Gadamer, Hans-Georg (11. 2. 1900 Marburg 13. 3. 2002 Heidelberg) nemecký filozof a historik filozofie, ktorý svoju vlastnú filozofiu chápe ako pokračovanie filozofickej hermeneutiky mladého Heideggera, ktorú sa vo svojom diele Wahrheit und Methode (1960) snaží spojiť s Hegelovou dialektickou filozofiou a s hermeneutickou tradíciou pochádzajúcou od Schleiermachera a Diltheya.

  D: Wahrheit und Methode, 1960; Platos dialektische Ethik und andere Platostudien, 1968; Kleine Schriften I IV, 1966 1977; Hegels Dialektik, 1971; Wer bin Ich, wer bist du?, 1973; Vernunft im Zeitalter der Wissenschaft, 1976; Philosophische Lehrjahre, 1976; Poetica, 1977; Die Idee des Guten, 1978; Das Erbe Hegels, 1976; Heidegger Wege. Studien zum Spätwerk, 1983; Gesammelte Werke 10 zv., 1985 1995.

 :: filozofia 20. stor., filozofia 21. stor., filozofia nemecká, hermeneutika filozofická.


Gahér, František (1957 – ) – slovenský filozof a logik, predstaviteľ bratislavskej filozoficko-metodologickej školy, predstaviteľ analytickej filozofie, doposiaľ azda najlepší znalec stoickej a Fregeho logiky a filozofie na Slovensku. Svoju bádateľskú pozornosť venuje najmä extenzionálnej a intenzionálnej logike (o. i. P. Tichého transparentnej intenzionálnej logike (TIL)), logickej sémantike, logickej analýze prirodzeného jazyka, dejinám logiky a aplikáciám logiky v právnej oblasti. Vo svojich vzdelávacích textoch skvelým spôsobom vykladá širokú paletu problematiky modernej logiky.

 – D: Descartova fyzika, 1984; O probléme konečna a nekonečna, 1985; O ideáloch vedy, 1985; Epistemologické a metodologické východiská niektorých koncepcií základov matematiky úloha vzťažnej sústavy v základoch matematiky, 1988; Fenomenologičesko-intuitivnaja koncepcija postrojenija osnovanij matematiki i jejo kritika s pozicij dialektičeskogo materializma, 1988; Roľ sistemy otsčeta v osnovanijach matematiki, 1989; On the ramified theory of types, 1991; Úlomky k zlomkom starých stoikov o logike 1, 1992; Úlomky k zlomkom starých stoikov o logike 2, 1992; Stoická sémantika, 1994; Logika pre každého, 1994, 19982, 20033, 20134; Logické hádanky, hlavolamy a paradoxy nielen pre deti a mládež, 1996; Logika, 1996; Princípy stoickej fyziky 1 kozmos ako dynamické kontinuum, 1997; Princípy stoickej fyziky 2 identita a zmena telies, 1998; Problém identity v stoickej filozofii, 1998; The stoic semantics, 1999; Je toto replika na článok „Toto nie je kniha“?, 1999; Poznámky k Bolzanovmu pojmu odvoditeľnosti a k jeho užitočnosti pre pojem nevyhnutnosti, 1999; Dva druhy indivíduí alebo na čo sa vzťahujú vlastné mená. 1999; Provokácia ako motivácia k štúdiu logiky, 1999; Gottlob Frege život a dielo, 2000; Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky, 2000; O čom je veta a čomu vo vete rozumieme Bolzano verzus Frege, 2000; Stoická logika verzus aristotelovská, 2000; Signifikácia verzus supozícia, 2000; Negation and presupposition, 2001; O vetných spojkách logika verzus lingvistika, 2001; Reforma vysokých škôl a princíp samosprávy (na margo návrhu zákona o vysokých školách), 2001; Mali stoici predikátovú logiku? (mohli stoici overovať súdobé dôkazy z aritmetiky?), 2001; Inkvizičný rozsudok nad Gödelom?, 2001; Fregeho filozofia matematiky a program logicizmu, 2001; Anafora a pojmové postoje, 2002; Most medzi prirodzeným jazykom a symbolickým jazykom – Achillova päta vyučovania „filozofickej“ logiky, 2002; Did the stoics have predicative logic?, 2002; Ohlas stoickej logiky a sémantiky v slovenských prekladoch prameňov, 2002; Logika na Slovensku v rokoch 1960 – 1970, 2002; Jaromír Červenka ako historik logiky, 2002; Oživenie logicizmu (čo by mal/mohol filozof vedieť o logicizme), 2003; Logical, scientific and real possibility, 2003; Anaphora and notional attitude, 2003; Modality a hranice abstrakcie vo filozofii, 2004; Stoici o ľudskej prirodzenosti, 2004; Anafora z pohľadu TIL-ky, 2005; Noetická hodnota úsudkov, 2005; Tvorba, interpretácia a aplikácia právnych noriem – logické aspekty niekoľko argumentov v prospech použitia logiky pri tvorbe, interpretácii a aplikácii zákonov, 2005; Demarkačná čiara medzi logickou sémantikou a empirickými teóriami „významu“, 2006; Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky, 2006; Kvalita – podmienka prosperity, 2006; Logická sémantika a všeobecná teória prekladu, 2010; Logika pre právnikov, 2011; Revízia definícií pojmov dostatočná a nutná podmienka, 2012; Len, 2012; Čo ako učiť z logiky v spoločensko-humanitných odboroch?, 2012; 50 rokov Katedry logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2013; Je zdôvodňovanie naozaj zbytočné?, 2013; (spolu s L. Bielikom) Prečo len (nutné) pravdy ako predpoklady deduktívnych úsudkov? (dvojdimenzionálny verzus jednodimenzionálny názor na inferenciu), 2013; (spolu s L. Bielikom) Využitie pojmu zhoda v hyperintenzionálnej dedukcii, 2013; O „bez“, 2013; Aká logika by sa mohla používať v práve?, 2014; Logika verzus jazykoveda o vetných spojkách, 2015; Interpretácia v práve 1, 2015; Interpretácia v práve 2, 2015; Logická štruktúra právnej normy, 2015; Nástrahy a odporúčania logiky pri preklade právneho textu slovenčina : nemčina, 2016; (spolu s M. Števčekom) Logická (ne)konzistentnosť normatívneho systému a jej metodologické korekcie, 2016; Abduktívne a deduktívne usudzovanie v pozitívnom práve, 2016; Metóda ako procedúra, 2016; Tichého dielo – zdroj ďalších výskumov, 2016; Logika, normativita a konatívne fakty, 2017; Deduktívne a abduktívne retrodikcie a predikcie, 2017; Za Václavom Černíkom (7.5.1931 – 13.10.2017), 2017; (spolu s M. Stevčekom) Právo a logika, 2018; Kontrafaktuály, 2018; Spätné kontrafaktuály, 2018; Otvorená textúra pojmu - pôvodný zmysel a kritika, 2018; (spolu s M. Števčekom a M. Braxatorisom) Nástroje a pravidlá produkcie a interpretácie koncízneho textu (s osobitným zreteľom na normativitu), 2019; Je Mill naozaj predchodca známeho vysvetlenia kontrafaktuálov?, 2019; Millova mylná výhrada Petitio principii voči deduktívnej logike, 2019; Metódy abstrakcie, idealizácie a konkretizácie v logike prípad posunutého času vo faktuálnych kondicionáloch, 2020.

 :: filozofia analytická, filozofia slovenská.


Galénos (129 – 199) – po Hippokratovi najslávnejší starogrécky lekár a filozof, mimoriadne produktívny spisovateľ so zameraním na všetky oblasti vtedajšej medicíny a ďalej na gramatiku, rétoriku a filozofiu. V medicíne Galénos požadoval, aby lekár bol filozoficky vzdelaný a aby ovládal metodológiu svojho odboru.

V medicíne sa pokúsil o syntézu vtedajších medicínskych poznatkov a v lekárstve zotrval ako uznávaná autorita až do dôb renesancie.

Vo fyziológii prevzal a ďalej rozpracoval Hippokratovu náuku o šťavách.

V Galénovom významovom univerze plnia dôležitú úlohu idey Aristotelovej teleológie. Galéna možno filozoficky charakterizovať ako eklektického aristotelika, ktorého učenie zahrnuje aj prvky stoicizmu a platonizmu.

 – D: Eisagogé dialektiké (Úvod do logiky); Peri filosofú historias (O dejinách filozofie), Anatomikai encheirésis (Výklady o anatómii), Peri tón peponthotón topón (O postihnutých miestach), Methodos therapeutiké (Terapeutická metóda), Hygieinón logoi (O hygiene), Hoti aristos iatros kai filosofos (O tom, že najlepší lekár je aj filozofom), Protreptikos ep'iatrikén (Vyzvanie k lekárstvu).

 :: filozofia 2. stor., medicína.


Gáliková, Silvia (1962 ) slovenská filozofka, významná predstaviteľka filozofie mysle na Slovensku, popri ktorej jej ďalšou oblasťou skúmania sú filozofické otázky kognitívnych vied.

  D.: Úvod do filozofie mysle, 1998; On philosophy, Sophie, Ludo, Central Committee of the Czechoslovak Communist Party and other issues, 2000; Úvod do filozofie mysle, 2001; The Land of False Mirrors, 2001; What is the purpose of writing philosophy in Slovakia? A comment, 2001; Antológia filozofie mysle, 2003; Niekoľko poznámok k problému vedomia vo filozofii mysle, 2003; Problém vedomia, 2003; Odpovede na námietky, 2003; The Brain and Its Self, 2004; From ego to eco – A Metaphor for a Global Metanoia, 2004; Psyché: Od animálnych duchov k neurotransmiterom, 2007; Mind Reading (?), 2008; Poškodenie mozgu = poškodenie duše (?), 2009; Svet za zrkadlom, 2009; Úvod do filozofie vedomia, 2009; Kúzelná krajina myšlienok, 2012; Sloboda a experimentálny výskum, 2012; Philosophy of Consciousness, 2013; Foundations of Cognitive Neuroscience, 2013; Človek a jeho identita, 2013; Metafora ľudskej mysle, 2018.

 :: filozofia mysle, filozofia slovenská.


Galilei, Galileo (15. 2. 1564 Piza – 8. 1. 1642 Arcetri pri Florencii) – talianský filozof obdobia renesancie, fyzik, astronóm, matematik, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy. Galileo založil klasickú mechaniku, klasickú dynamiku, sformuloval princíp relativity pohybu, ideu inercie, zákon voľného pádu. Skonštruoval teleskop, ktorým uskutočnil dôležité astronomické objavy (objavil hory na Mesiaci, slnečné škvrny, fázy Venuše, mesiace Jupitera a i.). Galilei vychádzal z uznania Kopernikovej heliocentrickej sústavy.

Osobnosťou o niečo málo staršieho Keplerovho súčasníka Galilea Galileiho sa uzatvára prvé veľké obdobie definitíFvneho prerodu špekulativnej, o aristotelizmus sa opierajúcej prírodnej filozofie, ktorá uvažovala v pojmoch kvalít, na modernú vedu o prírode, ktorá kvantifikujúcimi postupmi vyjadruje dynamické zmeny stavu.

 :: dynamika (fyzika), filozofia 17. stor., filozofia novoveká, princíp relativity (Galilei, G.), filozofia talianska, mechanika klasická.


Geldsetzer, Lutz (28. 2. 1937 Minden – ) – nemecký filozof, „špecialista na všeobecno (Spezialist für das Allgemeine)“ (rozumej: filozof par excellence), pričom paleta jeho výskumného zamerania v rámci filozofie siaha od dejín filozofie (západnej, čínskej, indickej) po systematickú filozofiu (metafyziku, ontológiu, teóriu poznania, praktickú filozofiu, filozofickú antropológiu). Svetonázorovo sa kloní k idealizmu spájajúcemu senzualistické prvky napríklad Berkleyho filozofie so systematickou tradíciou nemeckého idealizmu. Roku 1987 prišiel so svojou pyramidálnou logikou (pyramidale Logik) spracúvajúcou pojmy ako štrukturálne útvary s intenzionálnym obsahom a extenzionálnou oblasťou platnosti a podávanou v názornej pyramidálnej notácii.

  D: Die Ideenlehre Jakob Wegelins. Ein Beitrag zum philosophisch-politischen Denken der deutschen Aufklärung, 1963; Die dogmatische Hermeneutik der Jurisprudenz bei Thibaut und ihre geschichtlichen Voraussetzungen, 1966; Philosophengalerie. Bildnisse und Bibliographien von Philosophen aus dem 11. bis 17. Jahrhundert, 1967; Matthias Flacius Illyricus und seine Hermeneutik, 1969; Allgemeine Bücher- und Institutionenkunde für das Philosophiestudium, 1971; Vorländer: Geschichte der Philosophie, Bd. III. 1. Teilband: Die Philosophie in der ersten Hälfte des 19. Jahrhunderts. Neubearbeitung v. L. Geldsetzer, 1975; Chinesisch-deutsches Lexikon der chinesischen Philosophie, 1986; Logik, 1987; Chinesisch-deutsches Lexikon der Klassiker und Schulen der chinesischen Philosophie, 1991; Chinesisch-Deutsches Lexikon der chinesischen philosophischen Klassikerwerke. Übersetzt aus dem Ci Hai von L.G. und Hong H.-D., 1995; Die Philosophenwelt in Versen vorgestellt, 1995.

 :: filozofia 20. stor., filozofia nemecká.


generalizácia lat. – zovšeobecňovanie, zovšeobecnenie – rozširovanie alebo rozširovanie určitého poznatku z jedného prípadu na všetky prípady danej oblasti. Výsledkom generalizácie môže byť napríklad abstraktný objekt.


generovanie lat. – vytváranie, tvorenie, dávanie niečomu vznik.


Gercen, Alexander Ivanovič (1812 – 1870) – ruský revolučný demokrat, zakladateľ národníctva, spisovateľ, filozoficky orientovaný meterialisticky.

 :: filozofia 19. stor., filozofia ruská.


Geulincx, Arnold (31. 1. 1624 Antverpy – nov. 1669 Leiden) – flámsko-holandský filozof, zakladateľ okazionalizmu.


Ghóš Aurobindo (1872 – 1950) – indický filozof, zakladateľ integrálnej védánty.

 :: filozofia 20. stor., filozofia indická, filozofia súčasná.


gnozeológia gr. – teória poznania, noetika, epistemológiafilozofická disciplína, ktorá skúma poznanie, najmä jeho podmienky, podstatu a hranice. Za zakladateľa gnozeológie sa niekedy považuje R. Descartes, ktorý prvý vyčlenil vzťah subjektu a objektu ako gnozeologický problém. Systematicky vypracoval gnozeológiu J. Locke.

Pri skúmaní poznania sa v gnozeológii v súlade s tou ktorou filozofickou orientáciou zameriava pozornosť na rôzne stránky alebo úrovne poznania, napr. na podstatu, štruktúru, zákonitosti atď. poznania. Skúmajú sa základy a hybné sily poznávacieho procesu, účel a cieľ poznávania, miesto poznávacej činnosti v celku ostatných činností ľudí, vzťah subjektu a objektu v procese poznávania, vzťah poznania a sveta, vzťah poznania a pravdy, postupy a metódy poznávania atď.

 :: abstrahovanie, epistemológia a gnozeológia, filozofia 20. stor., metóda poznania, metóda poznania vedecká, pravda, realita (gnozeológia), vnímanie vnútorné (gnozeológia) (Husserl, E.).


Goodman, Nelson (7. 8. 1906 Somerville Massachusetts, USA – 25. 11. 1998 Needham, Massachusetts, USA) – americký filozof, predstaviteľ analytickej filozofie, profesor filozofie na Harvardskej univerzite.

 :: filozofia 20. stor., filozofia USA.


Gregor z Nyssy (ok. 335/338 Kaisareia/Cézarea (dn. Kayseri, Turecko) – po 394 / ok. 395 Sebaste ? (dn. Sivas, Turecko) – svätý Gregor Nysský, Gregor Nyssenský, Gregor Nysénsky, gr. Γρηγόριος Νύσσης [Grégorios Nyssés], lat. Gregorius Nyssenus, čes. Řehoř z Nyssy – kresťanský teológ a filozof, biskup v meste Nyssa, jeden z najvýznamnejších cirkevných otcov 4. stor., mladší brat sv. Bazila Veľkého a sv. Makriny.

Gregor vypracoval systém kresťanskej teológie, obdobný so systémom Órigenovým, a opierajúc sa platónsku a novoplatónsku filozofiu, z ktorých prevzal tie významové útvary, ktoré bolo možné uviesť do súladu s vieroučným učením kresťanstva. Gregor prišiel s „radikálnou christianizáciou platónskych a novoplatónskych myšlienkových motívov – tých platónskych motívov, ktoré vôbec preberá (863;161).“ Gregor uskutočnil Gregorovo učenie je po konceptuálnej stránke bližšie Plótinovi ako učenie Órigenovo.

Gregorovou filozofickou špekuláciou preniká živá viera vo vykupiteľské dielo Kristovo a mystická tendencia približovať sa k Bohu, túžba po stále väčšej účasti na plnosti božského bytia. Výklad svojho teologického systému Gregor vyložil v spise Logos katéchétikos ho megas (Veľká katechéza).

Ďalšie diela: Peri psychés kai anastaseós ho logos legomenos ta Makrinia (Rozprava o duši a vzkriesení zvaná Makrínia); Pros Eunomion antirrhétikoi logoi (Polemické reči proti Eunomiovi); Peri kataskeués anthropú (O stvorení človeka), Peri tés hexaémerú (O /božom/ diele šiestich dní) (doplnky diela Hexaémeron Bazila Veľkého); Peri tú biú Móyseós (O živote Mojžišovom); Eis tén epigrafén tón psalmón (K nadpisom žalmov); Eis ta asmata tón asmatón (K Piesni piesní); Eis ton bion tés hosias Makrinés (Život sv. Makríny).

 :: filozofia 4. stor., filozofia kresťanská, filozofia patristická, patristika, teológia kresťanská.


Grygar, Filip (1970 – ) – český filozof, predmetom záujmu ktorého je o. i. vznik modernej vedy, matematizácia prírody, technika a filozofické aspekty kvantovej mechaniky.

 D: Hermeneutická fenomenologie a kvantová komplementarita ve filosofii vědy, 2008.

 :: filozofia česká.


(Dodatok)