galaxia aktívna galaxia, v centre ktorej sa nachádza aktívne galaktické jadro.

 :: fyzika, neutríno.


galéria tal. – „špecializovaná právnická osoba alebo organizačný útvar právnickej osoby, ktorá na základe vedeckého výskumu v súlade so svojím zameraním a špecializáciou nadobúda, odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje zbierkové predmety zo všetkých disciplín vizuálného umenia a realizuje tvorivé a umelecké výstupy a prezentácie“ (Zákon č. 206/2009 Z. z. Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, Čl. I § 2 (6)).


gastronómia gr. – teória kuchárskeho umenia prihliadajúca na zásady výživy človeka (16;222). 


gastrozofia gr. – komplexný inter- a transdisciplinárny výskum výživy a praktikovanie múdrej výživy.


gematria hebr. (správne: gimatrija (גימטריה‎) z gr. geometria) – metóda výkladu skrytých významov v texte Tóry, ktorej najdôkladnejšie rozpracovanie obsahuje kabala.


gemológia gr. aplikovaná mineralógia, ktorej predmetom sú drahokamy a polodrahokamy, ich vznik, lokácia, vlastnosti a technológia spracovania.

 :: rubín, zafír, zirkón.


gén (genetika) – vloha pre prejavenie dedičného znaku.


genealógia gr. rodopis, skúmanie rodových a rodinných súvislostí jednotlivcov a vzťahov, ktoré z nich vyplývajú z hospodárskeho, právneho, kultúrneho... hľadiska.

 :: predikát (genealógia).


generácia lat. pokolenie.


generale nihil certum implicat (právo) – všeobecné neobsahuje nič určité (čo je povedané všeobecne, neobsahuje nič určité) (746;115).


generovanie signálu (lingvistika) zložka komunikačnej aktivity spočívajúca v prenose jazykovo sformovanej informácie z mozgu hovoriaceho cez nervové dráhy do rečových orgánov a transformácia myslených jazykových jednotiek na reálne fyzické rečové jednotky čiže artikulovanými zvukmi zhmotnené slová a vety (182;31).


genetika gr. časť biológie, ktorej predmetom je dedičnosť a premenlivosť organizmov.

Genetika sa člení na tieto časti:

    • genetika človeka,
    • genetika rastlín,
    • genetika živočíchov
    • mikrobiálna genetika,
    • molekulárna genetika.

Základy genetiky vytvoril J. G. Mendel.

Termín genetika zaviedol G. Bateson.

 :: biológia molekulárna, gén (genetika), genetika behaviorálna, genetika molekulárna, konkordancia (genetika), operátor (genetika), znak dedičný (genetika).


genetika behaviorálna časť biológie, ktorej predmetom je vplyv génov na správanie, dedičnosť vzorcov správania. Skúmajú sa napríklad jednovaječné dvojičky, ktoré vyrastajú oddelene, pretože v takýchto prípadoch možno dobre oddeliť vplyv prostredia a génov na správanie.


genetika molekulárna odvetvie genetiky, ktorého predmetom je molekulárna štruktúra génov a spôsoby ich účinku.

 :: proteosyntéza.


genológia gr. časť literárnej vedy, ktorej predmetom sú literárne druhy a žánre.


geodetika gr. najkratšia cesta medzi dvoma bodmi na zemskom povrchu; na sférickej Zemi je to segment veľkého kruhu.

Termín geodetika neskôr zovšeobecnili tak, že zahŕňa meranie v omnoho všeobecnejších matematických priestoroch, pozri napr. článok geodetika (geometria diferenciálna).


geodézia gr. – zememeračstvo – veda, ktorej predmetom je meranie a zobrazovanie zemského povrchu alebo jeho časti vyznačovaním polohopisných a výškopisných bodov a meranie veľkých územných celkov. Základnou úlohou geodézie je určenie vzájomnej polohy bodov na zemi vo vodorovnom a zvislom smere a následne zobrazenie týchto bodov na mape.

Geodézia sa člení na tieto časti:

 :: geoid (geodézia), polohopis (geodézia), systém geodetický.


geodézia nižšia – časť geodézie, ktorej predmetom sú metódy merania, výpočtov a zobrazovania malých častí zemského povrchu, ktoré z hľadiska merania a zobrazovania polohopisu možno považovať za rovinu.


geodézia vyššia – časť geodézie, ktorej predmetom je určovanie tvaru a rozmeru zemského telesa a postavenie Zeme vo vesmíre.


geoekonomika gr. interdisciplinárna veda (úzko spojená najmä s geopolitikou, geografiou, demografiou, históriou), ktorej predmetom sú priestorové, časové a politické aspekty ekonomík a ich zdrojov.


geoglyf gr. – maľba alebo veľký (4 a viac m) motív vytvorený na zemskom povrchu.

Geoglyfy sa členia na

    • pozitívne (vytvorené naaranžovaním prírodného materiálu),
    • negatívne (vytvorené odstránením prírodného materiálu).


geografia gr. – zemepis – vedná disciplína, ktorej predmetom je geosféra.

 – P: al-Chorezmí.

 :: (Poznámka: na vyhľadanie miesta na svete použite mapu sveta. Zoznam odkazov zahrnuje aj historické reálie.)


geografia fyzická – disciplína geografie, ktorej predmetom sú zákonitosti formovania a dynamiky prírodnej zložky krajinnej sféry; súčasťou jej predmetu je teda fyzickogeografická sféra.


geoid gr. – geometrické teleso, ktoré má tvar Zeme.


geoid (Ďurčo, S.) hladinová plocha s rovnakým tiažovým zrýchlením, ktorá sa v miestach oceánov zhoduje s ich strednou pokojnou hladinou. V každom okamihu je kolmá na smer zemskej tiaže a má nepravidelný tvar (konvexný/ konkávny) ovplyvnený rozložením hmôt (485).


geoid (geodézia) – skutočný tvar Zeme bez zreteľa na vyvýšeniny nad hladinu oceánov (14;324).


geológia gr. jedna z geovied, ktorej predmetom je Zem, jej zloženie, stavba, vlastnosti, vývoj, procesy, ktoré ju tvorili a tvoria.

Geológia sa člení na tieto disciplíny:

    • všeobecná geológia:
      • štruktúrna geológia,
      • mineralógia,
      • petrológia,
      • tektonika,
      • geochémia;
    • historická geológia:
      • stratigrafia,
      • paleontológia,
      • paleografia;
    • regionálna geológia:
      • speleológia,
      • vulkanológia;
    • aplikovaná geológia:
      • ekonomická geológia,
      • ložisková geológia,
      • hydrogeológia,
      • hydrochémia,
      • inžinierska geológia,
      • environmentálna geológia.

 – P: Suess, E..

 :: astenosféra, depresia (geológia), fenomén vulkanický, izostázia (geológia), litosféra, nános (geológia), niva aluviálna (geológia), proces geologický, rula (geológia), teória izostázie, vulkanizmus, Zem.


geometria gr. – matematický odbor, ktorého predmetom sú geometrické priestory, útvary v týchto priestoroch (geometrické útvary) alebo geometrické objekty, ich vlastnosti, vzťahy medzi nimi a operácie s nimi. Geometria skúma vlastnosti geometrických útvarov, ktoré sú podmnožinami špecifických geometrických priestorov.

Geometria sa člení na mnoho odvetví, z ktorých každá skúma iné vlastnosti geometrických útvarov a používa iné metódy a reprezentácie napr.

    • elementárna,
    • syntetická,
    • projektívna,
    • neeuklidovská,
    • analytická,
    • deskriptívna,
    • vektorová,
    • diferenciálna,
    • počítačová...

K metódam geometrie patrí predovšetkým metóda syntetická a metóda analytická.

 – P: Euklides.

 ::


geometria analytická odvetvie geometrie, ktoré pri skúmaní geometrických objektov používa v prvom rade algebraické prostriedky.

 :: matematika, sústava súradníc, sústava súradníc karteziánska.


geometria deskriptívna – odvetvie matematiky, ktoré sa zaoberá zobrazovaním trojrozmerného priestoru do roviny a poskytuje metódy, umožňujúce dosiahnuť jednoznačnosť týchto zobrazení, pričom základnou z týchto metód, je premietanie.

 :: premietanie (geometria deskriptívna).


geometria diferenciálnamatematická disciplína, ktorá rieši problémy geometrie pomocou diferenciálneho počtu.

 :: teória relativity všeobecná.


geometria euklidovská – geometrická teória vybudovaná zo základných viet, ktoré uviedol Euklides, a z ďalších poznatkov považovaných za zrejmé na základe skúsenosti.

 :: bod (Euklides), matematika.


geometria neeuklidovská – súbor geometrických teórií, v ktorých nie je splnená piata Euklidova axióma.


geomorfológia gr. –– vedná disciplína, ktorej predmetom je reliéf zemského povrchu, súše i morského dna, prípadne ich asociácie, posudzovaný z hľadiska interakcií endogénnych a exogénnych procesov v časovo-priestorovom systéme.

 :: celok (geomorfológia), členenie geomorfologické, oblasť (geomorfológia), podsústava (geomorfológia), sústava (geomorfológia).


geosféra gr. – krajinná sféra, geografická sféra – planetárny geosystém zložený z navzájom súvisiacich a do istej miery samostatných geosystémov tvoriacich vedno dynamický materiálny systém so štvorrozmernou priestorovo-časovou integráciou anorganickej, organickej a nootickej substancie, ktorý sa vyvinul na zemskom povrchu v zóne styku litosféry, atmosféry, hydrosféry, pedosféry, biosféry a noosféry vzájomne sa podmieňujúcich, prenikajúcich a spolupôsobiacich.

Geosféra je predmetom geografie.

 :: Zem.


geosynklinála gr. – rozsiahla labilná sedimentačná časť zemskej kôry, ktorá sa vyznačuje dlhšie trvajúcim poklesom. Geosynklinálna teória vo svojej dobe správne definovala niektoré fázy kontinentálnej kolízie.

Geosynklinálna koncepcia sa však opustila, takže všeobecne sa používať termín geosynklinála neodporúča.

 – I: Geosynklinála, in: Wikipédia (30.3.2021).

 :: Zem.


geosystém (geografia) – otvorený systém vzájomne sa ovplyvňujúcich a podmieňujúcich zložiek Zeme (litosféry, hydrosféry, biosféry, antroposféry a atmosféry) (153;1066).

 :: systém.


geovedy gr.+slov. vedy o Zemi, geologické vedy súčasť planetológie, ktorej predmetom je Zem, jej vývoj, stavba a zloženie jej jednotlivých sfér   atmosféry, biosféry, hydrosféry, pedosféry, litosféry.

Geologické vedy sa členia takto:

    • všeobecná (základná geológia):
      • dynamická geológia,
      • tektonická geológia,
      • štruktúrna geológia,
      • historická geológia (stratigrafia, paleogeografia),
      • regionálna geológia,
      • ložisková geológia,
      • vulkanológia,
      • kvartérna geológia,
      • geofyzika (geodynamika, seizmológia),
      • planetárna geológia;
    • paleontológia:
      • zoopaleontológia,
      • fytopaleontológia,
      • paleobiológia,
      • paleoekológia,
      • biostratigrafia;
    • mineralógia:
      • systematická mineralógia,
      • technická mineralógia,
      • kryštalografia,
      • gemológia;
    • petrológia a petrografia:
      • sedimentárna,
      • metamorfná,
      • magmatická;
    • geochémia:
      • procesová,
      • izotopová /geochronológia),
      • organická,
      • pedológia;
    • aplikovaná geológia:
      • aplikovaná geofyzika:
        • gravimetria,
        • geoelektrika,
        • seizmika,
        • geotermika,
        • rádiometria,
        • magnetometria,
        • paleomagnetizmus;
      • inžinierska geológia (geotechnika),
      • environmentálna geológia,
      • banská geológia,
      • ekonomická geológia,
      • hydrogeológia.

 :: geológia.


Gibbs, Josiah Willard (1839 – 1903) – americký fyzik a matematik, jeden zo zakladateľov štatistickej fyziky (21;170). „Gibbs, rovnako ako Boltzmann, uviedol vratné procesy, správanie sa diskrétnych častíc, do súvislostí s termodynamickými stavmi makroskopických objektov; tieto chápal ako štatistické súbory – systémy s veľkým počtom stupňov voľnosti – a zaviedol do mechaniky takýchto systémov pojmy a vzťahy pravdepodobností, vrátane pojmu makroskopicky nevratného prechodu k pravdepodobnejším stavom. Lež pri vytváraní štatistickej mechaniky a termodynamiky Gibbs využíval nové, mimoriadne efektívne analytické a geometrické metódy, ktoré neskoršie dostali novú fyzikálnu interpretáciu a vošli do súčasnej kvantovej mechaniky“ (139;293).

Jedným z dôležitých matematických príspevkov J. W. Gibbsa je takmer súčasná podoba, ktorú dal koncom 19. storočia vektorovému počtu.

 :: fyzika, matematika.


Giddens, Anthony (18. 1. 1938 Londýn – ) – britský sociológ, zaujímajúci holistický prístup k modernej spoločnosti; vypracoval teóriu štrukturácie (the theory of structuration).

 – D: Capitalism and Modern Social Theory, 1971; The Class Structure of the Advanced Societies, 1973; Functionalism: apres la lutte, 1976; New Rules of Sociological Method, 1976; Studies in Social and Political Theory, 1977; Durkheim, 1978; Central problems in Social Theory : Action, Structure and Contradiction in Social Analysis, 1979; A Contemporary Critique of Historical Materialism. Vol. 1. Power, Property and the State, 1981; Sociology: a Brief but Critical Introduction, 1982; Profiles and Critiques in Social Theory, 1982; The Constitution of Society. Outline of the Theory of Structuration, 1984; A Contemporary Critique of Historical Materialism. Vol. 2. The Nation State and Violence, 1985; Consequences of Modernity, 1990; Modernity and Self-Identity. Self and Society in the Late Modern Age, 1991; The Transformation of Intimacy: Sexuality, Love and Eroticism in Modern Societies, 1992; Beyond Left and Right, 1994; (spolu s U. Beckom a S. Lashom) Reflexive Modernization. Politics, Tradition and Aesthetics in the Modern Social Order, 1994; Politics, Sociology and Social Theory: Encounters with Classical and Contemporary Social Thought, 1995; In Defence of Sociology, 1996; Durkheim on Politics and the State, 1996; The Third Way: The Renewal of Social Democracy, 1998; Runaway world: How Globalisation is Reshaping our lives, 1999; The Third Way and Its Critics, 2000; Runaway World, 2000; Where Now for New Labour?, 2002; Sociology, 20065; Europe In The Global Age, 2007; Over to You, Mr Brown – How Labour Can Win Again, 2007; The Politics of Climate Change, 2009; Sociology, 20137.

 :: sociológia, štruktúra sociálna (Giddens, A.).


giga- gr. značka G predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca miliardý násobok (109).


Gítánanda, svámí G. Giri (1906 – 29. 12. 1993) – vl. menom Ánanda Bhavanani, Svámí; plný titul a meno: Jógamahárši Satguru dr. svámí Gítánanda Giri Guru Mahárádž – indický filozof a lekár, jeden z najväčších súčasných učiteľov jogy, zakladateľ časopisu Yoga Life v Kanade (od roku 1967). Na Slovensku na učenie Gítandu nadväzuje o. i. L. Bečárová.

 :: joga (Gítánanda).


globalizácia (ekonómia) ekonomická globalizácia prechod od medzinárodnej celosvetovej ekonomiky k integrácii nadnárodných systémov výroby, technológií, spotreby a výmeny služieb a tovarov.


glomerulus (anatómia človeka)glomerulum – klbko.


GNU angl. – slobodný operačný systém, ktorého projekt založil v roku 1983 Richard Stallman.

 – I: GNU, in Wikipedia.

 :: informatika.


Godár, Vladimír (13. 3. 1956 Bratislava – ) – slovenský hudobný skladateľ, muzikológ, vysokoškolský pedagóg, redaktor, autor komornej, filmovej a orchestrálnej hudby.

 – Dhudobné: Päť skladieb, 1970; Monódie, 1970; Introdukcia a fúga, 1970; Variácie, 1970, Dva fragmenty z Prvých dojmov Henriho Michauxa; Concertino, 1970; Sonáta, 1971; Trois valses, 1971; Tri skladby, 1971; Štyri monológy, 1971; Klavírna skladba, 1971; Bagatela, 1971; Prelúdium, 1971; Suita, 1972; Cyklus, 1972; Na popol, 1972; Zbiehanie, 1972; Päť skladieb,  1972; Tri piesne na ľudové texty, 1972, 1975, 1981; Variácie, 1973; Passacaglia, 1973; Trigram, 1973; Spevy o posledných chvíľach života, 1973; Suita II., 1973; Trio, 1974, 1980; Sinfonia giocosa, 1974; Chryzantémy, 1975; Fúga, 1975; Štyri klavírne skladby, 1975; Fuga in f,  1975; Ozývaj sa, hora, 1976; Trio, 1976; Pri vode, 1977; Dychové kvinteto,  1977, 1980; Totožné, 1977, 1990; Tri piesne na slová čínskej poézie, 1977; 

Ricercar per 4 stromenti, 1977/1995, Scriptorium musicu,1999; Predohra (Hommage à Alfred Jarry),1978; Žalostné pesničky na slová starej slovenskej poézie zo zbierok 18. a 19. storočia, 1979; Jesenná meditácia,  1979 (R 1990); 1. symfónia, 1980 (R 1986); Šesť bagatel, 1980; Trio, 1980; 

Pieseň o belavých hlavách, 1980; Suita, 1981/2007; Husľové duetá, 1981; Lyrická kantáta, 1981; Päť bagatel, 1981; Letné obrázky, 12 skladieb, 1981; 

Passacaglia a fúga, 1981; Partita pre 54 sláčikových nástrojov, čembalo, tympany a trubicové zvony, 1983; Grave, passacaglia, 1983; Talizman, nokturno 1979 – 1983; Malá suita, 1984 (1986); Tanec a ária malých Siouxov, 1984; Orbis sensualium pictus, oratórium, 1984; Humanitas, ária,  1983; Meditácia, 1984/R 1995; Štyri vážne spevy, 1985 (1986); Sonáta na pamäť Viktora Šklovského 1985; Zo starých albumov, 200 tancov , 1985; Concerto grosso per archi e cembalo, 1985; Uspávanky Jana Skácela,  1986/2005; Sekvencia, 1987; Dariačangin sad, mýtus podľa Othara Čiladzeho, 1987; Clownfórum, pantomíma-muzikál, 1990; Neha, 1991; 2. symfónia, rituál pre orchester, 1992; Via lucis, 1993; Barkarola,  1993/1994/2008; Déploration sur la mort de Witold Lutosławski, 1994; Emmeleia, 1994/2002; Tombeau de Bartók, 1995/R 2002; Ecce puer, 1997; 

Bikít Gilgameš, 1998; La Canzona refrigerativa dell arpa di Davide, 1999/2017; O Crux, meditácia, 1999, 2000; Missa pastoralis, 2000/2002; Filmová suita, 2001; Mohendžo-daro, 2001; Stálá Matka, 2001; Variazioni facili, 2001/2017; Divertimento in A, 2001; Uspávanky, 2002/2008/2017;  Malá suita, 2003; Pieseň labute, 2003, 2006; Elégia, 2003; Magnificat,  2003; Regina coeli, 2003; Sonáta pre husle, 2005; La Carnaval de Venise,  2005; Malá suita pre malého Davida, 2005; Variácie na slovenskú ľudovú pieseň, 2006; Passacaglia, 2004/2007; Melodiarium, tance pre 2 violončelá (transkripcia 28 tancov z Husľových duet z roku 1981), 1981/2007; Pod rozkvitnutými sakurami, hudobno-dramatická báseň, 2008; Dormi Jesu,  2008 / 2013; Querela pacis, kantáta (Hommage à Desiderius Erasmus Roterodamus), 2009; Sweet and Low, uspávanka, 2009/2017; Querela pacis (Žalospev mieru), oratórium (Hommage à Desiderius Erasmus Roterodamus), 2010; Šlof, majn kind, 2017; Grécke tance, 2017; Sunéčko,  2018; Hudba pre Martina Šulíka, 2018.


Gombár, Eduard (14. 10. 1952 Hranice – ) – významný český arabista, historik, islamológ a diplomat, ktorý sa vedecky špecializuje na moderné a súčasné dejiny islamských krajín, na arabský nacionalizmus, na kmene a klany na Blízkom východe a na dejiny islamológie a diplomacie.

 – D: Revolučně demokratické strany na Blízkém východě (mon.), 1986; Úvod do dějin islámských zemí (mon.), 1994; Moderní dějiny islámských zemí (mon.), 1999; Dramatický půlměsíc. Sýrie, Libye a Írán v procesu transformace (mon.), 2001; Kmeny a klany v arabské politice (mon.), 2004; Kmeny a klany v arabském Maghribu (mon.), 2007; (spolu s L. Barešom a R. Veselým) Dějiny Egypta (mon.), 2009; (spolu s I. Pechom) Dějiny Iráku (mon.), 2013; Dějiny Libye (mon.), 2015.

 :: história.


goniometria gr. časť trigonometrie, ktorej predmetom sú vzťahy medzi uhlami a príslušnými úsečkami alebo goniometrické funkcie.


GPS (Global Position System) – Globálny lokalizačný systém – satelitný navigačný systém, ktorý je určený na zisťovanie presnej pozície a presnú časovú referenciu takmer kdekoľvek na Zemi alebo na zemskej orbite. Na GPS sa zakladajú navigačné prístroje GPS.

GPS používa zostavu aspoň 24 satelitov na strednej zemskej orbite.

Predpokladom presnosti určovania polohy pomocou tohto systému je teória relativity.

 – I: Globálny lokalizačný systém, in: Wikipédia.


Grácie lat. rímske pomenovanie gréckych Charitiek, prírodných božstiev pôvodne vládnucich nad vidiekom a vegetáciou: boli to miestne božstvá a ich počet napokon ustálený na tri sa mohol meniť podľa kraja; zobrazovali sa vábne a nahé (cf . 449;181).

 :: pôvab, vďaka.


gradient lat. – veľkosť a smer najväčšej rýchlosti vzrastu funkcie.

 :: fyzika, matematika.


graf gr. – diagram – matematická štruktúra tvorená rovinným alebo priestorovým znázornením vzťahov postupov, štatistických údajov, funkčných závislostí a podobne.

 :: graf neorientovaný, graf orientovaný, hrana grafu, sieť (matematika).


graf neorientovaný matematická štruktúra tvorená usporiadanou dvojicou G = (V, E), kde G označuje graf, V je neprázdna konečná množina vrcholov grafu a E je množina neusporiadaných dvojíc typu {u, v}, pričom u v nazývaných hrany grafu.

 :: matematika.


graf orientovaný – matematická štruktúra tvorená množinou bodov, zvaných vrcholy grafu, z ktorých niektoré sú pospájané orientovanými úsečkami, zvanými hrany orientovaného grafu. Orientovaným grafom je napr. spôsob vyjadrenia sémantickej siete.


grafika gr. – grafické umenie – umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom sú čiara a plocha vytvárané pomocou tlače (185;86).


gramatika gr. – 1. v stredoveku: prvé zo siedmich slobodných umení, základ trivia, náuka o umení správne hovoriť a písať. Cez gramatiku sa má dospieť ku všetkým ostatným vedám, najmä k etike, ktorá sa so slobodnými umeniami prekrýva a istým spôsobom im vládne.

Gramatika je veda polyvalentná, pretože komentovaním autorov umožňuje pojednávať o všetkých témach a vďaka slovám umožňuje preniknúť ku skrytému zmyslu, ku ktorému sú kľúčom. Gramatika učí písmená, slabiky, reč doslovnú i reč trópov, čiže reč, ktorá odhaľuje prenesený, alegorický zmysel.

Gramatiku vyvinuli Gréci v 3./2. stor. pr. n. l. Gramatiku prevzali od Grékov Rimania.

Gramatika je disciplína, ktorá má čisto despkriptívno-synchrónnu povahu. Gramatika je sčasti logická a sčasti empirická. Gramatika neustále slúži ako pomocná veda filológie a prostriedok praktickej výučby v škole.

2. súčasť jazykovedy; náuka o stavbe jazyka bez prihliadania k vecnému obsahu jazykových prostriedkov, obsahujúca tvaroslovie (morfológiu), náuku o skladbe (syntaxi), hláskoslovie a niekedy aj náuku o tvorení slov; gramatiku zaujíma štruktúra jazykových výrazov (slov, viet) (na rozdiel od logiky, ktorú zaujíma štruktúra toho, čo týmito výrazmi je vyjadrené (štruktúra pojmov, súdov, úsudkov)).

3. učebnica gramatiky v zmysle 2.

4. predmet skúmania gramatiky v zmysle 2.; súbor pravidiel premeny a spájania slov istého jazyka.

:: a (gramatika), gramatika formálna, graméma, jazyk (lingvistika), lingvistika.


gramatika formálna – štruktúra opisujúca formálny jazyk; tvorí ju množina pravidiel, pomocou ktorej možno každé slovo (reťazec, vetu) formálneho jazyka vygenerovať z vopred daného počiatočného symbolu: uskutočňuje sa to tak, že na počiatočný symbol sa aplikuje niektoré z pravidiel formálnej gramatiky, na získaný reťazec sa opäť aplikuje niektoré z pravidiel atď., až kým sa nevygeneruje požadované slovo.

 :: informatika.


gramatikalizácia gr. – zmena lexikálnych prvkov na gramatické.

 :: lingvistika.


graméma gr. gramatická morféma základný morfologický (gramatický) význam, napr. činný rod, pozitív, datív.

Gramémy sa spájajú do gramatických kategórií, napr. gramémy singulár a plurál vytvárajú kategóriu čísla (5;55, 182;21).

 :: gramatika, graméma morfologická, lingvistika.


graméma morfologická – najmenšia vydeliteľná časť slova alebo slovného tvaru, ktorá je nositeľom gramatického významu.

 :: lingvistika.


gramotnosť gr. – základná znalosť alebo ovládanie, primeraná vzdelanosť a zručnosť, pôvodne znalosť čítania a písania.

 :: gramotnosť informačná, gramotnosť počítačová, gramotnosť technologická.


gramotnosť informačná – súčasť predmetu informačnej výchovy a informačného vzdelávania spočívajúca v súbore schopností efektívne využívať informácie, vychádzajúc z identifikácie a formulovania informačnej potreby a z vyhľadania, hodnotenia a selektovania informácií a informačných zdrojov. Súčasťou informačnej gramotnosti je chápanie ekonomických, právnych, sociálnych a etických aspektov využívania informácií.


gramotnosť matematická – rozvíjať a používať matematické myslenie a porozumenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách.

 :: matematika.


gramotnosť počítačová – schopnosť a zručnosť ľudského indivídua efektívne využívať informačné a komunikačné technológie.


gramotnosť technologická – schopnosť kompetentne a efektívne plniť úlohy a riešiť problémy v tej ktorej profesionálnej oblasti na základe aktívneho ovládania súboru prostriedkov a spôsobov dosahovania požadovaných výsledkov činnosti.


gravitácia lat. – príťažlivosť – súčasť predmetu teória gravitácie tvorená fyzikálnym javom spočívajúcim vo vzájomnom príťažlivom pôsobení telies.

 :: fyzika, teória gravitácie, teória gravitácie Einsteinova, teória gravitácie klasická, teória gravitácie kvantová, teória gravitácie Newtonova, teória relativity všeobecná.


gravitácia (teória relativity všeobecná) dôsledok zakrivenia časopriestoru.


gray vm – značka Gy – odvodená jednotka SI. :: fyzika.


Gréci lat. Heléni (novogr. Έλληνες – Ellines) Indoeurópania, ktorí okolo roku 1900 pr. n. l. prenikli niekoľkými prúdmi na Balkánsky polostrov; posledné tzv. dórske sťahovanie, spadá do doby okolo r. 1200 pr. n. l. Ako staroveký národ sa Gréci sformovali v 8. stor. pr. n. l., deliac sa na tri kmene:

Aioli (Aiolovia),

Ióni (Iónovia),

Dóri (Dórovia).

Meno Gréci pochádza z označenia dórskeho kmeňa v Épeire Graioi, po latinsky Graeci. Italikovia toto meno preniesli na všetkých Grékov. Sami Gréci sa nazývali Hellénes a svoju krajinu označovali Hellas (po latinsky Graecia).

 :: polis.


Gréckokrajina v juhovýchodnej Európe a na priľahlých ostrovoch v Stredozemnom mori, Jónskom mori a Egejskom mori, ktorú obývajú Gréci.

V súčasnosti je Grécko ako štát členom .

V dejinách Grécka možno vyčleniť obdobia podľa viacerých kritérií; jedna z periodizácií:


    1. Neolit a bronzová doba na území Grécka (do roku 1600 pr. n. l.)
    2. Mykénske obdobie (1600 až 1200 pr. n. l.)
    3. Temné obdobie (1200 až 800 pr. n. l.)
    4. Archaické obdobie (800 až 600 pr. n. l.)
    5. Klasické obdobie (500 až 356 pr. n. l.)
    6. Helenizmus (338 až 30 pr. n. l.)
    7. Rímske obdobie (Grécko súčasťou Rímskej ríše; 146/31 pr. n. l. až 395 n. l.)
    8. Byzantské obdobie (Grécko súčasťou Byzantskej ríše; 395 až 1453)
    9. Osmanské obdobie (Grécko súčasťou Osmanskej ríše; 1453 až 1820)
    10. Novodobé Grécko (1833 – )


 :: Gréci, gréčtina, starogréčtina.


gréčtina lat. – grécky jazyk, presnejšie: grécke jazyky – samostatná vetva indoeurópskej jazykovej rodiny. Názov gréčtina sa bežne (no nepresne) používa na označenie jazyka antického (pozri: starogréčtina), stredovekého a súčasného Grécka.

Novogrécky jazyk sa začal tvoriť v 15. stor., súčasná gréčtina sa značne líši od starej (klasickej) gréčtiny. 

Gréčtina je úradný jazyk v Grécku a na Cypre.

Grécky jazyk (starogréčtina) pomáhal pri vzniku gréckej filozofie o. i. tým, že má určitý člen, ktorý dovoľuje vytvárať všeobecniny alebo abstraktné pojmy. Ďalej v gréčtine sa sloveso byť používa na vytváranie spojenia subjektu deja s jeho vlastnosťou (predikátom), a nielen na označenie prostého výskytu niečoho.

:: dimotiki, Gréci, Grécko, jazyky grécke, novogréčtina


grupoid (algebra)univerzálna algebra tvorená množinou objektov, medzi ktorými platí dvojčlenná operácia s touto vlastnosťou: medzi každými dvoma objektmi množiny je definovaná určitá dvojčlenná operácia. Inými slovami: grupoid je neprázdna množina s jednou binárnou operáciou, ktorá je definovaná na nej. Grupoid je neprázdna množina v spojení s operáciou.

 :: matematika.


grupovanie fr.> nem. zoskupovanie, združovanie, dávanie dohromady, dovedna.


guľa teleso ohraničené guľovým povrchom (guľovou plochou, sférickým povrchom, sférou); S je stred gule, FH je priemer gule a FS je polomer gule.

Najväčší kruh EFGH možno získať ako rez gule rovinou prechádzajúcou stredom S. Takýto kruh rozdeľuje na polovice guľu i jej povrch a nazýva sa hlavný kruh. Polomer hlavného kruhu rovná sa polomeru gule.

Každá dvojica hlavných kruhov sa pretína v priemere gule FH, ktorý je zároveň priemerom každého z pretínajúcich sa kruhov (cf 429;357).

 :: geometria, sféra, stereometria.


guľa očná (anatómia človeka) – lat. bulbus oculi – časť oka uložená v očnici.


gyroskop gr. – zotrvačník s voľnou osou zachovávajúci si rovnaký smer otáčania používaný pri navigácii, ako umelý horizont v lietadle a pod. (153;1104).


Hlavná časť G