EAN – angl. European Article Number – medzinárodné číslo obchodnej položky určené na jednotnú medzinárodnú číselnú identifikáciu najmä spotrebných výrobkov a ďalších obchodovateľných položiek; na výrobok sa často tlačí v podobe čiarového kódu. Na základe toho sa môže napríklad pokladník v obchode zosňatím čiarového kódu spojiť s databázou a prevziať z nej cenu a opis produktu, ktorý automatická pokladňa vytlačí zákazníkovi na účet alebo paragon.

 :: ekonómia, ekonomika, kód (informatika), obchod (ekonómia).


edil lat. – rímsky úradník, ktorý sa staral o bezpečnosť, zdravotníctvo, dopravu, zásobovanie a hry.

 :: Rím.


edukácia lat. – súčasť predmetu edukológie, tvorená celkovou výchovou človeka.

Termín edukácia sa používa v konkrétnejšom význame, a síce ako formálne vzdelávanie v zmysle anglického education (163;59).

 :: pedagogika.


efektívnosť lat. účinnosť.


Egejské more – polouzatvorené more v severných častiach Stredozemného mora prí Grécku.


Einstein, Albert (14. 3. 1879 Ulm, Nemecké cisárstvo 18. 4. 1955 Princeton, New Jersey, USA) nemecký fyzik najmä so švajčiarskym a US-americkým občianstvom, jeden z najvýznamnejších teoretických fyzikov vôbec, svetovo najznámejší vedec ostatných storočí. Jeho výskum štruktúry hmoty, priestoru a času ako aj skúmanie podstaty gravitácie zásadným spôsobom zmenili dovtedy platný newtonovský obraz sveta.

Najvýznamnejším príspevkom A. Einsteina do pokladnice svetovej vedy je teória relativity: v roku 1905 uverejnil prácu Zur Elektrodynamik bewegter Körper , ktorej obsah sa dnes označuje ako špeciálna teória relativity, a v roku 1915 a 1916 publikoval svoju všeobecnú teóriu relativity.

Eistein podstatne prispel aj k vývoju kvantovej fyziky, najmä objavom zákona fotoelektrického efektu, za čo v roku 1921 získal Nobelovú cenu, ktorá mu bola udelená v roku 1922.

  D: Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen, 1901; Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte, 1902; Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik, 1902; Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik, 1902; Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme, 1904; Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (dizertácia), 1904; Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen, 1905; Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt, 1905; Zur Elektrodynamik bewegetr Körper, 1905; Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?, 1905; Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia), 1906; Zur Theorie der Brownschen Bewegung, 1906; Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption, 1906; Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie, 1906; Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons, 1906; Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme, 1907; Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta, 1907; Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Plancksche Theorie der Strahlung etc.“, 1907; Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz“, 1907; Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie, 1907; Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen (prednáška), 1907; Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen, 1908; Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen, 1908; Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, 1908; Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper, 1908; Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems, 1909; Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung, 1909; Le principe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne, 1909; Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique, 1910; Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie, 1910; Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld, 1910; Die Relativitäts-Theorie (prednáška), 1911; Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes, 1911; Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes, 1911; Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes, 1911; Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes“, 1911; Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham, 1911; (spolu s autorom matematickej časti M. Grossmanom) matemati Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation, 1913; Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie (prednáška), 1913; Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie, 1914; Vom Relativitäts-Prinzip, 1914; Theoretische Atomistik, 1915; Die Relativitätstheorie, 1915; Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme, 1915; Zur allgemeinen Relativitätstheorie, 1915; Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik, 1916; Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie, 1916; Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie, 1916; Zur Quantentheorie der Strahlung, 1916; Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges, 1916; Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich), 1916; Zur Quantentheorie der Strahlung, 1917; Die Gravitationswellen, 1918; Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie, 1918; Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie, 1918; Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?, 1919; Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen, 1919; Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie, 1919; Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen, 1920; Äther und Relativitätstheorie (prednáška), 1920; Geometrie und Erfahrung, 1921; Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie, 1921; The meaning of relativity, (4 prednášky), 1921; Verehrte An- und Abwesende (nahrávky), 1921 1951; Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment, 1922; Quantentheorie des einatomigen idealen Gases, 1924 a 1925; Warum Krieg? (korepšondencia so S. Freudom), 1933; Mein Weltbild, 1934; (spolu s B. Podolskym a N. Rosenom) Can Quantum-Mechanical Description of Physical Reality Be Considered Complete?, 1935; (spolu s L. Infeldom) The Evolution of Physics, 1938; Brief an US-Präsident Roosevelt, 1939; Why Socialism?, 1949; Out of my later Years, 1950; The Collected Papers of Albert Einstein, 1987 an.

 :: fyzika, Lorentz, H. A., teória relativity, teória gravitácie Einsteinova, teória relativity špeciálna, teória relativity všeobecná, zákon gravitačný Einsteinov.


ekológia gr. pôvodne časť biológie, ktorej predmetom sú vzájomné vzťahy živých organizmov a prostredia, v ktorom sa živé organizmy reprodukujú. Súčasťou predmetu ekológie je živá hmota (biotická zložka) a jej vonkajšie prostredie (abiotická zložka) chápané vedno ako biosystém.

 :: endemizmus, flóra endemická, prostredie životné.


ekonometria gr. ekonometrika pomocná ekonomická disciplína, využívajúca matematické a štatistické postupy pri skúmaní ekonomickej reality s cieľom testovať ekonomické hypotézy a odhady ekonomických parametrov.


ekonómia gr. – ekonomická veda, hospodárska veda – spoločenská veda, ktorej predmetom je ekonomika.

 – P: Engels, F., Marx, K., Samuelson, P. A., Smith, A., Wallerstein, I. M..

 ::

    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  
    •  


ekonómia politická skúmanie ekonomických procesov najmä v kontexte národnej ekonomiky, ktoré sa do podoby samostatnej spoločenskovednej disciplíny začalo dotvárať počnúc 16. storočím v západoeurópskych krajinách (merkantilizmus), čo v 17. storočí vyústilo do vytvorenia klasickej politickej ekonómie resp. klasickej ekonómie.

 :: ekonómia politická klasická, ekonómia politická marxistická, Smith, A. 


ekonómia politická klasická klasická národohospodárska veda smer ekonomického myslenia, ktorý položil základy ekonómie ako vedy.

Klasická politická ekonómia tvorí teoretický základ hospodárskej politiky liberalizmu.

Hlavnými predstaviteľmi klasickej politickej ekonómie sú: A. Smith (zakladateľ), D. Ricardo, T. Malthus, W. Nassau Senior, J. Mill, J. S. Mill...


ekonómia politická marxistická – smer politickej ekonómie pristupujúci k ekonomickej realite opierajúc sa o pojmový aparát pôvodne vypracovaný K. Marxom, v ktorom ústredné miesto zaujíma kategória nadhodnoty. V rámci marxizmu-leninizmu sa považuje za jednu z jeho troch hlavných súčastí (ostatnými sú marxisticko-leninská filozofia a vedecký komunizmus).

 :: zákon hodnoty (ekonómia politická marxistická).


Ekonomická univerzita v Bratislavevysoká škola, ktorej hlavnou úlohou je poskytovať vysokoškolské vzdelávanie a tvorivé vedecké bádanie v oblasti ekonomických a manažérskych vied.


ekonomika gr. – hospodárstvooblasť života spoločnosti tvorená výrobou, rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb s cieľom uspokojovať potreby človeka, predmet ekonómie.

 :: Business Intelligence (BI), činnosť ekonomická, činnosť obchodná, daň, daň z pridanej hodnoty (DPH), dedolarizácia, EAN, dôchodok národný, ekonomika digitálna, ekonomika trhová, ekonomika trhová sociálna, financie, finančníctvo, hospodárstvo, hospodárstvo národné, jav ekonomický, jav ekonomický (Smith, A.), jednotka ekonomická, majetok dlhodobý, majetok dlhodobý finančný (DFM), majetok dlhodobý hmotný (DHM), majetok dlhodobý nehmotný, obchod, obchod zahraničný, podnik, podnik obchodný, právo, produkt (ekonómia), produkt domáci hrubý, realita ekonomická, revolúcia priemyselná, sily výrobné, systém ekonomický, systém ekonomický (finančníctvo), trh, trh práce, vzťahy ekonomické, zákon ekonomický, zákon ekonómie, zákonitosť ekonomická.


ekonomika digitálna ekonomika založená na informačných technológiách; zahrnuje elektronické podnikanie vrátane elektronického obchodovania, zber komplexných personálnych a intímnych údajov o participantoch. Výrazným vykročením smerom ku komplexnej alebo totálnej kontrole ľudského indivídua vrátane jeho nevedomia je využívanie pandémií 21. storočia (napr. 11. marca 2020), kde sa napríklad rodinné, pedagogické, výrobné etc. vzťahy transformujú na bezdotykové komunikácie kontrolované tretím subjektom a to všetko pod heslom hygieny a efektívnosti.

 :: SARS-CoV-2, transhumanizmus.


ekonomika domácností – ekonomická disciplína alebo časť ekonómie, ktorej predmetom sú domácnosti ako ekonomické jednotky so spoločným vlastnením majetku, užívaním príjmov a prijímaním ekonomických rozhodnutí.


ekonomika trhová ekonomika založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže, pričom fungovanie takejto ekonomiky sa zabezpečuje prostredníctvom trhového mechanizmu.

 :: ekonomika trhová sociálna, firma (ekonómia).


ekonomika trhová sociálna – sociálne trhové hospodárstvo, sociálno-trhové hospodárstvo – ekonomický systém vyznačujúci sa týmito vlastnosťami:

    • ochrana a podpora súkromného vlastníctva,
    • konkurencia bez monopolov,
    • voľná tvorba cien a stabilita peňažného obehu,
    • ekonomická samostatnosť a zodpovednosť podnikateľov,
    • obmedzené ekonomické funkcie štátu.

Teoreticky vychádza model sociálnej trhovej ekonomiky z koncepcie ordoizmu. Atribút sociálny reprezentoval najmä podriadenie národného hospodárstva ako celku určitému národohospodárskemu normatívnemu poriadku.


ekosystém gr. – biogeocenóza, geobiocenóza – súčasť predmetu environmentalistiky, tvorená dynamickým cirkulačným systémom živých organizmov (biocenóza) a ich prostredia, medzi ktorými sa uskutočňuje výmena hmoty a energie.

Ekosystém tvoria tieto zložky:

    • biotop,
    • producent,
    • konzument,
    • dekompozítor.

 :: pedosféra, systém.


elektráreň gr. – technologické zariadenie, ktoré slúži na výrobu elektrickej energie.

 :: elektráreň atómová.


elektráreň atómová – elektráreň, v ktorej sa tepelná energia z atómového reaktora premieňa na mechanickú energiu, ktorá sa ďalej premieňa na elektrickej energie.


elektrárenstvo elektroenergetika odvetvie energetiky zaoberajúce sa výrobou a rozvodom elektrickej energie.


električka gr. koľajový dopravný prostriedok poháňaný elektrinou, jednoduchší a ľahší ako vlak a používaný v mestskej alebo prímestskej hromadnej doprave; má väčšiu prepravnú kapacitu ako autobus alebo trolejbus.


elektrina gr. fyzikálny jav spôsobený prítomnosťou alebo pohybom elektrického náboja a spočívajúci v správaní sa a prejavoch elektrických nábojov a elektricky nabitých telies; termínom elektrina sa označuje aj o tom, časť teórie elektromagnetizmu.

 :: elektrina galvanická, elektroskop, elektrospotrebič, energia elektrická, fyzika, zdroj elektrický.


elektrina galvanická – elektrický jednosmerný prúd z elektrochemických článkov.


elektroakustika gr. – veda na rozhraní akustiky a elektroniky, ktorej predmetom je zvuk, jeho šírenie, záznam a reprodukcia pomocou elektroniky; je to „odvetvie techniky zaoberajúce sa teóriou, stavbou a prevádzkou elektroakustických meničov (mikrofónov, reproduktorov, slúchadiel a pod.), záznamom a reprodukciou zvuku, zosilňovačmi a príslušenstvom, zahrňujúce všetku zvukovú techniku rozhlasových štúdií aj zvukové časti televíznych a filmových štúdií a kín (14;242)“.

 :: mikrofón.


elektróda gr. časť vodiča, ktorou sa privádza elektrický prúd do danej sústavy, napr. do roztoku elektrolytu, do plynu, do vákua, do tuhej látky atď.

 :: fyzika, katóda (elektronika).


elektrodynamika gr. – časť fyziky, ktorej predmetom je pohyb elektricky nabitých častíc, ich vzájomné pôsobenie prostredníctvom premenlivého elektromagnetického poľa a elektromagnetické vlnenie. Elektrodynamika skúma dynamické pôsobenie elektromagnetického poľa ma pohyb nabitých častíc.

 :: elektrodynamika kvantová.


elektrodynamika kvantová skr. QED (= Quantum Electro-Dynamics) kvantová teória elektromagnetického poľa; bola vytvorená v rokoch 1946 až 1949.

 :: fyzika.


elektrofón gr. – hudobný nástroj, v ktorom zvuk vzniká elektricky.

Elektrofóny sa delia na:

    • elektroakustické (napr. elektrická gitara, Hammondov organ, elektrické piano...),
    • elektronické (napr. syntezátor).

 :: hudba.


elektrochémia gr. – časť fyzikálnej chémie, ktorej predmetom sú vlastnosti roztokov alebo tavenín schopných viesť elektrický prúd.


elektrolýza gr. elektrochemické procesy odohrávajúce sa v okolí elektród vnorených do elektrolytu; chemická reakcia spôsobená prívodom jednosmerného elektrického prúdu do elektrolytu, pričom sa na anóde vylučujú elektronegatívne zložky a na katóde elektropozitívne zložky. Elektrolýza je forma premeny elektrickej energie na energiu chemickú.

Na princípe elektrolýzy pracuje elektrický akumulátor.

Elektrolýza sa využíva v elektrometalurgii na čistenie kovov.


elektromechanika gr. oblasť techniky, ktorej náplňou je konštruovanie elektrických prístrojov, strojov a zariadení.


elektrón gr. elementárna, negatívne nabitá častica, súčasť všetkých atómov, v ktorých tvorí vonkajší obal.

Elektróny v atómoch tendujú k zaujatiu stavov s najnižšou energiou.

 :: afinita (chémia), číslo kvantové spinové s, elektrón (fyzika kvantová), elektróny valenčné, fyzika, hladina energetická, náboj elektrický, názov elektrón, nosič náboja elektrického, obal elektrónový, zrážka elektrónu s fotónom (fyzika tuhých látok).


elektrón (fyzika kvantová) – častica, pohybujúca sa okolo jadra atómu, no nie ako planéta okolo slnka, pretože napriek tomu, že to je častica, má vlnovú povahu; elektróny možno opisovať iba v termínoch pravdepodobnosti: o elektróne nemôžeme povedať, že sa nachádza v určitom mieste priestoru, môžeme uviesť iba približne, v akých oblastiach sa môže nachádzať a s akou pravdepodobnosťou. Elektróny tvoria okolo jadra atómu „oblaky“ takýchto pravdepodobností od najjednoduchších sférických až po veľmi bizarné tvary, podobné fotografiám duchov.


elektronegativita atómu sila, ktorou jadro atómu priťahuje valenčné elektróny.

 :: chémia.


elektronika časť elektrotechniky, ktorej predmetom sú prístroje fungujúce na princípe riadenia toku elektrónov alebo iných elektricky nabitých častíc a využívanie týchto prístrojov; jej predmet zahrnuje generovanie, úpravu a vyhodnocovanie elektrických signálov.

Termínom elektronika sa označujú aj elektronické prístroje a zariadenia a elektronický (spotrebný) tovar, najmä zvukový; v rámci hudobnej profesie sa týmto slovom označuje elektronická hudba.

 :: batéria lítiumpolymérová, doska plošných spojov, elektroakustika, katóda (elektronika), mAh, obvod elektrický, obvod elektronický, prepínač, prvok elektronický, spínač, súčiastka elektronická, zariadenie elektronické.


elektróny valenčné – elektróny v okrajovej, väčšinou neúplne obsadenej časti elektrónového obalu atómu. Valenčné elektróny rozhodujú o chemických vlastnostiach prvkov. Napríklad pri vzácnych plynoch je zaplnená valenčná vrstva príčinou ich nereaktivity.


elektroskop gr. – prístroj na zistenie prítomnosti náboja na telese.

 :: elektrina.


elektrospotrebič – elektrický spotrebič – elektrické zariadenie meniace elektrickú energiu na iný druh energie.

Elektrospotrebiče možno rozdeliť na:

    • svetelné,
    • tepelné,
    • chladiace,
    • mechanické,
    • audiovizuálne.


elektrospotrebič elektronický – elektronický elektrický spotrebič – spotrebič, ktorého hlavnou súčasťou sú elektronické obvody s polovodičovými súčiastkami.

V súčasnosti sú elektronickými elektrickými spotrebičmi napr.:

    • rozhlasové a televízne prijímače,
    • počítače,
    • CD prehrávače,
    • mobilné telefóny,
    • ...


elektrostatika gr. – náuka o elektrických javoch, pri ktorých nevzniká elektrický prúd: elektrostatika skúma elektrostatické polia, v ktorých sú náboje v pokoji.

Základným zákonom elektrostatiky je Coulombov zákon.

 :: fyzika.


elektrotechnika gr. – 1. náuka o elektrickej energii a jej technickom využití. Delí sa na silnoprúdovú elektrotechniku (osvetľovanie, prenos energie, elektrizovaná doprava, elektrochémia a pod.) a slaboprúdovú elektrotechniku (telegraf, telefón, rádiotechnika, signalizačné zariadenia a pod.).

2. technika výroby, premeny a praktického využitia elektrickej energie.

Vedný odbor, ktorý sa zaoberá základnými princípmi riešenia elektrických obvodov a polí v stacionárnych i nestacionárnych podmienkach, sa nazýva teoretická elektrotechnika (332;427).

 :: A (elektrotechnika), doska základná, elektronika, fulgurácia (elektrotechnika), fyzika, impedancia (elektrotechnika), konektor (elektrotechnika), mikrofón, napätie elektrické, nosič náboja elektrického, obvod elektrický, obvod elektronický, obvod integrovaný, odpor elektrický, prenos náboja elektrického, prepínač, prúd elektrický (fyzika), prúd elektrický jednosmerný, spínač, schéma elektrotechnická, spínanie (elektrotechnika), technika, súčiastka elektronická, vedenie (elektrotechnika), zdroj elektrický, zdroj napätia (elektrotechnika).

 – I: Electropedia: The World's Online Electrotechnical Vocabulary 


elektrotropizmus gr. – rastový ohyb rastlinných orgánov (koreňov, bylí) v elektrickom poli (14;245).


elementarizácia lat. významový proces spočívajúci v redukovaní zložitejších pojmov na jednoduchšie.


embryológia gr. – prírodovedná a medicínska náuka, ktorej predmetom je individuálny vývoj organizmov od oplodnenia vajíčka až po životaschopného jedinca.

Podľa skúmaných objektov embriológiu členia na tieto odbory:

    • embryológia rastlín,
    • embryológia živočíchov,
    • embryológia človeka.

V rámci embryológie sa vyčleňuje:

    • morfologická embryológia,
    • fyziologická embryológia,
    • experimentálna embryológia,
    • komparatívna embryológia.

Jedným zo zakladateľov embryológie je Karl Ernst von Baer.


emisia lat. vysielanie, vypúšťanie.


emisia (fyzika) vyžarovanie, vysielanie, uvoľňovanie (napr. elektrónov, lúčov).

 :: emisia elektrónová, emisia termoelektrická.


emisia elektrónová emisia elektrónov uvoľňovanie elektrónov z povrchu tuhých alebo kvapalných telies.


emisia termoelektrická fyzikálny jav, v ktorom sa z horúceho povrchu kovu uvoľňujú elekróny.

 :: fyzika.


emisivita lat. – optická vlastnosť povrchu materiálu spočívajúca v jeho schopnosti emitovať energiu v podobe tepelného žiarenia. 


emócie (psychológia) autogénne (bez zásahu vedomia) vznikajúce psychické procesy tvoriace podsystém motivačno-emocionálneho systému spočívajúci v 1. subjektívnych emocionálnych zážitkoch s dimenziou príjemnosti – nepríjemnosti, vzrušenosti – upokojenia a modalitami, ako strach, hnev, radosť, smútok atď., 2. v ich mimovoľnom prejavovaní sa vo výrazovom správaní, 3. v excitácii autonómneho nervového systému vyvolávajúcej fyziologické zmeny a mozgové koreláty citov a 4. v podnetovej situácii evokujúcej citové zážitky alebo ich subjektívne hodnotenie a interpretáciu.

K základným emóciám (sprevádzaným typickými vzorcami výrazového správania a objavujúcim sa vo všetkých kultúrach) patrí:

    • radosť,
    • smútok,
    • strach,
    • hnev,
    • odpor.


 :: afekt (psychológia).


emotikon angl.< lat. – symbol, ktorým sa v písomnej elektronickej komunikácii vyjadruje pocit aleo nálada pisateľa.

 :: informatika, internet.


en- gr. prvá časť zložených slov s významom v, vo, vnútri, medzi.


endemizmus gr. – obmedzenie pôvodu a výskytu rastlín a živočíchov na určité územie.

 :: ekológia, flóra endemická.


energetika gr. priemyselné odvetvie vyrábajúce energiu, napr. elektrárenstvo.


energia gr. schopnosť vykonávať prácu alebo pohyb; (od 19. stor.) sila schopná vykonávať prácu.

 :: energia elektrická, energia elektromagnetická, energia gravitačná, energia, hmota, informácia, energia chemická, energia jadrová, energia kinetická, energia mechanická, energia potenciálna, energia svetelná, energia tepelná, energia žiarenia, fyzika, objekt hmotný (fyzika), premena energie, zákon zachovania energie, zdroje energie.


energia elektrická súčasť predmetu elektrotechniky spočívajúca v schopnosti elektrického poľa konať elektrickú prácu; elektrickou energiou sa vyznačujú telesá s elektrickým nábojom čiže elektricky nabité telesá.

Pre elektrické zdroje sa elektrická energia najčastejšie udáva v podobe elektromotorického napätia.

 :: bioelektrina, elektráreň, elektráreň atómová, elektrárenstvo, elektrina, fyzika, stroj elektrický, teória elektromagnetizmu, zdroj elektrický.


energia elektromagnetická – energia elektromagnetického poľa, ktorá môže byť pri jeho zmene odovzdávaná napríklad nabitým časticiam.


energia gravitačná potenciálna energia telies, alebo častíc, ktorá je priamo úmerná ich hmotnosti. V pozemských podmienkach má praktický význam energia látok nadobudnutá prekonávaním zemskej príťažlivosti (459;4).

 :: fyzika.


energia, hmota, informáciareality, ktorých reprezentácia v podobe pojmov tvorí „tri najdôležitejšie základné pojmy prírodných a technických vied“ (28;159).


energia chemická energia chemicky reagujúcich látok, ktorá sa uvoľňuje ako dôsledok prestavby elektrónových obalov atómov a molekúl (459;4).


energia jadrová energia väzieb nukleónov v jadre atómov, ktorá sa uvoľňuje v rôznych formách pri štiepení ťažkých jadier (štiepna jadrová energia) alebo pri syntéze jadier ľahkých prvkov (termojadrová energia) (459;4).

 :: fyzika.


energia kinetická – energia pohybu.

 :: energia mechanická, fyzika.


energia mechanická kinetická energia voľne sa pohybujúcich telies alebo jednotlivých častíc; energia pohybu a vzájomného pôsobenia telies, ako kinetická energia, potenciálna energia... (459;4; 476;heslo: mechanická energie).

 :: energia mechanická bodu hmotného, fyzika, zemetrasenie.


energia mechanická bodu hmotného – energia hmotného bodu rovnajúca sa súčtu jeho kinetickej a potenciálnej energie vzhľadom k zvolenej inerciálnej vzťažnej sústave.

 :: fyzika.


energia poľa energia prislúchajúca fyzikálnemu poľu, energia, ktorá s ním súvisí, napr. energia elektrického poľa.

 :: fyzika.


energia potenciálna – energia hmotného objektu podmienená jeho polohou v silovom poli alebo pružnou deformáciou. Potenciálnu energiu určuje vzájomné rozpoloženie telies a ich konfigurácia.

 :: fyzika.


energia svetelná energia žiarenia pripadajúca na viditeľnú oblasť elektromagnetického vlnenia.

 :: energia, fyzika.


energia tepelná časť energie tepelného pohybu častíc látok, ktorá sa uvoľňuje pri rozdiele teplôt medzi danou látkou a látkami v jej okolí. Tepelná energia je spojená s pohybom (vibráciou a rotáciou) molekúl, pričom tento pohyb je chaotický a premena tohto druh energie na iný je ťažšie ako napríklad pri mechanickej energii (459;4, 476;heslo: tepelná energie).

 :: fyzika.


energia žiareniaenergia elektromagnetického žiarenia, ktorá sa uvoľňuje zo žiariaceho telesa pri emisii kvánt žiarenia. Energiu žiarenia charakterizuje vlnová dĺžka žiarenia: každé kvantum žiarenia nesie energiu E=hcλ=hν, kde:

h je Planckova konštanta,

c rýchlosť svetla,

λ vlnová dĺžka,

ν frekvencia žiarenia.

 :: energia, fyzika.


enklitika gr. – enklitické slovo, príklonka – jednoslabičné slovo, ktoré sa kladie za prízvučným slovom, v slovenčine napr. ťa, mu, mi, v starogréčtine -δε.

 :: lingvistika.


entita fyzická materiálna entita tvoriaca súčasť predmetu fyziky alebo niektorej jej disciplíny, napr. astronomický objekt, častica, jadro, atóm...

 :: entita kvantová.


entita kvantová – súčasť predmetu kvantovej fyziky tvorená kvantovým objektom alebo niečím bližšie neurčeným, predpokladaným alebo skutočne jestvujúcim, schopným sa určitým spôsobom odlíšiť a samostatne existovať a to nielen konkrétne, hmotne, ale aj abstraktne, pričom sa zakaždým vyznačujúcim- vlastnosťou prejavovať sa časticovým alebo vlnovým spôsobom v závislosti od okolností pozorovania čiže kospuskulárno-vlnovou dualitou (cf 122;226, 377).

 :: fyzika kvantová, teória kvantová.


entropia gr. miera neporiadku alebo chaosu.

 :: entropia (fyzika), entropia (matematika), fyzika.


entropia (fyzika) termodynamická stavová veličina, ktorá je mierou neusporiadanosti systému; prírastok tejto stavovej veličiny sa rovná podielu sústavou vratne prijatého tepla a absolútnej teploty, pri ktorej sa teplo prijímalo (153;893, 16;184).


entropia (matematika) miera neurčitosti náhodného procesu, neusporiadanosti, dezorganizácie systému (153;893).


enumerácia množiny konečnej – výpočet alebo vymenovanie prvkov konečnej množiny.

 :: teória množín.


environmentalistika fr. technológia životného prostredia interdisciplinárny odbor, ktorého predmetom je starostlivosť o životné prostredie človeka; súčasťou jej predmetu je pôsobenie človeka na ekosystémy, prevencia znečisťovania životného prostredia, náprava vzniknutých škôd a prevencia nežiadúcich zásahov. Do environmentalistiky sa zahrnuje aj ochrana prírody, monitoring zložiek životného prostredia, využívanie prírodných zdrojov, hospodárenie s energiami, starostlivosť o zdravie ľudskej populácie a ď.

Environmentalistika sa poznatkovo opiera o ekológiu.


enzým gr. – zložitá chemická látka koloidnej bielkovinovej povahy, spôsobujúca alebo urýchľujúca biochemické procesy (14;254).

 :: biochémia.


eo ipso lat. – tým samým; práve preto.


epidemiológia gr. – časť medicíny, ktorej predmetom je rozšírenie a rozdelenie determinantov stavov a javov spojených so zdravím v špecifikovaných populáciách a aplikovaním výsledkov tohto štúdia na kontrolu zdravotných problémov. Epidemiológia vychádza z vlastných teoretických základov a praktických skúseností a integruje poznatky preventívnych, klinických, laboratórnych a ďalších medicínskych a nemedicínskych odborov do systému prevencie (zdroj: Odbor epidemiológie, in: Úrad verejného zdravotníctva SR (6.8.2020)).


epigón gr. – (netvorivý) nasledovník alebo napodobňovateľ.


epigrafia gr. historická disciplína, ktorej predmetom sú historické nápisy; epigrafia ich dokumentuje (heuristická zložka epigrafie), skúma (analytická zložka epigrafie) a sprístupňuje poznatky o nich.


epika gr. – jeden z troch tradične vyčleňovaných literárnych druhov (popri lyrike a dramatike), stredom záujmu ktorého je udalosť, okolitý svet. Autor je skrytý – nedáva najavo svoje myslenie a city, lež predpokladá že si závery urobí sám prijímateľ: epika postupuje objektívne. Podstatným znakom epiky je konfliktový dej a vyjadrovanie zložitejších kauzálnych súvislostí.

Literárnou formou realizácie epiky je próza (167;172, 173).

 :: teória literatúry.


epiphysis cerebri lat. – glandula pinealis, corpus pineale, epifýza – šuškovité teliesko, tvoriace časť (výrastok) medzimozgu a fungujúce ako žľaza s vnútorným vylučovaním: vytvára sa v nej hormón melatonín, s funkciou inhibície tvorby pohlavných hormónov.

  – obr.: epiphysis cerebri.

 :: mozog ľudský.


éra putinovská Putinovské Rusko, Putinov režim obdobie vývinu Ruska v 21. storočí (počnúc koncom 90-tych rokov 20. stor.) spojený s činnosťou alebo vládou V. V. Putina, kedy sa Rusko po zániku ZSSR opäť dostalo do pozície na svetovej scéne porovnateľnej (prinajmenšom vojensky) s Čínou a USA.

 :: sily ozbrojené RF, vojenstvo ruské.


eratický (geológia) bludný (balvan).


Eros (mytológia grécka) boh lásky, syn Areov a Afroditin.


esej – žáner oscilujúci medzi úvahou a fejtónom, kratší žáner o vedeckom predmete alebo aktuálnej spoločenskej otázke, v ktorom autor uplatňuje osobný postoj (190;85).


etapizácia fr. < hol. rozčlenenie diania (prác, činnosti, vývoja ap.) na etapy.


etatizovanie sa (štátoveda) – prisvojovanie si univerzality štátneho pôsobenia neštátnou politickou inštitúciou, napr. politickou stranou; znamená popretie demokratických foriem získania a výkonu moci, čím dochádza k autoritárskemu alebo totalizujúcemu riešeniu vzťahov medzi spoločnosťou a štátom (cf 741;5 pozn. 1).


ETC – elektrokonvulzívna terapia, najúčinnejšia biologická liečebná metóda v psychiatrii (322;32).


éter (Lorentz, H. A.) – absolútne nehybné prostredie zapĺňajúce priestor, v ktorom sa pohybujú atómy. Atómy pozostávajú z elementárnych nábojov; tieto náboje sa pohybujú v éteri. Môžu existovať i nezávisle od atómov ako voľné elektróny, ktoré sú deformáciou éteru (139;332, 333).


Etna – najvyššia sopka (stratovulkán) v Európe na východnom pobreží Sicílie. Na Etne sú snehové polia a parazitické krátery. Hora Etna leží neďaleko sicílskej Catanie, má výšku 3350 m n. m a základňu šesťdesiat krát 40 kilometrov. Etna patrí k najväčším a k najčastejšie vybuchujúcim kontinentálnym sopkám na svete. Od roku 1500 pr. n. l. sa zaznamenalo takmer  dvesto erupcií sopky Etny a zväčša pomerne miernych výlevov lávy.

Etnu tvorí do výšky približne 2900 metrov štítový masív, horných 400 metrov tvorí stratovulkán vytvorený splynutím niekoľkých prieduchov a kalder.

Láva na úpätí sopky má približne tristotisíc rokov a „vankúšikovitú“ štruktúru, ktorá svedčí o tom, že Etna začala ako podmorská sopka.

Etna leží blízko hraníc dvoch, z hľadiska sopečnej činnosti celkom odlišných oblastí: leží jednak vo šve medzi konvergujúcimi tektonickými celkami – Európskou a Africkou doskou, jednak blízko Liparských ostrovov (so sopkou-prototypom Vulcano), ktoré tvoria takzvaný Aeolský ostrovný oblúk a súvisia so subdukciou Iónskej dosky. Napriek tomu sa zdá, že Etna nesúvisí s touto subdukciou, ale jej sopečná aktivita vyplýva zo stúpajúceho chochola roztopeného materiálu zemského plášťa, čo sprevádzajú rôzne povrchové tektonické procesy.

V sérii láv, ktoré vytiekli z Etny počas ostatných 500 tisíc rokov a zachovali sa ako vtavené inklúzie v mineráli olivíne, možno pozorovať progresívne zmeny, odrážajúce prechod od zdroja lávy vyvierajúcej hlavne z plášťového chochola, ku zdroju s väčším príspevkom čadičov ostrovného oblúka, ktoré súvisia so subdukciou Iónskej dosky smerujúcou na juh a nasúvajúcou sa vedľa plašťového chochola pod Sicíliou. Vulkanizmus Etny sa stáva viac vápenato-alkalickým, čo v najnovšej dobe (po roku 1970) sprevádza vyššia frekvencia erupcií a väčší rozsah lávových výlevov, z čoho možno usudzovať, že v budúcnosti budú erupcie Etny stále častejšie.

 :: Empedokles, geografia.


etnografia gr. národopis, veda, ktorej predmetom je kultúra a spôsob života národov, národností a etnických skupín a metódou ich opis (deskripcia).

 :: folkloristika, mágia (etnografia).


etnometodológia gr. – prúd fenomenologickej sociológie orientovaný na analýzu každodennej sociálnej interakcie a metód, ktoré v nej ľudia používajú na to, aby porozumeli svetu, v ktorom žijú a aby mu dali zmysel, čiže aby ho spravili z hľadiska svojich praktických cieľov racionálnym.

 :: indexikalita (etnometodológia), sociológia.


etymológia gr. – skúmanie a výklad pôvodu slova alebo (nezriedka) i tento pôvod sám.

Pre filozofiu majú etymologické skúmania význam okrem iného preto, lebo nasmerovávajú filozofické uvažovanie na podstatu entity reprezentovanej etymologicky skúmaným slovom (cf 46;94).

 :: lingvistika, teoréma (etymológia).


Euklides (ok. 365 – 300 pr. n. l.) – Eukleides z Alexandrie, stgr. Εὐκλείδης lat. Euclides, angl. Euclid – najvýznamnejší grécky antický matematik a geometer, ktorý pravdepodobne študoval v platónskej akadémii u Eudoxa a Theitéta a neskôr pôsobil (bádal a možno aj vyučoval) v Alexandrii v novozaloženej Alaxandrijskej knižnici (Múseion) na základe pozvania kráľa Ptolemaia I. Jeho dielo Základy (Στοιχεῖα/Stoicheia, lat. Elementa)*) je jedno z najvplyvnejších diel v dejinách matematiky, zhrnujúce výsledky bádania mnohých predchádzajúcich matematikov a filozofov a prakticky bez zmeny používané viac ako 2000 rokov, napr. v stredoveku sa používalo o. i. ako učebnica architektúry.

Stoicheia  v trinástich knihách pojednávajú o geometrii (deväť kníh), vrátane o Platónových piatich pravidelných telesách, a o aritmetike. Euklides v tomto diele spresnil deduktívne chápanie matematiky, založené na definíciách, axiómach a vzájomne od seba nezávislých postulátoch, ktoré platilo až do 19. storočia (porovnaj: výstavba geometrie axiomatická).

Euklides v diele podáva definíciu zlatého rezu, dokazuje, že prvočísel je nekonečne mnoho, že odmocnina z 2 nie je racionálne číslo.

Súčasťou významového univerza Euklidových Základov sú napríklad tieto významové útvary (voľne vyjadrené modernou terminológiou):

Definície:

    • Bod je to, čo nemá časti.
    • Úsečka je dĺžka bez šírky.
    • Konce úsečky sú body.

Všeobecné pojmy:

    • Veci rovné jednej a tej istej veci sú si rovné i sebe navzájom.
    • Keď sa k rovným pridá rovné, rovnajú sa aj ich súčty.
    • Úsečku možno bez obmedzenia predlžovať.
    • Celok je väčší ako jeho časť.

Postuláty:

    1. Každé dva rôzne body možno spojiť vždy len jedinou priamkou.
    2. Ohraničenú priamu čiaru možno nepretržite rovno predlžovať.
    3. Z ľubovoľného stredu možno opísať kružnicu s ľubovoľným polomerom.
    4. Všetky pravé uhly sa navzájom rovnajú (sú zhodné).
    5. V danej rovine môžeme zostrojiť každým bodom ležiacim mimo danej priamky jedinú priamku, ktorá je s danou priamkou rovnobežná (t. j. ktorá danú priamku nepretína).

Okrem základov rovinnej geometrie sa Euklides venoval teórii čísel, perspektíve, kužeľosečkám a sférickej geometrii.

V diele Data Euklides pojednáva o výpočtových postupoch; dielo obsahuje viac ako osemdesiat Euklidových pôvodných matematických viet, napr. vetu o výške v pravouhlom trojuholníku, vetu o odvesne pravouhlého trojuholníka a ďalšie.

Knihou Optika Euklides položil základy štúdia perspektívy.

V knihe Základy hudby zhrnul odkaz pytagorovcov.

Z nezachovaného Euklidovho diela Kónika vychádza rovnomenný spis Apollónia z Pergy o kuželosečkách.

V diele Veci týkajúce sa videnia sa Euklides venuje teórii rovinných a konkávnych zrkadiel

K Euklidovym žiakom patril pravdepodobne aj Archimedes.

 :: bod (Euklides), geometria, geometria euklidovská, matematika, plocha.

*) Originál sa nezachoval; najstarší známy rukopis pochádza z 9. stor. a je uložený vo Vatikánskej knižnici.


Eurázia – geograficky najväčší kontinent Zeme, tvorený svetadielmi Európa a Ázia.


eurocentrizmus – europocentrizmus – presvedčenie alebo koncepcia, podľa ktorej Európa je ohniskom histórie ľudstva a európska civilizácia a kultúra, ovládaná bielymi mužmi, je nadradená všetkým ostatným civilizáciám a kultúram, pričom vo svete zaujíma výsadné postavenie. Toto presvedčenie sa utvorilo najmä po zámorských objavoch a dominovalo v období európskeho kolonializmu a zaniklo v priebehu druhej polovice 20. storočia (437;1166).


Európasvetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu na severnej pologuli, súčasť Starého sveta.

Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet, publicistický pojem Európy reprezentuje spoločenstvo európskych krajín zoskupených v Európskej únii, pracuje sa s kartografickým, geologickým,  geostrategickým, geopolitickým, ekonomickým, medzinárodnoprávovedným, vojenskovedným, kulturologickým, filozofickým, antropologickým, s tým ktorým umenovedným, s jazykovedným, filozofickým, etnologickým, religionistickým atď. pojmom Európy.

Ďalšími významovými útvarmi reprezentujúcimi Európu sú umelecké, náboženské, mýtické atď. obrazy Európy, vedno tvoriace súčasť pôvodného východiska skúmania Európy, jej vzniku a vývinu (i zániku?) v rámci tej ktorej vednej alebo filozofickej disciplíny.

Dráma a tragickosť dejín Európy napríklad zo synkriticistického hľadiska tkvie v nevyhnutnom preplietaní sa európskej kultúry a európskej civilizácie ako jej podkladu a látky transformácie na dobré a krásne; krízy európskych dejín tkvejú v zauzlovávaní sa vzájomného preplietania sa vývojového pásma kultúry a vývojového pásma civilizácie.

Nové obdobie vývinu Európy vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.

 :: Atlantický oceán, civilizácia európska, Dunaj, Európa juhovýchodná, Európa juhozápadná, Európa severná, Európa stredná, Európa východná, Európa západná, europeistika, Európska únia, geografia, integrácia európska, kultúra európska, Habsburgovci, monarchia rakúsko-uhorská, monarchia stavovská, Rada Európy, Severné more.


Európa juhovýchodná juhovýchodná časť Európy, z veľkej časti sa rozkladajúca na Balkánskom polostrove a zahrnujúca v najširšom poňatí tieto krajiny:

    • Albánsko,
    • Bosna a Hercegovina,
    • Bulharsko,
    • Čierna Hora,
    • Chorvátsko,
    • talianska provincia Terst,
    • Cyprus (len kultúrne a historicky, geograficky sa radí do Ázie),
    • Maďarsko,
    • Grécko,
    • Macedónsko,
    • Moldavsko,
    • Rumunsko,
    • Slovinsko,
    • Srbsko,
    • európska časť Turecka (východná Trácia).

 :: geografia.


Európa juhozápadná juhozápadná časť Európy zahrnujúca Andorru, Portugalsko a Španielsko.

 :: geografia.


Európa južná južná časť európskeho kontinentu zahrnujúca (podľa rôznych prameňov) Balkánsky polostrov (Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsk, Čiernu Horu, Albánsko, Bulharsko, Grécko), Slovinsko, Maltu, Cyprus, Apeninský polostrov (Taliansko, Vatikán, San Maríno) a Pyrenejský polostrov (Španielsko, Portugalsko, Andorru).

 :: geografia.


Európa severná rôzne definovaná severná časť Európy, do ktorej sa zvykne zaraďovať Island, Nórsko, Dánsko, Fínsko, často aj Litva, Lotyšsko a Estónsko; veľkú časť jej územia ohraničuje Atlantický oceán (Severné more, Baltské more a Nórske more) a a Severný ľadový oceán zahrnujúci Barentsovo more.

Povrch severnej Európy sformoval v minulosti ľadovec.

 :: geografia.


Európa severovýchodná – severovýchodná oblasť Európy zahrnujúca Litvu, Lotyšsko a Estónsko.


Európa stredná – časť Európy medzi východnou a západnou Európou z geograficko-historického hľadiska zahrnujúca Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a prípadne aj Chorvátsko a pri zohľadnení časti dnešných štátov, aj Vojvodina, Zakarpatská Ukrajina, Sedmohradsko, časť severného Talianska, Dalmácia.

 :: geografia, história.


Európa východná rôzne definovaný región Európy tvoriaci jej východnú časť, do ktorej sa zvykne zaraďovať Ukrajina, Rusko, Bielorusko, Moldavsko a Rumunsko.

 :: geografia.


Európa západná – západná časť Európy zahrnujúca tieto krajiny: Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko, Švajčiarsko, Luxembursko. Pozri aj: Nemecko.

K politickému zjednoteniu západnej Európy výrazným spôsobom prispela karolínska renesancia v ranom stredoveku.

Vznik civilizačného útvaru západnej Európy mal dramatický vplyv na ďalšie osudy vývinu ľudstva až do súčasnosti.

 :: geografia.


Európania zo semit. ereb, irib = západ, krajina na západe – obyvatelia európskeho svetadielu. Sú prevažne príslušníkmi europoidnej rasy, menšia časť predstavuje zmiešané belošsko-mongoloidné populácie alebo negroidné populácie. Z Európanov najpočetnejšie sú slovanské etniká, tretinu tvoria germánske etniká, štvrtinu románske etniká.


europeistika – angl. European studies, fr. Études européennes – oblasť vedeckého skúmania, ktorej predmetom je Európa, integrácia jej krajín a vzťahy k ostatnému svetu skúmané na pozadí jej celkového civilizačného a kultúrneho vývinu. Zahrnuje skúmanie kultúrneho dedičstva Európy, jej dejiny, právo, diplomaciu, politiku, hospodárstvo...


Európska rada – angl. European Council, neformálne: Samit EÚ – inštitúcia Európskej únie, skladajúca sa z

    • hláv štátov (prezidentov) a predsedov vlád členských štátov Európskej únie,
    • predsedu Európskej rady,
    • predsedu Európskej komisie.

V krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, sa zúčastňuje na samitoch on. V praxi je to prípad Francúzska, Fínska či Rumunska. Predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie nemajú hlasovacie právo v Európskej rade. Členov Európskej rady často sprevádzajú ministri zahraničných vecí.

Treba rozlišovať medzi týmito inštitúciami:

    • Európska rada (angl. European Council, fr. Conseil Européen),
    • Rada Európy (angl. Council of Europe, fr. Conseil de l´Europe),
    • Rada Európskej únie (angl. Council of the European Union, fr. 
    • Conseil de l´Union européenne).

 :: Európa.


Európska únia (EÚ) politická a ekonomická únia s cieľom zlepšiť spoluprácu v Európe s čiastočnými právomocami jednak medzinárodnej organizácie, jednak jednotného štátu.

Európska únia je založená na dvoch zmluvách:

 :: acquis communautaire, Európska rada, geografia, integrácia európska, NACE, Rada Európskej únie, Rada Európy.


eutanázia gr. – vykonanie aktu usmrtenia napomáhajúcou osobou.

Eutanáziu treba odlišovať od asistovanej samovraždy.


evakuácia (fyzika) odstraňovanie, odstránenie plynu z nádoby; odvzdušňovanie, odvzdušnenie (14;265).

 :: evakuovaný.


evakuovaný lat. taký (uzavretý priestor), z ktorého bol vyčerpaný plyn; vyprázdnený.

 :: evakuácia (fyzika), fyzika.


exa- gr. značka E predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca triliónty násobok (1018).


exegéza (teológia) hermeneutika zameraná na porozumenie starozákonným a novozákonným textom.


exobiológia gr. astrobiológia časť biológie, ktorej predmetom sú možnosti existencie života vo vesmíre.


experiment lat. pokus, hlavný prameň nového poznania v rámci experimentálnej vedy. Experiment je presné vedomé zameranie, zasahovanie (činnosť) do chodu prírody, činiteľ, ktorý oproti observačnej vede úplne mení spôsoby vedeckého postupovania. Experimentom experimentálna veda vedome a sústavne zasahuje do prírody, rozličnými spôsobmi na ňu pôsobí a mení ju a tak ju prinucuje, aby podľa povahy zásahu reagovala a menila sa a tým sa otvárala a odkrývala svoje vnútro, teda to, čo je pre samo pozorovanie zakryté a čo sa dá odkryť len prostredníctvom zasahovania (787;6 –7).

Keďže existuje viac druho zasahovania do prírody, existuje aj viac druhov experimentov. Ako dôležité sa ukazuje zasahovanie, kde jedna entita (niečo v jednej veci) zasahuje do druhej entity a spôsobuje v nej niečo, čo pred zásahom v nej nebolo; ide tu teda o príčinu a účinok. Takýmto jednosmerným temporálnym zasahovaním sa vytvára chod vecí v prírode a a taký expriment sa nazýva kauzálny experiment (787;7).

 :: experiment dvojštrbinový, experiment fyzikálny, experiment myšlienkový, experiment vedecký, experimentovanie.


experiment dvojštrbinový – štrbinový experiment – fyzikálny experiment, na usporiadanie ktorého je potrebný 1. zdroj častíc (napr. elektrónov) alebo vlnenia, 2. doska so štrbinami a 3. tienidlo (detektor). N. Bohr zobrazil usporiadanie tohto experimentu týmto obrázkom:

(Zdroj: 784;314).

 :: fyzika.


experiment fyzikálny fyzikálna metóda, spočívajúca v zámernom navodení fyzikálneho deja s vopred stanovenými podmienkami tak, aby bolo možné tento dej opakovať za presne rovnakých podmienok.

 :: experiment dvojštrbinový, experimentovanie fyzikálne, fyzika.


experiment kauzálny – experiment, ktorým sa jednosmerným temporálnym zasahovaním vytvára chod vecí v prírode; jeho úlohou a náplňou je pre dané príčiny hľadať jej účinky a pre účinky hľadať príčiny, využívajúc princíp, podľa ktorého z ničoho sa nič nestáva a nič do ničoho neprechádza. Nájdením príčiny alebo účinku sa možnosti experimentu končia a vnútro veci sa týmto experimentom viac bližšie skúmať nedá, a preto kauzálnu vedu nazývame semiteoretickou.


experiment vedecký súčasť empírie spočívajúca v zmiešanej cieľavedomej činnosti (t. j. činnosť pozostávajúcej z praktických i myšlienkových operácií).

(Druhom vedeckého experimentu je aj myšlienkový experiment, ktorý sa však realizuje čisto myšlienkovou činnosťou.)

V rámci vedeckého experimentu „sa začína sled konečného počtu operácií od východísk (skúsenosti a schopnosti experimentátora, jeho pracovná hypotéza, prístroje a látky a pod.) a končí sa v relatívnom výsledku, ktorý pozostáva zo zovšeobecnenia nameraných hodnôt, z formulovania vedeckých zákonov, hypotéz a pod.“ (452;29 30).

 :: experiment fyzikálny, experiment myšlienkový, veda.


experimentovanie lat. uskutočňovanie experimentov.

 :: objekt skúmaný, prístroj experimentálny, zariadenie experimentálne.


experimentovanie fyzikálneuskutočňovanie fyzikálnych experimentov.

 :: fyzika, skúmanie fyzikálne.


exponent lat. – mocniteľ.

 :: matematika.


expozícia lat. – „súbor zbierkových predmetov vrátane ich faksimílií, kópií, replík a reprodukcií a predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú odborne spravované múzeom alebo galériou, vrátane ich faksimílií, kópií, replík a reprodukcií, ktoré sú zostavené do tematického celku s cieľom ich verejnej prezentácie a sprístupnenia“ (Zákon č. 206/2009 Z. z. Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, Čl. I § 2 (8)).


extáza gr. – prestávanie prirodzenej činnosti zmyslov na základe mystického zážitku.


extrapolácia lat. – približný výpočet hodnôt funkcie v bodoch ležiacich mimo daného intervalu <a, b> pomocou hodnôt funkcie v bodoch a, b, prípadne aj v ďalších bodoch intervalu <a, b>.


extremitas (anatómia človeka) – končatina, koniec.


ezoterika gr. – okultizmus, tajná veda – oblasť alternativistiky, ktorej predmetom sú (neprebádané) tajomstvá. Kniha 171;135 rozlišuje pasívnu stránku ezoteriky – mystiku a aktívnu stránku ezoteriky – mágiu.

Do ezoteriky zahrnujú aj tieto oblasti:

    • alchýmia,
    • astrológia,
    • antropozofia,
    • teozofia,
    • angelológia,
    • mantika
      • astromancia,
      • geomancia,
      • haruspícium,
      • chiromancia,
      • metopozoskopia,
      • kartomantika
        • tarot
        • madžong
    • čarodejníctvo,
    • kabala,
    • numerológia,
    • gnóza,
    • grafológia,
    • hermetika,
    • parapsychológia...

 :: svetlo (ezoterika).


Hlavná časť E