s (fyzika) značka sekundy.


sa (slovenčina) zvratné zámeno označujúce predmet totožný s pôvodcom deja.


sad záhrada alebo park.


sada – súprava, súbor.


Sahel – krajinný typ v Afrike na južnom okraji Sahary. Zahrňuje pás stepí a saván tiahnúcich sa naprieč kontinentom od západu na východ, na území Mauritánie, Senegalu, Mali, Burkiny Faso, Nigeru, Čadu, Sudánu, Etiópie. Suché podnebie, ročné zrážky 100–500 mm napršia v pravidelných až trojmesačných obdobiach dažďov. Suchomilná vegetácia umožňuje pastevný chov dobytka (zdroj: Sahel, in: Wikipédia (24.2.2021)).

 :: geografia.


sakura jap. – čerešňa japonská, Cerasus japonica – okrasná parková drevina pôvodom z Japonska.

 :: biológia, botanika.


samospráva – forma verejnej správy, ktorá spočíva v tom, že územné alebo ináč organizované spoločenstvá ľudí si upravujú svoje záležitosti samostatne a uskutočňujú rozhodnutia o nich priamo alebo prostredníctvom volených orgánov.

 :: právo.


samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, napr. živnostník, fotograf, kaderníčka, daňový poradca, notár, advokát, samostatne hospodáriaci roľník...


samostatnosť samosprávy – určitá nezávislosť samosprávy od štátu, najmä v zmysle nepodriadenosti orgánom štátnej správy.

 :: právo.


samovražda – dobrovoľné usmrtenie seba samého (496;655).

 :: samovražda asistovaná.


samovražda asistovaná – vykonanie aktu usmrtenia samovrahom samým, pričom asistujúca osoba napríklad pripraví jedovatý nápoj, zabezpečí lekársky dohľad alebo priestor; nápoj alebo inú látku si samovrah aplikuje sám.

Asistovanú samovraždu treba odlišovať od eutanázie.

Asistovaná samovražda je legálna v krajinách, ako Švajčiarsko, Belgicko, Holandsko..., nelegálna napr. v Českej republike.

 – I: Rakouský soud otevřel cestu k legalizaci asistované sebevraždy, in: České noviny 11.12.2020.

 :: právo.


Samuelson, Paul Anthony (15. 5. 1915 13. 12. 2009) americký ekonóm, teoretik metódy hospodárskej rovnováhy, ktorou pod vplyvom J. M. Keynesa dokazoval, že štát môže predísť hospodárskym krízam a nezamestnanosti hospodárskopolitickými opatreniami. Samuelson zastával teóriu, podľa ktorej určitý rozsah nezamestnanosti podporuje pracovnú disciplínu, napomáha produktivitu práce a je nevyhnutnou podmienkou stabilizácie hospodárskej činnosti a pružnosti ekonomického systému.

  D: Foundations of Economic Analysis, 1947; An Introductory Analysis, 1948; Full Employment versus Progress and Other Economic Goals, 1953; The Meaning and Measurement of Full Employment, 1957; (spolu s R. Dorfmanom a R. M. Solowom) Linear Programming and Economic Analysis, 1958; Efficient paths of capital accumulation in terms of the calculus of variations, 1960; The Collected Scientific Papers, Vols. 1 7, 1966 2011; Quesnay's 'Tableau Economique' as a theorist would formulate it today, 1982; Paul Samuelson and the Foundations of Modern Economics, 2002; (rozhovor s W. A. Barnettom) Inside the Economist's Mind: Conversations with Eminent Economists, 2007.

 :: ekonómia.


sanskrt sa. starý indoárijský jazyk. Klasický sanskrt sa používa už 2500 rokov v dielach najrozličnejších žánrov, pričom slúži ako prameň obohacovania indických jazykov. Sanskrt je jazykom jednej z veľkých svetových literatúr – indickej literatúry. Vzhľadom na starobylosť písanej podoby sanskrtu a jeho detailný opis a rozbor v sútrach indického gramatika Pániniho z konca 4. stor. pr. n. l. bol sanskrt neobyčajne dôležitý pre vznik a vývin komparatívnej indoeuropeistiky.

 :: abeceda sanskrtská, filozofia indická, India, jazyk, jazyk (lingvistika)., kultúra indická.


sarabanda špan. < arab. < perz. – španielsky tanec v 3/4 a 3/2 takte známy počnúc 16. storočím, ktorý bol pôvodne rýchly sólový, neskôr  vážny pomalý párový. V 17. a 18. storočí tvoril časť suity.

 – I: Haendel: Sarabande (02112020).

 :: hudba.


Sardy – staroveké mesto v Malej Ázii, hlavné mesto Lýdie, na severnom úpätí pohoria Tmólos nad zlatonosnou riekou Paktólos, na dôležitej obchodnej ceste, ktorá spájala Stredomorie s Mezopotámiou.


SARS-CoV-2 angl. Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2   príčina infekčného ochorenia COVID-19 (z angl. COronaVIrus Desease), betakoronavírus, pozitívny jednoreťazcový (+ssRNA) vírus; spôsobil epidémiu, ktorá zasiahla predovšetkým (koncom roka 2019) mesto Wu-Chan v čínskej provincii Chu-pei a postupne sa rozšíril do ostatných krajín sveta.

Symptomatika

    • bežné symptómy: horúčka, suchý kašeľ, únava;
    • zriedkavé symptómy: bolesť hlavy, upchatý nos, bolesť hrdla, vykašliavanie spúta, dýchavičnosť, bolesť svalov alebo kĺbov, zimnica, nevoľnosť a/alebo zvracanie, hnačka;
    • symptómy pri ťažkých ochoreniach: vysoká horúčka, vykašliavanie krvi, zníženie počtu bielych krviniek, zlyhanie obličiek.

Vyhlásenie pandémie COVID-19 uskutočnil generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 11. marca 2020.

Vakcínu proti koronavírusu vyrobilo ako prvé na svete Rusko (podľa oznámenia 15. 8. 2020).

  I: COVID-19, in: Wikipédia.

 :: ekonomika digitálna, medicína, ochorenie infekčné, revolúcia synkriticistická, in: revolúcia sociálna (synkriticizmus), transhumanizmus, virológia.


Saussure, Ferdinand de (26. 11. 1857 Ženeva –  22. 2. 1913 Vufflens-le-Château (zámok Vufflens) pri Morges v kantone Waadt (Švajčiarsko)) – švajčiarsky jazykovedec indoeuropeista, profesor na univerzite v Ženeve, zakladateľ modernej európskej jazykovedy. Jeho teórie o znakovosti jazyka a systémovej povaha jazyka sa stali základom lingvistického štrukturalizmu, semiológie a ďalších smerov jazykovedy 20. storočia a mali inšpiratívny význam pre filozofický štrukturalizmus.

Saussure pristupuje ku skúmania reči (fr. langage, angl speech, nem. Rede), vychádzajúc z rozlíšenia jej dvoch vrstiev, z ktorých jednu označuje francúzskym termínom langue (jazyk, angl language, nem. Sprache) a druhú termínom parole (konkrétny, hovorený alebo písaný jazyk).

Langue (jazyk) chápe ako jazykovú štruktúru vyabstrahovateľnú z toho ktorého konkrétneho hovoreného/písaného jazyka čiže z parole.

Úlohou jazykovedy je podľa Saussura skúmanie jazyka (langue).

Jazyk je štruktúra tvorená systémom funkčných vzťahov umožňujúcim rozlišovať medzi sebou rôzne prvky abstrahujúc od mimojazykových, napr. psychologických, faktorov. Skúmanie jazyka v Saussurovom zmysle má začínať synchronicky, čiže opisom tohto systému funkčných vzťahov v danom historickom okamihu.

 :: lingvistika, signifiant (Saussure, F. de), signifié (Saussure, F. de), štruktúra (Saussure, F. de), znak (Saussure, F. de).


sčítanec – číslo, ktoré sa sčituje.

 :: matematika.


sčítanie (matematika) sčitovanie – aritmetická operácia, ktorú zapisujeme a + b = c, kde čísla a, b nazývame sčítance, číslo c nazývame súčet a zápis čítame a plus b sa rovná c. Ak sa operácia označuje znakom + (čítaj: plus), nazýva sa sčítanie (168;18).

Operácia sčítania reálnych čísel je komutatívna a asociatívna, t. j. platí a + b = b + a, (a + b) + c = a + (b + c).

Operácia sčítania reálnych čísel je definovaná pre ľubovoľné dve reálne čísla (328;143 – 144).

 :: kompozícia prvkov x a y, operácia binárna na množine A, sčítanie zlomkov, súčet (algebra), zákon asociatívny o sčítaní, zákon komutatívny o sčítaní.


sčítanie zlomkov sa uskutočňuje podľa pravidla ab+cd=a.d+b.cb.d.

:: matematika., pravidlo sčítania zlomkov.


secesia lat. – nem. Sezession (v Rakúsku), Jugendstil (v Nemecku), Art Nouveau (vo Francúzsku), Modern Style (v anglosaských krajinách) – umelecký štýl, ktorý sa objavuje v Európe a Spojených štátoch po polovici 19. storočia a plne sa rozvinul okolo roku 1900; vznikol ako reakcia na dominujúci klasicizmus. Ťažisko secesie bolo v dekorácii a úžitkovom umení.

Hlavné znaky secesného slohu:

    • štylizácia,
    • ornamentálnosť vyplývajúca z prírodných tvarov (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo, bičovitá línia stonky rastliny, lastovičie krídlo, ženské vlasy),
    • plošnosť,
    • neobyčajné farby,
    • estetické využitie rozličných materiálov,
    • vláčny ornament,
    • plynulá vlniaca sa krivka,
    • neobvyklé farebné odtiene vyplývajúce z princípu harmónie a kontrastu.

Architekti: Victor Horta (1961 – 1947), Antoni Gaudí (1852 – 1926), Lluís Domènech i Montaner (1850 – 1923), Josep Maria Jujol i Gibert (1879 –1949), Josep Puig i Cadafalch (1867 – 1956), Hector Guimard (1867 – 1942), Henri Sauvage (1873 – 1932), Louis Comfort Tiffany (1848 – 1933), Ödön Lechner (1845 – 1914)... (cf 641;169).

 – I: Secesia, in: Wikipédia.


sečnica (geometria) priamka spájajúca dva body krivky alebo pretínajúca kružnicu v dvoch bodoch.

 :: dotyčnica, matematika.


sedem slobodných umení – lat. septem artes liberales – sedem umení pestovaných slobodnými ľuďmi na rozdiel od artes serviles, čiže umení manuálnych alebo remesiel, ktorými sa zaoberali výhradne otroci a neskôr nevoľníci – všeobecnovzdelávacie predmety, ktoré tvorili základ vyššieho vzdelania pre slobodného rímskeho občana.

Z cyklu deviatich disciplín, ktoré spracoval encyklopedicky Varro Reatinus, v dobe rímskeho cisárstva vylúčili lekárstvo a staviteľstvo; zvyšných sedem (gramatika, dialektika [= logika], rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba), ktoré zodpovedali odborom, tvoriacim základ všeobecného vzdelania (enkykliospaideiá [encyklopédia]), ako ho v Grécku vymedzili sofisti, bolo prevzatých školstvom stredoveku a raného novoveku.

Základ stredovekého vzdelania, tzv. trivium (trojcestie), zhrnoval prvé tri literárne odbory – gramatiku, dialektiku a rétoriku, ktoré sa označovali ako artes sermocinales. Quadrivium tvorili vedecké odbory, a síce aritmetika, geometria, astronómia a muzika, ktoré sa vedno označovali ako artes reales.

Pre raný stredovek bol určujúci rozvrh i obsah siedmich slobodných umení, ktorý vypracoval Augustinus, Boethius a Martianus Capella.

Rozvrh i obsah siedmich slobodných umení sa však v priebehu stredoveku výrazne menil a v renesancii ho nahradil iný systém vied.

Sedem slobodných umení tlmočilo myšlienkový obsah antiky pre stredovek. Sedem slobodných umení tvorilo základ všetkého vzdelania a univerzálnu osnovu cirkevného a svetského školstva. Konečným cieľom bolo vypestovať predpoklady pre aktívnu účasť na verejnom živote i pre pochopenie filozofie. Stredovek tento cieľ prispôsobil potrebám teológie, avšak encyklopedické zameranie tradované z čias antiky zostalo až do novej doby kľúčom umožňujúcim pochopiť duchovné bohatstvo antiky a otvárajúcim brány novým myšlienkam a poznatkom.

 :: stredovek.


sedenie – sediaca poloha alebo poloha v sede.


sedmička (matematika)číslica 7.

 :: osmička (matematika), sústava desiatová, šestka (matematika).


segment lat. – časť, jednotka alebo úsek niečoho.

 :: segment (lingvistika).


segment (lingvistika) – určitý úsek prehovoru, slova a podobne, napr. hláska, morféma atď.


sektor lat. – rozsiahly úsek alebo odbor činnosti.

 :: ekonómia, ekonomika, sektor hospodárstva národného.


sektor hospodárstva národného – sféra ekonomickej činnosti, vyznačujúca sa určitým vývojom, tempom vedecko-technického pokroku, rastom produktivity práce atď. Vyčleňujú sa tieto sektory národného hospodárstva:

 :: ekonómia, ekonomika.


sektor hospodárstva národného kvarciárny – sektor, ktorý zahŕňa tieto odvetvia:

 :: ekonómia, ekonomika.


sektor hospodárstva národného primárny – najvýznamnejší sektor národného hospodárstva zahŕňajúci prvovýrobu:

    • poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
    • ťažobný priemysel,
    • energetický priemysel.

Odvetvia tvoriace primárny sektor majú rozhodujúci význam pre rozvoj ekonomiky. Je to verejný sektor a vyznačuje sa nízkym tempom vedecko-technického pokroku, pomalým rastom produktivity práce, vysokou mierou investičnej náročnosti, malou ziskovosťou.

 :: ekonómia, ekonomika.


sektor hospodárstva národného sekundárny – sektor nadväzujúci na primárny sektor a zahŕňajúci 

    • spracovateľský priemysel:
      • chemický,
      • textilný,
      • drevospracujúci,
      • potravinársky,
      • hutnícky,
      • strojársky,
      • ...
    • stavebníctvo.

Sekundárny sektor národného hospodárstva sa zameriava na výrobu hmotných statkov a vyznačuje sa rýchlym tempom zavádzania vedecko-technického pokroku, rýchlym rastom produktivity práce, rýchlou obmenou sortimentu vyrábaných výrobkov a vysokou investičnou náročnosťou.

 :: ekonómia, ekonomika.


sektor hospodárstva národného terciárny – sektor zahŕňajúci tieto odvetvia:

Terciárny sektor národného hospodárstva sa vyznačuje rýchlym tempom vedecko-technického pokroku, rýchlym rastom produktivity práce, vysokým rastom zamestnanosti.

 :: ekonómia, ekonomika.


sekunda lat. základná jednotka pre meranie času v SI.

 :: fyzika.


sekvencia lat. sled častí, tvoriacich uzavretý celok; postup v rade; grupovanie v postupnom slede; nasledovanie, následnosť, postupnosť.


sémantika lingvistická náuka o význame jazykových jednotiek (slov, spojení slov, viet i textov, podľa čoho sa niekedy rozlišuje lexikálna s vetná sémantika) a o zmenách významu, pričom skúma nielen izolované jazykové jednotky, ale vychádza zo vzťahu medzi týmito jednotkami, skúma sémantické systémy.

 :: lingvistika.


seméma gr. – najmenšia zložka významu, ktorá má v jazyku elementárne alebo komplexné vyjadrenie.

Protikladom semémy vo výrazovom pláne jazyka je morféma (182;164).

 :: lingvistika.


sen (psychológia) – „psychická aktivita počas spánku; mimovoľné vybavovanie predstáv a prežívanie pocitov či dejov v spánku (obrazy a deje prežité v spánku)“ (226;251).


senzibilita lat. 1. citlivosť; citovosť; 2. vnímavosť, senzitívnosť.


Severná Amerika – kontinent tvoriaci vedno s Južnou a Strednou Amerikou svetadiel Amerika a nachádzajúci sa na severnej a západnej pologuli, pričom zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán, z východu Atlantický oceán, z juhovýchodu Karibské more a zo západu Tichý oceán.


Severná morská cesta plavebná dopravná trasa pozdĺž severného pobrežia Ruska.

 :: geografia.


Severné moreokrajové more Atlantického oceánu. Plocha 575 000 km2, najčastejšia hĺbka menej ako 100 m, max. hĺbka 725 m. Teplota vrchných vrstiev vody v zime 2 – 7 C°, v lete 12 – 9 C°, slanosť 31 – 35  (16;645).

 :: Európa. 


Severný ľadový oceán – najmenší a najplytší oceán na Zemi, nachádzajúci sa zväčša za severným polárnym kruhom. Je takmer úplne obklopený pevninou – pobrežím Eurázie, Severnej Ameriky, Grónska a mnohými ostrovmi.

– I: Severný ľadový oceán, in: Wikipédia.

:: geografia.


Seychely [sejšely]

 – súbor vyše 100 ostrovov sopečného alebo korálového pôvodu (viaceré neobývané) v Indickom oceáne severovýchodne od Madagaskaru Európanmi (Portugalcami) objavený v 16. stor.; od roku 1976 Seychelská republika.


sex lat. – súčasť predmetu sexuológie a ďalších špeciálnovedných i filozofických disciplín, spočívajúca v pohlaví, pohlavnej rozdielnosti, motivácii a v aktivitách s ňou spojených.

 :: sexualita.


sexualita lat. – spôsob prístupu k sexuálnemu správaniu a túžbe v spoločnosti vrátane ich chápania a organizácie.

Sexualita sa člení na

    • individuálnu sexualitu,
    • kolektívnu (spoločenskú) sexualitu.

Individuálna sexualita spočíva v chápaní a uspokojovaní vlastných erotických a emocionálnych potrieb a túžob a z nich vyplývajúceho sexuálneho správania jednotlivca.

Kolektívna alebo spoločenská sexualita je mechanizmus organizácie a regulácie erotických vzťahov a správania medzi členmi daného spoločenstva.

Sexualitu však možno pozorovať aj u iných primátov a skúmať možno jej význam v evolúcii hominidov (cf 437;3565).

 :: sex, sexualita ľudská.


sexualita ľudská – súčasť predmetu predovšetkým sexuológie, pozostávajúca zo súhrnu spôsobov, ktorými ľudia prejavujú, pociťujú, opisujú a ovládajú svoju sexualitu – rozmnožovacia a pohlavné funkcie. K dôležitým aspektom ľudskej sexuality patria aspekty:

    • biologické,
    • erotické,
    • emočné,
    • sociálne,
    • právne,
    • morálne,
    • filozofické,
    • duchovné.

Ľudská sexualita zahrnuje tieto oblasti:

    • ľudské sexuálne správanie v užšom zmysle,
      • pohlavný styk,
      • biologické a sociálne aspekty pohlavného styku,
    • láska
    • zamilovanosť,
    • partnerské súžitie,
    • erotika,
    • manželstvo,
    • antikoncepcia,
    • ľudské rozmnožovanie,
    • homosexualita,
    • ďalšie menšinové formy ľudskej sexuality.

 :: medicína, pohlavie, pohlavnosť, sex.


sexuológia lat.+gr. – multidisciplinárny medicínsky odbor, ktorého predmetom je ľudská sexualita: prevencia, diagnostika a liečba sexuálnych porúch, ktoré skúma so zvláštnym zreteľom k optimálnym podmienkam pre reprodukciu potomstva a v spolupráci s celým radom medicínskych, prírodovedných a humanitných odborov: psychiatria, urológia, gynekológia, endokrinológia, dermatovenerológia, klinická psychológia, antropológia...

 :: medicína., sex, sexualita, sexualita ľudská.


sféra gr. guľový povrch, guľová plocha, sférický povrch geometrické miesto bodov priestoru rovnako vzdialených od jedného bodu stredu gule S; je to súhrn všetkých bodov v priestore, ktoré majú od daného bodu S rovnakú vzdialenosť r > 0. Súhrn všetkých bodov, ktorých vzdialenosť od bodu od bodu S je väčšia alebo rovná sa nule a je menšia alebo rovná sa r, nazýva sa guľa (cf 430;192).

 :: geometria, sféra atómová, sféra fyzickogeografická, sféra humánnogeografická, sféra krajinná, sféra nebeská, stereometria.


sféra atómová – štrukturálny útvar atómu tvorený elektrónmi v atóme zgrupovanými do skupín približne s rovnakou energiou, pričom ich (sc. elektrónov) stredná vzdialenosť od jadra atómu je približne rovnaká. K takémuto zgrupovaniu elektrónov v atóme dochádza preto, lebo elektróny v atóme môžu mať len určité (diskrétne) hodnoty energie, v súlade s ktorými sú usporiadané do jednotlivých sfér. Tieto atómové sféry sa označujú K, L, M, N, ...


sféra humánnogeografická – súčasť krajinnej sféry tvoriaca predmet socioekonomickej geografie a zahrnuje aktivity ľudskej spoločnosti z územného hľadiska a v ich interakcii s prírodným prostredím.


sféra fyzickogeografická – súčasť predmetu fyzickej geografia skladajúca sa z týchto sfér:

    • litosféra,
    • pedosféra,
    • biosféra,
    • hydrosféra,
    • troposféra a časť stratosféry – ako súčasť atmosféry
    • (kryosféra).


sféra krajinnágeosféra, geografická sféra, geografické prostredie, epigeosféra – súbor fyzickogeografickej a humánnogeografickej sféry.

 :: geografia.


sféra nebeská nebeská guľa, svetová sféra, svetová guľa myslená guľa s ľubovoľným polomerom, na ktorú si premietame polohy nebeských telies a za ktorej stred zvyčajne považujeme Zem, no za jej stred sa niekedy považuje Slnko resp. akékoľvek vhodné miesto, napr. stanovisko pozorovateľa, keďže posuny telies po zmene stredu nebeskej séry je možné prepočítať.

Kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou je ekliptika.

 :: astronómia, bod rovnodennosti (astronómia).

  I: Nebeská sféra, in: Wikipédia.


Shannon, Claude Elwood (30. 4. 1916 Petoskey, Michigan – 24. 2. 2001 Boston, Massachusetts) – americký elektronik a matematik, zakladateľ teórie logických sietí.

 – D: A Symbolic Analysis of Relay and Switching Circuits, master thesis, 1937; A Mathematical Theory of Communication, 1948; (spolu s W. Weaverom) The Mathematical Theory of Communication, 1949; Collected Papers, 1993.

 :: bit, informácia (Shannon, C. E.).


schéma bloková pomôcka na vizualizáciu modelu systému a jeho matematických relácií.


schéma elektrotechnická druh konštrukčnej dokumentácie v elektrotechnike tvoriaci grafický podklad, na ktorom sú značkami znázornené elektrické komponenty a spoje medzi nimi.


schéma vetná – grafická reprezentácia alebo model gramatickej štruktúry vety, ukazujúci vzťahy medzi slovami a povahou štruktúry vety.

 :: lingvistika.


Schenk, Juraj (6. 5. 1948 Bratislava ) slovenský sociológ, výskumne sa venujúci metodológii sociológie, samoorganizácii sociálnych systémov (synergetika, teória chaosu), kauzálnemu a multiagentovému modelovaniu, budovaniu sociologických teórií a empirickému výskumu.

  D: Metodologické problémy modelovania v sociologickom bádaní, 1981; Samoorganizácia sociálnych systémov (Metodologické problémy synergetického prístupu v sociológii), 1990, 19932; Kontrola społeczna jako proces samoregulacyjny (Teoria i badania socjologiczne), 2003; Paul Felix Lazarsfeld. Návraty k myšlienkovému dedičstvu, 2003; Analiza przyczynowa w systemach rekursywnych: podejścia i podstawowe metody, 2008; Škálovanie: základné jednodimenzionálne metódy, 2010; Metodologické problémy multiagentového modelovania v sociológii, 2011; Kauzálne modelovanie v sociológii: princípy, metódy a aplikácie, 2013; Znaky, indikátory a indexy v sociologickom výskume, 2015; Explanačné modely v súčasnej analytickej sociológii, 2017; Societálna anómia na Slovensku začiatkom 21. storočia, 2019.

  I: Juraj Schenk, in: FFUK.

 :: sociológia.


Schiff, András (21. 12. 1953 Budapešť – ) – maďarsko-rakúsko-britský klavírny virtuóz a dirigent, popredný interpret Bachovej, Mozartovej, Beethovenovej, Schubertovej a Schumannovej hudby, preferujúci pianá značky Bösendorfer.

Bach pre A. Schiffa „predstavuje najzásadnejšiu autoritu“ a „chápe ho ako najdôležitejšieho skladateľa všetkých dôb“: „Každý môj deň začína tým, že hodinu cvičím iba Bacha. Je to pre mňa očista ducha i tela. Beethoven je práve taký dôležitý“.

„... (M)y, čo chceme hrať Beethovena, si musíme ... najskôr niečo odžiť. Asi nie také hlboké utrpenie, aké prežil Beethoven, ale treba istá miera životnej skúsenosti vrátane zážitku bolesti. Preto si myslím, že úplne mladý človek nemôže dobre interpretovať zásadné Beethovenove diela, ako sú napríklad neskoré sonáty.“

Je nádherné byť hudobným interpretom. Ešte radšej by som však bol skladateľom, ale bohužiaľ nemám žiadne skladateľskej nadanie, takže sa snažím interpretovať diela iných. Je to obrovská zodpovednosť, pretože sa nazdávam, že skladateľ je kráľ a ja som jeho číry služobník. Síce dôležitý, ale napriek tomu iba služobník. Takže sa snažím urobiť všetko pre to, aby sa pôvodný autorský zámer  maximálne naplnil. Pridávam k tomu niečo zo svojej vlastnej osobnosti; tomu sa nedá vyhnúť. Vlastný vklad muzikanta hrá nepochybne v celom hudobnom dianí úlohu. Každý z muzikantov má iný charakter, inú osobnosť a iné schopnosti, preto je každý koncert iný. To je krásne. Avšak keď Beethoven napísal pianissimo, musím ho tam zahrať. Keď niekde napísal prízvučnú dobu, musím ju tiež zahrať. Keď je v notách repetícia, tak ju nesmiem ignorovať. Prosto musím autora plne rešpektovať. Poznám pritom celý rad kolegov, ktorí to nerobia. Vôbec s tým nesúhlasím (650).“ 

 – I: András Schiff plays Schubert and Beethoven at the Foundation Louis Vuitton (14112020)

 :: hudba, klavír.


schizma gr. – rozkol.


Schmidt, Franz (22. 12. 1874 Bratislava – 11. 2. 1939 Perchtoldsdorf, Rakúsko) – rakúsky violončelista, klavirista, hudobný skladateľ a pedagóg, učiteľ Š. Németh-Šamorínskeho a Ľ. Rajtera; štýlovo nadväzoval na neskororomantické tradície.

 – D: opery: Notre Dame, romantische Oper in zwei Aufzügen, text podľa V. Huga F. Schmidt a L. Wilk, skomp. 1902–1904, prem. Viedeň 1914; Fredigundis, Oper in drei Akten, text podľa F. Dahna B. Warden a I. Welleminsky, skomp. 1916–1921, prem. Berlín 19.12. 1922; oratórium: Das Buch mit sieben Siegeln für Soli, Chor, Orgel und Orchester, text Zjavenia sv. Jána, skomp. 1935 – 1937, prem. Viedeň 1938; kantáta Deutsche Auferstehung. Ein festliches Lied für Soli, Chor, Orgel und Orchester, text O. Dietrich,  skomp. 1938 – 1939, nedok., dokončil R. Wagner, prem. Viedeň 1940; symfónie: Sinfonie Nr. 1 E-Dur, skomp. 1896 – 1899, prem. Viedeň 1902; Sinfonie Nr. 2 Es-Dur, skomp. 1911–1913, prem. Viedeň 1913; Sinfonie Nr. 3 A-Dur; skomp. 1927–1928, prem. Viedeň 1928; Sinfonie Nr. 4 C-Dur; skomp. 1932–1933, prem. Viedeň 1934; klavírne koncerty: Phantasiestück für Klavier mit Begleitung des Orchesters B-Dur, prem. Viedeň 2013; Konzertante Variationen über ein Thema von Beethoven für Klavier (linke Hand allein) mit Begleitung des Orchesters, skomp. 1923, prem. Viedeň 1924; Zweihändige Fassung von Friedrich Wührer (vyd. 1952); Klavierkonzert Es-Dur (für linke Hand allein), skomp. 1934, prem. Viedeň 1935; Zweihändige Fassung von Friedrich Wührer (vyd. 1952); ďalšie orchestrálne diela: Karnevalsmusik und Zwischenspiel aus der Oper Notre Dame, skomp. 1902 – 1903, prem. Viedeň 1903; Variationen über ein Husarenlied für Orchester, prem. 1930 – 1931, prem. Viedeň 1931; Orchester-Chaconne cis-Moll, komp. dokončená 1931 (rkp.); komorná hudba: Vier kleine Phantasiestücke nach ungarischen Nationalmelodien für Violoncello mit Klavierbegleitung, skomp. 1892, prem. Viedeň 1926 (tri kusy); Streichquartett A-Dur, skomp. 1925, prem. Viedeň 1925; Streichquartett G-Dur, skomp. 1929, prem. Viedeň 1930; Quintett für Klavier (linke Hand allein), zwei Violinen, Bratsche und Violoncello G-Dur, skomp. 1926, prem. Stuttgart 1931; úpr. pre dve ruky F. Wührer (vyd. 1954);  Quintett für Klarinette, Klavier (für die linke Hand allein), Violine, Bratsche und Violoncello B-Dur, skomp. 1932, prem. Viedeň 1933; Quintett für Klarinette, Klavier (für die linke Hand allein), Violine, Bratsche und Violoncello A-Dur, skomp. 1938, ;prem. Viedeň 1939; úpr. pre dve ruky F. Wührer (vyd. 1952); hudba pre dychové nástroje: Variationen und Fuge über ein eigenes Thema D-Dur (Königsfanfaren aus Fredigundis), 3. Fassung für Bläser allein, skomp. 1925, prem. Viedeň 1925; hudba pre organ a dych. nástroje: Variationen und Fuge über ein eigenes Thema D-Dur (Königsfanfaren aus Fredigundis); 4. Fassung für 14 Bläser, Pauke und Orgel, skomp. 1925, prem. Viedeň 1925; Choralvorspiel „Gott erhalte“ für Orgel mit ad libitum hinzutretenden Bläserchor, skomp. 1933, prem. Viedeň 1933; Fuga solemnis für Orgel mit Zutritt von 6 Trompeten, 6 Hörnern, 3 Posaunen, Basstuba und Pauken, skomp. 1937, prem. Wien 1939; klavírna hudba: Romanze A-Dur; Weihnachtspastorale A-Dur (= Orgelwerk, bearbeitet); Intermezzo fis-Moll (= 2. Satz des A-Dur-Quintetts); Toccata d-Moll (für die linke Hand allein), skomp. 1938, prem. Viedeň 1940 (úpr. pre dve ruky); úpr. pre dve ruky F. Wührer (vyd.: 1952); organové diela: Variationen über ein Thema von Chr. W. Gluck (stratené); Variationen und Fuge über ein eigenes Thema D-Dur (Königsfanfaren aus Fredigundis), 1. Fassung, skomp. 1916; Phantasie und Fuge D-Dur, skomp. 1923–1924, prem. Viedeň 1924; Variationen und Fuge über ein eigenes Thema D-Dur (Königsfanfaren aus Fredigundis), 2. Fassung, skomp. 1924, prem. Viedeň 1924; Toccata C-Dur, skomp. 1924, prem. Viedeň 1925; Präludium und Fuge Es-Dur, skomp. 1924, prem. Viedeň 1925; Chaconne cis-Moll, skomp. 1925, prem. Viedeň 1925; Vier kleine Choralvorspiele, skomp. 1926, prem. Viedeň 1926; „O Ewigkeit du Donnerwort“, F-Dur; „Was mein Gott will“, h-Moll; „O, wie selig seid ihr doch, ihr Frommen“, d-Moll; „Nun danket alle Gott“, A-Dur; Fuge F-Dur, skomp. 1927, prem. Viedeň 1932; Präludium und Fuge C-Dur, skomp. 1927, prem. Viedeň 1928; Vier kleine Präludien und Fugen, skomp. 1928, prem. Berlín 1929; Präludium und Fuge Es-Dur; Präludium und Fuge c-Moll; Präludium und Fuge G-Dur; Präludium und Fuge D-Dur; predohra pre zbor: „Der Heiland ist erstanden“, skomp. 1934, prem. Viedeň 1934; Präludium und Fuge A-Dur, Weihnachtspastorale, skomp. 1934, prem. Viedeň 1934; Toccata und Fuge As-Dur, skomp. 1935, prem. Viedeň 1936.

 I: Franz Schmidt - Piano Quintet No.2 in B-flat major (1932) (15112020).

 :: hudba.


schopnosť (psychológia)psychická vlastnosť, utvárajúca sa učením a umožňujúca vykonávanie nejakej činnosti.


schopnosť pohybová – schopnosť motorická – vnútorný predpoklad vykonávať pohybovú činnosť.


schopnosť rozlišovacia (fyzika) minimálny rozdiel hodnôt sledovanej veličiny, ktorý je určité zariadenie ešte schopné rozlíšiť.


Schotter, Tibor (31. 7. 1946 Šenkvice ) slovenský sochár, dizajnér a pedagóg, jeden z prvých absolventov V. Kautmanovho oddelenia priemyselného tvarovania VŠVU.


Schrödinger, Erwin Rudolf Josef Alexander (12. 8. 1887 Viedeň – 4. 1. 1961 Viedeň) – rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky, v 20-tych rokoch 20. storočia vypracoval matematický opis kvantovej fyziky: podal formuláciu nerelativistickej vlnovej funkcie pre opis hmotných častíc (Schrödingerova rovnica), ktorú objavil na vianoce v Arose roku 1925; za čo dostal v roku 1933 Nobelovu cenu za fyziku (spolu s P. Diracom).

Schrödinger je autorom po ňom nazvaného myšlienkového experimentu (Schrödingerova mačka), ktorým dal výraz svojmu skeptickému postoju k všeobecne prijímaným interpretáciám kvantovej mechaniky.

Predložil aj práce o dejinách fyziky, filozofii fyziky a vedy vôbec, inšpiratívne zasiahol do zrodu molekulárnej biológie.

 – Dknihy: Abhandlungen zur Wellenmechanik, 1927; Abhandlungen zur Wellenmechanik, 2. rozš. vyd., 1928; Four Lectures on Wave Mechanics, delivered at the Royal Institution, London on 5th, 7th, 12th and 14th March, 1928; Vier Vorlesungen über Wellenmechanik, 1928; Collected Papers on Wave Mechanics, 1928; Über Indeterminismus in der Physik - Ist die Naturwissenschaft milieubedingt? Zwei Vorträge zur Kritik der naturwissenschaftlichen Erkenntnis, 1932; Mémoires sur la mécanique ondulatoire, 1933; La Nueva Mecánica ondulatoria, 1935; Science and the Human Temperament (translated and with a biographical introduction by James Murphy; a foreword by Lord Rutherford of Nelson), 1935; Četyre lekcii po volnovoj mechanike, 1936; What is Life? The Physical Aspect of the Living Cell. Based on Lectures delivered under the auspices of the Institute at Trinity College, Dublin, in February 1943, 1944; Statistical Thermodynamics. A Course of Seminar Lectures delivered in January-March 1944, at the School of Theoretical Physics, Dublin Institute for Advanced Studies, 1944; Gedichte, 1949; Space-Time Structure, 1950; Science and Humanism. Physics in Our Time, 1951; Nature and the Greeks. Shearman Lectures, delivered at University College, London on 24, 26, 28, and 31 May 1948, 1954; Expanding Universes, 1956; What is Life? and Other Scientific Essays, 1956; Science Theory and Man [Unmodified reprint of the book Science and the Human Temperament published in 1935, with the essay What is an Elementary Particle?, 1957; Mind and Matter. The Tarner Lectures, delivered at Trinity College, Cambridge, in October 1956, 1958; Meine Weltansicht, 1961; Was ist ein Naturgesetz? Beiträge zum naturwissenschaftlichen Weltbild, 1962; Die Wellenmechanik, 1963;  Schrödinger – Planck, Einstein, Lorentz. Briefe zur Wellenmechanik, 1963; What is life? Mind and Matter, 1967; Wellenmechanik. Einführung und Originaltexte, 1969; Collected Papers on Wave Mechanics. Four Lectures on Wave Mechanics, 1982; Mein Leben, Meine Weltansicht [Prvé vyd. Schrödingerovej autobiografie s reprintom knihy Meine Weltansicht],1985.


Schubert, Franz Peter (31. 1. 1797 Viedeň 19. 11. 1828 Viedeň) rakúsky hudobný skladateľ, ktorého tvorba sa zaraďuje do hudby raného romantizmu a najväčší význam spočíva v piesňovej a komornej tvorbe opierajúcej sa o mimoriadnu schopnosť vystihnúť lyrické a romantické nálady a veľký melodický talent. Prvú verziu zoznamu Schubertových diel pod titulom Franz Schubert – Thematic Catalogue of all his works in chronological order uverejnil v roku 1951 O. E. Deutsch, podľa ktorého zoznamu sa Schubertove diela uvádzajú písmenom D a číslom v katalógu.

 :: biedermeier, hudba.


SI fr.  – Système international d'unités – medzinárodná sústava jednotiek zoskupujúca najpoužívanejšie jednotky, definíciu ktorých medzinárodne garantuje Medzinárodný úrad pre miery a váhy (Bureau International des Poids et Mesures) v Sèvres vo Francúzsku. Tento úrad uchováva aj etalóny. Na Slovensku túto funkciu plní Slovenský metrologický ústav. Definíciu jednotiek SI možno nájsť vo Vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 206/2000 Z.z. o zákonných meracích jednotkách.

Sústava SI je rozdelená na:


Základné jednotky SI (každá základná jednotka má svoju definíciu, ktorá nezávisí od iných jednotiek a je uvedená v štátnej norme)


Meno

Symbol

Veličina

Definícia

meter

m

dĺžka

Meter je dĺžka dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/2999792458 sekundy.

kilogram

kg

hmotnosť

Kilogram sa rovná hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu (platino-irídiový valec), ktorý je umiestnený v Medzinárodnom úrade pre miery a váhy (Bureau International des Poids et Mesures, BIPM) v Paríži. Kilogram je základná jednotka SI s predponou; gram je definovaný ako odvodená jednotka rovná 1/1000 kilogramu; predpony ako mega sa pridávajú ku gramu, nie kilogramu; napr. Mg, nie Mkg. Je to jediná jednotka doteraz definovaná prototypom namiesto merateľného prírodného úkazu.

sekunda

s

čas

Sekunda je trvanie presne 9 192 631 770 periód žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu cézia (133Cs) pri teplote 0 kelvinov.

ampér

A

elektrický prúd

Ampér je stály elektrický prúd, ktorý pri prechode dvoma priamymi rovnobežnými nekonečne dlhými vodičmi zanedbateľného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzdialenosti 1 m od seba, vyvolá silu 2×10-7 newtonu na 1 meter dĺžky vodičov. Jednotka je pomenovaná podľa Andrého Maria Ampèra (1775 – 1836).

kelvin

K

termodynamická teplota

Kelvin je 1/273,16 termodynamickej teploty trojného bodu vody. Jednotka je pomenovaná podľa Williama Thomsona lorda Kelvina (1824 – 1907).

mól

mol

látkové množstvo

Mól je látkové množstvo sústavy, ktorá obsahuje práve toľko elementárnych jedincov (entít), koľko je atómov v 0,012 kg čistého uhlíka (12C). Pri udávaní látkového množstva treba elementárne častice (entity) špecifikovať; môžu to byť atómy, molekuly, ióny, elektróny, iné častice alebo bližšie určené zoskupenia častíc. Ide približne o 6,02214199×1023 entít.

kandela

cd

svietivosť

Kandela je svietivosť zdroja, ktorý v danom smere vysiela monochromatické žiarenie s frekvenciou 540×1012 hertzov, a ktorého žiarivosť v tomto smere je 1/683 wattu na steradián.


Dve doplnkové jednotky (označenie doplnková jednotka vyplýva z osobitného postavenia doplnkových veličín v SI bezrozmerové veličiny so základným významom)

Meno

Symbol

Doplnková veličina

radián

rad

rovinný uhol

steradián

sr

priestorový uhol


Odvodené jednotky SI sú určené na meranie všetkých ostatných (odvodených) fyzikálnych veličín. Odvodené jednotky sa odvodzujú pomocou definičných vzťahov zo základných alebo už odvodených jednotiek, pričom sa vychádza z definičných vzťahov zodpovedajúcich veličín. Cf napr. hustota (fyzika).

Niektoré odvodené jednotky majú vlastné názvy a značky, obyčajne podľa význačných fyzikov, ako napr. newton (N), ampér (A), volt (V).

Aby sa pri zápise odvodených jednotiek nemuseli používať zlomkové čiary, píšeme pri značkách jednotiek záporné exponenty, napríklad kg/m3 = kg.m3, m/s = m.s1 a tak ďalej.


Na vyjadrenie násobkov alebo častí základných a odvodených jednotiek sústavy SI slúžia tieto predpony:

yotta

Y

1024

kvadrilión

zetta/dzéta

Z

1021

kvadrilión

exa

E

1018

trilión

peta

P

1015

biliarda

tera

T

1012

bilión

giga

G

109

miliarda

mega

M

106

milión

kilo

k

103

tisíc

hekto

h

102

sto

deka

da

101

desať

100

jeden

deci

d

101

desatina

centi

c

102

stotina

mili

m

103

tisícina

mikro

μ

106

milióntina

nano

n

109

miliardtina

piko

p

1012

bilióntina

femto

f

1015

biliardtina

atto

a

1018

trilióntina

zepto

z

1021

triliardtina

yokto

y

1024

kvadrilióntina

 :: fyzika, jednotka meracia zákonná, jednotka základná, Medzinárodná sústava veličín, metrológia, rovnica veličinová, rozmer veličiny, veličina fyzikálna.


Sibír turk. – rozsiahle územie ázijskej časti Ruskej federácie ležiace medzi Uralom a Verchojanským pohorím.

 :: Ázia, Ázia severná, Zem.


siemens vm značka S – odvodená jednotka SI. :: fyzika.


sieť 1. pletivo (z povrázkov) slúžiace na chytanie (rýb ap.), na ochranu a používané aj v športe; 2. niečo rozvetvujúce sa, rozkladajúce sa na ploche.

 :: sieť (matematika), sieť komunikačná (lingvistika), sieť mobilná, sieť počítačová, sieť sémantická, sieť sociálna.


sieť (matematika)množina ľubovoľných entít spolu s informáciou, ktoré z týchto entít sú v relácii susedstva. Táto formalizácia siete sa nazýva graf, pričom spomenuté entity sa nazývajú vrcholy alebo uzly a dvojice uzlov, ktoré sú v relácii susedstva, sa nazývajú hrany grafu. Existuje množstvo fenoménov, ktoré možno reprezentovať ako sieť alebo graf, napr. ľudské spoločenstvo, kedy jednotliví ľudia môžu predstavovať vrcholy grafu a prítomnosť hrany možno definovať napr. ako priateľstvo medzi dvoma ľuďmi.

Názorne si možno sieť predstaviť ako množinu bodov, ktoré sú medzi sebou prepojené úsečkami.

Veda o sieťach skúma štruktúru spojenia grafov, ktoré reprezentujú rozličné fyzikálne, biologické, sociálne alebo informačné fenomény.

Vo väčšine vysoko zložitých systémov, ako ľudský mozog, ľudské spoločenstvo, internet, jediná bunka nachádzame nejakú formu siete, napríklad pri bunke je zrejmé, že práve interakcie medzi molekulami, ktoré ju konštituujú, sú podstatou jej adaptabilného správania. Grafová reprezentácia vnútrobunkových interakcií teda musí zachytávať podstatnú časť zložitosti bunky, esenciálnu pre je funkciu. Možno preto povedať, že veda o sieťach je zároveň vedou o komplexných systémoch (cf 654;7).


sieť komunikačná (lingvistika) jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie pozostávajúca z vysielača, prijímača a komunikačného spojiva (182;31).


sieť mobilná telefónna sieť, ktorej užívateľ nie je viazaný na miesta, kde je k dispozícii telefónna prípojka. Telefónny prístroj komunikuje so sieťou pomocou rádiových vĺn (zdroj: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mobiln%C3%A1_sie%C5%A5&oldid=6390552 [27052020]).


sieť počítačová technické prostriedky, ktorými sa realizuje spojenie a výmena informácií medzi počítačmi s cieľom umožniť komunikáciu používateľom (vymieňanie si medzi sebou informácií) a zdieľanie zdrojov informácií.

Počítačové siete možno deliť podľa viacerých kritérií, napr.

podľa postavenia počítačov

    • Peer to peer,
    • Client Server;

podľa rozsahu

    • WAN,
    • LAN,
    • MAn,
    • PAN (privátna sieť, subtyp).

Základom počítačovej siete je topológia počítačovej siete, čiže jej vnútorná organizácia alebo konštrukcia.

Topológie počítačových sietí možno rozdeliť podľa tvaru na

    • hviezdicovité usporiadanie,
    • kruhovité usporiadanie,
    • hrebeňovité usporiadanie (v minulosti),
    • kombinované topológie.

Počítačové siete pozostávajú zo sieťových prvkov, ktoré sa členia na

    • pasívne prvky – prepojovacie mechanizmy, nepodieľajúce sa aktívne na prenose dát: káble, antény, dátové rozvádzače, patch panely, vyväzovacie panely, keystony, konektory RJ11/12/45 atď.
    • aktívne prvky – súčasti, ktoré aktívne zostavujú a riadia jednotlivé spojenia medzi počítačmi: sieťové karty, huby, switche, bridge, routery, konvertory, access pointy atď.

 – I: Počítačová sieť, in: Wikipédia.


sieť prístupová – časť telekomunikačnej siete, zabezpečujúca prenos signálov medzi koncovými bodmi prístupovej a spojovacej siete a prístup zákazníkov k službám; pripája koncových používateľov k poskytovateľovi.


sieť sémantickáinformačný model predmetnej oblasti v podobe orientovaného grafu, ktorého vrcholy zodpovedajú objektom predmetnej oblasti a hrany vzťahom medzi nimi, takže sémantickú sieť možno považovať ze jeden zo spôsobov reprezentácií znalostí.


sieť sociálna webová služba, ktorá funguje pomocou webovej stránky a ktorá je určená na nadväzovanie a udržiavanie kontaktov medzi ľuďmi.

 – I: Sociálna sieť (internet), in: Wikipédia.

 :: internet.


sievert vm – značka Sv – odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


signál lat. fyzikálny proces sprostredkujúci prenos informácie od zdroja k prijímateľovi; fyzikálna veličina vhodná na zobrazenie, prenos a spracovanie dát v nejakom systéme (599;251). Signál je znamenie sprostredkúvajúce informáciu, jej nositeľ; fyzický nosič správ, ktorý môže slúžiť na ich prenos prostredím. Signál je vysielaný údaj o stave a usporiadaní objektu a po prijatí (príjme) signálu a jeho spracovaní prijímateľom (recipientom) sa môže stať informáciou.

Podľa použitej energie možno rozlíšiť tieto signály:

Z iného hľadiska sa rozlišuje:

 :: elektrotechnika, informatika.


signál akustický – zvukový signál – signál vytvorený zvukom (zvučaním, znením).


signál digitálny – číselný signál – signál nespojitý (diskrétny) v hodnote i v čase a vyjadrujúci hodnoty nejakým číselným kódom.


signál elektrický signál tvorený súhrnom elektrických impulzov určitej dohovorenej hodnoty, používaný na dorozumievanie, v zariadeniach na elektrické ovládanie...

 :: elektronika, elektrotechnika.


signál rečový komunikačný prostriedok tvorený fyzickými substanciami reči, ktoré sú vnímateľné zmyslami, v prvom rade sluchom, ale sprievodne aj zrakom; sú to zvuky reči, pohyby rečových ústrojov slúžiacich tvoreniu reči, sprievodne aj gestá a mimika (182;30 31).

 :: lingvistika.


signifiant (Saussure, F. de) – označujúca zložka znaku, forma, tvar, sled hlások, „zvukový obraz“, napr. slovenský výraz „kameň“.


signifié (Saussure, F. de) – označovaná zložka znaku, obsah alebo význam výrazu.


sila (fyzika) pôsobenie, ktoré môže meniť tvar fyzikálnych telies a/alebo ich urýchľovať. Definuje sa ako veľkosť vzájomného pôsobenia telies, ako vektorová fyzikálna veličina, miera vzájomného pôsobenia telies alebo polí.

Sila sa označuje písmeno F (z angl. force). Jednotkou sily v sústave SI je newton so skratkou N.

 :: elektronegativita atómu, sila elektrická, sila magnetická, sila pravá (fyzika), zákon sily.


sila elektrická – sila, ktorou pôsobí elektrické pole na telesá s elektrickým nábojom.


sila hlasustupeň pôsobenia hlasu, ktorý možno zvyšovať, udržiavať rovnaký, znižovať, meniť... podľa vzťahu hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi – počúvajúcemu, napr. keď hovoriaci hlas zosilňuje, môže chcieť počúvajúceho / počúvajúcich o niečom presvedčiť, alebo môže vyjadrovať v prúde reči (v priebehu rečového prejavu) svoje emócie, napr. podráždenie, rozčúlenie, radosť...

 :: lingvistika.


sila magnetická sila pôsobiaca v magnetickom poli. Prejavom magnetickej sily je napríklad vzájomné priťahovanie sa alebo odpudzovanie sa magnetov, otáčanie magnetky atď.

 :: fyzika, magnetizmus.


sila pravá (fyzika) sila, ktorá má pôvod vo vzájomnej interakcii hmotných bodov. Veľkosť pravých síl v Newtonovom chápaní je určená iba vzdialenosťou hmotných bodov, nezávisí od ich rýchlostí a zrýchlení (506;19).


sila právna – vlastnosť právneho predpisu, ktorá ho umožňuje porovnávať s inými právnymi predpismi, vyjadruje ich vzájomný vzťah a určuje tak miesto právneho predpisu v hierarchii právnych noriem.


sila tónu – jedna zo základných vlastností tónu. Výraz sila tónu sa používa v hudobnej náuke.

V akustike sa namiesto výrazu sila tónu používa výraz hlasitosť tónu. Podľa toho, ako silno tóny znejú, rozlišujeme ich rôznu silu a hovoríme o tónoch slabých, silných, veľmi silných, slabších a pod. Tóny sa tiež môžu zosilňovať a zoslabovať.


silomerprístroj na meranie veľkosti sily alebo mementu sily.


sily ozbrojené – súhrn všetkých ozbrojených zložiek štátu, prípadne aj iných štátnych ozbrojených organizácií, do ktorých občania vstupujú dobrovoľne, alebo sú povolávaní podľa zákona. Ich výstavba a príprava na vedenie ozbrojeného zápasu je predmetom teórie výstavby ozbrojených síl a ich prípravy na vedenie ozbrojeného zápasu, ktorá tvorí jednu zo zložiek súčasnej vojenskej vedy.

 :: vojenstvo.


sily ozbrojené RF – štátna vojenská organizácia Ruskej federácie, vytvorená 7. 5. 1992 na báze ozbrojených síl ZSSR a určená na odrazenie agresie, zameranej proti nej, na ozbrojenú obranu územnej celostnosti a nedotknuteľnosti jej územia a na plnenie úloh v súlade s medzinárodnými zmluvami.

Ozbrojené sily RF majú na svete druhý najväčší jadrový arzenál zbraní hromadného ničenia, vrátane jadrových, a dobre rozvinutý systém ich dopravy, no dosiahli svetové prvenstvo po vyvinutí a zavedení do výzbroje najmä hypersonických zbraní v putinovskej ére.

 :: Rusko, vojenstvo ruské.


sily ozbrojené USA štátna vojenská organizácia Spojených štátov amerických, ktorá vznikla v roku 1775 a pozostáva dnes zo šiestich zložiek:

    • pozemné vojsko,
    • námorníctvo,
    • letectvo,
    • námorná pechota,
    • pobrežná stráž,
    • kozmické vojsko,

určených na obranu slobody, nezávislosti a územnej celistvosti USA a zúčastňovanie sa na amerických vojenských kampaniach.

 :: vojenstvo.


sily výrobné súhrn osobných a vecných činiteľov výroby.

 :: ekonómia, ekonomika, revolúcia priemyselná.


simplexný lat. jednoduchý, opak komplexného.


simulácia lat. – pretvarovanie sa, pretvárka, pokrytectvo; predstieranie, zámienka.

:: simulácia (právo), simulácia počítačová.


simulácia (právo) – predstierané právne konanie (14;798).


simulácia počítačová – napodobňovanie (imitovanie) reálneho procesu pomocou výpočtovej techniky.

 :: realita virtuálna.


sinológia gr. – oblasť vedeckého skúmania, ktorej predmetom je čínsky jazyk, dejiny Číny, čínska kultúra a civilizácia v synchronickom i diachronickom rozmere.


situácia afektogénna – situácia vyvolávajúca afekty.

 :: psychoanalýza.


situácia mimojazykovásúbor okolností, v ktorých sa uskutočňuje jazykový prejav.

 :: prejav jazykový ústny.


skalár lat. –  – jednorozmerná veličina, napr. čas. jediný číselný údaj plne určujúci určitú veličinu. Veličina určená skalárom sa nazýva skalárna veličina a je to jednorozmerná veličina.


skelet gr. kostra.


skeletotopicky gr. prísl. vzhľadom na skelet.


sklad dátový angl. data warehouse centrálny systém, ktorý v pravidelných intervaloch zhromažďuje údaje z rôznych interných a externých zdrojov, spracováva ich a vytvára medzi nimi vzťahy , čím pôsobí ako databanka pre systémy riadenia. Podľa W. Inmona je dátový sklad predmetovo orientovaný, integrovaný, v čase organizovaný a trvale uložený súhrn dát, určený na podporu rozhodovania.


skladba hudobnáhudobné dielo, výsledok tvorivej činnosti skladateľa (autora skladby). Člení sa na krátke úseky zvané takty, ktoré sa v notovej osnove vyznačujú kolmými čiarami (taktovými čiarami).

 :: hudba, toccata, veta (hudba).


skladba hudobná najmenšia – skladba formy periódy alebo dvojperiódy, menej často samostatnej vety, budovaná pravidelne alebo nepravidelne a zahrnujúca priemerne 8 – 10 taktov. Útvary menšie ako veta, napríklad krátke signály alebo znelky, nemožno považovať za hudobné skladby (809;67).

 :: hudba.


skloňovanie (lingvistika) – deklinácia – tvorenie slovných tvarov pádovými príponami.

 :: ohýbanie (lingvistika).


skonštruovanie vypracovanie plánu na zostrojenie mechanizmu alebo iného celku alebo uskutočnenie tohto plánu.


skratka – (ustálená) skrátenina (slova).


skrinka čierna – angl. black boxsystém, ktorého štruktúru buď nepoznáme, alebo z určitého dôvodu zanedbávame. Keď hovoríme o čiernej skrinke, naznačujeme, že nás buď bude zaujímať iba správanie systému, alebo že na základe tohto správania budeme chcieť neznámu štruktúru čiernej skrinky zistiť.


skriňa – väčší kus nábytku na úschovu vecí (šiat, potravín ap.).

 :: knižnica (nábytok), vitrína.


skrutka súčiastka so závitmi, prípadne aj s maticou slúžiaca na spájanie alebo prenos pohybu. Uťahovanie a uvoľňovanie skrutiek možno uskutočňovať skrutkovačom.


skrutkovač – skrutkovací nástroj, zámočnícky (ručný) nástroj na uťahovanie a uvoľňovanie skrutiek so zárezom v hlave.

Skrutkovač je oceľová tyčka na jednom alebo oboch koncoch zabrúsená na ostrie a druhý koniec je vsadený do drevenej alebo inej rukoväti.

 :: skrutka.


skrutkovica – trojrozmerná krivka, ktorú vytvorí bod, keď sa otáča rovnomerne po kružnici okolo pevnej osi a súčasne sa rovnomerne posúva v smere osi.


Skrutkovica so súradnicami (cos t, sin t, t) pre t od 0 do 4π 

(zdroj: Šroubovice, in: Wikipedie (1.3.2021))


Skrutkovica sa vyznačuje tou vlastnosťou, že dotyčnice vo všetkých jej bodoch majú rovnaký uhol vzhľadom k pevne danej priamke zvanej os skrutkovice.

Úsek zodpovedajúci jednému obehu po kružnici sa nazýva závit a vzdialenosť jeho koncových bodov sa nazýva výška závitu.

Skrutkovice môžu byť

    • pravotočivé (pozri obr.),
    • ľavotočivé.


skúmanie fyzikálne – druh vedeckého skúmania uskutočňovaného fyzikálnymi metódami; fyzikálne pozorovanie, meranie a experimentovanie; skúmanie zamerané priamo na fyzikálny objekt a opierajúce sa o údaje pozorovania a experimentu.

 :: fyzika.


skúmanie štatistické súčasť štatistiky spočívajúca v skúmaní, ktorého predmetom sú hromadné javy alebo procesy v minulosti alebo prítomnosti, pričom cieľom tohto skúmania je zistenie kvalitatívnej stránky skúmaných javov v čase a priestore.

Štatistické skúmanie spočíva v týchto na seba nadväzujúcich etapách alebo skupinách činností:

    1. štatistické zisťovanie,
    2. štatistické spracovanie,
    3. štatistická analýza.


skupenstvo – spôsob existencie látky, stav látky podmienený stupňom usporiadanosti jej základných častíc.

V závislosti od teploty a tlaku môže byť látka v týchto skupenstvách:

 :: fyzika, stav (termodynamika).


skupenstvo kvapalné skupenstvo, v ktorom látka má definovaný objem, ale premenlivý tvar.

 :: chémia.


skupenstvo plynné skupenstvo, v ktorom látka nemá definovaný ani objem ani tvar.

 :: chémia, sublimácia (chémia).


skupenstvo tuhé – pevné skupenstvo – skupenstvo, v ktorom je kinetická energia častíc menšia ako energia ich vzájomného pôsobenia. Častice sú usporiadané dlhodobo, a to buď na veľkú vzdialenosť (látky kryštalické), alebo na krátku vzdialenosť (látky amorfné). Častice kmitajú okolo rovnovážnych polôh.

Telesá utvorené z látky v tuhom skupenstve sú tuhé telesá.

 :: chémia, látka tuhá, sublimácia (chémia).


skupina finančná „skupina, do ktorej patria viacerí kapitálovo silní jednotlivci, príslušníci finančnej oligarchie, ako aj určité podniky, koncerny alebo trusty; vytvára sa na určitý čas alebo natrvalo pod vedením niektorej veľkobanky, v ktorej má rozhodujúce postavenie kapitálovo najsilnejší člen (prípadne rodina), alebo pod vedením konzorcia; medzi jednotlivými členmi finančnej skupiny jestvujú obyčajne vzťahy personálnych únií; v Spojených štátoch amerických sú napr. najvýznamnejšími finančný.mi skupinami Morganova, Du Pontova, Mellonova, Rockefellerova, Gianiniho a pod.; svetovou finančnou skupinou je napr. Rothschildova finančná skupina“ (186;160).

 :: ekonómia, ekonomika, politika, právo finančné, skupina finančná Rothschildova, veda finančná.


skupina finančná Rockefellerova jedna z najmocnejších finančných skupín v Spojených štátoch amerických, ktorú založil J. D. Rockefeller (1839 1937), zakladateľ Standard Oil Company (1882).


skupina finančná Rothschildova jedna z najmocnejších svetových finančných skupín historickými koreňmi siahajúca k M. A. Rothschildovi (1743 1812).


skupina karboxylová


 – jednosýtna skupina –COOH, charakteristická pre alifatické (mastné) i aromatické karboxylové kyseliny.

 :: chémia.


skupina montážna – montážna jednotka, uzol – spojenie súčiastok jednoznačne tvoriace funkčný celok.

Montážne skupiny) sa delia na

jednoduché,

zložité (cf 600;13).

 :: stroj.


skurilita lat. – šašovstvo, šašovskosť.


skúšanie presvedčovanie sa skúškou.


skúška zisťovanie akosti, vlastnosti, vhodnosti.

 :: test.


skutočnosť právna právna realita – súbor podmienok alebo predpokladov ustanovených právnou normou, ktorý determinuje vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Právna skutočnosť je faktický stav alebo udalosť, majúca právny účinok (spôsobujúca právny následok).

 :: jazyk právny, právo.


Skýti – nomádske kmene iránskeho pôvodu, ktoré v 8. až 4. stor. pr. n. l. kočovali zo stredoázijských stepí na územie severne od Čierneho mora a odtiaľ až po dolný Dunaj.

 :: akinakes (archeológia), archeológia, história.


slabika najmenšie spojenie hlások (foném), ktoré sú vo vzájomnom relatívne maximálnom kontraste. Základom slabiky je hláska, ktorá v danom okolí má relatívne najvyšší stupeň zvučnosti (sonority). Táto hláska viaže na seba hlásky s relatívne nižším stupňom zvučnosti. Hláska, ktorá slabiku utvára, sa nazýva slabikotvorná hláska.

 :: lingvistika.


slnko – neživá prírodnina tvorená energiou vysielanou Slnkom.


Slnko

(Zdroj: http://www.adrian.hudec.szm.com/Slnko-Slnecna_sustava.html [02072020].)

  centrálna hviezda slnečnej sústavy a jej jediná hviezda.

 :: astronómia, sústava planetárna, sústava slnečná, vesmír, Zem.


slnko (astronómia) – stálica tej ktorej slnečnej sústavy vo vesmíre.


slobody občianske realizácia prirodzených práv človeka.

Občianske slobody zahrnujú:

    • sloboda prejavu,
    • sloboda zhromažďovania,
    • sloboda osobnosti,
    • právo na porotný súd (v niektorých krajinách).


sloh štýlspôsob usporiadania charakteristických čŕt utvárajúci určitú jedinečnú celosť.

 :: sloh (lingvistika), sloh hudobný, sloh umelecký.


sloh (lingvistika) spôsob, ako vyberáme jazykové prostriedky na vyjadrenie svojich myšlienok a ako tieto myšlienky usporadúvame v celok (333;493).


sloh architektonický – staviteľský štýl – relatívne samostatný odlišný spôsob architektonickej tvorby, predstavujúci ucelené úseky vývoja architektúry, viazané na určitú oblasť a dobu, a vyznačujúci sa dosť presne vymedzeným počtom stavebných prvkov, ktoré možno presne definovať. V snahe uľahčiť slohové zaradenie stavieb sa potom zavádza napríklad pojem architektonickej stavebnice a hovorí sa o románskej, gotickej, renesančnej atď. stavebnici (cf 442;28, 395;8).

:: architektúra.


sloh hudobný jedinečná celosť v hudbe daná všetkými prvkami hudby a ich usporiadaním, no ktorej podstatu tvoria črty, ktorými sa napr. jeden dobový hudobný sloh, povedzme hudba romantizmu, líši od iného dobového slohu, napr. od hudby klasicizmu, alebo sloh jedného skladateľa, napr. F. Schuberta, od slohu iného skladateľa, napr. L. v. Beethovena. Jedinečné je percentuálne len veľmi málo zastúpené, na jeho postihnutie treba bystrý postreh a umelecký jemnocit.

Výskum hudobného slohu si vyžaduje súbor špecifických metód.

Pojem hudobného slohu pomáha v hudobnej historiografii triediť a geneticky spracovať fakty.

Hudobná historiografia rozlišuje napríklad v európskej hudbe románsky, gotický, renesančný, barokový, klasický, romantický sloh, ďalej rozklad hudby romantizmu, hudobný impresionizmus, expresionizmus, neoklasicizmus, novú vecnosť atď. (cf 247;509).

 :: hudba, štýl (hudba).


sloh umelecký umelecký štýl – súhrn prostriedkov, ktorými sa vyznačuje určité obdobie alebo etapa vo vývine umenia, napr. biedermeier.


Slováci – západoslovanský národ žijúci najmä na Slovensku, základné obyvateľstvo Slovenskej republiky.

Asi jedenapolmiliónová skupina Slovákov žije v zahraničí, z toho 520 tisíc v USA.

 :: história, Slováci v Uhorsku, slovenčina, Slovenská republika.


Slováci v Uhorsku – národnosť kompaktne obývajúca najmä severné časti Uhorska (tzv. Horné Uhorsko) a ďalej tvoriaca väčšie-menšie diaspóry v centrálnom a južnom Uhorsku.

 :: história, slovenčina.


slovacita lat. – slovenskosť.


slovenčina slovenský jazyk západoslovanský jazyk, najbližší češtine. Národný jazyk Slovákov. „Všetci príslušníci slovenského národa hovoria spoločným jazykom – slovenčinou. Týmto jazykom sa slovenský národ odlišuje od ostatných národov. Pretože slovenský jazyk je výtvorom a majetkom všetkých príslušníkov slovenského národa, je naším národným jazykom, našou národnou rečou. Pre tento pojem sa v minulosti používal menej presný termín materinská reč.“ (333;5n). Slovenský jazyk sa vyvinul z praslovančiny, jeho základ sa formoval v 5. stor. – 9. stor., konštituovanie slovenského jazyka ako osobitného slovanského jazyka sa zavŕšilo v 10. stor.

V roku 1959 začína vychádzať Slovník slovenského jazyka.

 :: a (slovenčina), abeceda slovenská, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, lingvistika, Pravidlá slovenského pravopisu, sa (slovenčina).


Slovenská akadémia vied – skr. SAV – vrcholná slovenská vedecká ustanovizeň založená v júni 1953, ktorej hlavnou úlohou je združovať najpoprednejších vedeckých pracovníkov ako svojich riadnych členov akademikov a členov korešpondentov a starať sa o plánovitý rozvoj vedy, najmä základného bádateľského výskumu na Slovensku.

 – I: Slovenská akadémia vied.

 :: veda, veda slovenská, výskum vedecký.


Slovenská asociácia jogy (SAJ) – člen Európskej únie jogy a profesionálne združenie jogových organizácií: 

    • Jogová spoločnosť, Bratislava,
    • Spoločnosť priateľov jogy, Košice,
    • Savita Yoga International, Praha,
    • Integrálna škola zdravia, telesnej a duchovnej kultúry, Prešov,
    • JERAN - ZEČK Košice.

Cieľom SAJ je podporovať prostredníctvom svojich organizácií rozvoj psychofyzickej kultúry ľudí a starostlivosť o fyzické, psychické a sociálne zdravie: „Aktivity SAJ smerujú k zlepšeniu chápania jogy a k zlepšeniu fyzického, mentálneho a duševného zdravia ľudí každej vekovej kategórie. SAJ napomáha integrácii rôznych smerov jogy, vychováva učiteľov jogy a chráni záujmy svojich členských organizácií“ (Misia a vízia, in: SAJ Slovenská asociácia jogy).

 :: joga, Timčák, G. M. 


Slovenská filharmónia najvýznamnejší symfonický orchester Slovenskej republiky založený v roku 1949.

  I: Videoarchív Slovenskej filharmónie.

 :: hudba.


Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitrevysoká škola, ktorej poslaním je pripravovať odborníkov pre všetky oblasti agropotravinárskeho rezortu, ako aj pre ďalšie oblasti národného hospodárstva – rezort strojárstva, financií, pre inštitúcie a orgány štátnej správy a i.

 :: poľnohospodárstvo.


Slovenská republikaštát v strednej Európe, ktorý existuje od roku 1993.

 :: geografia, história, inštitúcia štátna, právo slovenské, Slovenská republika (Zákon č. 460/1992 Zb.), Slovensko, štátna vlajka Slovenskej republiky, škola vysoká, štát, štátny znak Slovenskej republiky, Univerzita Komenského v Bratislave, Ústava Slovenskej republiky (1992).


Slovenská republika (Zákon č. 460/1992 Zb.) – „zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo (čl. 1 ods. 1)“.

 :: štát demokratický, štát právny.


Slovenská technická univerzita v Bratislavevysoká škola, ponúkajúca vzdelávanie v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií.

 :: Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie.


Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave – štátna vysoká škola univerzitného typu, jediná zdravotnícka univerzita na Slovensku monotematicky zameraná na komplexné vzdelávanie v zdravotníckych povolaniach.

 :: škola vysoká.


Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie Slovak.AI organizácia, prepájajúca odborníkov v oblasti umelej inteligencie z radov akademickej obce, štátu a súkromného sektora, ktorá vznikla v roku 2019 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

 – I: slovak.AI.

 :: inteligencia umelá, výskum vedecký.


Slovensko – Slovenská republika krajina v strednej Európe. Hraničí s Českom, Rakúskom, Maďarskom, Poľskom a Ukrajinou.

Nové obdobie vývinu Slovenska vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.

 – I: Slovensko, in: Wikipédia.

 :: 


slovesnosť literatúra, najmä krásna, beletria.

 :: slovesnosť ľudová.


slovesnosť ľudová – súčasť folklóru, ktorá vzniká bez písomnej fixácie medzi vidieckymi a sčasti aj mestskými vrstvami obyvateľstva a traduje sa ústnym podaním.

 :: rozprávka.


sloveso verbum kvalitatívne slovo pomenúvajúce dynamické (v čase sa odohrávajúce) vlastnosti javov (cf 5;154).

 :: lingvistika, sloveso performatívne.


sloveso performatívne – sloveso, ktorého vyslovenie za istých okolností znamená aj vykonanie príslušnej činnosti.

 :: lingvistika.


Slovinskokrajina na juhovýchode strednej Európy, v ktorej žijú Slovinci. Hlavné mesto: Ľubľana. Krajina sa nachádza na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest, na západe hraničí s Talianskom, na severe s Rakúskom, na na severovýchode s Maďarskom, na juhovýchode s Chorvátskom a na juhozápade s Jadranským morom.


slovo najmenšia pomenovacia jednotka alebo prvok slovného vyjadrovania, vyčlenený v jazykovom prejave ako samostatný voľne premiestniteľný útvar, samostatne fungujúci segment reči, ktorého primárnymi funkciami sú

    • pomenúvacia funkcia,
    • označovacia funkcia,
    • syntaktické funkcie.

Slová sa skladajú z hlások.

Slová triedime do skupín zvaných slovné druhy.

 :: antonymum, číslovka (lingvistika), dôraz (lingvistika), lingvistika, opozitum, palindróm, polyséma, prejav rečový, segment (lingvistika), slovo autosémantické, slovo cudzie, slovo grafické, slovo neohybné, slovo synsémantické, slovo zložené, veta vyslovená.


slovo autosémantické – plnovýznamové slovo, ktoré je nositeľom významu samo osebe.

K autosémantickým slovám patria:

    • podstatné mená,
    • prídavné mená,
    • zámená,
    • číslovky,
    • slovesá,
    • príslovky.


 :: lexikológia, lingvistika.


slovo Božie (teológia katolícka) – „posolstvo prorokov, Ježiša, apoštolov, cirkvi, slovo Božie v Písme svätom“ (192;300).


slovo cudzie – slovo obyčajne charakterizované hláskovou a morfémovou odlišnosťou (kongres, kongregácia) dokázateľne prevzaté z iného jazyka (5;24).

 :: lingvistika.


slovo grafické reťazec alfabetických znakov oddelený medzerou v texte.


slovo neohybné – slovo vyskytujúce sa v jedinej podobe, nemajúce slovné tvary; slovo, ktoré sa neskloňuje ani nečasuje, napr. predložka, častica (5;98).

 :: lingvistika, spojka (lingvistika).


slovo synsémantické – neplnovýznamové slovo, ktoré nie je nositeľom určitého vecného významu.

K synsémantickým slovám patria:

    • predložky,
    • spojky,
    • častice.

 :: lexikológia, lingvistika.


slovo zložené kompozitum, zloženina slovo, v ktorom sú aspoň dve koreňové morfémy spojené spojovacou morfémou alebo voľne k sebe priradené; druhá časť, zriedka prvá môže byť aj odvodené slovo (5;195).

 :: an-, ana-, en-, lingvistika, mikro-, peri-.


sluchtelesný zmysel, ktorý slúži na vnímanie zvukových podnetov okolia; sluchom vnímame zvuk.


služba (ekonómia) – nehmotný ekonomický statok. Spotrebúva sa v momente, keď je vyrobená.

Služby sú výsledok určitej ekonomickej činnosti (práce). Cieľom služieb je uspokojovať ľudské potreby. Môže ísť pritom o služby materiálnej alebo nemateriálnej povahy. K službám materiálnej povahy možno zaradiť napríklad opravárenské a údržbárske práce, služby nákladnej dopravy, obchodu, časti spracovateľského priemyslu a pod. Za služby nemateriálnej povahy považujeme služby školstva, vedy, kultúry a iných oblastí nevýrobnej sféry.

Služby predstavujú z hľadiska celého národného hospodárstva tzv. tretí sektor výroby, ktorý sa má významne zúčastňovať na tvorbe hrubého národného produktu. 


služba pohotovostná ústavná – zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť ústavnej starostlivosti v nemocnici.

 :: medicína.


SMER – sociálna demokracia – SMER-SD – slovenská sociálnodemokratická politická strana, dominantný prvok v ľavicovej časti slovenského politického spektra, proeurópskej orientácie. Strana sa hlási k Socialistickej internacionále. V ideovom centre strany je poriadok, spravodlivosť a stabilita vedno osnované na štáte. V kategoriálnej konfigurácii ideovej orientácie strany figuruje na prvom mieste povinnosť, zodpovednosť a autorita. V hospodárskej politike podporuje rozvoj trhovej ekonomiky, pričom zdôrazňuje sociálnu solidaritu.

 :: politika, Slovensko.


smer umelecký – „prejav viac alebo menej uvedomelej aktivity tvorcov, ktorá sa javí ako zhody v poetike ich diel. Tieto zhody zasahujú oblasť svetonázorovú, postojovú, tematickú i štýlovú, t. zn. oblasť programu a (tvorivej / umeleckej) metódy“ (194;186).

 :: umenie.


smernosť – udávajúcnosť smeru vývoja alebo procesu., napr. v hudobnom procese je smernosťou funkcionalita.


Smith, Adam (1723 1790) škótsky ekonóm a filozof, jeden z hlavných predstaviteľov klasickej ekonómie, ktorý v diele Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov podal prvý systematický výklad politickej ekonómie vychádzajúci z teórie pracovnej hodnoty.

 :: ekonómia, ekonómia politická, filozofia 18. stor., jav ekonomický (Smith, A.), liberalizmus.


smog angl. – hustá hmla nasýtená dymom; obrazne: znečistenie vôbec.

 :: smog svetelný.


smog svetelný – svetelné znečistenie – negatívny účinok neustáleho osvetlenia a jeho rozširovania, prejavujúci sa v prírode jasom nočnej oblohy a v spoločnosti civilizačnými chorobami, ako poruchy spánku, bolesti hlavy, depresie...

Negatívnym dôsledkom svetelného znečistenia možno predchádzať správnym rozložením a riadením osvetlenia v súlade s prirodzeným denným režimom a danou kultúrou.

 :: svetlo (fyzika).


smrtonosnosť – prinášajúcnosť, spôsobujúcnosť smrť.


snop zväzok pokosených rastlín, napríklad obilnín, ktorý je zviazaný ručne alebo strojom.

 :: poľnohospodárstvo.


sobota – šiesty deň v týždni nasledujúci po piatku a predchádzajúci nedeli.


social studies angl. učebné predmety v USA a Veľkej Británii zamerané na výchovu medziľudských vzťahov, zodpovedného občianstva a na poznanie základov vied o spoločnosti; zahrnujú zemepis, ekonomiku, občianske náuky, antropológiu, sociológiu.


sociológia lat. spoločenská veda (empirická sociálna disciplína), ktorej predmetom je sociálna štruktúra spoločenskej reality alebo sociálny prierez ňou čiže sociálne (lat. socium) tvorené sociálnym životom a sociálnou realitou zahrnujúcou sociálne javy, sociálne subjekty, vzťahy medzi nimi (sociálne vzťahy), sociálne procesy, sociálne inštitúcie, sociálne normy...


Sociológia sa klasicky člení na


Ďalším členením sociológie je:

    • mikrosociológia,
    • makrosociológia.


Iným členením sociológie je jej delenie na

    • sociológiu akademickú

a

    • sociológiu alternatívnu.


V sociológii sa zvyknú vyčleňovať tieto jej súčasti:

    • sociologická teória,
    • všeobecná sociológia,
    • dejiny sociológie,
    • teórie stredného dosahu,
    • historická sociológia,
    • empirická sociológia,
    • sociografia,
    • súbor konkrétnych sociologických disciplín (odborové sociológie)


Podľa štátu (resp. regiónu), kde sa sociológia pestuje, sa vyčleňuje:

    • americká sociológia,
    • austrálska sociológia,
    • belgická sociológia,
    • britská sociológia,
    • bulharská sociológia,
    • česká sociológia,
    • čílska sociológia
    • čínska sociológia,
    • francúzska sociológia,
    • ghanská sociológia,
    • holandská sociológia,
    • hongkongská sociológia,
    • chorvátska sociológia,
    • indická sociológia,
    • izraelská sociológia,
    • japonská sociológia,
    • kanadská sociológia,
    • kolumbijská sociológia,
    • maďarská sociológia,
    • nemecká sociológia,
    • novozélandská sociológia,
    • poľská sociológia,
    • rakúska sociológia,
    • rumunská sociológia,
    • ruská sociológia,
    • singapurská sociológia,
    • slovenská sociológia,
    • slovinská sociológia,
    • srbská sociológia,
    • škandinávska sociológia (dánska, fínska, nórska, švédska, islandská),
    • talianska sociológia,
    • ukrajinská sociológia,
    • zimbabwianská sociológia.


Do metód, ktoré sociológia používa pri skúmaní sociálnej reality, patrí:

    • historická metóda,
    • porovnávacia metóda,
    • typologická metóda,
    • štatistická metóda,
    • biografická metóda,
    • otvorený súbor sociologických techník, analýz a postupov modelovania.

  P: Giddens, A., Schenk, J..

 :: analýza obsahová (sociológia), etnometodológia, sociológia historická, spoločnosť, spoločnosť informačná, spoločnosť znalostná., štruktúra sociálna (Giddens, A.).


sociológia historická – odvetvie sociológie, ktorého predmetom je vývoj spoločnosti v dejinách s akcentom na sociálne štruktúry, zväčša považované za prirodzené, no v skutočnosti sa formujúce v rámci zložitých sociálnych procesov. Sociálne štruktúry utvárajú inštitúcie a organizácie, ovplyvňujúce spoločnosť, čo napokon vedie k fenoménom, ako napr. genderová predpojatosť, nerovnosti v príjmoch...

Kľúčovými témam historickej sociológie sú:

    • vývoj štátu počnúc stredovekom,
    • vzťahy medzi štátmi, triedami, ekonomickými a politickými systémami.


sociológia interpretatívna – angl. interpretative sociology – sociológia, vychádzajúca z predpokladu, že sociálna skutočnosť je naplnená zmyslom a preto je predmetom nevyhnutnej a neustálej interpretácie.


softvér angl. skr.: SW, sw, software, programové vybavenie počítača súhrn všetkých počítačových programov, použiteľných vo výpočtovom zariadení.

 :: počítač, systém softvérový.


sochárstvo sochárske umenie  odvetvie alebo druh výtvarného umenia vytvárajúce trojrozmerné diela ( sochárske diela), sochárska tvorba, plastika.


somatológia gr. teloveda náuka o ľudskom tele, o jeho zložení (anatómia) a funkciách (fyziológia). Okrem anatómie a fyziológie zahrnuje histológiu, embryológiu, biológiu, biochémiu.

Somatológia sa na stredných školách vyučuje pod titulom biológia človeka.

 :: acetylcholín, anatómia človeka, oko (somatológia), systém telesný, telo človeka (somatológia).


sonata tal. – predklasicistická sonáta, inštrumentálna skladba v 17. stor. zvaná aj toccata, concerto alebo sinfonia na rozdiel od vokálnej skladby zvanej cantata alebo canzona.

Sám názov sonata sa objavuje už v 16. storočí.

V tejto sonáte sa ešte neuplatňoval vlastný sonátový formový princíp.

„V Taliansku sa čoskoro diferencovala tzv. sonata da chiesa (s bohatším kontrapunktickým spracovaním) od sonaty da camera (s prvkami svetskej tanečnej hudby). Sonata da camera skladala sa obyčajne zo štyroch krátkych skladbičiek v dvojdielnej forme, ktoré boli tempove kontrastné. V baroku bola rozšírená tzv. triová sonáta, kde dva kontrapunkticky vedené sláčikové nástroje sprevádza homofónny sprievod, označovaný číslovaným basom (čembalo). Zásluhou Arcangela Corelliho, Antonia Vivaldiho, Georga Friedricha Händla a Johanna Sebastiana Bacha dosiahla predklasicistická sonáta najvyšší stupeň dokonalosti (385;85).“

:: forma sonátová, hudba, sonáta.


sonáta lat. – cyklická inštrumentálna skladba pre jeden alebo viac hudobných nástrojov.

 :: forma sonátová, hudba, sonata, sonáta husľová, sonáta klavírna, sonáta sólová.


sonáta husľová – sonáta pre husle a klavír.

 :: hudba.


sonáta klavírna – sonáta pre sólový klavír.

 :: hudba, klavír.


sonáta sólová – inštrumentálna skladba v sonátovej forme pre samostatný sólový hudobný nástroj (205;211); za rok jej zrodu sa považuje 1617, keď tlačou vyšla zbierka Affetti musicali, op. 1 Biagio Mariniho; je to „autentický dátum vzniku tohto žánru, ktorý sa od tohto času šíril v nevídanej miere“ (752;106).

 :: hudba.


Sovietsky zväz – Zväz sovietskych socialistických republík, ZSSR – federatívny zväzový štát vo východnej Európe a severnej časti Ázie, najväčší štát sveta (takmer jedna šestina súše sveta), ktorý existoval v rokoch 1922 – 1991 s rozlohou 22,4 milióna km2.

Sovietsky zväz bol vytvorený 30. decembra 1922; zakladajúcimi zväzovými republikami boli:

    • Ruská SFSR,
    • Ukrajinská SSR,
    • Bieloruská SSR
    • Zakaukazská SFSR, ktorej súčasťou bola Arménska SSR, Azerbajdžanská SSr a Gruzínska SSR.

Zväz sovietskych socialistických republík bol formálne rozpustený 26. decembra 1991.

Hlavným nástupnickým štátom Sovietskeho zväzu sa stalo Rusko.


spektrum lat. – usporiadanie hodnôt nejakej veličiny.


spektrum atómu vodíka – atómové spektrum vodíka – súbor spektrálnych čiar atómu vodíka:

.

 :: vodík.


spin angl. – súčasť predmetu jadrovej fyziky, spočívajúca vo veličine charakterizujúcej vlastný mechanický moment hybnosti elementárnej častice, atómového jadra a pod., je to vlastná „točivosť“ častice, ktorá napr. pre elektrón môže mať voči danej ose iba dve orientácie, a síce smerom „hore“ alebo „dole“.

 :: fyzika.


spínač – spínacie zariadenie – súčiastka, ktorá slúži na spojenie a rozpojenie (prepnutie) okruhu. Môže to byť súčiastka mechanická, mechanicko-elektrické alebo elektronická.

 :: elektronika, elektrotechnika, prepínač.


spínanie (elektrotechnika) spájanie a rozpájanie elektrického obvodu; zapínanie a vypínanie pomocou spínacích prvkov.

V elektronike sa na spínanie používa mechanické relé, v polovodičovej elektronike polovodičový prvok (tranzistor, tyristor).

 :: prepínač.


spiritualita lat. – duchovnosť, duchovný život


spojspojenie dvoch alebo viacerých prvkov; miesto alebo uskutočnenie takéhoto spojenia.


spoj telekomunikačný súbor technických prostriedkov, ktoré umožňujú telekomunikačný prenos správ medzi dvoma miestami.


Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska do roku 2000 po slovensky oficiálne nazývané Veľká Británia krajina západnej Európy rozprestierajúca sa na Britských ostrovoch a niekoľkých menších ostrovoch; geograficky zahŕňa ostrov Veľká Británia a severovýchodnú časť ostrova Írsko, na ktorom hraničí s Írskou republikou.

 :: Anglicko, Bank of England, Britská Východoindická spoločnosť, college (Veľká Británia), geografia, India, Veľká Británia.


Spojené národy – angl. United Nations – 26 štátov, ktoré tvorili protifašistickú koalíciu počas druhej svetovej vojny a ktoré sa v mene svojich vlád zaviazali Deklaráciou Spojených národov Declaration by United Nations) z 1. januára 1942 pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam Osi.

 :: dejiny ľudstva, politika.


Spojené štáty americké USA krajina na severoamerickom kontinente a ostrovoch v Tichom, Atlantickom a Severnom ľadovom oceáne.

Nové obdobie vývinu USA vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020 (kolosálna úmrtnosť). USA sú okrem pandémie zasiahnuté prakticky všeštátnymi rasovými nepokojmi a historicky bezprecedentnými požiarmi a zimnými kalamitami (napr. Texas február 2021).

 :: Amerika, Federálny rezervný systém, geografia, sily ozbrojené USA.


spojivo komunikačné (lingvistika) kanál, médium, vodič, zložka komunikačnej siete (182;31).


spojka (lingvistika)neohybné slovo vyjadrujúce syntaktický vzťah medzi vetnými členmi v jednoduchej vete alebo medzi vetami v súvetí. Občas môže ísť aj spojkové spojenie vetného člena a vety.


spojnica (geometria) úsečka ohraničená dvoma bodmi alebo priamka, ktorá  týmito bodmi prechádza, napr. polohový vektor.


spojnica (technika)zariadenie, ktoré spája časti strojov alebo zariadení.


spoločnosť (právo) právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať.

 :: ekonómia, spoločnosť akciová, spoločnosť kapitálová, spoločnosť nadnárodná, spoločnosť s ručením obmedzeným.


spoločnosť akciová kapitálová spoločnosť, ktorá sa zakladá podľa stanov vypracovaných zakladateľmi a schválených štátnym orgánom alebo registráciou. Akciová spoločnosť je právnická osoba.

 :: ekonómia.


spoločnosť kapitálová spoločnosť, ktorej kapitál je rozdelený na podiely a ktorej spoločníci ručia za jej záväzky do výšky nesplatenej hodnoty upísaných akcií. Kapitálovou spoločnosťou je napríklad akciová spoločnosť.

 :: ekonómia.


spoločnosť nadnárodná veľká firma so základňou v jednej krajine ovplyvňujúca plne alebo čiastočne vlastnené firmy v iných krajinách.

 :: ekonómia.


spoločnosť občianska – slobodné združovanie občanov na báze základných podmienok a pravidiel vymedzovaných štátom, kooperujúcich s cieľom napĺňať svoje záujmy a potreby; ich aktivita spočíva v dobrovoľnom konaní na báze spoločných cieľov, záujmov a hodnôt v tej ktorej konkrétnej oblasti spoločenskej reality; zahŕňa registrované charity, mimovládne organizácie, komunitné skupiny, ženské organizácie, náboženské organizácie, profesijné združenia, odbory, svojpomocné skupiny, sociálne hnutia, obchodné združenia, spolky a sponzorské skupiny (767;57 – 58).

 :: politológia.


spoločnosť s ručením obmedzeným s. r. o. kapitálová spoločnosť, základné imanie ktorej tvoria vopred určené vklady spoločníkov, ručiacej za jej záväzky do výšky ich nesplatenej hodnoty.

 :: ekonómia.


spoluhláska – konsonant – hláska vznikajúca narážaním vydychovaného vzduchu na prekážku.

 :: lingvistika, velára.


spomaľovaniestávanie sa pomalším, strácanie rýchlosti.

 :: zrýchlenie (fyzika).


spotreba statku (ekonómia) využívanie statku na uspokojovanie potreby.

 :: ekonomika, potreba (ekonómia), statok (ekonómia), úžitok zo statku (ekonómia).


spotrebič – (domáci) prístroj zvyčajne na elektrinu alebo plyn.

 :: elektrospotrebič, elektrospotrebič elektronický,


spôsob životný sústava činností, vzťahov, životných prejavov a zvyklostí, ktorou sa vyznačuje indivíduum, skupina, spoločenstvo alebo spoločnosť. Napr. biedermeier sa zvykne označovať (aj) ako určitý životný spôsob.


spracovanie danie vhodného tvaru, upravenie, opracovanie; vypracovanie.

Daním vhodného tvaru môže zo spracúvaného materiálu vystúpiť to, čo od neho požadujeme, to, čo potrebujeme, čo môže uspokojiť našu potrebu, trebárs aj potrebu estetickú, napríklad vytvorením sochy z mramoru.

Spôsobom spracovania sa zaoberá technológia.

 :: spracovanie dát, spracovanie, in: Hlavná časť.


spracovanie dát spracovanie údajov uskutočnenie postupnosti operácií s dátami podľa určitého algoritmu alebo programu (599;335); príprava nositeľov informácií s východiskovými údajmi a realizácia procedúr klasifikácie, triedenia, prepočtov, zhromažďovania a záznamu výsledkov podľa stanovených pravidiel (algoritmu riešenia úlohy) (160;366).

 :: informatika, počítač.


spracúvaniedávanie vhodného tvaru, upravovanie, opracovávanie; vypracovávanie. Spôsobom spracúvania sa zaoberá technológia.


správa 1. oznámenie, zvesť, informácia; 2. činnosť vedenia, riadenie, spravovanie.


správa (administrativistika) činnosť vedenia, riadenie, spravovanie.

 :: administratíva, správa územná.


správa štátna hlavná súčasť verejnej správy tvorená výkonnou, nariaďovacou a podzákonnou činnosťou štátnych orgánov.

Na Slovensku sa štátna správa delí takto:

    • ústredná štátna správa (vláda, ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnej správy);
    • miestna štátna správa (napríklad okresné úrady).

 :: colníctvo, orgán správy štátnej.


správa územná správny orgán územného celku.


správa verejná činnosť vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávou a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh.

Verejná správa je súčasťou terciárneho sektoru národného hospodárstva, reálny sociálny jav, ktorý je predmetom vedy o verejnej správe a ktorý tvorí správa vecí dôležitých pre život spoločnosti realizovaná inštitúciami politického systému.

Systém verejnej správy sa delí na subsystém štátnej správy, subsystém samosprávy, subsystém verejnoprávnych korporácií a ďalšie (352;226an.).

 :: jazyk štátny, list rodný, orgán správy verejnej, právo, rozpočet správy verejnej, štát, veda o verejnej správe, záujem verejný (právo).


správanie (psychológia) súbor vonkajších javov, ktoré sú spracovaním a vyjadrením vnútornej situácie človeka, dimenzia psychiky, fyziologicky sa prejavujúca činnosťou svalov a žliaz a spočívajúca v odpovedi organizmu na zmeny v jeho okolí; vonkajškovosť javov tvoriacich správanie je ich prístupnosť inej osobe a registrovateľnosť prístrojom. Správanie je prispôsobovanie sa organizmu alebo osobnosti prítomným alebo budúcim podmienkam. Správanie môže byť vyvolané spomienkou alebo anticipáciou.

Modalitou správania je:

    • konanie,
    • reč,
    • mimika a kinezetika.

Správanie sa člení na

    • reflexy,
    • reakcie.

Príklady správania:

    • beh,
    • útek,
    • červenanie sa,
    • potenie,
    • vegetatívne reakcie (registrovateľné prístrojmi).


správanie systému – spôsob reakcie systému na podnety. Niekedy možno správanie systému opísať operátorom transformácie. Správanie systému závisí od jeho vlastností.

 :: priestor vektorový.


spravovanie riadenie, vedenie, usmerňovanie.


stacionárny lat. stály, ustálený, pevný, neprenosný.


stacionárny (fyzika) konštantný, pevný čo do časových vzťahov, čo do času, stály, stabilný; nepohybĺivý; pokojový; neprenosný; zakotvený.

 :: fyzika.


stanica železničná – miesto, kde zastavuje vlak. Budova na železničnej stanici je vybavená na riadenie dopravy.


stanovy organizačný predpis, ktorým sa upravuje vnútorná organizácia spoločnosti, jej meno, sídlo, majetok, orgány, práva členov a ďalšie otázky vyplývajúce z právnej úpravy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia.

 :: právo.


Staré Mesto v Bratislave mestská časť Bratislavy, v ktorej sa nachádza historické centrum mesta, nábrežie Dunaja a hradný vrch.

 :: Kapitulská ulica v Bratislave, Katedrála sv. Martina v Bratislave, Mikulášska ulica v Bratislave, neologická synagóga v Bratislave, Židovská ulica v Bratislave.


Staríček, Imrich (17. 11. 1919 Hlohovec 27. 1. 2002 Bratislava) slovenský fyzik a náboženský aktivista.

  D: Úvod do metronomiky, 1977; O fyzike pre fyzikov a nefyzikov, 1988, Život a viera v jednote a v mnohosti, 1993; Kozmológia včera a dnes, 1995.

 – I: Filkorn, V.: Za Imrichom Staríčkom, in: Filozofia Roč. 57, 2002, č. 4 (6. 4. 2020).

 :: fyzika, ℳ (Staríček, I.), (Staríček, I.).


starogréčtina prvá etapa vývinu gréčtiny. Grécky jazyk sa utváral ako samostatná vetva indoeurópskych jazykov približne od konca 3. tis. pr. n. l., kedy na juh Balkánskeho polostrova preniklo obyvateľstvo, ktoré pokladáme po jazykovej stránke za priamych predkov neskorších Grékov. Toto obyvateľstvo asi nehovorilo nejakým celkom jednotným jazykom, ale išlo tu o isté užšie spoločenstvo indoeurópskych dialektov, v ktorom asi prežívali niektoré staršie jazykové rozdiely. Tieto rozdiely boli v 1. pol. 2. tis. pr. n. l. – už na gréckej pôde – prekryté niektorými novými rozdielmi, napríklad zmenou príponového -ti- na -si- (najmä v 3. os. mn. č. činných slovies; porov. neskoršie napr. attické ferúsi (nesú) oproti všeobecne dórskemu feronti). Výsledkom tohto vývoja bolo najneskôr niekedy v polovici 2. tis. pr. n. l., teda ešte pred vrcholným rozkvetom mykénskej kultúry, že sa výrazne nárečovo rozrôznili obyvatelia žijúci na juhu vtedajšieho gréckeho sveta od ostatných nárečovo starobylejších kmeňov na severe a severozápade Grécka.

 :: jazyk, jazyk (lingvistika), ; (starogréčtina).


starostlivosť úsilie o dobrý stav, úspešný vývin niekoho alebo niečoho.

 :: starostlivosť opatrovateľská, starostlivosť ošetrovateľská, starostlivosť paliatívna, starostlivosť sociálna, starostlivosť zdravotná.


starostlivosť opatrovateľská zložka sociálnych služieb pozostávajúca z dohľadu a pomoci pri sebaobslužných výkonoch, ako napr. pomoc pri osobnej hygiene, kúpaní, obliekaní, obúvaní, pomoc pri starostlivosti o domácnosť, napr. nákupy, príprava a podávanie stravy, bežné upratovanie, a sprievod pri bežných aktivitách, ako napr. sprevádzanie k lekárovi, na úrady a podobne.

Opatrovateľskú starostlivosť vykonávajú opatrovateľky s primeraným vzdelaním alebo ktoré absolvovali minimálne 220-hodinový opatrovateľský kurz (cf Čo je opatrovateľská služba, in: Pravda (10. 4. 2020)).


starostlivosť ošetrovateľská odborná činnosť tvoriaca zložku zdravotnej starostlivosti, ktorú môžu vykonávať len zdravotnícky pracovníci, lekári, ale najmä sestry, ktoré odbor ošetrovateľstvo vyštudovali a následne sa v ňom aj špecializovali.

Miesto vykonávania ošetrovateľskej starostlivosti:

    • nemocnica,
    • iné zdravotnícke zariadenie,
    • ambulancia,
    • domáce prostredie (tu ho vykonávajú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS)).


starostlivosť paliatívna starostlivosť poskytovaná človeku, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom alebo terminálnom štádiu s cieľom zmierňovať bolesť, dýchavičnosť a ďalšie telesné alebo duševné útrapy pri zachovávaní pacientovej dôstojnosti, poskytovaní podpory jeho blízkych a udržiavaní najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti.

Zložky paliatívnej starostlivosti:


starostlivosť sociálna činnosť celospoločenskej povahy spočívajúca v pomáhaní uspokojovať spoločnosťou uznané sociálne potreby občanov a realizovaná prostredníctvom sociálnej siete, zahrnujúcej sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, čiže najmä tieto zložky:

    • štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení;
    • obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie;
    • sociálna poisťovňa;
    • úrad práce, sociálnych vecí a rodiny;
    • cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie;
    • občianske združenia;
    • nadácie;
    • spolky...


starostlivosť zdravotná súbor pracovných činností, vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií.

Zdravotná starostlivosť zahrnuje tieto zložky:

    • prevencia,
    • dispenzarizácia,
    • diagnostika,
    • liečba,
    • biomedicínsky výskum,
    • ošetrovateľská starostlivosť,
    • pôrodná asistencia.

I: Zákon č. 576/2004 Z. z.Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (10. 4. 2020).

 :: medicína.


starovek – obdobie dejín ľudstva medzi pravekom a stredovekom; historické obdobie od vzniku písma do zániku Rímskej ríše; zvyknú sa doň zaraďovať dejiny staroorientálnych ríš a klasickej antickej civilizácie (3. tis. pr. n. l. až 5. stor. n. l.).

Veľmi dôležitým časovým úsekom staroveku pre Európu je antika.

Dôležitou entitou, ktorú treba brať do úvahy pri štúdiu staroveku, je staroveký národ. Počiatok staroveku sa rôzni podľa vyspelosti rôznych národov a civilizácií. Napríklad v Egypte bolo písmo známe už v dobe, kedy sa západná Európa nachádzala ešte v prehistorickom štádiu vývoja. Starovekými civilizáciami sa nazývajú najmä národy usadené v oblasti Stredozemného mora, hlavne Gréci a Rimania. Málokedy sa týmto termínom označuje analogické obdobie dejín Číny (409;927).

 :: doba osová, filozofia staroveká, história, Rím, Rímska ríša.


Starý svet – východná hemisféra; Európa, Ázia a Afrika; výraz sa často používa na označenie európskej kultúry, zvykov atď. (585;991).

 :: geografia, Nový svet, Zem.


Starý zákon Stará zmluva, Starý testament časť Biblie tvorená súborom biblických spisov pochádzajúcich z doby pred príchodom Ježiša Krista.

Podľa katolíckeho kánonu sa člení na tieto časti:

    1. dejepisné knihy
      1. Genezis
      2. Exodus
      3. Levitikus
      4. Numeri
      5. Deuteronómium
      6. Jozue
      7. Sudcovia
      8. Rút
      9. Samuel
        1. Prvá kniha Samuelova
        2. Druhá kniha Samuelova
      10. Králi
        1. Prvá kniha kráľov
        2. Druhá kniha kráľov
      11. Kroniky
        1. Prvá kniha kroník
        2. Druhá kniha kroník
      12. Ezdráš
      13. Nehemiáš
      14. Tobiáš
      15. Judita
      16. Ester
      17. Machabejci
        1. Prvá kniha Machabejcov
        2. Druhá kniha Machabejcov
    2. poučné knihy
      1. Jób
      2. Žalmy
      3. Príslovia
      4. Kazateľ
      5. Pieseň piesní
      6. Múdrosť
      7. Sirach
    3. prorocké knihy
      1. Izaiáš
      2. Jeremiáš
      3. Náreky
      4. Baruch
      5. Ezechiel
      6. Daniel
      7. Ozeáš
      8. Joel
      9. Amos
      10. Abdiáš
      11. Jonáš
      12. Micheáš
      13. Nahum
      14. Habakuk
      15. Sofoniáš
      16. Aggeus
      17. Zachariáš
      18. Malachiáš



statika gr. časť mechaniky, ktorej predmetom je rovnováha síl v nepohybujúcich sa telesách.

 :: fyzika.


statika tekutín – časť mechaniky tekutín, ktorej predmetom sú tekutiny v pokoji.


statok (ekonómia)   entita slúžiaca na uspokojovanie potreby. Používanie statkov na uspokojovanie potrieb je ich spotreba. Pocit uspokojenia, dosiahnutý človekom pri spotrebe statku je úžitok zo statku.

 :: statok ekonomický (ekonómia), statok súkromný (ekonómia), statok verejný (ekonómia), statok voľný (ekonómia), statok vzácny (ekonómia).


statok ekonomický (ekonómia) vzácny statok z hľadiska dôvodu, kvôli ktorému sa vykonáva každá ekonomická činnosť, pretože týchto statkov je nedostatok a musia sa vyrábať, aby bolo možné uspokojovať ľudské potreby.


statok súkromný (ekonómia) statok, patriaci len vybranému jednotlivcovi alebo jednotlivcom, napr. rodinné auto.


statok verejný (ekonómia) – statok, ktorý nemá určeného vlastníka a slúži všetkým, ktorí ho potrebujú, napr. vzduch, štátne cesty...


statok voľný (ekonómia) statok, ktorý je v podstate bez akýchkoľvek obmedzení v prírode dostupný pre každého, napr. vzduch, ktorý dýchame, lesné plody, ktoré možno voľne nazbierať v lese a skonzumovať...

 :: statok ekonomický (ekonómia).


statok vzácny (ekonómia) – statok, ktorý neexistuje v neobmedzenom množstve; jeho vzácnosť tvorí okrem obmedzenosti jeho množstva i jeho užitočnosť, čiže schopnosť prispieť k uspokojeniu určitých potrieb.


stav (termodynamika) – súbor termodynamických vlastností látky (stavových veličín), z ktorých najdôležitejší je merný objem (určujúci priemernú vzdialenosť molekúl) a teplota (určujúca priemernú pohybovú energiu molekúl). Od nich závisia ďalšie stavové veličiny , napr. merný tlak, vnútorná energia, tepelný obsah, entropia atď. Pri medzných stavoch prechádza látka z jedného skupenstva do druhého (topenie – tuhnutie, var – kondenzácia...).


stav fyzikálny fyzikálny jav, ktorý sa nemení v určitom časovom úseku.

 :: fyzika, pokoj (fyzika), stav (termodynamika), stav látky, stav plynný, stav pohybový, stav priestorový, stav rovnovážny.


stav chorobný stav súvisiaci s chorobou alebo pochádzajúci z choroby.

 :: medicína.


stav kvantový – ľubovoľný možný stav, v ktorom sa môže nachádzať kvantový systém; je to skupina pozorovateľných veličín, ktorými sú určené vlastnosti kvantového systému, pričom samotné pozorovateľné veličiny sa určujú s ohľadom na súčasnú merateľnosť jednotlivých veličín.

 :: fyzika kvantová.


stav látky v určitom časovom úseku stále rovnaké prejavovanie sa látky.

 :: stav plynný.


stav plynný – najmenej usporiadaný stav látky.


stav pohybový súbor vlastností pohybu nemeniaci sa v určitom časovom úseku, súbor aktuálnych charakteristík pohybu polohy, dráhy, rýchlosti, zrýchlenia.

 :: fyzika, hybnosť, rovnica pohybová.


stav priestorový angl. space state súbor vlastností charakterizujúcich teleso v priestore, ako veľkosť, poloha...


stav psychický duševný stav psychický jav nemenný v určitom časovom úseku; relatívne statický moment (časový úsek) v psychickom dianí a prežívaní, aktuálne intrapsychické prostredie a funkčná zdatnosť psychiky, determinujúca psychickú aktivitu.

Rozlišujú sa napríklad tieto psychické stavy:

    • emocionálny stav,
    • citový stav,
    • vôľový stav,
    • stav pozornosti,
    • stav zamyslenia,
    • stav napätia,
    • stav očakávania.

Psychický stav je momentálne psychické rozpoloženie jedinca podmienené stimulujúcou situáciou (zameranosť, očakávanie, napätie) a stavom organizmu (únava, choroba, lieky a pod.) (226;213, 270).

 :: apercepcia, napätie (psychológia), psychika, psychológia, rozpoloženie, zážitok psychedelický.


stav rovnovážny stav, do ktorého spontánne prechádza fyzikálny systém za dostatočne dlhý čas pri jeho izolácii od vonkajšieho prostredia.

 :: fyzika.


stav systému fyzikálneho – množina definovaných podmienok, skutočností alebo veličín, ktoré možno v danom okamihu rozpoznať na fyzikálnom systéme.

 :: veličina stavová.


stav systému kvantového – „ideálne skomprimovaná informácia o kvantovom systéme“; informácia obsiahnutá v stave kvantového systému je kvantová informácia (122;436).

 :: fyzika kvantová.


stavba 1. činnosť pri vytváraní budov, technických diel; 2. rozostavaný alebo postavený objekt, budova alebo technické dielo; 3. spôsob usporiadania častí do celku, zloženie, štruktúra (cf 496;703 – 704).

Podľa § 43 (1) zákona č. 50/1976 Zb. Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona) je stavba „stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.“

 :: montáž (technika), prefabrikácia (stavebníctvo), stavba gramatická jazyka, stavebníctvo.


stavba gramatická jazyka predmet gramatiky tvorený súhrnom morfologických a syntaktických prvkov jazyka a pravidiel na ich spájanie a využívanie.

Gramatická stavba jazyka sa člení na

  morfologickú stavbu jazyka

a

  syntaktickú stavbu jazyka (cf 5;53).

Základnou jednotkou gramatickej stavby jazyka je gramatická kategória (237;159).

 :: lingvistika.


stavebnica súbor dielcov na stavanie alebo skladanie (496;704).


stavebnica (didaktika) sada dielcov alebo súčiastok určených na zostavovanie, prípadne spájanie do určitých celkov a ich demontáž (511;111).


stavebníctvo hospodárske odvetvie, ktoré patrí do sekundárneho sektora a ktorého náplňou je výstavba, údržba, modernizácia, rekonštrukcia a demolácia stavebných objektov.

 :: byt, dielo stavebné, dom, krytina, montáž (technika), prefabrikácia (stavebníctvo), stavba.


staviteľstvo – technický odbor zaoberajúci sa stavaním. V súčasnosti je jeho najdôležitejšou úlohou realizovať stavebné objekty, zabezpečujúce hospodársky rast krajiny a vytvárajúce optimálne pracovné a životné prostredie pre jej občanov.

Staviteľstvo sa člení na tieto odvetvia:


staviteľstvo inžinierske – odvetvie staviteľstva zaoberajúce sa stavaním

    • mostov,
    • diaľníc,
    • podzemných objektov (nie baníctvo, ale napr. tunely...)


staviteľstvo pozemné – odvetvie staviteľstva zaoberajúce sa stavaním

    • obytných budov,
    • rodinných domov,
    • škôl,
    • nemocníc,
    • obchodov...


staviteľstvo priemyselné – odvetvie staviteľstva zaoberajúce sa stavaním

    • priemyselných objektov a závodov,
    • energetických závodov,
    • kotolní,
    • výmenníkových staníc...


staviteľstvo vodné – vodohospodárske staviteľstvo – odvetvie staviteľstva zaoberajúce sa stavaním

    • hrádzí,
    • násypov,
    • vodných elektrární,
    • rybníkov,
    • vodovodov a kanalizácií...


stena (geometria) – časť povrchu telesa ohraničená hranami.


steradián gr. – doplnková jednotka SI.

 :: fyzika.


stereometria gr. geometria priestorových útvarov; časť geometrie, ktorej predmetom sú trojrozmerné (priestorové) geometrické útvary.

Stereometria je Euklidova geometria priestoru. Ide o geometriu v priestore deduktívne vybudovanú na základe axióm incidencie, usporiadania, zhodnosti, spojitosti a rovnobežnosti.

:: trigonometria.


Stifter, Adalbert (23. 10. 1805 Horní Planá, Rakúske cisárstvo (dnes Česká republika) 28. 1. 1868 Linec) rakúsky spisovateľ, maliar a pedagóg, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov biedermeieru, ktorého texty sa vyznačujú rozsiahlymi opismi prírodnej scenérie, minucióznymi opismi predmetov, rastlín a činností, jednoduchou fabulou a typizovanými postavami. Monumentálny rámec ľudských osudov tvorí príroda. Stifterov estetický princíp je: pozorovať a opisovať.

  D: Julius, 1830; Des Condor, 1840; Feldblumen, 1841; Die Mappe meines Urgrossvaters, 1841; Der alte Siegel, 1843; Die Narrenburg, 1844; Studien, 6 zv. (Das Haidendorf, Der Hochwald, Abdias, Brigitta, Der Hagenstolz, Der Waldsteig), 1844 1850; Der beschrieben Tännling, 1846; Der Waldgänger 1847; Der arme Wohltäter, 1848; Prokopus, 1848; Die Landschule. 1849; Die Schwestern, 1850; Der Pförtner im Herrenhause, 1852; Bunte Steine 2 zv. (Granit, Kalkenstein, Turmalin, Bergkristall, Katzensilber, Bergmilch), 1853; Über den geschnitzten Hochaltar in der Kirche zu Kefermarkt, 1853; (vydal spolu s J. Aprentom) Lesebuch zur Förderung humaner Bildung in Realschulen und in andern zu weiterer Bildung vorbereitenden Mittelschulen, 1854; Der Nachsommer, 1857; Die Mappe meines Urgroßvaters In vier Fassungen: 1841/1842, 1847, 1864 a 1867; Nachkommenschaften, 1864; Witiko, 3 zv., 1865 1867; Die Kuß von Sentze, 1866; Erzählungen, 1869; Stifters Werke, Auswahl in 6 Bänden, 1900; Sämtliche Werke, 25 zv., 1904 1972; Werke und Briefe. Historisch-kritische Gesamtausgabe, 1978 an.

 – Apendix.


stimul (veda kognitívna) – pôsobenie prostredia na daný systém.


stimulácia psychická podnecovanie dynamiky psychických stavov jedinca buď podnetmi vnútornými, vznikajúcimi vnútri organizmu alebo indivídua alebo vonkajšími, vznikajúcimi v okolí indivídua.

 :: psychológia.


stlačiteľnosťvlastnosť látky meniť svoj objem pod vplyvom rovnomerného vonkajšieho tlaku zo všetkých strán.

 :: látka kvapalná.


stochastika gr. – matematický odbor, ktorý sa utvoril z počtu pravdepodobnosti, štatistiky a z ich aplikácií a ktorého predmetom sú náhodné javy, stochastické systémy, stochastické procesy a ich náhodné závislosti.

Dnes sa termín stochastika chápe ako súhrnný názov teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.


strana politická – politická organizácia nepretržite alebo len v období volieb fungujúca s cieľom získať alebo udržať si politickú moc. V mene tohto cieľa nominuje svojich kandidátov do verejných úradov pod svojim vlastným menom, presadzuje určitú ideológiu a plní rozličné funkcie (formulačné, mobilizačné, socializačné atď.)

Člen politickej strany je straník.

Súčasť termínu strana súvisí s tým, že stranami sa pôvodne nazývali časti parlamentu, predovšetkým ľavá a pravá časť parlamentu, čiže pravica a ľavica z pohľadu predsedajúceho.

Politická strana alebo politické strany sú súčasťou predmetu politológie, sociológie, štátovedy, právovedy, teórie manažmentu, politickej filozofie, sociálnej filozofie, histórie, teórie geopolitiky, ktoré pri ich skúmaní v ňom nechávajú intervenovať konfigurácie svojich špecifických kategórií a ďalších významových útvarov.

 :: SMER – sociálna demokracia, strana politická (štátoveda).


strana politická (štátoveda)neštátna politická inštitúcia, ktorá sa vyznačuje čiastkovou mediačnou funkciou v občianskej spoločnosti, t. j. vo vzťahoch jednotlivcov a spoločenských skupín, ako aj vo vzťahu k štátu. Tento subjekt vyjadruje, reprezentuje a presadzuje predstavy jednotlivcov a spoločenských skupín o sebarealizácii a o všeobecnom blahu (741;5).

 :: etatizovanie sa (štátoveda).


strašenie – naháňanie strachu, desenie, ľakanie; vyhrážanie sa.


stratégia gr. zhodnotenie všetkých možností a im primeraných opatrení a vytvorenie pravidiel pre systematický postup v ďalšej činnosti (cf 226;271).


strava – zostava jedál a pokrmov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie výživy.


strečing (športológia) – primárna súčasť rozcvičenia spočívajúca v systéme viacúčelových naťahovacích cvičení a ich praktickom vykonávaní s cieľom rozvíjať pohyblivostné schopnosti, svalovú elasticitu a predchádzať svalovým zraneniam.


stred (geometria)bod rovnako vzdialený od dvoch alebo viacerých bodov.

 :: stred kružnice.


stred kružnicebod rovnako vzdialený od bodov kružnice.

 :: geometria.


streda – tretí deň v týždni, nasledujúci po utorku a predchádzajúci štvrtku.


Stredná Amerika – geografický región medzi Severnou a Južnou Amerikou zaraďovaný do kontinentu Severná Amerika a zahrnujúci územie od Mexika alebo Tehuantepeckej šije po Panamskú šiju, karibské ostrovy a Západnú Indiu.

Od Strednej Ameriky sa zvykne odlišovať Centrálna Amerika tvoriaca len pevninový most medzi Severnou a Južnou Amerikou.

 :: Amerika.


Stredný východ – územie medzi Blízkym východom a Ďalekým východom; novšie sa termín Stredný východ používa na označenie Blízkeho východu.

 – I: Stredný východ, in: Wikipédia (1..2021).


Stredoeurópska vysoká škola v Skalici – súkromná vysoká škola so zameraním na medzinárodné vzťahy, životné prostredie a regionálny rozvoj.

 :: škola vysoká.


Stredomoriekrajiny okolo Stredozemného mora: Egypt, Izrael, Libanon, Sýria, Turecko, Grécko, Albánsko, Juhoslávia, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a stredomorské ostrovy: Cyprus, Kréta, Malta, ... 

 :: geografia, história.


stredovek – obdobie dejín ľudstva medzi starovekom a novovekom. Pokiaľ sa uvažuje o Európe, vymedzuje sa stredovek napríklad intervalom medzi zánikom Rímskej ríše, presnejšie Západorímskej ríše (5. stor.) a začiatkom novoveku (povedzme 1492 alebo obdobie zámorských objavných ciest či začiatok reformácie (1517)).

Historiografia vymedzuje stredovek ako tisícročie medzi rokmi 500 až 1500.

Z hľadiska periodizácie dejín stredoveku možno vyčleniť (cf 745;10 an.):

    • raný stredovek (5. stor. až polovica 11. stor.);
    • vrcholný stredovek (polovica 11. stor. až polovica 13. stor.);
    • neskorý stredovek (polovica 13. stor. až začiatok 16. stor.).

Stredovekom sa vedecky zaoberá napríklad medievalistika, historiografia a i. Výraz ‚stredovek’ (lat. medium aevum) naznačuje hľadanie názvu pre ,medziobdobie’ trvajúce od úpadku antiky až po jej znovuobjavenie v renesancii. Tento výraz začali ako prví používať humanisti na prelome 15. – 16. stor., ktorí toto obdobie považovali za „temné" obdobie európskej kultúry.

Za barbarský a temný považovali stredovek aj osvietenci.

K idealizácii stredoveku dochádza v období romantizmu.

 :: filozofia stredoveká, história, kultúra stredoveká, miesto hodnoverné, sedem slobodných umení.


Stredozemné more vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie; zvyšok Tethys.

 :: Egejské more, geografia.


strelivina – výbušnina používaná na plnenie nábojov do strelných zbraní.


strofika gr. – strofické usporiadanie básnického diela alebo náuka o ňom, tvoriaca časť verzológie zaoberajúcej sa skladbou strofy a strofickou kompozíciou básní.

 :: veda literárna.


stroj – strojové zariadenie sústava dielcov tvoriaca zariadenie na vykonávanie užitočnej práce (napr. rezanie, kopanie, počítanie a pod.) pomocou dodávanej energie alebo pomocou pretvorenia jedného druhu energie na iný. Stroj alebo strojové zariadenie je montážny celok skladajúci sa z väčšieho počtu stavebných prvkov, zostavený zo súčastí alebo častí strojov, z ktorých aspoň jedna je pohyblivá, z príslušných pohyblivých zariadení, ovládacích a energetických obvodov atď. vzájomne spojených na presne stanovené použitie, najmä na výrobu, spracovanie, dopravu alebo balenie materiálu.

Stroj je mechanizmus alebo sústava mechanizmov 

    1. premieňajúcich jednu energiu na inú (napr. motor mení elektrickú energiu na mechanickú energiu, ktorá poháňa pracovný stroj);
    2. vykonávajúcich prácu t. j. uskutočňujúcich zmenu tvaru, vlastností, stavu alebo polohy predmetu (napr. pracovný stroj, a to obrábací, tvarovací, dopravný...).

Stroje sa delia na hnacie (motory) a hnané (pracovné, stroj pracovný).

Stroje sa skladajú zo strojových súčiastok.

Zoskupovaním väčšieho počtu strojov a prístrojov vzniká agregát.

Ďalším zostavovaním zložených strojov vznikajú kombajny, automatické linky, automaticky riadené továrne

Otázkami konštrukcie a zhotovovania všetkých druhov strojov sa zaoberá strojníctvo.

Stroje sú výrobný prostriedok využívajúci prírodné zdroje na uľahčenie a zvýšeni produktivity práce robotníkov. Hromadné rozšírenie strojov  umožnilo v 18. a 19. storočí vznik a rozvoj priemyselnej revolúcie.

Devätnáste storočie niekedy označujú ako vek strojov.

 :: časť stroja, jednotka montážna, montáž (technika), prístroj, skupina montážna, stroj elektrický, stroj mechanický, stroj tepelný, strojníctvo, súčiastka strojová, systém umelý, technika, základ stroja, žeriav.


stroj času matematický model zariadenia, pomocou ktorého možno na základe zakrivenia priestoru okolo neho prejsť do budúcnosti alebo do minulosti.

 :: fyzika teoretická.


stroj elektrický – stroj, ktorý premieňa elektrickú energiu na energiu svetelnú, tepelnú, akustickú alebo mechanickú. Elektrické stroje sa podľa toho, o akú premenu elektrickej energie ide, rozdeľujú na

    • tepelno-elektrické,
    • svetelno-elektrické,
    • mechanické.


stroj hnacítechnický systém, v ktorom sa privádzané energia mení na formu energie potrebnú na pohon iných strojov.


stroj hodinový – vnútorné zariadenie väčších mechanických hodín, ako napríklad na obrázku zobrazujúcom stroj vežových hodín:

(zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:DeutschesUhrenmuseum_20080904_01_01.jpg (07102020))

Hodinový stroj je príkladom mechanického systému.


stroj inteligentný (Turing, A.) − stroj, ktorý reaguje na podnety ľudského partnera takým spôsobom, že človek nie je schopný rozoznať, či prostredníctvom terminálu rokuje so strojom alebo s inou osobou (488;16).

 :: inteligencia umelá, systém inteligentný.


stroj jednoduchý – jednoduchý mechanizmus – súčasť predmetu mechaniky, tvorená mechanickým strojom, prenášajúcim mechanickú silu a pohyb z jedného telesa na iné teleso alebo telesá, pričom umožňuje meniť smer a veľkosť pôsobiacej sily.

K jednoduchým strojom sa zaraďujú:

    • páka,
    • kladka,
    • naklonená rovina,
    • koleso na hriadeli,
    • klin,
    • skrutka.



stroj mechanickýzariadenie, ktoré prenáša pohyby a sily, mení ich rýchlosť, veľkosť, smer alebo zmysel otáčania, pričom pri týchto zmenách sa v dôsledku trenia aď. zmenšuje množstvo prenášanej mechanickej práce. Mechanický stroj využíva a spotrebúva mechanickú energiu, ktorá sa mení z jednej formy na druhú, pričom sa vykonáva mechanická práca.

Medzi mechanické stroje sa zaraďujú:

 :: mechanika.


stroj poľnohospodársky stroj, ktorý slúži na mechanizáciu prác v rastlinnej a živočíšnej výrobe, zvyšuje produktivitu práce v poľnohospodárstve, znižuje potrebu pracovných síl a napomáha zvýšeniu výnosov.

 :: poľnohospodárstvo.


stroj tepelný – zariadenie, v ktorom sa s pracovnou látkou uskutočňuje tepelný dej.

Tepelný stroj je cyklicky pracujúce zariadenie, odoberajúce teplo z (teplejšieho) zásobníka, časť tohto tepla premieňajúce na prácu a zvyšok tepla vracajúceho do (chladnejšieho) zásobníka. Tepelný stroj si so svojím okolím vymieňa teplo a prácu prostredníctvom pracovnej látky: pracovná látka prijíma teplo získané strojom a zmenou svojej vnútornej energie a expanziou umožňuje konať stroju prácu.

Tepelné stroje pracujú na základe

    1. prvého termodynamického zákona, podľa ktorého možno vzájomne premieňať teplo na vnútornú energiu alebo prácu;
    2. druhého termodynamického zákona, podľa ktorého nemožno vykonávať premenu energií úplne.

Tepelné stroje možno rozdeliť na:

    • cyklicky pracujúce tepelné stroje,
    • chladničky, tepelné čerpadlá,
    • tepelné motory.

Teoretickým tepelným strojom je napr. Carnotov stroj.


stroj Turingov – univerzálny model automatu vytvorený v roku 1936 A. M. Turingom a dôležitý model opisujúci formálny jazyk. Využíva sa aj na modelovanie algoritmov v teórii vypočítateľnosti.

Turingov stroj pozostáva z troch jednotiek (pozri obr.):

    1. pracovná páska (z oboch strán nekonečná),
    2. riadiaca jednotka,
    3. čítacia a záznamová hlava:

(Zdroj obr.: 28;477)

 :: informatika.


strojárstvo strojársky priemysel priemyselné odvetvie zameriavajúce sa na aplikáciu fyzikálnych princípov pri analýze, výrobe a údržbe strojových zariadení, využívajúc poznatky z mechaniky, termodynamiky a energetiky.


strojníctvo teória strojov technický odbor, ktorý sa zaoberá strojmi, ich funkciou a výrobou.

 :: ložisko (strojníctvo), skupina montážna, súčiastka strojová, stroj, technika.


strom – vzrastová forma rastlín s drevnatým kmeňom a rozvetvenou korunou.

Strom sa skladá z troch častí:

pričom každá z týchto častí plní špecifickú úlohu.

Stromy sa delia na:

    • ihličnaté (nahosemenné) stromy,
    • listnaté stromy,
    • cykasy,
    • stromovité paprade,
    • palmy.

Stromy sú súčasťou predmetu dendrológie.

 :: botanika.


strom listnatý – strom nesúci listy, napr. dub.


stupeň – 1. vodorovný výstupok s hranou, ktorá tvorí pravý uhol; 2. zložka hierarchicky usporiadaného celku; 3. fáza, štádium, etapa vývinu; 4. miera alebo úroveň; 5. dielec na stupnici ako jednotka miery (cf 496;718).

 :: stupeň, in: Hlavná časť, stupeň Celzia.


stupeň Celzia slov. + vm – značka °Codvodená jednotka SI.

 :: fyzika, teplota Celziova.


stupeň voľnosti (mechanika) – nezávisle možné pohyby mechanického systému: je to počet od seba nezávislých premenných, ktoré jednoznačne určujú pohyb mechanického systému. Napr. teleso (povedzme molekula), ktoré sa môže otáčať len okolo jednej pevnej osi, má jeden stupeň voľnosti; teleso, ktoré sa môže pohybovať v trojrozmernom priestore (danom napr. pravouhlou súradnicovou sústavou) a môže rotovať okolo všetkých svojich osí navzájom kolmých, má šesť stupňov voľnosti – tri stupne voľnosti translačného pohybu a tri stupne voľnosti rotačného pohybu (cf 173;634 – 635).


stupeň voľnosti (termodynamika) – stupeň voľnosti termodynamického systému, stupeň voľnosti termodynamickej sústavy – stavová veličina (napr. tlak, teplota, koncentrácia), ktorú možno ľubovoľne meniť bez toho, aby sa zmenil počet fáz v heterogénnej sústave (92;100); stupeň voľnosti sú „nezávisle premenné stavové veličiny (tlak, teplota, koncentrácia), ktoré jednoznačne určujú termodynamický stav sústavy nachádzajúcej sa v termodynamickej rovnováhe. Môžu nadobúdať v určitom intervale rozličné hodnoty bez toho, aby sa zmenil počet fáz. Napr. plyn má 3 stupne voľnosti (tlak, teplotu, objem), ale len 2 sú nezávisle premenné (stupne voľnosti), pretože tretia je už funkciou prvých dvoch (podľa stavovej rovnice)“ (cf 173;635).


stupnicaškála, rozpätie – rad stupňov (veličín, hodnôt) v určitom slede.

 :: stupnica (hudba).


stupnica (hudba)rad tónov, ktoré po sebe nasledujú od základného tónu po oktávu.


stupnica diatonická – rad tónov v rozsahu jednej oktávy zložený z piatich celých tónov a z dvoch poltónov.

 :: hudba.


subdominanta (hudba) – štvrtý stupeň diatonickej stupnice.


subjekt ekonomický ekonomická jednotka prvok ekonomickej reality tvorený buď fyzickou resp. právnickou osobou, alebo skupinou ľudí agregovanou podľa ich hlavnej funkcie v ekonomickom živote, napr. spotrebitelia, banky, vývozcovia, globálne podniky atď.

 :: ekonómia, ekonomika, hospodárstvo národné, vzťahy ekonomické.


subjekt podnikateľskýprávnická osoba založená s cieľom dosahovať zisk.


subkontinent indický – subkontinent na juhu ázijského kontinentu, rozkladajúci sa na indickej platni, zasahujúc do Indického oceánu a na severa sa stýkajúc s eurázijskou platňou; vyčleňuje sa preto, lebo tak z geografického ako aj geologického hľadiska tvorí oblasť úplne odlišnú od ázijského kontinentu – hranicou sú Himaláje.

 :: India.


sublimácia lat. povznášajúcno, vynášajúcno (nás do výšin).

 :: sublimácia (chémia).


sublimácia (chémia)dej, pri ktorom prechádza látka zo skupenstva tuhého priamo do skupenstva plynného.


súbor štatistický základný súbor množina štatistických jednotiek rovnakého druhu, množina (skupina) prvkov, ktoré sú predmetom štatistického skúmania a pozorovania a ktoré majú rovnaké vlastnosti z hľadiska pozorovania; je to neprázdna množina objektov štatistického skúmania, napr. vo fyzike to môže byť sústava častíc, v ekonómii sústava domácností atď.

Prvok štatistického súboru, napr. domácnosť, sa nazýva štatistická jednotka.

Počet prvkov štatistického súboru je rozsah štatistického súboru.

 :: súbor výberový (štatistika), súbor základný (štatistika), štatistika, váha štatistická.


súbor výberový (štatistika) – vzorka (štatistika), výber (štatistika) – súbor vytvorený (najmä z úsporných časových a finančných dôvodov) zo základného súboru a tvorený vybranými štatistickými jednotkami, ktoré predstavujú reprezentatívnu podmnožinu základného súboru.

Rozsah výberového súboru alebo jeho početnosť sa označuje n. Zrejme platí n < N.

Údaje o vybraných jednotkách sa nazývajú výberové údaje (428;14 – 15).

 :: štatistika inferenčná.


súbor základný (štatistika) – populácia (štatistika) – štatistický súbor vytvorený zo všetkých štatistických jednotiek, ktoré doň patria v zmysle požadovaných spoločných vlastností.

Rozsah základného súboru sa označuje N a môže byť veľmi veľký, môže pozostávať z tisícov alebo miliónov štatistických jednotiek. Preto sa (najmä z úsporných časových a finančných dôvodov) vytvára zo základného súboru výberový súbor (428;14).

 ::štatistika inferenčná.


subprojekt lat. – angl. subprojectprojekt v rámci väčšieho projektu.


subsidiárne adv. lat. pomocne, na výpomoc, ako pomoc al. pomôcka; na druhom mieste, prípadne.


substantivizácia lat. – spodstatnenie, spodstatňovanie – prechod (transformácia) slova (tvaru) iného slovného druhu, najmä prídavného mena a zámena, medzi podstatné mená (substantíva), zvyčajne na základe zmeny formy slova.

 :: lingvistika.


substantivizovanie lat. – menenie na substantívum, podrobovanie substantivizácii.

 :: lingvistika.


súčasnosťčasový úsek, v ktorom práve žijeme (cf 12;234), nadväzujúci na novovek. Vymedzenie tohto časového úseku obyčajne rešpektuje špecifikum nositeľa tohto života, pokiaľ ide napríklad o filozofov, vymedzuje sa súčasnosť ako interval medzi viac alebo menej polovicou 19. storočia a dnešným dňom (cf. filozofia súčasná). Existujú aj užšie vymedzenia súčasnosti, napríklad priamo ako 21. storočie; nepochybne sa medzníkom súčasnosti stane pandémia COVID-19.

 :: dejiny najnovšie, kultúra súčasná, umenie súčasné, technika súčasná, veda súčasná.


súčet – výsledok sčítania.

 :: matematika, súčet (algebra), zákon komutatívny o sčítaní.


súčet (algebra)kompozícia prvkov, ak je operáciou sčítanie.

 :: matematika.


súčiastka čiastka, časť, zložka určitej veci, určitého celku; súčasť dielca, stroja alebo mechanizmu. Napríklad lietadlo 

 

Vhľad do istého celku lietadla

má niekoľko miliónov súčiastok, raketoplán okolo desiatich miliónov; bicykel môže mať napríklad okolo 252 súčiastok.

 :: skrutka, súčiastka elektronická, súčiastka elektrotechnická, súčiastka strojová.


súčiastka elektronická samostatný stavebný prvok, ktorý sa používa na vytváranie elektronických obvodov a zariadení.

 :: elektronika, elektrotechnika.


súčiastka elektrotechnická súčiastka, ktorá sa používa v elektrických obvodoch alebo v elektrických spotrebičoch.

Elektrotechnické súčiastky sa členia na

    • pasívne,
    • aktívne.


súčiastka polovodičováelektronická súčiastka, ktorá využíva na plnenie svojej funkcie špecifické vlastnosti polovodičov, ako napr. germánium (Ge) alebo kremík (Si).


súčiastka strojová súčiastka stroja základná funkčná časť stroja, vyhotovená bez montážnych operácií. Ide o taký „stavebný prvok, ktorý sa po vyrobení nedotvára žiadnymi ďalšími montážnymi operáciami a naopak nedá sa rozoberať na jednoduchšie časti (600;13)“. „Súčiastka sa najčastejšie vyrába z jedného kusa materiálu (ib.).“

Súčiastky stroja sa delia nasledovne:

    • jednoduché
      • skrutka
      • matica
      • pero
      • ...
    • zložité
      • rám stroja
      • teleso predovky
      • zalomený hriadeľ
      • ...

Z hľadiska funkcie sa strojové súčiastky delia na:

    • spojovanie súčiastky:
      • skrutky,
      • kolíky,
      • kliny,
      • perá,
      • zverné spoje,
      • nalisované spoje,
      • nitové spoje;
    • časti na prenášanie otáčavého ohybu:
      • hriadele,
      • ložiská,
      • spojky;
    • uloženia
    • potrubie:
      • rúry,
      • rúrky,
      • fitingy,
      • nákrutky,
      • uzatváracie prístroje,
      • príslušenstvo potrubia;
    • utesňovanie súčiastok
    • mechanizmy:
      • kinematické,
      • hydraulické,
      • pneumatické,
      • automatické.

Súčiastky sa spájajú do montážnych jednotiek (montážnych skupín, uzlov).

 :: ložisko (strojníctvo), reťaz bicyklová, stroj, strojníctvo.


súčinvýsledok násobenia.

 :: kompozícia prvkov x a y, matematika.


súčin množín karteziánsky zvláštny typ množiny, ktorým je množina všetkých usporiadaných n-tíc. Karteziánskym súčinom množín A, B je množina všetkých usporiadaných dvojíc [x,y], kde xA a yB. Je to teda množina všetkých usporiadaných dvojíc, ktorých prvá zložka je z prvej množiny (z množiny A) a druhá zložka z druhej množiny (z množiny B).

 :: algebra, matematika, nosič operácie, operácia binárna na množine A, relácia (teória množín), relácia binárna. teória množín.


súd (právo) – nezávislý štátny orgán, ktorý vykonáva špecifickú činnosť štátu čiže súdnictvo vo veciach trestných a občianskoprávnych.


súdnictvo – časť justície tvorená sústavou súdov ako štátnych orgánov a ich činnosťou založená na záväznom riešení konkrétnych prípadov aplikáciou existujúcich právnych noriem podľa súdneho poriadku.

 :: právo.


Suess, Eduard (20. 8. 1831 Londýn – 26. 4. 1914 Viedeň) – rakúsky paleontológ a geológ, od roku 1857 profesor geológie na Viedenskej univerzite; významne prispel k rozvoju tektonickej geológie, vyslovil nové názory na orogenézu, vrásové príkrovy a ďalšie.

 – D: Zur Kenntniss des Stringocephalus Burtini Defrance, 1853; Über die Brachiopoden der Kössener Schichten, 1854; Der Boden der Stadt Wien,  1862; Die Entstehung der Alpen, 1875; Das Antlitz der Erde, 3 zv. 1883 – 1909; 1904 – 1924; Erinnerungen, 1916.

 :: geológia, paleontológia.


sujet fr. [süže(t)] – dejová schéma, ktorú s využitím istej taktiky a stratégie vytvoril sám spisovateľ. Sujet je viac než len holá fabula. Sujet máva najčastejšie klasický dramatický kánon so schémou:

    1. expozícia,
    2. zápletka,
    3. kolízia,
    4. kríza,
    5. peripetia,
    6. zakončenie.

Ale autor môže dať deju aj inú perspektívu. To závisí od adresáta textu a aj od toho, či ide o dobrodružné rozprávanie, či o detektívny príbeh, či o literatúru non fiction či o veselohru, či o drámu atď. Pri sujetovom spracovaní autor môže dobre uplatniť svoje konšpiračné a špekulačné vlohy (167; 356).

 :: teória literatúry.


supercela lat. jednobunková konvektívna búrka, obsahujúca jeden dlhotrvajúci, rotujúci prúd a dva zostupné prúdy; môžu ju sprevádzať obrovské krúpy, tornáda, prívalové zrážky, extrémne elektrická aktivita.

 – I: Supercela, in: Wikipédia.


superpočítač lat.+slov veľmi výkonný počítač alebo počítačový systém.

Napr. superpočítač spoločnosti Škoda Auto mal v roku 2011 celkový výkon 50 TFLOPS a táto sústava sa používala na simulácie s virtuálnymi modelmi (zdroj: 29. 8. 2019  https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=FLOPS&oldid=17397860).

 :: flops, informatika, 100 teraflops.


superponovaný lat. – naložený jeden na druhého.


superpozícia lat. – umiestnenie, uloženie alebo poloha nad niečím.

 :: superponovaný, superpozícia (archeológia), superpozícia (fyzika), superpozícia (fyzika kvantová), superpozícia (geológia), superpozícia (matematika), superpozícia (medicína), superpozícia (synkriticizmus).


superpozícia (archeológia) – určenie vzájomnej polohy vrstiev (objektov ap.).


superpozícia (fyzika) – skladanie fyzikálnych veličín alebo jeho výsledok, napr. superpozícia vektorov.


superpozícia (fyzika kvantová) – stav hmoty spočívajúci vo váženom súčte (zložení) niekoľkých rôznych stavov. Napríklad pre elektrón v superpozícii stavov s rôznou energiou v atóme nemá pojem jeho vlastnej energie dosť dobrý zmysel, pretože jeho stav nezodpovedá žiadnej z energetických hladín v atóme, čo sa ukáže pri pokusoch zmerať jeho energiu. Pri meraní totiž zistíme iba tú jedinú hodnotu energie, ktorá vystupuje v superpozícii; výsledky merania majú pritom úplné náhodnú povahu, čo možno využiť ako ideálny náhodný generátor: výsledky merania nie sú predvídateľné, predpovedať sa dá iba štatistika rozloženia výsledkov čiže ich pravdepodobnosť.

Opísaná skutočnosť vyplýva z toho, že meranie podľa kvantovej mechaniky je náhlym a nevratným zásahom do vývoja fyzikálneho systému. Zatiaľ čo izolovaný systém sa vyvíja hladko a deterministicky, čiže predpovedateľne, v okamihu merania v mikrosvete sa jeho stav nevyhnutne drasticky zmení. Bezčasmo presnejšie perichrónne superponovaný stav (bezčasmo/perichrónne) prechádza na stav zodpovedajúci konkrétnej hodnote, ktorá bola v experimente nameraná. Stav celého systému sa teda meraním mení pri superpozícii perichroném fyzikálneho systému, ktorých väzbu zabezpečuje jeho achronéma.

Pri matematickom opise superpozície možno vyjsť z analógie s vektormi, pretože schopnosť kvantových stavov združovať sa do ľubovoľných superpozícií pripomína geometrické vlastnosti vektorov.

V matematickej formulácii kvantovej teórie stav systému reprezentuje vektor |ψ abstraktného vektorového priestoru zvaného Hilbertov priestor. Každý vektor tak možno vyjadriť ako lineárnu kombináciu vektorov čiže superpozíciu vektorov bázy φi>pre i=1,2,,n: ψ>=i=1nφi>, kde pre komplexné koeficienty αi platí: i=1n|αi|2=1.

Prvým zdrojom informácií v tomto článku je superpozice, in: Encyklopedie fyziky (29112020), pričom tieto informácie sú synkriticisticky interpretované pri intervencii synkriticistického pojmu superpozície.


superpozícia (geológia) – určenie vzájomnej polohy vrstiev (objektov ap.).


superpozícia (matematika) – skladanie veličín alebo jeho výsledok, napr. superpozícia vektorov.


superpozícia (medicína) – stav, pri ktorom z existujúcich chorobných príznakov vznikajú ďalšie.

V medicíne sa termínom superpozícia označuje aj neuvedomelé zveličovanie ťažkostí sprevádzajúcich chorobný stav.


superštruktúra lat. štruktúra, ktorej prvkami sú štruktúry (76;70).

 :: štruktúra.


súpis systematický písomný zoznam alebo jeho zostavovanie.

 :: register.


suplement lat. – doplnok, prídavok, dodatok.


súprava súbor alebo súhrn rovnakých alebo k sebe patriacich predmetov alebo vecí tvoriaci celok.

 :: vlak.


súradnice koordináty – údaje slúžiace na určenie polohy; napr. súradnicami bodu je súbor čísel určujúcich polohu tohto bodu.

Názov súradnice (koordináty) zaviedol G. W. Leibniz.

Súradnice umožňujú prechod od geometrie k analýze.

 :: súradnice (fyzika), súradnice (geometria elementárna), súradnice (matematika), súradnice bodu (fyzika), súradnice horizontálne,


súradnice (fyzika) údaj tvorený sústavou čísel (n-ticou hodnôt veličín) na určenie bodu na priamke, v rovine alebo v priestore.

 :: súradnice bodu (fyzika).


súradnice (geometria elementárna) veličiny, určujúce polohu bodu v rovine alebo v priestore.


súradnice (matematika) čísla, ktoré slúžia na určenie polohy bodu na priamke, v rovine, v priestore.

Polohu bodu na priamke určuje jedna súradnica udávajúca počet jednotkových dĺžok vynášaných od pevného bodu (počiatku).


súradnice bodu (fyzika) usporiadaná n-tica hodnôt veličín vzájomne jednoznačne priradená danému bodu n-rozmerného priestoru vo zvolenej sústave súradníc, ktorá jednoznačne určuje polohu bodu.


súradnice horizontálne – súradnice, pomocou ktorých sa určujú polohy nebeských telies na nebeskej sfére. Základnou rovinou horizontálnych súradníc je rovina horizontu a za východiskový bod sa považuje sever.



súradnice zemepisné geografické súradnice – sférické súradnice určitého miesta na povrchu Zeme: zemepisná dĺžka a zemepisná šírka (97;688).

 :: geografia.


surovina nespracovaný (surový) materiál, určený ako vstup do výroby, napr. guľatina, juta, železná ruda, surové železo atď.

Zo suroviny sa obvykle vyrába polotovar a z polotovaru výrobok. :: surovina druhotná (ekonómia).


surovina druhotná (ekonómia) 1. surovina získaná z odpadu alebo 2. odpad (surovina alebo materiál) vhodný na ďalšie spracovanie alebo využitie.


sústava (geomorfológia) – geomorfologický systém – jednotka najvyššej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení povrchu Zeme v podobe, v akej sa toto členenie obvykle uplatňuje na Slovensku. Podradenou jednotkou je podsústava.

Systém zaberá rozsiahlu oblasť, ktorej horniny sa dostali na povrch v jednom geologickom období. Je to najvyššia geomorfologická jednotka a odpovedá základnej štruktúrno-tektonickej jednotke.

Príklady: Alpsko-himalájska sústava, Hercýnska sústava (zdroj: Sústava (geomorfológia) (23. 2. 2021)).


sústava číselná – číselný systém, numerický systém – systém zápisu čísel, spôsob, ako zapisovať čísla pomocou znakov číslic. Číselné sústavy sa rozlišujú základom číselnej sústavy.

 :: matematika, sústava číselná pozičná, sústava desiatková, zápis čísla.


sústava číselná binárna – dvojková číselná sústava – číselná sústava so základom 0 a 1.


sústava číselná pozičná číselná sústava, v ktorej hodnotu zapísaného čísla určujú pozície (miesta) jednotlivých znakov (číslic).

Zápis čísla v pozičnej sústave sa opiera o túro vetu:


každé prirodzené číslo a možno v pozičnej číselnej sústave vyjadriť v tvare


a = an . zn + an-1 . zn-1 + ... + a1 . z1 + a0 . z0.


O čísle ai sa hovorí, že je číslicou (cifrou) rádu i čísla a. Číslo z sa nazýva základ číselnej sústavy. Najrozšírenejšou číselnou sústavou je desiatková sústava.

 :: matematika.


sústava človeka telesný systém človeka – tá ktorá orgánová alebo funkčná sústava človeka, tvorená súborom orgánov, ktoré v organizme zabezpečujú určitú komplexnú funkciu. Zahrnuje tieto orgánové alebo funkčné sústavy (telesné systémy) a ich časti:

    • oporná sústava (kostra, kostrový systém),
    • pohybová sústava (svalstvo, muskulatúra),
    • obehová sústava (obehový systém),
    • miazgová sústava (lymfatický systém),
    • imunitná sústava (imunitný systém),
    • dýchacia sústava (dýchací alebo respiračný systém),
    • tráviaca sústava (tráviaci systém),
    • nervová sústava (nervový systém),
    • vylučovacia sústava (vylučovací systém),
    • rozmnožovacia sústava (pohlavný systém),
    • endokrinná sústava (hormonálny systém),
    • krycia sústava (koža).

 :: anatómia človeka, človek, medicína, psychosomatika, somatológia, telo človeka (somatológia).


sústava človeka nervová – nervový systém človeka – sústava neurónov riadiaca činnosť organizmu človeka, jeho prispôsobenie sa vonkajšiemu i vnútornému prostrediu; vyznačuje sa schopnosťou „prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. (...) Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi. To mu umožňuje vedecké poznanie prírody a jej aktívne ovplyvňovanie.

Nervová sústava je na rozdiel od hormonálnej presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme ako hormón, ktorý pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (napr. adrenalín, ktorý radíme medzi hormóny pomerne krátkopôsobiace, účinkuje v organizme niekoľko minút). Z toho vyplýva, že nervové riadenie činnosti organizmu je pravdepodobne fylogeneticky mladšie ako hormonálne. U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny systém (Zdroj: Nervová sústava, in: Biopédia (11062021)).“

Nervová sústava človeka sa delí na dve funkčné oblasti:

a


sústava človeka nervová centrálna – CNS, centrálny nervový systém, ústredná nervová sústava, lat. systema nervosum centrale – nervové tkanivo  tvorené zhlukmi nervových buniek, ktoré spracúvajú informácie alebo zabezpečujú ich prenos medzi vyššími a nižšími oblasťami nervovej sústavy človeka; má riadiacu funkciu.

Centrálna nervová sústava človeka sa skladá z týchto častí:

    • mozog,
    • chrbticová miecha.


sústava človeka nervová periférna – PNS, periférny nervový systém, obvodová nervová sústava, periférne nervstvo, lat. systema nervosum periphericum – „súčasť nervovej sústavy, ktorá pozostáva z nervov a neurónov, ktoré sídlia alebo zasahujú mimo centrálneho nervového systému (mozog a miecha). Prenáša signály z centrálnej nervovej sústavy k výkonným orgánom (napr. svalom), alebo naopak privádzajú signály zo senzorov vonkajšieho a vnútorného prostredia do centrálneho nervového systému. Na rozdiel od centrálneho nervového systému nie je PNS chránený kosťou ani hematoencefalickou bariérou, čo ho robí citlivým na toxíny a mechanické poranenia. Periférny nervový systém je rozdelený na somatický nervový systém a autonómny nervový systém (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Perif%C3%A9rna_nervov%C3%A1_s%C3%BAstava&oldid=6466533 (11062021)“. 


sústava človeka oporná – pasívny pohybový aparát ľudského tela tvorený kostrou, poskytujúcou oporu mäkkým častiam tela a chrániacou dôležité telesné orgány, pričom kostru tvorí súbor väzív, chrupiek, kostí (približne 206) a kostných spojení.

(Zdroj: https://biopedia.sk/clovek/oporna-sustava (11062021)).



sústava človeka tráviaca – tráviaci systém, tráviaca rúra, zažívacia rúra, tráviaci trakt – lat. apparatus digestorius – skupina orgánov prijímania, spracúvania a vylučovania potravy počnúc ústami a končiac konečníkom.

(Zdroj: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tr%C3%A1viaca_s%C3%BAstava&oldid=7046101 (11062021).


sústava daňová – súhrn daní vyberaných na území štátu.

 :: daň, hospodárstvo národné, politika daňová.


sústava desiatková dekadická sústava číselná sústava, v ktorej sa pracuje so znakmi nula (0) až deväť (9); najčastejšie sa používajú arabské číslice: 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a nazývajú sa: nula, jednotka, dvojka, trojka, štvorka, päťka, šestka, sedmička, osmička, deviatka. Ide o najrozšírenejšiu číselnú sústavu; základom desiatkovej číselnej sústavy je číslo 10; každé číslo desiatkovej sústavy sa zapisuje v tvare

 

a = an . 10n + an-1 . 10n-1 + ... + a1 . 101 + a0 . 100.


 :: čísla prirodzené, číslica, matematika.


sústava finančná sústava finančných vzťahov vznikajúcich pri tvorbe a rozdeľovaní spoločenského produktu; pozostáva zo zdrojov na krytie štátnych finančných potrieb a zahrnuje príjmy, najmä daňové, ako aj prostriedky zo štátnych pôžičiek a iných zdrojov úveru a v niektorých prípadoch aj z inflačného výdaja obeživa.

 :: ekonómia, ekonomika, financie, finančníctvo, veda finančná.


sústava grafická v užšom zmysle: inventár všeobecne záväzných grafém, používaných v určitej písomnej tradícii. V širšom zmysle zahrnuje grafická sústava aj tzv. bázovú korešpondenciu medzi grafémami a fonémami (cf Графическая система, in: Википедия).


sústava hlások hláskový systém – súbor hlások, používaných v danom jazyku.

 :: lingvistika.


sústava inerciálna zotrvačná sústava sústava spojená s hmotnými útvarmi, ktoré sa pohybujú vzhľadom na základný nehybný priestor priamočiaro a rovnomerne.

 :: fyzika.


sústava jednotiek – súbor základných a odvodených jednotiek určitého systému veličín.

Pri vytváraní sústavy jednotiek sa zvolia základné veličiny, ktorých jednotky tvoria základné jednotky.

Všetky ostatné veličiny a ich jednotky sa odvodzujú zo základných veličín a základných jednotiek.

 :: SI.


sústava planetárna sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies, ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty. Naša vlastná planetárna sústava, v ktorej sa nachádza Zem a Slnko, sa nazýva slnečná sústava.

 :: astronómia.


sústava slnečná planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí Zem.

 :: astronómia.


sústava súradníc systém súradníc, súradnicová sústava, súradnicový systém vzájomne jednoznačné zobrazenie medzi množinou bodov n-rozmerného priestoru a usporiadanou n-ticou skalárov (zvaných súradnice alebo koordináty), pri ktorých záleží na poradí, v ktorom sa uvádzajú.

Existujú rôzne druhy sústavy súradníc (členené podľa viacerých kritérií), napríklad:

podľa počtu rozmerov:

 • jednorozmerná sústava súradníc (sústava súradníc na priamke);

 • dvojrozmerná sústava súradníc (rovinná sústava súradníc);

 • trojrozmerná sústava súradníc (priestorová sústava súradníc)

 • atď.

podľa tvaru čiary:

 • priamočiara sústava súradníc;

 • krivočiara sústava súradníc.

Vo fyzike sa zvykne ešte okrem priestorových súradníc zavádzať ďalšia –  časová súradnicová os, pričom čas sa tu chápe ako nezávisle premenná veličina.

Sústava súradníc umožňuje určovať polohu bodu: poloha bodu je určená skupinou čísel zvaných súradnice (koordináty) bodu.

 :: fyzika, matematika, os súradnicová, sústava súradníc inerciálna, sústava súradníc karteziánska, začiatok sústavy súradnicovej.


sústava súradníc inerciálna – inerciálna súradnicová sústava –  sústava súradníc, ktorá je v pokoji alebo v stave rovnomerného priamočiareho pohybu vzhľadom na inú sústavu súradníc. Hmotný bod môže zmeniť polohu len pomocou interakcie, čiže pomocou zrážky dvoch hmotných bodov alebo prostredníctvom fyzikálnych polí.

 :: fyzika.


sústava súradníc karteziánska – ortonormálna sústava súradníc, pravouhlý karteziánsky systém – súradnicová sústava, ktorej súradnicové vektory sú jednotkové a navzájom kolmé.


sústava tónová množina všetkých tónov, ktoré sa využívajú v hudbe, usporiadaná od najhlbších tónov po najvyššie v oktávach.

 :: hudba.



sústava vzťažná teleso alebo sústava telies (ktoré sú vzájomne v pokoji), vzhľadom na ktorú sa skúma pohyb určitého telesa a ktorú tvorí sústava súradníc viazaná na konkrétne teleso, pomocou ktorých sa určuje v priestore poloha iných telies pri dohodnutom spôsobe merania času (16;792). Vzťažná sústava je súbor reálnych alebo myslených hmotných bodov, ktoré dostatočne husto vypĺňajú vyšetrovanú oblasť. Ak k týmto bodom, ktoré označujeme ako referenčné body, vzájomne jednoznačne priradíme trojice reálnych čísel, hovoríme, že sme vo vyšetrovanej oblasti zaviedli sústavu priestorových súradníc Rp (506;19).

„Vzťažná sústava je daná vzťažným telesom, na ktorom sa zvolí vzťažný bod ako začiatok sústavy súradníc pevne spojenej so vzťažným telesom pri dohodnutom spôsobe merania času“ (92;29).

Od voľby vzťažnej sústavy závisí opis pokoja a pohybu telesa.

 :: fyzika, relatívnosť pokoja a pohybu, teória relativity.


sústava vzťažná inerciálna zotrvačná vzťažná sústava vzťažná sústava, vzhľadom na ktorú sa teleso, ak naň nepôsobia vonkajšie sily (cf pravé sily), pohybuje rovnomerne pozdĺž priamky.

Vo vzťažnej sústave platí zákon zotrvačnosti.

Inerciálne vzťažné sústavy sa vzhľadom na iné sústavy pohybujú rovnomerne priamočiaro, teda ich vzájomná rýchlosť je nulová alebo konštantná (cf 212;42, 122;16).

 :: energia mechanická bodu hmotného, fyzika.


sústava vzťažná neinerciálna vzťažná sústava, ktorá sa vzhľadom na inerciálnu vzťažnú sústavu pohybuje zrýchlene (122;16).

 :: fyzika.


súvetie (lingvistika) zložená veta spojenie dvoch alebo viacerých viet tvoriace významový i formálny a intonačne uzavretý celok (5;163); je to spojenie dvoch alebo niekoľkých jednoduchých viet, ktoré vyjadrujú jedinú zložitú myšlienku (333;401).

 :: súvetie podraďovacie, súvetie priraďovacie.


súvetie podraďovacie – zložená veta utvorená spojením jednotlivých viet do vyššieho celku na základe závislosti, t. j. hypotakticky.


súvetie priraďovacie – zložená veta utvorená spojením jednotlivých viet do vyššieho celku na základe rovnocennosti, t. j. parataktickým spojením.


svah – časť terénu, ktorá sa zvažuje, skláňa do doliny alebo do roviny.


Svätá Trojica Najsvätejšia Trojica Boh v troch osobách, základné tajomstvo kresťanskej viery.

 :: kresťanstvo, triadológia.


svetadiel – častí súše planéty Zem na základe historického, kultúrneho a spoločenského hľadiska.

Svetadielmi sú:

Nové obdobie vývinu svetadielov vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.

 :: Austrália a Oceánia, Oceánia, geografia.


svetlo (fyzika)  vlnenie kmitajúce všetkými smermi; viditeľná časť elektromagnetického žiarenia; elektromagnetické vlnenie, ktoré je viditeľné pre ľudské oko: toto elektromagnetické vlnenie pôsobí na sietnicu oka a vyvoláva svetelné vnemy; vlnová dĺžka tohto vlnenia je 400 až 760 nm. Pre svetlo platia všetky zákonitosti, ktoré platia pre elektromagnetické vlnenie. 

Na svetle sa zakladá viditeľnosť sveta.

Náuka o svetle sa nazýva optika.

Svetlo vzniká ako dôsledok zmien energetického stavu atómov respektíve molekúl. Zdrojom svetla je: teleso s vyššou teplotou (tepelný zdroj), výboje v plynoch a fluorescencia (pozri: tiež luminiscencia). Tepelnými zdrojmi sú napr. sviečka, plameň plynu, žiarovka; výbojové zdroje svetla (výbojky ortuťové a neónové, tlejivky).

Svetlo sa šíri priamočiaro. Priamočiare šírenie svetla potvrdzujú napríklad tieto zistenia: Ak umiestnime predmet medzi bodový zdroj svetla a tienidlo, vytvorí sa na tienidle ostrý tieň. Na svetle z filmového projektora možno vidieť, že sa šíri priamočiaro.

Vlastnosti svetla skúmame napríklad preto, aby sme ich mohli využívať optickými prístrojmi.

Svetlo ako elektromagnetické vlnenie je nositeľom žiarivej energie.

 :: fotón (fyzika kvantová), fotonika, jav optický, rýchlosť svetla, smog svetelný, svetlo (Huygens, Ch.), svetlo (Newton, I.), svetlo nepolarizované.


svetlo (Huygens, Ch.)vlna.


svetlo (Newton, I.) prúd častíc.


svetlo nepolarizované – bežné svetlo tvorené zmesou zložiek rôznych polarizácií a nekmitajúce v žiadnom význačnom smere (122;423).


svetobôľ nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus, smútok, žiaľ, depresia; pesimistický svetonáhľad, životný pesimizmus príznačný pre romantickú literárnu tvorbu v prvej polovici 19. stor.


Svetová obchodná organizácia angl. World Trade Organization medzinárodná organizácia, v náplni činnosti ktorej sú pravidlá obchodu medzi členskými krajinami s cieľom odstraňovať tarifné a netarifné prekážky v obchode. WTO vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi.

Sídlo centrály WTO je v Ženeve.

WTO vznikla v roku 1995 ako nástupca Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ktorej stanovy a zmluvy prevzala a bola poverená ich spravovaním vedno s ďalšími dohodami.

 :: ekonómia.


sviatosti sprostredkujúcna Božej milosti.

Pre katolícku a pravoslávnu cirkev sú dogmou tieto sviatosti:

    • sviatosť krstu,
    • sviatosť eucharistie (prijímania),
    • sviatosť birmovania,
    • sviatosť pokánie,
    • sviatosť pomazania nemocných,
    • sviatosť posvätenia kňazstva,
    • sviatosť posvätenia manželstva.

Luteránstvo uznáva ako sviatosť krst a Večeru Pánovu (prijímanie).

Anglikánstvo uznáva ako sviatosť krst, Večeru Pánovu (prijímanie) a manželstvo.

Kalvinizmus uznáva ako sviatosť symbolické obrady.


svietivosť (fyzika)základná fyzikálna veličina, ktorej jednotkou je kandela (cd); symbol I.

 :: optika (fyzika).


symbiont gr. – organizmus, ktorý žije v trvalom spolužití s iný organizmom.

 :: biológia.


symbol – slovník: čím je symbolizované čo


Adonis antika: mladícka krása

akácia slobodomurástvo: prekonanie smrti

anch (kríž s uškom) Egypt: život, prežitie fyzickej smrti

anjel náboženstvo: prostredník medzi človekom a Bohom, Starý zákon: Božia vôľa

blesk prejav vôle nebeských bytostí

brána úzka brána Jung, C. G.: ťažkosť postupu v spiritualizácii

cesta kráľovská cesta Jung, C. G.: direktnosť, kontemplatívnosť

cibuľa Jung, C. G.: prekážky, zvyky (ktorých by sme sa mali zbaviť, aby sme prenikli do centra, aby sme sa stali samými sebou)

cieľ, jeho minutie Jung, C. G.: pocit menejcennosti

cigán Jung, C. G.: Tieň, menejcennosť, prírodnosť, prirodzenosť (človeka)

cigareta Jung, C. G.: dospelosť, rozjímanie, falus

cín Jung, C. G.: nedostatočnosť (duchovného vedomia)

cintorín Jung, C. G.: odhaľujúcno sa vnútorného cintorína, potlačenosť túžby, stratenosť lásky, neuskutočnenosť ctižiadosti, uplynulosť šťastných dní, utiekajúcno sa v bezvýchodiskovej situácii (pri sputnanosti vlastnými konfliktami)

cirkev Jung, C. G.: matka, stvoriteľ, otec, autorita otca

cisár Jung, C. G.: moc, úspech, ovládanie, ovládanie sa, inteligencia, poriadok, štátny záujem, právo, neotrasiteľná vôľa, predpojatosť, trvalá opozícia, surovosť mužského princípu podriadená ženskej láske, organizujúcno vnútornej sily

dirigent C. G. Jung: autorita, na ktorú sa prenášajú vzťahy k otcovi vedno s paradoxom podriadenosti, vzbury a žiarlivosti

Dodona šumenie lístia dubového hája v Dodone; antika: prejav vôle Dia

drak násilníctvo, nespútané vášne, oheň, chaos, kresťanstvo: diabolstvo, Lucifer, mýtus kozmogonický: násilníctvo, proti ktorému musia bojovať bohovia

drakobijca prekonávanie nespútaného sveta prírody človekom

draky oblačné Čína: vládcovia vetra a dažďa

dub vytrvalosť, nesmrteľnosť

dubový šumenie lístia dubového hája v Dodone antika: prejav vôle Dia

dvere úzke dvere Jung, C. G.: ťažkosť postupu v spiritualizácii

Faust neúnavný bádateľ

fazuľa Egypt: nečistota; Európa: bezcennosť; Japonsko: plodnosť, bohatstvo; Pytagoras: sídlo duše mŕtvych

háj šumenie lístia dubového hája v Dodone antika: prejav vôle Dia

holubica mier

hrom prejav vôle nebeských bytostí

hruška Čína: dlhovekosť

kráľ Jung, C. G.: bytie samým sebou

králik Jung, C. G.: plodnosť, žiadostivosť, víťazstvo čistoty

kráľovná Jung, C. G.: bytie samým sebou

krava matka, materské sily Zeme, Mesiac; Jung, C. G.: materinskosť, vegetatívnosť

krava s hviezdami na bruchu Egypt: obloha

kravata Jung, C. G.: sexualita

krčmár Jung, C. G.: zdravosť, živosť; nevedomé príšery

krčmárka Jung, C. G.: zdravosť, živosť; nevedomé príšery

kríž kríž s uškom (anch) Egypt: život, prežitie fyzickej smrti

kvet lotosový kvet buddhizmus: bytostná prirodzenosť

lístie šumenie lístia dubového hája v Dodone; antika: prejav vôle Dia

med sladkosť

motýľ Čína: manželské šťastie, radosť (vôbec), leto, zamilovaný muž, sedemdesiatročný starec, (v sne mužovi) zosnulá žena

motýľ a divá včela Čína: súlož

motýľ a mačka Čína: prianie dožiť sa najmenej sedemdesiat rokov

motýľ a melón Čína: prianie mnohých potomkov

motýľ a slivka Čína: dlhý život

mravec Čína: cnosť, usilovnosť, vlastenectvo        ; ziskuchtivosť, trochu nečisté obchody

myš Čína: usilovnosť, blahobyt, hromadenie pokladov, zaobstarávanie peňazí, niekedy aj ustráchanosť a opatrnosť

opica antika: škaredosť, zlo; Jung, C. G.: vrtošivosť, žiadostivosť, nevážne alebo neporiadne úsilie o vlastnú dospelosť, nesústredenosť, nekoncentrovanosť, inštinktívne, nekontrolovateľné sily

ostrie Jung, C. G.: ťažkosť postupu v spiritualizácii

ošetrovateľka Jung, C. G.: Anima, potreba pomoci

palica buddhizmus: varovanie, výstraha; Čína: staroba, dôstojnosť, húževnatosť, dlhovekosť

režisér C. G. Jung: autorita, na ktorú sa prenášajú vzťahy k otcovi vedno s paradoxom podriadenosti, vzbury a žiarlivosti

riad C. G. Jung: vzťahy v rodine a vzťahy k rodine

šéf C. G. Jung: autorita, na ktorú sa prenášajú vzťahy k otcovi vedno s paradoxom podriadenosti, vzbury a žiarlivosti

šumenie lístia dubového hája v Dodone antika: prejav vôle Dia  :: dub

úzky úzke dvere, úzka brána; Jung, C. G.: ťažkosť postupu v spiritualizácii

vetvička akáciová vetvička; slobodomurástvo: prekonanie smrti

zabitie draka báj, rozprávka: skúška hrdinu

zrnko fazule Európa: šťastie, prvosť zasnúbiteľnosti (po nájdení v koláči)


symbol algebrickýmatematický symbol v podobe písmena reprezentujúceho číslo alebo symbol indikujúci algebraickú operáciu.

 :: algebra, matematika.


symbol matematický skrátená alebo obrazná reprezentácia matematického javu; pozri (správnejšie) značka matematická.

 :: matematika.


symbol nečíselný – angl. nonnumerical symbol – symbol nezahrňujúci čísla, nepozostávajúci z nich.

 :: matematika, neznáma (matematika).


symbolika gr. – súhrn symbolov, ktoré sa používajú v istej oblasti. Ich výber je motivovaný tradíciou, názornosťou, mnemotechnickými, typografickými a inými dôvodmi.

 :: symbolika logiky.


symbolika matematická súčasť matematického textu tvorená súborom matematických symbolov.

 :: matematika.


symbológia gr. symbolológia – vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá symbolmi, ich štruktúrou, vznikom, vývinom a nevyhnutnými externými súvislosťami (napr. zaradením do jednotlivých symbolík).


symetria lat.<gr. súmernosť, matie na oboch stranách strednej osi, počiatku súradnicovej osi, času, pootočeniu priestoru atď., rovnaké a rovnako rozložené časti.

Pojem symetrie je jedným z najdôležitejších pojmov súčasnej vedy. Výsledky skúmania symetrie sa stali prínosom pre teóriu elementárnych častíc, kryštalografiu a fyziku kryštálov, teóriu priestoru a času, molekulovú biológiu, kvantovú chémiu, teóriu výtvarného umenia, muzikológiu a pre mnohé odbory matematiky.


symptóm gr. – prirodzený príznak, najčastejšie choroby (ochorenia, poruchy); prvok syndrómu.

Symptóm je predmetom symptomatológie.


synapsia gr. – σύναψις – spojenie.

 :: synapsia (neurofyziológia).


synapsia (neurofyziológia) – funkčné spojenie membrány dvoch buniek, z ktorých je aspoň jedna bunka nervová, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos informácií.


synergetika gr. veda o spolupôsobení, fyzikálna disciplína, ktorej predmetom je synergia (synergický jav) a samoorganizácia. Zakladateľom synergetiky je Hermann Haken. Synergetika skúma správanie sústav, ktorých výsledné správanie vzniká spolupôsobením mnohých faktorov, pričom správanie, ktoré takto vzišlo, má nové kvality v porovnaní so správaním, vznikajúcim bez vyššie spomenutého spolupôsobenia.

 :: fyzika.


synchronizácia gr. časová zhoda, zladenosť dvoch alebo viacerých javov alebo procesov (14;840).

 :: čas, synchronizácia (fyzika).


synchronizácia (fyzika) udržovanie rovnosti periód dvoch periodických priebehov (14;840).


synchronizovaný gr. uvedený do časovej zhody. Napr. dva chronometre sú synchronizované, keď idú rovnako.


synkretizmus žánrový žánrová neurčitosť a nevyhranenosť.


syntagma (lingvistika) – sklad – spojenie dvoch slov určitým gramatickým vzťahom bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o predikáciu; je to minimálne významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch (zriedkavejšie viacerých) plnovýznamových slov vo vete, ktoré reprezentuje nejaký vzťah z reálnej skutočnosti; je to štruktúrne uzavreté spojenie slov a významové spojenie slov. Rozlišuje sa:

    • determinatívna syntagma (určovací sklad): dobrý syn, píše list, píše perom, píše otcovi,
    • predikatívna syntagma (prisudzovací sklad): syn píše,
    • koordinatívna syntagma (priraďovací sklad): syn a otec, píše a číta, otcovi a matke

 (cf 182;76, 190).


systém abstraktný – systém, ktorý existuje len vo vedomí človeka (napr. úplný prehľad poznatkov o nejakom jave, ucelené poznanie, celok myšlienok, koncepcia, jazyk a pod.).

 :: systém logický, systém matematický.


systém agroekologický – multilaterálna usúvzťažnenosť pôdy, rastlín a atmosféry; súčasť predmetu agrofyziky.


systém bankový – podsystém finančného systému.

 :: bankovníctvo.


systém biologický zložitý dynamický systém rôznej úrovne organizácie, pozostávajúci z komponentov plniacich určitú funkciu v živých systémoch, napr. biologické makromolekuly, subcelulárne organely, bunky, organizmy, populácie. Zložitosť biologického systému spočíva v previazanosti metabolizmu, reprodukcie, samoorganizácie a vývojovosti.

 :: biológia, biológia syntetická, systém biologický syntetický.


systém biologický syntetický biologický systém kreovaný technologickými prostriedkami alebo postupmi syntetickej biológie.


systém čiastkový – rez systémom tvorený väzbami tej istej kvality a prvkami, ktoré tieto väzby spájajú. Pre vymedzenie čiastkového systému je rozhodujúca kvalita (typ) väzieb začlenených do tohto čiastkového systému. Čiastkový systém obsahuje všetky väzby danej kvality (daného typu) v systéme a všetky prvky, ktoré sú spájané týmito väzbami. Pokiaľ do prvku vstupuje alebo z neho vystupuje viac väzieb rôznych kvalít, budú väzby rôznych kvalít spadať do rôznych systémov a prvok môže byť súčasne prvkom niekoľkých čiastkových systémov. V tomto prvku môže dochádzať k prekrývaniu štruktúr (26;28 – 29).


systém diskrétny – systém vyznačujúci sa vlastnosťou diskrétnosti alebo u ktorého je charakter signálu diskrétny.

 :: aktivita v systéme diskrétnom (informatika).


systém dochádzkovýtechnický systém umožňujúci prehľadnú kontrolu a evidenciu dochádzky zamestnancov.


systém duchovnýspoločenský systém, ktorý uspokojuje duchovné potreby spoločnosti. Napríklad: škola, vedecká inštitúcia, divadlo, kino, obrazáreň, rozhlas, televízia, tlač a pod.


systém dynamický systém, ktorého stav sa v čase mení; pozostáva zo stavového priestoru, ktorého súradnice opisujú stav systému v danom čase, a z dynamických podmienok, ktoré opisujú zmenu tohto systému v čase. Stav systému sa potom opisuje vektorom, ktorý celý leží v stavovom priestore.

Dynamický systém možno z matematického hľadiska ponímať ako matematický objekt, reprezentujúci určitý reálny systém, napr. fyzikálny, chemický, biologický, kybernetický atď., evolúciu ktorého jednoznačne určuje počiatočný stav. Dynamický systém sa opisuje systémom rovníc (diferenciálnych, diferenčných, integrálnych atď.).

Množina stavov dynamického systému tvorí fázový priestor.

Okamžitý stav dynamického systému závisí od predchádzajúcich stavov a od vonkajších podnetov a vyznačuje sa zotrvačnosťou i oneskorením reakcií.

V závislosti od vzťahu systému k okoliu možno rozlišovať dynamický systém

    • otvorený,
    • uzavretý,
    • relatívne uzavretý.


systém ekonomický – hospodárska sústava, hospodársky systém, ekonomická sústava, hospodárske zriadenie, ekonomické zriadenie, typ ekonomiky spoločenský systém tvorený štruktúrou a hospodárskymi procesmi jednej ekonomiky. Charakterizuje sa ako „sieť vzťahov a organizácií, ktoré stanovujú zákony a regulačné mechanizmy usmerňujúce ekonomické činnosti, vymedzujú vlastnícke práva a vlastníctvo výrobných faktorov, rozdeľujú rozhodovacie právomoci nad výrobou a spotrebou, určujú stimuly motivujúce rôznych rozhodovateľov a koniec koncov určujú, čo sa bude vyrábať, ako sa to bude vyrábať a pre koho sa bude vyrábať“ (390;833).

Ekonomické systémy sa členia na tieto základné typy:

    • zvyková ekonomika,
    • príkazoví ekonomika,
    • trhová ekonomika,
    • zmiešaná ekonomika.

 :: ekonómia, ekonomika.


systém ekonomický (finančníctvo) – informačný systém zostavený z jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, faktúr, objednávok, skladovej evidencie, miezd alebo napríklad aj z knihy jázd.

 :: ekonómia, ekonomika, financie.


systém endokrinný – endokrinná sústava – sústava endokrinných žliaz.

 :: systém nervový a endokrinný.


systém finančný –  súbor trhov, inštitúcií, zákonov, regulácií a techník,  s ktorých pomocou sa 

    • obchodujú akcie, obligácie a iné cenné papiera, 
    • určujú úrokové sadzby,
    • poskytujú finančné služby na celom svete.

Finančný systém determinuje cenu za úver a koľko úverových  prostriedkov bude k dispozícii pre platby za veľké množstvo tovarov a služieb.

Jadrom finančného systému sú finančné trhy, v rámci ktorých pôsobia finančné inštitúcie, ako

    • banky,
    • poisťovne,
    • penzijné fondy,
    • podielové fondy,
    • faktoringové spoločnosti,
    • lízingové spoločnosti,
    • splátkové spoločnosti...

Podsystémom finančného systému je bankový systém.


systém fyzikálny – sústava fyzikálnych objektov – dynamický systém, tvorený množinou fyzikálnych objektov, ku ktorej sa pristupuje ako k celku.

Schopnosť fyzikálneho systému vykonávať prácu sa označuje ako energia.

 :: fyzika, objekt fyzikálny, oscilátor, stav rovnovážny, stav systému fyzikálneho, systém kvantový, systém makroskopický, systém mechanický, systém mikroskopický, zložitosť systému fyzikálneho.


systém fyzikálny makroskopický – fyzikálny systém, ktorý je prístupný priamemu pozorovaniu okom, optickým mikroskopom alebo bežnými ďalekohľadmi. Makroskopické fyzikálne systémy možno opísať na úrovni bežnej technickej praxe.

 :: fyzika.


systém geodetický súbor konštánt, parametrov a konvencií, pomocou ktorých sa charakterizuje súradnicový, výškový alebo gravimetrický systém.


systém chemický chemická sústava dynamický systém, tvoriaci časť priestoru, oddelenú od okolia skutočným alebo mysleným rozhraním a tvorenú látkou alebo zmesou látok, predstavujúcich jej zložky.

Chemický systém definujeme tým, že vieme, čo doňho patrí.

Chemické systémy sa delia na

    • homogénne systémy,
    • heterogénne systémy.

Homogénny systém má vo všetkých svojich častiach rovnaké vlastnosti, prípadne sa jeho vlastnosti menia spojite a skladá sa z jednej fázy.

Heterogénny systém má sa skladá z viacerých fáz, oddelených od seba rozhraním, v ktorom sa vlastnosti menia skokom.

Fáza je homogénna časť heterogénnej sústavy, od inej časti fyzikálne oddelená a ohraničená rozhraním.

Ako príklad pre heterogénnu sústavu možno uviesť zmes vody a ľadu (jedna fáza voda, druhá fáza ľad a tretia fáza plyn nad zmesou vody s ľadom).

Homogénne a heterogénne sústavy možno spravidla rozlíšiť voľným okom. Často je však pre rozhodnutie, či je systém homogénny alebo heterogénny, potrebné použiť prístroje. Homogénny systém môže byť čistá látka alebo systém zložený z viacerých čistých látok v tej istej fáze (napr. roztok) (cf 458;22).

 :: chémia, zmes (chémia).


systém imunitný jeden zo základných mechanizmov udržiavania homeostázy a integrity organizmu rozlišovaním škodlivého od neškodného, zahrnujúci

    • obranyschopnosť voči patogénom,
    • autotoleranciu,
    • imunitný dohľad nad zmutovanými a tumorigénnymi bunkami.

 :: imunológia, medicína, psychoneuroimunológia.


systém informačný systém pozostávajúci z komplexu techník, nástrojov a zdrojov umožňujúcich získavanie, ukladanie a poskytovanie informácií používateľom alebo iným systémom. Údaje sa zhromažďujú buď manuálne alebo digitálnou cestou a integrujú sa do informačného systému.

 :: informatika, objekt informačný, systém informačný (§ 2 písm. a) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov), systém informačný organizácie, vzťah informačný, zber informácií (informatika), zdroj informácie (informatika).


systém informačný (§ 2 písm. a) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (28. 3. 2020)) „funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických  prostriedkov a programových prostriedkov, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo ktoré informačnému systému poskytuje iný informačný systém“.


systém informačný organizácie – systém tvorený súborom ľudí, činností, technických prostriedkov a metód zabezpečujúcich zhromažďovanie (zber), prenos, uchovávanie, spracovávanie, distribúciu a prezentáciu informácií v organizácii v súlade s potrebami rozhodovania, zabezpečovania riadiacich funkcií organizácie.

Významnou súčasťou informačného systému organizácie je účtovníctvo.


systém inteligentný systém s inteligenciou, čiže vlastnosťou, ktorá mu dovoľuje poznať a pochopiť príčiny zmien a využiť tieto poznatky na učenie. Pri opakovaných vstupoch sa učenie systému prehlbuje. Medzi inteligentné systémy sa zaraďujú ľudia, zvieratá a inteligentné stroje.

 :: inteligencia umelá.


systém jazykový – inventár jazykových prostriedkov s vyznačenými vzťahmi medzi nimi (5;70). Jazykový systém je psychosociálny systém, bez ktorého by reč nemohla byť nástrojom duchovnej komunikácie a duchovného poznávania (182;68).

Všeobecne sa uznáva, že jazykový systém je usporiadaný do niekoľkých rovín alebo plánov, ktoré sú medzi sebou späté a tvoria medzistupne medzi zvukovou podobou slov a viet, viazanou na ľudský hlas, a ich významom, viažúcim sa na skutočnosť a ľudskú myseľ.

 :: jazyk, jazyk (lingvistika), lingvistika,  systém hláskový, veta (lingvistika).


systém komplexný – systém pozostávajúci z veľkého počtu heterogénnych častí, ktoré majú medzi sebou veľké množstvo väzieb a vzájomne sa ovplyvňujú zložitým spôsobom (219;20).

 :: systém filozofie.

 – I: Komplexní systém, in: Wikipedie.


systém konjunktný – systém, ktorého stavebné prvky sa súbežne so svojou relatívnou autonómiou vzájomne prelínajú. Typickými konjunktnými systémami sú spoločenské systémy, ktorých základným stavebným prvkom je človek, vystupujúci v mnohých roliach (napr. ako člen rodiny, člen záujmového zoskupenia, člen politickej strany, občan štátu, člen pracovného kolektívu, člen náboženskej komunity atď.). 


systém komunikačný systém prenosu informácií, systém riadenia procesov výmeny informácie medzi inými systémami.

 :: informatika.


systém kvantovýfyzikálny systém, podliehajúci zákonom kvantovej fyziky; jeho vlastnosti sú:

    • korpuskulárno-vlnová dualita,
    • vzťahy neurčitosti,
    • existencia superpozície stavov,
    • kolaps kvantového systému,
    • možnosti určovania len pravdepodobností javov
    • ...

 :: fyzika, fyzika kvantová, mechanika kvantová, stav kvantový, stav systému kvantového, teória kvantová.


systém kyberneticko-fyzikálny – integrácia výpočtových a fyzikálnych procesov, v ktorej fyzické procesy dopĺňajú počítačové a opačne.


systém kybernetický dynamický systém rôznej fyzickej podstaty s jedným riadiacim a jedným alebo viacerými riadenými prvkami, ktorého existencia závisí od výmeny informácií medzi prvkami systému a medzi systémom a jeho okolím prostredníctvom vstupov a výstupov (zdroj: 25;149):



Pomocou vstupov prijíma vstupné signály, spracúva informácie v nich obsiahnuté a na výstupe sa objavujú výstupné signály.

Pre kybernetický systém je nevyhnutná spätná väzba v systéme. Riadiaci prvok systému je s riadeným prvkom spojený priamou väzbou a riadený s riadiacim spätnou väzbou (p. obr.) (25;149).

 :: kybernetika.


systém lénny vzťah závislosti medzi lénnikom (vazalom) a lénnym pánom (seniorom), ktorý „sa vyvinul v západnej a strednej Európe spojením rímskoprávnych, keltských a germánsko-slovanských prvkov družinového pomeru“ (314;211). Na lénnom systéme je osnovaný feudalizmus.

 :: história.


systém limbickýoblasť mozgu predstavujúca centrum pre informácie a reakcie inštinktívnej povahy (orálne, čuchové, sexuálne).


systém lineárny – systém, pri ktorom sa uplatňuje princíp sčítania, kedy je celkový výstup pri pôsobení viacerých vstupov daný súčtom výstupov pri pôsobení každého jednotlivého vstupu osobitne.


systém makroskopický – angl. macroscopic system – systém takej veľkosti, že je prístupný priamemu pozorovaniu okom, optickým mikroskopom alebo bežnými ďalekohľadmi.


systém matematickýabstraktný systém formulovaný v jazyku matematiky.


systém mechanickýfyzikálny systém, ktorý je súčasťou predmetu klasickej mechaniky a vyznačuje sa dynamickým a deterministickým pohybom, napr. hodinový stroj.

Telesá alebo častice, tvoriace mechanický systém, môžu vzájomne pôsobiť tak medzi sebou, ako aj s telesami alebo časticami, ktoré nie sú súčasťou daného mechanického systému.

 :: mechanika, stupeň voľnosti (mechanika).


systém mikroskopický – angl. microscopic system – systém atómovej dimenzie a menší alebo systém takej veľkosti, že je nepozorovateľný našimi zmyslami.

 :: fyzika.


systém množín – množinový systém – množina, ktorej prvkami sú iba množiny.

 :: matematika, teória množín.


systém motivačno-emocionálny (psychológia) motivačno-emočný systém podsystém psychiky (resp. psychického systému) tvorený zložitým súborom vzťahov prepájajúcim motiváciu a emócie a výrazne ovplyvňujúcim ľudské správanie a prežívanie.


systém multiagentový – angl. multi-agent system, MAS – simulované prostredie sieťovej povahy, v ktorom dochádza k interakcii určitých typov aktérov (zvaných agenty) medzi sebou a/alebo prostredím, v ktorom sa nachádzajú a v ktorom riešia spoločné problémy, presahujúce možnosti a znalosti každého z nich.

Pojem multiagentového systému sa prezentuje ako nová paradigma konceptualizácie a implementácie softwarových systémov, najmä tých, ktoré sa používajú v distribuovanom a otvorenom prostredí, aké predstavuje napr. internet. V multiagentových systémoch dochádza vďaka interakcii agentov k emergentným javom, čo pripomína živé ekosystémy prejavujúce sa určitou inteligenciou; v tomto spočíva aj odlišnosť oproti jednoagentovým systémom.

V súvislosti s multiagentovými systémami sa hovorí aj o najslabšej forme umelého života a umelej inteligencii distribuovaného typu.

 :: inteligencia umelá, internet.


systém neautonómny – systém ovplyvňovaný nejakou externou vstupnou veličinou. Keďže matematicky možno tento systém opísať pomocou nehomogénnej diferenciálnej rovnice, nazýva sa aj (v matematike) nehomogénny systém.

 :: matematika.


systém nelineárny – systém, v ktorom jestvuje vždy aspoň jedna zložka, ktorej výstup nie je úmerný vstupu.


systém nervový nervová sústava, lat. systema nervosum súbor špecializovaných štruktúr, zabezpečujúcich komunikáciu a spätnú väzbu organizmu s prostredím a spájajúcich všetky funkcie organizmu do jednotne reagujúceho celku.

Základnou stavebnou jednotkou nervového systému je neurón.

 :: nervstvo (fyziológia), systém nervový a endokrinný.


systém nervový a endokrinný – materiálny podklad psychického aparátu ako nástroja evolúcie a biologickej adaptácie (792;17). 


systém nervový parasympatický – parasympatická nervová sústava, parasympatikus, parasympatické nervstvo, kraniosakrálny autonómny systém, lat. pars parasympathica systemis autonomici – jedna z dvoch zložiek vegetatívneho nervového systému (druhou zložkou je sympatický nervový systém) slúžiaca metabolizmu, regenerácii a tvorbe telových rezerv; stará sa o pokoj, oddych, šetrenie.


systém normatívny – súbor ustálených pravidiel (noriem) ľudského správania, ktorý sa týka špecifického prostredia. Existujú tieto normatívne systémy:

 • právo,

 • morálka,

 • etiketa.


systém operačný časť počítačového systému, ktorá koordinuje celý počítačový systém, prideľuje zdroje a kontroluje ich použitie. Operačný systém je sprostredkovateľ medzi používateľmi a hardvérom počítačového systému, vytvárajúci prostredie pre spúšťanie programov používateľov. Hlavným cieľom operačného systému je zabezpečenie pohodlného prístupu používateľov k programom a efektívne využívanie hardvéru.

Výkonným jadrom operačného systému je program, ktorý neustále beží na počítači.

Do operačného systému (v širšom zmysle) sa zaraďujú aj kompilátory, editory, GUI nadstavby.

 :: informatika.


systém otvorený – neizolovaný systém, neuzavretý systém – systém s látkovou výmenou a samoreprodukciou. Otvorené systémy si s okolím vymieňajú informáciu, látku a energiu. Otvorený systém má definované okolie, t. j. má definovaný aspoň jeden vstup alebo jeden výstup. 


systém počítačový systém počítača dnes kombinujúci softvér a hardvér; pozostáva z týchto častí:

    1. hardvér,
    2. operačný systém,
    3. aplikačné programy,
    4. používatelia.

 :: systém softvérový.


systém politický súčasť sociálneho systému tvorená súborom vzťahov, ktoré sa utvorili v oblasti politiky medzi štátnymi orgánmi, politickými organizáciami, záujmovými organizáciami, nátlakovými skupinami a ďalšími politickými inštitúciami.


systém právnynormatívny systém spoločnosti zoskupujúci v usporiadanej podobe právne normy, právne inštitúty a právne odvetvia určitého štátu.

Určujúcou zložkou právneho systému sú právne normy a väzby medzi nimi.

Pri širšom chápaní právneho systému sa doňho zahrnujú aj štátne inštitúcie alebo súdy ako orgány spolutvoriace tento systém a zabezpečujúce jeho stabilitu a efektívnosť.

Pojem právneho systému sa blíži k pojmu právneho poriadku; na ich vzťah sa však názory rôznia.

 :: právo, právo germánske, právo rímske.


systém prírodný prirodzený systém s náhodným usporiadaním jeho častí a väzieb medzi nimi.

 :: príroda.


systém psychický – súčasť predmetu psychológie tvorená usporiadaným súborom psychických javov a procesov a prejavujúca sa psychickými funkciami.

Dôležitým podsystémom psychického systému je systém motivačno-emocionálny.


systém reálny – zložitý reálny objekt kontraponovaný ako systém voči systému účelovo definovanému na tomto objekte


systém relačný (matematika) usporiadaná (n + 1)-tica, ktorej prvým členom je určitá neprázdna množina A a ďalšími členmi sú relácie R1, R2, ... Rn definované v množine A, a ktorú zapisujeme symbolom

<A; R1, R2, ... Rn>.

V matematike sa v úvahách o relačných systémoch uvažujú

abstraktné relačné systémy

a

tie ktoré určité relačné systémy ako zvláštne prípady abstraktného relačného systému (487;253, 254).


systém riadenia kybernetický systém, v ktorom sa realizuje riadenie ako cieľavedomé pôsobenie na riadený objekt (riadený systém) tak, aby sa zabezpečil vopred stanovený cieľ riadenia ovládaním špeciálnych zariadení na základe hodnotenia a spracovania informácií, ktoré dané zariadenia dostanú o objekte a vplyvoch okolia na tento objekt (25;328).

Systém riadenie je súčasť predmetu kybernetiky.

 :: systém riadený, systém riadiaci.


systém riadený riadená sústava, riadená časť systému riadenia systém, identifikovaný na objekte riadenia, časť systému riadenia, ktorej fyzikálne veličiny treba riadiť.

Riadený systém je pasívny člen systému riadenia reprezentovaný reálnym objektom alebo matematickou abstrakciou.

Základným predpokladom pri riadení je, že riadený systém je daný (štruktúra aj parametre), to znamená, že ho nemožno meniť. K riadenému systému sa navrhuje riadiaci systém tak, aby sa splnili ciele riadenia (25;276).


systém riadiaci riadiaca sústava, riadiaca časť systému riadenia aktívna časť systému riadenia, ktorá sa navrhuje k zadanému nemennému riadenému systému tak, aby sa splnili ciele riadenia (25;279).


systém sémantický (lingvistika) súčasť predmetu lingvistickej sémantiky tvorená usporiadaným súborom vzťahov medzi významami jazykových jednotiek (cf 237;379).


systém sociálny spoločenský systém uspokojujúci sociálne potreby spoločnosti, ako napr. liečebné zariadenia, jasle, domovy dôchodcov, domy opatrovateľskej služby, ubytovne atď.

 :: systém politický.


systém softvérový časť počítačového systému pozostávajúca zo vzájomne komunikujúcich komponentov a založená na softvéri.

 :: inžinierstvo softvérové.


systém spoločenský konjunktný systém, ktorého základným prvkom je človek fakticky vystupujúci v mnohých úlohách, ako člen rodiny, člen politickej strany, člen záujmového zoskupenia, občan štátu, člen pracovného kolektívu atď.

 :: systém duchovný.


systém stochastický – systém, v ktorom prebiehajú stochastické (náhodné) procesy ako väzby medzi jeho prvkami.


systém školský – systém zabezpečujúci intelektuálny, citový, mravný a telesný rozvoj osobnosti a integrujúci štátne, súkromné a cirkevné školy a ďalšie výchovné zariadenia (jasle, materské školy, špeciálne školy...).

 :: pedagogika, školstvo.


systém technický množina technických prvkov prepojených látkovými, energetickými a informačnými tokmi v podobe technického objektu alebo technického zariadenia, ktorá zabezpečuje technický proces; je to umelý systém rozpoznaný na technickom objekte alebo zariadení pretvárajúci vstupné látky, energie alebo informácie na výstupné látky, energie alebo informácie a ich prípadné spojenia požadovaných vlastností.

Technické systémy s dominantnou látkovou zložkou na členia na 

    • premiestniteľné technické systémy, ako stroje, nástroje, prístroje a ich časti,
    • nepremiestniteľné technické systémy, ako továrne, elektrárne, dopravné siete, budovy a ich časti.

 :: objekt technický, stroj hnací, systém dochádzkový, systém vstupný, technika, technológia, veda technická.


systém teleologický – systém vyznačujúci sa tým, že je schopný čeliť prirodzeným procesom rastu neusporiadanosti a teda tendenciám rastu entropie (776;298).

 :: kybernetika.


systém telesný – ústrojenstvo, telesná sústava – tá ktorá skupina navzájom spolupracujúcich orgánov tela

 :: anatómia, fyziológia, systém telesný človeka, telo.


systém telesný človeka p. sústava človeka.


systém termodynamický – termodynamická sústava – fyzikálny systém tvorený súborom mikroskopických alebo makroskopických objektov, ktoré si môžu vymieňať energiu navzájom medzi sebou a tiež z okolím systému.

 :: rovnica stavová (termodynamika), termodynamika.


systém tvrdý umelý systém tvorený vzťahmi medzi jeho vstupmi a výstupmi, ktoré možno exaktne opísať na základe rigoróznych kvantitatívnych konštrukcií, deduktívnych postupov a dôkazov. Tvrdé systémy sa zavádzajú v exaktne budovaných vedách, ako napr. teoretická fyzika, astronómia, matematická ekonómia atď.


systém umelý systém vytvorený človekom v súlade s jeho potrebami a záujmami, ako napr. stroj, prístroj atď.

 :: systém tvrdý.


systém veličín – sústava veličín, angl. system of quantitiessúhrn veličín vzájomne usúvzťažnených závislosťami, v ktorom je niekoľko veličín na základe konvencie vybraných ako základné; súbor veličín spolu so súborom neodporujúcich si rovníc, týkajúcich sa týchto veličín. Veľmi dôležitý je medzinárodný systém veličín.

Dôležitosť spomenutého výberu základných veličín vyplýva o. i. z toho, že charakterizuje každú sústavu jednotiek (76;31).

 :: Medzinárodná sústava veličín.


systém vstupnýtechnický systém umožňujúci kontrolovanie vstupov do chráneného objektu.


systém vzdelávací – výchovno-vzdelávací systém, systém výchovy a vzdelávania, vzdelávacia sústava, angl. education(al) system – súčasť predmetu pedagogiky tvorená širším spoločenským komplexom, ktorý je súčasťou sociálneho, ekonomického a kultúrneho zabezpečenia spoločnosti a jej perspektívy. Je súborom všetkých školských a iných vzdelávacích inštitúcií, ich fungovanie a prostriedky (vrátane legislatívnych), ktoré v krajine zabezpečujú realizáciu vzdelania.

Vzdelávací systém zahrnuje:

    • školstvo,
    • ďalšie vzdelávacie inštitúcie, organizácie alebo útvary:
      • múzeá,
      • kultúrne inštitúcie,
      • knižnice,
      • masovokomunikačné prostriedky,
      • podnikové vzdelávanie,
      • útvary pre celoživotné vzdelávanie.

 (163;273 – 274, 164;136).

 :: školstvo.


systém zbraňový súhrn zariadení a prístrojov zabezpečujúcich vyhľadanie, zameranie a likvidáciu cieľa


systém znakový – systém alebo sústava znakov slúžiacich na uchovanie, prenos alebo zmenu informácií. Pomocou znakových systémov sa ľudia dorozumievajú a poznávajú prírodu i seba.

Znakové systémy sa členia na

    • prirodzené znakové systémy

a

    • umelé znakové systémy.

Systém znakov je súčasťou predmetu semiotiky.


systém znalostný (inžinierstvo znalostné) – produkt znalostného inžinierstva spočívajúci v systéme, ktorého konanie sa zakladá na znalostiach; znalostný systém má poznatky o prostredí,v ktorom koná, a vykonáva úsudky o možných smeroch svojho konania.

Dôležitou vlastnosťou znalostných systémov je rozmnožiteľnosť jeho poznatkov.


systém živýživý organizmus, živá sústava otvorený systém, ktorého časti sú previazané tak, že umožňujú jeho prežitie a reprodukciu; je to systém, ktorý sa okrem fyzikálnych a chemických zákonov riadi aj biologickými zákonmi a vyznačuje sa schopnosťou udržiavať alebo znižovať mieru svojej neusporiadanosti (entropiu (S)), čo znamená, že dokáže dynamicky zabezpečovať stálosť svojho vnútorného prostredia z hľadiska štruktúrneho, chemického i energetického. Živé systémy to dosahujú komplexným súborom procesov, ktorý označujeme termínom metabolizmus.

Živý systém je schopný prijímať energiu z jeho prostredia.

 :: biológia, biomembrána, hmota živá, membrána biologická, organizmus živý, systém biologický, život.


Hlavná časť S