obal elektrónovýenergetická hladina – súčasť štruktúry atómu, vnútri ktorej sa pohybuje elektrón okolo jadra atómu.


občan – pôvodne plnoprávny príslušník obce (polis), dnes člen štátne organizovanej spoločnosti s právami <oprávneniami> a povinnosťami stanovenými zákonom.

 :: jazyk štátny, právo, právo platné, štát.


obdobie ročné obdobie roka časť roka, prejavujúca sa opakovaným pravidelným charakterom počasia.

V miernom a polárnom pásme sa zvyčajne rozlišujú štyri ročné obdobia:

    • jar,
    • leto,
    • jeseň,
    • zima.


obdobie účtovné (finančníctvo) – kalendárny alebo hospodársky rok.


obchod – súčasť terciárneho sektoru národného hospodárstva pozostávajúca z činností podieľajúcich sa na sprostredkúvaní medzi výrobou a spotrebou. 

Obchod sa člení na tieto zložky:

    • vnútorný obchod,
    • zahraničný obchod,
    • burzový obchod,
    • devízový obchod,
    • splátkový obchod,
    • viazaný obchod,
    • zmenárenský obchod...

 :: abassamento (obchod), činnosť obchodná, ekonómia, ekonomika, trh.


obchod (ekonómia) obchodná činnosť alebo podnik, ktorý túto činnosť zabezpečuje; ako obchodná činnosť je to výmena tovarov v trhovej ekonomike; odvetvie národného hospodárstva.

 :: činnosť obchodná, EAN, obchod barterový, obchod zahraničný.


obchod barterový – vymieňanie tovaru za tovar.


obchod zahraničný – forma medzinárodných ekonomických vzťahov predstavujúca obeh tovarov a služieb (ich nákup a predaj) so zahraničím, to znamená tovarov a služieb, ktoré prekračujú štátne hranice. Zahraničný obchod tvorí časť národného hospodárstva danej krajiny a je to jeden zo spôsobov zapojenia hospodárstva krajiny so svetového hospodárstva a do medzinárodnej deľby práce v rámci svetovej ekonomiky.

Zahraničný obchod má dve časti:

    • export (vývoz),
    • import (dovoz).

Súčet hodnoty exportu a importu za určité obdobie tvorí obrat zahraničného obchodu.

Zahraničný obchod niekoľkých krajín je medzinárodný obchod.

Zahraničný obchod všetkých krajín sveta je svetový obchod.

Pravidlá, ktorými sa riadi zahraničný obchod štátu v rámci svetového obchodu, vymedzuje

    • zahraničnoobchodná politika štátu,
    • záväzky štátu, ktoré vyplývajú z jeho členstva v medzinárodných organizáciách,
    • podmienky a záväzky obsiahnuté v bilaterálnych a multilaterálnych zmluvách, ktorých je štát signatárom.

Opisom zloženia zahraničného obchodu krajiny z hľadiska skupín tovarov a služieb, ktoré sú v ňom zahrnuté, a odzrkadlením hospodárskej štruktúry krajiny je komoditná štruktúra zahraničného obchodu: vo vývoze prevažuje tovar, ktorý sa v krajine vyrába, a v dovoze suroviny a hotové výrobky, ktorých má krajina nedostatok.

Opisom zloženie obchodu z hľadiska toho, odkiaľ sú tovary a služby dovážané a kam sa vyvážajú je teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu, ktorá závisí najmä od

    • historických väzieb,
    • geografickej polohy štátu,
    • politickej orientácie štátu,
    • komoditnej štruktúry zahraničného obchodu.


Obchodná ulica v Bratislave ulica v Starom meste v Bratislave, blízko historického centra, tvoriaca predĺženie Michalskej ulice a končiaca pri Kollárovom námestí; jej súčasné domy boli vybudované počas 18.21. storočia.

 :: geografia.


objavenie problému – prvý krok vo vedeckom výskume; vždy bude musieť závisieť od podvedomých intuitívnych pocitov, ktoré nám vnuknú vedomie, že spomedzi tisícov javov, ktoré vidíme, ten alebo onen skrýva kľúč k niečomu veľkému a celkom novému. Je to dohad spočívajúci bez zvláštneho rozmýšľania na všetkom tom, čo sme dovtedy skúsili. Avšak nič viac ako dohad, no nie plánovaný, logickou činnosťou kontrolovaný proces. Je divné, že vo vede, v najintelektuálnejšej aktivite človeka, prvý a najrozhodujúcejší krok má závisieť od nejasného predvídania. Je to však tak a mali by sme si to priznať (406;24 – 25).

 :: veda.


objekt astronomický – prirodzene sa vyskytujúca gravitačne viazaná štruktúra existujúca podľa súčasného poznania vo vesmíre. Astronomické objekty sú buď jednotlivé astronomické telesá, alebo sa môžu skladať z viacnásobných nezávislých astronomických telies alebo astronomických objektov. Astronomické objekty zaujímajú určitú pozíciu v priestore.

K astronomickým objektom sa zvykne zaraďovať:

 – astronomické teleso,

 – hviezdokopa,

 – hmlovina,

 – galaxia,

 – medzihviezdna hmota.

 :: astronómia, entita fyzická.


objekt fyzický – hmatateľný topografický objekt, ako vrch, rieka, budova, nivelačná značka...


objekt fyzikálny materiálny objekt tvoriaci súčasť predmetu fyziky; môže to byť fyzikálny systém, fyzikálny jav alebo fyzikálny proces.

Rozlišujú sa tieto fyzikálne objekty:

Príklad fyzikálneho objektu: teleso, pole.

Merateľné vlastnosti fyzikálnych objektov, ich stavy alebo zmeny sú fyzikálne veličiny.

 :: častica klasická (fyzika), fyzika, jav fyzikálny, objekt mikrofyzikálny, pohyb (fyzika), priestor fyzikálny, systém fyzikálny, tenzor, vlna, žiarenie tepelné.


objekt geometrický matematický objekt, ktorý je súčasťou predmetu geometrie.

 :: bod (geometria), geometria, poznatok geometrický, vlastnosť geometrická.


objekt hmotný (fyzika) objekt existujúci buď vo forme látky alebo vo forme poľa a vyznačujúci sa základnou vlastnosťou hmotnosť.

Všetky hmotné objekty sú v neustálom pohybe, čo znamená, že stále menia s časom svoju polohu vzhľadom k určitému telesu a ich vlastnosti a stavy takisto ustavične podliehajú zmenám.

Hmotné objekty existujú v priestore; napríklad určitý priestor zaujíma svojím objemom každé teleso.

S hmotným objektom je nerozlučne spätá energia: hmotný objekt určitej hmotnosti obsahuje vždy aj určitú energiu.

Ak od rozmerov a tvaru hmotného objektu pri riešení fyzikálnej úlohy abstrahujeme, označujeme ho ako hmotný bod. Ak takéto zjednodušenie nemožno urobiť, tak musíme uvažovať hmotný objekt konkrétneho tvaru a objemu, čiže tuhé teleso (cf 212;73).


objekt informačný objekt, ktorý je nositeľom informácie. Súbor informačných objektov a vzťahov medzi nimi tvorí informačný priestor.

 :: informatika.


objekt kultúrny – pôvodný hmotný alebo duchovný doklad, majúci schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji spoločnosti a majúci trvalý vedecký, historický, kultúrny alebo umelecký význam. Môže to byť aj prírodnina, ktorá má schopnosť vypovedať o vývoji prírody a má trvalý vedecký a historický význam (Zákon č. 206/2009 Z. z.Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., Čl. I, § 2 (1) 28.4.2021)

 :: kultúra.


objekt kvantovýobjekt mikrosveta (kvantového sveta) vyznačujúci sa kvantovými vlastnosťami:

    • má určitý stav s dvoma hraničnými úrovňami,
    • nachádza sa v superpozícii svojho stavu do okamihu merania,
    • preväzuje sa s inými objektami tvoriac kvantový systém,
    • vyhovuje teoréme zákazu klonovania: nemožno skopírovať stav objektu.


objekt makroskopický – makroobjekt – fyzikálny objekt pozostávajúci z 1023 až 1024 častíc. Pochopenie makroskopických telies umožnil objav atomárnej štruktúry hmoty a komplikovanej stavby atómov a atómových jadier, na báze ktorého vznikla molekulárnokinetická teória plynov, teória tuhej fázy a ď.

 :: fyzika.


objekt matematický – súčasť predmetu matematiky tvorená osobitným typom mysleného, idealizovaného objektu, ktorý je výsledkom abstrahovania od špecifických zvláštností materiálnych objektov.

Každý matematický objekt je spravidla pomenovaný, t. j. má svoj názov alebo meno a často je označený nejakým matematickým znakom. Napríklad tento na obrázku zobrazený matematický objekt



je pomenovaný odborným názvom/termínom trojuholník a označený matematickým znakom/symbolom ∆ ABC, ktorý čítame: trojuholník ABC.

K matematickým objektom patrí: číslo, geometrický útvar, vektor, funkcia, matica, súmernosť, tranzitívnosť, operácia, množina, graf, topologický priestor, vektorový priestor, grupa, veličina atď.

Súčasná matematika tieto objekty zoskupuje podľa ich spoločných vlastností do určitých tried (trieda množín, grúp, vektorových priestorov, grafov, topologických priestorov atď.) a odhaľuje rozličné typy vzťahov medzi prvkami tej istej triedy objektov.

Súhrn matematických objektov tvorí priestor.

Výsledkom poznania podstaty matematického objektu je matematický pojem (tohto objektu)1).

Vlastnosti vzťahov medzi matematickými objektmi skúma teória kategórií.

 :: algoritmus, funkcia vlnová (teória kvantová), matematika, matica (matematika), model (matematika), myslenie matematické, objekt geometrický, operácia s matematickými objektmi, písmeno (matematika), systém dynamický, útvar významový matematický, vlastnosť matematická, vzťah matematický.

_____________

1) Rozdiel medzi matematických objektom a matematickým pojmom avizuje napríklad veta: „S pojmom polynomická funkcia ste sa ešte pravdepodobne nestretli. Ak aj nie, so samotnými polynomickými funkciami určite áno.“


objekt materiálny (fyzika) hmotný objekt (fyzika) častica alebo súbor častíc látky a častíc poľa vzájomne spolu interagujúcich.


objekt megafyzikálnyfyzikálny objekt tvoriaci súčasť predmetu megafyziky (fyziky megasveta), ktorá je sčasti prístupná pozorovaniu najsilnejšími optickými ďalekohľadmi alebo rádioteleskopmi, prijímajúcimi rádiové vlny z veľmi vzdialených miest kozmického priestoru. K megafyzikálnym objektom sa zaraďujú:

    • galaxie,
    • skupiny galaxií...


objekt mechanický najjednoduchší – objekt, ktorý v matematickej schéme môžeme charakterizovať bodom.

 :: fyzika, mechanika.


objekt meraný hmotný útvar, o ktorom chceme meraním získať nový poznatok (76;85).


objekt mikrofyzikálny mikroobjekt – fyzikálny objekt tvoriaci súčasť mikrosveta a sčasti prístupný pozorovaniu elektrónovými mikroskopmi, alebo sčasti možno jeho existenciu dokázať nepriamymi experimentálnymi metódami.

Mikrofyzikálnym objektom je:

molekula,

atóm,

ión,

atómové jadro,

elementárna častica.

 :: fyzika.


objekt mimozemský – rozlíšiteľná časť mimozemského priestoru, napr. planéta Merkúr, kráter na Mesiaci, kaňon na Marse atď.


objekt prírodnýtopografický objekt, ktorý nevytvoril ani významne nemodifikoval človek, napr. rieka, les, vrch...


objekt riadenia objekt, ktorý sa snažíme riadiť alebo ktorý riadime, napr. zložitý ekonomický systém, technologický proces, robotický systém s umelou inteligenciou atď.

 :: riadenie, systém riadený.


objekt stavebný (stavebníctvo) priestorovo ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby, plniaca určenú funkciu, napr. škola, rodinný dom, most...


objekt technický špecifický materiálny objekt s cieľovým funkčným správaním a pozostávajúci z jednoduchších ucelených a samostatne vytváraných častí, z ktorých základnými časťami sú súčiastky a nadradenými časťami dielce, montážne skupiny, agregáty, konštrukčné celky, strojové zariadenia (stroje), strojové linky a strojové komplexy. Podstatné prvky technického objektu, jeho vlastnosti, štruktúra a fungovanie sú rozlíšiteľné a kvantitatívne opísateľné ako veličiny.

Na technickom objekte možno definovať technický systém.


objekt topografický – súčasť o predmetu topografie tvorená rozlíšiteľnou časťou zemského povrchu alebo mimozemského priestoru, napr. mimozemský objekt, geografický objekt, hydrografický objekt, antropogénny objekt, prírodný objekt, fyzický objekt, podmorský objekt...


objekt vesmírny astronomický objekt alebo kozmický aparát nachádzajúci sa za hranicami atmosféry Zeme.

K prirodzeným vesmírnym objektom patria hviezdy, planéty a ich družice, asteroidy, kométy atď. 

K umelým vesmírnym objektom patria kozmické zariadenia, posledné stupne rakiet-nositeľov a ich časti.

 :: astronómia, vesmír.


objem – veľkosť časti priestoru vyjadrená kubickými alebo dutými mierami; priestorový rozmer telesa.

 :: meter kubický, objem telesa.


objem telesačíslo udávajúce priestorovú veľkosť telesa v určitých jednotkách.

Jednotkou objemu je kocka s hranou rovnou jednotke dĺžky, napr. 1 m. 1 cm.

Objemy sa všeobecne vypočítavajú integrovaním.

 :: fyzika, geometria, matematika, meter kubický.


oblasť vymedzené územie; časť tela a jej okolie; okruh činnosti, záujmu, odbor, sféra, úsek.

 :: obasť, in: Hlavná časť, oblasť (geomorfológia).


oblasť (geomorfológia) – jednotka piatej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení povrchu Zeme v podobe, v akej sa toto členenie obvykle uplatňuje na Slovensku. Nadradenou jednotkou je subprovincia, podradenou celok.

Oblasť je geologicky aj orograficky jednotnejšia ako subprovincia. Stále ide väčšinou o územie, rozlohou presahujúce jedno pohorie. Do rovnakej oblasti spadá tak hlavná horská skupina, ako aj k nej priliehajúce podhorie.

Príklady: Slovenské rudohorie, Slovenské stredohorie, Podunajská nížina (zdroj: Oblasť (geomorfológia), in: Wikipédia (23. 2. 2021)).


obligátny lat. 1. záväzný, povinný; 2. obvyklý, pravidelný.


obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom.

 :: mapa hviezdna, obloha hviezdna, obzor.


obloha hviezdna hviezdnatá obloha obloha posiata hviezdami, na ktorej vidno hviezdy:


obor (čeština) odbor, odvetvie; oblasť, okruh.


obor (matematika) skupina, množina, napr. obor čísel, obor funkcie atď.


obor funkcie (matematika) jedna z množín funkcionálne usúvzťažnených, definičný obor funkcie alebo obor hodnôt funkcie.


obor funkcie definičný obor definície funkcie množina, na ktorej je definovaná funkcia, množina argumentov funkcie, množina, ku každému prvku ktorej, zvanému argument funkcie alebo vzor, je podľa určitého predpisu priradený jeden prvok z oboru hodnôt funkcie, zvaný hodnota funkcie.

 :: matematika.


obor hodnôt funkcie obor funkčných hodnôt, angl. range of function – množina obrazov prvkov definičného oboru funkcie zvaných vzory.

 :: matematika.


obraz prvku prvok množiny priradený zobrazením prvku zobrazovanej množiny nazývanému vzor.


obraz prvku definičného oboru funkcie (matematika) výsledok aplikovania funkcie na nejaký prvok definičného oboru funkcie.


obraz psychický – súčasť predmetu psychológie spočívajúca v duševnom zážitku, majúcom charakter obrazu javov; je to zmyslový alebo myšlienkový obraz skutočnosti: pocit, vnem, predstava, myšlienka.


obraz sveta jazykovývýznamový útvar tvorený interpretáciou sveta fixovanou v jazyku alebo špecifickým poňatím reality v myslení daného spoločenstva, ktoré sa dá vyčítať z jeho jazyka a z textov v ňom vytvorených (666).

 :: filozofia jazyka, jazyk, lingvistika.


obraz umelecký – výsledok umelcovej schopnosti tvoriť v podobe znakového systému stelesneného prvkami média toho ktorého druhu umenia, v súlade s čím sa aj potom hovorí o literárnom obraze, o obraze v maliarstve, v hudbe, v divadelnom umení atď., pričom zakaždým ten ktorý umelecký obraz v sebe spája osobné, subjektívne, so všeobecne platným, objektívnym vedno zaujímajúc ku skutočnosti  (zahrnujúcej i významový svet umelca) mimetický čiže napodobňovací vzťah.

 :: dielo umelecké, druh umelecký, umenie.


obrazec plošné schematické znázornenie niečoho.

 :: geometria, obrazec (planimetria), obrazec geometrický.


obrazec (planimetria) – zjednotenie ohraničenej oblasti v rovine a jej hranice (168;43).


obrazec geometrický plošné schematické znázornenie niečoho, ktoré je súčasťou predmetu geometrie.


obsah (geometria) veľkosť časti plochy vyjadrená štvorcovými jednotkami.

 :: matematika, obsah plošný.


obsah plošný – obsah plochy; napr. plošný obsah štvorca možno matematicky reprezentovať výrazom a2.


obvinený – predpokladaný páchateľ trestného činu od momentu, keď sa proti nemu vznieslo obvinenie; pred vznesením obvinenia bol podozrivý.

 :: právo.


obvod elektrický vodivé spojenie prvkov tvoriace uzavretú cestu pre elektrický prúd.

 :: elektrotechnika.


obvod elektronický vzájomné spojenie elektronických súčiastok tak, aby nimi mohol pretekať elektrický prúd po pripojení zdroja elektrickej energie; elektronický obvod musí obsahovať aspoň jeden elektronický prvok.

 :: elektronika, elektrotechnika.


obvod integrovaný miniaturizovaný elektronický obvod obsahujúci aktívne i pasívne obvodové prvky zhotovené na jednom polovodivom kryštáli (napr. Si alebo GaAs); na 1 mm2 pripadá až niekoľko tisíc miniatúrnych tranzistorov, kondenzátorov a rezistorov (cf 16;294).

 :: elektrotechnika.


obvod logický – obvod, realizujúci logické funkcie pomocou diskrétnych súčiastok, ako tlačidlá, diódy, tranzistory, alebo integrovaných obvodov.

Základným logickým obvodom je logický člen; základný logický obvod má aspoň jeden vstup a jeden výstup a transformuje vstupný dvojhodnotový logický signál podľa určitej elementárnej logickej funkcie.


obzorhorizontčasť zemského povrchu a oblohy pozorovaná z určitého bodu.


oceán gr.>lat. – v širšom zmysle svetový oceán, v užšom zmysle časť svetového oceánu – Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán, Južný oceán.

 :: kôra oceánska, Zem.


oceán svetový – svetové more – súhrn vodnej hmoty na povrchu Zeme s výnimkou vôd na súši (vodných tokov a vodných plôch) a vody viazanej v mineráloch a horninách (najmä podzemnej vody), v biosfére a v atmosfére (vo forme vodnej pary).

Svetový oceán pokrýva 71 % povrchu Zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku 3 000 m.

Svetový oceán sa delí na päť oceánov:


Oceánia – súčasť Austrálie a Oceánie (tiež považovaná za svetadiel), pozostávajúca zo súboru súostroví v Tichom oceáne medzi (vrátane) Palau, Novou Guineou, Novou Kaledóniou, Novým Zélandom, Veľkonočným ostrovom, Havajom, Midwayom a Wakeom.

:: geografia.


očnica (anatómia človeka) – kostená jamka, v ktorej je umiestnená očná guľa.


odbor oblasť, sféra; odvetvie, väčšie oddelenie úradu, ústavu, spolku ap., sekcia; okruh, pole pôsobnosti, odvetvie činnosti, disciplína.

 :: odbor činnosti, odbor matematický, odbor študijný, odbor vedný, odborník, príprava odborná, príručka.


odbor činnosti – odvetvie činnosti, sféra reality, v ktorej sa daná činnosť vykonáva.

 :: sektor.


odbor matematický odbor matematiky ten ktorý zo siedmych hlavných odborov matematiky:

    1. základy matematiky,
    2. algebra,
    3. teória čísel,
    4. matematická analýza,
    5. topológia,
    6. geometria,
    7. numerické a grafické metódy.

Matematické odbory sa ďalej členia na matematické disciplíny (30;21).

 :: matematika.


odbor študijný – zameranie odbornej prípravy na stredných školách a vysokých školách podľa požiadaviek príslušného povolania a zamestnania.


odbor vedný vedecká disciplína teoreticky a empiricky zdôvodnená, historicky vzniknutá, relatívne stála štruktúrna jednotka vedy. Je súčasťou vedy vo všeobecnom zmysle charakterizovanou špecifickým predmetom a metódou bádania.

Vedný odbor je vyvíjajúci sa systém vedeckých poznatkov o určitej oblasti skutočnosti a zároveň aj základná forma organizácie vedeckej práce. Vo vednom odbore sa formuje predmetná a metodologická jednota výskumu v danej oblasti vedeckého bádania

 :: disciplína špeciálnovedná, kniha odborná, veda, výskum vedecký.


odborníkosoba dobre sa vyznajúca v istom odbore, vynikajúca zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti.


odčítanie (matematika) odčitovanie, subtrakcia, subtrahovanie – aritmetická operácia, ktorú zapisujeme ab = c, kde číslo a, nazývame menšenec, číslo b nazývame menšiteľ, číslo c rozdiel a zápis čítame a mínus b sa rovná c. Ak sa operácia označuje znakom – (čítaj: mínus), nazýva sa odčítanie.


odev – oblečenie, šaty – súhrn predmetov slúžiacich na pokrytie ľudského tela.


odmocniteľčíslo, ktorým sa odmocňuje.

 :: matematika.


odmocňovanie operácia, ktorá je opakom umocňovania.

 :: matematika, odmocniteľ.


odovzdávanie dávanie, podávanie.s


odpor elektrický – vlastnosť látky klásť odpor elektrickému prúdu.

 :: elektrotechnika, fyzika, zákon Ohmov.


odsek elipsy (matematika) – plocha obmedzená oblúkom elipsy a jej tetivou.


odsek kruhu (matematika) – plocha obmedzená oblúkom kružnice a jej tetivou.


odsek paraboly (matematika) – plocha obmedzená oblúkom paraboly a jej tetivou.


odtieňjemné odstupňovanie medzi javmi toho istého druhu, jemný rozdiel, nuansa; nádych, náznak.


odvetvie úsek, odbor.

 :: odvetvie hospodárstva národného, odvetvie matematiky, odvetvie právne, odvetvie priemyselné


odvetvie hospodárstva národného úsek národného hospodárstva tvorený súborom podnikov s rovnakým alebo príbuzným predmetom činností.

 :: baníctvo, doprava (ekonómia), ekonómia, stavebníctvo.


odvetvie matematiky – tá ktorá z častí matematiky, ktoré sa pôvodne vyvinuli z potreby uskutočňovať výpočty pre potreby obchodu (algebra), merať pozemky (geometria), predpovedať astronomické udalosti (analýza).


odvetvie právne časť práva alebo právneho poriadku vyčlenená podľa kritéria predmetu právnej regulácie, kritéria právneho inštitútu a princípov a podľa kritéria akceptovateľnosti samostatnosti právneho odvetvia zo strany odbornej verejnosti.

V každom právnom odvetví plní najdôležitejšiu úlohu základný právny predpis zvaný aj kódex, napr. v občianskom práve občiansky zákoník, v hmotnom trestnom práve trestný zákoník atď.

Od dôb rímskeho práva sa vyčleňuje

  právo verejné (ius publicum)

a

  právo súkromné (ius privatum).

Ďalšie právne odvetvia sú:

    • hmotné právo,
    • procesné právo;
    • finančné právo
      • rozpočtové právo,
      • daňové a poplatkové právo,
      • colné právo,
      • bankové a menové právo,
      • devízové právo,
      • právo finančného trhu;
    • medzinárodné právo súkromné;
    • občianske právo
      • dedičské právo,
      • právo duševného vlastníctva,
      • konkurzné právo,
      • rodinné právo;
    • obchodné právo;
    • pracovné právo
      • právo sociálneho zabezpečenia;
    • správne právo
      • konfesné právo,
      • právo životného prostredia;
    • trestné právo;
    • ústavné (alebo štátne) právo
      • európske právo,
      • medzinárodné právo verejné;
    • kánonické právo;
    • rímske právo...

Z ďalších hľadísk sa vyčleňuje

    • objektívne právo,
    • subjektívne právo;
    • medzinárodné právo,
    • vnútroštátne právo;
    • nepísané (obyčajové) právo,
    • písané právo;
    • pozitívne (alebo platné) právo,
    • prirodzené právo.


odvetvie priemyselné odvetvie národného hospodárstva tvorené súhrnom špecializovaných výrobných jednotiek alebo samostatných výrob resp. skupinou priemyslových podnikov, ktoré vyrábajú výrobky s rovnakým ekonomickým určením a na ich výrobu sa používajú rovnaké druhy surovín a materiálov alebo rovnaký technologický proces.

 :: priemysel.


odvodenie vety (matematika) – dospenie k vete správnym logickým postupom z platných predpokladov.


oheň – plameň – úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom.

 :: oheň besedný, oheň táborový.


oheň besedný – väčší oheň považovaný niekedy aj za najjednoduchší typ táborového ohňa, ktorý nemá slávnostný charakter, no nepripravuje sa na ňom ani teplá strava alebo nápoje (na rozdiel od kuchynského ohňa).


oheň táborový – táborák, táborová vatra – zvyčajne slávnostná spoločenská udalosť obradnej povahy, usporiadavaná počas táborenia v prírode rôznymi zoskupeniami ľudí (voľným zoskupením, organizáciou, spolkom, hnutím...). Jeho zmyslom je zdôrazniť mimoriadnosť nejakej spoločenskej udalosti, prejaviť ritualizovaným spôsobom úctu k ohňu ako takému a k tomu, čo všetko oheň v živote človeka znamená alebo symbolizuje.


ohm vm odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


ohýbanie (lingvistika)flexiaskloňovanie a časovanie.


ochorenie kratšia choroba.

 :: medicína, ochorenie infekčné, ochorenie psychické.


ochorenie infekčné ochorenie, spôsobované mikróbmi, ktoré osídľujú telo, a následne sa v ňom množia a rozširujú. Infekciu môžu vyvolávať baktérie, vírusy, prípadne parazity.

 :: COVID-19, medicína.


ochorenie psychické – duševné ochorenie, duševná choroba – súčasť predmetu psychiatrie tvorená ochorením vznikajúcim spolupôsobením biochemických procesov odohrávajúcich sa v mozgu, genetických faktorov, sociálnych faktorov a individuálnych psychologických čŕt človeka. Vplyv na vznik duševných ochorení majú aj psychotropné alebo psychoaktívne látky, pôsobiace na telesné funkcie a centrálny nervový systém. Psychické ochorenia zhoršujú kvalitu života.

Vyčleňujú sa tieto skupiny psychiatrických ochorení:

Organické a symptomatické duševné poruchy

    • duševné poruchy a poruchy správania vyvolané užívaním psychoaktívnych látok
    • schizofrénia a iné psychotické poruchy
    • afektívne poruchy (poruchy nálady)
    • neurotické poruchy, poruchy vyvolané stresom a somatoformné poruchy
    • poruchy fyziologických funkcií (poruchy príjmu potravy, poruchy spánku)
    • sexuálne dysfunkcie (ženské, mužské), parafílie, porucha pohlavnej identity a ď.
    • poruchy osobnosti



okno oblok zasklený otvor v stene určený na osvetľovanie a vetranie miestnosti.


okno (technika výpočtová) podstatný stavebný a ovládací prvok grafických používateľských rozhraní tvorený obdĺžnikovou oblasťou obrazovky, väčšinou s plynule meniteľnou veľkosťou, s ktorou možno plynule manipulovať po obrazovke.

Okno umožňuje pozorovať realizáciu vlastného programu aplikácie vyskytuje sa v ňom menu, nástroje, pracovná obrazovka ap.

V hornej časti okna je titulná lišta.


oko (Ježiš Kristus) p. Reč na vrchu.


oko (somatológia)zmyslový orgán, ktorý rozoznáva 

tvar,

farbu,

veľkosť,

vzdialenosť,

pohyb predmetov v okolí.

Oko sa skladá z očnej gule s priemerom 2,5 cm umiestnenej v očnici.

 :: oko ľudské.


oko ľudské – lat. organum visus – zrakový analyzátor, zrakový orgán, pomocou ktorého človek získava najviac informácií. Ľudské oko sa skladá z očnej gule (bulbus oculi) so zrakovým nervom (musculus opticus) a prídatných orgánov (organa oculi acessoria):

      • svaly očnej gule (musculus bulbi),
      • obočie (supercilium),
      • viečka (palpebrae),
      • spojivka (tunica conjunctiva),
      • slzný aparát (apparatus lacrimalis).

Celý tento zrakový orgán okrem vyšších zrakových dráh a centier je uložený v očnici (orbita), v kostenej schránke tvaru štvorbokej pyramídy.

Vlastná očná guľa (bulbus oculi) je pevná väzivová schránka guľového tvaru o priemere asi 24 mm, ktorá je v prednej časti viac vyklenutá. Možno v nej rozoznať dve časti: stenu očnej gule a obsah očnej gule.

Stenu očnej gule tvoria tri na seba nasadajúce vrstvy.

Povrchová väzivová vrstva je vpredu tvorená rohovkou (cornea) zaberajúcou jednu šestinu obvodu, čo je vlastne jedna dvanástina povrchu. Je to priehľadné bezcievne tkanivo takmer kruhového tvaru, ktoré svojím obvodom v mieste limbu prechádza v bielko.

Bielko (sclera) je nosná konštrukcia bulbu, ktorá chráni vnútroočné tkanivo. Je to tuhá väzivová blana mliečnobielej farby zaberajúca päť šestín obvodu očnej gule.

Stredná cievnatá vrstva je uveálny systém, skladajúci sa z troch častí:

    • choroidea,
    • corpus ciliare,
    • iris.

Celkovo ma uvea funkciu vyživovať oko a funkciu termickú a optickú (funkcia fotografickej komory). Riasnaté teliesko (corpus ciliare) je prstencový útvar trojuholníkového prierezu zodpovedajúci za tvorbu komorovej vody a uplatňujúceho sa v aktívnej zložke akomodácie.

Dúhovka (iris) je kruhovitý útvar v strede s otvorom (zornica), plniaci úlohu optickej clony; reguluje prístup svetla do oka.

Cievnatka (choroidea) je cievnatá blana, ktorá zabezpečuje výživu očnej gule.

Vnútorná nervová vrstva má dve časti. Sú to slepá časť sietnice (pars cocea serrata) oddelená zubatou čiarou (ora serrata) od optickej časti sietnice (pars optica retinae).

Sietnica (retina) obsahuje svetlocitlivé elementy (tyčinky a čapíky), nervové a podporné bunky s vláknami, ktoré umožňujú vnem svetla. Na sietnici sa nachádza časť najostrejšieho videnia – žltá škvrna (macula lutea) uprostred ktorej je viditeľná jamka (fovea).

Obsahom očnej gule sú: komorová voda (humor aquosus), číra bezfarebná tekutina vypĺňajúca prednú a zadnú očnú komoru (camera anterior bulbi, camera posterior bulbi).

Šošovka (lens crystalina) je sklovito priehľadná bikonvexná šošovka, zadná plocha viac zakrivená než predná. Šošovka je vo svojej polohe upevnená závesným aparátom (zonula ciliaris).

Sklovec (corpus vitreum) je sklovito priehľadná rôsolovitá hmota. Neobsahuje bunky, cievy ani nervy.  (Zdroj: Stavba a funkcia ľudského oka, in: EUROOPTIK (21.4.2021))

:: telo človeka (somatológia), zrak.


oktáva (hudba) – samostatný úsek tónovej sústavy zložený z ôsmych pôvodných tónov, z ktorých sedem nasleduje za sebou a ôsmy je opakovaním prvého, ale už s dvojnásobným počtom kmitov.

Termín oktáva má tri významy:

    1. interval oktávy: vzdialenosť medzi 1. až 8. tónom tónového radu;
    2. druhý tón intervalu oktávy;
    3. celá množina tónov v rozpätí oktávy.


ontológia (informatika) výslovný (explicitný)  a formalizovaný opis určitej problematiky alebo predmetnej oblasti spočívajúci v jej formálnej a deklaratívnej reprezentácii obsahujúcej glosár (súbor definícií pojmov) a tezaurus (súbor definícií vzťahov medzi jednotlivými pojmami), čo vedno slúži na uchovávanie a odovzdávanie znalostí týkajúcich sa určitej oblasti reality.

Ontológie sa používajú v umelej inteligencii, v sémantickom webe, v softvérovom inžinierstve, v systémovom inžinierstve ako dátový model reprezentujúci určitú znalosť alebo jej časť.

Ontológia ako dátový model reality zahrnuje štyri typy prvkov:

    1. entity,
    2. kategórie,
    3. atribúty,
    4. väzby.

Ontológie (v informatickom zmysle) sa dne reprezentujú najmä formálnymi jazykmi ontológií sémantického webu, ako RDF, OWL, OntoUML, SBVR atď. (cf Ontology language, in: Wikipedia).

  I: Ontology (information science), in: Wikipedia.


opakovanie – opätovné stávanie sa.

 :: opakovanie periodické.


opakovanie periodické – pravidelné opakovanie – opätovné stávanie sa v pravidelných obdobiach.

Zákonité periodické opakovanie tých istých javov v ich časovej alebo priestorovej následnosti je rytmus.


opatrenie karanténne – protiepidemické opatrenie s cieľom zabrániť šíreniu infekcie; zahrnuje obmedzenie kontaktu osoby podozrivej z nákazy s okolím a stanovuje jej sledovanie a vyšetrovanie jej zdravotného stavu.

Karanténne opatrenia sú:

    • zvýšený zdravotný dozor,
    • zdravotný dohľad,
    • karanténa.

 :: medicína.


operácia algebrická matematická operácia, ktorej operandy i výsledky sú v tej istej množine. Formálne vyjadrené: algebrická operácia je zobrazenie Mn  M n-tej karteziánskej mocniny množiny M do množiny M.

 :: algebra,  matematika.


operácia aritmetická binárna operácia sčítania, odčítania, násobenia alebo delenia definovaná na množine reálnych čísel.

 :: aritmetika, matematika, úkon počtový.


operácia binárna (algebra) dvojmiestna operácia, dvojprvková operácia, dvojčlenná operácia, operácia s árnosťou 2 matematická operácia, ktorou sa ku každej usporiadanej dvojici prvkov (napr. dvojici čísel) z nejakej množiny priraďuje jediný tretí prvok (napr. ďalšie číslo) z tej istej množiny.

 :: matematika, operácia binárna na množine A.


operácia binárna na množine Azobrazenie ○ množiny A × A do množiny A, ktorá sa nazýva nosičom alebo nositeľom operácie ○.

Ak sa operácia označuje znakom + (čítaj: plus), nazýva sa sčítaním.

Ak sa operácia označuje znakom . (čítaj: krát), nazýva sa násobením.

 :: algebra, kompozícia prvkov x a y, matematika.


operácia hospodárska – hospodársky proces alebo hospodársky jav, ktorý sa uskutočňuje vo všetkých typoch podnikov v priebehu reprodukcie v štádiách výroby, výmeny, rozdeľovania a spotreby.

Hospodárske operácie sa vyjadrujú v peňažnom a naturálnom vyjadrení a zaznamenávajú v informačnom systéme podniku.

Hospodárska operácia, ktorá sa musí zachytiť v účtovníctve (zaúčtovať), sa nazýva účtovný prípad. 


operácia matematická matematický úkon, matematický výkon súčasť predmetu matematiky spočívajúca v operácii s matematickými objektmi.

 :: derivovanie (matematika), integrovanie (matematika), matematika, operácia algebrická, operácia binárna na množine A, operácia aritmetická, operácia množinová, operácia s matematickými objektmi, operácie s množinami, pravidlo matematické, výraz matematický, výsledok (matematika).


operácia množinová operácia definovaná na určitom systéme množín, spravidla na systéme všetkých podmnožín danej množiny, ktorá každej usporiadanej dvojici množín z daného systému priraďuje opäť množinu z danej množiny, napr. ak množina A je podmnožinou množiny B, tak prienik množín A a B je množina A.

 :: matematika, množina, operácie s množinami, prienik množín, teória množín.


operácia s matematickými objektmi – matematická operácia zložka alebo prvok matematickej činnosti; čiastkový úkon, ktorý vykonáva matematik na základe vlastných schopností, zručnosti a pomocou nástrojov, strojov a automatov; matematická operácia, napr. aritmetická operácia.

 :: matematika.


operácie s množinami – vyrátanie prieniku množín, vyrátanie zjednotenia množín a vyrátanie rozdielu množín (čiže odčítanie množín).

 :: matematika, teória množín.


operát (administratíva) – podrobne vypracovaný spis so všetkými prílohami.


operátor (genetika) – gén dirigujúci skupinu štrukturálnych génov a tvoriaci spolu s nimi operón.


operátor (informatika) – 1. osoba obsluhujúca výpočtové zariadenie; 2. funkčný znak pre aritmetické operácie (napríklad +, –, *, / ) a logické operácie (napríklad =, <, >, ą, and, not, or (28;267).


operátor (matematika) – 1. zobrazenie, priraďujúce prvku nejakého priestoru, napr. funkcii f, prvok iného priestoru, napr. funkciu g. Ak operátor označíme Â, môžeme písať

 f = g,

kde f X, g Y. Pôsobením operátoru  na f získavame g. V matematike sa hovorí, že na X je daný operátor Â, zobrazujúci priestor X do priestoru Y. Operátor sa zvyčajne označuje strieškou, napríklad Â, Ĥ, Î a pod.

Pokiaľ je Y množina reálnych alebo komplexných čísel, takže g je premenná reálnych alebo komplexných čísel, tak sa operátor  nazýva (reálny alebo komplexný) funkcionál.

 :: operátor hermitovský.

2. symbol matematickej operácie, cf operátor matematický.


operátor hermitovský prostriedok, pomocou ktorého sa v kvantovej mechanike matematicky modelujú pozorovateľné.

 :: fyzika, matematika.


operátor matematický symbol označujúci matematickú operáciu, napr. + (čítame: plus), (čítame: mínus), × (čítame: krát), : (čítame: delené) atď.

 :: matematika, operátor (matematika), symbol matematický.


oppidum lat. – veľký opevnený sídelný areál predstavujúci sídlisko mestského typu s funkciou administratívnou, výrobnou a obchodnou, ktoré v prípade ohrozenia slúžilo ako útočisko pre obyvateľov z okolitých neopevnených osád.

Takéhoto sídlisko vzniklo aj na území dnešnej Bratislavy na konci 2. stor. pr. n. l.

 :: oppidum bratislavské.


oppidum bratislavské – keltské (najskôr pravdepodobne bójske, neskôr norické) oppidum na dnešnom hradnom vrchu a (najmä) na východ od neho v Bratislave od konca 2. stor. pr. n. l. asi do začiatku 1. stor. n. l.


opracúvanie kovov elektroiskrové – metóda opracúvania kovov, pri ktorej sa využíva iskrový výbor (21;122).

Schéma obvodu pre elektroiskrové opracúvanie kovov:


K, A – elektródy,

C – kondenzátor,

R – odpor,

I – ampérmeter,

E – napätie.



 :: fyzika.


oprávnenie – 1. právo, právomoc; kompetencia; 2. dôvod, odôvodnenie na nejaký čin, postup ap. (496;442).


optika gr. – 1. náuka o viditeľnom svetle; 2. zobrazujúce prvky optických prístrojov; 3. uhol pohľadu, spôsob nazerania alebo vnímania.

 :: optika (fyzika), optika aktívna (astronómia).


optika (fyzika) odbor fyziky, ktorého predmetom sú fyzikálne aspekty optického žiarenia.

Optiku členia na tieto odbory:

    • fyzikálna optika,
    • kvantová optika,
    • vlnová optika,
    • geometrická optika,
    • fyziologická optika (optika videnia),
    • technická optika,
    • aplikovaná optika,
    • rádiometria,
    • fotometria,
    • kolorimetria,
    • optická spektroskopia,
    • nelineárna optika,
    • optoelektronika,
    • integrovaná optika,
    • vláknová optika.

 :: mriežka difrakčná, mriežka optická, predmet (optika), priehľadnosť, priesvitnosť, svietivosť (fyzika), štrbina (optika (fyzika)), vlastnosť optická, zariadenie optické, zrkadlo, zrkadlo polopriepustné.


optika aktívna (astronómia) – optika ďalekohľadu, ktorá koriguje videnie a scintiláciu pomocou laserového lúča a počítača.


orba základné spracovanie pôdy pluhom, pri ktorom sa ornica obracia, drobí, miesi a kyprí, čím sa zlepšujú vzdušné, vlahové a tepelné pomery v pôde, zaorávajú organické pozberové zvyšky, hnojivá a zlepšujú sa fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy.

 :: poľnohospodárstvo.


orbitál (fyzika atómového obalu) – 1. atómový orbitál – vlnová funkcia jedného elektrónu v atóme; v danom atóme môžu mať rovnaký orbitál najviac dva elektróny s opačne orientovanými spinmi; 2. oblasť najpravdepodobnejšieho výskytu elektrónu okolo jadra atómu.

 :: fyzika, hladina energetická.


ordoizmus lat. – ordoliberalizmus – nemecká podoba neoklasickej ekonómie vypracovaná freiburskou školou politickej ekonómie v 30. rokoch 20. storočia, ktorej zakladateľom je Walter Eucken.

 :: hospodárstvo trhové sociálne.


orgán gr. – nástroj, ústroj.

 :: Aristoteles: Organon, orgán (biológia), orgán (právo).


orgán (biológia) ústroj majúci vlastnú funkciu; anatomická jednotka s určitou funkciou tvorená spravidla viacerými tkanivami.

 :: anatómia, orgán zmyslový.

 :: organizmus.


orgán (právo)fyzická osoba, organizačný útvar, právnická osoba alebo skupina osôb, ktoré na základe

    • svojej funkcie,
    • zákonného zmocnenia,
    • špeciálneho zmocnenia

môžu v stanovenom rozsahu konať v mene právnickej osoby.

 :: orgán (správa štátna), orgán moci verejnej, orgán správny, orgán správy štátnej, orgán správy verejnej, orgán štátny.


orgán (správa štátna) – výkonný úrad alebo úradník štátnej správy.


orgán moci verejnej orgán, prostredníctvom ktorého štát vykonáva verejnú moc, pričom môže ísť o orgán moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej.


orgán správny – relatívne samostatná, organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy, vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou.


orgán správy štátnej – nositeľ štátnej správy, jeden z hlavných vykonávateľov správneho práva, ktorý zastupuje štát alebo verejnoprávnu korporáciu pri výkone verejnej správy.

 :: orgán správy verejnej, právno verejné.


orgán správy verejnej – súčasť predmetu verejného práva, ktorú tvoria:

    • orgány štátnej správy,
    • orgány územnej samosprávy,
    • orgány záujmovej samosprávy,
    • právnické a fyzické osoby, ktorým bolo osobitným predpisom zverené rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
    • štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.


orgán štátny – zložka štátneho aparátu, ktorá vykonáva konkrétnu funkciu štátu, napr. súd.

 :: aparát štátny, právo, správa štátna, štát.


orgán zmyslový anatomická jednotka pozostávajúca z receptora, nervových dráh a príslušného centra v mozgu s funkciou prijímať podnety a signály z vnútra organizmu alebo z jeho okolia.

 :: medzimozog, oko (somatológia), orgán (biológia), organizmus, zmysel telesný.


organizácia gr. – 1. organizovanie, 2. účelové združenie subjektov (osôb, podnikov, štátov...) so spoločným záujmom, programom, cieľom.

 :: organizácia náboženská, organizácia politická, Organizácia Spojených Národov (OSN), systém informačný organizácie.


organizácia náboženskáspoločenská inštitúcia, v ktorej vybraní členovia dostávajú poverenie k výkonu náboženských činností potrebných pre uspokojovanie náboženských potrieb jednotlivca alebo pospolitosti a pre reguláciu správania sa týchto skupín. Príkladom náboženskej organizácie je cirkev.


organizácia nátlaková (štátoveda)neštátna politická inštitúcia, ktorá sa vyznačuje čiastkovou mediačnou funkciou v občianskej spoločnosti, t. j. vo vzťahoch jednotlivcov a spoločenských skupín, ako aj vo vzťahu k štátu. Tento subjekt vyjadruje, reprezentuje a presadzuje predstavy jednotlivcov a spoločenských skupín o sebarealizácii a o všeobecnom blahu (741;5).


organizácia politická – súčasť politického systému tvorená skupinou osôb, ktorá sa organizuje s cieľom dosiahnuť moc alebo ju vykonávať podporou kandidátov na funkciu alebo lobovaním, mobilizáciou na podporu návrhov zákonov a vládnych rozhodnutí.


Organizácia Spojených národov (OSN) – medzinárodná organizácia, ktorá združuje väčšinu štátov na Zemi; tieto štáty sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v Charte OSN.


organizácia záujmová (štátoveda)neštátna politická inštitúcia, ktorá sa vyznačuje čiastkovou mediačnou funkciou v občianskej spoločnosti, t. j. vo vzťahoch jednotlivcov a spoločenských skupín, ako aj vo vzťahu k štátu. Tento subjekt vyjadruje, reprezentuje a presadzuje predstavy jednotlivcov a spoločenských skupín o sebarealizácii a o všeobecnom blahu (741;5).


organizmus gr. – súbor prvkov alebo orgánov živej bytosti navzájom od seba závislých, súbor orgánov celého tela.

 :: biológia, mikroorganizmus, orgán zmyslový, organizmus (Kant, I.), organizmus aeróbny, organizmus človeka, organizmus živý, systém nervový, telo, ústroj, výživa.


organizmus aeróbny – organizmus, ktorý si vyžaduje kyslík.


organizmus človeka – súbor orgánov ľudského tela členený do sústav a vyznačujúci sa špecifickým komplexom vlastností a životných prejavov.

 :: výživa človeka.


organizmus živý organizmus, ktorý má alebo prejavuje znaky života, organizmus živého živočícha.

Základným prejavom života živého organizmu je pohyb živého organizmu.

 :: biochémia, biológia, hmota živá, kybernetika, proces biochemický, systém živý.


organizovanie gr. – premyslené, cieľavedomé usporadúvanie alebo združovanie na základe spoločného programu, sústavy noriem, pravidiel, organizačného poriadku, štatútu; zabezpečovanie racionálneho priebehu činnosti (práce, vyučovania, aktivít vo voľnom čase...).

 :: forma organizačná, organizácia, organizovanie práce.


organizovanie práce – rozdeľovanie vecných prostriedkov a úloh ľuďom participujúcim na pracovnom procese a zabezpečovanie podmienok komunikácie medzi nimi.


orientácia fr. určovanie alebo zisťovanie polohy alebo smeru, vyznanie sa v nejakej situácii, oblasti alebo v krajine. Pôvodne išlo o určovanie polohy podľa (vychádzajúceho) slnka, z fr. orient východ (slnka), východná svetová strana.

:: orientácia človeka vo svete.


Orión (astronómia) – výrazné súhvezdie zimnej oblohy v oblasti svetového rovníka:



osmyslená priamka, vzhľadom na ktorú sa určujú geometrické alebo fyzikálne vzťahy bodov alebo telies. Vzhľadom na os možno určovať graf funkcie, rovinný obrazec, teleso, napr. os súradnicová.

 :: os číselná, osi pravouhlé.


os číselná – (spravidla vodorovná) priamka s rovnomerným delením a s vyznačením začiatočného bodu (značeného spravidla O (z lat. origo začiatok), ktorému je priradené číslo 0; táto priamka je orientovaná, t. zn. že je zvolené určité poradie jej bodov, pri vodorovnej číselnej osi spravidla zľava doprava, čo sa vyznačuje príslušnou šipkou:

   

Začiatkom O je orientovaná číselná os rozdelená na kladnú a zápornú časť.

Na kladnej časti osi môžeme zvoliť bod J a úsečku OJ = j vyhlásiť za jednotkovú, takže bod J má od začiatku O vzdialenosť rovnú číslu 1.

 :: matematika.


os súradnicová tá ktorá z čiar, tvoriacich súradnicovú sústavu.

 :: matematika.


oscilácia (fyzika) chvenie, kmitanie striedavé zväčšovanie a zmenšovanie veličiny v závislosti od času.


oscilátor lat. – kmitajúca sústava.


osi pravouhlé – osi, ktoré sú navzájom na seba kolmé.


osmička (matematika) číslica 8.

 :: deviatka (matematika), sedmička (matematika), sústava desiatová.


osnova notová – sústava piatich vodorovných a rovnobežných linajok (čiar), medzi ktorými sú štyri medzery, na ktoré alebo medzi ktoré sa píšu noty. Čiary a medzery sa počítajú zdola nahor:

Notová osnova umožňuje priamy zápis (pomocou grafických znakov)najdôležitejších vlastností tónov, a síce ich výšku a dĺžku.


 :: F-kľúč (hudba), hudba.


osoba dospelá osoba, ktorá dokončila fyzický vývin.


osoba fyzická – prirodzená osoba (človek), ktorá je spôsobilá mať práva a povinnosti; spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením (391;98).

 :: jednotka účtovná (finančníctvo), pracovník zdravotnícky, právo, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO).


osoba chorá (právo) – osoba, trpiaca fyzickou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví (cf. chorá osoba, in: Slov-Lex (12.4.2021)).


osoba povinná osoba majúca povinnosť alebo záväzok, napr. fyzická alebo právnická osoba z rôznych živností.

 :: právo.


osoba právnická útvar vytvorený fyzickými osobami, ktorý je podľa zákona považovaný za samostatný subjekt práv a záväzkov a ktorého vznik a zánik je stanovený právnymi predpismi. Právnickou osobou je napríklad akciová spoločnosť.

 :: fond, jednotka účtovná (finančníctvo), právo, spoločnosť (právo), subjekt podnikateľský, veda právna.


osoba samostatne zárobkovo činná – p. samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO).


osobnosť (psychológia) individuálne utváranie ľudskej psychiky.


ospalosť – stav, keď je človek alebo živočích ospalý.


ostrov pevnina menšia ako kontinent a väčšia ako skala, zo všetkých strán obklopená vodou, pričom hranice medzi ostrovom a kontinentom sa v geografii považuje za vec dohody alebo tradície.

Ostrovy sa rozdeľujú na

    • kontinentálne,
    • riečne,
    • vulkanické.

Skupina ostrovov, ktoré k sebe patria, tvorí súostrovie.


osvedčenie – písomný doklad s úradným potvrdením niečoho, preukaz (cf 496;450).


osvetleniepôsobenie svetla v istom priestore alebo jeho stav v ňom.


ošetrovateľstvo odborná činnosť spočívajúca v starostlivosti o chorého, ktorú vykonáva osoba školená v ošetrovateľskej technike (sestra), a samostatná vedecká disciplína, ktorej náplňou je podporovanie a upevňovanie zdravia, podieľanie sa na navrátení zdravia, zmierňovanie utrpenia chorého človeka, aktívne vyhľadávanie a uspokojovanie jeho biologických, psychických a sociálnych potrieb, zabezpečovanie pokojného umierania a dôstojnej smrti.

Ošetrovateľstvo ako vedeckú disciplínu založila F. Nightingaleová. :: medicína.


otázka rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť.

 :: lingvistika.


otec muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu.

 :: manželia, rodič, rodina.


outsourcing (ekonómia) odber zdrojov z oblasti mimo podniku založený na vykonávaní jednotlivých podnikových procesov externým poskytovateľom služieb alebo výrobcom.


overenie podpisu (právo) úradné potvrdenie pravosti podpisu.

 :: overenie.


ovocie – ploty ovocných rastlín, ktoré sa delia na tieto ovocné plody

    • malvice,
    • kôstkovice,
    • bobule.


ovocinárstvo – súčasť rastlinnej výroby v rámci poľnohospodárstva alebo špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby spočívajúce v pestovaní ovocných rastlín a ovocia.

 :: afinita (ovocinárstvo).


oxidácia gr. – dej, pri ktorom atóm odovzdáva jeden alebo viac elektrónov.

 :: chémia.


Hlavná časť O