A (elektrotechnika) – skratka pre jednotku elektrického prúdu ampér.


a (gramatika) – priraďovacia spojka.


a (hudba) – šiesty tón hudobnej abecedy.


a (slovenčina) – spojka prirodzeného slovenského jazyka.


A, a (lingvistika) – prvé písmeno latinskej abecedy; prvé písmeno väčšiny abecied (vrátane slovenskej abecedy).


Aachen  fr. Aix-la-Chapelle  kúpeľné mesto v Severnom Porýní-Vestfálsku v Nemecku.

Pôvodne keltské osídlenie, od 1. stor. rímske kúpele Aquisgranum, za vlády Pipina III. založený hrad, od 788 zimné sídlo Karoľa I. Veľkého, neskôr rezidencia nemeckých kráľov s korunovačnou kaplnkou z 10. stor.; 1166 mestské práva. :: Nemecko.


Aachen, Hans (1552 Kolín n. R. – 1615 Praha) – nemecký maliar, žiak G. Jerrigha v Kolíne n. R., typický predstaviteľ stredoeurópskeho manierizmu.  D: Víťazstvo pravdy pod ochranou spravodlivosti, 1598, meď 56x47, Mníchov, Alte Pinakothek.


Aakjär, Jeppe (10. 9. 1866 – 22. 4. 1930) – dánsky spisovateľ, autor románov a básní, z ktorých mnohé zľudoveli alebo boli zhudobnené.


Aalto, Alvar (1899 – 1976) – fínsky architekt a urbanista, predstaviteľ neoklasicizmu. Je autorom o. i. knižnice vo Viipuri, kongresovej haly Finlandia v Helsinkách, sídliska v Sumile atď.


abacinácia lat. – oslnenie, oslepenie.


Abafi, František, aj Abaffy (1732 – 1817) – uhorský šľachtic, prívrženec francúzskeho osvietenstva, pravdepodobný autor slovenskej i maďarskej parafrázy Marseillaisy (16;15).


Abakuk – Habakuk – jeden z malých (menších) prorokov Izraela. Niekedy ho považujú za Nahumovho rovesníka. :: Biblia.


abakus (architektúra) – doska, horná časť antickej stĺpovej hlavice. :: architektúra.


abakus (matematika) – staroveká počítacia tabuľka.


abalienácia (právo) – prevod vlastníckeho práva na inú osobu; scudzenie, prisvojenie si.


abassamento (obchod) – zníženie ceny, znehodnotenie (tovaru).


abatiša lat.  predstavená ženského katolíckeho kláštora.


abaxiálny (botanika) – vzdialenejší od osi rastliny.


abázia gr. – neschopnosť chodiť spôsobená nervovými alebo psychickými poruchami. Môže byť funkčná (pri hystérii) alebo organická (pri poškodení mozgovej kôry). Často je spojená s astáziou. :: medicína.


abažúr fr.  – šikmé okno, ktoré prepúšťa svetlo zhora, ale zamedzuje výhľad; debnenie vytvárajúce platňu postavenú šikmo pred okno, takže umožňuje osvetlenie a súčasne znemožňujúci výhľad. :: architektúra.


Abbásovci  arab. Banú Abbás  potomkovia Mohamedovho strýka al-Abbása († 653). 750 – 1258 arabská dynastia kalifov. Za al-Mansúra preniesli (762) sídlo kalifátu z Damasku do Bagdadu. Centrum ríše Irak, hlavné mestá Kúfa, Bagdad, Vásit, Samarra. V 8. stor. – 10. stor. najväčší rozmach arabsko-islamskej civilizácie. :: história.


Abbo Floriacensis (945/950 v okolí Orléans – 1004 zabitý počas inspekčnej cesty)  fr. Abbon de Fleury – francúzsky spisovateľ a učiteľ, stúpenec clunyjského hnutia.  D: Apologeticus (Obhajoba); Questiones grammaticae (Gramatické problémy); Syllogismorum categoricorum et hypotheticorum enodatio (Rozuzlenie kategorických a hypotetických sylogizmov).


abeceda súbor všetkých písmen istej grafickej sústavy; systém značiek pre jednotlivé písmená. :: abeceda (lingvistika), abeceda hudobná, abeceda latinská, abeceda sanskrtská, abeceda slovenská.


abeceda (lingvistika)  sústava grafických znakov usporiadaných podľa pevne určeného tradičného poriadku. Slúži na písomné zachytenie príslušného jazyka a na písomné dorozumievanie v ňom (237;51).


abeceda hudobná  súbor tónov c, d, e, f, g, a, h. :: hudba.


abeceda latinská – sústava 23 grafických znakov latinského písma (abeceda klasickej latinčiny):

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z;

v prepise malými písmenami:

a b c d e f g h i k l m n o p q r s t u (v) x y z.

Rimania prijali abecedu od západných Grékov pravdepodobne prostredníctvom Etruskov.


abeceda sanskrtská  sústava grafických znakov sanskrtu a zároveň jeho hláskový systém:

vokály

a

ā

i

ī

u

ū

dvojhlásky

e

ai

o

au


konzonanty

k

kh

g

gh

veláry

c

ch

j

jh

ñ

palatály

ṭh

ḍh

cerebrály

t

th

d

dh

n

dentály

p

ph

b

bh

m

labiály

polovokály

y

r

l

v


sykavky

ś

s


hrtanová

h



abeceda slovenská – abeceda založená na latinskej abecede, pozostáva zo 46 písmen, ktoré sú

    • jednoduché: a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z,
    • vytvorené za pomoci diakritických znamienok
      • dĺžeň (´): á, é, í, ĺ, ó, ŕ, ú, ý,
      • mäkčeň (ˇ): č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,
      • dve bodky (¨): ä,
      • vokáň (^): ô, alebo
    • spojené z dvoch písmen (zložky): dz, dž, ch.

V slovenskej abecede je 14 samohlások a 32 spoluhlások.


absolutórium (pedagogika)  ukončenie štúdií alebo osvedčenie o ich absolvovaní. :: minimum vzdelávacie.


abstrakcia matematická  abstrakcia zakladajúca sa na pojme čísla a zovšeobecňovaní matematických operácií s číslami (76;23). :: matematika.


accelerando (hudba) – stále, čím ďalej rýchlejšie; zrýchľovať.


acetylcholín lat. + gr. – (CH3COOCH2CH2N+(CH3)3OH-) je signálna molekula a jeden z najdôležitejších neurotransmiterov čiže je dôležitý pri prenose nervového vzruchu. Chemicky ide o ester kyseliny octovej a aminoalkoholu cholínu.

Acetylcholín je signálovou molekulou parasympatického nervového systému u pregangliových aj postgangliových neurónov. Je syntetizovaný v presynaptickom zakončení neurónu pomocou enzýmu acetylcholíntransferáza (cholínacetyltransferáza) z cholínu a acetyl-CoA (vyslov Acetyl-koenzým A). Po uvoľnení do synaptickej štrbiny a väzbe na receptory je acetylcholín štiepený acetylcholínesterázou na cholín a kyselinu octovú a tým stráca schopnosť pôsobiť ako neurotransmiter.

Acetylcholín pôsobí aj na svalstvo a znižuje krvný tlak. :: chéma.


AD (ekonómia)  agregátny dopyt.


adagio (hudba) – 1. vo výraze, prednese: pomaly, voľným tempom, voľne, zdĺhavo, vážne.

2. v sonátovom cykle: pomalá, voľná časť.

3. samostatná vážna skladba v pomalom, voľnom tempe.


adiabatický gr.  odohrávajúci sa bez výmeny tepla s okolím čiže v tepelne izolovanej sústave, cf dej adiabatický.


administratíva lat.  správa, riadenie, spravovanie, vybavovanie verejných vecí štátu, podniku a podobne; orgány vykonávajúce túto činnosť.

Administratíva je predmetom administrativistiky. :: správa (administrativistika), správa štátna, správa verejná.


administrativistika lat.  – veda o administratíve. :: správa (administrativistika).


aerológia gr. – veda o vyšších atmosférických vrstvách Zeme.


aerosól gr.+lat.  rôznorodá zmes kvapalnej a plynnej látky. :: chémia.


aeternitas (latinčina)  1. večnosť 2. večná pamiatka, nesmrteľnosť 3. večný život (497;32).


afektácia lat. – strojenosť, prepjato strojené, neprirodzené správanie.


Afrika – súčasť Starého sveta, rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľstva druhý najľudnatejší svetadiel, ktorý na severe obmýva Stredozemné more, na východ a juhovýchode Indický oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Južný oceán.

Afrika, jej kultúra, dejiny a jazyky sú predmetom afrikanistiky. :: Afrika (história), Afrika južná, Afrika východná, Afrika západná, filozofia africká. I: Afrika, in: Wikipédia.


Afrika (história)  rímska provincia na území bývalého Kartága. V Afrike za zrodil človek (pred najmenej 5 miliónmi rokov). Dnes je africký kontinent domovom mnohých národov, ktoré hovoria viac ako 800 jazykmi (z nich je opísaných asi 730). Kultúrne členenie Afriky sa dnes opiera o členenie jazykové.


Afrika južná  región afrického kontinentu geograficky alebo geopoliticky zahrnujúci tieto krajiny: Botswana, Lesotho, Namíbia, Južná Afrika. Svazijsko.

V južnej a východnej Afrike začína zhruba pred 3 miliónmi rokov vývin pravekej kultúry. I: Južná Afrika (región), in: Wikipédia.


Afrika východná  región afrického kontinentu zahrnujúci krajiny (štáty a závislé územia): Burundi, Džibutsko, Eritrea, Etiópia, Keňa, Komory, Madagaskar, Malawi, Maurícius, Mayotte, Mozambik, Réunion, Rwanda, Seychely, Somálsko, Tanzánia, Uganda, Zambia a Zimbabwe.

Vo východnej a južnej Afrike začína zhruba pred 3 miliónmi rokov vývin pravekej kultúry. I: Východná Afrika, in: Wikipédia.


Afrika západná – región afrického kontinentu na západe a na juhu ohraničovaný Atlantickým oceánom, severnú hranicu tvorí púšť Sahara. Za východnú hranicu sa považuje údolie Benue alebo pomyselná spojnica Mount Cameroon a jazera Čad.

Západná Afrika zahrnujúci tieto krajiny: Benin, Burkina, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Kapverdy, Libéria, Mali, Mauretánia, Niger, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Senegal, Sierra Leone, Svätá Helena a Togo. Niekedy sa sem zaraďuje aj Čad, Rovníková Guinea, Gabon, Svätý Tomáš a Princov ostrov a Západná Sahara. I: Západná Afrika, in: Wikipédia.


agent (AI)  rozumný agent, inteligentný agent  samoučiaca sa autonómna entita vnímajúca svoje okolie pomocou senzorov a využívajúca na interakciu vopred pripravené mechanizmy a ovládače, pričom táto interakcia je nasmerovaná na plnenie cieľov s maximalizovanou mierou výkonu


agrikultúra lat.  agrárna kultúra  dramatická až tragická zložka*) kultúry tvorená širokým komplexom výrobných, organizačných a výskumných činností spojených s obrábaním pôdy, pestovaním poľnohospodárskych plodín, chovom hospodárskych zvierat a starostlivosťou o krajinu.

Agrikultúra je predmetom filozofie agrikultúry alebo agrikultúrnej filozofie (philosophy of agriculture, agricultural philosophy). :: poľnohospodárstvo.

_____________

*) v miere participácie na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne alebo ináč povedané v miere prevyšovania obnovy ľudskou (poľnohospodárskou) činnosťou narušovaných prvkov, vzťahov a procesov prírody, pokračovaním diania ktorej na ľudskej úrovni je kultúra. Neodlučiteľným konštituentom zmyslu komplexu činností tvoriaceho agrikultúru je prinajmenšom obnovovanie prírodného prostredia; slovom, zmysel činností súvisiacich s poľnohospodárstvom nemožno redukovať na uspokojovanie potrieb človeka. Uvedomenie si ireducibility zmyslu poľnohospodárskych činností na uspokojovanie potrieb spoločnosti je súčasťou druhej axiálnej doby.

Dramatickosť až tragickosť agrárnej kultúry spočíva v tom, že si jej nositeľ (ľudský realizátor) uvedomuje za akú mieru alebo stupeň narušovania prírody (pôdy, rastlinstva, živočíšstva, atmosféry, vôd etc., napr. za aké utrpenie živočíšstva) prírodu využíva na uspokojovanie svojich potrieb. Súčasťou nástupu druhej axiálnej doby je rozvíjanie tohto vedomia ako konštituentu inscendencie.


agrofyzika gr. – aplikovaná fyzika a súčasť poľnohospodárskej vedy, ktorej predmetom je pôda vo vzťahu ku klimatickým pomerom; súčasťou predmetu agrofyziky a agroekologický systém.


agromechanizátor gr.  kvalifikovaný pracovník v oblasti údržby, opráv a diagnostiky mechanizačných prostriedkov, akými sú traktory, nákladné automobily, samohybné stroje, stroje používané v rastlinnej výrobe...


Achájci  gr. Αχαιοί (Achaioi) – jeden z hlavných starogréckych kmeňov.


akcia (ekonómia)  účastina  dlhodobý cenný papier spojený s právami akcionára podieľať sa na riadení akciovej spoločnosti, na jej zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.


akronym gr. – slovo alebo pomenovanie skladajúce sa zo začiatočných písmen alebo slabík viacerých slov.


akt pomenovací  priradenie jazykovej formy k určitému obsahu; jeho rezultátom je pomenovacia jednotka. :: lingvistika.


aktínium gr.  značka: Ac  rádioaktívny chemický prvok III. skupiny periodickej sústavy, najstálejší izotop 227Ac s polčasom rozpadu 21,7 roka.


aktivita komunikačná (lingvistika)  jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie pozostávajúca z kódovania, generovania signálu, komunikačného fyzického prenosu rečového signálu, zmyslovej percepcie rečového signálu a dekódovania rečového signálu (182;31).


akustika hudobná  fyzikálna teória hudby, ktorej predmetom sú zvuky, chvenie zdroja zvuku a vlnenie. :: fyzika, hudba, muzikológia, zvuk, zvuk (fyzika).


Albrecht, Alexander (12. 8. 1885 Arad, Rumunsko – 30. 8. 1958 Bratislava) – slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg, otec J. Albrechta. Jazyk a štýl jeho tvorby vychádzali z nemeckej romantickej tradície (Brahms, Reger), neskôr ich obohatil o prvky impresionizmu a expresionizmu. Bol syntetikom s osobitým citom pre formu budovanú prostredníctvom variačného rozvíjania.  I: Alexander Albrecht, in: Albrecht Forum. :: Albrechtovci, hudba.


Albrecht, Ján



(7. 1. 1919 Bratislava – 20. 11. 1996 tamže, v dome na Kapitulskej ul. 1) – veľký majster artis vivendi, slovenský estetik, muzikológ, hudobník (violista), organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ. Má mimoriadny vplyv na rozvoj slovenskej kultúry. Syn A. Albrechta.

Živlom Jána Albrechta je slobodná hra asociácií, nenútenosť radosti z objavovania stretajúcich sa zážitkových či významových polí na strane tvorcu umeleckého alebo vedeckého diela i na strane jeho prijímateľa.

Ján Albrecht je stelesnením génia loci Bratislavy: jeho život je syntézou v kultúrnej enkláve Bratislavy na brehoch Európy, pričom zlučuje a prepája rozličné média umelecké i zdanlivo vzdialené vývinové pásma kultúry, ako matematiku a hudbu, každodenný sokratovský dialóg a čínsku kresbu, hru a starostlivú organizáciu kultúrneho diania, gruzínsky chorál a hĺbkové prúdy európskeho myslenia, Noldeho a Mozarta, vedeckú akríbiu a najneviazanejšiu zábavu. Nikdy dvakrát nevstúpiš do albrechtovského sveta, vždy ho zahliadneš v netušenom svetle na tom istom mieste. Zobrazovací mechanizmus umenia, spôsob umeleckého stvárňovania – podľa Albrechta – „najlepšie odhaľuje to, čo človek čerpá zo svojho bezprostredného, ako i sprostredkovaného prostredia, a ako toto prostredie pretavuje pri umeleckom prehodnocovaní. Spôsob umeleckého stvárňovania ‚zviditeľňuje’ elementy, relačné väzby a postupy zobrazovacieho procesu, hoci inak jestvujú vo vedomí človeka nepostrehnuteľne“. Originálne zahliadnutie a opis tejto pre človeka špecifickej a mimo živého procesu umenia nepostrehnuteľnej reality skrytej vo vedomí človeka je jedným z hlavných teoretických prínosov J. Albrechta. :: Albrechtovci, hudba, umenie (Albrecht, J.), zážitok umelecký (Albrecht, J.), zvrhlé umenie.  I: Ján Albrecht, in: Albrecht Forum, Piaček, J.: Život ako apeiron umenia. Pamiatke Jána Albrechta (1919  1996), in: Philosophica Critica 2, 2016, 2.



Albrechtovci  bratislavská rodina so široko rozvetvenými koreňmi na strane oboch rodičov Jána Albrechta  otca Alexandra Albrechta, i matky Margaréty Albrechtovej, rodenej Fischer (cf Rodina Albrechtovcov, in: Albrecht forum, 1. 4. 2020). :: Bratislava, Kapitulská ulica v Bratislave.


album lat.  zbierka fotografií, autogramov, poštových známok a podobne.


album poštových známok  kniha alebo zošit zviazaných listov určený na uloženie zbierky poštových známok, základná filatelistická pomôcka; známky sa buď vlepujú do predtlačených políčok alebo zasúvajú za kryciu fóliu. :: filatelia.


album poštových známok  ukážka





alexitýmia gr.  alexithymia  nápadná črta osobnosti spočívajúca v rozrušení väzieb medzi emočne-afektívnymi a mentálne-intelektovými procesmi; vyznačujú sa ňou emočne chladní ľudia. :: psychológia.


algebra arab. – matematický odbor, ktorého predmetom sú algebraické štruktúry a riešenie algebrických rovníc. :: algebra lineárna, algebra univerzálna, člen (algebra), funkcia polynomická (algebra) grupoid (algebra), jednočlen, matematika, mnohočlen, monóm (algebra), operácia binárna (algebra), polynóm, rovnica algebrická, teória rovníc (algebra), vektor (algebra), Viéte, F., výraz algebrický, vzorce, zlučovanie (algebra).


algebra lineárna  časť matematiky skúmajúca vektory, vektorové priestory, sústavy lineárnych rovníc a lineárne transformácie. :: f:M → N.


algebra univerzálna  abstraktná algebra  matematická štruktúra tvorená množinou vybavenou operáciami. :: grupoid (algebra), matematika.


algoritmizácia vm  zostavovanie algoritmu. :: informatika, programovanie.


algoritmizovanie vm  tvorenie, vytváranie algoritmu alebo algoritmov; zostavovanie algoritmu alebo algoritmov. :: algoritmizácia, algoritmizovanie metódy, informatika, programovanie.


algoritmizovanie metódy   rozčlenenie metódy na postupnosť operácií, v ktorej sa ráta so všetkými možnými výsledkami jednej operácie a ku každému výsledku sa jednoznačne priraďuje určitá následná operácia alebo prerušenie postupnosti.  :: informatika, metóda, programovanie.


algoritmus vm  konečná postupnosť jednoznačne na seba nadväzujúcich krokov (operácií, úkonov) vedúca k vyriešeniu všetkých úloh daného typu alebo k rozhodnutiu o riešiteľnosti úlohy; metóda riešenia úlohy.

Každý algoritmus musí mať minimálne tieto tri vlastnosti:

Zostavovanie algoritmu sa nazýva algoritmizácia.

Algoritmus možno graficky znázorniť napríklad pomocou vývojového diagramu.

Formulácia algoritmu a príslušných dátových oblastí pomocou programovacieho jazyka je program. :: algoritmizovanie, informatika, program (informatika)., programovanie.


Alpsko-himalájska sústava –– Alpsko-himalájsky systém – rozsiahla geomorfologická jednotka (sústava), do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Himaláje.

Do Alpsko-himalájskej sústavy patrí celé územie Slovenska.

 I: Alpsko-himalájska sústava, in: Wikipédia.


Alpy  najvyššia a najmohutnejšia horská sústava Európy v Taliansku, Monaku Francúzsku, Švajčiarsku, Lichtenštajnsku, Rakúsku, Nemecku a Slovinsku dlh 1 200 km, široká až 260 km, ktorá vznikla vyvrásnením z Tethys.

V Alpách pramení Rýn.


alternativistika lat. – komplementaristika – pestovanie alternatívnych (komplementárnych, nekonvenčných, mimoakademických, neortodoxných, neklasických, neštandardných, neoficiálnych) oblastí ľudskej činnosti (poznávania, liečenia, verenia, výchovy, starostlivosti) mienené ako doplnok k hlavným, oficiálnym, akademickým alebo ortodoxným oblastiam činnosti, ktoré ho nezriedka považujú za nevedecké, pseudovedecké, šarlatánske, heretické a podobne, a naopak: zložky alternativistiky nezriedka (otvorene alebo skryto) zaujímajú obdobne hostilný vzťah k akademickému etc.

Hranice medzi oboma sférami sa však odlišujú jednak z pohľadu samých rozhraničovaných činností, jednak podľa krajiny/štátu alebo tradície, v rámci ktorých sa uskutočňujú, a to nielen medzi európskymi a mimoeurópskymi krajinami, ale aj v rámci európskych (západných) krajín ako takých (pozri napríklad homeopatia).

Dôvodom vyčlenenia alternativistických činností je ich logická, obsahová a svetonázorová domnelá alebo skutočná (logická) inkompatibilita s princípmi vedeckých a ortodoxných činností.

Existujú však odbory činnosti, ktoré sú na pomedzí napríklad medzi vedeckým a alternatívnym, trebárs fytoterapia, v niektorých krajinách homeopatia, poradenstvo a tak ďalej.

K zníženiu stupňa hostility forsírovanej na strane alternativizmu amaterizmom, nekompetentnosťou a pod. a na strane akademizmu alebo ortodoxie podplatenosťou alebo hypostazovaním rozvíjaných významových útvarov môže prispieť

____________

1) Trpezlivé vypracúvanie dobre rozlíšiteľnej terminológie, prípadne transparentné oindexovanie termínov, pokiaľ znejú rovnako; rozhodne sa neskrývať za terminológiu komerčne úspešnejších postupov.

2) Komerčný úspech nie je dôkazom vedeckým, ale obchodným.


:: medicína alternatívna.


Amerika – súčasť Nového sveta, súhrnný názov Severnej Ameriky a Južnej Ameriky spojených Strednou Amerikou. Na západe je omývaná Atlantickým oceánom, na východe Tichým oceánom, na severe Severným ľadovým oceánom.

Americký kontinent bol osídlený okolo 20 tis. rokov pr. n. l. obyvateľmi z Ázie. Rozšírenie osídlenia kmeňmi bolo po celom kontinente nerovnomerné a koncentrovalo sa najmä okolo rovníka. V týchto oblastiach sa tiež sociálny vývoj zrýchľoval a už v 2. tis. pr. n. l. dochádzalo k združovaniu prvobytných kmeňov do konfederácií a neskôr ríš, ktoré dosahovali vysoké úrovne civilizácie (Mayovia na Yukatane, indiánske kmene v Peru). V 10. stor. mayská ríša zanikla a na jej troskách vznikali politické útvary Toltékov a neskôr Aztékov. Súbežne sa vytvorila v dnešnej Južnej Amerike ríša Inkov. Až do 15. stor. boli tieto útvary sociálne na úrovni prvobytnej, vysoko organizovanej spoločnosti. Objavenie Ameriky Európanmi (K. Kolumbus 1492 – i keď prvými Európanmi na pobreží Severnej Ameriky boli v 11. stor. a 12. stor. Vikingovia) boli začiatkom zániku indiánskych ríš a ich kultúry. ::  Spojené štáty americké, svetadiel, Zem.


ampér vm.  základná jednotka SI. :: fyzika.


amygdala gr. − súčasť limbického systému tvorená párovou mozgovou štruktúrou v strednej časti spánkového laloku považovaná za centrum emócií a plniaca významnú úlohu pri tvorbe a uchovávaní pamäťových stôp súvisiacich s emocionálnymi udalosťami.


an- gr.  predpona pred samohláskou vyjadrujúca zápor, v slovenčine jej zodpovedá ne-.


ana- gr.  prvá časť zložených slov s významom navrchu, hore; nahor; na, až k, po. (cf 249;44).


analýza funkcionálna – odvetvie matematiky (matematickej analýzy), ktoré skúma nekonečnorozmerné vektorové priestory, najmä priestory funkcií, a zobrazenia medzi nimi zvané operátory alebo funkcionály (ak oborom hodnôt je reálna čiara alebo komplexná rovina). :: analýza spektrálna (matematika), funkcionál (matematika).


analýza matematická  súbor častí matematiky, ktoré sa zakladajú na pojme funkcie a limity. Ďalšími pojmami matematickej analýzy sú: pojem derivácie, derivovania, integrálu, integrovania. K hlavným odvetviam matematickej analýzy patrí:

    • diferenciálny a integrálny počet,
    • teória funkcií reálnej a komplexnej premennej,
    • teória diferenciálnych rovníc.

Matematická analýza vznikla v 17. storočí zásluhou R. Descarta, I. Newtona a G. W. Leibniza. v nadväznosti na skúmanie pohybu v prírodnej vedy koncom 16. storočia.

Matematická analýza má široké uplatnenie v prírodných a technických vedách. :: analýza funkcionálna, matematika, nekonečno (analýza matematická), rovnica diferenciálna, rovnica diferenciálna obyčajná.


analýza obsahová (sociológia)  technika interpretácie kvalitatívnych materiálov, zozbieraných vo výskume alebo samostatná výskumná procedúra, dôležitá pre určitý typ materiálov (cf 351;106).


analýza spektrálna (matematika)  časť funkcionálnej analýzy s významnými aplikáciami v teórii parciálnych diferenciálnych rovníc a v kvantovej mechanike (cf 30;21).


analýza systémová  vedecká metóda poznania spočívajúca v postupnosti úkonov odhaľovania štruktúrnych väzieb medzi premennými alebo konštantnými prvkami skúmaného systému. :: analýza systémová filozofie.


analýza štatistická  etapa štatistického skúmania spočívajúca v odvodení zákonitostí a vlastností skúmaného náhodného javu. :: štatistika.


anatómia gr.  morfologická disciplína, ktorej predmetom je tvar (štruktúra) živých organizmov, pričom však hlavnou metódou anatómie je pitva mŕtveho tela. :: jednotka anatomická, medzimozog, orgán (biológia), somatológia.


anatómia človeka  antropotómia, teloveda, anatómia ľudského tela  časť všeobecnej anatómie, ktorej predmetom je stavba orgánov a orgánových sústav ľudského tela; anatómia človeka je veda o stavbe ľudského tela, o jeho štruktúre a o polohe jednotlivých orgánov.

Anatómiu človeka tvoria tieto pododbory:

    • makroskopická anatómia,
    • mikroskopická anatómia
      • cytológia,
      • histológia
    • systémová/systematická anatómia
    • topografická/regionálna anatómia
    • praktická anatómia
    • klinická anatómia
    • plastická anatómia
    • antropologická anatómia
    • komparatívna antropológia
    • patologická antropológia

Anatómia človeka je základom väčšiny teoretických a praktických odborov medicíny.

 :: medicína, somatológia, telo človeka (somatológia).


anatómia rastlinná  anatómia rastlín, fytotómia  časť botaniky, ktorej predmetom je mikroskopická stavba rastlinných orgánov.


Anglicko  krajina v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.


angličtina  anglický jazyk  západogermánsky jazyk, najrozšírenejší a najvýznamnejší jazyk na svete (skutočne celosvetový), úradný jazyk vo Veľkej Británii, v USA, Írsk, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, v niektorých ázijských a afrických štátoch, vo väčšine krajín a území Karibskej oblasti a takmer v celej Oceánii. Ako druhý jazyk ju ovláda najväčší počet ľudí. :: jazyk (lingvistika).


anión gr.  častica chemickej látky so záporným nábojom. :: chémia.


anizo- gr.  prvá časť zložených slov s významom nerovnaký, nerovný.


anizotropia gr.  závislosť fyzikálnych vlastností objektov od smeru, v ktorom sa merajú. :: fyzika.


Antarktída  najjužnejší svetadiel rozprestierajúci sa okolo južného polu Zeme a obklopený okrajovými moriami Atlantického, Tichého a Indického oceánu.


anti- gr.  proti-.


antika lat. –– staroveká grécko-rímska kultúra a vzdelanosť, súčasť starovekej kultúry, kľúčová súčasť európskej kultúry. :: antika rímska, dub (antika), filozofia (antika), choreia.


antika rímska – rímsky starovek.


antipatia gr.  odpor, nenávisť, nechuť voči niečomu alebo niekomu, opak sympatie. U mňa alebo u nás vzniká zvyčajne spontánne, zatiaľ čo druhým ju upieram/e.


antonymum gr.  opozitum  slovo alebo výraz opačného (protikladného) významu vo vzťahu k inému slovu alebo výrazu. :: lingvistika.


antropogenetický gr.  človekotvorný. :: človek.


antropológia gr.  veda o človeku, ktorej predmetom je celkový telesný stav a variabilita jednotlivých telesných znakov súčasných, historických a predhistorických skupín obyvateľstva. :: Homo. :: antropológia moderná., osobnosť (Malina, J.).


antropológia moderná  interdisciplinárny vedecký odbor hľadajúci odpovede na základné otázky ľudského rodu: „Odkiaľ sme? Akí sme? Kam ideme?“ Vychádza z poznania, že ľudia a ľudské spoločenstvá, ich vznik, vývoj a premeny sú určované navzájom sa ovplyvňujúcimi danosťami biologickými, medicínskymi, psychologickými, sociálnymi, kultúrnymi atď. Nevyhnutnosťou v tejto vedeckej disciplíne je preto celostný výskum. Antropológia študuje biologickú variabilitu človeka, podobnosti a rozdiely vo vzťahu k ostatným biologickým druhom (najmä našim najbližším príbuzným  primátom) a lokálne sociokultúrne varianty univerzálnych štruktúr ľudského myslenia a správania, ich rozdielnosti a podobnosti v celom kontinuu vývoja i možného budúceho smerovania (437;2).


Arabi – väčšina obyvateľov štátov severnej Afriky a Blízkeho východu, menšiny a rozptýlené skupiny žijú v Izraeli, Iráne, Turecku, Afganistane, Čade, v Indonézii, vo východnej Afrike. Veľké skupiny arabských emigrantov sú vo Francúzsku, v Nemecku, v Severnej a Južnej Amerike.


arbitrérny fr. – javiaci sa ako nezávislý od všeobecne platných dôvodov, vybraný bez nejakého kritéria, ľubovoľný.


architektúra gr.  staviteľstvo  umenie účelného a estetického navrhovania a realizácie interiérov, budov, ich komplexov a celých miest v kontexte krajiny a kultúrnej tradície vrátane sebareflexívnej vrstvy týchto aktivít, ktorá by sa dala skusmo označiť ako veda o architektúre. :: abakus (architektúra), abažúr, dielo architektonické, reliéf (architektúra).


archivistika lat.  historická disciplína, ktorej predmetom sú archívne fondy, archiválie, archívnictvo, pričom písomnosti skúma z hľadiska toho, ako sa stali spisom, aktom, registratúrou a archívnym fondom; pozornosť venuje organizácii písomností s cieľom určiť ich triedenie, uchovávanie, konzervovanie, ukladanie, využívanie a sprístupňovanie.


aritmetika gr. – 1. (v stredoveku) piate zo siedmich slobodných umení.

2. časť matematiky zaoberajúca sa číslami, ich vlastnosťami a  vzťahmi; veda o číslach, ich vlastnostiach a vzťahoch; veda o počte, t. j. o operáciách nad celými číslami a zlomkami; v staroveku sa nazývala logistikou.

Aritmetika je jeden z najstarších odborov matematiky; náuka o číslach (prirodzených, racionálnych, iracionálnych, komplexných a i.). Aritmetiku pestovali už Babylončania a Egypťania okolo r. 2000 pr. n. l.

Prvá česká učebnica aritmetiky vychádza v roku 1530.

Aritmetika je náuka o číslach, o ich oboroch a o ich spájaní počtovými úkonmi. (Počtovými úkonmi sa dnes zväčša zaoberá algebra.)

3. časť elementárnej matematiky spočívajúca v počítaní (cf. počítanie) s číslami. :: matematika, operácia aritmetická, úkon počtový, výkon počtový.


arkustangens gr.  skratka: arctg, arctan  cyklometrická funkcia, goniometrická funkcia inverzná k funkcii tangens zúženej na interval (π/2, π/2):

:: matematika.


árnosť (lat.)  arita  počet argumentov alebo operandov, napríklad binárnosť je vlastnosť operácie vyznačujúcej sa tým, že má dva operandy; v tom prípade sa hovorí, že je to binárna operácia.

Rozlišuje sa:

    • nulárnosť (nematie žiadneho argumentu alebo operanda),
    • unárnosť (matie jedného argumentu al. operanda),
    • binárnosť (matie dvoch argumentov al. operandov),
    • ternárnosť (matie troch argumentov al. operandov),
    • n-árnosť (matie n argumentov al. operandov).

:: árnosť predikátu.


Ashby, William Ross (6. 9. 1903 Londýn  15. 11. 1972 Londýn)  anglický psychiater, špecialista v oblasti kybernetiky, inicioval skúmanie komplexných systémov, vynašiel homeostat (1948), zaviedol pojem samoorganizácie.  D: Principles of the Self-Organizing Dynamic System, 1947; Design for a Brain, 19662; Introduction to Cybernetics, 1956; Principles of Self-Organizing Systems, 1962.


Asociácia pre výpočtovú techniku  angl. Association for Computing Machinery, ACM  vedecká a vzdelávacia organizácia zameraná na informatiku založená v roku 1947 a sídliaca v New Yorku.


asociatívny (matematika)  nezávislý od združovania prvkov do skupín, ak sa zachováva ich poradie. :: sčítanie (matematika).


astrofyzika gr.  odbor astronómie skúmajúci fyzikálne vlastnosti a chemické vlastnost hviezd, planét a medzihviezdnej hmoty, najmä pomocou spektroskopie fotometrie. Teoretická astrofyzika skúma žiarenie a stavbu atmosfér a vnútra hviezd. :: astronómia, hviezda, metalicita, fyzika, objekt astronomický.


astronómia gr. – hvezdárstvo – prírodná veda, ktorej predmetom je vesmír, jeho vznik, vývoj, stavba, rozloženie, pohyb a interakcie vesmírnych telies a ich sústav. V stredoveku bola šiestym zo siedmich slobodných umení. :: astrofyzika, astronómia matematická, fotometria, kozmológia, kozmos, mapa hviezdna, meranie astronomické, obežnica, objekt astronomický, objekt vesmírny, perihélium, planéta, príslnie, sústava slnečná, vesmír (astronómia).


astronómia matematická  astronómia, ktorej predmetom sú zdanlivé pohyby hviezd na nebeskej sfére a ktoré opisuje zavedením vhodných súradnicových systémov pomocou prostriedkov sférickej trigonometrie.


Atlantický oceán  – Atlantik – druhý najväčší oceán, ktorý leží medzi západnou Európou a Afrikou, východným pobrežím Severnej Ameriky a Južnej Ameriky a Antarktídou. Jeho okrajovými morami a zálivmi sú: Karibské more, Mexický záliv, Severné more, Baltské more, Stredozemné more... :: Veľká Británia, Zem.


atóm gr.  chemicky nedeliteľná najmenšia časť chemického prvku, skladajúca sa s kladne nabitého atómového jadra a z elektrónového obalu. Atóm je elektricky neutrálna častica látky s počtom elektrónov v obale rovnakým ako je počet protónov v jadre.

Jednotlivé atómy sa navzájom líšia predovšetkým počtom protónov v jadre; tento počet určuje, o ktorý prvok ide, napr. atóm vodíka má v jadre jeden protón, atóm hélia dva protóny...

Atómy tvoria molekuly.

Atómy vyžarujú energiu len po určitých diskrétnych kvantách. :: elektronegativita atómu, fyzika, fyzika atómová, chémia.


atomistika (fyzika)  atómová fyzika.


ATP – adenozíntrifosfát.


Austrália  najmenší svetadiel nachádzajúci sa medzi Tichým a Indickým oceánom, súčasť Austrálie a Oceánie. :: filozofia austrálska.


autogram gr.  vlastnoručný podpis alebo vlastný rukopis.


automatizácia gr.  zavádzanie automatických systémov do činností rôzneho druhu. :: kybernetika, mechatronika.


automobil gr.+lat. – bezkoľajové motorové vozidlo, najmenej štvorkolesové, určené na prepravu osôb alebo nákladov.

Automobil sa skladá z dvoch hlavných častí:

    • chassis (spodok, podvozok),
    • karoséria.

:: prevodovka.


autor lat.  pôvodca niečoho; tvorca diela určeného príjemcovi. Môže ísť o autora literárneho, maliarskeho, hudobného, vedeckého a podobne diela, o autora článku alebo štúdie atď. :: právo autorské.


autorita lat.  vážnosť niekoho alebo niečoho (napr. inštitúcie) uznávaná na báze uvedomovania sa ich vplyvu.


averzia lat.  odpor, nechuť, silná antipatia voči niečomu alebo niekomu, nezriedka tolerovaná u seba a odmietaná u druhých: môj alebo náš odpor k niekomu/niečomu je „dobrý“, „oprávnený“, odpor druhých „zlý“, „neoprávnený“.


axióma (matematika)  základná veta  tvrdenie, ktoré považujeme za pravdivé bez dôkazu.

Pojmy a vzťahy, ktoré axiómy obsahujú, sa nazývajú základné (primitívne) pojmy matematickej teórie. Tieto pojmy sa nedefinujú, považujú sa za zavedené (úplne charakterizované) sústavou axióm, napr. v euklidovskej geometrii je to pojem bodu, priamky, roviny...


Ázia – súčasť Starého sveta, východná časť euroázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 43,82 mil km2, asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom. Hranica s Európou a s Afrikou prebieha po pohorí a rieke Ural, Kaspickým morom, zníženinou Manyča, Azovským morom, Kerčským prielivom, Bosporom, Marmarským morom, Dardanelami, Egejským morom, východnou Suezskou šijou, Červeným morom a prielivom Bab-al-Mandab.

V Ázii, ktorá je značne členitá, sa vyvíjala spoločenská organizácia síce nerovnomerne, ale – v porovnaní s inými kontinentmi sveta – omnoho rýchlejšie. Najmä v oblastiach Prednej Ázie (Chetiti), Strednej Ázie (v povodí Eufratu a Tigrisu) a na Ďalekom východe (India, Čína, Japonsko). V 3. tis. pr. n. l. vznikali prvé civilizácie na Strednom východe, v 20. stor. pr. n. l. sa vytvárala civilizácia v Číne a Indii.

Ázia predstavuje jednu z hlavných kolísok ľudstva vôbec a mongoloidnej rasy zvlášť. :: filozofia ázijská.


Ázia západná  p. Blízky Východ.


 Hlavná časť A