Pomocný slovník filozofie

@ – symbolická skratka pre anglickú predložku at (pri, na), ktorá sa však v slovenčine bežne číta zavináč; dnes sa azda najrozšírenejšie používa v e-mailovej adrese ako oddeľovač mena užívateľa (časť pred touto značkou) od označenia internetovej domény; týmto spôsobom začal symbol používať Ray Tomlinson.

 :: informatika, internet. 

A (elektrotechnika) – skratka pre jednotku elektrického prúdu ampér.

a (gramatika) – priraďovacia spojka.

a (hudba) – šiesty tón hudobnej abecedy.

a (slovenčina) – spojka prirodzeného slovenského jazyka.

A, a (lingvistika) – prvé písmeno latinskej abecedy; prvé písmeno väčšiny abecied (vrátane slovenskej abecedy).

a ballata tal. – v slohu balady; na spôsob balady.

a bas fr. – dolu, dolu s ním, preč s ním.

a basa voce tal. – v hudbe: potichu, ticho.

a battuta tal. – v hudbe: na takt, podľa taktu.

a bene placito [plačito] tal. – v hudbe: ľubovoľne.

a cognitionibus (právo) – cisárska kancelária pre organizáciu cisárovho súdu za principátu.

a piena voce (hudba) – plným hlasom.

a tempo (hudba) – v pôvodnej rýchlosti.

Aachen − fr. Aix-la-Chapelle − kúpeľné mesto v Severnom Porýní-Vestfálsku v Nemecku.

Pôvodne keltské osídlenie, od 1. stor. rímske kúpele Aquisgranum, za vlády Pipina III. založený hrad, od 788 zimné sídlo Karoľa I. Veľkého, neskôr rezidencia nemeckých kráľov s korunovačnou kaplnkou z 10. stor.; 1166 mestské práva.

 :: geografia, Nemecko.

Aachen, Hans (1552 Kolín n. R. – 1615 Praha) – nemecký maliar, žiak G. Jerrigha v Kolíne n. R., typický predstaviteľ stredoeurópskeho manierizmu.

 − D: Víťazstvo pravdy pod ochranou spravodlivosti, 1598, meď 56x47, Mníchov, Alte Pinakothek.

Aakjär, Jeppe (10. 9. 1866 – 22. 4. 1930) – dánsky spisovateľ, autor románov a básní, z ktorých mnohé zľudoveli alebo boli zhudobnené.

Aalto, Alvar (1899 – 1976) – fínsky architekt a urbanista, predstaviteľ neoklasicizmu. Je autorom o. i. knižnice vo Viipuri, kongresovej haly Finlandia v Helsinkách, sídliska v Sumile atď.

ab epistulis (právo) – cisárska kancelária za principátu, vybavujúca korešpondenciu.

ab equis ad asinos lat. – (gazdovať) zo šafľa do šechtára, od tisíca ku stu; vyjsť na psí tridsiatok, na mizinu.

 :: hospodárstvo.

abacinácia lat. – oslnenie, oslepenie.

Abafi, František, aj Abaffy (1732 – 1817) – uhorský šľachtic, prívrženec francúzskeho osvietenstva, pravdepodobný autor slovenskej i maďarskej parafrázy Marseillaisy (16;15).

Abakuk – Habakuk – jeden z malých (menších) prorokov Izraela. Niekedy ho považujú za Nahumovho rovesníka.

 :: Biblia.

abakus (architektúra) – doska, horná časť antickej stĺpovej hlavice.

 :: architektúra.

abakus (matematika) – staroveká počítacia tabuľka.

abalienácia (právo) – prevod vlastníckeho práva na inú osobu; scudzenie, prisvojenie si.

abampér vm podľa A.-M. Ampèra – staršia základná elektromagnetická jednotka prúdu; značka aA.

 :: fyzika.

abanácia lat. – ročná výpoveď.

abandon (colníctvo) – prenechanie tovaru štátu za ohlásenú cenu namiesto zaplatenia cla.

abandon (poistenie v doprave námornej) – zrieknutie sa stroskotanej lode v prospech poisťovne.

abandon (právo) – zrieknutie vlastníckeho práva alebo majetku.

abandono (hudba) – odovzdane.

abandonovať fr. – prenechávať, prenechať.

abassamento (obchod) – zníženie ceny, znehodnotenie (tovaru).

abatiša lat.<gr.<hebr. − opátka, predstavená ženského katolíckeho kláštora, v ktorom žijú rehoľnice so slávnostnými sľubmi.

 :: katolicizmus.

abaxiálny (botanika) – vzdialenejší od osi rastliny.

abázia gr. – neschopnosť chodiť spôsobená nervovými alebo psychickými poruchami. Môže byť funkčná (pri hystérii) alebo organická (pri poškodení mozgovej kôry). Často je spojená s astáziou.

 :: medicína.

abažúr fr.  – šikmé okno, ktoré prepúšťa svetlo zhora, ale zamedzuje výhľad; debnenie vytvárajúce platňu postavenú šikmo pred okno, takže umožňuje osvetlenie a súčasne znemožňujúci výhľad.

 :: architektúra.

Abbásovci − arab. Banú Abbás − potomkovia Mohamedovho strýka al-Abbása († 653). 750 – 1258 arabská dynastia kalifov. Za al-Mansúra preniesli (762) sídlo kalifátu z Damasku do Bagdadu. Centrum ríše Irak, hlavné mestá Kúfa, Bagdad, Vásit, Samarra. V 8. stor. – 10. stor. najväčší rozmach arabsko-islamskej civilizácie.

 :: história.

Abbo Floriacensis (945/950 v okolí Orléans – 1004 zabitý počas inšpekčnej cesty) − fr. Abbon de Fleury – francúzsky spisovateľ a učiteľ, stúpenec clunyjského hnutia.

 − D: Apologeticus (Obhajoba); Questiones grammaticae (Gramatické problémy); Syllogismorum categoricorum et hypotheticorum enodatio (Rozuzlenie kategorických a hypotetických sylogizmov).

abdicatio (právo) – vzdanie sa, zrieknutie sa (úradu).

abeceda – súbor všetkých písmen istej grafickej sústavy; systém značiek pre jednotlivé písmená.

 :: abeceda (lingvistika), abeceda (teória jazykov formálnych), abeceda anglická, abeceda hebrejská, abeceda hudobná, abeceda latinská, abeceda Morseho, abeceda Morseova, abeceda ruská, abeceda sanskrtská, abeceda slovenská, písmeno.

abeceda (lingvistika) − sústava grafických znakov usporiadaných podľa pevne určeného tradičného poriadku. Slúži na písomné zachytenie príslušného jazyka a na písomné dorozumievanie v ňom (237;51).

abeceda (teória jazykov formálnych) – ľubovoľná konečná neprázdna množina, ktorej prvky sa nazývajú znaky alebo symboly a ktorú možno označiť symbolom Σ, pričom v prípade práce s rozličnými abecedami ich možno označovať oindexovaným symbolom Σ.

abeceda anglická – sústava týchto grafických znakov: a [ei], b [bi:], c [si:], d [di:], e [i:], f [ef], g [dži:], h [eič], i [ai], j [džei], k [kei], l [el], m [em], n [en], o [ou, p [pi:], q [kju:], r [a:], s [es], t [ti:], u [ju:], v [vi:], w ['dablju(:)], x [eks], y [wai], z [zed]. Znalosť týchto písmen a ich výslovnosti (v hranatej zátvorke) je nevyhnutne potrebná pre hláskovanie (spelling) anglických slov.

 :: angličtina.

abeceda hebrejská – má 22 písmen označujúcich iba spoluhlásky; nižšie sa uvádza dnešná forma hebrejských písmen, tzv. štvorcové písmo, ktoré sa postupne vyvinulo z archaického hebrejského písma, existujúceho dodnes v starých nápisoch: 

 :: hebrejčina., judaizmus, Židia, židia.

abeceda hudobná − súbor tónov c, d, e, f, g, a, h.

 :: hudba.

abeceda latinská – sústava 23 grafických znakov latinského písma (abeceda klasickej latinčiny):

A B C D E F G H I K L M N O P Q R S T V X Y Z;

v prepise malými písmenami:

a b c d e f g h i k l m n o p q r s t u (v) x y z.

Rimania prijali abecedu od západných Grékov pravdepodobne prostredníctvom Etruskov. Rimania poznali len majuskulu, minuskula sa vyvinula až v stredoveku.

 :: latinčina.

abeceda Morseova – Morseho abeceda – systém telegrafických značiek založený na kombinovaní bodiek a čiarok  a slúžiaci na dorozumievanie.

Na zapisovanie správ pomocou Morseovej abecedy sa používa Morseov telegrafický prístroj.

 :: kód.

abeceda ruská – azbuka.

abeceda sanskrtská − sústava grafických znakov sanskrtu a zároveň jeho hláskový systém: 

abeceda slovenská – abeceda založená na latinskej abecede, pozostáva zo 46 písmen, ktoré sú

• jednoduché: a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z,
• vytvorené za pomoci diakritických znamienok
• dĺžeň (´): á, é, í, ĺ, ó, ŕ, ú, ý,
• mäkčeň (ˇ): č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,
• dve bodky (¨): ä,
• vokáň (^): ô, alebo
• spojené z dvoch písmen (zložky): dz, dž, ch.

V slovenskej abecede je 14 samohlások a 32 spoluhlások.

 :: lingvistika, slovenčina.

abecedár

 – abecedný zoznam; príručka základných poznatkov, pravidiel.

ablatív lat. – pád, ktorý vyjadruje odlúčenie alebo vzďaľovanie od istého miesta. Ablatív môže mať aj nástrojový, sprievodný alebo miestny význam, napríklad lat. Domino (5;9).

 :: lingvistika.

ablaut nem. – stupňovanie samohlások – striedanie samohlások v etymologicky príbuzných slovách, napríklad lat. tego/toga, slov. výber/výbor (5;9).

 :: lingvistika.

abolitio (právo) – 1. zrušenie zákona, rozsudku; 2. odstránenie, vymazanie (z listiny); udelenie milosti, zastavenie trestného konania.

abreviácia lat. – tvorenie slov skracovaním ako prostriedok jazykovej ekonómie.

 :: lingvistika.

abrogatio (právo) – zrušenie zákona, odňatie úradu.

abscisa lat. – x-ová súradnica.

 :: matematika.

absolutizmus lat. – absolutistická monarchistická vláda – forma monarchistickej vlády, v ktorej panovník vládne neobmedzene, bez spoluúčasti stavov.

K rozmachu absolutistických monarchistických foriem vlády v Európe došlo v 17. a 18. storočí, kedy nahradzovali stavovské monarchie.

absolutórium (pedagogika) − ukončenie štúdií alebo osvedčenie o ich absolvovaní.

 :: minimum vzdelávacie.

absorbér (fyzika jadrová) – pohlcovač – materiál zastavujúci ionizujúce žiarenie, napríklad olovo, oceľ alebo betón oslabujú gama žiarenie a zastavia žiarenie ala a časť žiarenia beta.

 :: fyzika.

abstrakcia matematická − abstrakcia zakladajúca sa na pojme čísla a zovšeobecňovaní matematických operácií s číslami (76;23).

 :: matematika.

accelerando (hudba) – stále, čím ďalej rýchlejšie; zrýchľovať.

acceptilatio (právo) – formálne prijatie plnenia, formálna kvitancia, slávnostné odpustenie dlhu uskutočnené opačným právnym konaním ako jeden zo spôsobov zániku záväzku podľa civilného práva.

accessio (právo) – 1. prírastok (prirodzený alebo ako výsledok práce alebo zmiešaný (originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva); 2. prirátanie.

accessorius (anatómia človeka) – prídatný, vedľajší.

accidentalia negotii (právo) – nepravidelné alebo vedľajšie súčasti právneho konania (právneho úkonu) závislé od vôle konajúcich.

accrescentio (právo) – prírastok (druh originárneho spôsobu nadobnutia vlastníckeho práva).

accusatio (právo) – obžaloba; verejná žaloba v trestnom konaní koncom rímskej republiky.

acetylcholín lat. + gr. – (CH3COOCH2CH2N+(CH3)3OH-) – neurotransmiter tvorený signálnou molekulou, chemický mediátor dôležitý pri prenose nervového vzruchu; je uvoľňovaný na nervových zakončeniach alebo v nervovosvalových platničkách s cieľom prenášať nervový signál.

Chemicky ide o ester kyseliny octovej a aminoalkoholu cholínu.

Acetylcholín je signálovou molekulou parasympatického nervového systému u pregangliových aj postgangliových neurónov. Je syntetizovaný v presynaptickom zakončení neurónu pomocou enzýmu acetylcholíntransferáza (cholínacetyltransferáza) z cholínu a acetyl-CoA (vyslov Acetyl-koenzým A). Po uvoľnení do synaptickej štrbiny a väzbe na receptory je acetylcholín štiepený acetylcholínesterázou na cholín a kyselinu octovú a tým stráca schopnosť pôsobiť ako neurotransmiter.

Acetylcholín pôsobí aj na svalstvo a znižuje krvný tlak.

 :: chémia, somatológia.

acquis communautaire fr. – súbor spoločných práv a povinností  záväzných pre všetky členské štáty EÚ.

:: právo.

AD (ekonómia) − agregátny dopyt.

adagio (hudba) – 1. vo výraze, prednese: pomaly, voľným tempom, voľne, zdĺhavo, vážne.

2. v sonátovom cykle: pomalá, voľná časť.

3. samostatná vážna skladba v pomalom, voľnom tempe.

adiabatický gr. − odohrávajúci sa bez výmeny tepla s okolím čiže v tepelne izolovanej sústave, cf dej adiabatický.

administratíva lat. − správa, riadenie, spravovanie, vybavovanie verejných vecí štátu, podniku a podobne; orgány vykonávajúce túto činnosť.

Administratíva je predmetom administrativistiky.

 :: operát (administratíva), správa (administrativistika), správa štátna, správa verejná, úkon administratívny, vec verejná.

administrativistika lat.  – veda o administratíve.

 :: správa (administrativistika), úrad.

administrátor (internet) – správa systému, siete, alebo serveru, ktorý zodpovedá za ich chod a bezchybnosť a za nastavenie bezpečnostnej politiky, zahrnujúcej zabezpečenie systému, antivírové zabezpečenie atď.

adrenalín lat. – hormón, ktorý produkujú nadobličky a ktorý účinkuje na zrýchľovanie srdcovej frekvencie, rozšírenie dýchacích ciest, na redistribúciu krvi z kože do mozgu a svalov...

Ady, Endre (1877 – 1919) – najvýznamnejší maďarský lyrik, inšpirovaný prekliatymi básnikmi a symbolizmom, novelista a publicista, vedúca postava všetkých hnutí maďarskej moderny, významové univerzum ktorého („svet všetkých tajomstiev“ – tajomstva lásky, tajomstva smútku, tajomstva slávy, tajomstva života a smrti, tajomstva Boha a tajomstva maďarstva) preniká základná filozofická idea rozporu medzi dosiahnutým a nedosiahnuteľným (pozri báseň Bolyongás Azurországban (Blúdenie azúrovou krajnou).

aeróbny gr. – žijúci len v prítomnosti vzduchu alebo kyslíka. Aeróbne organizmy sú organizmy, ktoré si vyžadujú kyslík.

aerofón gr. – vzduchozvučný nástroj – hudobný nástroj, v ktorom zvuk vzniká kmitaním vzduchového valca, pričom samotný nástroj nevibruje, vibruje iba vzduch).

Aerofóny sa delia na:

• voľné (napr. harmonika...),
• uzavreté (napr. trúbky, lesný roh, priečna flauta, hoboj, klarinet, fagot...).

 :: hudba.

aerológia gr. – veda o vyšších atmosférických vrstvách Zeme.

aeronautika gr. – 

aerosól gr.+lat. − rôznorodá zmes kvapalnej a plynnej látky.

 :: chémia.

aeternitas (latinčina) − 1. večnosť 2. večná pamiatka, nesmrteľnosť 3. večný život (497;32).

afekt (psychológia) – osobitný druh nižšieho citu, spočívajúci v krátkotrvajúcej spravidla prudkej, intenzívnej emócii, majúcej aj objekt a sprevádzanej zvyčajne motorickými prejavmi, napr. zlosť, radosť, strach, žiaľ...

 :: psychoanalýza, situácia afektogénna.

afektácia lat. – strojenosť, prepjato strojené, neprirodzené správanie.

afinita (biológia) – vzájomný vzťah pohlavných buniek vstupujúcich do oplodňovacieho procesu.

afinita (geometria) – druh príbuznosti dvoch rovinných alebo priestorových útvarov.

afinita (chémia) – zlúčivosť prvkov, schopnosť atómov priťahovať elektróny.

afinita (mikrobiológia) – objektívny dôvod asociácie javov.

afinita (ovocinárstvo) – zrastavosť – vzťah medzi podpníkom a štepom.

afix (lingvistika) – morféma pripájaná k inému, základnejšiemu tvaru (k základu, ku koreňu...) na rozličných miestach. Rozlišuje sa:

• infix,
• prefix,
• sufix (cf 153;79, 5;12).

Afrika – súčasť Starého sveta, rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľstva druhý najľudnatejší svetadiel, ktorý na severe obmýva Stredozemné more, na východ a juhovýchode Indický oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Južný oceán.

Afrika, jej kultúra, dejiny a jazyky sú predmetom afrikanistiky.

 :: Afrika (história), Afrika južná, Afrika severná, Afrika východná, Afrika západná, afrikanistika, filozofia africká, geografia, Sahel.

 – I: Afrika, in: Wikipédia.

Afrika (história) − rímska provincia na území bývalého Kartága. V Afrike za zrodil človek (pred najmenej 5 miliónmi rokov). Dnes je africký kontinent domovom mnohých národov, ktoré hovoria viac ako 800 jazykmi (z nich je opísaných asi 730). Kultúrne členenie Afriky sa dnes opiera o členenie jazykové.

Afrika južná − región afrického kontinentu geograficky alebo geopoliticky zahrnujúci tieto krajiny: Botswana, Lesotho, Namíbia, Južná Afrika. Svazijsko.

V južnej a východnej Afrike začína zhruba pred 3 miliónmi rokov vývin pravekej kultúry.

 – I: Južná Afrika (región), in: Wikipédia.

 :: geografia.

Afrika severná – jeden z piatich regiónov afrického kontinentu na sever od Sahelu, takmer celý pokrytý Saharou a zahrnujúci dnes (podľa vymedzení OSN) tieto štáty a závislé územia: Alžírsko, Egypt, Líbya, Maroko, Sudán, Tunisko, Západná Sahara, Ceuta, Kanárske ostrovy, Madeira a Melilla.

Severná Afrika leží blízko Európy, zo severu ju obmýva Stredozemné more, zo západu Atlantický oceán a z východu Červené more. Na severovýchod hraničí severná Afrika s Áziou.

Afrika východná − región afrického kontinentu zahrnujúci krajiny (štáty a závislé územia): Burundi, Džibutsko, Eritrea, Etiópia, Keňa, Komory, Madagaskar, Malawi, Maurícius, Mayotte, Mozambik, Réunion, Rwanda, Seychely, Somálsko, Tanzánia, Uganda, Zambia a Zimbabwe.

Vo východnej a južnej Afrike začína zhruba pred 3 miliónmi rokov vývin pravekej kultúry.

 – I: Východná Afrika, in: Wikipédia.

 :: geografia.

Afrika západná – región afrického kontinentu na západe a na juhu ohraničovaný Atlantickým oceánom, severnú hranicu tvorí púšť Sahara. Za východnú hranicu sa považuje údolie Benue alebo pomyselná spojnica Mount Cameroon a jazera Čad.

Západná Afrika zahrnujúci tieto krajiny: Benin, Burkina, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Kapverdy, Libéria, Mali, Mauretánia, Niger, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Senegal, Sierra Leone, Svätá Helena a Togo. Niekedy sa sem zaraďuje aj Čad, Rovníková Guinea, Gabon, Svätý Tomáš a Princov ostrov a Západná Sahara.

 I: Západná Afrika, in: Wikipédia.

 :: geografia.

afrikanistika – v USA: afroamerické štúdiá – veda, ktorej predmetom je kultúra a spoločnosť Afriky; afrikanistika skúma reálie z oblasti afrických dejín, demografie, politiky, hospodárstva, jazykov, náboženstviev.

Afroamerické skúmania zahrnujú aj diaspory ľudí afrického pôvodu.

agent (AI) − rozumný agent, inteligentný agent − samoučiaca sa autonómna entita vnímajúca svoje okolie pomocou senzorov a využívajúca na interakciu vopred pripravené mechanizmy a ovládače, pričom táto interakcia je nasmerovaná na plnenie cieľov s maximalizovanou mierou výkonu

agnát (právo germánske) – pokrvný príbuzný v mužskej línii (z otcovej strany alebo po inom mužskom predkovi).

AGP – angl. Accelerated Graphics Port – rozhranie založené na zbernici PCl určené špeciálne pre vysokú priepustnosť, vyžadovanú 3D animáciami.

 :: technika výpočtová.

agrikultúra lat. − agrárna kultúra − dramatická až tragická zložka*) kultúry tvorená širokým komplexom výrobných, organizačných a výskumných činností spojených s obrábaním pôdy, pestovaním poľnohospodárskych plodín, chovom hospodárskych zvierat a starostlivosťou o krajinu.

Agrikultúra je predmetom filozofie agrikultúry alebo agrikultúrnej filozofie (philosophy of agriculture, agricultural philosophy).

:: poľnohospodárstvo.

_____________

*) v miere participácie na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne alebo ináč povedané v miere prevyšovania obnovy ľudskou (poľnohospodárskou) činnosťou narušovaných prvkov, vzťahov a procesov prírody, pokračovaním diania ktorej na ľudskej úrovni je kultúra. Neodlučiteľným konštituentom zmyslu komplexu činností tvoriaceho agrikultúru je prinajmenšom obnovovanie prírodného prostredia; slovom, zmysel činností súvisiacich s poľnohospodárstvom nemožno redukovať na uspokojovanie potrieb človeka. Uvedomenie si ireducibility zmyslu poľnohospodárskych činností na uspokojovanie potrieb spoločnosti je súčasťou druhej axiálnej doby.

Dramatickosť až tragickosť agrárnej kultúry spočíva v tom, že si jej nositeľ (ľudský realizátor) uvedomuje za akú mieru alebo stupeň narušovania prírody (pôdy, rastlinstva, živočíšstva, atmosféry, vôd etc., napr. za aké utrpenie živočíšstva) prírodu využíva na uspokojovanie svojich potrieb. Súčasťou nástupu druhej axiálnej doby je rozvíjanie tohto vedomia ako konštituentu inscendencie.

agrobiológia gr. – časť biológie, ktorej predmetom sú biologické zákonitosti v oblasti poľnohospodárstva.

 :: vedy poľnohospodárske.

agrofyzika gr. – aplikovaná fyzika a súčasť poľnohospodárskej vedy, ktorej predmetom je pôda vo vzťahu ku klimatickým pomerom; súčasťou predmetu agrofyziky a agroekologický systém.

agromechanizátor gr. − kvalifikovaný pracovník v oblasti údržby, opráv a diagnostiky mechanizačných prostriedkov, akými sú traktory, nákladné automobily, samohybné stroje, stroje používané v rastlinnej výrobe...

Achájci − gr. Αχαιοί (Achaioi) – jeden z hlavných starogréckych kmeňov.

 :: Gréci, Grécko, Grécko klasické, história, starovek.

Aitne (astronómia) – mesiac planéty Jupiter.

Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, Liptovský Mikuláš – vysoká škola, ktorej poslaním je poskytovať vysokoškolské vzdelanie budúcim dôstojníkom, ďalšie a kontinuálne vzdelávanie profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky, vychovávať ich v duchu vlastenectva tak, aby sa vyznačovali hodnotami, akými sú zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, čestnosť, občianska a spoločenská zodpovednosť, mravnosť a uprednostňovali záujmy vlasti pred osobnými záujmami a boli pripravení na profesionálny rast počas služobnej kariéry.

 :: školy vysoké na Slovensku.

Akadémia Policajného zboru, Bratislava – štátna vysoká škola univerzitného typu, zabezpečujúca vzdelávanie a výchovu najmä príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných služieb.

 :: Slovenská republika, škola vysoká, školy vysoké na Slovensku.

Akadémia umení v Banskej Bystrici – univerzitná verejná vysoká škola s umeleckým zameraním. Poslaním akadémie je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť a tvorivosť v človeku a prispievať k  rozvoju vzdelanosti, vedy a kultúry. Hlavnou úlohou akadémie pri napĺňaní poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivá umelecká činnosť v oblasti hudobného, výtvarného, divadelného, filmového umenia a multimédií v troch stupňoch vysokoškolského štúdia.

 :: škola vysoká, školy vysoké na Slovensku.

;

akcia (ekonómia) − účastina − dlhodobý cenný papier spojený s právami akcionára podieľať sa na riadení akciovej spoločnosti, na jej zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.

akcionár – majiteľ akcií.

akinakes (archeológia) – dýka alebo krátky skýtsky (prípadne už kimerijský) meč (cf 398;32).

aklamácia lat. – hromadný zjavný prejav súhlasu, napr. pri voľbách; hromadné volanie na pozdrav (14;44).

akord (hudba) – súzvuk troch alebo viacerých rôznych tónov tvoriacich určitú jednotku.

 :: funkcionalita v hudbe.

akronym gr. – slovo alebo pomenovanie skladajúce sa zo začiatočných písmen alebo slabík viacerých slov.

akropola (archeológia) – vnútorná najvyššia časť hradiska nachádzajúca sa na najmenej dostupnom mieste vo vnútri opevnenia, ktorá sa využívala ako sídlo vládnucej elity alebo miesto spoločenských a rituálnych činností a obranný úkryt v ohrození.

akt náboženský – spoliehanie sa človeka na transcendenciu svojej vlastnej podstaty (cf 192;11).

 :: náboženstvo.

akt pomenovací − priradenie jazykovej formy k určitému obsahu; jeho rezultátom je pomenovacia jednotka.

 :: lingvistika.

akt rečový – základná a najmenšia jednotka rečovej komunikácie.

 :: akt rečový (Austin, J. L.), lingvistika.

aktérstvo fr. – spoločenská činnosť, prejavujúca sa v aktívnej participácii jednotlivcov a skupín na veciach verejných, na vedení a ovplyvňovaní iných.

aktínium gr. − značka: Ac − rádioaktívny chemický prvok III. skupiny periodickej sústavy, najstálejší izotop 227Ac s polčasom rozpadu 21,7 roka.

aktivácia lat. – prechod do stavu činnosti.

aktivita komunikačná (lingvistika) − jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie pozostávajúca z kódovania, generovania signálu, komunikačného fyzického prenosu rečového signálu, zmyslovej percepcie rečového signálu a dekódovania rečového signálu (182;31).

aktivita v systéme diskrétnom (informatika) – elementárna čiže ďalej nedeliteľná činnosť v systéme trvajúca konečný čas, ktorej začiatok a koniec predstavuje udalosť v systéme.

Termín aktivita v diskrétnom systéme je nevyhnutný pre opis správania systému.

akulturácia lat. – „proces ovplyvňovania jednej kultúry inou, vnášanie nových kultúrnych prvkov do už existujúceho kultúrneho systému“ (153;98). Akulturáciu tvorí „súhrn komplexných javov, ku ktorým dochádza v priebehu dlhodobejších kontaktov medzi pôvodnou kultúrou a prvkami kultúry inej“ (409;29).

akustika gr. – náuka o zvuku.

 :: akustika hudobná, elektroakustika.

akustika hudobná − fyzikálna teória hudby, ktorej predmetom sú zvuky, chvenie zdroja zvuku a vlnenie.

 :: fyzika, hudba, muzikológia, zvuk, zvuk (fyzika).

Albrecht, Alexander (12. 8. 1885 Arad, Rumunsko – 30. 8. 1958 Bratislava) – slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg, otec J. Albrechta. Jazyk a štýl jeho tvorby vychádzali z nemeckej romantickej tradície (Brahms, Reger), neskôr ich obohatil o prvky impresionizmu a expresionizmu. Bol syntetikom s osobitým citom pre formu budovanú prostredníctvom variačného rozvíjania. − I: Alexander Albrecht, in: Albrecht Forum.

 :: Albrechtovci, hudba.

Albrecht, Ján (7. 1. 1919 Bratislava – 20. 11. 1996 tamže, v dome na Kapitulskej ul. 1) – veľký majster artis vivendi, slovenský estetik, muzikológ, hudobník (violista), organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ. Má mimoriadny vplyv na rozvoj slovenskej kultúry. Syn A. Albrechta.

Živlom Jána Albrechta je slobodná hra asociácií, nenútenosť radosti z objavovania stretajúcich sa zážitkových či významových polí na strane tvorcu umeleckého alebo vedeckého diela i na strane jeho prijímateľa.

Ján Albrecht je stelesnením génia loci Bratislavy: jeho život je syntézou v kultúrnej enkláve Bratislavy na brehoch Európy, pričom zlučuje a prepája rozličné média umelecké i zdanlivo vzdialené vývinové pásma kultúry, ako matematiku a hudbu, každodenný sokratovský dialóg a čínsku kresbu, hru a starostlivú organizáciu kultúrneho diania, gruzínsky chorál a hĺbkové prúdy európskeho myslenia, Noldeho a Mozarta, vedeckú akríbiu a najneviazanejšiu zábavu. Nikdy dvakrát nevstúpiš do albrechtovského sveta, vždy ho zahliadneš v netušenom svetle na tom istom mieste. Zobrazovací mechanizmus umenia, spôsob umeleckého stvárňovania – podľa Albrechta – „najlepšie odhaľuje to, čo človek čerpá zo svojho bezprostredného, ako i sprostredkovaného prostredia, a ako toto prostredie pretavuje pri umeleckom prehodnocovaní. Spôsob umeleckého stvárňovania ‚zviditeľňuje’ elementy, relačné väzby a postupy zobrazovacieho procesu, hoci inak jestvujú vo vedomí človeka nepostrehnuteľne“. Originálne zahliadnutie a opis tejto pre človeka špecifickej a mimo živého procesu umenia nepostrehnuteľnej reality skrytej vo vedomí človeka je jedným z hlavných teoretických prínosov J. Albrechta.

 – Dpublikované (výber): Teoretické základy husľovej hry, 1957; Zomrel M. Schneider-Trnavský, 1958; Pohostinské vystúpenie prof. Strelca v Budapešti, 1958; K estetike dodekafónie a elektronickej hudby, 1959; Poznámka ku kritike koncertu mladých skladateľov v 7. – 8. čísle Slovenskej hudby, 1959; (spolu s J. Skladaným) Stručný prehľad dejín husľovej a violovej literatúry. Učebný text pre štátne konzervatóriá, 1960; Diplomový koncert Ladislava Kupkoviča, 1960; Omyl Kandinského, 1961; O logike v umení, 1961; Retrospektívny pohľad na diplomovú prácu Dušana Martinčeka (Dialógy vo forme variácií, 1961; K Letnému festivalu komornej hudby, 1961; Večer z organovej a piesňovej tvorby F. Liszta, 1961; K Husľovému koncertu Petra Kolmana a jeho ostatnej tvorbe, 1962; K otázke nástrojovej hry na školách univerzitného typu, 1962; Príspevok k otázke obsahu a formy v umení, 1962; Dodekafónia a serializmus v kritickom osvetlení, 1962; Traja jubilanti konzervatória (G. Večerný, J. Kulíček, J. Pragan), 1962; Súdobá hudba v Bratislave, 1962; Matiné Západoslovenskej odbočky SSS, 1962; Organový koncert DR. Ferdinanda Klindu, 1962; Koncert Milana Bauera, 1962; Beethovenovo kvarteto v Bratislave, 1962; Recitály v Bratislave, 1962; K tvorbe Dušana Martinčeka, 1963; K životnému jubileu Tibora Gašparka, 1963; K životnému jubileu Albína Berkyho, 1963; Životné jubileum Jaroslava Beneša, 1965; Kunst im Lichte der Assoziation, 1966; Nový Laokoón alebo hranice maliarstva a hudby, 1966; O tempora, o mores, 1966; Opäť o umení a myslení, 1966; Versuch über Aneignung und Vermittlung in der Kunst, 1967; Sovietska husľová a violová škola, 1967; Die Musik als Spiegel gesellschaftlichen Geschehens in Thomas Manns Roman „Doktor Faustus“, 1968; Die Geisteswelt des Schönen, ein Beitrag zur polemischen Frage: „Ist die Kunst Ergebnis eines Denkprozesses?, 1968; Stoicheia oder ein Traktat über die Bestandteile der Kunst, mit deren Wiederhall im Bewusstsein, 1969; Zum Weg Beethovens aus seiner Zeit, 1970; Ästhetische Studien, 1970; Prvky umenia a ich funkcia, 1970; Essays über Kunst, 1971; Leverkühn oder die Musik als Schicksal, 1972; Das Variations und Imitations-Prinzip in der Tektonik von Bartóks Bratschenkonzert, 1972; Aforizmy o umení a jeho výučbe, 1972; Viliam Dobrucký, člen Typografu – pokroková postava bratislavského hudobného života, 1972; Bol Speer na Slovensku?, 1972; Ästhetische Studien II, 1973; Marginalien zum Wandel der Musikstruktur von der Polyphonie der Spätrenaissance bis zum italienischen Concerto, 1973; Inštrumentálna sadzba v Hummelových komorných skladbách, 1974; Tradícia a revolúcia. K 100. výročiu narodenia Arnolda Schönberg, 1974; Ferruccio Benvenuto Busoni, 1974; Franz Liszt ako novátor. (Franz Liszt als Neuerer), 1975; Spomienky na otca (z príležitosti nedožitých 90. narodenín Alexandra Albrechta), 1975; Thomas Mann a hudba. K 100. výročiu narodenia spisovateľa, 1975; Ladislav Hrdina, 1975; Komentár k štúdiu umeleckého violového repertoáru, 1976; Komentovaný prehľad staršej umeleckej violovej literatúry, 1976; [Richard Wagner očami Thomasa Manna] Doslov ku knihe Thomas Mann: O utrpení a veľkosti Richarda Wagnera, 1976; Speerov Hudobný štvorlístok, 1976; K hudobnému životu na Štátnom maďarskom katolíckom vyššom gymnáziu v Bratislave na prelome 19.a 20. storočia. O činnosti profesora Fridricha Dohnányiho, 1976; Hudobná estetika pre poslucháčov Pedagogickej fakulty UK, 1977; Z hudobných archívov. (Hudobné dotyky Karola Jurenáka s Brahmsom, Volkmannom a Wagnerom), 1977; Príspevok k otázke kryštalizácie slovenskej hudobnej moderny, 1977; Miroslav Filip, Musiker, Denker und Mensch, 1978; Hudobný turecký Eulenspiegel ... a k realizácii dychových sonát (Polakovičová, Ballová, Krčméryová, Albrecht), 1978; Leoš Janáček vo svetle európskej hudby, 1978; Leoš Janáček – zrod modernej hudby, 1978; Čo dáva hudobná minulosť súčasnosti, 1978; Ohlas slovenskej historickej hudby v zahraničí..(Zo skúsenostného obzoru súboru Musica aeterna), 1979; Socialistická kritická orientácia, 1980; Osobnosti robotníckeho kultúrneho života (František Furch a Viliam Dobrucký, 1981; Hommage á Telemann, 1981; Béla Bartók v bratislavských spomienkach, 1981; Nezabudnuteľná osobnosť. Mikuláš Schneider-Trnavský v spomienkach, 1981;  Podoby a premeny barokovej hudby, 1982; Zrod a vývoj sláčikového kvarteta v ranom klasicizme, 1982; Die Entstehung und Entwicklung des Streichquartettas im Frühklassizismus, 1982; Meditácia o Stravinskom, 1982; Dialektika umenia a jeho zobrazovacieho prostriedku, 1983; Osobnosť Mikuláša Schneidra-Trnavského v osobných spomienkach, 1983; Znepokojujúca sila Wagnerovej hudby, 1983; O tom, ktorý prísť  musel... K 150. výročiu narodenia Johannesa Brahmsa, 1983; K Suchoňovej estetike, 1983; (spolu s. J. Bukovinskou) Ladislav Holoubek: Bačovské žarty. Operná jednoaktovka, 1983; Prenikanie nových smerov hudobnej tvorby do Bratislavy na začiatku 20. storočia, 1983; Slowakische Kompositionen für Viola und Klavier, 1983; Nezastať pri prvom letnom dojme. K sedemdesiatinám zaslúžilého umelca Ladislava Holoubka, 1983; K životnému  jubileu Eugena Šimunka, 1984; Jubilanti. Alojz Nemec, 1984; Zur  Entwicklung  der Orchester – und  Kammermusik im 17.  und 18. Jahrhundert, 1985; Ján Levoslav Bella a jeho sláčikové kvartetá z aspektu vývoja hudobného štýlu, 1985; Bellove sláčikové kvartetá z aspektu vývoja jeho hudobného štýlu, 1985; Život a dielo Alexandra Albrechta očami syna, 1985; Hudobný turecký Eulenspiegel, 1985; Eseje o umení, 1986 Exc.; Beitrag zur dialektischen  Analyse zweier Grundfragen der Kunstwissenschaft und  Darstellungstheorie, 1986; Zvrat k vyššej kvalite, 1988; Tradície a súčasnosť Bratislavy, 1988; Ďalšie úvahy o interpretácii starej hudby, 1988; Hudba zachytená slovom a štetcom, 1988; Alexander Albrecht – Osud a pozadie jeho tvorby, 1988; Návrat k jednoduchosti. Spomienka na pedagogickú prácu Eugena Suchoňa, 1988; Meditácia o viole I. Môj život s violou, 1988; Meditácia o viole II. K tvorbe o viole, 1988; Meditácie o krásnom, 1988; Emil Nolde, 1988; O Modrom jazdcovi, 1988; O tradícii a štýle v hudbe, 1988; Gruzínska viachlasná hudba, 1989; Pedagogická kavatína. I.,II, 1989; Hudba ako zrkadlo doby. Na margo románu Thomasa Manna: Doktor Faustus, 1989; Senzualizmus, asketizmus a hedonizmus v umení, 1989; Slovo a obraz, 1989; Blízka vzdialenosť, 1989; Zvrat k vyššej kvalite, 1990; Dorozumievacia sústava umeleckého diela, 1990; Beethoven vo svetle svojej budúcnosti, 1990; Hudba a slovenské výtvarné umenie 20. storočia, 1990; Na skale, piesku a tráve (Úvaha o demokracii), 1990; Nedokončená dokonalosť, 1990; Paradigma a syntagma v umení, 1990; Alexander Archipenko, 1990; Úvahy o interpretácii slovenskej historickej hudby a jej ohlase v zahraničí, 1990; Reflexionen der Gegenwart, 1990; Arnold Schönberg – tradícia a revolúcia, 1991; Yehoshua Lakner – skladateľ bratislavského pôvodu, 1991; Amadé, človek tisícročia, 1991; K  interpretácii starej hudby. Argumentácia, 1991; Klasicizmus a Mozart, 1991; Lyonel Feininger, 1991; Sloboda a viazanosť (Alexej Javlenskij), 1991; Hommage á Honegger, 1992; O hudbe baroka, 1992; Kultúra baroka, 1992; Barok a hudba, 1992; Problémy interpretácie starej hudby, 1992; Baroková hudba vo svete a na Slovensku, 1992; Peter Pálffy – text do katalógu výstavy, 1992; Duchovný svet krásy, 1993; Štýlové metamorfózy a dielo Jána Levoslava Bellu, 1993; Duchovný svet krásy, 1993; 20 rokov Musica Aeterna, 1993; Eugen Lehner – slávny bratislavský rodák, 1994; H. I. F. Biber, 1994; Svet hudby v zrkadle románu „Doktor Faustus“ Thomasa Manna, 1994; O umení a jeho recepcii, 1994; Die Geisteswelt des Schönen. Kunstphilosophisches Essay, 1995; Úvahy o hudobnej interpretácii, 1995; Die Nähe entfernter Welten, 1996; Emil  Nolde. Zum Anlass seines 120. Geburtstages, 1996; Die Mehrchörichkeit, ihre Funktion und ihr Einfluß, 1996; Die Entwicklung der Mehrchörigkeit bis zu ihrer Anwendung in Bachs Werk, 1996; Vývoj a formácie štýlu ako prejav umeleckej pamäti, 1996; K bratislavskému hudobnému dianiu na rozhraní 20. storočia. – Kráľovské katolícke hlavné gymnázium v bývalom klariskom kláštore, 1996; Vzťah slova a hudby a cesta k oratóriu, 1996; Vzťah slova a hudby a cesta k oratóriu, 1996; Feininger v Bratislave – úvaha o význame pôvodného hudobníka, neskôr významného maliara, 1996; Zblúdilý hudobník Lyonel Feininger, 1996; K životnému jubileu Dr. Ľudovíta Rajtera, 1996; Speculatio de consecutione temporum. Vladovi Godárovi, 1997; Spomienky bratislavského hudobníka. 1998; Človek a umenie, 1999; Eseje o umení, 2003.

 − I: Ján Albrecht, in: Albrecht Forum, Piaček, J.: Život ako apeiron umenia. Pamiatke Jána Albrechta (1919 − 1996), in: Philosophica Critica 2, 2016, 2.

 :: Albrechtovci, hudba, umenie (Albrecht, J.), Marnau, A., Musica aeterna, sloboda škodlivá (Albrecht, J.), Stály seminár Integrácia (SSI) (synkriticizmus), štýl (Albrecht, J.), tradícia (Albrecht, J.), zážitok umelecký (Albrecht, J.), zvrhlé umenie.

Albrechtovci − bratislavská rodina so široko rozvetvenými koreňmi na strane oboch rodičov Jána Albrechta − otca Alexandra Albrechta, i matky Margaréty Albrechtovej, rodenej Fischer (cf Rodina Albrechtovcov, in: Albrecht forum, 8. 5. 2021).

 :: Bratislava, Kapitulská ulica v Bratislave.

album lat. − zbierka fotografií, autogramov, poštových známok a podobne.

album poštových známok − kniha alebo zošit zviazaných listov určený na uloženie zbierky poštových známok, základná filatelistická pomôcka; známky sa buď vlepujú do predtlačených políčok alebo zasúvajú za kryciu fóliu.

 :: filatelia.

 – I: album poštových známok – ukážka, World Stamp Albums.

alexitýmia gr. − alexithymia − nápadná črta osobnosti spočívajúca v rozrušení väzieb medzi emočne-afektívnymi a mentálne-intelektovými procesmi; vyznačujú sa ňou emočne chladní ľudia.

 :: psychológia.

algebra arab. – matematický odbor, ktorého predmetom sú vzťahy, ich vlastnosti, vzťahy medzi vzťahmi a operácie so vzťahmi a to všetko  z abstraktného hľadiska; presnejšie vyjadrené: jej predmetom sú algebraické štruktúry a riešenie algebrických rovníc.

 – P: al-Chorezmí, Descartes, R., Viéte, F.,k

 :: 

•  A  
• algebra (Černík, V.), algebra abstraktná, algebra elementárna, algebra lineárna, algebra univerzálna, asociatívnosť (matematika),
•  Č  
• číslo zapísané písmenom, člen (algebra),
•  F  
• funkcia polynomická (algebra),
•  G  
• geometria analytická, grupoid (algebra),
•  I  
• idempotentnosť,
•  J  
• jednočlen,
•  K  
• kompozícia prvkov x a y,
•  M  
• matematika, mnohočlen, monóm (algebra),
•  N  
• násobenie, nosič operácie,
•  O  
• operácia binárna (algebra), operácia binárna na množine A, 
•  P  
• polynóm,
•  R  
• rovnica algebrická, 
•  S  
• súčin množín karteziánsky, 
•  T  
• teleso (algebra), teleso algebraické, teleso algebrické, teória rovníc (algebra), 
•  V  
• vektor (algebra), výraz algebrický, vzorce,
•  Z  
• zákon distributívny násobenia vzhľadom na sčítanie, zlučovanie (algebra).

algebra elementárna – stredoškolská algebra – základná časť algebry, nadväzujúca na aritmetiku a skúmajúca symbolickú manipuláciu s algebrickými výrazmi, pričom hlavný rozdiel oproti aritmetike je používanie premenných.

algebra lineárna − časť matematiky skúmajúca vektory, ktoré možno sčítavať a násobiť skalárom, vektorové priestory, sústavy lineárnych rovníc a lineárne transformácie.

 :: kombinácia lineárna, f:M → N, matematika, priestor Hilbertov, priestor vektorový.

algebra univerzálna − abstraktná algebra − matematická štruktúra tvorená množinou vybavenou operáciami alebo oblasť matematiky, súčasťou predmetu ktorej sú takéto matematické štruktúry, v danom prípade algebraické štruktúry, ako grupy, okruhy, polia, moduly, vektorový priestor... Abstraktná algebra skúma množiny s nejakou štruktúrou, pričom podľa možností odhliada od prvkov množín – tematizuje iba štruktúru samotnú.

 :: grupoid (algebra), matematika.

algoritmika arab. – bežnejšie: algoritmy a dátové štruktúry, angl. algorithmics – základná súčasť a jedna z najstarších oblastí počítačovej vedy, ktorej predmetom je navrhovanie a analýza algoritmov (design and analysis of algorithms).

 :: informatika, problém (algoritmika).

algoritmizácia vm − zostavovanie algoritmu.

 :: informatika, programovanie.

algoritmizovanie vm − tvorenie, vytváranie algoritmu alebo algoritmov; zostavovanie algoritmu alebo algoritmov.

 :: algoritmizácia, algoritmizovanie metódy, informatika, programovanie.

algoritmizovanie metódy −  rozčlenenie metódy na postupnosť operácií, v ktorej sa ráta so všetkými možnými výsledkami jednej operácie a ku každému výsledku sa jednoznačne priraďuje určitá následná operácia alebo prerušenie postupnosti.

 :: informatika, metóda, programovanie.

algoritmus vm − matematický objekt reprezentujúci riešenie úlohy konečnou postupnosťou elementárnych operácií vykonateľných strojom.

Každý algoritmus musí mať minimálne tieto tri vlastnosti:

• determinovanosť,
• hromadnosť,
• rezultatívnosť.

Zostavovanie algoritmu sa nazýva algoritmizácia.

Algoritmus možno graficky znázorniť napríklad pomocou vývojového diagramu.

Formulácia algoritmu a príslušných dátových oblastí pomocou programovacieho jazyka je program.

 :: algoritmika, algoritmizovanie, diagram vývojový, informatika, program (informatika), programovanie, stroj Turingov, vypočítateľnosť.

al-Chorezmí (ok. 780 Chórezm (dnes Chíva v Uzbekistane) – asi 850 tamže) – ’Abú ’Abdalláh Muhammad Ibn Músá al-Chórezmí ’Abú Dža’far (Chvarizmí, Chovarizmí, Choresmí,  arab. أبو عبد الله محمد بن    موسى الخوارزمي ابو جعفر – chórezmský matematik, astronóm a geograf, ktorý žil v Bagdade na dvore siedmeho kalifa Al-Ma’múna Abbása a svoje diela písal po arabsky.

Al-Chorezmí založil algebru ako samostatnú vedu o všeobecných metódach riešenia lineárnych a kvadratických rovníc a predložil klasifikáciu týchto rovníc.

 − D: Kitáb al-džám’a wa-t-tafríq bil-hisáb al-hindi (كتاب الجامع والتفريق بحساب الهند), približne 825, r. 1145 dielo preložil do latinčiny pod názvom Algorithmi de numero indorum (slovensky: al-Chorezmí o indickom počítaní) Robert z Chesteru (prostredníctvom toho diela sme sa v Európe zoznámili s indickou pozičnou sústavou a s číslom 0; Hisáb al-džabr wa-l-muqábala (حساب الجبر والمقابلة), medzi 813 až 833 (z časti názvu tohto diela sa utvoril termín algebra).

 :: algebra, astronómia, geografia, matematika, nula (matematika), rovnica (matematika).

alchýmia arab.+gr. – obdobie vo vývoji chémie v časovom intervale 4. – 17. stor. s náplňou umenia meniť neušľachtilé materiály na ušľachtilé, napr. vyrobiť zlato, pomocou kameňa mudrcov. „Približne od 11. storočia bola alchýmia známa aj na Západe a spolu s astrológiou prispela zásadne k stredovekému pohľadu na svet (171;17).

alikvotný lat. – pripadajúci na určitú časť celku; podielový, podielny, pomerný  (14;53).

aliterácia (poetika) – „súzvuk vznikajúci opakovaním rovnakej hlásky na začiatku slov vo verši“ (14;53).

Alpsko-himalájska sústava – Alpsko-himalájsky systém – rozsiahla geomorfologická jednotka (sústava), do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Himaláje.

Do Alpsko-himalájskej sústavy patrí celé územie Slovenska.

 – I: Alpsko-himalájska sústava, in: Wikipédia.

 :: geografia, geomorfológia.

Alpy − najvyššia a najmohutnejšia horská sústava Európy v Taliansku, Monaku Francúzsku, Švajčiarsku, Lichtenštajnsku, Rakúsku, Nemecku a Slovinsku dlh 1 200 km, široká až 260 km, ktorá vznikla alpínskym vyvrásnením z Tethys.

V Alpách pramení Rýn.

 :: geografia.

alternativistika lat. – komplementaristika – pestovanie alternatívnych (komplementárnych, nekonvenčných, mimoakademických, neortodoxných, neklasických, neštandardných, neoficiálnych, nezaložených na dôkazoch...) metód a postupov ľudskej činnosti (poznávania, vedeckej práce (835;52 an.), liečiteľstva, verenia, výchovy, starostlivosti) tvoriace vedno alternativistické (resp. komplementaristické) osvojovanie si sveta človekom a mienené ako doplnok k hlavným, oficiálnym, akademickým alebo ortodoxným oblastiam činnosti, ktoré ho nezriedka považujú za nevedecký, pseudovedecký, šarlatánsky, heretický a podobne. A naopak, zložky alternativistiky zasa nezriedka (otvorene alebo skryto) zaujímajú obdobne hostilný vzťah k akademickému etc.

(Obludnou formou alternativistiky je legislatívne podkladané (forsírované) politické zasahovanie (nekompetentnými a nezriedka fakticky dementnými činiteľmi) do procesov vyrovnávania sa s covidovou pandémiou.)

Hranice medzi oboma sférami sa však odlišujú jednak z pohľadu samých rozhraničovaných činností, jednak podľa krajiny/štátu alebo tradície, v rámci ktorých sa uskutočňujú, a to nielen medzi európskymi a mimoeurópskymi krajinami, ale aj v rámci európskych (západných) krajín ako takých (pozri napríklad homeopatia).

Dôvodom vyčlenenia alternativistických činností je ich logická, obsahová a svetonázorová domnelá alebo skutočná (logická) inkompatibilita s princípmi vedeckých (akademických, založených na dôkazoch ((Evidence-Based)) a ortodoxných činností. Môže ísť aj o ešte neobjavenú (nepreukázanú, nedokázanú) kompatibilitu medzi niektorými čiastkovými postupmi alebo prístupmi, či dokonca o produktívne využívanie zmeneného stavu vedomia, meditácie, hypnózy, lucidného snenia atď. vo vedeckej práci, ako sa o tom píše v publikácii 835;52 an. v kapitole nazvanej Alternativní metody při vědecké práci.

Existujú odbory činnosti, ktoré sú na pomedzí napríklad medzi vedeckým a alternatívnym, trebárs fytoterapia, v niektorých krajinách homeopatia, poradenstvo a tak ďalej.

K zníženiu stupňa hostility forsírovanej na strane alternativizmu amaterizmom, nekompetentnosťou a pod. a na strane akademizmu alebo ortodoxie podplatenosťou3) alebo hypostazovaním rozvíjaných významových útvarov môže prispieť

• kritická sebareflexia,
• nemiešanie akademických a alternativistických postupov ani v praxi ani vo vyjadrovaní1),
• skromnosť na oboch stranách (tlmenie prehnaného komerčne forsírovaného2) sebavedomia a nezmyselného siláctva);
• nedívať sa na seba a na druhých očami zisku a s rivalitou a zamýšľať sa nad eventuálnou komplementáciou alebo nereduktívnym usúvzťažňovaním prístupov a postupov (platí to najmä v našej dobe hyperkomplexity ťažkostí, napr. typu epidémií;
• činnosť a pôsobenie takých ustanovizní, ako napr. Ústav sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, uvádzajúci poslucháčov medicíny v rámci pregraduálnej výučby napr. do filozofie celostnej medicíny.

Široký plastický výklad problematiky alternativistiky (komplementaristiky) podáva aj skvelá dizertácia F. Grygara, v ktorej sa o. i. píše:

„Latinsky complementum značí doplněk anebo prostředek, kterým se cosi doplňuje. Problém pochopitelně může nastat v tom, v jakém smyslu se něco s něčím doplňuje, zda lze nějaký vztah či souvislost mezi určitými jevy, skutečnostmi, popisy nebo disciplínami opravdu posuzovat jako komplementární, zda je něco komplementárního již čistě či ostře v implicitní a současně explicitní rovině nebo pouze až v explicitní rovině, jaké argumenty lze pro komplementární pojetí poskytnout, aby nedocházelo k násilnému vytváření komplementárního rámce z něčeho, co je zcela libovolné; nebo aby prostřednictvím roušky komplementárního popisu nedocházelo jen k relativizaci všeho či utíkání od vyřešení problému, jak bylo vyčítáno Bohrovi, anebo pouze k nějaké avizované pluralitě světů, alternativ a stanovisek. O komplementaritě se dnes mluví i v jiných disciplínách, například v rámci ekonomie se zmiňuje doplňování automobilu a pneumatiky či pohonné látky, nikoli však pneumatiky a sporáku. I v psychologii se dnes hovoří o komplementaritě nejen u vědomí a nevědomí, nýbrž i u některých sociálních rolí, které se učíme a osvojujeme nejprve jako děti a později jako dospělí podle rodinných a společenských vzorů. Jde kupříkladu o komplementaritu učitel a žák, matka a dítě. Role učitele a žáka jsou z psychologického hlediska asymetrické: jsou zřetelně vymezené vůči sobě navzájem, nicméně jsou tyto role podle psychologie komplementární, protože učitel bez žáků nemůže být učitelem a současně žáci bez učitele nemohou být žáky. Zdá se však, že v těchto příkladech se doplňuje něco, co nezbytně patří k druhému něco, přestože není na toto něco striktně redukovatelné. Otázka tudíž zní, zdali uvedené doplňování stojí na stejné úrovni jako komplementování v Bohrově pojetí, například vlny a částice. Ukáže se, že nikoliv. Sama komplementarita je však, jak se rovněž ukazuje ze slovníku fyziků i Bohra jako variační. (784;17)“

____________

1) Trpezlivé vypracúvanie dobre rozlíšiteľnej terminológie, prípadne transparentné oindexovanie termínov, pokiaľ znejú rovnako; rozhodne sa neskrývať za terminológiu komerčne úspešnejších postupov.

2) Komerčný úspech nie je dôkazom vedeckým, ale obchodným.

3) Celosvetovo obludné formy dosiahol tento – eufemisticky povedané – nešvár politizáciou vakcinácie v rámci riešenia covidovej pandémie.

:: ezoterika, filozofia literatúry, medicína alternatívna, osvojovanie si sveta človekom alternativistické, stav vedomia zmenený, univerzum významové alternativistické.

alúzia lat. – narážka, čiastočné, neúplné prirovnanie.

alveolárnosť (lingvistika) – vyslovovanosť na zuboch alebo ďasnách.

Amerika – súčasť Nového sveta, súhrnný názov Severnej Ameriky a Južnej Ameriky spojených Strednou Amerikou. Na západe je omývaná Atlantickým oceánom, na východe Tichým oceánom, na severe Severným ľadovým oceánom.

Americký kontinent bol osídlený okolo 20 tis. rokov pr. n. l. obyvateľmi z Ázie. Rozšírenie osídlenia kmeňmi bolo po celom kontinente nerovnomerné a koncentrovalo sa najmä okolo rovníka. V týchto oblastiach sa tiež sociálny vývoj zrýchľoval a už v 2. tis. pr. n. l. dochádzalo k združovaniu prvobytných kmeňov do konfederácií a neskôr ríš, ktoré dosahovali vysoké úrovne civilizácie (Mayovia na Yukatane, indiánske kmene v Peru).

V 10. stor. mayská ríša zanikla a na jej troskách vznikali politické útvary Toltékov a neskôr Aztékov. Súbežne sa vytvorila v dnešnej Južnej Amerike ríša Inkov. Až do 15. stor. boli tieto útvary sociálne na úrovni prvobytnej, vysoko organizovanej spoločnosti.

Objavenie Ameriky Európanmi (K. Kolumbus 1492 – i keď prvými Európanmi na pobreží Severnej Ameriky boli v 11. stor. a 12. stor. Vikingovia) boli začiatkom zániku indiánskych ríš a ich kultúry.

 :: amerikanistika, geografia, Spojené štáty americké, svetadiel, Zem.

amerikanistika – veda, ktorej predmet sa člení do dvoch skupín:

• jazyky, literatúra, politika, hospodárstvo, dejiny a kultúra obyvateľov Ameriky, pričom sa osobitne vyčleňuje Severná Amerika a zvyšok sa skúma v rámci romanistiky;
• dejiny a kultúry Predkolumbovskej Ameriky a Indiánov.

ampér vm. − základná jednotka SI; jednotka elektrického prúdu, jedna zo siedmich základných jednotiek sústavy SI; značka A; definícia z roku 1946: „Ampér je taký stály elektrický prúd, ktorý ak preteká dvoma rovnobežnými vodičmi nekonečnej dĺžky zanedbateľného kruhového prierezu a vzdialenými od seba 1 meter vo vákuu, vyvolá medzi nimi silu rovnajúcu sa 2.10–7 newtonu na meter dĺžky vodiča.“

 :: fyzika.

ampérmeter – prístroj na meranie elektrického prúdu, do obvodu sa zapája vždy sériovo.

 :: prístroj merací.

amygdala gr. − súčasť limbického systému tvorená párovou mozgovou štruktúrou v strednej časti spánkového laloku považovaná za centrum emócií a plniaca významnú úlohu pri tvorbe a uchovávaní pamäťových stôp súvisiacich s emocionálnymi udalosťami.

an- gr. − predpona pred samohláskou vyjadrujúca zápor, v slovenčine jej zodpovedá ne-.

ana- gr. − prvá časť zložených slov s významom navrchu, hore; nahor; na, až k, po. (cf 249;44).

analýza faktorová – matematicko-štatistická metóda identifikácie faktorov nejakého fenoménu.

analýza funkcionálna – časť matematickej analýzy, ktorá sa ustanovila začiatkom 30-tych rokov 20. stor. a ktorej predmetom sú priestory funkcií a operátory na nich; odvetvie matematiky, ktoré skúma nekonečnorozmerné vektorové priestory, najmä priestory funkcií, a zobrazenia medzi nimi zvané operátory alebo funkcionály (ak oborom hodnôt je reálna čiara alebo komplexná rovina).

Funkcionálna analýza sa vyznačuje tým, že v sebe zjednocuje výsledky a metódy celého radu klasických matematických disciplín:

• algebry,
• geometrie,
• analýzy,

pričom odhaľuje a zvýrazňuje ich spoločné črty a ďalej ich zovšeobecňuje.

Základný pojem funkcionálnej analýzy je priestor (cf 735;6).

Funkcionálna analýza je hlavný matematický nástroj kvantovej mechaniky.

 :: analýza spektrálna (matematika), funkcionál (matematika), priestor (analýza funkcionálna), priestor Banachov, priestor Hilbertov, priestor vektorový.

analýza jazyka lingvistická – lingvistická analýza, angl. linguistic analysis – rozbor jazykových rovín, štruktúr toho ktorého útvaru alebo textu podľa kritérií tej ktorej disciplíny lingvistiky na minimálne (relevantné) komponenty a ich vzájomné vzťahy.

analýza komponentová (lingvistika) – rozklad lexikálneho významu na stavebné prvky zvané komponenty (aj sémantické príznaky alebo sémy), ktoré sú hierarchicky usporiadané od najabstraktnejších po najkonkrétnejšie.

analýza matematická − súbor častí matematiky, ktorých predmetom sú jednotlivé funkcie a spôsoby riešenia algebrických, diferenciálnych a integrálnych rovníc. Základnými pojmami matematickej analýzy sú pojem funkcie a pojem limity (limitného prechodu). Ďalšími pojmami matematickej analýzy sú: pojem derivácie, derivovania, integrálu, integrovania. K hlavným odvetviam matematickej analýzy patrí:

• diferenciálny a integrálny počet,
• teória funkcií reálnej a komplexnej premennej,
• teória diferenciálnych rovníc.

Matematická analýza vznikla v 17. storočí zásluhou R. Descarta, I. Newtona a G. W. Leibniza. v nadväznosti na prírodovedné skúmanie pohybu koncom 16. storočia.

Matematická analýza našla široké uplatnenie v prírodných a technických vedách: v 17. až 19. storočí vytvorila matematický základ pre riešenia ich problémov.

Cesta k utvoreniu sa funkcionálnej analýzy

Koncom 19. a začiatkom 20. stor. sa ukázalo, že aj samu funkciu možno chápať ako jednotlivý objekt, ako prvok všeobecnejšej množiny, ktorá dostala názov priestor funkcií. Funkcia ako prvok priestoru funkcií sa sama začala chápať ako akási „nezávislá premenná“, ktorú možno „dosadiť“ do zložitejších „funkcií“, zvaných zobrazenia alebo operátory, čím sa otvorili dvere skúmaniu správania takýchto „funkcií funkcií“. Zistilo sa tiež, že aj priestoroch funkcií možno prirodzeným spôsobom zaviesť pojmy, názorné a dôverne známe z geometrie, ako vzdialenosť, uhol atď., čo viedlo k istej „geometrizácii analýzy“, ktorá umožnila vyjadriť zložité analytické problémy v jednoduchej geometrickej reči.

V desiatych a dvadsiatych rokoch 20. storočia tento trend podporovalo (podnecovalo, inšpirovalo) šírenie matematizácie do ďalších oblastí fyziky, techniky, biológie atď., čo napokon začiatkom 30-tych rokov 20. storočia vyústilo do etablovania sa ďalšej špecifickej oblasti matematickej analýzy i samostatne matematickej disciplíny, ktorá dostala názov funkcionálna analýza; jej základy sú dnes štandardnou súčasťou vyššieho matematického vzdelania (cf 735;1 – 2).

 :: analýza funkcionálna, matematika, nekonečno (analýza matematická), rovnica diferenciálna, rovnica diferenciálna obyčajná.

analýza obsahová (informatika) – „metóda informačnej analýzy využívajúca transformáciu obsahu dokumentov do prieskumového obrazca (indexovanie, klasifikácia (128;243)“.

analýza obsahová (sociológia) − technika interpretácie kvalitatívnych materiálov, zozbieraných vo výskume alebo samostatná výskumná procedúra, dôležitá pre určitý typ materiálov (cf 351;106).

Obsahová analýza je výskumná technika vypracovaná Berelsonom spočívajúca objektívnom systematickom a kvantitatívnom opise manifestovaných (prejavených) obsahov komunikácií. Za obsah sa tu považujú jazykové, obrazové, hudobné a iné symboly, z ktorých je oznam zložený.

Obsahová analýza je vymedzenie výberovej a vyšetrovanej jednotky, zostavenie znakov, vypracovanie zoznamu špecifických analytických kategórií a kvantitatívne zistenie, ktoré možno doplniť pomocou kvantitatívnej alebo interpretačnej analýzy.

Obsahová analýza vychádza z predpokladu, že symboly majú pre všetkých zúčastnených v komunikačnom procese rovnaký význam (obsah) a z predpokladu, že početnosť výskytu určitých symbolov má pre komunikačný proces vôbec význam.

V sociológii slúži obsahová analýza ako podklad pre sociálnu a kultúrnu analýzu, pričom sa predpokladá, že obsah komunikačných procesov (napríklad hromadných oznamovacích prostriedkov) odráža vlastnosti, postoje, hodnoty, normy a záujmy spoločnosti (prijímateľov oznamov). Obsahová analýza sa používa aj pri rozbore prejavov jednotlivých osôb. 

analýza rozmerová – metóda získavania informácie o skúmanom jave na základe predpokladu možnosti jeho opisu rozmerovo homogénnou závislosťou medzi veličinami.

 :: rozmer veličiny.

analýza sieťová – aplikácia poznatkov teórie grafov v oblasti plánovania zložitých akcií, ktorých uskutočnenie si vyžaduje splniť rad na seba nadväzujúcich čiastkových činností, ktoré môžu byť aj vzájomne nezávislé, môžu nasledovať po sebe v čase, môžu byť vzájomne podmienené a tak ďalej.

analýza spektrálna (matematika) − časť funkcionálnej analýzy s významnými aplikáciami v teórii parciálnych diferenciálnych rovníc a v kvantovej mechanike (cf 30;21).

analýza systémová − vedecká metóda poznania spočívajúca v postupnosti úkonov odhaľovania štruktúrnych väzieb medzi premennými alebo konštantnými prvkami skúmaného systému.

Systémová analýza je  metóda všeobecnej teórie systémov na exaktné a empiricko-intuitívne skúma nie základných vlastností a cieľov jednoduchých systémov i zložitých systémov v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.

Cieľom systémovej analýzy je zlepšiť existujúci systém alebo vytvoriť a zaviesť nový systém.

Systémová analýza je dnes základnou metódou riešenia problémov.

Hlavnou činnosťou v systémovej analýze je:

• definícia problému,
• výskum a analýza pridružených systémov,
• určenie metódy riešenia problému,
• zavedenie novej konštrukcie.

V systémovej analýze sa skúmajú počítače, obchod, mesto, svetová ekonomika ai.

Podstatnou zložkou systémovej analýzy je vývoj modelov.

 :: analýza systémová (synkriticizmus), analýza systémová filozofie, výskum vedecký.

analýza systému – postupy určovania a charakterizovania 

• vlastností systému, ako
• statickosť systému,
• dynamickosť systému,
• stabilnosť systému,
• nestabilnosť systému,
• aperiodickosť systému,
• kmitavosť systému,
• tlmenosť systému,
• netlmenosť systému,
• lineárnosť systému,
• nelineárnosť systému,
• deterministickosť systému,
• stochastickosť systému,
• cieľov systému,
• funkcií systému,
• štruktúry systému
• vlastností prvkov systému,
• väzieb medzi prvkami systému.

Do analýzy systému sa zahrnuje aj identifikácia systému.

analýza štatistická − etapa štatistického skúmania spočívajúca v odvodení zákonitostí a vlastností skúmaného náhodného javu.

 :: štatistika.

analyzátor zmyslový (psychológia) – zmyslový orgán umožňujúci odber informácií; orgán špecializovaný na príjem (recepciu) podnetov, ktoré napr. k človeku prichádzajú vo forme fyzikálnej alebo chemickej energie. Činnosť analyzátorov je pociťovanie, výsledkom činnosti ktorého je pocit.

Anatólia – vnútrozemie Malej Ázie medzi Čiernym, Egejským a Stredozemným morom, siahajúce na východ až k Eufratu. Jadrom Anatólie je Anatolská plošina.

anatómia gr. − morfologická disciplína, ktorej predmetom je tvar (štruktúra) živých organizmov, pričom však hlavnou metódou anatómie je pitva mŕtveho tela.

 :: jednotka anatomická, medzimozog, orgán (biológia), somatológia, systém telesný.

anatómia človeka − antropotómia, teloveda, anatómia ľudského tela − časť všeobecnej anatómie, ktorej predmetom je stavba orgánov a orgánových sústav ľudského tela; anatómia človeka je veda o stavbe ľudského tela, o jeho štruktúre a o polohe jednotlivých orgánov.

Anatómiu človeka tvoria tieto pododbory:

• makroskopická anatómia,
• mikroskopická anatómia,
• cytológia,
• histológia,
• systémová/systematická anatómia,
• topografická/regionálna anatómia,
• praktická anatómia,
• klinická anatómia,
• plastická anatómia,
• antropologická anatómia,
• komparatívna antropológia,
• patologická antropológia,
• embryológia,
• patologická anatómia.

Anatómia človeka je základom väčšiny teoretických a praktických odborov medicíny.

Najstarším a najčastejším spôsobom štúdia anatómie je pitva.

V súčasnosti sa pri anatomickom výskume používajú zobrazovacie techniky, využívajúce

• röntgenové žiarenie,
• ultrazvuk,
• techniky magnetickej rezonancie.

Drobné a mikroskopické anatomické detaily si vyžadujú používanie lupy a mikroskopu.

Anatómia veľmi často spolupracuje s fyziológiou, keďže stavba ľudského tela úzko súvisí s jeho funkciami.

 :: accessorius (anatómia človeka), basis (anatómia človeka), caput (anatómia človeka), cavum cranii, čapík (anatómia človeka), časť mozgová (anatómia človeka), ductulus (anatómia človeka), dutina lebečná (anatómia človeka), extremitas (anatómia človeka), formatio (anatómia človeka), glomerulus (anatómia človeka), guľa očná (anatómia človeka), hlava (anatómia človeka), chlopňa (anatómia človeka), impressio (anatómia človeka), jadro (anatómia človeka), kôra (anatómia človeka), medicína, neurocranium, očnica (anatómia človeka), somatológia, sústava človeka, telo človeka (somatológia).

anatómia makroskopická – anatómia, ktorej náplňou je skúmanie štruktúr tela viditeľných prostým okom.d

anatómia mikroskopická – anatómia, ktorej náplňou je skúmanie mikroskopických štruktúr tela.

Mikroskopickú anatómiu členia na dve časti:

• cytológia,
• histológia.

anatómia praktická – anatómia pre všeobecné medicínske účely.

anatómia rastlinná − anatómia rastlín, fytotómia − časť botaniky, ktorej predmetom je mikroskopická stavba rastlinných orgánov.

anatómia systematická – časť anatómie, ktorej predmetom sú orgány, ich štruktúrna príbuznosť a genetická súvislosť. Systematická anatómia opisuje skupiny alebo sústavy orgánov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, čím podmieňujú funkcie organizmu.

anatómia topografická – časť anatómie, ktorej predmetom je vzájomné uloženie orgánov a ich vzájomné miestne vzťahy bez ohľadu na ich štruktúru a príbuznosť.

angelológia gr. – teologická disciplína, ktorej predmetom sú anjeli a ich poslanie (cf 153;129).

Anglicko − krajina v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.

 :: geografia.

angličtina − anglický jazyk − západogermánsky jazyk, najrozšírenejší a najvýznamnejší jazyk na svete (skutočne celosvetový), úradný jazyk vo Veľkej Británii, v USA, Írsk, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, v niektorých ázijských a afrických štátoch, vo väčšine krajín a území Karibskej oblasti a takmer v celej Oceánii. Ako druhý jazyk ju ovláda najväčší počet ľudí.

 :: abeceda anglická, anglistika, lingvistika, tvar analytický (anglistika), jazyk (lingvistika).

anglistika lat. – vedný odbor, ktorého predmetom je anglický jazyk a literatúra.

 :: lingvistika, veda literárna.

anión gr. − záporný ión – častica chemickej látky so záporným nábojom. Dej, pri ktorom atóm prijíma jeden alebo viac elektrónov, sa nazýva redukcia.

 :: chémia, ión, väzba iónová.

anizo- gr. − prvá časť zložených slov s významom nerovnaký, nerovný.

anizotropia gr. − závislosť fyzikálnych vlastností objektov od smeru, v ktorom sa meria.

 :: fyzika.

anjel (gr.) – gr. ἄγγελος [angelos] (posol, vyslanec, hlásateľ, anjel), hebr. malʼāk ((Boží) posol) – prostredník alebo sprostredkujúcno medzi bohom a človekom; súčasť predmetu angelológie.

 anjel (kresťanstvo).

anjel (kresťanstvo) – Boží služobník a posol, nadprirodzená bytosť zobrazovaná zvyčajne s krídlami; súčasť predmetu angelológie.

anna (joga) – skrátene: ana – bunka.

Antarktída − najjužnejší svetadiel rozprestierajúci sa okolo južného polu Zeme a obklopený okrajovými moriami Atlantického, Tichého a Indického oceánu.

 :: geografia.

anti- gr. − proti-.

antika lat. –– staroveká grécko-rímska kultúra a vzdelanosť, súčasť starovekej kultúry, kľúčová súčasť európskej kultúry.

 :: antika rímska, dub (antika), filozofi antickí, filozofia (antika), filozofia antická, choreia, metóda dialektická.

antika rímska – rímsky starovek.

antipatia gr. − odpor, nenávisť, nechuť voči niečomu alebo niekomu, opak sympatie. U mňa alebo u nás vzniká zvyčajne spontánne, zatiaľ čo druhým ju upieram/e.

antonymum gr. − opozitum − slovo alebo výraz opačného (protikladného) významu vo vzťahu k inému slovu alebo výrazu.

 :: lingvistika.

antropogenetický gr. − človekotvorný.

 :: človek.

antropológia gr. − veda o človeku, ktorej predmetom je celkový telesný stav a variabilita jednotlivých telesných znakov súčasných, historických a predhistorických skupín obyvateľstva.

 :: antropológia filozofická, antropológia historická, antropológia moderná, antropológia synkriticistická, Homo, osobnosť (Malina, J.), antropológia predvedecká, antropológia žitá p. antropológia predvedecká, antropológia vedecká.

antropológia historická – angl. anthropological history, nem. historische Anthropologie – historická disciplína, ktorej predmetom je konkrétny jednotlivý človek v dejinách, jeho konanie, postoje, pocity, spôsob myslenia v kontexte dobovej mentality, pomedzie medzi objektívnymi dejinnými štruktúrami a subjektívnym správaním sa ľudského indivídua, a ktorá sa utvorila na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Metodologicky vychádza z etnológie, antropológie, sociálnych dejín, dejín ľudovej kultúry, mikrohistórie, dejín mentalít a dejín každodennosti.

Jedným z cieľov historickej antropológie je odhaliť mieru, do ktorej je jedinec vo svojom správaní obmedzovaný prostredím a do akej miery je schopný v tomto prostredí uplatniť svoju individualitu.

 – P: R. van Dülmen, Michael Mitterauer, Hans Medick, Alf Lüdtke, Gert Dressel a Karl Kaser...

 – I: Historická antropologie, in: Wikipedie.

 :: história, historia syncritica (synkriticizmus).

antropológia moderná − interdisciplinárny vedecký odbor hľadajúci odpovede na základné otázky ľudského rodu: „Odkiaľ sme? Akí sme? Kam ideme?“ Vychádza z poznania, že ľudia a ľudské spoločenstvá, ich vznik, vývoj a premeny sú určované navzájom sa ovplyvňujúcimi danosťami biologickými, medicínskymi, psychologickými, sociálnymi, kultúrnymi atď. Nevyhnutnosťou v tejto vedeckej disciplíne je preto celostný výskum. Antropológia študuje biologickú variabilitu človeka, podobnosti a rozdiely vo vzťahu k ostatným biologickým druhom (najmä našim najbližším príbuzným − primátom) a lokálne sociokultúrne varianty univerzálnych štruktúr ľudského myslenia a správania, ich rozdielnosti a podobnosti v celom kontinuu vývoja i možného budúceho smerovania (437;2).

antroponomastika gr. – časť lingvistiky, ktorej predmetom je antroponymia (súbor osobných mien, vlastných mien ľudí).

aorist gr. – minulý čas prostý, lat. perfectum historicum – slovesný čas v niektorých jazykoch vyjadrujúci minulý dej (obvykle v minulosti ukončený) alebo tvar slovesa s významom, reprezentujúcim tento dej; v starogréčtine napr. ἐπαίδευσα vychoval som.

 :: lingvistika.

aparát kozmický – technické zariadenie, ktoré sa používa na plnenie úloh v kozmickom priestore alebo na výskumné a ďalšie práce na povrchu nebeských telies.

aparát štátny – sústava štátnych orgánov.

 :: štát.

aperçu fr. – 1. krátka, duchaplná poznámka, postreh; 2. rozpočet, stručný prehľad (14;84).

aplikácia práva – forma realizácie práva, ktorú uskutočňuje orgán verejnej správy a ktorá spočíva v uplatňovaní práva na konkrétnu situáciu a subjekty práva; je to postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou a kompetenciou, upravená procesným právom a vyúsťujúca do vydávania aktov aplikácie práva a zabezpečovania ich plnenia; je to „postup štátnych orgánov pri konaní, dokazovaní, rozhodovaní, preskúmavaní a výkone ich rozhodnutí, prípadne aj pri výkone rozhodnutí iných orgánov. U nás (JP sc. v SR) je tento postup dvojinštančný a uskutočňuje sa konaním na prvom stupni a v prípade uplatnenia opravného prostriedku aj na druhom stupni. Výsledkom aplikácie práva je individuálny právna akt“ (753;7).

apríl lat. – štvrtý mesiac v roku nasledujúci po marci a predchádzajúci máju.

aproximácia (matematika) – približná hodnota, približnosť, približné vyjadrenie, postupné približné riešenie zložitej úlohy.

arabčina – arabský jazyk – semitský jazyk. Nárečia sa značne odlišujú od spisovného jazyka. Arabčinou nehovorili iba Arabi, ale slúžila aj ako medzinárodný jazyk, podobne ak latinčina v stredovekej Európe. V arabčine nachádzala jazykový výraz arabská kultúra, najmä arabská filozofia, arabská veda, arabská krásna literatúra a islam.

Arabčina je predmetom arabistiky. 

Arabi – väčšina obyvateľov štátov severnej Afriky a Blízkeho východu, menšiny a rozptýlené skupiny žijú v Izraeli, Iráne, Turecku, Afganistane, Čade, v Indonézii, vo východnej Afrike. Veľké skupiny arabských emigrantov sú vo Francúzsku, v Nemecku, v Severnej a Južnej Amerike.

 :: arabčina, kultúra arabská.

arbitrérny fr. – javiaci sa ako nezávislý od všeobecne platných dôvodov, vybraný bez nejakého kritéria, ľubovoľný.

argument funkcie (matematika) – vzor – nezávislá premenná funkcie.

Postup, ktorým k daným argumentom funkcie vyhľadávame príslušnú hodnotu funkcie, je matematická operácia.

 :: funkcia (matematika).

archeológia gr. – veda o vyhľadávaní, skúmaní a hodnotení vecných pamiatok, dôležitých pre poznanie dejín ľudskej spoločnosti; je to spoločenská veda (no niekedy sa zaraďuje aj do skupiny vied na rozhraní medzi vedami spoločenskými a prírodnými), ktorej predmetom je ľudská minulosť – artefakty, ekofakty, architektúry, ľudské pozostatky a historický reliéf  – študovaná/skúmaná vyhľadávaním, odkrývaním, dokumentáciou, analýzou a interpretáciou s cieľom dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej kultúry, kultúrnej histórie, kultúrnej evolúcie, ľudského správania a vytvoriť obraz interakcie človeka s jeho prírodným prostredím a špecifické sociálne, kultúrne a kultové javy a vzťahy.

 :: akinakes (archeológia), doba halštatská, história, Kimerijci, nález archeologický, Skýti, superpozícia (archeológia).

Archimedes zo Syrakúz (287 – 212 pr. n. l.) – grécky antický geometer, mechanik, astronóm, vynálezca kladkostroja, skrutky, špecifickej váhy... Jeho kvandratúra paraboly alebo výpočet objemu gule obsahujú techniky pripomínajúce zárodočnú ideu integrovania.

 :: geometria, mechanika, astronómia.

architekt gr. – odborník v navrhovaní stavieb, umeleckej úpravy budov, bytov, nábytku a podobne. Je to tvorca plánu realizácie diela, dozerá na jeho projektovanie a realizáciu, jeho práca zväčša predchádza činnosti projektanta, ktorý dielo realizuje skôr po stránke technickej  než po stránke umeleckej.

architektúra gr. − staviteľstvo − umenie účelného a estetického navrhovania a realizácie interiérov, budov, ich komplexov a celých miest v kontexte krajiny a kultúrnej tradície vrátane sebareflexívnej vrstvy týchto aktivít, ktorá by sa dala skusmo označiť ako veda o architektúre.

 :: abakus (architektúra), abažúr, architekt, dielo architektonické, reliéf (architektúra), urbanizmus.

archív gr. > lat. – odborné pracovisko, preberajúce, evidujúce, ochraňujúce a sprístupňujúce archívne dokumenty.

archivália lat. – archívny dokument – záznam, majúci trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznania dejín určitej krajiny a jej obyvateľov; je to písomný, obrazový a zvukový dokument hodný zachovania pre budúce potreby (cf 423;16).

Súbor archiválií tvorí archívny materiál.

 :: archív, archivistika.

archivistika lat. − historická disciplína, ktorej predmetom sú archívne fondy, archiválie, archívnictvo, pričom písomnosti skúma z hľadiska toho, ako sa stali spisom, aktom, registratúrou a archívnym fondom; pozornosť venuje organizácii písomností s cieľom určiť ich triedenie, uchovávanie, konzervovanie, ukladanie, využívanie a sprístupňovanie.

 :: archív.

aritmetika gr. – 1. (v stredoveku) piate zo siedmich slobodných umení.

2. časť matematiky zaoberajúca sa číslami, ich vlastnosťami a  vzťahmi; veda o číslach, ich vlastnostiach a vzťahoch; veda o počte, t. j. o operáciách nad celými číslami a zlomkami; v staroveku sa nazývala logistikou.

Aritmetika je jeden z najstarších odborov matematiky; náuka o číslach (prirodzených, racionálnych, iracionálnych, komplexných a i.). Aritmetiku pestovali už Babylončania a Egypťania okolo r. 2000 pr. n. l.

Prvá česká učebnica aritmetiky vychádza v roku 1530.

Aritmetika je náuka o číslach, o ich oboroch a o ich spájaní počtovými úkonmi. (Počtovými úkonmi sa dnes zväčša zaoberá algebra.)

3. časť elementárnej matematiky spočívajúca v počítaní (cf. počítanie) s číslami.

 :: matematika, násobenie, operácia aritmetická, poradie operácií aritmetických, úkon počtový, výkon počtový.

arkustangens gr. − skratka: arctg, arctan − cyklometrická funkcia, goniometrická funkcia inverzná k funkcii tangens zúženej na interval (−π/2, π/2):

 :: matematika.

armáda – vojsko; súhrn ozbrojených síl štátu okrem vojenského námorníctva; vojenský operačný zväz zložený z niekoľkých zborov alebo divízií a z rôznych druhov vojsk (vševojsková armáda) alebo z rovnakého druhu vojska (napr. letecká armáda).

 :: vojenstvo.

árnosť (lat.) − arita − počet argumentov alebo operandov, napríklad binárnosť je vlastnosť operácie vyznačujúcej sa tým, že má dva operandy; v tom prípade sa hovorí, že je to binárna operácia.

Rozlišuje sa:

• nulárnosť (nematie žiadneho argumentu alebo operanda),
• unárnosť (matie jedného argumentu al. operanda),
• binárnosť (matie dvoch argumentov al. operandov),
• ternárnosť (matie troch argumentov al. operandov),
• n-árnosť (matie n argumentov al. operandov).

 :: árnosť predikátu.

Asafiev, Boris Vladimirovič (29. 7. 1884 Petrohrad – 27, 1. 1949 Moskva) – ruský muzikológ a skladateľ, zakladateľ modernej ruskej muzikológie, autor teórie intonácie.

 – D: muzikológia: Muzykaľnaja forma kak process, 2 zv., 1930 – 1947; hudba: balety: Plamene Paríža (1923), Bachčisarajská fontána (1934), Kaukazský zajatec (1938).

 :: hudba (Asafiev, B. V.), muzikológia.

Ashby, William Ross (6. 9. 1903 Londýn − 15. 11. 1972 Londýn) − anglický psychiater, špecialista v oblasti kybernetiky, inicioval skúmanie komplexných systémov, vynašiel homeostat (1948), zaviedol pojem samoorganizácie.

 − D: Principles of the Self-Organizing Dynamic System, 1947; Design for a Brain, 19662; Introduction to Cybernetics, 1956; Principles of Self-Organizing Systems, 1962.

 :: kybernetika.

Asociácia pre výpočtovú techniku − angl. Association for Computing Machinery, ACM − vedecká a vzdelávacia organizácia zameraná na informatiku založená v roku 1947 a sídliaca v New Yorku.

asociatívnosť lat. – združujúcnosť, zreťazujúcnosť, spojiteľnosť čiže schopnosť alebo možnosť združovania, zreťazovania entít pri manipulácii, operovaní s nimi; vlastnosť toho, čo prebieha na základe asociácií čiže združovania, reťazenia, alebo vlastnosť postupu reťazenia, operácie, ktorou sa uskutočňuje.

 :: asociatívnosť (matematika).

asociatívnosť (matematika) – asociatívna vlastnosť (angl. associative property) – vlastnosť binárnej operácie, spočívajúca v tom, že zmena usporiadania zátvoriek vo výraze nezmení výsledok. Napr. pre sčítanie a násobenie čísel sa asociatívnosť vyjadruje identitami:

(a + b) + c = a + (b + c) a (ab)c = a(bc).

To, že operácia je asociatívna, možno vyjadriť aj tak, že spĺňa asociatívny zákon, ktorý – pokiaľ ide o sčitovanie a násobenie – hovorí, že pri sčitovaní (násobení) možno sčítance (činitele) ľubovoľne združovať.

Termín asociatívnosť zaviedol W. R. Hamilton v roku 1853.

 :: algebra, zátvorka (matematika).

asociatívny (matematika) − nezávislý od združovania prvkov do skupín, ak sa zachováva ich poradie.

 :: asociatívnosť (matematika), sčítanie (matematika).

astenosféra gr. – vrstva so zníženou viskozitou vo vrchnom zemskom plášti; plastické podložie, kde sa izostaticky vyrovnávajú litosférické bloky pri ich vertikálnych pohyboch. Nachádzajú sa tu prvotné magmatické ohniská sopiek (16;53).

 :: Zem.

astrofyzika gr. − odbor astronómie skúmajúci fyzikálne vlastnosti a chemické vlastnost hviezd, planét a medzihviezdnej hmoty, najmä pomocou spektroskopie fotometrie. Teoretická astrofyzika skúma žiarenie a stavbu atmosfér a vnútra hviezd.

 :: astronómia, hviezda (astrofyzika), metalicita, fyzika, objekt astronomický.

astrológia gr. – časť ezoteriky, ktorej predmetom je vzájomná poloha nebeských telies (Slnka, Mesiaca, hviezd) ovplyvňujúca alebo určujúca osudy ľudí, zvierat, vecí, štátov, ich vlastnosti, vzťahy, budúcnosť.

Metódy skúmania predmetu astrológie sa vyvinuli na rôznych miestach Zeme (v Severnej a Južnej Amerike, v severnej Afrike, v Mezopotámii, v Indii, v Číne) nezávisle od seba. Jedným z postupov astrológie je výpočet, ktorého výsledkom je horoskop.

V Európe je najstaršia zachovaná učebnica astrológie z pera Ptolemaia.

:: alchýmia.

astrometria gr. – časť astronómie, ktorej predmetom je meranie polôh a pohybov nebeských telies.

astronómia gr. – hvezdárstvo – prírodná veda, ktorej predmetom je vesmír, jeho vznik, vývoj, stavba, rozloženie, pohyb a interakcie vesmírnych telies a ich sústav. V stredoveku bola šiestym zo siedmich slobodných umení.

 – P: al-Chorezmí, Baade, W., Kopernik, M. 

 ::

•  A  
• Aitne (astronómia), astrofyzika, astronómia matematická, astronómia stredoveká,
•  B   
• bod rovnodennosti (astronómia),
•  D   
• deň (astronómia), depresia (astronómia),
•  E   
• ekliptika (astronómia),
•  F   
• fotometria,
•  G   
• galaxia, galaxia aktívna, geocentrizmus,
•  H   
• hviezda, hviezda (astrofyzika),
•  J   
• jar, jednotka astronomická (astronómia),
•  K   
• kozmológia, kozmos,
•  M   
• magnetosféra (astronómia), mapa hviezdna, meranie astronomické,
•  N   
• noc (astronómia),
•  O   
• obeh Zeme okolo Slnka, obežnica, objekt astronomický, objekt vesmírny, optika aktívna (astronómia), Orión (astronómia),
•  P   
• perihélium, planéta, pohyb hviezdy vlastný, pohyb Slnka, pohyb Zeme, pohyb Zeme okolo Slnka, populácia hviezdna, priestor kozmický (astronómia), príslnie,
•  S   
• sféra nebeská, Slnko, slnko (astronómia), sústava planetárna, sústava slnečná,
•  V   
• Veľkonočná nedeľa (astronómia), vesmír (astronómia),
•  Z   
• Zem, zima.

astronómia matematická − astronómia, ktorej predmetom sú zdanlivé pohyby hviezd na nebeskej sfére a ktoré opisuje zavedením vhodných súradnicových systémov pomocou prostriedkov sférickej trigonometrie.

astronómia stredoveká – vychádza z rozdielu medzi Zemou a nebom, ktorý chápe v nadväznosti na Aristotelovo a Ptolemaiovo učenie o kruhovom a rovnomernom (dokonalom a nemennom) pohybe nebeských telies. Nebeské telesá obiehajú s konštantnou rýchlosťou okolo nehybného telesa Zeme a každý pohyb, ktorý sa javí pozemskému pozorovateľovi, je skutočný a absolútny pohyb. Planéty sa pohybujú nepravidelne, opisujú na nebeskom pozadí nepravidelné dráhy. Merkúr a Venuša sa pohybujú vždy v blízkosti Slnka. Mars, Jupiter a Saturn sú raz vzhľadom na ostatné hviezdy nehybné, inokedy sa pohybujú medzi hviezdami od západu na východ a inokedy zasa od východu na západ. Aj samo Slnko sa zrejme pohybuje okolo Zeme nepravidelne, lebo ročné obdobia sa časove navzájom líšia (cf 139;20).

asymptotický gr. – nekonečne sa k niečomu približujúci, no nikdy to nepretínajúci, nikdy na to nedopadajúci a podobne; správajúci sa ako asymptota.

ateizmus – viera, že neexistuje Boh, alebo popieranie, že existuje Boh alebo bohovia. Dôsledný ateizmus predstavuje celok skutočnosti ako zoskupenie mnohých rovnocenných prvkov, ktorých pôvod a zmysluplné usporiadanie sa nedá vysvetliť.

 :: Boh (ateizmus).

Atlantický oceán  – Atlantik – druhý najväčší oceán, ktorý leží medzi západnou Európou a Afrikou, východným pobrežím Severnej Ameriky a Južnej Ameriky a Antarktídou. Jeho okrajovými morami a zálivmi sú: Karibské more, Mexický záliv, Severné more, Baltské more, Stredozemné more, Čierne more...

 :: Európa, Francúzsko, geografia, USA, Veľká Británia, Zem.

átmánátma (joga) – rozlíšenie ja od ne-ja.

átmaništha (joga) – zotrvanie v ja.

átmanivédana (joga) – sebaodovzdanie sa Pánovi.

Atmanspacher, Harald Werner (26. 8. 1955 Witzenhausen – ) nemecký fyzik výskumne aktívny v oblasti nelineárnej dynamiky, astrofyziky,  extraterestrickej a teoretickej fyziky s výrazným dôrazom na transdisciplinaritu bádania, napr. medzi fyzikou, psychológiou a psychohygienou alebo Mind-Matter Research.

 – D: Resonatorinterne Absorption und nichtlineare Dynamik von Multimode-Lasersystemen. Dissertation, 1986; (spolu s G Morfillom)  Einführung in die Theorie des deterministischen Chaos. Vorlesung im Sommersemester 1986 an der Universität Heidelberg, 1986; Die Vernunft der Metis. Theorie und Praxis einer integralen Wirklichkeit, 1993; Informationsdynamik. Habilitationsschrift, 1994; (spolu s H. Römerom a H. Walachom) Weak quantum theory. Complementarity and entanglement in physics and beyond, 2002; (spolu s H. Primasom) Pauli’s Ideas on Mind and Matter in the Context of Contemporary Science, 2006; (spolu s E. Liaciovou, A. Fischerom, M. Heinrichsom, L. T. van Elstom a J. Kornmeierom)) Positive and negative hysteresis effects for the perception of geometric and emotional ambiguities, 2018.

 – E: (spolu s G. J. Dalenoort) Inside versus outside, 1994; (spolu s H. Primasom a E. Wertenschlag-Birkhäuserovou) Der Pauli-Jung-Dialog und seine Bedeutung für die moderne Wissenschaft, 1995; (spolu s E. Ruhnauovou) Time, temporality, now, 1997; (spolu s A. Amannom, U. Müller-Heroldom) On Quanta, Mind and Matter. Hans Primas in Context, 1999; (spolu s H. Primasom) Recasting Reality. Wolfgang Pauli’s Philosophical Ideas and Contemporary Science, 2009.

 :: fyzika.

átmasukha (joga) – blaženosť ja.

átmasvarúpa (joga) – osvietený človek.

atmosféra telesa kozmického – plynný obal kozmického telesa, napr. planéty, mesiaca, kométy, hviezdy, pridržiavaný pri ňom jeho gravitáciou.

 :: planetológia.

atóm gr. − chemicky nedeliteľná najmenšia časť chemického prvku, skladajúca sa s kladne nabitého atómového jadra a z elektrónového obalu a do konca 19. storočia považovaná vôbec za nedeliteľnú časticu.

Väčšinu hmotnosti atómu tvorí jeho jadro. Kladný náboj jadra atómu je kompenzovaný negatívne nabitými elektrónmi, ktorých rozmery sú také malé, že od ich hmotnosti možno odhliadať.

Atóm je elektricky neutrálna častica látky s počtom elektrónov v obale rovnakým ako je počet protónov v jadre.

Atóm má zložitú vnútornú štruktúru.

V atóme možno rozlíšiť jeho štrukturálne útvary zvané atómové sféry.

Jednotlivé atómy sa navzájom líšia predovšetkým počtom protónov v jadre; tento počet určuje, o ktorý prvok ide, napr. atóm vodíka má v jadre jeden protón, atóm hélia dva protóny...

Atómy tvoria molekuly.

Atómy vyžarujú energiu len po určitých diskrétnych kvantách.

Významovou reprezentáciou podstaty atómu je pojem atómu.

 :: afinita (chémia), anión, atóm (Dalton, J.), atóm (Feynman, R.), atóm (chémia), elektronegativita atómu, entita fyzická, fyzika, fyzika atómová, chémia, ión, katión, meranie mikrofyzikálne, mikročastica, model atómu, obal elektrónový, objekt mikrofyzikálny, oxidácia, redukcia (chémia), štruktúra atómu, väzba chemická, žiarenie elektromagnetické.

atóm (Dalton, J.) – najmenšia možná častica. Z takýchto častíc sa skladá každá látka. Atóm je nositeľ chemických vlastností prvku. Atómy nemožno rozbiť ani deliť. Všetky atómy toho istého prvku majú rovnaké vlastnosti a rovnakú hmotnosť. Atómy rôznych prvkov majú rôzne vlastnosti a rôznu hmotnosť. Pri tvorbe zlúčenín sa atómy prvkov zlučujú v pomere malých celých čísel.

atóm (Feynman, R.) – malá častica, ktorá je v neustálom pohybe. Z takýchto častíc sa skladajú všetky veci. Atómy sa vzájomne priťahujú, keď sú od seba trochu vzdialené, ale odpudzujú sa, keď sú tesne pri sebe.

Atómy majú polomer 1.10-10 m – 2.10-10 m (cf 755;17).

atóm (chémia) – atóm z chemického hľadiska – najmenšia častica látky, ktorú charakterizuje

• atómové (protónové) číslo Z,
• nukleónové (hmotnostné) číslo A.

Spojením dvoch alebo viacerých rovnakých alebo rôznych atómov chemickou väzbou vzniká molekula.

atomistika (fyzika) − atómová fyzika.

ATP – adenozíntrifosfát.

atribút (informatika) – špecifikácia, definujúca vlastnosť objektu, prvku alebo súboru.

:: atribút objektu (informatika), atribút prvku (informatika).

atribút objektu (informatika) – atribút, skladajúci sa z mena a hodnoty.

atribút prvku (informatika) – atribút, skladajúci sa z typu alebo mena triedy.

audit lat. – preskúmanie, overenie.

audit (účtovníctvo) – (od 20. stor.) overenie správnosti účtovej uzávierky.

audit štatutárny (účtovníctvo) − overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie individuálnej výročnej správy alebo konsolidovanej výročnej správy podľa zákona o účtovníctve alebo aj na základe rozhodnutia účtovnej jednotky, ktorá nemá povinnosť overovania individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovania individuálnej výročnej správy alebo konsolidovanej výročnej správy.

Austrália − najmenší svetadiel nachádzajúci sa medzi Tichým a Indickým oceánom, súčasť Austrálie a Oceánie.

 :: filozofia austrálska, geografia.

Austrália a Oceánia – Austronézia – svetadiel, ktorý sa skladá z Austrálie a Oceánie (tiež označovaných ako svetadiel).

:: geografia.

autogram gr. − vlastnoručný podpis alebo vlastný rukopis.

automat gr. – zariadene schopné riadiť nejakú činnosť alebo funkciu samočinne (bez trvalej účasti človeka) (153;191).

 :: automat (informatika).

automat (informatika) – programom riadený stroj alebo zariadenie, ktoré samočinne vykonáva postupnosť operácií podľa vopred pripravených inštrukcií uložených v pamäti. Automatom je napr. číslicový počítač, obrábací stroj s číslicovým riadením, robot...

automatizácia gr. − zavádzanie automatických systémov do činností rôzneho druhu.

 :: kybernetika, mechatronika.

automobil gr.+lat. – bezkoľajové motorové vozidlo, najmenej štvorkolesové, určené na prepravu osôb alebo nákladov.

Automobil sa skladá z dvoch hlavných častí:

• chassis (spodok, podvozok),
• karoséria.

:: prevodovka, vedenie2.

autor lat. − pôvodca niečoho; tvorca diela určeného príjemcovi. Môže ísť o autora literárneho, maliarskeho, hudobného, vedeckého a podobne diela, o autora článku alebo štúdie atď.

 :: právo autorské.

autorita lat. − vážnosť niekoho alebo niečoho (napr. inštitúcie) uznávaná na báze uvedomovania sa ich vplyvu.

averz lat. – vonkajšia predná strana, líce; opak: reverz čiže rub.

 :: averz mince.

averz mince – lícna strana mince, jej predná strana. Na obr. je averz mince 1 € napravo:

Poznámka: podľa iných zdrojov (napr. Avers a revers, in: Wikipedie) je to naopak (cf aj Averz, in: Numizmatický slovník).

 :: numizmatika, reverz mince.

averzia lat. − odpor, nechuť, silná antipatia voči niečomu alebo niekomu, nezriedka tolerovaná u seba a odmietaná u druhých: môj alebo náš odpor k niekomu/niečomu je „dobrý“, „oprávnený“, odpor druhých „zlý“, „neoprávnený“.

axióma (matematika) − základná veta − tvrdenie, ktoré považujeme za pravdivé bez dôkazu.

Pojmy a vzťahy, ktoré axiómy obsahujú, sa nazývajú základné (primitívne) pojmy matematickej teórie. Tieto pojmy sa nedefinujú, považujú sa za zavedené (úplne charakterizované) sústavou axióm, napr. v euklidovskej geometrii je to pojem bodu, priamky, roviny...

 :: axióma extenzionality (teória množín).

axióma extenzionality (teória množín) – množiny, ktoré majú rovnaké prvky, sa rovnajú.

 :: matematika.

azbuka rus. – alfavit, ruská abeceda:

staré ruské písmená:

Ázia – súčasť Starého sveta, východná časť euroázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 43,82 mil km2, asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom. Hranica s Európou a s Afrikou prebieha po pohorí a rieke Ural, Kaspickým morom, zníženinou Manyča, Azovským morom, Kerčským prielivom, Bosporom, Marmarským morom, Dardanelami, Egejským morom, východnou Suezskou šijou, Červeným morom a prielivom Bab-al-Mandab.

V Ázii, ktorá je značne členitá, sa vyvíjala spoločenská organizácia síce nerovnomerne, ale – v porovnaní s inými kontinentmi sveta – omnoho rýchlejšie. Najmä v oblastiach Prednej Ázie (Chetiti), Strednej Ázie (v povodí Eufratu a Tigrisu) a na Ďalekom východe (India, Čína, Japonsko). V 3. tis. pr. n. l. vznikali prvé civilizácie na Strednom východe, v 20. stor. pr. n. l. sa vytvárala civilizácia v Číne a Indii.

Ázia predstavuje jednu z hlavných kolísok ľudstva vôbec a mongoloidnej rasy zvlášť.

 :: Ázia juhovýchodná, Ázia juhozápadná, Ázia južná, Ázia severná, Ázia východná, Ázia západná, filozofia ázijská, geografia, Ruská federácia, Rusko, Sibír.

Ázia juhovýchodná – subregión Ázie východne od Indie, južne od Číny, západne od Novej Guiney a severne od Austrálie tvorený týmito krajinami:

• Brunej,
• Mjanmarsko,
• Kambodža,
• Indonézia,
• Laos,
• Malajzia,
• Filipíny,
• Singapur,
• Thajsko,
• Vietnam,
• Východný Timor.

 :: geografia, história, jazyky sinotibetské.

Ázia juhozápadná – Blízky východ – rozhranie Ázie, Afriky a Európy rozprestierajúce sa na Arabskom polostrove a polostrove Malá Ázia a zahrnujúce tieto krajiny:

• Turecko,
• Cyprus,
• Sýria,
• Libanon,
• Izrael,
• Jordánsko,
• Saudská Arábia,
• Jemen Omán,
• Spojené arabské emiráty,
• Katar,
• Bahrajn,
• Kuvajt,
• Irak,
• Irán,
• Gruzínsko,
• Arménsko,
• Azerbajdžán.

Ázia južná – južný geopolitický región ázijského svetadielu, zo západu na východ postupne ohraničený západnou Áziou, strednou Áziou, východnou Áziou a juhovýchodnou Áziou a pozostávajúci z týchto štátov:

• Bangladéš,
• Bután,
• India,
• Nepál,
• Pakistan,
• Srí Lanka.

Ázia severná – región Ázie zahrnujúci ázijskú časť Ruska, najmä s jeho sibírskou oblasťou; niekedy sa sem zaraďuje aj Mongolsko.

Ázia stredná – rozlične vymedzovaná vnútrozemská oblasť Ázie zahrnujúca tieto krajiny resp. oblasti (jedna z možností vyčlenenia):

• Uzbekistan,
• Turkménsko,
• Tadžikistan
• Kirgizska,
• južný Kazachstan,
• západná časť Ujgurskej autonómnej oblasti,
• Mongolsko,
• západná Čína,
• Tibet
• severovýchodný Irán,
• Afganistan,
• západný Pakistan.

 :: jazyky sinotibetské, Skýti.

Ázia východná – subregión Ázie, geograficky tvoriaci oblasť na východ od výrazného pásma veľhôr a veľkých púští rozdeľujúcich Áziu za severu na západ a zahrnujúci tieto štáty:

• Čínska ľudová republika,
• Taiwan (Čínska republika),
• Kórejská republika,
• Kórejská ľudovodemokratická republika,
• Japonsko,
• Mongolsko.

Z kultúrneho hľadiska východná Ázia zahrnuje Čínu (vrátane Hongkongu, Taiwamu, Maca a Singapuru), Japonsko, Kóreu, Mongolsko a Vietnam.

Rasovo je to domovina mongoloidného človeka.

Ázia západná − p. Blízky Východ.

☜ Hlavná časť A