočia nezávisle od seba I. Newton a G. W. Leibniz. :: matematika.


počet diferenciálny (Newton, I.)  matematický nástroj na riešenie úlohy vypočítať dráhu telesa podrobeného vonkajším silám (zdroj obr. a nasl. textu 142;36an.):


Derivácia funkcie y = f (x) v bode o súradnici A.


Pre veľmi malé a zmenšujúce sa Δt0 sa podiel Δy0Δt0 blíži k smernici dotyčnice u (t. j. k tg α, kde α je uhol, ktorý zviera dotyčnica u s osou t v bode o súradnici A), ktorá je geometrickým znázornením derivácie funkcie y = f (t) podľa t v uvažovanom bode.

Newton zaviedol diferenciálny počet na určenie veľmi malých zmien hodnôt nejakej matematickej funkcie spôsobených veľmi malou zmenou jej argumentu. Keď funkcia y = f (t) má v bode t = t0 hodnotu y0, platí y0 = f (t0). Tá istá funkcia má v bode argumentu t0 + Δt0 hodnotu y0 + Δy0 = f (t0 + Δt0). Pri zmenšovaní Δt0 sa bude meniť aj Δy0 a podiel Δy0Δt0 . Keď Δt0 bude veľmi blízke nule (to znamená menšie ako ľubovoľne malé dané kladné číslo) a uvedený podiel bude mať stále konečnú hodnotu, hovoríme, že tento podiel má limitu, ktorú označujeme symbolom dydt a matematicky vyjadrujeme výrazom  dydt=limt=0yt, ktorý čítame: „derivácia funkcie y podľa premennej t sa rovná limite podielu prírastku funkcie Δy a prírastku nezávisle premennej Δt, keď sa Δt blíži k nule.

Vo fyzike možno akúkoľvek závislosť dvoch veličín vyjadriť matematickou funkciou a počítať jej deriváciu (ak derivácia jestvuje). Keď premenná t znamená čas a y dráhu telesa prejdenú za tento čas, nazývame rovnicu y = f (t) rovnicou dráhy. Derivácia v=dydtmá fyzikálny význam rýchlosti a derivácia rýchlosti má význam zrýchlenia a=dvdt. Množstvo pohybu G (t. j. hybnosť) definoval Newton výrazom G = mv, kde m je množstvo hmoty (hmotnosť). Silu P definoval ako deriváciu hybnosti podľa času P=dGdt, kde sila i hybnosť môžu byť funkcie polohy y a času t, t. j. P = P(y, t) a G = (y, t). Keď poznáme silu ako funkciu polohy a času, ako je to napríklad pri gravitačnej sile, môžeme Newtonovu rovnicu sily použiť na výpočet dráhy telesa podrobeného tejto sile. Rovnice, v ktorých sa vyskytujú derivácie neznámej funkcie, nazývame diferenciálnymi. Diferenciálne rovnice, v ktorých sa vyskytujú derivácie podľa viacerých premenných (napríklad podľa času i polohových súradníc), nazývame parciálne. Pre pohyby zložitejších sústav možno zostaviť niekoľko diferenciálnych rovníc a riešiť všetky spoločne ako sústavu rovníc.

Diferenciálny počet

Príkladom riešenia fyzikálneho problému pomocou sústavy diferenciálnych rovníc môže byť výpočet zatmenia Slnka alebo Mesiaca.


počet variačný  matematická disciplína, ktorej predmetom sú lokálne extrémy funkcionálov. :: matematika.


počítač – zariadenie na spracovanie dát, ktoré umožňuje uskutočniť postupnosť aritmetických a logických operácií podľa programu, pričom automatizáciu výpočtového procesu umožňuje pamäť počítača.

Počítač je celok postavený na modulárnom (stavebnicovom) princípe, kde jednotlivé funkčné moduly možno meniť. Základným modulom každého počítača je základná doska. :: doska základná, informatika, procesor (informatika), program (informatika), prostriedok poznania, systém počítačový, technika výpočtová, výkon počítača, zapisovač súradnicový.


počítač osobný  počítač určený pre osobné používanie, pre používanie jednotlivcom. Označenie PC (Personal Computer) sa začalo používať v súvislosti s prvým osobným počítačom firmy IBM v roku 1981 – IBM PC.


počítanie  zisťovanie počtu alebo množstva, empiricko-matematická operácia, ktorou sa dá zistiť množstvo alebo počet individuálnych prvkov nejakého súboru predmetov, ktoré majú aspoň jednu spoločnú vlastnosť. Počítaním sa súbor charakterizuje kvantitatívne: zisťuje sa nielen to, ktoré individuálne prvky sa nachádzajú v súbore, ale aj koľko ich je (dnes v škole chýba toľko žiakov, koľko je prstov na ruke).

Počítanie sa na rozdiel od enumerácie (cf. enumerácia), ktorá sa môže vzťahovať len na jeden súbor objektov, vzťahuje aspoň na dva súbory objektov, ktoré sa uvádzajú do vzájomne jednoznačného vzťahu. Ak porovnáme daný súbor predmetov s nejakým iným ľubovoľným súborom predmetov, môžeme prostým priradením ich prvkov zistiť, či tieto súbory majú rovnaký počet prvkov, alebo či jeden z nich je početnejší, prípadne menej početný ako ten druhý (počet kontinentov je väčší než počet prstov na ruke).

Dôležitou fázou vo vývine operácie počítania bolo vyčlenenie určitých zvláštnych súborov rovnorodých predmetov, najprv prstov rúk a nôh, neskôr kamienkov, uzlov, vetvičiek, zárezov atď., ktoré slúžili ako istý všeobecný ekvivalent pre všetky ostatné počítané súbory objektov. Napokon sa už počítaný súbor objektov zobrazuje na množinu čísel ako špecifických matematických objektov (odlíšených od konkrétnych vlastností predmetov, s ktorými človek narába v predmetnej činnosti), a to na množinu celých nezáporných čísel.

Počítanie je východisková forma kvantifikácie.  Počítaním získavame najzákladnejšie kvantitatívne údaje o skúmaných objektoch.

Keďže počítanie je vonkajšou a tým mechanickou záležitosťou, objavila sa možnosť vynájsť stroje, ktoré vykonávajú aritmetické operácie (cf 69;162, 163, 164).


počtový  súvisiaci s počtom. :: matematika.


podčiarkovník  grafický znak v podobe krátkej vodorovnej čiary umiestnenej v spodnej časti riadka _. Podčiarkovník sa používa na oddelenie dvoch slov, ktoré nemôžeme oddeliť medzerou, a ktorý je často aj súčasťou e-mailových adries.


podklad  vrstva alebo plocha, ktorá je pod niečím alebo na ktorej niečo je.


podnik – základná forma organizácie výroby, obchodu a služieb v hospodárskych sústavách založených na tovarovo-peňažných vzťahoch v podobe ekonomicko-právneho subjektu. :: ekonómia, ekonomika, právo.


podnikanie (ekonómia)  vykonávanie ekonomickej činnosti. :: ekonomika, podnikanie elektronické, zisk (ekonómia).


podnikanie elektronické  podnikanie v elektronickej forme, čiže s využívaním elektronických kanálov, najmä Internetu, tvorené týmito procesmi alebo zložkami:

    • elektronické založenie podnikateľského subjektu,
    • elektronická banka,
    • elektronický obchod,
    • webová stránka,
    • elektronické účtovníctvo,
    • e-Government,
    • e-podpis.

:: ekonómia, ekonomika, ekonomika digitálna, elektronika.


podozrivý (právo) – osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu.


podráždenie (biológia)  reakcia živej hmoty na pôsobenie podnetu.


podstava  plochá základňa, na ktorej niečo stojí. :: podstava (geometria).


podstava (geometria)  spodná alebo vrchná plocha telesa.


Podunajsko  územie ležiace v poriečí Dunaja.


poetika gr.  1. časť literárnej vedy, ktorej predmetom je stavba a tvar literárneho diela.

2. súhrn umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl určitého smeru, autora al. literárneho diela; spôsob básnickej tvorby charakteristický pre určitú epochu, básnickú školu al. básnika. :: verzológia.


poháňanie  hnanie  uvádzanie do pohybu alebo činnosti, udržovanie v pohybe alebo v činnosti.


pohlavie  1. súbor vlastností odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích); 2. súhrn ženských alebo mužských jedincov.

Fyzické vzťahy medzi pohlaviami sú pohlavnosť.


pohlavnosť  sexualita, sexuálnosť  fyzické vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život.


pohon  spôsob prenosu energie z hnacieho stroja (motora) na poháňaný stroj (442;343). :: technika.


pohrebníctvo  činnosť pochovávania, spopolňovania, konzervovania a balzamovania ľudských pozostatkov a prevádzkovanie pohrebísk a krematórií.


pohyb (fyzika) – skutočnosť, že fyzikálne objekty jednak neustále menia v čase svoju polohu vzhľadom k určitému telesu, jednak sa stále menia ich vlastnosti a stavy, čo sa môže odohrávať vo vnútornej štruktúre látok a polí. :: energia kinetická, pohyb mechanický, pohyb priamočiary, pohyb priamočiary rovnomerný, pohyb relatívny (Newton, I.), pohyb telesa, rýchlosť (fyzika).


pohyb kmitavý  kmitanie, oscilácia  striedavé vychyľovanie sa telesa alebo hmotného bodu z rovnovážnej polohy v rôznych smeroch, pričom rovnovážnou polohou je miesto, v ktorom sú výslednice všetkých vonkajších síl a výslednice všetkých momentov týchto síl nulové. Kmitanie môže byť mechanickej alebo nemechanickej povahy. Kmitajúca sústava sa nazýva oscilátor. :: fyzika.


pohyb krivočiary – pohyb po krivke.

Špeciálnym druhom krivočiareho pohybu je pohyb po kružnici.


pohyb mechanický – najjednoduchší fyzikálny pohyb spočívajúci v zmenách vzájomného priestorového rozloženia telies vzhľadom k zvolenej vzťažnej sústave. Mechanický pohyb telesa je zmena polohy telesa v čase. Teleso sa pohybuje, ak jeho poloha je v rôznych časových okamihoch rôzna. Poloha telesa sa vždy vzťahuje na určité konkrétne vzťažné teleso a s ním spojenú vzťažnú sústavu.

Podľa trajektórie, ktorú teleso počas svojho pohybu opisuje, pohyby rozdeľujeme na:

:: bod hmotný, mechanika. :: fyzika, kinematika, trajektória.


pohyb po kružnici  krivočiary pohyb, ktorého trajektóriou je kružnica.


pohyb priamočiary  pohyb, ktorý nemení svoj smer; pohyb bodu po priamke alebo pohyb telesa, ktorého body sa pohybujú po rovnobežkách. :: fyzika, pohyb priamočiary rovnomerný.


pohyb priamočiary rovnomerný − pohyb, ktorý nemení svoj smer ani rýchlosť. :: fyzika.


pohyb relatívny (Newton, I.) – premiestnenie telesa z jedného relatívneho miesta na iné relatívne miesto. :: fyzika.


pohyb telesa  zmena polohy telesa vzhľadom k iným telesám tvoriacim vzťažnú sústavu. :: fyzika, pohyb telesa mechanický, zákon pohybový.


pohyb telesa mechanický – zmena polohy telesa v čase. Teleso sa pohybuje, ak jeho poloha je v rôznych časových okamihoch rôzna. :: fyzika.


pohyb translačný (fyzika)  posuvný pohyb čiže pohyb, pri ktorom spojnica ľubovoľných dvoch bodov telesa zachováva svoj smer. To znamená, že všetky body telesa v rovnakých časových intervaloch sa posunú o rovnakú hodnotu v tom istom smere; všetky jeho body sa pohybujú rovnakými strednými a okamžitými rýchlosťami. Vo všeobecnosti sa hodnota a smer tejto rýchlosti časom menia. Následkom toho jednotlivé body translačne sa pohybujúceho telesa vytvárajú rozmanité, ale pre všetky body rovnaké pohybové krivky (21;344):

Zdroj: http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/e4/text/mechan/sust12.htm (19. 7. 2020)


pochovávanie  obradné ukladanie do hrobu. :: pohrebníctvo.


pojem fyzikálny  fyzikálny významový útvar, ktorý je výsledkom poznania podstaty fyzikálneho javu, fyzikálneho objektu, fyzikálneho vzťahu a ich vlastností. :: pojem, fyzika.


pojem matematický  matematický významový útvar, ktorý je výsledkom poznania matematického objektu, vzťahu medzi matematickými objektmi alebo operácie s nimi.

Každý matematický pojem je závislý od iných matematických pojmov. Pomocou niekoľkých pojmov sa definuje pojem nový a tento pojem zasa pomáha definovať ďalšie. Matematické pojmy tvoria logický systém a poznávať tento systém a porozumieť mu je je jednou z úloh štúdia matematiky (cf 426;2122). :: matematika, pojem matematický elementárny.


pojem matematický elementárny  matematický významový útvar, ktorý nie je možné definovať pomocou iných, jednoduchších pojmov; možno ho iba charakterizovať pomocou vlastností matematického objektu, ktorý reprezentuje, napr. pojem algoritmu možno charakterizovať pomocou týchto vlastností algoritmu  elementárnosť, determinovanosť, konečnosť, rezultatívnosť a hromadnosť.


pokrvný – príbuzný po krvi, taký, ktorý má spoločný rodový pôvod.


pokus náhodný (teória pravdepodobnosti)  niekoľkokrát za rovnakých alebo približne rovnakých podmienok opakovaná činnosť, ktorej výsledok je neistý, závislý od náhody; týmto výsledkom je jav, čiže každá skutočnosť, ktorá môže nastať pri uskutočnení daného systému podmienok.


pól (lat. polus < gr. πóλος (polos) = os, okolo ktorej sa niečo otáča, os gule alebo neba, zemská os)  miesto z istého hľadiska najvzdialenejšie alebo majúce najkrajnejšie vlastnosti; jedno z dvoch protiľahlých, opačných a podobne miest, postavení a pod.; bod, ktorý je strediskom vlastnosti alebo pôsobenia nejakého výjavu.


pól (geografia)  priesečník osi zemskej rotácie so zemskou guľou na severnej alebo na južnej pologuli.


pól severný  najsevernejšie miesto na každej planéte.


pole (fyzika)  priestor, v ktorom pôsobí fyzikálny účinok; forma hmoty sprostredkúvajúca silové pôsobenie medzi fyzikálnymi objektmi. :: pole elektrické, pole elektromagnetické, pole magnetické, veličina poľa.


pole elektrické  priestor v okolí elektricky nabitého telesa, kde pôsobia na elektrické náboje elektrostatické sily.


pole elektromagnetické – zvláštny stav hmoty, základnou formou existencie ktorého je najjednoduchší prípad elektromagnetickej vlny – rovinná vlna určitej frekvencie. Táto základná forma, z ktorej sa konštruujú rôzne elektromagnetické polia, je priestorovo i časovo neohraničená vlna. :: fyzika,  jav elektromagnetický, teória elektromagnetizmu.


pole gravitačné  fyzikálne silové pole, ktoré sa vytvára v priestore okolo hmotných telies a ktoré sprostredkuje gravitačné príťažlivé silové pôsobenie medzi hmotnými telesami. Gravitačné pole obklopuje teleso s danou hmotnosťou a prejavujú sa v ňom silové účinky na iné telesá.


pole magnetické  fyzikálne pole, ktoré sprostredkúva pôsobenie magnetickej sily bez vzájomného dotyku; je v okolí magnetov. :: fyzika.


pole silové fyzikálne  osobitná forma matérie, vyznačujúca sa energiou a zotrvačnou hmotnosťou. :: fyzika.


pole veličiny fyzikálnej  priestorovo rozložený súbor hodnôt fyzikálnej veličiny. :: fyzika.


politika gr.  verejná činnosť spočívajúca v získavaní, zachovávaní a upevňovaní štátnej moci. :: cieľ politický, činnosť politická, doktrína politická, politika (synkriticizmus), politológia, program politický.


politológia gr.  politická veda, politické vedy, veda o politike  integratívna spoločenská veda, ktorej predmetom je politika, politické systémy, politické myslenie. :: totalita (politológia).


poľnohospodárstvo – úsek pôdohospodárstva tvorený súhrnom činností zameraných na produkciu potravín, krmív a niektorých technických surovín na pôde. Poľnohospodárstvo poskytuje rastlinné a živočíšne produkty, zabezpečuje výživu ľudstva a suroviny pre priemysel.

Poľnohospodárstvo ako odvetvie materiálnej výroby sa delí na tieto časti:

    • rastlinná výroba,
    • živočíšna výroba.

Poľnohospodárstvo je predmetom poľnohospodárskych vied. :: agrikultúra, plodina poľnohospodárska, pluh, poľnohospodárstvo precízne, snop, stroj poľnohospodársky, veda poľnohospodárska, vinohradníctvo, výroba poľnohospodárska.


poľnohospodárstvo precízne  presná poľnohospodárska výroba  poľnohospodárstvo využívajúce technológie na zvyšovanie výnosov plodín a zároveň znižujúce potreby tradičných vstupov na pestovanie plodín, akými sú: pôda, voda, hnojivá, herbicídy, pričom sa opiera o monitorovanie a analýzu dát, týkajúcich sa počasia, pôdy, škodcov, zavlažovacích požiadaviek farmy, rastlín, čím sa majú zabezpečiť presné agrotechnické rozhodnutia. Informácie o stave plodín agrotechnický pracovník sleduje na mobilnom telefóne v reálnom čase. Podkladom pri riadení presnej poľnohospodárskej výroby sú aktuálne ortofotomapy a digitálne modely terénu, poskytujúce vizuálnu a geomorfologickú informáciu o území (zdroj: https://www.geodatastore.sk/clanok/co-je-presne-polnohospodarstvo- (11. 9. 2019)).


poloha  umiestnenie v priestore alebo v prostredí. :: poloha bodu, sedenie.


poloha bodu  umiestnenie bodu v priestore alebo v prostredí.

Určiť polohu bodu umožňuje sústava súradníc. :: vektor polohový.


poloha rovnovážna  poloha tuhého telesa, v ktorej je teleso v pokoji a v rovnovážnom stave. :: fyzika.


polohopis (geodézia)  popis alebo označenie polohy niečoho.


polpriamka  časť priamky vychádzajúca z bodu zvaného začiatok polpriamky. Na obr. sú zobrazené tri polpriamky vychádzajúce zo spoločného začiatku O:

 :: geometria, matematika, uhol rovinný.


polygón gr.  mnohouholník.


polygrafia gr.  výrobný odbor, ktorý reprodukuje a tlačou rozmnožuje písané, kreslené, tlačené alebo iné predlohy.

Polygrafia zahrnuje tieto odborné činnosti:

    • zhotovovanie predlôh
    • fotografickú a fotomechanickú reprodukciu,
    • zhotovovanie tlačových foriem a ich rozmnožovanie,
    • vlastnú tlač technikami z výšky, z plochy (ofsetom) a z hĺbky, ako aj inými rozmnožovacími spôsobmi,
    • dokončovacie práce, najmä knihárske,
    • pomocné služby a práce (písmolejárstvo, odlievanie valcov, zhotovovanie špeciálnych prípravkov a i.) (602;37).

:: priemysel polygrafický.


polymér gr.  makromolekulová látka vznikajúca polymerizáciou. :: chémia.


polynóm gr.  mnohočlen  algebrický výraz, ktorý pozostáva z viacerých členov, súčet alebo rozdiel niekoľkých jednočlenov, výraz pozostávajúci z jednej alebo z viacerých premenných rôznych stupňov. :: algebra, matematika, polynóm nezmenšiteľný, rovnica algebrická.


polynóm nezmenšiteľný  neredukovateľný polynóm  polynóm deliteľný iba 1 alebo samým sebou, čiže nedeliteľný (nefaktorizovateľný) dvoma existujúcimi polynómami. :: matematika.


polyséma gr. – viacvýznamové slovo.


pomer (matematika) – podiel, ktorý vznikol porovnaním dvoch veličín.


pomôcka  predmet, prostriedok, vec slúžiaca na uľahčenie niečoho, nejakej činnosti, napríklad učenia sa, štúdia, práce s počítačom, používania niečoho a pod. :: pomôcka učebná.


pomôcka učebná  prostriedok, ktorý je nositeľom učiva. :: pedagogika.


pondelok  deň nasledujúci po nedeli a predchádzajúci utorku.


popud (psychológia)  impulz  bezprostredný podnet snaženia, ktorý môže byť krátky a jednorazový.


populácia (biológia)  relatívne izolovaná skupina indivíduí jedného druhu.

Pri matematickom opise populácií jednak rovnorodé populácie, jednak populácie štruktúrované podľa veku, pohlavia atď. :: biológia, systém biologický.


poriadok právny – súbor právnych noriem, ktorý platí v určitom štáte. Pojem právneho poriadku sa blíži k pojmu právneho systému; na ich vzťah sa však názory rôznia.

V rámci právneho poriadku zaujíma najvyššie miesto ústava štátu a prípadne aj ďalšie ústavné zákony, od ktorých odvodzujú svoju legalitu ostatné právne predpisy. :: odvetvie právne, právo.


poriečie  povodie  územie, z ktorého voda steká do jedného toku.


postup pracovný  séria alebo časová postupnosť pracovných úkonov (pracovných operácií); zložka predmetu technológie.


postupnosť konvergentná  postupnosť, ktorá má vlastnú limitu. :: matematika.


postupnosť lineárna (lingvistika)  „najjednoduchšia z tematických postupností: jadro prvej vety sa stáva východiskom nasledujúcej vety, jadro druhej vety východiskom tretej vety atď.“ (5;86).


potenciál elektrický  skalárna veličina, ktorá charakterizuje elektrické pole pomocou energie (práce):


potrava – látky prijímané organizmami na ich výživu.


potravina  základná požívatina, látka obsahujúca živiny, určené pre výživu človeka. :: doplnok výživový.


potravinárstvo  odvetvie priemyslu, ktoré sa zaoberá výrobou a spracúvaním potravín.


potreba (ekonómia)  nekonečne sa obnovujúci pocit nedostatku niečoho, ktorého prechodné odstránenie sa dosahuje spotrebou určitého statku. Napätie medzi potrebami a zdrojmi, ktoré sú k dispozícii na ich uspokojenie je vzácnosť, pretože potreby sú nekonečné, zatiaľ čo zdroje na ich uspokojenie vždy limitované (obmedzené, vzácne).

Potreby (z hľadiska ekonómie) sa členia na:

potreby neekonomické,

potreby ekonomické.


potreba (psychológia)  stav indivídua, vyvolaný nedostatkom objektov nevyhnutných  i rozvoj tvoriaci zdroj jeho aktivity (603;152). :: potreba fundamentálna (psychológia).


potreba fundamentálna (psychológia)  základná telesná alebo psychická potreba, bez ktorej uspokojenia nemôže človek existovať alebo sa rozvíjať, napr. potreba lásky, potreba senzorickej stimulácie...


poučka (matematika) – matematická veta.


používateľ (informatika)  súčasť počítačového systému tvorená osobou alebo skupinou ľudí, ktorá na riešenie svojich úloh používa ostatné súčasti počítačového systému a je v bezprostrednom styku s nimi napríklad cez terminál.


povrch – vonkajšia plocha obaľujúca niečo, plocha ohraničujúca niečo zvonka, vonkajšia strana niečoho; vonkajšia časť, vonkajšok.


povrch zemský  súhrn plôch ohraničujúcich teleso Zeme; má asi 510 065 600 km².

Rozlíšiteľná časť zemského povrchu tvorí topografický objekt.

Zdanlivá klenba nad zemským povrchom je obloha. :: geodézia, kartografia, oceán svetový, topografia, Zem.


pozadie mikrovlnové  kozmické mikrovlnové žiarenie pozadia, vesmírne mikrovlnové žiarenie pozadia, kozmické mikrovlnné žiarenie pozadia, vesmírne mikrovlnné žiarenie pozadia, mikrovlnové žiarenie kozmického pozadia, mikrovlnové žiarenie vesmírneho pozadia, mikrovlnné žiarenie kozmického pozadia, mikrovlnné žiarenie vesmírneho pozadia, rádiové žiarenie kozmického pozadia, reliktové/reliktné (kozmické) žiarenie, zvyškové žiarenie, pozostatkové žiarenie  elektromagnetické žiarenie, prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku, kedy bol vesmír vyplnený hustou a horúcou plazmou, fotóny sa neustále zrážali s voľnými elektrónmi, hmota a žiarenie mali rovnakú teplotu. Mikrovlnové pozadie je najvýznamnejším zdrojom poznatkov o mladom vesmíre.

Reliktové žiarenie objavili v roku 1965 A. Penzias a R. Wilson. :: žiarenie reliktné.


poznanie fyzikálne  vedecké poznanie týkajúce sa fyzikálnej reality a získavané fyzikálnymi metódami.


poznatok fyzikálny  vedecký poznatok generovaný, vytvorený fyzikou, čiže získaný v procese fyzikálneho poznávania.

Fyzikálne poznatky sú obsiahnuté vo fyzikálnej literatúre. :: fyzika.


poznatok matematický  vedecký poznatok tvorený matematickým významovým útvarom, prvkom matematického významového univerza, ktorý je výsledkom poznania matematického objektu, jeho vlastnosti, vzťahov medzi matematickými objektmi, matematickej operácie s nimi.

Matematické poznatky sa vyjadrujú zväčša prostriedkami jazyka matematiky. :: matematika.


pozorovanie fyzikálne  fyzikálna metóda spočívajúca v sledovaní vzniku a priebehu fyzikálneho javu a zmien správania fyzikálnych objektov v súvislosti s niektorými vonkajšími podmienkami. :: fyzika.


pozorovateľná (mechanika kvantová)  angl. observable  merateľná fyzikálna veličina. Pozorovateľné sa matematicky modelujú pomocou hermitovských operátorov (cf 446;553).


pozostatky ľudské  ostatky  čo zostalo z mŕtveho tela človeka. :: pohrebníctvo.


požičanie – poskytnutie na dočasné používanie.

 :: pôžička.


požívatina  látka, ktorou sa človek môže živiť, prostriedok výživy človeka.

K požívatinám patria


pôda  vrchná vrstva zemskej kôry, ktorú tvoria anorganické častice zvetraných nerastov a hornín, rastlinné a živočíšne organizmy a ich ich odpadové produkty a humus.

Pôdu možno členiť vertikálne na pôdne horizonty a horizontálne na pôdne mozaiky.

Voľné priestory medzi pevnými časticami pôdy vypĺňa pôdna voda a pôdny vzduch.

Vrchná, poľnohospodársky obrábaná časť pôdy je ornica, podorničná vrstva je spodina (mŕtvina).

Základným spôsobom obrábania pôdy je orba.


pôdohospodárstvo – úsek hospodárstva súvisiaci s produkčnou schopnosťou pôdy vôbec – poľnohospodárskej i lesnej; pôdohospodárstvo zahrnuje poľnohospodárstvo i lesníctvo. Súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú najmä: orná pôda, chmeľnice, vinice, lúky, pastviny, záhrady a ovocné sady. :: ekonómia, veda pôdohospodárska.


pôrodníctvo  klinický lekársky odbor zaoberajúci sa materstvom a pôrodom. :: medicína.


pôst (Ježiš Kristus) p. Reč na vrchu.


pôžička – požičanie.

 :: pôžička (právo obchodné).


pôžička (právo obchodné) – záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je prenechanie veci určenej podľa druhu (napr. peňazí) veriteľom dlžníkovi, pričom sa dlžník zároveň zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby resp. na požiadanie (zdroj: Pôžička, in Wikipédia (15092020)).


práca (fyzika)  dráhový účinok sily.


praktika gr.  súbor osvedčených spôsobov konania.


prameň  zdroj, pôvod, žriedlo. :: prameň práva.


prameň práva  zdroj poznania práva a zdroj existencie práva tak v materiálnom, ako aj formálnom zmysle.

Prameňom práve sú:

    • právne predpisy,
    • právne obyčaje,
    • súdne precedensy,
    • medzinárodné dokumenty (zmluvy a zásady).


prameň historický  prostriedok historického poznania spočívajúci v v texte, predmete, skutočnosti alebo látke, z ktorých možno získať poznanie minulosti alebo vecne oprávnené použiteľné historické poznatky. :: história.


pránajáma sa. – komplex jogových dychových cvičení s cieľom získať alebo prebudiť vitálnu energiu (prána)


pravdepodobnosť (matematika)  základná vlastnosť hromadných náhodných udalostí, ktorú skúma teória pravdepodobnosti a ktorú možno charakterizovať číslom v rozsahu medzi 0 a 1, pričom hodnotu 1 pravdepodobnosť nadobúda pre jav istý a hodnotu 0 pre jav, ktorý nie je možný.


pravek – najdlhšie obdobie ľudských dejín, ktoré začína vznikom človeka a ľudských pospolitostí zhruba pred 3 miliónmi rokov a končí vznikom prvých štátnych útvarov a vznikom písma; je to obdobie dejín ľudstva pred starovekom. Za hranicu medzi pravekom a starovekom sa pokladá vznik písma. Pre strednú Európu sa vymedzuje napríklad časovým intervalom 1 milión pr. n. l. až 600 n. l.

Vedecky skúma pravek napríklad prehistória.

Pravek je dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene. Pravek sa začína na začiatku štvrtohôr paleolitom. Po prvý raz sa človek objavuje v oblasti Starého sveta (Európa, Ázia, Afrika), potom v Amerike a Austrálii (cca 10 000 pr. n. l.). Trvanie a koniec praveku nie sú rovnaké; napr. na Blízkom východe (Mezopotámia, Malá Ázia, Sýria, Egypt) končí približne 3000 pr. n. l., v egejskej oblasti v 5. stor. pr. n. l., v časti strednej Európy okolo začiatku n. l., v naddunajskej Európe po sťahovaní národov. :: neolit.


pravidlo matematické  pravidlo, podľa ktorého sa uskutočňuje matematická operácia. :: matematika, myslenie matematické, pravidlo sčítania zlomkov.


pravidlo sčítania zlomkov  matematické pravidlo, podľa ktorého sa uskutočňuje sčítanie zlomkov.


právo – normatívny systém, súbor právnych noriem a právnych vzťahov. Právo je spoločenský fenomén, produkt života spoločnosti, jej potrieb, záujmov a konfliktov. Právo je zároveň najsilnejším regulačným mechanizmom spoločnosti. Vlastné špecifické znaky práva sú:

 – štátne donútenie,

 – štátom stanovená alebo uznaná forma práva,

 – monizmus práva.

Právo je predmetom skúmania v prvom rade právne vedy. Právo je to, čo je zhodné s nejakým presným pravidlom, alebo to, čo je dovolené (v tomto zmysle môže byť slovo "právo" použité aj v plurále). V prvom prípade otvára právo pre nejaký subjekt možnosť, aby sa naň odvolával alebo aby ho vymáhal (napr. právo odpovede). V druhom prípade je právo potvrdené zákonmi viacej alebo menej jasnými, alebo je zhodné – v najsilnejšom zmysle slova – s morálnou povinnosťou. V protiklade k faktu je právo to, čo je legitímne, a to na rozdiel od skutočnosti, ktorá takou byť nemusí (tradičný protiklad medzi de iure a de facto). Z právneho hľadiska sa rozoznáva právo pozitívne a právo prirodzené. Právo vytvára vonkajšiu inštanciu, ktorá zaručuje, že ľudia môžu rozvíjať svoje vzťahy v danom rámci. Preto sa právo nevyhnutne stavia, ako zdôraznil Rousseau, proti sile (násiliu). Pôvod práva videli filozofi rôzne: právo vyplýva z Božej vôle, zo zvrchovanosti národa alebo zo samotnej prirodzenosti človeka. Avšak centrálnou otázkou, ktorú kladie filozofia práva, je otázka vzťahu medzi právom a slobodou.

Právo je súčasťou kultúry, pokiaľ je formou premeny zlého na dobré (resp. menšieho dobra na väčšie), škaredého na krásno (resp. menej krásneho na krajšie) alebo neutrálneho na dobré alebo krásne.

Právo má zmysel len v miere, v akej je participantom kultúry, jej vrstvou. Zmysel práva nemožno brevi manu zredukovať na jeho účel, ktorý je nevyhnutnou, no nie dostatočnou podmienkou jeho zmyslu.

  I: Iurium Wiki: Otevřená encyklopedie právních pojmů.

::

    •   A  
    •   C  
    •   D  
    •   E  
    •   F  
    •   I  
    •   J  
    •   K  
    •   L  
    •   M  
    •   N  
    •   O  
    •   P  
    •   R  
    •   S  
    •   Š  
    •   T  
    •   U  
    •   V  
    •   Z  


právo autorské  právo autora rozhodovať o svojom diele, garantované medzinárodnými zmluvami alebo zákonmi krajiny, kde bolo dielo vydané alebo krajiny, ktorej národnosti je autor.


právo finančné  súčasť predmetu vedy o finančnom práve tvorená súborom právnych noriem upravujúcich finančné vzťahy a o pôsobení finančnoprávnych noriem v praxi. :: cenina (právo finančné).


právo medzinárodné  súhrn právnych pravidiel upravujúcich vzťahy medzi štátmi. :: zmluva medzinárodná.


právo petičné – základné občianske právo, ktoré je úzko späté so slobodou zhromažďovania a združovania. Je to žalobné právo, t.j. oprávnenie občana a kolektívu obracať sa s návrhmi, žalobami na príslušný štátny orgán.


právo platné  právo, ktoré v danom čase zaväzuje všetkých občanov.


právo rímske  súhrn právnych predpisov Rímskej ríše, ktoré sa stali vzorom ďalšieho vývoja najmä európskej právnej kultúry v oblasti súkromného práva. ::  Corpus iuris civilis, edil, filozofia rímska, kultúra rímska, Rím.


právo subjektívne  možnosť subjektu správať sa určitým spôsobom zamýšľaným právnou normou, požadovať určité správanie od iných subjektov, uplatňovať určitý nárok a obrátiť sa na kompetentné štátne orgány, aby vynútili správanie povinnej osoby.


právo verejné  súbor právnych odvetví, v ktorých sú vzťahy medzi subjektami založené na princípe podriadenosti: vo verejnoprávnych vzťahoch sa uznáva vzťah nadriadenosti a podriadenosti, v rámci ktorého je jedna strana (spravidla štátny orgán) oprávnená autoritatívne rozhodovať o právach a povinnostiach druhej strany (fyzickej alebo právnickej osoby). Základným právnym nástrojom realizácie verejnoprávnej metódy je forma úradného rozhodnutia.

Verejné právo zahrnuje

    • ústavné právo,
    • správne právo,
    • finančné právo,
    • trestné právo,
    • občianske právo procesné.


právomoc – súhrn právnych prostriedkov, ktoré je štátny orgán oprávnený alebo povinný použiť na plnenie svojich úloh. :: právo.


praxeológia gr. – teória eficientného konania založená na teórii hier, teórii modelov a teórii rozhodovania. Predmetom praxeológie je najmä konanie, jeho cieľ a prostriedky.

Zakladateľom praxeológie je T. Kotarbiński. :: prostriedok.


precedens (právo) – akékoľvek predchádzajúce rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu obsahujúce určitú zásadu, určité správne riešenie. Ak to určí súd je to záväzné pre každé súdne rozhodnutie v rovnakej veci.


predikát (genealógia)  označenie šľachtica podľa jeho sídla alebo heraldického znamenia.


predložka  neohybné gramatické slovo vyjadrujúce v spojení s nepriamymi pádmi významový útvar reprezentujúci okolnostné, predmetové a prívlastkové vzťahy. :: lingvistika.


predmet (optika)  zobrazovaný objekt  tvorený množinou bodov, z ktorých vychádzajú zväzky lúčov. :: fyzika.


predmet fyziky – základné formy pohybu hmoty a ich vzájomné premeny; fyzikálne javy alebo fyzikálne objekty, stavba hmoty a štruktúra fyzikálnych objektov, ich všeobecné vlastnosti a interakcie medzi fyzikálnymi objektmi. :: predmet vedy.


predpis právny  prvok (časť) právneho poriadku, prameň práva, normatívny právny akt, jednostranne vydaný orgánom verejnej moci a obsahujúcu jednu, no spravidla viacero právnych noriem. Keďže zakaždým ide o písomný dokument, je právny predpis súčasťou písaného práva.

Právne predpisy sú hierarchicky štruktúrované podľa svojej právnej sily. :: právo, publikácia predpisu právneho.


predstava množstva   matematický významový útvar zaznamenaný napr. najstarším zachovaným predmetom svedčiacom o schopnosti človeka uskutočniť toto zaznamenanie, a síce stehenná kosť mladého vlka pochádzajúca z Moravy, do ktorej je vyrytých 55 zárezov. Podobné predmety, tzv. vrubovky, sa našli aj inde v Európe, aj v Ázii a v Afrike (cf 589;11). :: matematika.


predstaviteľ  osoba predstavujúca, zastupujúca nejakú skupinu alebo celok, nejaké ideály alebo myšlienky.


prehistória lat.  súbor historických vied, ktorých predmetom je pravek.

Termín prehistória sa používa aj na označenie praveku samého.


prehovor – komunikát, jazykový prejav  konkrétny rečový prejav ako konkrétna realizácia jazyka v praktickom dorozumievacom akte alebo konkrétny text. Je to jazyková reakcia na nejaký popud. Elementy prehovoru sú výpovede (182;18, 333;332).

 :: lingvistika, jednotka prehovoru.


prejav jazykový  komunikát, prehovor  oznámenie sprostredkované v procese komunikácie jazykovými prostriedkami. Jazykový prejav môže byť hovorený alebo písaný.

Jednotkou jazykového prejavu je výraz.

 :: lingvistika, literatúra vecná, prejav jazykový písomný, prejav jazykový ústny.


prejav jazykový písomný – sa realizuje voľbou presných slov a vysvetľovaním menej známych slov a termínov; veta môže byť zložitejšia, môžu sa v nej vyjadriť aj zložitejšie myšlienkové závislosti; pisateľ má obyčajne dosť času, aby mohol vyberať najvhodnejšie slová, aby čo najlepšie usporiadal vetu, preto je písaný prejav obyčajne uhľadnejší, so starostlivejším výberom slov (333;494).


prejav jazykový ústny – hovorený prejav – jazykový prejav, pri ktorom si hovoriaci i počúvajúci stoja zoči-voči, preto sa pri ňom mnoho vecí rozumie zo súvislosti a nemusí sa o nich hovoriť, časté sú tu neúplné vety, ukazovacie zámená namiesto podstatných viet, chýba aj vysvetlenie, v ktorom význame sa slovo používa, je zrejmé, o čo ide, zo súvislosti, výber slov je menej starostlivý, veta je jednoduchšia ako v písomnom prejave; dôležité sú tu aj také prostriedky ako posunky a pohyby rúk a tela, výraz tváre, očí ap. Dôležitá je aj mimojazyková situácia (333;493).


prekladač (informatika)  kompilátor, angl. compiler  počítačový program, ktorý prekladá programy z jedného programovacieho jazyka, napr. strojového kódu, do iného programovacieho jazyka, napr. vyššieho programovacieho jazyka.


preklúzia (právo) – zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote.


premena energie  fyzikálny dej, pri ktorom sa jeden druh energie mení na iný.


premenná (matematika)  symbol, označujúci ľubovoľný prvok nejakej množiny (487;149); znak a súhrn všetkých konštánt, ktoré za tento znak možno dosadiť.

Premenné umožňujú vyjadriť všeobecné pravidlá, zákony a vzorce, vystihovať stavbu výrazov, charakterizovať abstraktné operácie, porovnávať vlastnosti operácií atď. Premenné sa používajú v zápisoch vlastností a vzťahov (487;23). :: dosadzovanie (matematika), písmeno (matematika), premenná názvová (matematika).


premenná názvová (matematika)  premenná, za ktorú možno dosadzovať názvy alebo symboly množín, výrokov, čísel a podobne. Miesto všeobecného logického termínu názvová premenná sa v matematike hovorí konkrétnejšie o množinových premenných, číselných premenných atď. (487;23, 24). :: dosadzovanie (matematika).


premlčanie (právo) – právny inštitút, spočívajúci v tom, že právo, ktoré nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote, možno síce uplatňovať, avšak nemožno ho priznať, ak protistrana vznesie námietku premlčania.


prenos  prenášanie, prenesenie. :: prenos dát, prenos energie, prenos informácií, prenos signálu rečového komunikačný fyzický (lingvistika),  prenos tepla.


prenos dát  preprava údajov prostredníctvom dátových spojov v kódovanej forme pomocou signálov. :: komunikácia (informatika).


prenos energie  prenášanie energie z jedného miesta na iné.


prenos informácií  časť informačného procesu spočívajúca v pohybe informácií v čase a priestore prostredníctvom informačného kanálu od vysielateľa cez sprostredkovateľa k príjemcovi.


prenos náboja elektrického – prenos častíc nesúcich elektrický náboj. :: elektrotechnika.


prenos signálu rečového komunikačný fyzický (lingvistika)  zložka komunikačnej aktivity spočívajúca vo fyzickom komunikačnom transfere rečového signálu od vysielača k prijímačovi cez komunikačné spojivo (vzduch, vlnenie vzduchu) (182;31).


prenos tepla  prechod tepla z miest vyššej teploty na miesta s nižšou teplotou

    • vedením (kondukciou),
    • prúdením (konvekciou),
    • sálaním (žiarením).


:: fyzika.


prepínač – prepínacie zariadenie – kombinácia viacerých spínačov slúžiaca na spínanie a rozpínanie. :: elektrotechnika, elektronika.


prepoštstvo lat.  prepozitúra  správna oblasť prepošta alebo jeho hodnosť, úrad.


preprava multimodálna  premiestňovanie tovaru dvoma alebo viacerými druhmi dopravy.


pretínanie sa – prechádzanie cez seba, kríženie sa.


preukaz – doklad obsahujúci dôležité údaje (osobné údaje, oprávnenie, členstvo), legitimácia (496;574).

 :: preukazovanie.


previazanosť  prepojenosť  zviazanosť navzájom v rámci istého celku.

 :: previazanosť kvantová.


previazanosť kvantová  kvantové previazanie, angl. quantum entanglement  podľa kvantovej mechaniky: fyzikálny stav spočívajúci vo vzájomnej neoddeliteľnosti podsystémov kvantového systému a nastávajúci vtedy, keď skupina častíc vznikne alebo spolu interaguje takým spôsobom, že je vylúčené opísať ich kvantové stavy nezávisle bez ohľadu na vzdialenosť medzi nimi: výsledky meraní fyzikálnych vlastností kvantovopreviazaných častíc, ako poloha, hybnosť, spin, polarizácia, sú korelované.

Zohľadnenie kvantovej previazanosti je jedným z kľúčových faktorov zostrojovania kvantového počítača a poznatky o nej sa využívajú v kvantovej kryptografii.

Od spojenia poznatkov o kvantovom previazaní a o červých dierach sa očakáva prekonanie jednej ciest syntézy kvantovej mechaniky so všeobecnou teóriou relativity.

 :: fyzika.


prevodovka – prevodový mechanizmus, meniaci podľa potreby prenášaný hnací moment. Toto zariadenie umožňuje zmenou prevodového pomeru napr. medzi motorom a hnacími kolesami automobilu optimálne využívať točivý moment.


prezumpcia neviny  právna domnienka v súlade s ktorou dovtedy, kým právoplatným rozhodnutím nebola vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie, hľadieť ako na vinného.

 :: právo.


prežívanie (psychológia) – fenomenálna dimenzia psychiky pozostávajúca zo súboru jej viac menej vedomých obsahov, tvoriacich kontinuálny tok duševného diania s akcentáciou predovšetkým citových a vôľových kvalít.


priamka  základný geometrický jednorozmerný útvar prechádzajúci dvoma bodmi; priesečnica dvoch rovín.

Pohyb po priamke sa nazýva priamočiary pohyb.

:: geometria, matematika, rovnobežka (geometria), sečnica (geometria).


priemetňa (geometria)  rovina, na ktorú sa premieta.

 :: matematika.


priemysel  odvetvie materiálnej výroby zahrňujúce získavanie nerastných, rastlinných a živočíšnych surovín a ich spracovanie, ako aj opravy výrobkov z nich vyrobených a výrobu a rozvod energie každého druhu.

 :: odvetvie hospodárstva národného, odvetvie priemyselné, potravinárstvo, strojárstvo.


priemysel polygrafický  priemyselné odvetvie, ktoré zahrnuje výrobu tlačovín všetkými rozmnožovacími technikami. :: polygrafia.


prienik množín  množinová operácia spočívajúca vo vytvorení novej množiny, napr. z dvoch množín A a B, ktorá obsahuje len tie prvky, ktoré majú tieto dve množiny spoločné. Graficky sa prienik množín znázorňuje napr. takto

a definícia prieniku množín znie:

A  B = {x; x A  xB},

čo čítame: „Prienik množín A a B sa rovná množine takých prvkov x, ktoré patria do množiny A a zároveň patria do množiny B“ a kde znak  je znakom prieniku množín (čítame ho: „prienik“) a znak  znakom logickej konjunkcie (čítame ho: „a zároveň“; znak  čítame: „patrí do množiny“ alebo „je prvkom množiny“.

Zápis prieniku množín A  B čítame: „A prienik B“.

Príklad 1: Ak máme množinu A ={2, 4, 6, 7, 9}a množinu B = {3, 4, 6, 7, 9}, tak prienikom týchto dvoch množín je množina A  B = {4, 6} (množina tvorená číslami 4 a 6 je prienikom množín A a B).

Príklad 2: Ak máme množinu A ={c, d, e, f, g} a množinu B = {h, i, j, k, l, m}, tak prienikom týchto dvoch množín je množina A  B = , znak  čítame: „prázdna množina“, pretože tieto dve množiny nemajú spoločné žiadne prvky.

 :: matematika, množina, operácia množinová, teória množín.


priesečnica (geometria)  spoločná priamka dvoch pretínajúcich sa rovín.


priesečník  spoločný bod dvoch pretínajúcich sa čiar alebo čiary a plochy, spoločný bod dvoch priamok, kriviek, alebo priamky a krivky (478;24, 479;110).


priestor (fyzika)  forma existencie fyzikálnych objektov. :: priestor (teória relativity).

 :: priestor mimozemský.


priestor (geometria)  súčasť predmetu geometrie alebo geometrickej teórie tvorená súborom (množinou) základných objektov zvaných body; táto množina spolu s jej istými vyznačenými podmnožinami spĺňa niekoľko základných požiadaviek (axióm) (cf 460;496).

Možnosť voľne sa pohybovať v priestore je rozmer alebo dimenzia priestoru. Podľa počtu rozmerov alebo stupňa voľnosti pohybu v priestore možno rozlíšiť:

    • nula-rozmerný priestor (priestor bez stupňa voľnosti alebo možnosti pohybu; označuje sa R0);
    • jedno-rozmerný priestor (priestor s jedným stupňom voľnosti; R1);
    • dvoj-rozmerný priestor (priestor s dvoma stupňami voľnosti; R2);
    • troj-rozmerný priestor (priestor s tromi stupňami voľnosti; R3);
    • n-rozmerný priestor (priestor s n stupňami voľnosti;  Rn) (cf 137;47).

Priamka sa z tohto hľadiska javí ako jednorozmerný priestor; rovina ako dvojrozmerný priestor, priestor v bežnom alebo pôvodnom zmysle slova, čiže priestor v ktorom žijeme, sa javí ako trojrozmerný priestor.

Viacrozmerné priestory sú užitočné matematické abstrakcie používané aj inými disciplínami ako geometria, a to nielen v rámci matematiky, ale aj vo fyzike, v astronómii atď.

Trojrozmerný euklidovský priestor sa vymedzuje ako systém troch množín  množiny bodov, množiny priamok a množiny rovín, pre ktoré platia axiómy incidencie, usporiadania, zhodnosti, rovnobežnosti a spojitosti.


priestor (matematika)  súhrn všetkých matematických objektov (ľubovoľného druhu), o ktorých sa v určitej teórii uvažuje (328;163). :: priestor (geometria), priestor matematický, priestor metrický, priestor topologický.


priestor (teória relativity)  súčasť priestoročasu, ktorý je v okolí veľmi hmotných telies neeuklidovský, čo znamená zakrivený, a teleso sa v tomto zakrivenom priestoročase bez pôsobenia vonkajšej sily pohybuje po geodetike.


priestor absolútny (Newton, I.)  priestor, ktorý trvá sám stále bez zmeny, je nehybný a nijaké udalosti alebo prírodné deje ho nemôžu ovplyvniť.


priestor euklidovský n-rozmerný En – množina všetkých usporiadaných n–tíc X = (x1, x2, . . . , xn) reálnych čísel, pričom je definovaná vzdialenosť ρ ľubovoľných dvoch n–tíc X = (x1, x2, . . . , xn),Y= (y1, y2, . . . , yn) vzťahom


ρ(X, Y) = x1  y12 +x2 y22 +...+xn  yn2 .


N–tica X = (x1, x2, . . . , xn) reálnych čísel sa nazýva bodom priestoru En a  čísla x1, x2, . . . , xn súradnice tohto bodu. :: matematika.


priestor fázový  množina stavov dynamického systému; každý bod fázového priestoru zodpovedá jednému a iba jednému stavu z množiny všetkých možných stavov systému.


priestor fyzikálny  súhrn fyzikálnych objektov, medzi ktorými sú fyzikálne vzťahy. :: fyzika.


priestor geometrický – priestor (geometria) – metrický priestor, čiže množina s definovanou metrikou.


priestor informačný  súhrn informačných objektov, medzi ktorými sú informačné vzťahy. :: informatika, systém informačný.


priestor matematický  súhrn matematických objektov, medzi ktorými sú matematické vzťahy. :: matematika.


priestor medzigalaktický  intergalaktický priestor  priestor medzi galaxiami veľmi blízky vákuu (neobsahujúci zvyčajne ani prach ani plyn).


priestor metrický  množina s definovanou metrikou; priestor, ktorého každým dvom bodom je priradené číslo (zvané vzdialenosť); odbornejšie vyjadrené: metrický priestor je matematická štruktúra, na ktorej je zavedená metrika. Metrický priestor zapisujeme ako dvojicu (X, d), kde X je základná množina a d je metrika na X.


priestor mimozemský – angl. space – vesmírny priestor mimo Zeme.

Rozlíšiteľnou časťou mimozemského priestoru je mimozemský objekt, ako napr. planéta Merkúr, kráter na Mesiaci, kaňon na Marse atď.


priestor relatívny (Newton, I.)  miera alebo časť absolútneho priestoru, ktorú možno merať, ktorá sa môže pohybovať, zmyslami pozorovať a pri fyzikálnych procesoch meniť.


priestor stavový (informatika)  konfigurácia diskrétnych stavov, ktorá slúži ako výpočtový model a ktorú možno definovať ako štvoricu [N, A, S, G], kde

    • N je množina stavov,
    • A je množina prechodov medzi stavmi,
    • S je neprázdna podmnožina N obsahujúca počiatočné stavy,
    • G je neprázdna podmnožina N obsahujúca cieľové stavy.

Na prechádzaní stavového priestoru sa zakladá metóda riešenia úloh, ktorá sa nazýva prehľadávanie stavového priestoru.


priestor topologický  matematická štruktúra tvorená množinou s doplňujúcou štruktúrou určitého typu nazývanou topológia. Topologické priestory sú predmetom skúmania časti geometrie zvanej rovnako topológia.


priestoročas  Minkowského priestoročas  štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas. Body priestoročasu zodpovedajú bodovým udalostiam. Priestoročas zaviedol H. Minkowski v rokoch 1907  1908.

Metrickými vlastnosťami priestoročasu sú:

    • dĺžka,
    • časový interval
    • vzťah „skôr-súčasne-neskôr“ pre nesúmiestné udalosti.

 :: kontinuum priestoročasové, teória relativity.


prijímač (lingvistika)  percipient, počúvajúci, čítajúci, pasívny komunikant, dekódovateľ, zložka komunikačnej siete (182;31).


princíp fyzikálny  dôležitý fyzikálny zákon, ktorý má spravidla veľmi všeobecnú platnosť (napr. princípy termodynamiky, princíp konštantnej rýchlosti svetla).

Niekedy sa miesto termínu fyzikálny princíp používa termín fyzikálna veta (napr. Gaussova veta v elektrostatike) (92;15). :: fyzika.


princíp kozmologický  postulát, podľa ktorého vesmír je priestorovo homogénny a izotropný, bez privilegovaného miesta a smeru.

Kozmologický princíp má v kozmológii zásadný význam pre odvodenie modelov vesmíru. :: kozmológia.


princíp právny  zhustené (axiomatické) vyjadrenie obsahu práva v podobe najvšeobecnejšieho pravidla správania, ktoré v normatívnej podobe vyjadruje všeobecné ciele práva – blaho, dobro, spravodlivosť, právnu istotu, pokoj.


princíp relativity Einsteinov  nijakým pokusom nemožno zistiť, či sa teleso pohybuje rovnomerným priamočiarym pohybom alebo je v pokoji, čo možno sformulovať aj slovami: vo všetkých inerciálnych vzťažných sústavách platia rovnaké fyzikálne zákony. :: fyzika relativistická.


príprava odborná  súbor organizovaných aktivít rozvíjajúcich špeciálne pracovné schopnosti, znalosti a postoje, ktoré sa vyžadujú pre výkon špecifického povolania alebo skupiny príbuzných povolaní v určitej oblasti.


príroda neživá  anorganická príroda  súbor neživých prírodnín. Neživú prírodu tvoria v podstate abiotické zložky životného prostredia.


prírodnina  objekt prírodného pôvodu. Súbor prírodnín tvorí prírodu. :: kľúč určovací, príroda.


prírodnina neživá – zložka neživej prírody, vyznačujúca sa tým, že môže meniť svoj tvar, že nie je živá a nerastie.

Do neživých prírodnín sa zahrnuje:

slnko,

voda,

vzduch,

pôda,

minerálny,

horniny.


príruba  časť rúrok, armatúr a podobne určená na pripájanie. :: technika.


príručka  prehľadne napísaná kniha, ktorá zahŕňa poznatky istého odboru. Napríklad príručkou logiky je publikácia 89.


prístroj – jednoduchší stroj, aparát alebo zariadenie, v ktorom alebo pomocou ktorého sa odohráva určitý dej, napríklad fyzikálny, chemický, čítací, merací atď. Otázkami konštrukcie a zhotovovania prístrojov sa zaoberá strojníctvo. :: noktovízor, prístroj elektronický, prístroj experimentálny, prístroj merací, prístroj optický, prístroj vedecký, systém umelý, technika, váhy (fyzika).


prístroj elektronický  prístroj fungujúci na princípe riadenia toku elektrónov alebo iných elektricky nabitých častíc, najmä pomocou polovodičov.


prístroj experimentálny  prostriedok poznania používaný pri experimentovaní.


prístroj merací  materiálny prostriedok poznania určený na meranie premenných alebo stálych veličín. „Merací prístroj môžeme pokladať za systém, v ktorom sa informácie generované meraným objektom spracúvajú a odovzdávajú do výstupného zariadenia. Prenos informácie sa uskutočňuje signálmi. Signál spracovaný v meracom prístroji, ktorého zdrojom je meraný objekt a spotrebičom výstupné (napr. indikačné) zariadenie, znižuje neurčitosť našich vedomostí o objekte. Pritom však signál generovaný meraným objektom a spracovaný v meracom prístroji je výsledkom zložitého fyzikálneho procesu, na ktorom sa zúčastňujú okrem meranej veličiny aj isté náhodné príčiny, a preto hovoríme o entropii informačného zdroja, ktorú určuje zmena neurčitosti zdroja informácie. Pre prax je dôležitý pojem strednej neurčitosti, ktorý zavádzame pri opakovaní informačného procesu za ináč rovnakých podmienok; nazývame ho aj informačnou entropiou generátora informácie (76;95).“ :: meranie.


prístroj optický – zariadenie, ktoré využíva vlastnosti svetla na zobrazenie, meranie a na ďalšie účely.


prístroj vedecký – zariadenie, ktoré sa využíva pri vedeckom výskume.


prístup – 1. miesto, kadiaľ sa niekam prichádza; príchod;

2. možnosť, právo, oprávnenie, dovolenie vojsť, vstúpiť niekam;

3. možnosť voľne vniknúť, preniknúť, dostať sa niekam

4. možnosť dosiahnuť niečo, dostať sa k niečomu

5. postoj, pomer, stanovisko, smer skúmania alebo uhol pohľadu, dívania sa, pristupovania, skúmania.


prívlastok – atribút – rozvíjajúci vetný člen, bližšie určujúci podstatné meno v úlohe hociktorého vetného člena. :: lingvistika.


problém algoritmický  špecifikácia toho, čo má vypočítať algoritmus.


procedúra (technika výpočtová)  pomenovaná postupnosť príkazov v počítačovom programe, s ktorou sú spojené konštanty, dátové typy a premenné, ktoré väčšinou predstavujú jednu úlohu. Procedúru možno obyčajne volať (volanie procedúry) inou procedúrou alebo hlavným programom.


proces (právo)  súdne konanie.


proces ekonomický  hospodársky proces  vznikanie, pohybovanie sa a zanikanie určitého súhrnu ekonomických činností a vzťahov, tvoriace vedno špecifické oblasti alebo stránky spoločenskej reprodukcie. :: ekonómia, ekonomika, ukazovateľ (ekonómia).


proces fyzikálny  v čase sa meniaci fyzikálny jav spočívajúci v postupnosti zmien stavu fyzikálneho objektu. :: fyzika, vlnenie mechanické.


proces geologický  proces menenia zemského povrchu. :: geológia.


proces informačný  proces získavania, spracúvania, uchovávania, prenosu a využívania informácií vo fyzikálnych, biologických a sociálnych systémoch. :: informatika, zber informácií (informatika).


proces intelektový – proces realizovaný intelektom (rozumom), jeho prostriedkami, postupmi, metódami, technikami.

 :: inteligencia.


proces komunikačný  komunikovanie  procesuálny aspekt komunikácie, ktorý tvorí kódovanie, dekódovanie, generovanie signálu, transferácia signálu, transformácia signálu, identifikácia signálu.


proces poznávací (psychológia)  kognitívny proces  psychický proces spočívajúci v prijímaní a spracovávaní informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia človeka, ktorého výsledkom psychický obraz (mentálna reprezentácia), podieľajúci sa na riadení činnosti.


proces psychický  spravidla kratšie trvajúci podproces mentálnej reprezentácie alebo psychickej regulácie, psychický jav, ktorý sa časom premieňa: psychický dej, psychický pochod, psychická operácia. Výsledkom psychického procesu je psychický jav, stav, prejav.

Psychické procesy sa členia na:

    • poznávacie procesy,
    • motivačné procesy,
    • emočné procesy
    • vôľové procesy.

:: psychológia.


proces technický – postupnosť technologických operácií realizujúca technickými prostriedkami transformáciu hmotných, energetických a informačných vstupov technického systému do podoby požadovaných hmotných, energetických a informačných výstupov technického systému. :: technika.


proces technologický  súbor technických činností určitého druhu (napr. odlievanie, zváranie, sústruženie a pod.) potrebných na zhotovenie určitého výrobku a na vyústenie do ďalších foriem jeho výsledku. Rozlíšiť možno tieto druhy technologických procesov:

    • výrobný,
    • pomocný výrobný,
    • obslužný výrobný.

Technologický proces je predmetom skúmania technológie.


proces výpočtový (informatika)  transformácia vstupných údajov a výstupné spočívajúca v realizácii postupnosti operácií, vedúcich od počiatočných vstupných údajov ku konečným výsledkom. :: počítač.


proces významový matematický  vedecký významový proces tvoriaci súčasť matematického významového univerza a spočívajúci v tvorbe, pretváraní a usúvzťažňovaní matematických významových útvarov. :: matematika, myslenie matematické.


procesor (informatika)  centrálna časť počítača, jednotka, ktorá vykonáva operácie s údajmi na základe programu.


produkt domáci hrubý  HDP, angl. GDP  ekonomický ukazovateľ, ktorým sa meria sila ekonomík krajín a ktorý sa rovná súčtu pridaných hodnôt jednotlivých sektorov, odvetví a výrobných jednotiek ekonomiky zvýšenému o daň z pridanej hodnoty uvalenej na výrobky a o čisté dovozné dane, predstavujúce colné poplatky mínus dovozné subvencie. :: ekonomika, ekonómia.


profesionál angl.  osoba, ktorá je za svoju činnosť honorovaná, napr. športovec, pomáhajúci profesionál atď. Opakom profesionála je amatér, neprofesionál.


profesionál pomáhajúci  sociálny pracovník, sociálny andragóg, ošetrovateľ, psychológ, liečebný a špeciálny pedagóg, inštruktor sociálnej rehabilitácie, pracovný terapeut.


program gr.  vopred pripravený postup alebo rozvrh činnosti a cieľov.


program (informatika)  počítačový program, program počítača  formulácia algoritmu a príslušných dátových oblastí pomocou programovacieho jazyka. :: prekladač (informatika), softvér.


program aplikačný  časť počítačového systému tvorená počítačovým programom pomáhajúcim používateľovi pri uskutočňovaní činnosti určitého konkrétneho typu, napríklad pri manipulácii s textami, číslami, grafikou a tak ďalej.

Aplikačné programy sa združujú do aplikačných balíkov, napríklad kancelárskych, ako Microsoft Office, Open Office, LibreOffice, GNOME Office a ď.


program politický  vodidlo pre praktickú politiku, zväčša stručná formulácia hlavných cieľov politickej strany alebo organizácie a spôsobov ich dosiahnutia, ktorá slúži aj ako sľub daný voličom, týkajúci sa krokov, ktoré strana uskutoční v prípade, že sa dostane k moci. Politický program máva viac menej výrazný aspekt technologický a ideologický. :: cieľ politický.


programovanie gr.  zostavovanie programu do počítačov. :: algoritmizovanie, informatika.


projekt lat.  návrh na uskutočnenie určitého zámeru spolu s určením spôsobu jeho realizácie. :: projekt (veda o projektovaní).


projekt (veda o projektovaní)  výsledok projektovania ako komplex modelov a ďalších významových útvarov reprezentujúcich vlastnosti, vzťahy a funkcie projektovaného objektu alebo procesu (akcie, podujatia...) spĺňajúcich jednak požiadavky vyžadované realizáciou projektu, jednak požiadavky objednávateľa projektu.


projektovanie lat.  tvorba projektu.


projektovanie (veda o projektovaní)  proces určovania architektúry, komponentov, interfejsov a ďalších charakteristík systému alebo jeho časti zavádzaného na objekte alebo procese (akcii, podujatí etc.) požadovanom objednávateľom; výsledkom procesu projektovania je projekt.


prokuratúra (právo) – orgán verejnej žaloby, ktorého hlavným poslaním je z úradnej moci stíhať trestné činy.


propedeutika gr.  úvod do štúdia nejakého odboru, napr. filozofická propedeutika.


proprium (lingvistika)  vlastné meno.


prostredie izotropné  prostredie, ktoré má vo všetkých smeroch skúmanú vlastnosť rovnakú. :: fyzika.


prostredie látkové  prostredie, pozostávajúce z veľkého počtu častíc, medzi ktorými existuje vzájomné silové pôsobenie (väzba), napríklad voda, vzduch, hornina... :: fyzika, vlnenie mechanické.


prostredie vlnenia  látka alebo vákuum, v ktorom sa šíri vlnenie.


prostredie životné  environment  vytvárajúcno prirodzených podmienok existencie organizmov a predpoklad ich ďalšieho vývoja, pozostávajúce z ovzdušia, vody, hornín, pôdy i samotných organizmov. Životné prostredie je predmetom alebo súčasťou predmetu) ekológie, environmentalistiky, biológie, environmentálnej filozofie...


prostriedky jazykové  lexikálne jednotky, gramatické i jazykovo-intonačné prvky slúžiace ako stavebný a znakový materiál vedno signalizujúce štýlotvorné dianie, pomocou ktorých sa toto dianie aj orientuje (cf 167;81 a 191). :: jazyk (lingvistika), lingvistika.


prostriedky komunikačné (lingvistika)  jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie pozostávajúca z jazykového kódu a rečového signálu (182;30  31).


prostriedok – 1. miesto rovnako vzdialené od okrajov, prostredná časť niečoho, stred; 2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i konca niečoho; 3. vec, pomôcka, úkon alebo jav, pomocou ktorých sa niečo vykonáva, deje; napr. pracovný prostriedok, masovokomunikačný prostriedok, dopravný prostriedok, prací prostriedok, čistiaci prostriedok atď.

Prostriedky v 3. význame sú javy alebo procesy, ktoré subjekt využíva na príčinné pôsobenie, t. j. vo svojej činnosti. Prostriedky sú skutočnosti dané, existujúce už v dobe, keď sú použité na príčinné pôsobenie. Najčastejšie majú povahu podmienok. Prostriedkom môže byť aj človek (ak bol napr. násilím donútený konať pre druhého človeka).

Prostriedok je predmetom skúmania praxeológie. :: prostriedky komunikačné (lingvistika), prostriedok poznania., prostriedok pracovný, prostriedok technický, prostriedok vyjadrovací.


prostriedok dopravný  dopravné zariadenie na prepravu ľudí alebo tovaru. :: vozidlo.


prostriedok jazykový  zvukovo (alebo graficky) vyjadrený prostriedok, ktorým sa vyjadrujú jazykové vzťahy, napr. slovo, veta. Inventár jazykových prostriedkov s vyznačenými vzťahmi medzi nimi, je jazykový systém.


prostriedok masovokomunikačný  masmédium, hromadný oznamovací prostriedok, prostriedok hromadnej komunikácie, masové medium, prostriedok masovej komunikácie  široko rozšírený sprostredkovateľ informácií všetkého druhu, ako tlač, rozhlas, televízia a pod. Hoci masmédiá predstavujú vysokohodnotný kultúrny výdobytok, stavajú pred filozofiu kultúry otázky svojimi sčasti negatívnymi kultúrnopolitickými účinkami. Nevyhnutnosť oslovovať všetkých a obracať sa preto na „priemerného recipienta“, má o. i. tieto následky: 1. to, čo sa ponúka, predkladá sa spravidla na všeobecnezrozumiteľnej úrovni, s čím nevyhnutne súvisí zjednodušovanie, nepresné formulácie, banálne doplnky a pod., z čoho podpriemerne vzdelaní prijímatelia, ktorých je väčšina z publika, prijímajú hlavne heslá a prosté obraty bez toho, že by si premysleli celok; 2. ak tieto heslá „stvárňujú“ jazyk, tak sa masmédiá cítia nútené, prispôsobovať sa tomuto jazyku, čím sa legalizuje toto „spriemerňovanie“ jazyka.


prostriedok pracovný  prostriedok, pomocou ktorého človek pôsobí v pracovnom procese na pracovné predmety a cieľavedome ich mení na úžitkové hodnoty pre uspokojovanie svojich potrieb.


prostriedok technický  technické zariadenia alebo technický systém, určený na uľahčenie určitých činností alebo realizáciu určitých procesov, napr. na vytváranie, spracúvanie, prenos, ukladanie a ochranu utajovaných skutočností.


prostriedok vyjadrovací  – prostriedok určený alebo slúžiaci na vyjadrovanie.


proteosyntéza gr.  proces, v ktorom sa tvoria bielkoviny.


proveniencia lat.  pôvod, pôvodné miesto vytvorenia.


prúd elektrický (fyzika) – usporiadaný pohyb elektricky nabitých častíc vo vodiči; základná fyzikálna veličina, ktorej jednotkou je ampér (A); symbol I. :: elektrotechnika.


prvok elektronický  elektronická súčiastka  funkčne a konštrukčne samostatná ďalej nedeliteľná konštrukcia, realizujúca určitú elektrickú vlastnosť (veličinu) alebo funkciu. :: elektronika, obvod elektronický.


prvok chemický  látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom, ktoré je rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov. Na druhej strane štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov určuje ich chemické vlastnosti.

Na základe periodického zákona sa prvky usporiadavajú do periodickej tabuľky.

Známych je 118 chemických prvkov, z čoho 94 sa vyskytuje na Zemi a zvyšných 24 bolo umelo vytvorených.

Prvým umelo vytvoreným chemickým prvkom je technécium z roku 1937. :: hélium, chémia, látka chemicky čistá, prvok, tabuľka periodická, vodík, zlato, zlúčenina chemická, železo.


prvok množiny  bod množiny  vec, ktorá patrí do množiny. :: matematika,  teória množín.


prvok obvodu elektrického  aktívna alebo pasívna časť elektrického obvodu zapojená doň prostredníctvom pólov.


prvok okolia  najjednoduchšia alebo pri danej rozlišovacej úrovni ďalej nedeliteľná časť okolia.


prvok systému – pri danej rozlišovacej úrovni ďalej nedeliteľná časť systému. Prvky systému sú spojené väzbami systému.


Psyché gr.  starogrécka bohyňa duševnej krásy.

Psyché sa stáva literárnou až veľmi neskoro, pričom vystupuje ako krásna dievčina, ktorú v nádhernom prostredí každý večer navštevoval milenec, čo sa nechcel dať poznať a ani sa nesmela na neho dívať. Raz porušila tento zákaz, naklonila sa k nemu, keď spal, s obdivom naňho pozrela a zistila, že je to sám Eros. Lenže z lampáša padla kvapka oleja a zobudila boha, ktorý odvtedy navždy zmizol. Psyché sa ho pustila hľadať. Uväznila ju Afrodita, lebo žiarlila na šťastie dievčiny; tá statočne znášala všetky trápenia, čo na ňu doliehali, lebo jej tajne pomáhal Eros.


psychiatria gr.  lekárska veda, ktorej predmetom sú duševné choroby, ich rozpoznávanie a liečba. :: ETC.


psychika gr. – predmet psychológie, ktorý má dve fenomenálne dimenzie – prežívanie a správanie. Psychiku tvorí súbor psychických javov. Psychika je systém interakcií psychických funkcií a psychických procesov permanentne regulujúci správanie človeka a jeho vzťahy k okoliu (cf štruktúra psychiky)..

V minulosti psychiku tematizovali prevažne pod titulom duša.

V súčasnej psychológii, najmä biologicky orientovaní psychológovia, používajú ako synonymum termínu psychika termín myseľ (mind).

Individuálne utváranie ľudskej psychiky je osobnosť.

Na psychike možno sledovať rôzne aspekty v súlade s kategóriami, ktoré intervenujú pri jej skúmaní, napr. pri dominujúcej kategórii stavu sa tematizuje psychický stav, pri dominujúcej kategórii diania duševné dianie, pri dominujúcej kategórii procesu psychický proces, pri dominujúcej kategórii vlastnosti psychická vlastnosť alebo psychické vlastnosti, pri dominujúcej kategórii štruktúry štruktúra psychiky atď. :: emócie (psychológia), jav psychický, motivácia (psychológia), psychogénny, psychológia, stav psychický, systém motivačno-emocionálny (psychológia), vlastnosť psychická.


psychoanalýza gr. – „teória a terapeutická metóda vysvetľujúca psychické javy a poruchy na základe potlačených pudov, hlavne pohlavného pudu; diagnostická a liečebná metóda, ktorá sa zaoberá analýzou odhaľujúcou najskrytejšie pohnútky konania, nevedomé procesy a motivácie, na základe čoho objasňuje správanie a vývoj jedinca“ (226;214 – 215). :: Freud, S., katarzia (psychoanalýza).


psychofyziológia gr.  odbor, ktorého predmetom sú fyziologické základy psychických dejov. :: farba (psychofyziológia).


psychogénny gr. – duševného pôvodu; psychicky vyvolaný, podmienený; súvisiaci s psychikou. :: psychológia, psychosomatika.


psychológia gr. – veda o psychike, ku ktorej sa (v rámci psychológie) pristupuje

    • biologicky,
    • behavioristicky,
    • psychodynamicky,
    • fenomenologicky,
    • geštaltisticky,
    • kognitivisticky,
    • kulturalisticky.

Psychológiu tvorí viacero odborov, ktoré sa členia na odbory teoretické a praktické.

K teoretickým odborom psychológie patrí:

    • biologická psychológia,
    • všeobecná (a experimentálna) psychológia,
    • vývojová (ontogenetická) psychológia,
    • psychológia osobnosti,
    • sociálna psychológia,
    • psychológia životného prostredia...

K praktickým (aplikovaným) odborom psychológie patrí:

    • psychoterapia,
    • klinická psychológia,
    • psychológia zdravia,
    • poradenská psychológia,
    • pedagogická psychológia,
    • psychológia práce,
      • inžinierska psychológia,
      • psychológia trhu,
      • psychológia zákazníka,
    • forenzná (súdna) psychológia,
    • psychológia športu,
    • psychológia kreativity,
    • psychológia náboženstva,
    • psychológia umenia,
      • psychológia hudby,
      • psychológia literatúry,
    • psycholingvistika,
    • psychometria,
    • psychodiagnostika...

 ::

    •   Č  
    •   D  
    •   E  
    •   F  
    •   CH  
    •   I  
    •   J  
    •   K  
    •   M  
    •   N  
    •   P  
    •   S  
    •   Š  
    •   T  
    •   V  
    •   Z  
    •   Ž  


psychológia literatúry  časť psychológie, ktorej predmetom sú mentálne aspekty literárneho procesu, najmä súboru jeho kreatívnych, receptívnych a interpretačných podprocesov a ich predpokladov a podmienok na strane tvorcu, percipienta a ich kultúrneho milieu.


psychoneuroimunológia gr.+lat.  disciplína, ktorej predmetom je vplyv psychických reakcií na imunitný systém a prepojenie medzi psychickými procesmi človeka a jeho nervovým, endokrinným a imunitným systémom. :: imunológia, medicína.


psychosomatika gr. – medicínsky odbor, ktorého predmetom sú vzájomné vzťahy medzi duševnými a telesnými systémami a ich poruchy, vyvolané výlučne alebo prevažne psychogénnymi príčinami (cf 226;230).


publicistika lat.  postupy a produkty publikujúcich odborníkov tvoriace komunikačnú aktivitu a jej obsah na báze historicky akumulovanej skúsenosti a znalosti média sociálnej komunikácie a práce s medializovaným textom jednak v rámci toho ktorého odboru ľudskej činnosti, jednak medzi týmito odbormi a verejnosťou.


publikácia lat.  zverejnený dokument, ktorý sa rozširuje vo väčšom počte identických exemplárov.

V minulosti sa publikácia chápala len ako text vydaný tlačou. :: publikácia odborná, publikácia predpisu právneho.


publikácia odborná  publikácia obsahujúca údaje z určitého vedného odboru alebo z určitej špecifickej oblasti ľudskej činnosti, napríklad určovací kľúč.


publikácia predpisu právneho – uverejnenie právneho predpisu oficiálnym, vopred stanoveným spôsobom, čo je nevyhnutnou podmienkou platnosti právneho predpisu a uplatnenia maximy ignorantia legis non excusat. :: právo.


pud  inštinkt. :: pud (psychológia), pud pohlavný.


pud (psychológia)  tendencia uspokojiť určitú potrebu organizmu.


pud pohlavný  libido  súhrn na seba nadväzujúcich vrodených reflexov ovplyvnených hormonálnou činnosťou, ktorý vzbudzuje u pohlavne dospelých jedincov snahu po párení. Výberový a zbližovací pud, ktorý slúži na zachovanie druhu. :: libido.


pulverizácia (keramika)  mletie na jemnú múčku.


pulzácia lat.  jednosmerná periodická zmena fyzikálnej veličiny. :: fyzika.


 Hlavná časť P