D (fyzika) – skratka jednotky dalton.


d (hudba) − druhý tón hudobnej abecedy.


Dahlke, Rüdiger (24. 7. 1951 Berlín – ) – nemecký lekár a psychoterapeut, zakladateľ celostnej psychosomatiky, činný aj na poli ezoteriky. D: O velké proměně, 2011.


Dákovia – vetva indoeurópskych Trákov obývajúca zhruba územie dnešného Rumunska bronzovej doby. R. 106 podľahli rímskemu cisárovi Trajánovi. Z romanizovaných Dákov a ďalších etnických zložiek (Góti 3. stor., Slovania v 6. stor.) vznikol základ rumunského národa.


Ďaleký východ – krajiny východnej Ázie pozdĺž pobrežia Tichého oceánu (Japonsko, Kórey, východná Čína, Taiwan a ruský Ďaleký východ).

V širšom zmysle sa termínom Ďaleký východ označujú krajiny juhovýchodnej Ázie.

 :: kultúra Ďalekého východu.


Dalton, John (6. 9. 1766 Eaglesfield, Spojené kráľovstvo – 27. 7. 1844 Manchester) – anglický fyzik a chemik, ktorý sa spočiatku venoval meteorologickým skúmaniam, neskôr sa predmetom jeho vedeckého záujmu stali fyzikálne vlastnosti kvapalín a plynov. V roku 1801 objavil po ňom pomenovaný Daltonov zákon a v tomto istom roku vypracoval chemickú teóriu atómu.

 :: atóm (Dalton, J.), atomizmus, fyzika, chémia.


daň – povinná zákonom stanovená spravidla opakujúca sa platba, ktorú odvádzajú daňovníci zo svojho daňového základu v stanovenej lehote do štátneho rozpočtu.

 :: daň z pridanej hodnoty (DPH), ekonómia, ekonomika, finančníctvo, hospodárstvo národné, politika daňová, sústava daňová.


daň z pridanej hodnoty (DPH) – nepriama daň, ktorú platia spotrebitelia pri nákupe tovaru a služieb, na ktoré sa táto daň vzťahuje.

 :: ekonómia, ekonomika, finančníctvo.


daňovníctvo – oblasť národného hospodárstva zahrnujúca dane a daňovú sústavu.


dáta lat. − údaje − opakovateľná reprezentácia informácie formalizovaným spôsobom, ktorý je vhodný pre komunikáciu, interpretáciu alebo spracovanie.

 :: dáta digitálne,  dáta empirické, dáta veľké, informácia (informatika), komunikácia (informatika), prenos dát, spracovanie dát.


dáta digitálne − číslicové údaje − dáta reprezentované číslicami alebo zvláštnymi znakmi a znakom medzery.


dáta empirické – dáta založené na skúsenostiach. Empirické dáta sa využívajú napr. v štatistike.


dáta veľké − angl. Big Data − dáta ktoré je potrebné spracovávať paralelne na tisíckach počítačov, to znamená že zvyčajne sú to aspoň stovky terabajtov, ktoré mnohokrát pribúdajú do systému veľmi rýchlo a sú veľmi rôznorodé; sú to dáta vyznačujúce sa objemom (Volume), rýchlosťou (Velocity) a rôznosťou (Variety), stručne VVV (zdroj: https://dennikn.sk/blog/278593/co-je-to-big-data/ (11. 9. 2019)).


databáza angl. – systém štruktúrovaných súborov vzájomne medzi sebou prepojených pomocou kľúčov.

 :: informatika.


dedičnosť – základný biologický proces, pri ktorom sa na rodičoch a ich potomstve vzniknutom pohlavnou cestou prejavuje podobnosť až zhodnosť v jednotlivých vlastnostiach; realizuje sa v čase, t. j. v postupnosti generácií organizmov na základe rozmnožovania. Genetická informácia je zapísaná v postupnosti báz na molekule DNA, táto postupnosť sa prenáša na molekulu RNA (transkripcia) a z nej na postupnosť aminokyselín v špecifických bielkovinách (translácia, biosyntéza bielkovín) enzymatického charakteru, ktoré potom kontrolujú a usmerňujú procesy látkovej premeny v organizme potomkov

DNA dostane potomok od svojich rodičov prostredníctvom pohlavných buniek, v ktorých je uložená najmä v chromozómoch.

 :: biológia, genetika.


dedina − menšie vidiecke sídlo spravidla s poľnohospodárskym charakterom; rozhodujúcou funkciou dediny je bývanie a poľnohospodárstvo.

 :: vidiek.


dedolarizácia lat.+nem. – zbavovanie sa amerického doláru, na ktorom stojí americká ekonomika a jej hegemónia, ustupovanie od petrodolára a rezervného štatútu dolára a jeho nahradzovanie bezdolárovým systémom.

 :: ekonomika.


defektológia lat.+gr. – veda o defektnom človeka (806;68).

 :: človek defektný (defektológia), kríza (defektológia).


definícia matematická − prostriedok zavádzania matematického pojmu: je to predpis, podľa ktorého môžeme o každom prvku rozhodnúť, či patrí do rozsahu daného pojmu alebo nie.

Matematická definícia je výrokom o takých charakteristických vlastnostiach matematického objektu, ktoré ho odlišujú od ostatných matematických objektov, no uvádza ich len v takom počte, v akom sú nevyhnutné a z ktorých sú všetky ostatné vlastnosti odvoditeľné.

Matematická definícia obsahuje podmienky nevyhnutné a postačujúce na to, aby definovaný pojem matematického objektu bol presne a jednoznačne určený.

Základné matematické pojmy sa však nezavádzajú definíciou, ale axiómou.

 :: matematika, pojem matematický.


definovanie funkcie – priradenie každému prvku x určitej číselnej množiny M určitým predpisom len jedného čísla y nejakej číselnej množiny N. Množina M sa pritom nazýva definičný obor funkcie alebo obor funkcie, x sa nazýva premenná a čísla y množiny N priradené prvkom x množiny M sa nazývajú funkčné hodnoty.

 :: funkcia (matematika), matematika.


deiktikum gr. – deiktický výraz, deixis, deixa – jazykový prvok, slovo alebo slovné spojenie, ktoré poukazuje na nejakú skutočnosť (na čas, miesto, situáciu...) alebo na jej označenie v texte a ktorého interpretácia závisí od konkrétnej výpovede.

 :: lingvistika.


dej adiabatický − fyzikálny dej odohrávajúci sa v tepelne izolovanej sústave (v termodynamickej sústave neprijímajúcej ani neodovzdávajúcej teplo).

 :: fyzika.


dej fyzikálny − fyzikálny jav, ktorý sa časom mení.

 :: dej adiabatický, dej mechanický, experiment fyzikálny, fyzika, premena energie, prostredie (fyzika), teória gravitácie kvantová, vlnenie elektromagnetické.


dej chemický – súčasť predmetu chémie spočívajúca v zmene zloženia alebo štruktúry chemického jedinca; je to chemický jav, ktorý sa časom mení a spočíva v zmenách vo väzbách stavebných častíc látok.

Chemickým dejom je napr.

    • chemická reakcia,
    • fotosyntéza,
    • dýchanie,
    • hnitie,
    • horenie,
    • hrdzavenie,
    • varenie,
    • pečenie,
    • karamelizovanie
    • ...

 :: sublimácia (chémia).


dej mechanický – fyzikálny dej tvoriaci súčasť predmetu mechaniky (Newtonovej mechaniky).


dej periodický – dej, ktorý sa v sledovanej dobe po nejakom čase neustále opakuje.

Najkratšia doba, za ktorú pri tomto deji dochádza k opakovaniu rovnakého stavu, sa nazýva perióda (T).

Počet opakovania rovnakého stavu za časovú jednotku je frekvencia.


dej psychický – psychický jav, ktorý sa časom premieňa. Psychický dej sa zakladá na neurofyziologickom procese.

 :: psychológia.


dejiny ľudstva – vývoj človeka a ľudskej spoločnosti od ich vzniku až dodnes.

Dejiny ľudstva sa členia na pravek, starovek, stredovek, novovek a najnovšie dejiny.

Rozšírenie človeka po Zemi sa uskutočnilo takto:

     do 130 000 pr. n. l. Afrika – vznik človeka (Homo sapiens) a jeho rozšírenie v subsaharskej Afrike

    100 000 pr. n. l. osídlenie indického subkontinentu

     67 000 pr n. l. osídlenie Číny

     60 000 – 40 000 pr n. l. osídlenie Austrálie

     40 000 pr. n. l. osídlenie Európy

     20 000 pr n. l. osídlenie Severnej Ameriky

     13 000 pr n. l. osídlenie Južnej Ameriky

„Kolískou civilizácie“ bol Úrodný polmesiac.

Nové obdobie vývinu ľudstva vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.

 :: civilizácia, človek, dejiny, dejiny najnovšie, doba osová, filozofia dejín, história, kultúra, kultúra novoveká, kultúra praveká, kultúra staroveká, kultúra stredoveká, kultúra súčasná, kultúra svetová, ľudstvo, pravek, spoločnosť, starovek, stredovek, súčasnosť, Veľká francúzska revolúcia.


dejiny najnovšie – obdobie dejín ľudstva v 20. storočí od konca 1. svetovej vojny dodnes (do 21. stor.) nasledujúce po novoveku. Súčasťou najnovších dejín je súčasnosť. Kultúrnou náplňou najnovších dejín je súčasná kultúra so súčasnou filozofiou, súčasnou vedou, súčasným umením, súčasným náboženstvom atď.

Novú etapu vývinu vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.

 :: história.


dekódovanie signálu rečového (lingvistika) − zložka komunikačnej aktivity tvorená prenosom rečového signálu zo sluchového orgánu cez nervové dráhy do mozgového centra a jeho transformácia z hmotnej substancie na substanciu ideálnu čiže zmena zmyslového rečového signálu na psychický myšlienkový obsah.

Pod dekódovaním v užšom zmysle sa rozumie iba táto zmena rečového signálu na vnútorný psychický myšlienkový obsah čiže ten obsah informácie, ktorý chcel vysielač prijímačovi oznámiť.

Na to, aby sa kódovaný obsah informácie u vysielača absolútne zhodoval s obsahom dekódovanej informácie u prijímača, treba splniť viaceré podmienky − rovnaké ovládanie formálnych a významových zložiek jazykového kódu, približne rovnaká objektívna situácia, rovnaké psychické naladenie komunikantov, neporuchový prenos signálu atď.

Týmito podmienkami sa zaoberá teória informácie.

Absolútna zhoda obsahu informácie u prijímajúceho a vysielajúceho komunikanta sa však dosahuje málokedy. Najvyšší stupeň zhody je v bežne dorozumievacom štýle jazyka, menší stupeň zhody je v odbornom, najmä vedeckom štýle, najmenší stupeň zhody je v umeleckom štýle jazyka.

Príčiny menšej zhody v odbornom, vedeckom štýle sú dané tým, že nie všetci autori používajú tie isté termíny v úplne tých istých významoch (nemalo by to tak byť, ale v skutočnosti to býva), v umeleckom štýle tým, že tu sa slová používajú často v nepriamych, prenesených významoch, ktoré nie sú také jednoznačné ako základné, priame významy slov. Určitá miera nejasnosti v obsahu jazykovej informácie je však výhodou, lebo aktivizuje prijímajúceho komunikanta k zvýšenej pozornosti, zainteresovanosti, a tým robí jazykovú komunikáciu menej schematickou, psychologicky zaujímavejšou (182;31 − 31).


dekorácia lat. – ozdobenie, výzdoba, okrášlenie.


deľba moci – rozdelenie štátnej moci.

Teóriu deľby moci vypracovali filozofi: J. Locke a Ch. L. Montesquieu.

 :: deľba moci v štátoch demokratických.


deľba moci v štátoch demokratických – rozdelenie štátnej moci a systém kontrolných bŕzd a protiváh, ktoré sa uskutočňuje vertikálnym spôsobom (deľba moci vertikálna) a horizontálnym spôsobom (deľba moci horizontálna).


delenec (matematika) – číslo, ktoré sa delí.

 :: zvyšok (matematika).


delenie (matematika) – základný aritmetická operácia (počtový úkon) druhého stupňa; určovanie jedného činiteľa zo súčinu a druhého činiteľa. Daný súčin sa pritom nazýva delenec (to, čo sa delí), daný činiteľ deliteľ (to, čím sa delí) a hľadaný činiteľ (výsledok delenia) podiel.

Možnosť deliť bezo zvyšku je deliteľnosť.

 :: delenec (matematika), delenie so zvyškom, deliteľ (matematika), deliteľnosť (matematika), poradie operácií aritmetických.


delenie so zvyškom – delenie, keď delenec nie je celočíselne deliteľný.

 :: matematika.


deliteľ (matematika) – číslo, ktorým sa delí.


deliteľnosť – rozložiteľnosť celku na časti.

 :: deliteľnosť (matematika).


deliteľnosť (matematika) – vlastnosť celých čísel alebo mnohočlenov spočívajúca v možnosti ich delenia bezo zvyšku.


demografia gr. – spoločenská veda skúmajúca na základe štatistických údajov počet, štruktúru a pohyb obyvateľstva, najmä zmeny v jeho vekovej, sociálnej a ekonomickej skladbe a jeho zoskupovanie v závislosti od jeho prirodzeného a mechanického pohybu.

 :: geoekonomika, spoločnosť.


demokracia gr. – povaha štátu a druh formy vlády v ňom, ktorej prapodstatou je vláda ľudu. V súčasnosti sa demokracia chápe ako pochádzanie moci v štáte od ľudí, od občanov, ktorí sú jej originálnymi nositeľmi.

V publikácii 753;7 sa píše: „Demokracia znamená vládu ľudu na základe rozhodovania väčšiny, ktorá sa realizuje na princípe limitovania väčšiny, ktorá je obmedzovaná občianskymi právami jednotlivca a právom (politickej) menšiny, ktorej poskytuje nevyhnutnú ochranu. Demokratická forma vlády je daná najmä postavením človeka v spoločnosti, jeho postavením v štáte. Ide o rozsah garantovania a zabezpečenia základných práv a slobôd nielen v ich formálnom deklarovaní, ale aj v ich materiálnom zabezpečení. Ďalej je to miera participácie občanov na štátnej moci.“

Demokracia sa delí na

    • priamu demokraciu

a

    • zastupiteľskú demokraciu.


deň − 1. časová jednotka 24 hodín; časť týždňa (7 dní tvorí týždeň).

2. čas od rána do večera, od východu do západu slnka; opak noci.

 :: deň (astronómia), poludnie.


deň (astronómia) – čas, za ktorý sa Zem raz otočí okolo svojej osi, 24 hodín.


denotácia (lingvistika) – označovací alebo ukazovací vzťah medzi slovom a vecou.


dependencia unilaterálna – jednosmerný závislostný vzťah, kedy jeden prvok závisí od druhého, ale nie naopak.

 :: závislosť.


depresia lat – stlačenie, zníženie.

 :: depresia (astronómia), depresia (ekonómia), depresia (geológia), depresia (meteorológia), depresia (psychológia).


depresia (astronómia) – uhlová vzdialenosť nebeského telesa pod obzorom.


depresia (ekonómia) – fáza ekonomického cyklu vyznačujúca sa stagnáciou hospodárstva.


depresia (geológia) – preliačina, znížená forma reliéfu obklopená vyvýšenými formami reliéfu.


depresia (meteorológia) – oblasť nízkeho tlaku vzduchu neovplyvnená prechodom atmosférických frontov.


depresia (psychológia) – skľúčenosť, sklesnutosť spočívajúca v strate istoty a aktivity a prejavujúca sa smutnou náladou, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením.


derivácia lat. – voľne povedané: zmena veličiny na veľmi malom úseku; pomer diferenciálu funkcie k diferenciálu argumentu; okamžitá rýchlosť zmeny funkcie s ohľadom na premennú v danom bode nezávisle premennej; miera zmeny hodnoty funkcie vzhľadom na x v bode a. Derivácia je výsledok derivovania. Pojem derivácie je základný pojem diferenciálneho počtu.

 :: derivácia parciálna, derivovanie (matematika), matematika.


derivácia parciálna – derivácia funkcie viacerých premenných vzhľadom na jednu z premenných.

 :: matematika, rovnica diferenciálna parciálna.


derivatológia (lingvistika) – tvorenie slov – náuka o odvodzovaní slov, o tvorení slov.


derivovanie (matematika) − operácia, ktorou sa stanovuje z danej funkcie jej derivácia.

 :: integrovanie (matematika).


deskriptor (informatika) – lexikálna jednotka (kľúčové slovo, predmetové heslo a pod.) charakterizujúca tematiku spracúvaného informačného prameňa a používaná pri vyhľadávaní informácií (153;610).


detektor scintilačný – scintilátor, scintilačný počítač – prostredie, v ktorom po prechode častice vzniká viditeľné svetlo a ktoré slúži ako detektor častíc, ktorý pomocou fotonásobiča registruje svetelné žiarenie uvoľnené pri prechode atómov scintilujúcou látkou, ktorou môže byť priehľadný kryštál (fosfor), plast (bežne s obsahom antracénu) alebo organická tekutina, ktoré pri prelete časticou fluoreskujú. Funkciou fotonásobiča je snímanie a zosilňovanie vyprodukovaného svetla.

 :: fyzika.


determinovanosť lat. – ohraničenosť alebo vymedzenosť hranicami, určenosť hranicou.

 :: determinovanosť algoritmu, funkcionalita.


determinovanosť algoritmu − vlastnosť algoritmu spočívajúca v jednoznačnom určení, ktorou operáciou algoritmu sa má začať a ktorá operácia má po každej vykonanej operácii nasledovať.


deti − nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých.

 :: rodina.


deviatka (matematika) − číslica 9.

 :: osmička (matematika), sústava desiatová.


df(a) – diferenciál funkcie f v bode a.


diafánia gr. − priesvitné obrazy.


diagnostika gr. náuka o rozpoznávaní chorôb.

 :: diagnóza, medicína.


diagnóza gr. – rozpoznanie a pomenovanie ochorenia alebo jeho následkov, vrodených a získaných poruch alebo chýb. Termín diagnóza, používaný pôvodne len v lekárstve, je rozšírený v rade iných odborov, takže sa hovorí o diagnóze defektologickej, psychologickej a pod.

Zoznam diagnóz, ich kódov a názvov z medicínskeho hľadiska TU.

:: choroba, medicína.


diagram gr. – grafické znázornenie údajov a vzťahov pomocou geometrických útvarov, napr. Feynmannov diagram.

 :: diagram Vennov (teória množín), diagram vývojový, tabuľka.


diagram Vennov (teória množín) − pomôcka pri práci s množinami tvorená kruhmi, predstavujúcimi množiny, umiestnené vnútri obdĺžnika predstavujúceho základnú množinu; používa sa na grafické znázornenie vzťahov medzi množinami a operácií s množinami. Na obr. je zobrazená základná množina U a množina A:



diagram vývojový − diagram, znázorňujúci priebeh alebo štruktúru programu; možno pomocou neho graficky znázorniť algoritmus alebo program. 

Vývojové diagramy sa používajú ako súčasť dokumentácie projektu alebo ako nástroj pre prvotný návrh algoritmu.

Napríklad algoritmus sčítania dvoch čísel a, b, ktorý pozostáva z týchto piatich krokov 1. začiatok, 2. vstup a, b, 3. c = a + b, 4. výstup c, 5. koniec, možno pomocou vývojového diagramu znázorniť takto:

 :: programovanie, značka grafická diagramu vývojového.


dialogika gr. – „náuka o rozhovore, besede, diskusii, o metódach presviedčania v dialogickej reči. Vedenie dialógu sa (v antike, J. P.) pokladalo za veľké umenie, najmä ak otázky v ňom boli zostavené tak, že spolubesedujúci bol nútený dávať nútený dávať očakávané a predpokladané odpovede. Veľký dôraz na formu dialógu – ako najvhodnejšieho spôsobu výmeny bádateľských skúseností – kládol Platón a Sokrates. Sokrates ... zaviedol dialogickú metódu aj do školského vyučovania, dodnes známu pod názvom sokratovská metóda (167;10)“.


dianie duševné − diania psychické − súbor procesov a prejavov, ktoré prebiehali alebo prebiehajú v našom vedomí ako naša osobná, subjektívna skúsenosť (napr. vnímanie, myslenie, pamäť, city). Duševné dianie podmieňuje a usmerňuje naše konanie a zúčastňuje sa na utváraní našej osobnosti. Tvorí neustále jediný dynamický celok, z ktorého sa dajú jednotlivé zložky vyčleniť iba umele, s cieľom lepšie ich poznávať. Do duševného diania sa zahrnujú aj niektoré duševné pochody, ktoré sa môžu odohrávať i mimo nášho vedomia.

 :: asocianizmus, dianie, psychológia.


diapozitív gr. + lat. – priezračný rovinný obrázok určený spravidla na premietanie.

 :: optika.


didaktickosť gr. – vychovávajúcnosť alebo poúčajúcnosť.


didaktika gr. − časť pedagogiky, ktorej predmetom je vyučovanie a výchova, proces vzdelávania a vyučovania, náuka o vyučovaní a výchove.

 :: didaktika (Komenský, J. A.).


didaktika (Komenský, J. A.) – umenie vyučovať.


dielec − spojenie súčiastok tvoriace súčasť stroja alebo konštrukcie.


dielo architektonické − dielo spočívajúce v najvšeobecnejšom zobrazení tvorivej myšlienky autora, ako napr. v grafickom a plastickom zobrazení architektonického riešenia stavby, urbanistického usporiadania územia, ako dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry, dielo stavebného dizajnu.

 :: architektúra.


dielo autorské − dielo z oblasti literatúry, výtvarného umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (185/2015 Z. z. − Autorský zákon § 3 ods. 1).


dielo fotografické – dielo spočívajúce v zachytení „obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora“ (zdroj: Slovník pojmov, in: u.fond na podporu umenia (26122020)). 

 :: fotografia, fotografovanie.


dielo hudobné − hudobná skladba, hudobná kompozícia − umelecké dielo vznikajúce v kontexte hudobnej kultúry v dôsledku oddelenia hudobnej produkcie a praktickohudobnej interpretácie; spravidla je zaznamenané notovým písmom. Z ontologického hľadiska (čiže v plnom zmysle slova) jestvuje hudobné dielo len potiaľ, pokiaľ je produkované a recipované zároveň; pokiaľ je iba v písomnej podobe, napr. v podobe partitúry, jestvuje iba potenciálne.

 :: hudba, prednes, žáner (hudba).


dielo literárne − spravidla umelecké dielo (konkrétne dielo umeleckej alebo krásnej literatúry) tvorené textom umeleckého jazyka.

 :: hra divadelná, kritika literárna, literatúra umelecká, poetika, prednes, teória literatúry, veda literárna.


dielo maliarske − hmotné, spravidla dvojrozmerné umelecké dielo, výtvor maliarskeho umenia.


dielo pseudonymné – dielo, ktoré sa na základe rozhodnutia autora verejne rozširuje alebo inak uverejňuje s iným údajom, ako je meno autora.


dielo stavebné − súbor vzájomne na seba nadväzujúcich stavebných konštrukcií.

 :: stavebníctvo.


dielo technické – materiálny objekt vytvorený človekom v procese súboru technických činností a slúžiaci určitým špecifickým účelom, napr. most železničnej doprave.


diera − otvor, prázdne miesto v niečom vzniknuté porušením celistvosti.


diera (fyzika) − prázdne miesto po chýbajúcom elektróne v polovodiči, ktoré sa na vedení elektrického prúdu podieľa takým účinkom ako častica s kladným elektrickým nábojom (protón).


diera červia − Einstein-Rosenov most − podľa Einsteinovej všeobecnej teórie relativity tunel alebo portál medzi dvoma miestami vo vesmíre i medzi dvoma časmi. Podľa tejto teórie, „ak spadneš do červej diery na jednej strane, na druhej sa objavíš prakticky okamžite, aj keby bola vzdialená tisícky svetelných rokov. Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi, ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu, nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu, ale používa trojrozmernú skratku práve červou dierou“. (Zdroj: Ditrichová, M. Rovnica, ktorá by mohla zjednotiť dve najväčšie fyzikálne teórie, in: startit.up [14. 9. 2016])

 :: fyzika.


diera čierna – oblasť kozmického priestoru s takým veľkým množstvom hmoty, že jej gravitačné účinky nedovoľujú ničomu (vrátane svetla, preto čierna diera), aby z tejto oblasti uniklo.

 :: fyzika.


dietetika gr. − náuka o výžive pri určitých chorobách, náuka o diéte.


dieťa − nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých. :: deti, rodina.


dietológia gr. − náuka o správnom spôsobe života a životospráve.


diferenciál (Leibniz, G. W.) – nekonečne malá veličina, symbolicky označená dx.


diferenciál (matematika) – nekonečne malý prírastok premennej veličiny.


difundovanie (fyzika) – prenikanie, prelínanie, presakovanie, samovoľné rozširovanie sa na všetky strany.


diglosia (lingvistika) – koexistencia dvoch odlišných jazykov alebo dvoch variet toho istého jazyka na jedinom území, pričom každý z nich plní iné sociálne funkcie (osobitný prípad bilingvizmu alebo prípad spisovného jazyka a nárečia) (153;639).


diglosia (medicína) – vrodené zdvojenie jazyka (14;214).


dikcia lat. – spôsob ústneho vyjadrovania.


dilatácia lat. – rozšírenie, rozširovanie, zväčšovanie, predlžovanie.


dilatácia času (teória relativity) – spomaľovanie času s narastajúcou rýchlosťou.


dimotiki gr. – dosl.: ľudový jazyk; romaiki – forma novogréčtiny slúžiaca v súčasnosti (počnúc 20. storočím) fakticky ako jediný jazyk gréckej literatúry a grécky spisovný a úradný jazyk.


diplomatika gr. − náuka o listinách − pomocná historická veda, ktorej predmetom sú staré listiny alebo dokumenty, ktoré skúma kriticky, zameriavajúc pozornosť na ich vnútornú skladbu a vonkajšiu úpravu s cieľom vyhodnotiť ich ako produkt určitých právnych, hospodárskych, sociálnych, kultúrnych podmienok, čím určuje aj ich funkciu a cenu ako historického prameňa.


Dirac, Paul Adrien Maurice (1902 – 1984) – anglický teoretický fyzik, zakladateľ relativistickej kvantovej teórie a štatistickej teórie elektrónov, nositeľ Nobelovej ceny (spolu so Schrödingerom) za novú formuláciu atómovej teórie.

 :: fyzika, mechanika kvantová.


disciplína matematická − časť matematického odboru.

 :: matematika.


disciplína špeciálnovedná – tá ktorá špeciálna veda alebo jej časť.

 :: disciplína vedná, odbor vedný.


disciplína teologická – teoretická alebo praktická súčasť teológie, napr. angelológia, poimenika...


disk gr. – plochý kotúč.

 :: disk (technika).


disk (technika) – tanierovitá, zvyčajne otáčavá súčasť strojov, prístrojov atď. 


diskretizácia lat. – nahradzovanie spojitého (kontinuálneho) nespojitým (diskrétnym), čiže nadobúdajúcim iba od seba oddelené (celkom určité) hodnoty.

 :: diskretizácia (fyzika).


diskretizácia (fyzika) – nahradenie kontinua čiže spojitého prostredia systémom diskrétnych bodov, sústreďujúcim fyzikálne parametre toho ktorého stavu miesta kontinua.


diskrétnosť (fyzika) – nespojitosť, prerušovanosť.


distribúcia informácií – proces sprístupňovania potrebných informácií zainteresovaným subjektom.

 :: informácia.


distributívnosť (matematika) – vlastnosť binárnej operácie voči inej binárnej operácii umožňujúca distribuovať túto operáciu cez inú operáciu; je zovšeobecnením distributivity násobenia voči sčítavaniu čísel, kedy možno sčítanie roznásobiť. Presnejšie: 

binárna operácia ⊗ je na množine A distributívna voči operácii ⊕, ak pre každé x, y a z v množine S platí:

x ⊗ (y ⊕ z) = (x ⊗ y) ⊕ (x ⊗ z);

(y ⊕ z) ⊗ x = (y ⊗ x) ⊕ (z ⊗ x).

Pri sčítaní + a násobení × to možno vyjadriť nasledovne:

x × (y + z) = (x × y) + (x × z);

(y + z) × x = (y × x) + (z × x).


diverzifikácia lat. – obmieňanie, rozčleňovanie, rozlišovanie.


divide et impera lat. – rozdeľuj a panuj (postup rozbitia jednoty nepriateľa).


dizajn angl. – špecifická novodobá výtvarná činnosť zameraná na priemyselnú výrobu (priemyselné výtvarníctvo, priemyselné návrhárstvo); vzor, kombinácia a skladba vzoru na textile, keramike, stavebných materiáloch, výrobkoch ap.

 :: umenie výtvarné.


dlažba – dláždenie – tvrdá pokrývka cesty alebo priestranstva, napr. mačacie hlavy.


dĺžka – rozmer útvaru v smere dlhšej osi.

 :: dĺžka (fyzika), plocha.


dĺžka (fyzika) – angl. length – základná fyzikálna veličina, jedna zo siedmich základných veličín (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo, svietivosť), ktorej jednotkou je meter (m); symbol l, L. Dĺžkou sú základné geometrické vlastnosti materiálnej reality a rozpriestranenosť konkrétnych alebo abstraktných materiálnych objektov.

Dĺžka vedno s časom a hmotnosťou sa spravidla volí ako základná veličiny v mechanike.

 :: dráha.


dĺžka slova (teória jazykov formálnych) – počet znakov slova nad abecedou. Pri označení slova symbolom w, môžeme dĺžku slova w označiť l (w). Potom môžeme napr. dĺžku slova „rieka“ symbolicky zapísať v tvare l (rieka) = 5. Postupnosť znakov slova môže byť aj prázdna a vtedy ju nazývame prázdne slovo a označujeme symbolom λ, čo zapíšeme v tvare l (λ) = 0 a hovoríme, že pred dĺžku prázdneho slova platí l (λ) = 0.


dlžník – fyzická alebo právnická osoba povinná splniť finančný alebo iný záväzok voči veriteľovi.


DNA – deoxyribonukleová kyselina.


doba halštatská – stará železná doba v strednej Európe, ktorá na území Slovenska trvala od 850/800/750/700 pr. n. l. do 450/400 n. l. a ktorá bola pomenovaná podľa halštatskej kultúry, hoci zahŕňa aj iné kultúry.

 :: archeológia, dejiny, história.


dogmatika právna − poznávanie len platného (pozitívneho) práva podľa hľadiska de lege lata.

 :: právo.


dohad − domnienka.


dokazovanie matematické − zostavovanie postupnosti logických argumentov, pomocou ktorej sa dedukuje (odvodzuje) pravdivosť nejakého matematického tvrdenia z matematických axióm,, definícií a výrokov už skôr dokázaných. Výsledkom matematického dokazovania je matematický dôkaz.

 :: matematika.


doklad – 1. preukázaná listina, osvedčenie, dokument; 2. potvrdenie, svedectvo, dôkaz; 3. (písomný) citát ako potvrdenie výskytu (496;125).


doktrína lat. − významový útvar tvorený viac alebo menej usporiadaným súhrnom zásad alebo pravidiel.

Termín doktrína sa nezriedka používa v pejoratívnom zmysle.

 :: doktrína politická.


doktrína politická − súbor téz vyjadrujúcich ciele politickej činnosti alebo vytyčujúce politickú koncepciu zvyčajne v rámci významnej oblasti fungovania štátu, ako napr. zahraničnopolitická doktrína, obranná doktrína (týkajúca sa koncepcie a povahy armády), bezpečnostná doktrína...

 :: liberalizmus politický, politika.


dokument lat. − doklad, preukaz; svedectvo.

 :: dokument (informatika), dokument (právo), dokument zverejnený.


dokument (informatika) − informačný objekt fungujúci ako prostriedok komunikácie, tvorený množinou materiálne fixovaných a usporiadaných dát a určený na prenos informácií v priestore a čase. Dokument je hmotný predmet zhotovený ľuďmi majúci intelektuálny obsah a určený na komunikovanie tohto obsahu (311;32, 62).


dokument (právo) − písomné svedectvo, potvrdzujúce určitý právny stav.


dokument zverejnený − publikovaný, uverejnený dokument, dokument, ktorý bol urobený verejne známym.

 :: informatika.


dokumentácia lat. – 1. dokumentovanie; 2. získavanie a spracúvanie odbornej literatúry na poskytovanie informácií; podkladový (písomný a digitálny) materiál na ďalšie konanie, napr. technická dokumentácia).

 :: dokumentácia pri odovzdávaní stavby do užívania.


dokumentácia pri odovzdávaní stavby do užívania – dokumentácia pozostávajúca z týchto súčastí:

    • technická dokumentácia pracovných prostriedkov a pracovných postupov, ktoré sa používajú pri práci, vrátane požiadaviek podľa osobitných predpisov a požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri ich výrobe, preprave, montáži, inštalácii, prevádzke, používaní, údržbe, oprave, rekonštrukcii a likvidácii;
    • technická dokumentácia stavieb (formulácia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku; ďalej návod na bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok);
    • doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok vyhradených technických zariadení, určených výrobkov, pracovných prostriedkov a stavebných výrobkov podľa osobitných predpisov
    • (zdroj: https://www.tisr.sk/zakaznicky-servis/otazky-odpovede/dokumentacia-stavieb/ (30.3.2021))


dokumentácia technická – súhrn technických podkladov a dokumentov (papierových a digitálnych) obsahujúcich opis technologického procesu, výpočty, plány, výkresy a rozpočty potrebné na realizáciu zamýšľaného technického podujatia; ide o materiály sprevádzajúce výrobok počas celého jeho života.

V zásade možno technickú dokumentáciu rozdeliť na:

    1. konštrukčnú dokumentáciu (súbor konštrukčných dokumentov; konštrukčné podklady pre výrobu);
    2. technologickú dokumentáciu (súbor technologických dokumentov; dokumenty opisujúce technologické procesy, operácie výroby a opravy výrobkov).

V súčasnosti zahrnuje technická dokumentácia náležitosti, ako:

    • 3D modely z CAD systémov, ktoré vykresľujú a opisujú jednotlivé diely výrobku, plán jeho kompletizácie , technické parametre jednotlivých dielov i výrobku ako funkčného celku,
    • výrobný plán (kompletný pracovný postup a kapacitné požiadavky),
    • záznamy z výroby a testovania, 
    • návod na použitie,
    • katalóg náhradných dielov a príslušenstva,
    • ďalšie dokumenty.

 :: inžinierstvo, technika.


Dolné Rakúsko − nem. Niederösterreich, kedysi Österreich unter der Enns Rakúsko pod Enžou − rakúska spolková krajina obklopujúca Viedeň; na severe hraničí s Juhomoravským krajom, na severovýchode s Trnavským krajom a Bratislavským krajom, na juhovýchode hraničí so spolkovou krajinou Burgenland, na juhu so Štajerskom a na západe so spolkovou krajinou Horné Rakúsko; člen euroregiónu Centrope. Hlavným krajinským mestom Dolného Rakúska je Sankt Pölten.

 − I: Dolné Rakúsko, in: Wikipédia.

 :: geografia, Rakúsko.


dom – budova, stavba na obývanie.

 :: dom nájomný, dom trojpodlažný, mesto, podlažie, poschodie, ulica.


dom nájomný – činžiak – dom s bytmi, ktoré sa prenajímajú.

 :: mesto, ulica.


dom trojpodlažný – dom s tromi podlažiami v prípade, že má prízemie a dve poschodia, alebo dom jednoposchodový, v prípade, že okrem prízemia a prvého poschodia má ešte aj jedno podzemné podlažie, teda suterén.


domácnosť − členovia rodiny alebo skupina ľudí, ktorí spoločne bývajú a hospodária; prostredie rodiny, domova a čo k nemu patrí. Domácnosť je najmenšia reálna sociálna skupina so spoločným hospodárením a bývaním.

 :: domácnosť (ekonómia).


domácnosť (ekonómia) – najmenšia sociálna skupina so spoločným hospodárením a bývaním (môže mať aj jediného člena); je to samostatne hospodáriaci prvok ekonomickej reality; ak je členov domácnosti viac, trvalo spolu žijú a spolu hradia náklady na svoje potreby.

Domácnosti sú základné subjekty trhu, na ktorom vystupujú najmä ako kupujúci – nakupujú najmä spotrebné tovary a služby. Vystupovať na trhu však môžu aj ako predávajúci – predávajúci výrobné faktory, napr. prácu, alebo svoje tovary, napr. dopestovanú zeleninu a ovocie.

Domácnosti sú najdôležitejší subjekt na trhu práce, ktorý tvorí ponuku, a síce ponuku ohraničenú najmä počtom práceschopného obyvateľstva, cenovou hladinou a daňovým zaťažením.

 :: ekonomika.


dominanta (hudba) – piaty stupeň diatonickej stupnice; akord na ňom založený.


dominikáni lat. –  Rehoľa kazateľov dominikánov, dominikánska rehoľa, dominikánsky rád, angl. Dominicans, Order of Preachers, lat. Ordo predicatorum, ordo fratrum praedicatorum, O.P. – žobravý mestský rád (mendikanti, z lat.) rímsko-katolícky s účelom kazateľským (predikanti, z lat.) a učiteľským na vyšších školách, rozvíjajúci teologické a filozofické štúdiá podľa Tomáša Akvinského, s rehoľou sv. Augustina, ktorý založil vo Francúzsku sv. Dominik a ktorý bol potvrdený r 1216.

 – I: Rehoľa Dominikánov na Slovensku, in: Dominikáni.


domnienka právna – prezumpcia – konštrukcia, ktorá sa používa v práve, ktorou sa za určitých okolností v záujme právnej istoty prezumuje čiže predpokladá právna skutočnosť, o ktorej nie je isté, či nastala; je to predpoklad určitej skutočnosti, z ktorého sa pri konaní alebo rozhodovaní v konkrétnom prípade vychádza bez toho, že by bolo isté, že táto skutočnosť nastala alebo trvá.

V práve sa rozlišuje

 :: prezumpcia neviny, právo.


domnienka právna nevyvrátiteľná – domnienka, ktorou predpokladané skutočnosti platia za bezpodmienečné; je to domnienka, ktorú nemožno vyvrátiť, aj keby dôkaz opaku bol možný, napr. nevyvrátiteľná domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov.

 :: právo.


doplnok (matematika)

Doplnok (doplnková množina, komplement) množiny A v množine B ⊇ A sa označuje B ╲ A.


doplnok výživový − potravina určená na doplnenie prirodzenej stravy a predstavujúca koncentrovaný zdroj živín, ako sú vitamíny, minerálne látky a ďalšie látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, a to jednotlivo alebo v kombinácii. Výživové doplnky sa uvádzajú do obehu v dávkovanej forme, ako

    • kapsuly,
    • tablety,
    • tabletky,
    • piluly,
    • vrecúška s práškom,
    • ampulky s tekutinami,
    • fľašky s dávkovačom kvapiek...,

tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých jednotkových množstvách.

Príklad výživového doplnku:

    • J.V.kvapky-IMUN,
    • J.V.kvapky-CHOL,
    • J.V.kvapky-DUO,
    • J.V.kvapky-HEP,
    • J.V.kvapky-ANGI,
    • J.V.kvapky-URO,
    • J.V.kvapky-KLIM,
    • J.V.kvapky-DIA,
    • J.V.kvapky-PRO,
    • J.V.kvapky-HEM,
    • J.V.kvapky-REUM,
    • J.V.kvapky-NEFRI,
    • J.V.kvapky-ALMER,
    • J.V.kvapky-ZRAK,
    • J.V.kvapky-FEMI,
    • J.V.kvapky-GRIP,
    • J.V.kvapky-CIEVY,
    • J.V.kvapky-MIGRE.


doprava – úmyselný pohyb dopravných prostriedkov, ako jazda, plavba, let po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava.

 :: doprava (ekonómia), doprava hromadná.


doprava (ekonómia) – odvetvie národného hospodárstva, ktoré patrí do terciárneho sektoru a ktoré zabezpečuje prepravu (premiestňovanie) osôb, vecí, správ atď.


doprava hromadná – doprava týkajúca sa väčšieho počtu ľudí, predmetov, javov a podobne.


dorozumievanie − komunikácia − nadväzovanie spojenia s niekým, obyč. prostredníctvom reči al. znakov.

 :: dorozumievanie, in: Hlavná časť, systém znakový, výmena informácií.


dosadzovanie (matematika) − nahradzovanie premennej názvom (symbolom) čísla, názvom (symbolom) množiny atď.

 :: písmeno (matematika), premenná názvová (matematika).


doska − kus opracovaného dreva získaný rozpílením kmeňa po dĺžke; plochý tenší predmet štvorcového, obdĺžnikového alebo iného tvaru z rôzneho materiálu upravený na rôzny účel (153;737).

 :: abakus (architektúra), doska základná, doštička, tabula.


doska plošných spojov (skr. DPS, angl. printed circuit board, PCB) – nosný a konštrukčný prvok elektronických obvodov, ktorým je doska, tvorená nevodivým substrátom, na ktorom sú na základe schémy zapojenia konkrétneho obvodu vytvorené vodivé spoje, prepájajúce jednotlivé elektronické prvky.

 :: elektronika.


doska základná − angl. motherboard − súčasť hardvéru v tvare dosky z nevodivého substrátu s elektronickými súčiastkami tvoriacimi základné prvky osobného počítača alebo iného elektronického zariadenia založeného na procesoroch.

 :: technika výpočtová.


doštička − menšia doska, napríklad šungitová doštička.


dotyčnica – medzná poloha sečnice; táto definícia platí pre ľubovoľné čiary.


dôchodok – (pravidelný) príjem, zisk; penzia: pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu.

 :: dôchodok národný.


dôchodok národný – časť spoločenského produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu.

 :: ekonómia, ekonomika, redistribúcia dôchodku národného.


dôkaz matematickou indukciou – priamy dôkaz viet, ktoré sú výrokmi „Pre každé prirodzené číslo n platí V(n)“, pomocou tretej Peanovej axiómy, a pri ktorom dokážeme, že množina všetkých prirodzených čísel, pre ktoré platí V, je množina všetkých prirodzených čísel.

 :: matematika.


dôkaz matematický − ústredný matematický významový útvar, tvorený výsledkom matematického dokazovania čiže postupu, ktorým podľa pravidiel logiky z axióm, definícií a výrokov už skôr potvrdených dedukujeme daný výrok (168;13).

Matematický dôkaz vety tvaru Ak platia predpoklady, tak platí záver tvorí konečná postupnosť tvrdení, kde

    • každé tvrdenie je buď
      • predpoklad, alebo
      • axióma, alebo
      • vyplýva z predchádzajúcich a skôr dokázaných tvrdení podľa nejakého odvodzovacieho pravidla;
    • posledné tvrdenie je záver.

V matematike sa najčastejšie rozlišujú tieto druhy dôkazov:

    • priamy dôkaz,
    • nepriamy dôkaz,
    • existenčný dôkaz,
    • dôkaz transfinitnou (špeciálne matematickou) indukciou (30;28). 

 :: matematika, tvrdenie matematické.


dôraz – 1. zosilnenie hlasu, prízvuk; 2. ráznosť, rozhodnosť, energickosť (496;136).

 :: dôraz (lingvistika).


dôraz (lingvistika) – vetný prízvuk – prozodická vlastnosť vety založená na silovom zdôraznení významove najdôležitejšieho slova vo vete: prečítajte nám doslovne tento článok (5;35).

 :: prejav rečový.


Dr. med. = Doctor medicinae, titul, ktorý používajú lekári v Nemecku; píše sa pred menom a jeho uznaniu je nevyhnutné obhájiť dizertačnú prácu.

 :: medicína.


dráha – dĺžka trajektórie, ktorú hmotný bod opíše za určitý čas.

 :: fyzika, kinematika, mechanika.


dráha nervová – súbor axónov, vychádzajúcich z buniek jednej časti centrálnej nervovej sústavy a končiacich synapsiami na bunkách jej inej časti alebo častí, zabezpečujúcich takým spôsobom ich vzájomné spojenie, pričom jedna nervová dráha môže nadväzovať na druhú.


dramatika gr. – jeden z troch tradične vyčleňovaných literárnych druhov (popri lyrike a epike), v ktorej stredom pozornosti je podobne ako v epike udalosť, okolitý svet, dej, avšak tu sa dej predvádza (v epike sa dej rozpráva). V dramatike je prijímateľ svedkom situácie (v epike sa mu podáva sprostredkovane). Formálne sa v epike uplatňuje minulý čas, v dramatickom dialógu je oscilácia časov okolo predvádzaného prítomného času.

V dramatike sa stavia na sujete, ktorý využíva jazyk ako prostriedok, a nie ako cieľ. Na rozdiel od epiky je rozprávanie v dráme obmedzené trvaním, možnosťou konajúcich postáv a scénickými prostriedkami. Pri dramatike je napätie medzi začiatkom a koncom, lebo fabula drámy je priamočiara, nevetvená, „ponáhľajúca“ sa ku koncu. Dramatika je oproti epike „netrpezlivejšia“.

Literárnou formou realizácie dramatiky je (podobne ako v epike) próza (cf 167;172 – 173).

 :: teória literatúry.


dramatizmus gr. − dramatický ráz, charakter, dramatickosť (153;773).


draženie – vykonávanie predaja formou dražby; zúčastňovanie sa na dražbe ako kupujúci.


Drexler, Karol (18. 1. 1923 Banská Štiavnica – 27. 7. 2001 Svätý Jur) – slovenský maliar.

 – D: https://www.webumenia.sk/katalog?search=Karol+Drexler


driek klinca − zúžená ihlancovitá, hranolovitá alebo valcovitá časť klinca (prierezu štvorhranného, trojhranného alebo kruhového) na jednom konci majúca hrot alebo klin, na druhom konci hlavu.

 :: klinec.


druh hudobný – „historický útvar určený funkciou, príležitosťou, obsadením, alebo istým charakterom zhudobneného textu; ... útvar, ktorému nemusí zodpovedať iba jediný spôsob vnútorného formového riešenia a iba jediný fromovostavebný typ (formová schéma). Pre hudobné druhy je dokonca typické, že aj keď menia v historickom vývoji svoju vnútornú formu, ostáva zachovaná ich účelovosť, obsadenie, alebo istý druh zhudobňovaného textu a nemenia svoj názov. (...) Niektoré hudobné druhy majú toľko spoločných vlastností, najmä v spôsobe obsadenia a vo svojej spoločenskej funkcii, že ich spájame do väčších skupín, ktoré nazývame hudobnými žánrami (385;16 – 17).“

 :: hudba.


druh literárny – špecifická oblasť umeleckej literatúry tradične vyčleňovaná jednak z hľadiska špecifika jazykovej organizácie vzhľadom k predmetu zobrazenia, jednak z hľadiska princípu umeleckého vzťahovania sa ku skutočnosti a jeho vyjadrovania (princíp lyrický, epický a dramatický).

Na základe tohto tradičného kritéria členenia umeleckej literatúry sa vyčleňuje:

Keď sa uvažuje o spôsobe realizácie týchto literárnych druhov, hovorí sa o literárnej forme (cf 272;85, 167;173).

 :: teória literatúry.


druh slovný – časť reči – lexikálno-gramatická množina slov charakterizovaná určitými spoločnými formálnymi a významovými vlastnosťami; je to trieda slov vymedzená kritériami syntaktickými, morfologickými a sémantickými, t. j. súbor slov majúcich rovnaké využitie v stavbe vety, rovnaké gramatické kategórie a rovnaký všeobecný význam. V spisovnej slovenčine sa dá vyčleniť desať slovných druhov:

    1. podstatné mená,
    2. prídavné mená,
    3. zámená,
    4. číslovky,
    5. slovesá,
    6. príslovky,
    7. predložky,
    8. spojky,
    9. častice,
    10. citoslovcia (182;169, 5;154).

V spisovnej slovenčine ako flektívnom jazyku možno tieto slovné druhy rozdeliť podľa kritéria formálnych paradigiem na:

 :: člen vetný, druhy slovné, lingvistika.


druh slovný amorfný – beztvarý slovný druh, skupina slov lexikálne nediferencovaných. V spisovnej slovenčine sa do tohto slovného druhu zaraďujú citoslovcia.

  :: lingvistika.


druh slovný neohybný – množina neohybných slov, t. j. slov vyskytujúcich sa v jedinej podobe, nemajúcich slovné tvary; tieto slová sa ani neskloňujú, ani nečasujú:

    • príslovky,
    • predložky,
    • spojky,
    • častice.

 :: lingvistika.


druh slovný ohybný – množina ohybných slov, t. j. slov, ktoré sa dajú ohýbať, čiže buď skloňovať alebo časovať.

V spisovnej slovenčine sú ohybnými slovnými druhmi:

    1. podstatné mená,
    2. prídavné mená,
    3. zámená,
    4. číslovky,
    5. slovesá.

 :: lingvistika.


druh umelecký − špecifická oblasť umenia, ako napr. umelecká literatúra, divadlo, architektúra, hudba, výtvarné umenie...

Hranice medzi umeleckými druhmi sú neostré a v priebehu vývinu sa menia.

Existuje viacero klasifikácií umeleckých druhov (a žánrov), napr. tento:

 :: obraz umelecký.


druhá svetová vojna – najväčšia vojna v dejinách; trvala od 1. 9. 1939 do 2. 9. 1945, zúčastnilo sa jej 61 štátov, bojovalo v nej 110 mil. vojakov, zahynulo asi 30 mil. ľudí. V priebehu druhej tejto vojny sa úzkostná neistota premenila na akýsi metafyzický šok.

 :: história.


druhy slovné − časti reči, lat. partes orationes − komplexné lexikálno-gramatické skupiny (triedy) slov, vyznačujúce sa istými lexikálnymi a gramatickými sémantickými aj formálnymi príznakmi.

 :: druh slovný, lingvistika.


družstvo roľnícke jednotné – združenie roľníkov s cieľom kolektívne hospodáriť (154;466).


duál lat. – dvojné číslo – menná al. slovesná forma v rámci kategórie čísla používaná v niektorých jazykoch, napr. v sanskrte, na vyjadrenie toho konštituentu významu slova, ktorý reprezentuje dve entity.

 :: lingvistika.


dualizmus lat. – dvojnosť, dvojitosť, podvojnosť.

 :: dualizmus filozofický, dualizmus štátny.


dualizmus štátny – zväzok štátov utvorený na základe voľného spojenia suverénnych štátnych subjektov, z ktorých každý si zachováva značnú samostatnosť.

 :: Rakúsko-Uhorsko.


dub − lat. Quercus − listnatý strom, ktorý rodí žalude.

:: dub (antika), dub letný.


dub (antika) − strom zasvätený hromovládcovi Diovi (Jupiterovi), ktorý prejavoval svoju vôľu šumením listov dubového hája v Dodone.


dub letný − lat. Quercus robur − listnatý strom z čeľade bukovité, ktorý sa prirodzene vyskytuje v Európe, v Malej Ázii, na Kaukaze a v niektorých lokalitách severnej Afriky; má mohutnú korunu, nepravidelne a mohutne rozložitú, pretiahnutú smerom nahor, kôru tmavosivú, hrubo rozpukanú.

− I: Dub letný, in: Encyklopédia drevín, Dub letný, in: Naše stromy.


ductulus (anatómia človeka) – kanálik.


duch (psychológia) − spirituálna dimenzia ľudskej psychiky.


dukát tal.

 − zlatá minca razená od 12. storočia s váhou 3,49 gramu rýdzosti 0,986, napr. rakúsky zlatý dukát z roku 1910.

 :: história, zlato.


duktilita lat. − ťažnosť, rozťažnosť.


Dülmen, Richard van (3. 5. 1937 Cloppenburg, Nemecko – 18. 1. 2004 Erfurt) – nemecký historik spoluzakladateľ historickej antropológie, výskumne sa orientoval na raný novovek a na dejiny sociálnych vzťahov.

 – D: (Vyd.): Das Täuferreich von Münster 1534–1535. Berichte und Dokumente, 1974; Der Geheimbund der Illuminaten, 1975; Reformation als Revolution. Soziale Bewegung und religiöser Radikalismus in der deutschen Reformation, 1977; Die Entstehung des frühneuzeitlichen Europa 1550–1648, 1982; Kultur und Alltag in der Frühen Neuzeit. 1. diel: Das Haus und seine Menschen 16.–18. Jahrhundert, 1990; Historische Anthropologie. Entwicklung, Probleme, Aufgaben, 2000; (Vyd.): Entdeckung des Ich. Die Geschichte der Individualisierung vom Mittelalter bis zur Gegenwart, 2001; Poesie des Lebens. Eine Kulturgeschichte der deutschen Romantik 1795–1820. Zv. 1: Lebenswelt, 2002; (spolu so S. Rauschenbachovou) Macht des Wissens. Die Entstehung der modernen Wissensgesellschaft, 2004.

 :: história.


Dunaj − druhá najdlhšia rieka v Európe merajúca 2 850 km s povodím 817 000 km2, ktorá vzniká sútokom Bregu a Brigachu vo Schwarzwalde (Nemecko). Dunaj preteká Rakúskom, Slovenskom (172 km), Maďarskom, Srbskom, Rumunskom, Bulharskom a Ukrajinou, ústí deltou do Čierneho mora.

Stredná časť Dunaja končí Železnými vrátami.

Delta má tri hlavné ramená a tisíce bočných ramien a jej plocha je približne taká veľká ako Luxembursko. Deltu pre veľkú pestrosť druhov zvierat a rastlín vyhlásili Rumuni za rezerváciu.

Dunaj je pre menšie plavidlá splavný od Ulmu, kde prijíma vodnatý alpský prítok Iller a vstupuje do Bavorska.

Dunaj je zdrojom pitnej vody pre desať miliónov ľudí.

Dunaj sa utvoril v neogéne.

 :: geografia, Podunajsko, Zadunajsko.


dutina lebečná (anatómia človeka) – lat. cavum cranii – dutina ohraničená kosťami mozgovej časti lebky, v ktorej sa nachádza mozog.


dvojica – pár – dve osoby alebo dve veci ako jednotka.

 :: číslo komplexné, dvojica usporiadaná, matematika.


dvojica usporiadaná – angl. ordered pair – matematický objekt, ktorý obsahuje dva jednoduché objekty a informáciu o tom, ktorý z týchto objektov je prvý, a ktorý je druhý; podstatný je poriadok, v ktorom sa objekty vyskytujú v usporiadanej dvojici.

Usporiadaná dvojica sa označuje symbolom [a, b].

Presnejšie: Ak a, b sú dve veci (prvky), potom usporiadanou dvojicou [a, b] týchto vecí (prvkov) rozumieme množinu, ktorej prvkami sú množiny {a}, {a, b} (30;31).

 :: matematika.


dvojka (matematika) – číslica 2.

 :: jednotka (matematika), sústava desiatová, trojka (matematika).


dvojrozmerný − majúci dva rozmery.


dynamika (fyzika) − časť mechaniky skúmajúca príčiny vzniku pohybu a zmeny pohybového stavu telies. Dynamika skúma príčiny vzniku a zmeny pohybu materiálnych telies, zohľadňujúc sily, ktoré na ne pôsobia, ktoré určujú ten alebo onen charakter pohybu.

Dynamika sa zakladá na troch Newtonových zákonoch, sformulovaných v roku 1687, ktoré sa konštituovali ako výsledok zovšeobecnenia mnohých pozorovaní, pokusov a teoretických výskumov G. Galileiho, Ch. Huygensa i samého Newtona.

 :: dynamika systémová, dynamika tekutín.


dynamika (hudba) – menenie sa sily tónu alebo tónov (ich hlasitosti) v priebehu skladby na tom ktorom úseku hudobného diela, od čoho do značnej miery závisí krása a pôsobivosť prednesu skladby. Dynamika ako tento súbor zmien hlasitosti slúži na vyjadrenie zvukového kontrastu (silno, slabo), rôznych nálad, celkového výrazu skladby.

Na označenie rôznych stupňov dynamiky sa používajú ustálené talianske názvy, ako piano, forte atď.

Označovanie postupných (plynulých) zmien dynamiky sa robí graficky alebo slovom, napr. crescendo (zosilňovať), diminuendo (zoslabovať) atď.


dynamika intrapersonálna – psychodynamika jedinca, jeho psychická dynamika.

 :: psychológia.


dynamika systémová − vedná disciplína, ktorej predmetom sú komplexné systémy, ich správanie a vývin v priebehu času.

Systémová dynamika vznikla v 50-tych rokoch 20. storočia zásluhou J. W. Forrestera.

 :: veda.


dynamika tekutín – časť mechaniky tekutín, ktorej predmetom sú fyzikálne zákonitosti, ktorými sa riadi prúdiaca tekutina a sily, ktoré pôsobia na tuhé telesá nachádzajúce sa v prúdiacom tekutom prostredí.

Dynamika tekutín sa člení na

    • hydrodynamiku

        a

    • aerodynamiku.


dynastia gr. − panovnícky rod.

 :: Habsburgovci, história.


☜ Hlavná časť D