Pa Ťin (vl. menom Li Fej-kan) (1904 Čcheng-tu − ) − čínsky prozaik. V mladosti sa rozišiel s bohatou, konzervatívnou rodinou, žil v mestách v intelektuálskych kruhoch, 1927 − 29 bol v Paríži, 1934 − 35 v Japonsku, po 1949 mal funkciu v kultúrnych organizáciách. Od 1981 predseda Zväzu čínskych spisovateľov. V rozsiahlom diele kritizoval tradičnú čínsku rodinu, písal o spoločenských problémoch modernej Číny, o živote mladej inteligencie.

 − D: Fu-čchou (Pomsta), 1931 / zbierka poviedok; Tien-i (elektrické kreslo), 1932 / zbierka poviedok; Sin-šeng (Nový život), 1932 / román; Aj-čching ti san-pu-čch (Ľúbostná trilógia), 1931 − 1936 / román; Ťi-liou san-pu-čch (Bystrina), 1933 − 1940 / román; Chan-jie (Chladné noci), 1947 /román; Jing-siung ti ku-š' (Príbehy hrdinov), 1953 / zbierka poviedok. 


Paccioli, Luca (ok. 1445 − ok. 1514) − taliansky matematik, autor prvého sústavného výkladu podvojného účtovníctva.


páchateľ – osoba, ktorá spáchala trestný čin.


palác − veľká reprezentatívna budova.

 :: palác kráľovský.


palác kráľovský − budova slúžiaca ako rezidencia kráľa. Môže to byť hlavná obytná budova stredovekého hradu, spravidla poschodová a so slávnostnou sálou.


paleontológia gr. – veda, ktorej predmetom je vývoj života na planéte, staré rastliny a živočíchy, skúmané na základe ich fosílií zachovaných v skalách.

 – P: Suess, E..

 :: Zem.


Pálffy, Karol Maria (1905 – 1992) – posledný majiteľ hradu Červený Kameň –  rodového sídla Pálffyovcov od roku 1583. Rod trvale obýval hrad od roku 1588, keď bola dokončená jeho prestavba na reprezentatívne rodinné sídlo. Hrad vyženil významný uhorský vojak, politik a diplomat Mikuláš II. Pálffy z Erdődu (1552 – 1600), keď si vzal za ženu dedičku tohto majetku Máriu Magdalénu Fuggerovú. Pálffyovci hrad vlastnili do roku 1945 a svoje sídlo opustili pred príchodom frontu v roku 1945. „Bolo to v marci, keď hrad opustil Karol so svojou matkou Luciou na osobnom aute v sprievode niekoľkých vozov naložených majetkom. Cennosti boli naložené na železničnej stanici do vagónov a odvezené do Rakúska, kde sa Pálffyovci usadili v Kremsmünsteri na zámku Kremsegg, ktorý patril Karolovej sesternici Terézii Kinskej (1902 – 1972) (cf https://www.muzeummojmirovce.sk/male-prechadzky-zatvorenym-muzeom-v-case-pandemie-2020/ [27042022])“.

 :: história, Slovensko.


palindróm gr. – slovo alebo veta, ktoré znejú rovnako bez ohľadu na to, či ich čítame spredu alebo zozadu, napr. krk, aj most som ja...


pamäť (Hunter, I. M. L.) – súbor vzájomne spojených činností alebo procesov (a vast number of interrelated activities or processes), ktoré možno rozdeliť do štyroch tried procesov:

    1. učenie sa (learning);
    2. spomínanie si (remembering),
    3. zabúdanie (forgetting),
    4. uchovávanie si (retaining) (811;14an).


pamäť (psychológia) − schopnosť, mnémická funkcia CNS, umožňujúca zapamätanie si, uchovanie a vybavovanie si čiže znovupoznávanie toho, čo človek predtým vnímal, čo prešlo jeho vedomím: pocitov, vnemov, predstáv, zážitkov, myšlienok a psychických úkonov; vymedzuje sa aj ako súbor spomenutých procesov.

 – I: Pamäť (psychológia), in: Wikipédia (11.06.2021).


pamiatka − 1. trvalá, stála spomienka na nejakú udalosť, na niekoho, na zomretého...; 2. pamätihodnosť − niečo starobylé, pripomínajúce minulosť; 3. vec pripomínajúca niekoho alebo niečo.

 :: pamiatka architektonická, pamiatka historická, pamiatka kultúrna, Pamiatka zosnulých, pamiatkárstvo.


pamiatka architektonická − stavebná pamiatka − budova, most, iná stavba alebo objekt významný svojou historickou alebo umeleckou hodnotou.


pamiatka historická – pamiatka majúca súvis s dianím národným alebo medzinárodným a kultúrnymi udalosťami a osobnosťami, ktoré významným spôsobom ovplyvnili kultúru.


pamiatka kultúrna − hnuteľná alebo nehnuteľná vec (prípadne súbor takýchto vecí) pamiatkovej hodnoty, vyhlásená za kultúrnu pamiatku z dôvodu jej ochrany.

Kultúrnosť pamiatky je daná jej mierou participácie na kultúre ako pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne.


pamiatka vecná – pamiatka zachovaná v hmotnej podobe.


Pamiatka zosnulých − na Slovensku ľudovo zvaný Dušičky, tradičný zvyk navštevovať 2. novembra (alebo 3. novembra, keď 2. november pripadne na nedeľu) cintoríny, ozdobovať hroby, páliť sviečky a spomínať si na zosnulých rodinných príslušníkov a známych.

Sviatok vznikol koncom 10. storočia v kláštoroch clunyjského hnutia.


pamiatkárstvo − odborné uchovávanie kultúrnohistorických pamiatok.

 :: pamiatka architektonická.


Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ) – špecializovaný orgán štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu so sídlom v Bratislave, riadiaci a kontrolujúci výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu uskutočňovaný krajskými pamiatkovými úradmi (KPÚ), ktoré ju vykonávajú vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja. PÚ vznikol 1. 4. 2002.

 – I: PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY (25.4.2021).


panel nem. ← stfr. ← ľud. lat. − doska s prístrojmi, tabuľa na vystavovanie exponátov, prefabrikovaný dielec (249;418).


panenstvo (teológia katolícka) – „uskutočnené rozhodnutie k trvalej pohlavnej zdržandlivosti ‚kvôli nebeskému kráľovstvu‘ (Mt 19,10n)“ (192;231).


Paneurópska vysoká škola, Bratislava – súkromná vysoká škola so zameraním na vysokoškolské štúdium práva, ekonómie a podnikania, masmédií, informatiky a psychológie.

 :: škola vysoká.


Panónska panva – Panónska nížina – geomorfologická podsústava Alpsko-himalájskej sústavy tvorená veľkou depresiou zovretou Karpatmi, Dinármi a Alpami a vyplnenou treťohornými a štvrtohornými sedimentmi na území Česka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska.

Panónska panva sa geomorfologicky člení na tieto časti:

    • Západopanónska panva
      • Viedenská kotlina
      • Malá dunajská kotlina
    • Zadunajské stredohorie
    • Východopanónska panva
      • Veľká dunajská kotlina
      • Panónske ostrovné hory
      • Podunajská pahorkatina

 – I: Panónska panva, in: Wikipédia.

 :: geografia, geomorfológia, história.


Panónsky háj – pôvodne rozsiahly suchomilný dubovo-hrabový les neďaleko Bratislavy, ktorý sa pod vplyvom pastvy zmenil na suchomilný háj so zvyškami dubov letných, ojedinele aj dubov cerových, bez hustého podrastu. Mohutné duby letné, dub cerový, javor poľný, hrab obyčajný a iné stromy Panónskeho hája hostia machorasty na bázach kmeňov.

Keď sa skončilo s pastvou, územie Panónskeho hája začalo zarastať.

Panónsky háj je súčasťou NPR Šúr, ktorej územie bolo osídlené v mladšej dobe kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l.

V Panónskom háji je najvýznamnejší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného jelšového lesa, asi posledného pôvodného v Európe.

 :: geografia, Slovensko.


papier notový – papier s vytlačenými osnovami na písanie nôt.

 :: hudba.


paradigma (lingvistika) – gramatický vzor – súbor tvarov jedného slova pri jeho ohýbaní; sbor slov s rovnakým ohýbaním.

 :: tvar slovný.


parameter gr. – veličina charakterizujúca daný systém alebo proces; jej hodnota ovplyvňuje priebeh daného javu.

Z matematického hľadiska stojí parameter medzi premennou a konštantou.

Z heuristicko-metodologického hľadiska je dôležitá možnosť porovnávať systémy určením významných parametrov.

 :: 


parciálny lat. – čiastkový, čiastočný, týkajúci sa časti alebo častí.


Parlamentné zhromaždenie Rady Európy − orgán Rady Európy, zložený zo zástupcov národných parlamentov členských štátov a plniaci úlohu diskusného fóra k aktuálnym medzinárodným problémom.


participácia (právo) – účasť na rozhodovaní.


partičelo tal. – particello – pomocná partitúra s dodatočne pripojenými, prikomponovanými hlasmi (205;168).

:: hudba.


partita tal. − cyklická inštrumentálna skladba; suita.

 :: hudba.


partneri sociálni – zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, asociácie zamestnávateľov a odborové organizácie.


pascal vm – odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


passacaglia tal. – 1. vážny tanec v 3/4 takte španielskeho pôvodu rozšírený v 16. stor. do Talianska a Francúzska; 2. inštrumentálna skladba pomalého tempa s ostinátnym basom (16;535).

 ::hudba.


pastel tal. – mäkká farebná krieda.


pastel (maliarstvo) − technika maľovania farebnými kriedami, pričom práškový pigment zmiešaný s hlinou, gumou alebo živicou sa nanáša priamo na papier a často s zmäkčuje a rozotiera prstami, čím sa dosahuje jemný, kriedový odtieň.

Termínom pastel sa označuje aj sám farebnými kriedami kreslený obraz (cf Pojmy z oblasti umenia, in: Gallery Gwerk (7. 8. 2020), 14;660).


Pasteur, Louis (1822 − 1895) − francúzsky chemik a mikrobiológ, zakladateľ mikrobiológie ako vednej disciplíny, technickej mikrobiológie a imunológie.


patent (história) − listina panovníka, právna úprava s platnosťou zákona.

 :: právo.


patetico (hudba) tal. − vzrušene, slávnostne.


pätica – skupina piatich osôb alebo vecí. Úloha zistiť, koľko rôznych pätíc kariet možno vybrať z balíčka 32 kariet, je typická úloha, ktorú rieši kombinatorika.


päťka (matematika) – číslica 5.

 :: sústava desiatová, šestka (matematika), štvorka (matematika).


PC angl. – Personal Computer – osobný počítač.


Peano, Giuseppe (1858 − 1932) − taliansky matematik a logik, považovaný aj za filozofa, tvorca symboliky modernej algebry a axiomatickej sústavy množiny prirodzených čísel.

 :: matematika.


pedagogika gr. − veda a výskum, ktorého predmetom je vzdelávanie a výchova v najrôznejších sférach života spoločnosti (163;151).

Pedagogika sa vyčlenila z filozofie.

 – P: Čečetka, J., Komenský, J. A. Kyrášek, J. 

 :: absolutórium (pedagogika), bolonský proces, cvičebnica, cvičenie (pedagogika), didaktika, edukácia, komunikácia pedagogická, kurz (pedagogika), minimum kompetenčné, minimum vzdelávacie, príprava odborná, proces bolonský, realita edukačná, skutočnosť výchovná, systém vzdelávací, školenie, školstvo, učebnica, výchova, vyučovanie, vzdelávanie.


pedosféra gr. – najdôležitejšia súčasť suchozemských ekosystémov predstavujúca čiastkovú fyzickogeografickú sféru, ktorá sa vyvinula z vrchnej litosféry pôsobením vzduchu, vody, organizmov a slnečnej radiácie.


pekárstvo − pekáreň, výrobňa alebo predajňa chleba a pečiva a zamestnanie pekára.


peniaz – jednotlivé kovové alebo (zriedkavejšie) papierové platidlo, minca, bankovka.


peniaze – materiálna stránka existencie financií. spočívajúca v čomkoľvek, čo slúži (najmä) ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok, čiže prostriedok výmeny tovarov a služieb za iné tovary a služby, a ako zúčtovacia jednotka, čiže meradlo cien.

Súhrn peňazí v danej ekonomike nesie názov peňažná zásoba.

 :: peniaze (právo), platenie.


peniaze (právo) – zákonné platidlo.


Pentateuch gr. – prvých päť kníh Biblie pripisovaných Mojžišovi (Tóra):

    • Genezis (o stvorení sveta a človeka, o pôvode Židov),
    • Exodus (o odchode Židov z egyptského zajatia a zmluve s Bohom),
    • Leviticus (o kultových predpisoch),
    • Numeri (o putovaní Židov púšťou),
    • Deuteronomium (zhrnutie predchádzajúcich kníh).


percepcia signálu rečového zmyslová (lingvistika) − zložka komunikačnej aktivity spočívajúca v sluchovom vnímaní akustického vzduchového vlnenia ako členených zvukov a ich dešifrovanie ako rečových jednotiek (182;31).


perfúzia lat. − prietok tekutiny určitým prostredím.


peri- gr. – prvá časť zložených slov s významom okolo, cez, skrze, popri, o, vzhľadom na, k [smerom], prí-.


perihélium gr. – príslnie – bod dráhy planéty alebo kométy, v ktorom je najbližšie k Slnku, opakom je afélium.

 :: astronómia.


perichórésis gr. – περιχώρησις, lat. circumincessio – vzájomné prenikanie sa.

 :: perichoréza.


perichoréza gr. – 1. jednota a vzájomné prenikanie sa troch božských osôb v Trojici. 2. Jednota božskej a ľudskej prirodzenosti v Kristovi.

 :: perichórésis.


perióda gr. – chôdza alebo pohyb dokola alebo dookola – časový úsek, po ktorom sa nejaký jav pravidelne opakuje.

 :: opakovanie periodické.


pestovanie plodín – ekonomická činnosť v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu.


Pešť – maď. Pest – väčšia, východná, ľavobrežná, prevažne rovinatá časť maďarského hlavného mesta Budapešti, ktorá bola do roku 1873 samostatným (istý čas najväčším v Maďarsku) mestom, kedy sa zlúčilo s pravobrežným Budínom (Buda) a Starým Budínom (Óbuda), ležiacimi na západnom, pravom brehu Dunaja, čím sa utvorilo hlavné mesto Uhorska.

Na území Pešti, na brehu Dunaja, sa nachádza Országház (budova maďarského parlamentu).

 :: Dunaj, Maďarsko.


peta- gr. − značka P − predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca biliardý násobok (1015).


pevnosť (fyzika) – mechanická vlastnosť spočívajúca v schopnosti materiálu odolať vonkajšej alebo vnútornej sile bez toho, aby sa porušil.

Možno rozlíšiť 

    • pevnosť v ťahu,
    • pevnosť v ohybe,
    • pevnosť v tlaku,
    • pevnosť v skrute,
    • pevnosť v strihu,
    • pevnosť v šmyku...


Pezinské Karpaty – geomorfologický podcelok Malých Karpát, zaberajúci veľkú časť pohoria a pozostávajúci z týchto častí:

    • Homoľské Karpaty,
    • Kuchynská hornatina,
    • Stupavské predhorie,
    • Biele hory,
    • Smolenická vrchovina,
    • Lošonská kotlina,
    • Plavecké predhorie,
    • Bukovská brázda.


PharmDr. – pharmaciae doctor – titul doktor farmácie.


PhDr. – philosophiae doctor – titul doktor filozofie.


phishing angl. – podvodná technika, ktorá sa používa v internete s cieľom získať citlivé údaje, ako heslá, čísla kreditných kariet atď., v elektronickej komunikácii.


piaď − vzdialenosť medzi špičkou palca a špičkou malíčka pri roztiahnutej dlani.


Piaget, Jean (9. 8. 1896 Neuchâtel, Švajčiarsko – 10. 9. 1980 Ženeva) – švajčiarsky psychológ, biológ, epistemológ, zakladateľ operacionálnej teórie intelektu, genetickej psychológie a genetickej epistemológie.

 – D: Le langage et la pensée chez l'enfant, 1923; Le jugement et la raisonnement chez l'enfant, 1924; Le jugement moral chez l'enfant, 1932; La genese du nombre chez l'enfant, 1941; La naissance de l;intelligence chez l'enfant, 1946; Le développement de la notion du temps chez l'enfant, 1946;  La psychologie de l'intelligence, 1947; La répresentation de l'espace chez l'enfant, 1948; Introduction a l'épistemologie génétique, 1950; (spolu s E. W. Bethom) Epistémologie mathématique et psychologie, 1961; Sagesse et illusions de la philosophie, 1965; La psychologie de l'enfant, 1966; Biologie et connaissance, 1967; (s kolektívom autorov) Logique et connaissance scientifique, 1967; Le structuralisme, 1968; Mémoire et Intelligence, 1968;  L'épistémologie génétique, 1970; (spolu s R. Garciom) Psychogenese et histoire des sciences, 1983.

 :: filozofia 20. stor., filozofia švajčiarska, psychológia.


piatok – piaty deň v týždni, nasledujúci po štvrtku a predchádzajúci sobote.


písanie – produkovanie písaného textu; zaznačovanie (reči) písmom; písomné vyhotovovanie; umelecké (zvyčajne literárne) alebo vedecké tvorenie.

Schopnosť písať ako produkovanie písaného textu je vedno so schopnosťou čítať základná zložka gramotnosti.


písmeno − litera, graféma – znak abecedy, jednotlivý grafický znak písma; jednotka grafickej sústavy.

 :: abeceda, písmeno (lingvistika), písmeno (matematika), sústava grafická, veličina.


písmeno (lingvistika) – základná jednotka písomného systému na zachytenie hlások, korešpondujúcich s fonémou (237;158).


písmeno (matematika) − sa používa o. i. na označovanie matematických objektov, netreba preto vidieť v každom písmene premennú.

Písmenom možno označiť aj neexistujúci matematický objekt. Ak nezdôrazníme, že výsledky, ktoré získame, budú platiť len za predpokladu existencie príslušného objektu, môžeme sa dostať na scestie a „odvodiť“ neplatné vety.

Existencia písmena (symbolu) matematického objektu nezaručuje existenciu ním označeného matematického objektu (cf 487;24).


písmo – sústava grafických znakov na zaznamenávanie hovorených jazykových prejavov (na zachytenie a vyjadrenie hlások; grafické (ryté, maľované, kreslené, tlačené, razené, písané a i.) znaky pre trvalé zachytenie vysloveného, mysleného alebo vymysleného slova, vety (prípadne aj hlásky a slabiky). Túto sústavu prijíma vymedzená skupina ľudstva pre trvalé zachytenie ľudskej reči.

Rozvoj písma okolo 3500 pr. n. l., ku ktorému došlo v Sumeri, vyznačuje prechod medzi prehistóriou a históriou. Najstaršie písmo bolo obrázkové, pričom vývoj postupoval od lineárneho znázornenia predmetu cez slovné obrázkové písmo, kde znak predstavoval konkrétny pojem (klinové písmo, hieroglyfy, čínske písmo), až po fonetické obrázkové písmo so znakmi pre konkrétne i abstraktné pojmy. V ďalšom vývoji vznikali hláskové písma so znakmi pre jednotlivé hlásky (latinka) alebo slabiky (arabské písmo).

 :: abeceda, písmeno, písmo (Čejka, M.), písmo Braillovo, písmo notové, prameň historický písomný, sústava grafická, vznik písma.


písmo (Čejka, M.) − systém extrakorporálneho ukladania informácií (sústava ukladania informácií mimo ľudského tela), ktorý si človek vytvoril ako pomocný systém podpory procesu svojho vývinu (cf 462;5).


písmo Braillovo [brajovo]

 – slepecké písmo – hmatová abeceda, tvorená sústavou hmatom čitateľných vypuklých bodov písmových znakov.

 :: kód (informatika).


písmo notové – súbor grafických znakov, skratiek, značiek a slovných výrazov používaných na zaznamenávanie hudby (hudobnej myšlienky, melódie, hudobnej skladby).

 :: hudba.


písomnosť – niečo napísané ako listina, doklad ap. (496;479).


Pišút, Peter (1966 Bratislava – ) – slovenský geograf a geoekológ, vedecky sa zameriavajúci na paleoekológiu riečnych nív, analýzu historických máp, pedogeografiu, biomonitoring a sukcesiu lužných lesov.

 – D: Deštrukcia Petržalky v 2. polovici 18. storočia laterálnou eróziou Dunaja, 1993; (spolu s E. Uherčíkovou) Možnosti renaturácie lužných lesov v inundačnom území Dunaja z hľadiska súčasných perspektív prirodzenej obnovy, 1993; Meandrovanie Dunaja pri Bodíkoch pred zmenou charakteru riečiska v 18. storočí, 1995; Zmena bratislavského Dunaja podľa historických máp, 1997; Starobylé toponymá na Podunajskej nížine a historický výskum riečisk, 1997; (spolu s E. Uherčíkovou) A contribution to the knowledge of floodplain forest succession in Bratislava, 2000; Channel evolution of the pre-channelized Danube River in Bratislava, Slovakia (1712 – 1886), 2002; Najstaršie mapky bratislavského Ružinova zo 16. storočia, 2004; Z najstaršej prírodnej histórie Mostnej nivy a Auparku, 2004; (s kol.) Vývoj koryta Váhu pri Leopoldove v 17. – 20. storočí a odozva rieky na zásahy človeka, 2016; Changes in the Danube riverbed from Bratislava to Komárno in the period prior to its regulation for medium water (1886 – 1896), 2006; Evolution of meandering Lower Morava River (W Slovakia) during the first half of the 20th Century, 2006; (solu s G. Timárom) História územia ostrova Kopáč, 2007; Endangerment of the village Čunovo (Slovakia) by lateral erosion of the Danube River in the 18th Century, 2008; (spolu I. Tomčíkovou) Rekonštrukcia vývoja Smrečianky v jej odozvovej zóne podľa historických máp, 2008; (spolu s E. Břízovou, T. Čejkom, R. Pipíkom) Paleofloristic and paleofaunistic analysis of Dudváh River oxbow and implication for Late Holocene paleoenvironmental development of the Žitný ostrov Island (SW Slovakia), 2010; (spolu s M. Michalkovou) Fluvial system of the Váh River (Slovakia) on earlier historical maps, 2010; (spolu G. Timárom a Ľ. Vidličkom) Šúrsky les a Panónsky háj na starších mapách, 2010; (spolu s T. Čejkom) Keď rieky väznil ľad. Príbeh „bežnej“ dunajskej povodne obdobia Malej doby ľadovej, 2011; (spolu s J. Procházkom) Human modifications of meandering Váh River at the Leopoldov fortress (Slovakia) in the 18th Century, 2013; Fluviolitina alias Riečna krajina na historických rukopisných mapách: latinsko-slovenský slovník, 2019; (spolu s T. Čejkom, M. Miklovičom, R. Kohilovou a E. Uherčíkovou) Paleozáznam mäkkýšov ako prameň pre poznanie vývoja aluviálnej krajiny Dunaja v Devínskej bráne, 2021.

 :: geoekológia, geografia fyzická.


pitva − obdukcia, sekcia, autopsia − medicínske alebo veterinárne úkony rozdeľovania mŕtveho tela odborným špecialistom s cieľom určiť príčinu smrti daného človeka alebo zvieraťa alebo pochopiť tvar a funkciu jednotlivých orgánov a ich sústav. Pitva je základný zdroj poznatkov o stavbe ľudského i zvieracieho tela.

 :: anatómia, medicína.


plagiát lat. – napodobenina alebo kópia vydávaná za originál.

 :: plagiát (Zákon 618 zo 4. decembra 2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)).


plagiát (Zákon 618 zo 4. decembra 2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)) – dokument, ktorého obsah vytvoril autor prebratím výsledkov práce (myšlienok) iného autora a ich prezentovaním ako vlastnej práce / myšlienok. Ten, kto sa dopúšťa plagiátorstva, porušuje etické pravidlá a zákony SR.


plán1 lat. − významový útvar, spočívajúci v zámere, úmysle, predstave o niečom; rozvrh, program niečoho.

 :: koncepcia, návrh.


plán2 lat. − jedna zo stránok, zložiek celku.

 :: plán jazykový.


plán jazykový – plán jazyka – jedna zo stránok, zložiek rovín jazyka.

 :: rovina jazyková.


Planck, Max Karl Ernst Ludwig (23. 4. 1858 Kiel – 4. 10. 1947 Göttingen) – nemecký teoretický fyzik, ktorý prišiel „s hypotézou, podľa ktorej zdroje vyžarujú svetlo nespojito, v kvantách, pričom energia každého kvanta je priamo úmerná frekvencii žiarenia. Táto hypotéza umožnila vypočítať vzťah, ktorý určuje rozdelenie energie žiarenia podľa frekvencií. To bol začiatok vzniku kvantovej mechaniky... (443;413)“, čiže Planck opustil predpoklad spojitého šírenia elektromagnetického žiarenia.

Planck sa venoval termodynamike, objavil zákon tepelného vyžarovania absolútne čierneho telesa. V roku 1900 zaviedol pojem kvanta: Planck „vyslovil hypotézu, podľa ktorej zmeny energie ΔE elektromagnetického poľa nemôžu byť ľubovoľne malé. Planck tvrdil, že zmeny sa môžu diať iba po konečných, elementárnych množstvách, vyjadrených súčinom frekvencie elektromagnetickej vlny f a konštanty, ktorú označil písmenom h: ΔE = hf, ktorá bola neskôr po ňom pomenovaná. Predstavy o spojitých (ľubovoľne malých) zmenách nie iba energie elektromagnetického poľa, ale aj iných fyzikálnych veličín začali strácať na opodstatnení a začalo obdobie, v ktorom získavala stále silnejšiu pozíciu tzv. ‚kvantová fyzika‘“ (491;1).

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1918).

 − D: Über den zweiten Hauptsatz der mechanischen Wärmetheorie, 1879; Gleichgewichtszustände isotroper Körper, 1880; Das Prinzip der Erhaltung der Energie, 1887, 5. A. 1925; Über das Prinzip der Vermehrung der Entropie, 1887 ff.; Heinrich Rudolf Hertz, 1894, Vorlesungen über Thermodynamik, 1897, 9. A. 1930; Vorlesungen über die Theorie der Wärmestrahlung, 1906, 5. A. 1923; Acht Vorlesungen über theoretische Physik, 1909; Die Einheit des physikalischen Weltbildes, 1909; Die Stellung der neueren Physik zur mechanischen Naturanschauung, 1910; Neue Bahnen der physikalischen Erkenntnis, 1913, 3. A. 1923; Dynamische und statistische Gesetzmäßigkeit, 1914; Einführung in die allgemeine Mechanik, 1916, 5. A. 1937; Einführung in die Mechanik der deformierbaren Körper, 1913, 3. A. 1931; Das Wesen des Lichts, 1919, 2. A. 1920; Die Entstehung und bisherige Entwicklung der Quantentheorie, 1920, 2. A. 1922; Physikalische Rundblicke, Gesammelte Vorträge und Aufsätze, 1922; Einführung in die Theorie der Elektrizität und des Magnetismus, 1922, 3. A. 1937; Kausalgesetz und Willensfreiheit, 1923; Vom Relativen zum Absoluten, 1925; Physikalische Gesetzlichkeit im Lichte neuerer Forschung, 1926; Einführung in die theoretische Optik, 1927, 2. A. 1931; Das Weltbild der neuen Physik, 1927, 10. A. 1947; Einführung in die Theorie der Wärme, 1930; Positivismus und reale Außenwelt, 1931; Der Kausalbegriff in der Physik, 1932, 3. A. 1941; Wege zur physikalischen Erkenntnis (erw. Neuausgabe der Physikalischen Rundblicke), 1933, 4. A. 1944; Die Physik im Kampf um die Weltanschauung, 1935, 4. A. 1945; Vom Wesen der Willensfreiheit, 1936, 4. A. 1945; Religion und Naturwissenschaft, 1937, 10. A, 1947; Determinismus oder Indeterminismus?, 1938; Scheinprobleme der Wissenschaft, 1942; Sinn und Grenzen der exakten Wissenschaft, 1942, 2. A. 1947; Wissenschaftliche Selbstbiographie, 1948; Erinnerungen I, 1948; Akademie-Ansprachen, hrsg. von der Deutschen Akademie der Wissenschaften, Berlin, 1949.

 :: fyzika, fyzika kvantová.


planéta gr. – obežnica – teleso, ktoré obieha okolo Slnka po takmer kruhovej dráhe.

 :: astronómia, magnetosféra (astronómia), Zem.


planetológia gr. − planetárna astronómia, ktorej predmetom sú planéty a planetárne sústavy z fyzikálneho, astronomického, geologického a chemického hľadiska.

Za súčasť planetológie sa považujú aj geovedy, napríklad preto, lebo sopečná činnosť sa vyskytuje aj na iných planétach.

 :: atmosféra telesa kozmického.


planimetria gr. − časť geometrie, ktorej predmetom sú rovinné (dvojrozmerné) geometrické útvary alebo vlastnosti geometrických geometrických útvarov v rovine.

 :: matematika, obrazec (planimetria), trigonometria.


plášť zemský – hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme.


platba – úhrada – prevod finančných prostriedkov.

 :: financie, platenie, platiteľ, príjemca platby.


platenie – dávanie napr. peňazí za nejakú hodnotu. Prostriedkom na platenie je platidlo.

 :: ekonomika, príjemca platby.


platidlo – prostriedok na platenie, napr. peniaz.

Zákonným platidlom sú peniaze.


platiteľ – fyzická osoba alebo právnická osoba realizujúca platbu.


platňa tektonická – litosférická platňa – mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa.

:: Zem.


platnosť normy právnej – okamih, ktorým sa právna norma stáva súčasťou platného systému práva.

 :: právo.


plazma lat. < gr. πλάσμα – utvárajúcno zahrnujúce tvorenie a/alebo plastický útvar, výtvor, v starom Grécku najmä z hliny alebo vosku.

Termín plazma sa od roku 1845 používa na označenie tekutej zložky krvi a od r. 1928 na označenie ionizovaného plynu (pozri plazma (fyzika).

 :: plazma (fyzika).


plazma (fyzika) – štvrté skupenstvo hmoty tvoriace súčasť predmetu fyziky plazmy a predmetu magnetohydrodynamiky a pozostávajúce zo súboru veľkého počtu častíc bez pevnej vzájomnej väzby, z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj, pričom v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. V plazme môžu vedľa seba jestvovať atómové jadrá a elektróny, pričom celá sústava je navonok elektroneutrálna.

Plazma vzniká ionizáciou plynov pri vysokej teplote alebo elektrickým výbojom (bleskom).

Termín plazma zaviedol v roku 1928 I. Langmuir a označil ním vnútornú časť elektrického výboja, na ktorú nemajú vplyv steny a elektródy výbojky (cf 869;9).

Väčšina hmoty vo vesmíre je v stave plazmy.

Magnetohydrodynamika skúma správanie plazmy v magnetickom poli podľa hydrodynamických zákonov a zákonov elektrického poľa (cf 125;276, 97;354, 475).

 :: fyzika, látka (fyzika), plazma.


pletenie − vyhotovovanie ohybného materiálu prevliekaním.


pletivo − 1. materiál používaný na pletenie; 2. výrobok zhotovený prepletaním alebo pletením ohybného materiálu, napr. sieť.


plodina poľnohospodárska – rastlina, ktorú zámerne množíme, ošetrujeme, kultivujeme, zbierame s cieľom získať kvalitnú organickú hmotu najmä pre potreby výživy a kŕmenia zvierat a obživy človeka.

 :: poľnohospodárstvo.


plocha − dvojrozmerný útvar: podľa Euklida to, čo má len dĺžku a šírku, napríklad povrch.

 :: obsah plošný, plocha guľová, plocha lomná, plocha odrazová, plocha rovná, podklad, priesečník, škára základová.


plocha guľová (optika) − lomná alebo odrazová plocha, ktorá je časťou gule.


plocha lomná − plocha spôsobujúca lom.


plocha odrazná (optika) − plocha, na ktorej nastáva odraz svetla.


plocha odrazová − plocha dávajúca lúču, zvukovej vlne atď. po ich dopade na ňu iný smer.


plocha rovná − plochá plocha, t. j. taká, ktorá nemá ani vyvýšeniny ani priehlbiny.


plotter angl. p. zapisovač súradnicový.


pluh − stroj na základné spracovanie pôdy, ktorého účelom je otočiť, prekypriť, prevzdušniť, premiešať a premiestniť ornicu.

Pluh sa skladá z týchto častí:

    • hlavné − pracovné časti pluhu
      • orbové teleso
      • predplužok
      • krájadlo
      • podryvák
    • pomocné časti pluhu
      • rám
      • záves
      • nastavovací mechanizmus
      • istiaci mechanizmus

 :: lemeš, poľnohospodárstvo.


plurál lat. – množné číslo.

 :: lingvistika.


plyn − látka bez objemovej a tvarovej stálosti.

„Plyny sú pri normálnom tlaku a teplote dobrými izolantmi. Zmenou podmienok plynného prostredia, napr. zahrievaním alebo intenzívnym ultrafialovým, röntgenovým, rádioaktívnym a iným žiarením sa však ich elektrická vodivosť zväčšuje (127;126).

 :: látka plynná, plyn ionizovaný, plynárenstvo.


plyn ionizovaný – plyn, obsahujúci ióny a voľné elektróny.

 :: fyzika, plyn.


plynárenstvo − plynárstvo − priemyselná výroba plynu, jeho rozvod, skladovanie, distribúcia a využívanie.


Pobrežie Slonoviny − krajina v západnej Afrike pri Guinejskom zálive.

 – I: Pobrežie Slonoviny, in: Wikipédia.

 :: geografia.


pocit (psychológia) – elementárny psychický jav utvárajúci sa pociťovaním; významový útvar tvorený elementárnou formou reprezentácie jednotlivých vlastností prvkov vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, ako toho ktorého oddtieňu farby, chuti, vôni, bolesti, tvrdosti atď., a vznikajúci jednoduchým podnetom (svetelnou alebo zvukovou vlnou, tlakom, chemickým vplyvom atď.).

 :: komplex (psychológia).


pociťovanie (psychológia) − najnižší poznávací proces spočívajúci v elementárnej forme uvedomovania si vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktorej výsledkom je pocit.

Rozlišuje sa:

    • zrakové pociťovanie,
    • sluchové pociťovanie,
    • čuchové pociťovanie,
    • chuťové pociťovanie,
    • hmatové pociťovanie,
    • viscerálne pociťovanie.

Fyziologickým základom pociťovania je senzorický proces.

 :: činnosť psychická.


pociťovanie zrakové (psychológia) – pociťovanie, ktorého podnetom sú  elektromagnetické vlny v dĺžke 360 až 760 nanometrov (svetelné vlny)*), a ktorého receptorom je oko, pričom najdôležitejšiu úlohu tu plní sietnica a šošovka. Svetelné vlny prechádzajú okom, dráždia sietnicu a vyvolávajú nervový vzruch, ktorý očným nervom prechádza do centra zrakového pociťovania v mozgovej kôre, kde sa nervové vzruchy menia na pocity tvarov, obrysov, veľkosti, vzdialenosti, farby a pohybu.


počet (matematika)1 − číslo udávajúce, koľko má súbor prvkov.

Počet sa vyjadruje číslovkou.


počet (matematika)2 − kalkul − časť matematiky alebo matematický odbor, napr. diferenciálny počet.

 :: počet diferenciálny, počet diferenciálny (Newton, I.), počet integrálny, počet tenzorový, počet variačný, počet vektorový.


počet diferenciálny − matematický odbor tvoriaci súčasť matematickej analýzy, ktorého predmetom je zisťovanie rýchlosti, zrýchlenia, sily, výkonu v danom okamihu, čiže zisťovanie ich okamžitej hodnoty a ktorý sa opiera o pojem derivácie a o pojem diferenciálu.

Tento odbor ako ucelenú matematickú teóriu vytvorili v druhej polovici 17. storočia nezávisle od seba I. Newton a G. W. Leibniz.

 :: matematika, počet diferenciálny (Newton, I.), počet integrálny.


počet diferenciálny (Newton, I.) − matematický nástroj na riešenie úlohy vypočítať dráhu telesa podrobeného vonkajším silám (zdroj obr. a nasl. textu 142;36an.):


Derivácia funkcie y = f (x) v bode o súradnici A.


Pre veľmi malé a zmenšujúce sa Δt0 sa podiel Δy0Δt0 blíži k smernici dotyčnice u (t. j. k tg α, kde α je uhol, ktorý zviera dotyčnica u s osou t v bode o súradnici A), ktorá je geometrickým znázornením derivácie funkcie y = f (t) podľa t v uvažovanom bode.

Newton zaviedol diferenciálny počet na určenie veľmi malých zmien hodnôt nejakej matematickej funkcie spôsobených veľmi malou zmenou jej argumentu. Keď funkcia y = f (t) má v bode t = t0 hodnotu y0, platí y0 = f (t0). Tá istá funkcia má v bode argumentu t0 + Δt0 hodnotu y0 + Δy0 = f (t0 + Δt0). Pri zmenšovaní Δt0 sa bude meniť aj Δy0 a podiel Δy0Δt0 . Keď Δt0 bude veľmi blízke nule (to znamená menšie ako ľubovoľne malé dané kladné číslo) a uvedený podiel bude mať stále konečnú hodnotu, hovoríme, že tento podiel má limitu, ktorú označujeme symbolom dydt a matematicky vyjadrujeme výrazom dydt=lim∆t=0∆y∆t, ktorý čítame: „derivácia funkcie y podľa premennej t sa rovná limite podielu prírastku funkcie Δy a prírastku nezávisle premennej Δt, keď sa Δt blíži k nule.

Vo fyzike možno akúkoľvek závislosť dvoch veličín vyjadriť matematickou funkciou a počítať jej deriváciu (ak derivácia jestvuje). Keď premenná t znamená čas a y dráhu telesa prejdenú za tento čas, nazývame rovnicu y = f (t) rovnicou dráhy. Derivácia v=dydtmá fyzikálny význam rýchlosti a derivácia rýchlosti má význam zrýchlenia a=dvdt. Množstvo pohybu G (t. j. hybnosť) definoval Newton výrazom G = mv, kde m je množstvo hmoty (hmotnosť). Silu P definoval ako deriváciu hybnosti podľa času P=dGdt, kde sila i hybnosť môžu byť funkcie polohy y a času t, t. j. P = P(y, t) a G = (y, t). Keď poznáme silu ako funkciu polohy a času, ako je to napríklad pri gravitačnej sile, môžeme Newtonovu rovnicu sily použiť na výpočet dráhy telesa podrobeného tejto sile. Rovnice, v ktorých sa vyskytujú derivácie neznámej funkcie, nazývame diferenciálnymi. Diferenciálne rovnice, v ktorých sa vyskytujú derivácie podľa viacerých premenných (napríklad podľa času i polohových súradníc), nazývame parciálne. Pre pohyby zložitejších sústav možno zostaviť niekoľko diferenciálnych rovníc a riešiť všetky spoločne ako sústavu rovníc.

Príkladom riešenia fyzikálneho problému pomocou sústavy diferenciálnych rovníc môže byť výpočet zatmenia Slnka alebo Mesiaca.


počet infinitezimálny – diferenciálny a integrálny počet.

 :: Kuzánsky, M. 


počet integrálny – disciplína matematickej analýzy, ktorej predmetom je akumulácia veličín.

 :: matematika, počet diferenciálny.


počet tenzorový – časť matematiky, ktorá pri svojej práci používa tenzory.


počet variačný − matematická disciplína, ktorej predmetom sú lokálne extrémy funkcionálov.

 :: matematika.


počet vektorový – odvetvie matematiky, ktorého predmetom je počítanie s vektormi.

Vektorový počet sa delí na časti:

    • vektorová algebra,
    • vektorová analýza.

Takmer súčasnú podobu dal vektorovému počtu koncom 19. storočia J. W. Gibbs.

 :: vektor (matematika).


početnosť – číslo, určujúce koľko ráz sa stala nejaká udalosť.

Napr. hodíme desať ráz hracou kockou a padnú čísla 3, 2, 5, 6, 1, 3, 2, 4, 5, 1.

Početnosť padnutia čísla

1 je 2,

2 je 2,

3 je 2,

4 je 1,

5 je 2,

6 je 1.

Tieto výsledky hádzania hracou kockou možno zapísať do frekvenčnej tabuľky:


Číslo

1

2

3

4

5

6

Početnosť

2

2

2

1

2

1


Hodenie hracou kockou sme uskutočnili n-krát, pričom n = 10; to ktoré číslo padlo g-krát, napr. číslo 4 padlo jedenkrát (g = 1). Číslo g je absolútna početnosť.

Podiel absolútnej početnosti a počtu všetkých hodov kocky je relatívna početnosť Hn, napr. relatívna početnosť padnutia čísla 4 je 



Relatívna početnosť určitého javu sa blíži pravdepodobnosti w, že daný jav nastane, ak uskutočníme dostatočné množstvo pokusov. Platí 

 :: frekvencia (fyzika), matematika, početnosť (štatistika), početnosť relatívna, štatistika, teória pravdepodobnosti.


početnosť (štatistika) – počet jedincov alebo prípadov, ktoré majú určitú vlastnosť, počet prípadov zahrnutých do tej či onej skupiny (triedy) vzniknutej pri triedení štatistických údajov.


početnosť relatívna – Hn – podiel počtu javov g, ktoré nastali pri pokusoch uskutočnených n-krát:


počítač – zariadenie na spracovanie dát, ktoré umožňuje uskutočniť postupnosť aritmetických a logických operácií podľa programu, pričom automatizáciu výpočtového procesu umožňuje pamäť počítača.

Hlavnými časťami počítača sú:

Počítač je celok postavený na modulárnom (stavebnicovom) princípe, kde jednotlivé funkčné moduly možno meniť. Základným modulom každého počítača je základná doska.

 :: doska základná, informatika, počítač (kognitivizmus), procesor (informatika), program (informatika), prostriedok poznania, sieť počítačová, systém počítačový, technika výpočtová, veda o počítačoch, výkon počítača, zapisovač súradnicový.


počítač osobný − počítač určený pre osobné používanie, pre používanie jednotlivcom. Označenie PC (Personal Computer) sa začalo používať v súvislosti s prvým osobným počítačom firmy IBM v roku 1981 – IBM PC.


počítanie − empiricko-matematická operácia vyrastajúca z enumerácie a spočívajúca v zisťovaní počtu alebo množstva, počítaním sa dá zistiť množstvo alebo počet individuálnych prvkov nejakého súboru predmetov, ktoré majú aspoň jednu spoločnú vlastnosť. Počítaním sa súbor charakterizuje kvantitatívne: zisťuje sa nielen to, ktoré individuálne prvky sa nachádzajú v súbore, ale aj koľko ich je (dnes v škole chýba toľko žiakov, koľko je prstov na ruke).

Počítanie sa na rozdiel od enumerácie, ktorá sa môže vzťahovať len na jeden súbor objektov, vzťahuje aspoň na dva súbory objektov, ktoré sa uvádzajú do vzájomne jednoznačného vzťahu. Ak porovnáme daný súbor predmetov s nejakým iným ľubovoľným súborom predmetov, môžeme prostým priradením ich prvkov zistiť, či tieto súbory majú rovnaký počet prvkov, alebo či jeden z nich je početnejší, prípadne menej početný ako ten druhý (počet kontinentov je väčší než počet prstov na ruke).

Dôležitou fázou vo vývine operácie počítania bolo vyčlenenie určitých zvláštnych súborov rovnorodých predmetov, najprv prstov rúk a nôh, neskôr kamienkov, uzlov, vetvičiek, zárezov atď., ktoré slúžili ako istý všeobecný ekvivalent pre všetky ostatné počítané súbory objektov. Napokon sa už počítaný súbor objektov zobrazuje na množinu čísel ako špecifických matematických objektov (odlíšených od konkrétnych vlastností predmetov, s ktorými človek narába v predmetnej činnosti), a to na množinu celých nezáporných čísel.

Počítanie je východisková forma kvantifikácie.  Počítaním získavame najzákladnejšie kvantitatívne údaje o skúmaných objektoch.

Keďže počítanie je vonkajšou a tým mechanickou záležitosťou, objavila sa možnosť vynájsť stroje, ktoré vykonávajú aritmetické operácie.

Počítanie je východiskovou formou kvantifikácie (cf 69;162, 163, 164).


počtový − súvisiaci s počtom.

 :: matematika.


podčiarkovník − grafický znak v podobe krátkej vodorovnej čiary umiestnenej v spodnej časti riadka _. Podčiarkovník sa používa na oddelenie dvoch slov, ktoré nemôžeme oddeliť medzerou, a ktorý je často aj súčasťou e-mailových adries.


podhorie – miesto pod horami, napr. pozdĺž východných svahov Malých Karpát, kde sa o. i. juhovýchodne od Svätého Jura rozprestiera svätojurský Šúr.


podiel (matematika) – výsledok delenia.

 :: pomer (matematika).


podklad − vrstva alebo plocha, ktorá je pod niečím alebo na ktorej niečo je.


podlažie –  jednoúrovňová časť budovy medzi podlahou a povalou.


podmet – subjekt – „základný vetný člen dvojčlennej vety, ktorý je nadradený slovesu v určitom tvare: žiak píše (5;118)“.

 :: lingvistika, podmet (Aristoteles).


podmnožina – časť množiny.

 :: množina základná.


podnik – základná forma organizácie výroby, obchodu a služieb v hospodárskych sústavách založených na tovarovo-peňažných vzťahoch v podobe ekonomicko-právneho subjektu. Podnik je trvalá organizácia.

 :: ekonómia, ekonomika, firma (ekonómia), odvetvie hospodárstva národného, podnik obchodný, právo.


podnik obchodný – subjekt (podľa európskeho práva) alebo akákoľvek entita vykonávajúca obchodnú činnosť bez ohľadu na jeho/jej právnu formu.

 :: ekonómia, ekonomika, firma (ekonómia), právo.


podnikanie (ekonómia) − vykonávanie ekonomickej činnosti.

 :: ekonomika, podnikanie elektronické, podnikateľ, predmet podnikania, predmet podnikania (právo), zisk (ekonómia).


podnikanie elektronické − podnikanie v elektronickej forme, čiže s využívaním elektronických kanálov, najmä Internetu, tvorené týmito procesmi alebo zložkami:

    • elektronické založenie podnikateľského subjektu,
    • elektronická banka,
    • elektronický obchod,
    • webová stránka,
    • elektronické účtovníctvo,
    • e-Government,
    • e-podpis.

 :: ekonómia, ekonomika, ekonomika digitálna, elektronika.


podnikateľ – osoba, ktorá sa sústavne a samostatne venuje ekonomickej činnosti, podnikaniu.

Podľa 391;196 je podnikateľ „fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva sústavnú zárobkovú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, je zapísaná v obchodnom registri, alebo podniká iba na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (napr. audítor), alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.“

 :: právo.


podobnosť (geometria) – zobrazenie zložené z rovnoľahlosti a zhodnosti (168;76).


podozrivý (právo) – osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu.


podráždenie (biológia) − reakcia živej hmoty na pôsobenie podnetu.


podstata atómu – „spôsob zjednotenia jeho jadra a elektrónového obalu; má povahu elektromagnetickej interakcie medzi jadrom atómu a elektrónovým obalom“ (450;71).

Významovým útvarom reprezentujúcim podstatu atómu je najmä pojem atómu.


podstava − plochá základňa, na ktorej niečo stojí.

 :: podstava (geometria).


podstava (geometria) − spodná alebo vrchná plocha telesa.


podsústava (geomorfológia) – podsystém – jednotka druhej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení povrchu Zeme v podobe, v akej sa toto členenie obvykle uplatňuje na Slovensku. Nadradenou jednotkou je sústava, podradenou provincia.

Podsústavu tvorí rozsiahlejšie horstvo alebo nížina, na rozdiel od geomorfologickej sústavy je tak vymedzenie viac orografické ako geologické. Podsústava zodpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky.

Príklady: Alpy, Karpaty, Panónska panva (zdroj: Podsústava (geomorfológia), in: Wikipédia (24. 2. 2021)).

 :: členenie geomorfologické.


Podunajská nížina – geomorfologická oblasť tvoriaca súčasť subprovincie Malá dunajská kotlina na juhozápadnom Slovensku, najúrodnejšie územie Slovenska, zahrnujúce Žitný ostrov. Geologicky ju charakterizujeme ako neogénnu panvu s pokrovmi spraše a riečnych sedimentov.

Podunajská nížina sa člení na dva geomorfologické celky:

 :: Slovensko.


Podunajská rovina – juhozápadná časť Podunajskej nížiny tvorená krajinným celkom na nivách Dunaja a Váhu a zaberajúca 3 500 km2.

 :: Slovensko, Šúr.


Podunajsko − územie ležiace v poriečí Dunaja.

 :: geografia, Podunajsko stredné.


Podunajsko stredné – územie niekdajšej rímskej provincie Panónie, cez západnú časť ktorého viedla „jantárová cesta“, ktorá spájala dnešné slovenské, české a poľské územia územia s rímskym svetom. Predrímske osídlenie pozostávalo z ilýrskych a keltských kmeňov, medzi ktorými dochádzalo k vzájomnému miešaniu. Obyvateľstvo na tomto území, najmä jeho keltská časť, dosiahlo už pred príchodom Rimanov značný stupeň hospodárskeho rozvoja (803;285).

V rímskej dobe patrilo ku kľúčovým regiónom stredného Podunajska Pohronie.

 :: história, Slovensko.


podvečer – časť dňa medzi popoludním a večerom, súmrak, doba od západu slnka po úplné zotmenie.


podzákladie – pevná časť zemského povrchu, ktorá sa plochou základovej škáry stretáva so základmi.

 :: stavebníctvo.


poetika gr. − 1. časť literárnej vedy, ktorej predmetom je stavba a tvar literárneho diela.

2. súhrn umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl určitého smeru, autora al. literárneho diela; spôsob básnickej tvorby charakteristický pre určitú epochu, básnickú školu al. básnika.

 :: aliterácia (poetika), poézia, verzológia.


poetika literárnovedná – časť literárnej vedy, ktorej predmetom je stavba a tvar literárneho diela; zaoberá sa „širšími súvislosťami funkcií básnického jazyka, resp. teórie poetickej reči a problematikou výstavby literárneho diela z hľadiska motívu, sujetu a jeho rozvíjania, kategórie času, obsahovej a formálnej stránky kompozície, zmyslovo-estetického a jazykového charakteru postáv, úlohy dialogickej a monologickej reči a ich vzájomných vzťahov v prepojení na žánrové, štruktúrne a hodnotové stránky literárneho diela" (623;177).

Súčasťou literárnovednej poetiky je historická poetika, literárnovedná štylistika...

 :: veda literárna.


poézia gr. – literárna forma, ktorou sa realizuje lyrika.

 :: teória literatúry.


poháňanie − hnanie − uvádzanie do pohybu alebo činnosti, udržovanie v pohybe alebo v činnosti.


pohľadávka – právny nárok voči nejakej osobe alebo organizácii, napr. voči dlžníkovi.

 :: cesia, právo, veriteľ.


pohlavie − angl. sex – 1. súbor vlastností odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích); 2. súhrn ženských alebo mužských jedincov.

Fyzické vzťahy medzi pohlaviami sú pohlavnosť.

 :: pohlavie človeka.


pohlavie človeka – biologická danosť človeka, bytie ženou, alebo mužom z anatomického hľadiska.

 :: pohlavie.


pohlavnosť − sexualita, sexuálnosť − fyzické vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život.


pohltivosť – schopnosť telesa pohlcovať energiu; je to pomer pohltenej energie Eabs a celkovej dopadajúcej energie E, čo možno vyjadriť vzorcom

               

Pre absolútne čierne teleso platí α = 1.

:: energia, fyzika.


pohon − spôsob prenosu energie z hnacieho stroja (motora) na poháňaný stroj (442;343).

 :: technika.


pohrebníctvo − činnosť pochovávania, spopolňovania, konzervovania a balzamovania ľudských pozostatkov a prevádzkovanie pohrebísk a krematórií.


pohyb (fyzika) – skutočnosť, že fyzikálne objekty jednak neustále menia v čase svoju polohu vzhľadom k určitému telesu, jednak sa stále menia ich vlastnosti a stavy, čo sa môže odohrávať vo vnútornej štruktúre látok a polí.

 :: energia kinetická, fyzika, mechanika klasická, mechanika teoretická, pohyb, in: Hlavná časť, pohyb (fyzika súčasná), pohyb mechanický, pohyb periodický, pohyb priamočiary, pohyb priamočiary rovnomerný, pohyb relatívny (Newton, I.), pohyb Slnka, pohyb telesa, pohyb Zeme, rýchlosť (fyzika), zákon pohybový, zákony pohybové Newtonové.


pohyb (fyzika súčasná) – zmena vôbec: pohyb elementárnych častíc, pohyb atómov, pohyb molekúl, premiestňovanie makroskopických telies, rozpínanie sa galaxií...

 :: fyzika súčasná, pohyb (fyzika).


pohyb hviezdy vlastný – zmeny súradníc hviezdy na nebeskej sfére spôsobené vzájomným pohybom hviezd a slnečnej sústavy.

 :: astronómia, pohyb (fyzika).


pohyb kmitavý − kmitanie, oscilácia − striedavé vychyľovanie sa telesa alebo hmotného bodu z rovnovážnej polohy v rôznych smeroch, pričom rovnovážnou polohou je miesto, v ktorom sú výslednice všetkých vonkajších síl a výslednice všetkých momentov týchto síl nulové. Kmitanie môže byť mechanickej alebo nemechanickej povahy. Kmitajúca sústava sa nazýva oscilátor.

 :: fyzika, pohyb (fyzika).


pohyb krivočiary – pohyb po krivke.

Špeciálnym druhom krivočiareho pohybu je pohyb po kružnici.

 :: pohyb (fyzika).


pohyb mechanický – najjednoduchší fyzikálny pohyb spočívajúci v zmenách vzájomného priestorového rozloženia telies vzhľadom k zvolenej vzťažnej sústave. Mechanický pohyb telesa je zmena polohy telesa v čase. Teleso sa pohybuje, ak jeho poloha je v rôznych časových okamihoch rôzna. Poloha telesa sa vždy vzťahuje na určité konkrétne vzťažné teleso a s ním spojenú vzťažnú sústavu: mechanický pohyb je pohyb jedného telesa voči inému telu zvanému vzťažné teleso. Podľa voľby vzťažného telesa sa javí pohyb sledovaného telesa rôzne; hovoríme, že pohyb je relatívny.

Podľa trajektórie, ktorú teleso počas svojho pohybu opisuje, pohyby rozdeľujeme na:

 :: bod hmotný, fyzika, kinematika, mechanika, pohyb (fyzika), trajektória.


pohyb organizmu živého – zabezpečujúcno možnosti aktívnej interakcie organizmu s prostredím, ktoré ho obklopuje, najmä jeho premiestňovanie, rast, kontrakcie atď.

 :: biológia, organizmus živý, pohyb in: Hlavná časť.


pohyb periodický – pravidelný pohyb – pohyb, ktorý sa opakuje v pravidelných obdobiach, pravidelne sa opakujúci pohyb, pohyb, objavujúci sa v periódach.

 :: pohyb, pohyb (fyzika).


pohyb po kružnici − krivočiary pohyb, ktorého trajektóriou je kružnica.

 :: pohyb mechanický.


pohyb priamočiary − pohyb, ktorý nemení svoj smer; pohyb bodu po priamke alebo pohyb telesa, ktorého body sa pohybujú po rovnobežkách.

 :: fyzika, pohyb mechanický, pohyb priamočiary rovnomerný.


pohyb priamočiary rovnomerný − pohyb, ktorý nemení svoj smer ani rýchlosť.

 :: fyzika, pohyb priamočiary.


pohyb relatívny (Newton, I.) – premiestnenie telesa z jedného relatívneho miesta na iné relatívne miesto.

 :: fyzika, Newton, I..


pohyb riadený (joga) – pohyb niektorou pohybujúcou sa časťou tela, ktorý vykonávame tak, že ho súbežne s vykonávaním aj vnímame, čo je možné vtedy, keď ho napr. v určitom kĺbe dokážeme vykonávať 5 až 15 sekúnd: vtedy sme schopní „v každom okamihu si uvedomovať polohu končatiny a všetky pocity, ktoré v pohybujúcej sa časti tela vznikajú. Dôležitá je predovšetkým bolesť. Jej náznak velí, aby sme v pohybe ďalej nepokračovali. (...) Riadeným pohybom vykonávame prípravné jogové cviky a taktiež pohyb v dynamickej fáze polohy, čiže pri jej zaujímaní a pri jej ukončovaní (376;21)“.

 :: joga.


pohyb Slnka – relatívny pohyb Slnka vzhľadom na miestny štandard pokoja alebo na určitý súbor hviezd alebo objektov.

 :: astronómia.


pohyb telesa − zmena polohy telesa vzhľadom k iným telesám tvoriacim vzťažnú sústavu.

 :: fyzika, pohyb telesa mechanický, zákon pohybový.


pohyb telesa mechanický – zmena polohy telesa v čase. Teleso sa pohybuje, ak jeho poloha je v rôznych časových okamihoch rôzna.

 :: fyzika.


pohyb translačný (fyzika) − posuvný pohyb čiže pohyb, pri ktorom spojnica ľubovoľných dvoch bodov telesa zachováva svoj smer. To znamená, že všetky body telesa v rovnakých časových intervaloch sa posunú o rovnakú hodnotu v tom istom smere; všetky jeho body sa pohybujú rovnakými strednými a okamžitými rýchlosťami. Vo všeobecnosti sa hodnota a smer tejto rýchlosti časom menia. Následkom toho jednotlivé body translačne sa pohybujúceho telesa vytvárajú rozmanité, ale pre všetky body rovnaké pohybové krivky (21;344):

Zdroj: http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/e4/text/mechan/sust12.htm (19. 7. 2020)


pohyb Zeme – pohyb vykonávaný v priestore planétou Zem voči všetkým ostatným telesám; tvorí ho množstvo periodických a neperiodických pohybov, vykonávaných vplyvom

    • zotrvačnosti,
    • gravitácie Slnka,
    • Mesiaca,
    • planét,
    • iných telies slnečnej sústavy,
    • telies mimo slnečnej sústavy.

 :: astronómia, pohyb Zeme okolo Slnka.


pohyb Zeme okolo Slnka – obiehanie Zeme okolo Slnka po eliptickej dráhe (v rovine ekliptiky), pričom zemská os je voči kolmosti k svojej obežnej dráhe vychýlená približne o 23,5°, v dôsledku čoho dochádza k striedaniu ročných období: na pologuli, ktorá je naklonená smerom Slnku je leto, sú dlhšie a teplejšie dni, na pologuli, ktorá je odklonená od Slnka je zima, sú kratšie a chladnejšie dni.

Podľa teploty sa v miernom a polárnom pásme rozlišujú štyri ročné obdobia:

 :: astronómia, ekliptika (astronómia), rok tropický.


pochovávanie − obradné ukladanie do hrobu.

 :: pohrebníctvo.


poimenika gr. – pastorálna teológia – praktická teologická disciplína, ktorej predmetom je duchovná starostlivosť o človeka.

 :: teológia.


pojem atómu – fyzikálny pojem, tvorený významovou reprezentáciou podstaty atómu.

 :: atómu, fyzika, fyzika atómová, pojem fyzikálny.


pojem čísla – základný matematický pojem, tvorený významovou reprezentáciou podstaty čísla.

 :: matematika.


pojem fyzikálny − fyzikálny významový útvar, ktorý je výsledkom poznania podstaty fyzikálneho javu, fyzikálneho objektu, fyzikálneho vzťahu a ich vlastností.

 :: pojem, pojem atómu, fyzika.


pojem matematický − matematický významový útvar, ktorý je výsledkom poznania matematického objektu, vzťahu medzi matematickými objektmi alebo operácie s nimi.

Každý matematický pojem je závislý od iných matematických pojmov. Pomocou niekoľkých pojmov sa definuje pojem nový a tento pojem zasa pomáha definovať ďalšie.

Matematické pojmy tvoria logický systém a poznávať tento systém a porozumieť mu je je jednou z úloh štúdia matematiky (cf 426;21 − 22).

 :: definícia matematická, matematika, pojem čísla, pojem matematický elementárny, pojem zlomku, teória matematická.


pojem matematický elementárny − matematický významový útvar, ktorý nie je možné definovať pomocou iných, jednoduchších pojmov; možno ho iba charakterizovať pomocou vlastností matematického objektu, ktorý reprezentuje, napr. pojem algoritmu možno charakterizovať pomocou týchto vlastností algoritmu − elementárnosť, determinovanosť, konečnosť, rezultatívnosť a hromadnosť.

 :: matematika.


pojem zlomku – je matematický významový útvar, ktorý je výsledkom poznania zlomku a ktorý mohol vzniknúť až vtedy, keď už mali ľudia nejaké predstavy o celých číslach.

 :: pojem matematický.


pokoj (fyzika) – stav bez pohybu alebo činnosti.


pokrvný – príbuzný po krvi, taký, ktorý má spoločný rodový pôvod.


pokus – 1. úsilie dosiahnuť alebo vykonať niečo, napríklad úsilie hodením hracej kocky dosiahnuť šestku; 2. experiment – jav vyvolaný s cieľom pozorovať ho alebo skúmať jeho zákonitosti.

 :: vynachádzanie.


pokus (teória pravdepodobnosti) – uskutočnenie (realizácia, splnenie) určitého komplexu (systému) vopred stanovených (zvolených, určených) podmienok alebo pravidiel, napr. hod hracou kockou.


pokus s hádzaním kockou (teória pravdepodobnosti) – súčasť predmetu teórie pravdepodobnosti.


pokus náhodný (teória pravdepodobnosti) − niekoľkokrát za rovnakých alebo približne rovnakých podmienok opakovaná činnosť, ktorej výsledok je neistý, závislý od náhody; týmto výsledkom je jav, čiže každá skutočnosť, ktorá môže nastať pri uskutočnení daného systému podmienok.

Príklad náhodného pokusu: hod hracou kockou, uzavretie poistnej zmluvy, zavedenie nového výrobku na trh, zhotovenie výrobku...


pokyn – 1. kývnutie, posunok ako znamenie; 2. smernica, úprava, direktíva, inštrukcia.


pól (lat. polus < gr. πóλος (polos) = os, okolo ktorej sa niečo otáča, os gule alebo neba, zemská os) − miesto z istého hľadiska najvzdialenejšie alebo majúce najkrajnejšie vlastnosti; jedno z dvoch protiľahlých, opačných a podobne miest, postavení a pod.; bod, ktorý je strediskom vlastnosti alebo pôsobenia nejakého výjavu.


pól (geografia) − priesečník osi zemskej rotácie so zemskou guľou na severnej alebo na južnej pologuli.


pól severný − najsevernejšie miesto na každej planéte.


polarizácia elektrická – „objemová hustota molekulových elektrických dipólových momentov vyjadrujúca vplyv nevodivej látky na elektrické polea stupeň polarizácie dielektrika, t. j. relatívne posunutie v dielektriku prítomných viazaných nábojov v elektrickom poli“ (332;81).

 :: elektrotechnika, fyzika.


pole (fyzika) − fyzikálne pole – fyzikálny objekt, tvorený priestorom, v ktorom pôsobí fyzikálny účinok; forma hmoty sprostredkúvajúca silové pôsobenie medzi fyzikálnymi objektmi.

 :: častica poľa, pole elektrické, pole elektromagnetické, pole gravitačné, pole magnetické, veličina poľa.


pole (psychológia) – priestor, plocha, oblasť, okrsok, napr. zorné pole.


pole elektrické − priestor v okolí elektricky nabitého telesa, kde pôsobia na elektrické náboje elektrostatické sily.

 :: elektrotropizmus.


pole elektromagnetické – zvláštny stav hmoty, základnou formou existencie ktorého je najjednoduchší prípad elektromagnetickej vlny – rovinná vlna určitej frekvencie. Táto základná forma, z ktorej sa konštruujú rôzne elektromagnetické polia, je priestorovo i časovo neohraničená vlna.

Zdrojom elektromagnetického poľa je elektrický náboj.

 :: fotón (fyzika kvantová), fyzika, jav elektromagnetický, teória elektromagnetizmu.


pole gravitačné − fyzikálne silové pole, vytvárajúce sa v priestore okolo hmotných telies a sprostredkúvajúce gravitačné príťažlivé silové pôsobenie medzi hmotnými telesami. Gravitačné pole obklopuje teleso s danou hmotnosťou a prejavujú sa v ňom silové účinky na iné telesá.

Gravitačné pole je fyzikálny objekt, ktorý nie je priamo pozorovateľný.

Presnejšie: gravitačné pole je fyzikálne pole, v ktorom je veličinou poľa intenzita gravitačného poľa Kg.

 :: fyzika, interakcia (fyzika), teória gravitácie kvantová.


pole magnetické − fyzikálne pole, ktoré sprostredkúva pôsobenie magnetickej sily bez vzájomného dotyku; je v okolí magnetov. V magnetickom poli pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety i železné predmety magnetická sila označovaná Fm.

Zdrojom magnetického poľa je pohybujúci sa elektrický náboj čiže elektrický prúd. Preto ho možno pozorovať okolo elektrických vodičov, kde je zdrojom voľný elektrický prúd. V permanentných magnetoch sú zdrojom ich poľa viazané elektrické prúdy. Magnetické pole môžu vyvolať aj zmeny elektrického poľa.

Magnetické pole tvorí časť elektromagnetického poľa. Vzťah medzi magnetickým a elektrickým poľom opisujú Maxwellove rovnice.

Magnetické pole sa nachádza v okolí 

 – permanentného magnetu,

 – vodiča, cez ktorý tečie elektrický prúd.

Aj v jednom aj v druhom prípade je magnetické pole spôsobené pohybom elektrických nábojov, pričom v permanentnom magnete ide o pohyb elektrických nábojov vnútri atómov látky tohto magnetu.

 :: fyzika, magnetizmus, magnetosféra (astronómia).


pole silové fyzikálne − osobitná forma matérie, vyznačujúca sa energiou a zotrvačnou hmotnosťou.

 :: fyzika.


pole tiažové – priestor pri povrchu telesa, v ktorom sa prejavujú účinky tiažovej sily.

 :: fyzika.


pole veličiny fyzikálnej − priestorovo rozložený súbor hodnôt fyzikálnej veličiny.

 :: fyzika.


polia súmiestne (geometria) – polia, v ktorých prvky jedného poľa sú zároveň prvkami druhého poľa.


politika gr. − súčasť predmetu politológie, tvorená verejnou činnosťou spočívajúcou v získavaní, zachovávaní a upevňovaní štátnej moci. Politika sa spája s účasťou na riadení a ovplyvňovaní činnosti štátu. Politiku tvoria aktivity, ktoré sú potrebné na zabezpečenie všeobecného blaha občanov a blaha vlastnej záujmovej skupiny alebo politickej strany v rámci politiky vnútornej, zahraničnej, sociálnej, hospodárskej, kultúrnej, školskej, poľnohospodárskej, kriminálnej atď.

Podľa predmetu (obsahu, oblasti záujmu) sa vyčleňuje politika:

    • hospodárska,
    • trhu práce,
    • vnútorná,
    • zahraničná,
    • vojenská,
    • sociálna,
    • bývania,
    • zdravotníctva,
    • kultúrna,
    • vedeckotechnická,
    • školská,
    • vzdelávacia,
    • verejná, 
    • cirkevná,
    • jazyková,
    • národnostná,
    • regionálna, 
    • environmentálna,
    • ...

 :: cieľ politický, činnosť politická, doktrína politická, fašizmus, filozofia politická, hnutia politické, ideológia politická, kultúra politická, moc politická, moc štátna, politika (synkriticizmus), politika daňová, politika finančná, politika fiškálna, politika hospodárska, politika kriminálna, politika kultúrna, politika zahraničná, politológia, program politický, režim politický, štát, štátnik.


politika daňová – časť finančnej politiky, tvorená súhrnom opatrení, upravujúcich daňovú sústavu.


politika finančná – súčasť hospodárskej politiky, ktorá sa realizuje využívaním finančných nástrojov a kategórií. Významnú úlohu pri štátnom regulovaní ekonomiky má finančná politika založená na využívaní štátneho rozpočtu.

 :: politika daňová.


politika fiškálna – finančná politika verejných korporácií.


politika hospodárska – komplex ekonomických (hospodárskych) opatrení a rozhodovacích procesov, ako aj celá škála ekonomických nástrojov, prostredníctvom ktorých možno pôsobiť na makroekonomickú i mikroekonomickú oblasť národného hospodárstva. Subjektami hospodárskej politiky sú štát, hospodárske organizácie a inštitúcie, podnikateľské skupiny atď. Ich činnosť smeruje k ovplyvňovaniu priebehu ekonomických procesov.

Hospodárska politika je súhrnom zásahov štátu (štátnych inštitúcií do hospodárstva. Vyznačuje sa určitou hierarchiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na ich dosiahnutie.

Najdôležitejším finančným nástrojom presadzovania štátnej hospodárskej politiky je štátny rozpočet

 :: politika finančná.


politika kriminálna – súčasť politiky štátu, ktorá pomocou legislatívnych úprav a praktického uplatňovania trestného práva vykonáva ochranu spoločnosti


politika kultúrna – súhrn zásad, cieľov, úloh a krokov štátu, miest, obci, cirkvi, odborov, politických strán, spoločenských tried, medzinárodných inštitúcií ( UNESCO), týkajúcich sa plánovitej starostlivosti o kultúru, jej podpory a novej tvorby.


politika zahraničná – súbor aktivít, zámerov a vyhlásení štátu s cieľom ovplyvňovať a regulovať vzťahy štátu s inými štátmi, skupinami štátov a medzinárodnými resp. nadnárodnými organizáciami.


politológia gr. − politická veda, politické vedy, veda o politike − integratívna spoločenská veda, ktorej predmetom je politika, politické systémy, politické myslenie.

 :: činnosť politická, filozofia politická, ideológia politická, myslenie politické, poriadok politický, program politický, spoločnosť občianska, strana politická, totalita (politológia).


polis gr. – v klasickej gréckej dobe najrozľahlejšie štátne spoločenstvo. Polis tvorilo len mesto a územie ležiace okolo neho. Mesto bolo hospodárskym a náboženským centrom. Kolónie boli po stránke štátoprávnej samostatné. V prípadoch spojenectva si boli polis rovnoprávne. Štáty s rozľahlejším územím vznikali až od doby Alexandra Macedónského a držala ich pohromade vojenská moc.

 :: filozofia starogrécka., Gréci, mesto.


poľnohospodárstvo – úsek pôdohospodárstva tvorený súhrnom činností zameraných na produkciu potravín, krmív a niektorých technických surovín na pôde. Poľnohospodárstvo poskytuje rastlinné a živočíšne produkty, zabezpečuje výživu ľudstva a suroviny pre priemysel.

Poľnohospodárstvo ako odvetvie materiálnej výroby sa delí na tieto časti:

Poľnohospodárstvo je predmetom poľnohospodárskych vied.

 :: agrikultúra, filozofia agrikultúry, plodina poľnohospodárska, pluh, poľnohospodárstvo precízne, snop, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, stroj poľnohospodársky, veda poľnohospodárska, vinohradníctvo, výroba poľnohospodárska.


poľnohospodárstvo precízne − presná poľnohospodárska výroba − poľnohospodárstvo využívajúce technológie na zvyšovanie výnosov plodín a zároveň znižujúce potreby tradičných vstupov na pestovanie plodín, akými sú: pôda, voda, hnojivá, herbicídy, pričom sa opiera o monitorovanie a analýzu dát, týkajúcich sa počasia, pôdy, škodcov, zavlažovacích požiadaviek farmy, rastlín, čím sa majú zabezpečiť presné agrotechnické rozhodnutia. Informácie o stave plodín agrotechnický pracovník sleduje na mobilnom telefóne v reálnom čase. Podkladom pri riadení presnej poľnohospodárskej výroby sú aktuálne ortofotomapy a digitálne modely terénu, poskytujúce vizuálnu a geomorfologickú informáciu o území (zdroj: https://www.geodatastore.sk/clanok/co-je-presne-polnohospodarstvo- (11. 9. 2019)).


poloha − umiestnenie v priestore alebo v prostredí.

 :: orientácia človeka vo svete, poloha bodu, poloha telesa, pozícia, sedenie.


poloha bodu − umiestnenie bodu v priestore alebo v prostredí.

Určiť polohu bodu umožňuje sústava súradníc.

 :: vektor polohový.


poloha rovnovážna − poloha tuhého telesa, v ktorej je teleso v pokoji a v rovnovážnom stave.

 :: fyzika.


poloha telesa –  umiestnenie telesa v priestore alebo v prostredí.

Určiť polohu telesa umožňuje sústava súradníc spojená so vzťažným telesom.

 :: fyzika, pohyb (fyzika), vektor polohový.


polohopis (geodézia) − opis alebo označenie polohy niečoho.


polotovar – čiastočný spracovaný, opracovaný tovar alebo surovina.


polovica – jedna z dvoch častí, na ktoré je určitý celok rozdelený.

Slovo polovica označovalo spočiatku jednu z dvoch častí, ktoré nemuseli byť rovnaké.

Predstava polovice je významový útvar, ktorý vznikol oveľa skôr, ako predstava tretiny alebo štvrtiny.


polovodič – nedokonale vodivá látka, ktorá sa používa pri usmerňovaní a zosilňovaní elektrického prúdu. Polovodiče tvoria samostatnú skupinu látok, tvoriacich prechod medzi izolantmi a vodičmi.

 :: elektrotechnika, fyzika, súčiastka polovodičová.


polpriamka − časť priamky vychádzajúca z bodu zvaného začiatok polpriamky. Na obr. sú zobrazené tri polpriamky vychádzajúce zo spoločného začiatku O:

 :: geometria, matematika, uhol rovinný.


Poľsko – krajina v strednej Európe pri Baltskom mori, hraničiaca na západe s Nemeckom, na juhozápade s Českom, na juhu so Slovenskom, na východe s Ukrajinou a Bieloruskom a na severe s Ruskom (s Kaliningradskou oblasťou) a Litvou. Poľsko svojou výhradnou ekonomickou zónou na Balte hraničí so zónou Dánska a so zónou Švédska.

 :: geografia.


poludnie – časť dňa medzi predpoludním a popoludním tvorená časom okolo dvanástej hodiny.


polygón gr. − mnohouholník – rovinný obrazec s tromi alebo viacerými stranami a rovnakým počtom vnútorných uhlov; časť roviny vymedzená úsečkami, ktoré spájajú určitý počet bodov (najmenej tri), z ktorých žiadne tri neležia na jednej priamke; časť roviny ohraničená uzatvorenou lomenou čiarou takou, že žiadne tri nasledujúce koncové body jej úsečiek neležia v jednej priamke.

 :: geometria.


polygrafia gr. − výrobný odbor, ktorý reprodukuje a tlačou rozmnožuje písané, kreslené, tlačené alebo iné predlohy.

Polygrafia zahrnuje tieto odborné činnosti:

    • zhotovovanie predlôh
    • fotografickú a fotomechanickú reprodukciu,
    • zhotovovanie tlačových foriem a ich rozmnožovanie,
    • vlastnú tlač technikami z výšky, z plochy (ofsetom) a z hĺbky, ako aj inými rozmnožovacími spôsobmi,
    • dokončovacie práce, najmä knihárske,
    • pomocné služby a práce (písmolejárstvo, odlievanie valcov, zhotovovanie špeciálnych prípravkov a i.) (602;37).

 :: priemysel polygrafický. 


polylóg gr. – „rečový proces, na ktorom sa podieľa viacero účastníkov (268;366)“.

 :: lingvistika.


polymér gr. − makromolekulová látka vznikajúca polymerizáciou.

 :: chémia.


polynóm gr. − mnohočlen − algebrický výraz, ktorý pozostáva z viacerých členov, súčet alebo rozdiel niekoľkých jednočlenov, výraz pozostávajúci z jednej alebo z viacerých premenných rôznych stupňov.

 :: algebra, deliteľnosť (matematika), matematika, polynóm nezmenšiteľný, rovnica algebrická.


polynóm nezmenšiteľný − neredukovateľný polynóm − polynóm deliteľný iba 1 alebo samým sebou, čiže nedeliteľný (nefaktorizovateľný) dvoma existujúcimi polynómami.

 :: matematika.


polyséma gr. – viacvýznamové slovo.


pomer (matematika) – podiel, ktorý vznikol porovnaním dvoch veličín.


pomôcka − predmet, prostriedok, vec slúžiaca na uľahčenie niečoho, nejakej činnosti, napríklad učenia sa, štúdia, práce s počítačom, používania niečoho a pod.

 :: pomôcka učebná.


pomôcka učebná − prostriedok, ktorý je nositeľom učiva.

 :: pedagogika.


pondelok − deň nasledujúci po nedeli a predchádzajúci utorku.


popoludnie – časť dňa nasledujúca po poludní a tvorená časom medzi poludním a podvečerom.


popud (psychológia) − impulz − bezprostredný podnet snaženia, ktorý môže byť krátky a jednorazový.


populácia (biológia) − relatívne izolovaná skupina indivíduí jedného druhu.

Pri matematickom opise populácií sa berú jednak rovnorodé populácie, jednak populácie štruktúrované podľa veku, pohlavia atď.

 :: systém biologický.


populácia hviezdna – „podsústava hviezd a objektov v rámci hviezdnej sústavy, ktoré majú zhodné charakteristiky veku, chemického zloženia, priestorového rozloženia a pohybov“ (97;229).

 :: astronómia.


poradenstvo – služba, ktorá spočíva v poskytovaní rád, návodov, informácií inštitúciám, organizáciám, zamestnávateľom, kolektívom alebo jednotlivcom, pri ich prístupe k ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú vo svojej činnosti alebo v živote.

Existujú rôzne druhy poradenstva:

    • profesijné poradenstvo,
    • psychologické poradenstvo,
    • právne poradenstvo,
    • synkritické poradenstvo,
    • stávkové poradenstvo,
    • finančné poradenstvo,
    • daňové poradenstvo,
    • účtovné poradenstvo,
    • športové poradenstvo
    • ...


poradie operácií aritmetických – poradie vykonávania počtových úkonov – zoradenie vykonávania počtových úkonov podľa týchto dvoch pravidiel:

    1. vo výrazoch bez zátvoriek sa najprv vykonáva násobenie a delenie a potom sčítanie a odčítanie v poradí zľava doprava;
    2. vo výrazoch so zátvorkami sa najprv vykonajú úkony v zátvorkách, potom sa uskutoční násobenie a delenie a napokon zvyšné úkony v poradí zľava doprava.

 :: aritmetika, matematika.


poriadok organizačný – štatutárna smernica normatívneho charakteru, čo znamená, že je záväzná pre všetky organizačné zložky a zamestnancov alebo členov organizácie.

Organizačný poriadok upravuje

    • základy činnosti,
    • organizačnú štruktúru,
    • činnosti jednotlivých útvarov,
    • členenie na nižšie organizačné zložky
    • náplň činností,
    • rozsah právomocí a zodpovedností,
    • zásady vzájomných vzťahov,
    • zastupovanie,
    • odovzdávanie a preberanie funkcií,
    • podpisovanie v mene organizácie.

Môže zahrnovať

    • ekonomické pravidlá a pravidlá vnútorného ekonomického riadenia,
    • organizačnú schému.


poriadok právny – ucelená štruktúra právnych regulácií tvorená súhrnom zákonov a nariadení; súbor právnych noriem, ktorý platí v určitom štáte. Logické usporiadanie právnych noriem daného právneho poriadku je právny systém, ktorého prvky, normy, odvetvia môžu byť blízke s (národnými) právnymi systémami iných štátov či dokonca zhodné s nimi, v súlade s čím možno právne systémy zoskupovať do blízkych skupín, tvoriacich napokon veľké právne systémy, ktoré sa nezriedka delia na

    • kontinentálny právny systém (myslí sa: (kontinentálny) európsky právny systém),
    • angloamerický právny systém,
    • islamský právny systém.

No existujú aj iné kritéria delenia veľkých právnych systémov (pozri systém právny veľký).

V rámci právneho poriadku zaujíma najvyššie miesto ústava štátu a prípadne aj ďalšie ústavné zákony, od ktorých odvodzujú svoju legalitu ostatné právne predpisy.

Právny poriadok sa člení na:


 :: odvetvie právne, právo, systém právny.


poriadok rokovací Národnej rady Slovenskej republiky – zákon, ustanovujúci pravidlá rokovania a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, orgány národnej rady a jej vzťahy navonok; v medziach tohto zákona môže národná rada a jej výbory upraviť vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.


poriečie − povodie − územie, z ktorého voda steká do jedného toku.


poschodie – časť domu na niektorom podlaží nad prízemím.


poskytovanie – venovanie, dávanie k dispozícii.


postup pracovný − séria alebo časová postupnosť pracovných úkonov (pracovných operácií); zložka predmetu technológie.


postupnosť konvergentná − postupnosť, ktorá má vlastnú limitu.

 :: matematika.


postupnosť lineárna (lingvistika) − „najjednoduchšia z tematických postupností: jadro prvej vety sa stáva východiskom nasledujúcej vety, jadro druhej vety východiskom tretej vety atď.“ (5;86).


posunutie (fyzika) – zmena polohy bodu.


potenciál elektrický − skalárna veličina, ktorá charakterizuje elektrické pole pomocou energie (práce).


potrava – látky prijímané organizmami na ich výživu.

Požívanie potravy je jedenie.


potravina − základná požívatina, látka obsahujúca živiny, určené pre výživu človeka.

 :: doplnok výživový.


potravinárstvo − odvetvie priemyslu, ktoré sa zaoberá výrobou a spracúvaním potravín.

 :: cukrárstvo.


potreba (ekonómia) − nekonečne sa obnovujúci pocit nedostatku niečoho, ktorého prechodné odstránenie sa dosahuje spotrebou určitého statku. Napätie medzi potrebami a zdrojmi, ktoré sú k dispozícii na ich uspokojenie je vzácnosť, pretože potreby sú nekonečné, zatiaľ čo zdroje na ich uspokojenie vždy limitované (obmedzené, vzácne).

Potreby (z hľadiska ekonómie) sa členia na:

    • potreby neekonomické,
    • potreby ekonomické.


potreba (psychológia) − stav indivídua, vyvolaný nedostatkom objektov nevyhnutných  i rozvoj tvoriaci zdroj jeho aktivity (603;152).

 :: potreba fundamentálna (psychológia).


potreba fundamentálna (psychológia) − základná telesná alebo psychická potreba, bez ktorej uspokojenia nemôže človek existovať alebo sa rozvíjať, napr. potreba lásky, potreba senzorickej stimulácie...


poučka (matematika) – matematická veta.


používateľ (informatika) − súčasť počítačového systému tvorená osobou alebo skupinou ľudí, ktorá na riešenie svojich úloh používa ostatné súčasti počítačového systému a je v bezprostrednom styku s nimi napríklad cez terminál.

 :: hypertext.


poverenie – splnomocnenie na vykonanie určitej úlohy.


povinnosť (právo) – miera nutného správania stanovená objektívnym právom.

Osoba, ktorá má povinnosť, je povinná osoba.


povolanie – odbor pracovnej činnosti, profesia; poslanie, určenie, úloha. Povolanie je súhrn relativne ustálených, kvalifikovane a systematicky vykonávaných činností, ktoré v značnej miere určujú spoločenské postavenie človeka. Povolanie predpokladá ovládanie určitých techník, pracovných operácií a manipulácií a príslušných teoretických poznatkov. Existuje niekoľko tisíc povolaní, napr. učiteľstvo, ...

 – I: Zoznam povolaní, in: keepi.


povrch – vonkajšia plocha obaľujúca niečo, plocha ohraničujúca niečo zvonka, vonkajšia strana niečoho; vonkajšia časť, vonkajšok.

 :: povrch telesa, povrch zakrivený, povrch zemský, sféra.


povrch telesa – hranica telesa alebo číslo, ktoré udáva jej plošný obsah.


povrch zakrivený – povrch, ktorý je (nepravidelne) odklonený od rovného povrchu.


povrch zemský − súhrn plôch ohraničujúcich teleso Zeme; má asi 510 065 600 km².

Rozlíšiteľná časť zemského povrchu tvorí topografický objekt.

Prvkom zemského povrchu môže byť napr. krajinný celok.

Zdanlivá klenba nad zemským povrchom je obloha.

Prirodzený tvar zemského povrchu je terén.

 – I: Skutočný pohľad na zemský povrch a atmosféru (25.4.2021).

 :: celok (geomorfológia), členenie geomorfologické, geodézia, geosféra, kartografia, oblasť (geomorfológia), obzor, oceán svetový, podzákladie, proces geologický, reliéf zemského povrchu, topografia, územie, Zem.


pozadie – zadná časť priestoru (najďalej od pozorovateľa), opak popredia.

 :: pozadie mikrovlnové.


pozadie mikrovlnové − kozmické mikrovlnové žiarenie pozadia, vesmírne mikrovlnové žiarenie pozadia, kozmické mikrovlnné žiarenie pozadia, vesmírne mikrovlnné žiarenie pozadia, mikrovlnové žiarenie kozmického pozadia, mikrovlnové žiarenie vesmírneho pozadia, mikrovlnné žiarenie kozmického pozadia, mikrovlnné žiarenie vesmírneho pozadia, rádiové žiarenie kozmického pozadia, reliktové/reliktné (kozmické) žiarenie, zvyškové žiarenie, pozostatkové žiarenie − elektromagnetické žiarenie, prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku, kedy bol vesmír vyplnený hustou a horúcou plazmou, fotóny sa neustále zrážali s voľnými elektrónmi, hmota a žiarenie mali rovnakú teplotu. Mikrovlnové pozadie je najvýznamnejším zdrojom poznatkov o mladom vesmíre.

Reliktové žiarenie objavili v roku 1965 A. Penzias a R. Wilson.

 :: žiarenie reliktné.


pozemok – ohraničená, na istý cieľ vymedzená časť pôdy. Z potrieb jeho merania sa vyvinulo odvetvie matematiky zvané geometria.


poznámka vysvetľujúca – angl. explanatory note – poznámka uľahčujúca pochopenie alebo aplikáciu danej (vysvetľovanej) entity.

 :: vysvetlenie, vysvetľovanie.


poznanie fyzikálne − vedecké poznanie týkajúce sa fyzikálnej reality a získavané fyzikálnymi metódami. Tvorí ho súbor fyzikálnych poznatkov, ktoré sú výsledkom fyzikálneho poznávania fyzikálnej reality.

 :: fyzika.


poznatok (inžinierstvo znalostné) – kodifikovateľný, komunikovateľný a intersubjektívne pravdivý kognitívny významový útvar, vyznačujúci sa týmito atribútmi:

    • deklaratívnosť (vyjadriteľnosť),
    • procedurálnosť (možnosť určitým spôsobom s ním pracovať),
    • asociatívnosť (spojiteľnosť s inými poznatkami).


poznatok fyzikálny − vedecký poznatok generovaný, vytvorený fyzikou, čiže získaný v procese fyzikálneho poznávania.

Fyzikálne poznatky sú obsiahnuté vo fyzikálnej literatúre.

 :: fyzika.


poznatok geometrický – matematický poznatok, ktorý je tvorený geometrickým významovým útvarom, prvkom geometrického významového univerza, ako výsledku poznania geometrického objektu, jhistorickýcheho vlastností, vzťahov medzi geometrickými objektmi alebo geometrických operácií s nimi.

Geometrické poznatky sa vyjadrujú zväčša prostriedkami jazyka geometrie.

Geometrické poznatky sa výdatne používajú napr. vo fyzike, v ktorej možno použiť napr. poznatok, že dĺžka ľubovoľnej strany trojuholníka je menšia ako súčet dĺžok zostávajúcich dvoch strán, pri skúmaní posunutia.

 :: geometria.


poznatok historický – vedecký poznatok tvorený historickým významovým útvarom v kontexte historického významového univerza a generovaný na báze skúmania historických prameňov.

 :: história, poznatok.


poznatok matematický − vedecký poznatok tvorený matematickým významovým útvarom, prvkom matematického významového univerza, ktorý je výsledkom poznania matematického objektu, jeho vlastnosti, vzťahov medzi matematickými objektmi, matematickej operácie s nimi.

Matematické poznatky sa vyjadrujú zväčša prostriedkami jazyka matematiky.

Matematické poznatky sa výdatne používajú napr. vo fyzike.

 :: matematika, poznatok geometrický.


poznávanie fyzikálne – vedecké poznávanie tvorené procesom tvorby fyzikálnych poznatkov osnovanej ny fyzikálnom skúmaní.

 :: fyzika.


pozornosť (psychológia) – výberová zameranosť vedomia na určitý predmet, ktorý si súčasne obzvlásť jasne a presne uvedomujeme (403;472).


pozorovanie fyzikálne − fyzikálna metóda spočívajúca v sledovaní vzniku a priebehu fyzikálneho javu a zmien správania fyzikálnych objektov v súvislosti s niektorými vonkajšími podmienkami.

 :: fyzika, pozorovateľ, skúmanie fyzikálne.


pozorovateľná (fyzika klasická) – merateľná veličina, ktorá je funkciou na priestore stavov. Hodnota pozorovateľnej pre daný stav je presne určená a jej časový vývoj určujú fyzikálne zákony, ktoré sa opisujú diferenciálnymi rovnicami. Týmto spôsobom možno opísať širokú triedu javov, v ktorých interagujú hmotné objekty, fyzikálne polia alebo žiarenia. No niektoré javy, ku ktorým dochádza v dôsledku interakcií na atomárnej úrovne, klasická fyzika nedokáže opísať bez rozporov.


pozorovateľná (mechanika kvantová) − angl. observable − merateľná fyzikálna veličina. Pozorovateľné sa matematicky modelujú pomocou hermitovských operátorov (cf 446;553).

 :: fyzika, meranie mikrofyzikálne, pozorovateľ, princíp neurčitosti Heisenbergov.


pozostatky ľudské − ostatky − čo zostalo z mŕtveho tela človeka.

 :: pohrebníctvo.


požičanie – poskytnutie na dočasné používanie.

 :: pôžička.


požívatina − látka, ktorou sa človek môže živiť, prostriedok výživy človeka.

K požívatinám patria


pôda − vrchná vrstva zemskej kôry, ktorú tvoria anorganické častice zvetraných nerastov a hornín, rastlinné a živočíšne organizmy a ich ich odpadové produkty a humus.

Pôdu možno členiť vertikálne na pôdne horizonty a horizontálne na pôdne mozaiky.

Voľné priestory medzi pevnými časticami pôdy vypĺňa pôdna voda a pôdny vzduch.

Vrchná, poľnohospodársky obrábaná časť pôdy je ornica, podorničná vrstva je spodina (mŕtvina).

Základným spôsobom obrábania pôdy je orba.

 :: pozemok, pôda (ekonómia), pôda poľnohospodárska.


pôda (ekonómia) – limitovaný výrobný zdroj, čiže zdroj, ktorý je nereprodukovateľný a vyskytujúci sa v obmedzenom množstve, preto sa označuje ako vzácny zdroj.

 :: činitele výrobné (ekonómia).


pôda poľnohospodárska – súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu, produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady, trvalé porasty.


pôdohospodárstvo – úsek hospodárstva súvisiaci s produkčnou schopnosťou pôdy vôbec – poľnohospodárskej i lesnej; pôdohospodárstvo zahrnuje poľnohospodárstvo i lesníctvo. Súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú najmä: orná pôda, chmeľnice, vinice, lúky, pastviny, záhrady a ovocné sady.

 :: ekonómia, veda pôdohospodárska.


pôrodníctvo − klinický lekársky odbor zaoberajúci sa materstvom a pôrodom.

 :: medicína.


pôst (Ježiš Kristus) p. Reč na vrchu.


pôžička – požičanie.

 :: pôžička (právo obchodné), pôžička (účtovníctvo).


pôžička (právo obchodné) – záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je prenechanie veci určenej podľa druhu (napr. peňazí) veriteľom dlžníkovi, pričom sa dlžník zároveň zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby resp. na požiadanie (zdroj: Pôžička, in Wikipédia (15092020)).


pôžička (účtovníctvo) – dohoda medzi dlžníkom a veriteľom o poskytnutí prostriedkov, ktoré je dlžník povinný vrátiť za dohodnutých podmienok.


práca (ekonómia) – výrobný zdroj spočívajúci v cieľavedomej ľudskej činnosti, prostredníctvom ktorej ľudia využívaním svojich duševných a fyzických schopností priamo alebo sprostredkovane uspokojujú svoje potreby.

 :: činitele výrobné (ekonómia).


práca (fyzika) − dráhový účinok sily.

 :: práca elektrická, práca mechanická.


práca bakalárska – záverečná práca bakalárskeho štúdia.


práca diplomová – záverečná práca spravidla druhého stupňa vysokoškolského štúdia.


práca dizertačná – záverečná práca tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania; predpoklad udelenia akademického titulu PhD.


práca elektrická – fyzikálny jav, pri ktorom elektrické pole pôsobí elektrickou silou na elektricky nabité teleso a posúva ho.

 :: energia elektrická.


práca habilitačná – kvalifikačná práca obhajovaná uchádzačom o docentúru na univerzitných vysokých školách.

V širšom zmysle: konanie práce elektromagnetickým silovým poľom na celom telese alebo na jeho častiach, tvoriacich jeho štruktúru.


práca mechanická – súčasť predmetu mechaniky, spočívajúca vo fyzikálnom deji, kedy sila pôsobiaca na fyzikálny teleso posúva toto teleso alebo jeho časti po určitej dráhe.


práca rigorózna – kvalifikačná práca na vysokých školách alebo univerzitách  obhajovaná uchádzačom o titul JUDr., PhDr., RNDr., PharmDr., ThLic., ThDr. 


práca vedecká – vynakladanie telesného a duševného úsilia pri prenikaní k vedeckým poznatkom (835).

 :: poznanie vedecké, veda.


práca živá (ekonómia) – „práca pozostávajúca z vynakladania duševnej a fyzickej energie človeka pri vytváraní nových úžitkových hodnôt a predstavujúca aktívny prvok v procese materiálnej výroby (na rozdiel od zhmotnenej práce); zmocňuje sa výrobných prostriedkov a premieňa ich z potenciálnych na skutočne fungujúce úžitkové hodnoty (186;827)“. 


pracovník administratívny – fyzická osoba náplňou práce ktorej je

    • evidovanie prijatej a odoslanej korešpondencie,
    • prijímanie a evidovanie elektronickej pošty a telefonických hovorov,
    • práca s interným informačným systémom spoločnosti,
    • zabezpečovanie bežných kancelárskych potrieb a pracovných pomôcok,
    • obsluha bežných kancelárskych zariadení (počítač, fax, kopírka),
    • spracovávanie rôznych podkladov pre nadriadených pracovníkov,
    • komunikácia s dodávateľmi, odberateľmi a externými partnermi,
    • zodpovednosť za zverenú hotovosť, vklady a výbery finančných prostriedkov z bánk,
    • práca s dokumentáciou – 
      • zakladanie,
      • triedenie,
      • vyhľadávanie,
      • evidovanie, archivácia,
    • participovanie na zabezpečovaní kultúrnych, športových a firemných podujatí.

 :: administratíva.


pracovník zdravotnícky – fyzická osoba, ktorá vykonáva zdravotnícke povolanie. 

Zdravotníckym pracovníkom je

    • lekár,
    • zubný lekár,
    • farmaceut,
    • sestra,
    • pôrodná asistentka,
    • fyzioterapeut,
    • verejný zdravotník,
    • zdravotnícky laborant,
    • asistent výživy,
    • dentálna hygienička,
    • rádiologický technik,
    • zdravotnícky záchranár,
    • zubný technik,
    • technik pre zdravotnícke pomôcky,
    • optometrista,
    • farmaceutický laborant,
    • masér,
    • očný optik,
    • ortopedický technik,
    • zdravotnícky asistent,
    • zubný asistent,
    • iný zdravotnícky pracovník (t. j. pôsobiaci za zákonom stanovených podmienok v zdravotníckom zariadení)
      • logopéd,
      • psychológ,
      • liečebný pedagóg,
      • fyzik,
      • laboratórny diagnostik.

 :: medicína, zdravotníctvo.


pragmatická sankcia – druh základného zákona vo feudálnom práve ako nezrušiteľná, nezmeniteľná norma.

 :: dejiny, história, právo, sankcia pragmatická.


Praha – hlavné mesto Českej republiky na rieke Vltave.


praktika gr. − súbor osvedčených spôsobov konania.


prameň − zdroj, pôvod, žriedlo.

 :: prameň práva.


prameň historický − súčasť predmetu náuky o prameňoch, spočívajúca v prostriedku historického poznania, ako text, predmet, skutočnosť alebo látka, z ktorých možno získať poznanie minulosti alebo vecne oprávnené použiteľné historické poznatky.

Historický prameň slúži ako prvotný zdroj informácií historika.

Za historický prameň sa považuje všetko, čo sa utvorilo v procese historického vývoja v činnosti ľudí a v ich živote a zachovalo sa ako pozostatok, ktorý môže slúžiť poznaniu minulosti. Historický prameň je bezprostrednou stopu historického procesu.

Historické pramene sa členia podľa viacerých kritérií, vyčleňujú sa

 – hmotné pramene,

 – obrazové pramene,

 – ústne pramene,

 – zvukové pramene,

 – audiovizuálne pramene,

 – písomné pramene...

Ku kritériám delenie historických prameňov sa radia

 – formálne znaky,

 – pôvod,

 – informačná štruktúra,

 – obsah,

 – typ...


 :: história.


prameň historický písomný – historický prameň písomnej povahy – historický prameň zaznamenaný, zachovaný, zachytený písmom.

Historické pramene sa členia nasledovne:

    • písané pramene inštitucionálneho pôvodu (právne dokumenty, diplomatické pramene, správne a hospodárske pramene...)
    • písané pramene súkromného pôvodu (literárna a písomná pozostalosť, osobná korešpondencia, denníky...)
    • naratívne alebo literárne písané pramene (kroniky, letopisy, hagiografie, krásna literatúra...).

Najvyššou formou sprístupnenia písomných historických prameňov sú edície, na Slovensku napr. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae.


prameň práva − zdroj poznania práva a zdroj existencie práva tak v materiálnom, ako aj formálnom zmysle.

Prameňom práve sú:

    • právne predpisy,
    • právne obyčaje,
    • súdne precedensy,
    • medzinárodné dokumenty (zmluvy a zásady).


pránajáma (joga) – sa. prānāyāma, čes. pránájáma – doslova: ovládnutie prány; štvrtý stupeň rádžajogy, spočívajúci v komplexe/postupnosti jogových dychových cvičení vykonávaných v spojení s mantrou s cieľom získať alebo prebudiť vitálnu energiu (prána). Dýchanie v rámci pránajámy sa člení na tieto fázy:

    1. púraka (nádych),
    2. réčaka (výdych),
    3. kumbhaka (zastavenie dychu).


pratjahára (joga) – sa. pratyāhāra, čes. pratjáhára – piaty stupeň rádžajogy, spočívajúci v odvrátení zmyslov od zmyslových predmetov, aby sa myseľ nimi nerozptyľovala a mohla sa plne zamerať na objekt meditácie. Pratjahára je nevyhnutná podmienka sústredenia (dhárana), ktoré je nasledujúcim stupňom rádžajogy.


pravdepodobnosť (matematika) − základná vlastnosť hromadných náhodných udalostí, ktorú skúma teória pravdepodobnosti a ktorú možno charakterizovať číslom v rozsahu medzi 0 a 1, pričom hodnotu 1 pravdepodobnosť nadobúda pre jav istý (istú udalosť) a hodnotu 0 pre jav, ktorý nie je možný (nemožná udalosť).

 :: kocka hracia, pravdepodobnosť javu (teória pravdepodobnosti).


pravdepodobnosť javu (teória pravdepodobnosti) – pravdepodobnosť, že jav nastane.


pravek – najdlhšie obdobie ľudských dejín, ktoré začína vznikom človeka a ľudských pospolitostí zhruba pred 3 miliónmi rokov a končí vznikom prvých štátnych útvarov a vznikom písma; je to obdobie dejín ľudstva pred starovekom. Za hranicu medzi pravekom a starovekom sa pokladá vznik písma. Pre strednú Európu sa vymedzuje napríklad časovým intervalom 1 milión pr. n. l. až 600 n. l.

Vedecky skúma pravek napríklad prehistória.

Pravek je dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene. Pravek sa začína na začiatku štvrtohôr paleolitom. Po prvý raz sa človek objavuje v oblasti Starého sveta (Európa, Ázia, Afrika), potom v Amerike a Austrálii (cca 10 000 pr. n. l.). Trvanie a koniec praveku nie sú rovnaké; napr. na Blízkom východe (Mezopotámia, Malá Ázia, Sýria, Egypt) končí približne 3000 pr. n. l., v egejskej oblasti v 5. stor. pr. n. l., v časti strednej Európy okolo začiatku n. l., v naddunajskej Európe po sťahovaní národov.

 :: história, neolit.


Pravidlá slovenského pravopisu – jedna zo štyroch záväzných kodifikačných príručiek slovenského jazyka, obsahujúca údaje o správnom písaní slov a tvarov, ďalej pravidlá interpunkcie, niektoré gramatické pravidlá a pravopisný slovník.


pravidlo matematické − pravidlo, podľa ktorého sa uskutočňuje matematická operácia.

 :: matematika, myslenie matematické, poradie operácií aritmetických, pravidlo sčítania zlomkov.


pravidlo sčítania zlomkov − matematické pravidlo, podľa ktorého sa uskutočňuje sčítanie zlomkov.


právo – normatívny systém, súbor právnych noriem a právnych vzťahov. Právo je spoločenský fenomén, produkt života spoločnosti, jej potrieb, záujmov a konfliktov. Právo je zároveň najsilnejším regulačným mechanizmom spoločnosti. Vlastné špecifické znaky práva sú:

 – štátne donútenie,

 – štátom stanovená alebo uznaná forma práva,

 – monizmus práva.

Právo je predmetom skúmania v prvom rade právne vedy. Právo je to, čo je zhodné s nejakým presným pravidlom, alebo to, čo je dovolené (v tomto zmysle môže byť slovo právo použité aj v plurále). V prvom prípade otvára právo pre nejaký subjekt možnosť, aby sa naň odvolával alebo aby ho vymáhal (napr. právo odpovede). V druhom prípade je právo potvrdené zákonmi viacej alebo menej jasnými, alebo je zhodné – v najsilnejšom zmysle slova – s morálnou povinnosťou. V protiklade k faktu je právo to, čo je legitímne, a to na rozdiel od skutočnosti, ktorá takou byť nemusí (tradičný protiklad medzi de iure a de facto). Z právneho hľadiska sa rozoznáva právo pozitívne a právo prirodzené. Právo vytvára vonkajšiu inštanciu, ktorá zaručuje, že ľudia môžu rozvíjať svoje vzťahy v danom rámci. Preto sa právo nevyhnutne stavia, ako zdôraznil Rousseau, proti sile (násiliu). Pôvod práva videli filozofi rôzne: právo vyplýva z Božej vôle, zo zvrchovanosti národa alebo zo samotnej prirodzenosti človeka. Avšak centrálnou otázkou, ktorú kladie filozofia práva, je otázka vzťahu medzi právom a slobodou.

Právo je súčasťou kultúry, pokiaľ je formou premeny zlého na dobré (resp. menšieho dobra na väčšie), škaredého na krásno (resp. menej krásneho na krajšie) alebo neutrálneho na dobré alebo krásne.

Právo má zmysel len v miere, v akej je participantom kultúry, jej vrstvou. Zmysel práva nemožno brevi manu zredukovať na jeho účel, ktorý je nevyhnutnou, no nie dostatočnou podmienkou jeho zmyslu.

 − I: Iurium Wiki: Otevřená encyklopedie právních pojmů.

::

    •  A  
    •  B  
    •  C  
    •  Č  
    •  D  
    •  E  
    •  F  
    •  G  
    •  I  
    •  J  
    •  K  
    •  L  
    •  M  
    •  N  
    •  O  
    •  P  
    •  R  
    •  S  
    •  Š  
    •  T  
    •  U  
    •  V  
    •  Z  
    •  Ž  


právo autorské − právo autora rozhodovať o svojom diele, garantované medzinárodnými zmluvami alebo zákonmi krajiny, kde bolo dielo vydané alebo krajiny, ktorej národnosti je autor.


právo finančné − súčasť predmetu vedy o finančnom práve tvorená súborom právnych noriem upravujúcich finančné vzťahy a o pôsobení finančnoprávnych noriem v praxi.

Finančné právo je súčasťou právneho poriadku.

 :: cenina (právo finančné), fond (právo finančné).


právo germánske – právo, ktoré sa pôvodne tradovalo v ústnej podobe z jednej germánskej generácie na druhú (zvykové germánske právo).

Ku kodifikácii germánskeho práva čiže k nadobudnutiu jeho písomnej podoby došlo na pozadí konfliktov medzi Rimanmi a Germánmi, pričom doň prenikli nové normy s rímskeho prostredia, čím sa germánske právo romanizovalo.

Prvou kodifikáciou germánskeho práva bol Codex Euricianus, rozsiahly zákonník, ktorý dal spísať panovník Vizigótskeho kráľovstva Eurich okolo roku 475.

Codex Euricianus sa stal vzorom ďalšej kodifikácie germánskeho práva v rámci vizigótskeho práva dielom Liber iudiciorum v 2. pol. 7. stor., čím sa vytvorila najväčšia zbierka germánskeho práva.

Na druhej strane príkladom zákonníka germánskeho práva, do ktorého preniklo rímske právo najmenej, bol zákonník Salských Frankov, obsahujúci najmä normy, ustanovujúce postavenie kráľa a jednotlivých sociálnych vrstiev (cf 745;388).

:: agnát (právo germánske).


právo hospodárske – odvetvie práva, ktoré reguluje hospodársku činnosť. Autori ho vymedzujú rôznym spôsobom, napr. 817;29: „hospodárske právo predstavuje samostatné právne odvetvie upravujúce spoločenské vzťahy vznikajúce v procese  podnikateľskej a hospodárskej činnosti podnikateľských subjektov štátom a pri výkone vlastníckych oprávnení a povinností štátu štátnymi organizáciami.“


právo medzinárodné − právo medzinárodné verejné – súhrn právnych pravidiel upravujúcich vzťahy medzi štátmi a medzi štátmi a medzivládnymi organizáciami.

 :: zmluva medzinárodná.


právo medzinárodné súkromné – súčasť vnútroštátneho práva, regulujúca súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom, čiže presahujúce hranice štátu a vykazujúce vzťah k zahraničiu. Medzinárodné právo súkromné rieši kolíziu vnútroštátnych právnych poriadkov pri úprave vzťahov fyzických a právnických osôb.


právo medzinárodné verejné – stručne: medzinárodné právo – právne odvetvie, regulujúce vzťahy medzi subjektami, ktoré majú medzinárodnoprávnu subjektivitu, predovšetkým medzi zvrchovanými štátmi.

Základné pramene medzinárodného práva sú:

    1. medzinárodné zmluvy,
    2. medzinárodné obyčaje,
    3. všeobecné právne zásady.


právo obchodné – súbor noriem súkromného a verejného práva, ktoré upravujú postavenie podnikateľov a vzťahy, do ktorých podnikatelia pri svojom podnikaní vstupujú. Obchodné právo úzko súvisí s obchodným zákonníkom, no nezávisí od jeho existencie (obchodný zákonník nie je v súčasnej dobe jediným prameňom obchodného práva).

 :: pôžička (právo obchodné).


právo patronátne – lat. ius patronatus – súbor práv a povinností patróna (fyzickej alebo právnickej osoby) voči kostolu alebo cirkevnému úradu na základe zvláštneho právneho dôvodu.


právo petičné – základné občianske právo, ktoré je úzko späté so slobodou zhromažďovania a združovania. Je to žalobné právo, t.j. oprávnenie občana a kolektívu obracať sa s návrhmi, žalobami na príslušný štátny orgán.


právo platné − objektívne právo – právo, ktoré v danom čase zaväzuje všetkých občanov; súhrn právnych noriem stanovených a zabezpečovaných (vynútiteľných) štátom.

 :: legalita.


právo rímske − právny systém tvorený usporiadaným súhrnom právnych predpisov Rímskej ríše, ktoré sa stali vzorom ďalšieho vývoja najmä európskej právnej kultúry v oblasti súkromného práva.

 ::  Corpus iuris civilis, edil, filozofia rímska, imperium Romanum, iura novit curia, ius gladii, kultúra rímska, Rím, systém právny európsky.


právo rodinné – súbor právnych noriem, ktoré upravujú osobné a majetkové vzťahy medzi členmi rodiny.

 :: rodina.


právo slovenské – v súčasnosti: právo Slovenskej republiky, ktorého korene sú v rímskom práve, ktoré vyznávalo princípy, ako:

    • rovnosť pred zákonom,
    • prezumpcia neviny,
    • pri pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného,
    • neznalosť zákona neospravedlňuje.


právo stredoveké – nebolo jednotné, nebolo záväzné pre všetkých obyvateľov štátu; neexistovala rovnosť pred zákonom.


právo subjektívne − možnosť subjektu správať sa určitým spôsobom zamýšľaným právnou normou, požadovať určité správanie od iných subjektov, uplatňovať určitý nárok a obrátiť sa na kompetentné štátne orgány, aby vynútili správanie povinnej osoby.

 :: uplatňovanie práva subjektívneho.


právo súkromné – civilné právo – veľká skupina právnych noriem a právnych vzťahov tvoriaca vedno s verejným právom právny poriadok a odlišujúca sa právnymi vzťahmi, ktorých účastníci sú vo vzájomne rovnom postavení.

Súkromné právo sa člení na:

    • obchodné právo,
    • rodinné právo,
    • pracovné právo,
    • medzinárodné právo súkromné,
    • (niekedy:) občianske právo procesné,
    • komplexné odvetvia práva:
      • pozemkové právo,
      • ...
    • pododvetvia, ako napr. zmenkové a šekové právo...


právo ústavné – autonómne odvetvie práva tvorené súborom právnych noriem zvyčajne najvyššej právnej sily upravujúcim

    • základné právne vzťahy a princípy,
    • usporiadanie štátu a právomoci orgánov verejnej moci,
    • občianske a ľudské práva, slobody a povinnosti.

Ostatné právne normy musia byť s normami ústavného práva ako ťažiskového právneho odvetvia v súlade.

Predmet ústavného práva ako samostatného právneho odboru zahrnuje:

Ústavné právo je prostredníctvom činnosti Ústavného súdu korektívom pre normy ostatných právnych odvetví.


právo verejné − súbor právnych odvetví, v ktorých sú vzťahy medzi subjektami založené na princípe podriadenosti: vo verejnoprávnych vzťahoch sa uznáva vzťah nadriadenosti a podriadenosti, v rámci ktorého je jedna strana (spravidla štátny orgán) oprávnená autoritatívne rozhodovať o právach a povinnostiach druhej strany (fyzickej alebo právnickej osoby). Základným právnym nástrojom realizácie verejnoprávnej metódy je forma úradného rozhodnutia.

Verejné právo zahrnuje


právo viničné – lat. ius montanum (horské al. viničné právo) – súbor právnych opatrení, jeden z najstarších regulátorov spoločenských a majetkových vzťahov vinohradníkov upravujúci vzťahy medzi zemepánmi a držiteľmi viníc a organizáciu samosprávy vinohradníkov, ktorá na základe viničných poriadkov a prostredníctvom vlastných orgánov riadila vinohradnícku a vinársku výrobu aj predaj vína a poskytovala im ochranu (Bratislavské noviny 7. 10. 2006).

 :: história.


právo vnútroštátne – národné právo – platné právo toho ktorého štátu vo vzťahu k medzinárodnému právu; usporiadaný súbor právnych noriem upravujúci vzťahy medzi právnymi subjektami daného štátu.


právomoc – súhrn právnych prostriedkov, ktoré je štátny orgán oprávnený alebo povinný použiť na plnenie svojich úloh.

 :: právo.


pravoslávie – vetva kresťanstva a významná zložka ruskej kultúry; východné kresťanstvo, ktoré sa sformovalo v Byzancii, od roku 1054 samostatný smer vychádzajúci vo svojej vierouke z Biblie a tradície učenia cirkevných otcov a prvých siedmich koncilov.

Odlišuje sa v chápaní Trojice Božej , neuznávaním očistca a i., kultom, organizáciou, bezženstvom, ktoré je v pravoslávii iba u mníchov.

Pravoslávie nemá medzinárodné centrum (pozri: ortodoxia).

Filozofickou zložkou pravoslávia je pravoslávna filozofia. 


praxeológia gr. – teória eficientného konania založená na teórii hier, teórii modelov a teórii rozhodovania. Predmetom praxeológie je najmä konanie, jeho cieľ a prostriedky.

Zakladateľom praxeológie je T. Kotarbiński.

 :: prostriedok.


precedens (právo) – akékoľvek predchádzajúce rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu obsahujúce určitú zásadu, určité správne riešenie. Ak to určí súd je to záväzné pre každé súdne rozhodnutie v rovnakej veci.


preddavok – čiastočná úhrada záväzku pred uskutočnením dohodnutého plnenia.


predikát (genealógia) − označenie šľachtica podľa jeho sídla alebo heraldického znamenia.


Predlitavsko – nem. Cisleithanien – neoficiálne: rakúska časť Rakúsko-Uhorska po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867. Neoficiálne označenie Cisleithanien vzniklo podľa pohraničnej rieky Litavy (nem. Leitha).


predložka − prepozícia – neohybné gramatické slovo vyjadrujúce v spojení s nepriamymi pádmi významový útvar reprezentujúci okolnostné, predmetové a prívlastkové vzťahy.

 :: druh slovný, lingvistika.


predmet (optika) − zobrazovaný objekt  tvorený množinou bodov, z ktorých vychádzajú zväzky lúčov.

 :: fyzika.


predmet biológie – živá príroda a živé prírodniny, ich vlastnosti, vzťahy medzi nimi a premeny, ktoré sa s nimi odohrávajú synchronicky i diachronicky.

 :: proces biologický.


predmet ekonómie – ekonomika.


predmet fyziky – základné formy pohybu hmoty a ich vzájomné premeny; fyzikálne javy alebo fyzikálne objekty, ich vlastnosti, interakcie a premeny, stavba hmoty a štruktúra fyzikálnych objektov.

 :: hmota (fyzika), jav nebeský, jav pozemský, predmet vedy.


predmet chémie – vlastnosti, zloženie, príprava, štruktúra anorganických a organických látok a ich vzájomné interakcie.

 :: jav chemický, proces chemický.


predmet lingvistiky – prirodzený jazyk, jeho jednotky, stavba, funkcie, vývin a súbor jazykových javov, v ktorých sa prejavujú.


predmet matematiky – matematické objekty, ich vlastnosti, vzťahy medzi nimi a operácie s nimi.

 :: jav matematický.


predmet podnikania – činnosť, ktorej sa podnikateľ venuje s cieľom dosiahnuť zisk, čiže predáva svoje výrobky, tovary alebo poskytuje služby, napr. vedenie účtovníctva, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia, kovoobrábanie...

 :: predmet podnikania (právo).


predmet podnikania (právo) – vymedzenie podnikateľskej činnosti, ku ktorej má podnikateľ príslušné oprávnenie; predmet podnikania sa zapisuje do obchodného registra.


predmet práva1 – regulácia ľudského správania sa s cieľom

    • stabilizovať spoločenské vzťahy, vytvárať poriadok, harmóniu spolužitia;
    • ochraňovať dôležité hodnoty spoločnosti, ako život, zdravie, majetok, slobodu ľudského indivídua;
    • integrovať spoločnosť v mene zabezpečenia jej prežitia do budúcnosti;
    • potláčať spoločensky neúnosné správanie jednotlivcov a vychovávať ich k spoločensky prijateľnému správaniu sa;
    • racionalizovať spoločenské vzťahy a procesy vytváraním systému pravidiel správania sa.


predmet práva2 – vec v právnom zmysle – to, k čomu smerujú práva a povinnosti subjektov práva a je príčinou vstupu týchto subjektov do právneho vzťahu.

 :: právo, vlastnosť právna.


predmet psychológie – sa tradične chápe ako duša, psychika, vnútorná skúsenosť... 

Jednotlivé smery psychológie vymedzujú predmet psychológie v súlade so základnými významovými útvarmi (pojmami, kategóriami, princípmi...), intervenujúcimi v ich skúmaní predmetu psychológie.

:: činnosť psychická, metóda psychológie.


predmet zbierkový – „predmet kultúrnej hodnoty, ktorý je odborne spravovaný vykonávaním základných odborných činností. Zbierkový predmet a poznatky získané jeho odborným spravovaním a vedeckým skúmaním sú súčasťou vedomostného systému múzea alebo galérie. Zbierkovým predmetom môže byť aj objekt v múzeu v prírode, ktorý vznikol jeho prenesením alebo rekonštrukciou pôvodného objektu“ (Zákon č. 206/2009 Z. z.Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., Čl. I, § 2 (2) 28.4.2021).

 :: múzejníctvo.


prednáška – prejav náučného štýlu repredukovaný ústne (167;108)


prednes – 1. prednášanie; 2. spôsob predvedenia, podania umeleckého diela, napr. literárneho (básne...) alebo hudobného (hudobnej skladby...).

 :: dielo umelecké, umenie.


predpis právny − prvok (časť) právneho poriadku, prameň práva, normatívny právny akt, jednostranne vydaný orgánom verejnej moci a obsahujúcu jednu, no spravidla viacero právnych noriem. Keďže zakaždým ide o písomný dokument, je právny predpis súčasťou písaného práva.

Právne predpisy sú hierarchicky štruktúrované podľa svojej právnej sily.

V Slovenskej republike sú právnymi predpismi:

    • Ústava Slovenskej republiky,
    • ústavné zákony,
    • zákony,
    • nariadenie vlády Slovenskej republiky,
    • vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska,
    • vyhlasovanie vyhlášok a opatrení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

 :: právo, publikácia predpisu právneho, úkon právny.


predpoklad vety matematickej – časť matematickej vety uvedená slovom nech a obsahujúca podmienky, ktoré musia byť pre platnosť matematickej vety splnené.

 :: matematika.


predpoludnie – časť dňa tvorená obdobím, dobou alebo časom medzi ránom a poludním.


predstava množstva −  matematický významový útvar zaznamenaný napr. najstarším zachovaným predmetom svedčiacom o schopnosti človeka uskutočniť toto zaznamenanie, a síce stehenná kosť mladého vlka pochádzajúca z Moravy, do ktorej je vyrytých 55 zárezov. Podobné predmety, tzv. vrubovky, sa našli aj inde v Európe, aj v Ázii a v Afrike (cf 589;11).

 :: matematika.


predstava polovice – zmyslovo-názorný významový útvar reprezentujúci polovicu  bez jej bezprostredného pôsobenia na zmyslové orgány človeka, ktorý vznikol skôr ako predstava tretiny alebo štvrtiny.


predstaviteľ − osoba predstavujúca, zastupujúca nejakú skupinu alebo celok, nejaké ideály alebo myšlienky.


predstavovanie (psychológia) – súčasť predmetu psychológie spočívajúca v tvorbe názorných obrazov (predstáv) aj vtedy, keď na receptory predstavujúceho si nepôsobia (predstavované) predmety, pričom produkty predstavovania – predstavy majú názornú povahu, vyznačujú sa názornosťou podobne ako vnemy, no nie sú také úplné ako vnemy, zreteľné a jasné sú len niektoré prvky alebo črty reprezentovaných (predstavovaných) predmetov alebo javov; na rozdiel od vnemov im aj chýba objektívnosť a vzťahujú sa k vnútornému priestoru predstavujúceho si.

 :: činnosť psychická.


prefabrikácia (stavebníctvo) – hromadná výroba prefabrikátov, z ktorých sa montujú stavby.


prehistória lat. − súbor historických vied, ktorých predmetom je pravek.

Termín prehistória sa používa aj na označenie praveku samého.


prehľad poznatkov – krátke zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu v istom súbore poznatkov o niečom.


prehovor – komunikát, jazykový prejav − relatívne uzavretá jednotka reči, ktorá sa uskutočňuje v istej situácii a s istým cieľom; konkrétny rečový prejav ako konkrétna realizácia jazyka v praktickom dorozumievacom akte alebo konkrétny text. Je to jazyková reakcia na nejaký popud. Elementy prehovoru sú výpovede (167;29, 182;18, 333;332).

 :: lingvistika, jednotka prehovoru, segment (lingvistika).


prejav jazykový − komunikát, prehovor − oznámenie sprostredkované v procese komunikácie jazykovými prostriedkami. Jazykový prejav môže byť hovorený alebo písaný.

Jednotkou jazykového prejavu je výraz.

Každý jazykový prejav patrí do niektorého jazykového štýlu.

 :: lingvistika, literatúra vecná, prejav jazykový písomný, prejav jazykový ústny, text.


prejav jazykový písomný – sa realizuje voľbou presných slov a vysvetľovaním menej známych slov a termínov; veta môže byť zložitejšia, môžu sa v nej vyjadriť aj zložitejšie myšlienkové závislosti; pisateľ má obyčajne dosť času, aby mohol vyberať najvhodnejšie slová, aby čo najlepšie usporiadal vetu, preto je písaný prejav obyčajne úhľadnejší, so starostlivejším výberom slov (333;494).

 :: lingvistika.


prejav jazykový ústny – hovorený prejav – jazykový prejav, pri ktorom si hovoriaci i počúvajúci stoja zoči-voči, preto sa pri ňom mnoho vecí rozumie zo súvislosti a nemusí sa o nich hovoriť, časté sú tu neúplné vety, ukazovacie zámená namiesto podstatných viet, chýba aj vysvetlenie, v ktorom význame sa slovo používa, je zrejmé, o čo ide, zo súvislosti, výber slov je menej starostlivý, veta je jednoduchšia ako v písomnom prejave; dôležité sú tu aj také prostriedky ako posunky a pohyby rúk a tela, výraz tváre, očí ap. Dôležitá je aj mimojazyková situácia (333;493).


prejav rečový – vyjadrovanie rečou vznikajúce spájaním hlások do slabík a slov do viet a využívajúce prízvuk, dôraz, melódiu, prestávku, tempo, rytmus, silu hlasu.

 :: lingvistika, prejav rečový konkrétny.


prejav rečový konkrétny – konkrétna realizácia jazyka v praktickom dorozumievacom akte.

 :: lingvistika.


prejav vôle (právo) – náležitosť právneho úkonu, spočívajúca vo vyjadrení vôle navonok tak, aby ju mohli poznať aj iné osoby.

Prejav vôle môže byť

    • výslovný (písomný alebo ústny),
    • konkludentný (urobený konaním alebo opomenutím konania).

K vlastnostiam prejavu vôle patrí:

    • zrozumiteľnosť,
    • určitosť.

Pokiaľ ide o prejav vôle, platnosť právneho úkonu si vyžaduje, aby prejav vôle bol

    • slobodný,
    • vážny,
    • bez omylu.


prejav životný – ten ktorý charakteristický spôsob javenia sa (prejavovania sa) života, čosi charakteristické na ňom, čo možno pozorovať, napr. na živote v prírodovednom (biologickom) zmysle metabolizmus, rast, rozmnožovanie, pohyb, reagovanie na podnety.


prekladač (informatika) − kompilátor, angl. compiler − počítačový program, ktorý prekladá programy z jedného programovacieho jazyka, napr. strojového kódu, do iného programovacieho jazyka, napr. vyššieho programovacieho jazyka.


preklúzia (právo) – zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote.


premena energie − zmena formy energie, fyzikálny dej, pri ktorom sa jeden druh energie mení na iný, čo sa uskutočňuje konaním práce.

 :: fyzika, zákon zachovania energie.

s

premenná (matematika) − veličina závisle alebo nezávisle sa meniaca, veličina, ktorá môže v podmienkach daného problému nadobúdať rôzne hodnoty (môžeme ju chápať ako symbol, označujúci ľubovoľný prvok nejakej množiny (487;149)); znak a súhrn všetkých konštánt, ktoré za tento znak možno dosadiť.

Premenné umožňujú vyjadriť všeobecné pravidlá, zákony a vzorce, umožňujú vystihovať stavbu výrazov, charakterizovať abstraktné operácie, porovnávať vlastnosti operácií atď. Premenné sa používajú v zápisoch vlastností a vzťahov (487;23), pri štúdiu zákonov prírody a pri ich využití v technike (429;440).

Rozlišujeme

 :: dosadzovanie (matematika), písmeno (matematika), premenná názvová (matematika), premenná nezávislá, premenná neznáma, premenná stavová, veličina stála.


premenná názvová (matematika) − premenná, za ktorú možno dosadzovať názvy alebo symboly množín, výrokov, čísel a podobne. Miesto všeobecného logického termínu názvová premenná sa v matematike hovorí konkrétnejšie o množinových premenných, číselných premenných atď. (487;23, 24).

 :: dosadzovanie (matematika).


premenná nezávislá – premenná, ktorá spôsobuje daný efekt, hodnota, ktorú si možno zvoliť takmer ľubovoľne, ktorá takmer od ničoho nezávisí.

V rámci problematiky funkcií hodnota nezávisle premennej závisí iba od voľby, rozhodnutia a nezávislá je iba z pohľadu, zo strany funkcie; nezávisle premenná sa označuje x. A hodnotu premennej x si volíme ľubovoľne, čo nezávisí takmer od ničoho.

 :: funkcia (matematika), matematika, závislosť.


premenná neznáma – súčasť rovnice tvorená premennou, ktorú chceme z rovnice určiť.

 :: funkcia (matematika), matematika.


premenná stavová – časová funkcia, ktorá určuje stav dynamického systému.


premenná závislá – premenná, ktorá v rámci problematiky funkcií závisí od nezávislej premennej.

 :: funkcia (matematika), matematika.


premiestňovanie – dávanie, prekladanie, prenášanie, dopravovanie na iné miesto.


premietanie – zobrazovanie osvetleného predmetu optickým zariadením; prenášanie obrazu optickým zariadením na premietaciu plochu.

 :: premietanie (geometria deskriptívna), projekcia.


premietanie (geometria deskriptívna) – špeciálne zobrazenie priestoru na zvolenú rovinu – nákresňu; základná metóda deskriptívnej geometrie spočívajúca v tom, že bodmi v priestore vedieme priamky (premietacie lúče), ktorých priesečníky s rovinou (priemetňou) predstavujú obrazy (priemety) týchto bodov v priemetni. 


premietnutie – zobrazenie osvetleného predmetu optickým zariadením; prenesenie obrazu optickým zariadením na premietaciu plochu.

 :: projekcia.


premlčanie (právo) – právny inštitút, spočívajúci v tom, že právo, ktoré nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote, možno síce uplatňovať, avšak nemožno ho priznať, ak protistrana vznesie námietku premlčania.


prenos − prenášanie, prenesenie.

 :: prenos dát, prenos energie, prenos informácií, prenos signálu rečového komunikačný fyzický (lingvistika), prenos tepla.


prenos dát − transportovanie dát (údajov) medzi dvoma alebo viacerými zariadeniami (dátovými stanicami), ktoré sú od seba ľubovoľne vzdialené (28;313); preprava údajov prostredníctvom dátových spojov v kódovanej forme pomocou signálov.

 :: informatika, komunikácia (informatika).


prenos energie − prenášanie energie z jedného miesta na iné, napríklad pri zakladaní ohňa trením dvoch kúskov dreva alebo kresaním kameňa o kameň, pri ktorom sa prenos energie uskutočňuje zmenou kinetickej energie na tepelnú energiu. Detailný opis takéhoto zakladania ohňa podáva článok Zakladanie ohňa pri prežití v prírode.

 :: transformátor.


prenos informácií − časť informačného procesu spočívajúca v pohybe informácií v čase a priestore prostredníctvom informačného kanálu od vysielateľa cez sprostredkovateľa k príjemcovi.

 :: informatika.


prenos náboja elektrického – prenos častíc nesúcich elektrický náboj.

 :: elektrotechnika. 


prenos signálu rečového komunikačný fyzický (lingvistika) − zložka komunikačnej aktivity spočívajúca vo fyzickom komunikačnom transfere rečového signálu od vysielača k prijímačovi cez komunikačné spojivo (vzduch, vlnenie vzduchu) (182;31).


prenos tepla − prechod tepla z miest vyššej teploty na miesta s nižšou teplotou

    • vedením (kondukciou),
    • prúdením (konvekciou),
    • sálaním (žiarením).


 :: fyzika.


prepínač – prepínacie zariadenie – kombinácia viacerých spínačov slúžiaca na spínanie a rozpínanie.

 :: elektrotechnika, elektronika.


prepoštstvo lat. − prepozitúra − správna oblasť prepošta alebo jeho hodnosť, úrad.


preprava – premiestňovanie osôb a nákladov dopravnými prostriedkami.


preprava multimodálna − premiestňovanie tovaru dvoma alebo viacerými druhmi dopravy.


prerogatíva lat. – výsada, prednostné, výsadné, výlučné právo.

 :: prerogatíva (právo feudálne).


prerogatíva (právo feudálne) – výhody alebo výsady prislúchajúce výlučne šľachticom.

 :: história.


prestávka (lingvistika) – pauza – prozodická vlastnosť reči založená na prerušení artikulácie z fyziologickej potreby alebo s istým zámerom.

Rozlišujeme tieto prestávky čiže pauzy:

    • obligatórna pauza (záväzná prestávka) (býva na hranici viet),
    • fakultatívna (príležitostná) pauza (býva na hranici vetných úsekov),
    • potencionálna (možná) pauza (býva na hranici vetných taktov (5;125)

 :: prejav rečový.


Prešovská univerzita v Prešove – verejná vysoká škola, ktorej hlavným  zámerom je podpora jednotného  systému vysokoškolského vzdelávania v  Európe.

 :: škola vysoká.


pretínanie sa – prechádzanie cez seba, kríženie sa.


preukaz – doklad obsahujúci dôležité údaje (osobné údaje, oprávnenie, členstvo), legitimácia (496;574).

 :: preukazovanie.


previazanosť − prepojenosť − zviazanosť navzájom v rámci istého celku.

 :: previazanosť kvantová.


previazanosť kvantová − previazanosť kvantových systémov, kvantové previazanie, angl. quantum entanglement − podľa kvantovej mechaniky: fyzikálny stav spočívajúci vo vzájomnej neoddeliteľnosti (závislosti) podsystémov kvantového systému a nastávajúci vtedy, keď skupina častíc vznikne alebo spolu interaguje (napríklad zrážka častíc) takým spôsobom, že je vylúčené opísať ich kvantové stavy nezávisle bez ohľadu na vzdialenosť medzi nimi: výsledky meraní fyzikálnych vlastností kvantovopreviazaných častíc, ako poloha, hybnosť, spin, polarizácia, sú korelované; napr. pri vzájomnom pôsobení kvantových systémov spočívajúcom v zrážke častíc vznikajú medzi nimi korelácie.

Zohľadnenie kvantovej previazanosti je jedným z kľúčových faktorov zostrojovania kvantového počítača a poznatky o nej sa využívajú v kvantovej kryptografii.

Od spojenia poznatkov o kvantovom previazaní a o červých dierach sa očakáva prekonanie jednej z ciest syntézy kvantovej mechaniky so všeobecnou teóriou relativity.

 :: fyzika.


prevod bankový – prostriedok bezhotovostného platobného styku uskutočňovaný bankou na základe príkazu klienta predstavujúci jednu z najčastejších foriem presunu peňažných prostriedkov medzi doma účtami.


prevodovka – prevodový mechanizmus, meniaci podľa potreby prenášaný hnací moment. Toto zariadenie umožňuje zmenou prevodového pomeru napr. medzi motorom a hnacími kolesami automobilu optimálne využívať točivý moment.


prezentácia informácií – oznamovanie informácií iným osobám verbálnymi, vizuálnymi alebo kombinovanými prostriedkami spôsobom čo najprimeranejším potrebám alebo požiadavkám prijímateľov.

 :: informácia, systém informačný organizácie.


prezumpcia neviny − právna domnienka v súlade s ktorou dovtedy, kým právoplatným rozhodnutím nebola vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie, hľadieť ako na vinného.

 :: právo.


prežívanie (psychológia) – fenomenálna dimenzia psychiky pozostávajúca zo súboru jej viac menej vedomých obsahov, tvoriacich kontinuálny tok duševného diania s akcentáciou predovšetkým citových a vôľových kvalít.

Vedomá časť prežívania je vedomie.


priamka − základný geometrický jednorozmerný útvar prechádzajúci dvoma bodmi; priesečnica dvoch rovín.

Označenie priamky sa uskutočňuje buď malými písmenami, napr. „priamka p“, alebo pomocou jej dvoch bodov, napr. „priamka AB“.

Pohyb po priamke sa nazýva priamočiary pohyb.

:: geometria, matematika, objekt geometrický základný, rovnobežka (geometria), sečnica (geometria).


priamka samodružná (geometria) – priamka dvoch projektívnych rovinných lúčov.


pribudnutie – zväčšenie sa čo do počtu, množstva, rozmerov, intenzity.


priehľadnosť – vlastnosť priehľadného predmetu alebo prostredia, t. j. takého, ktorým lúč prechádza bez rozptylu svetla.

 :: optika (fyzika).


priemer aritmetický (štatistika) – priemer štatistického znaku štatistického súboru – štatistická charakteristika, ktorá sa vypočíta sčítaním všetkých hodnôt štatistického znaku a predelením získaného súčtu rozsahom štatistického súboru: x=∑i=1nxin alebo x = x1+x2+x3+...+xnn.


priemer vážený (štatistika) – zovšeobecnenie aritmetického priemeru poskytujúce charakteristiku štatistického súboru v prípade, že hodnoty v tomto súbore majú rôznu dôležitosť čiže váhu.

Vážený priemer sa používa najmä pri počítaní celkového aritmetického priemeru súboru zloženého z viacerých podsúborov.

Pre výpočet váženého priemeru sú potrebné

    • hodnoty, ktorých priemer chceme vypočítať,
    • váhy týchto hodnot.

Ak máme súbor hodnôt

X = {x1,...,xn}

a im zodpovedajúce váhy

W = {w1,...,wn}

tak vážený priemer je daný vzorcom

 :: matematika.


priemetňa (geometria) − rovina, na ktorú sa premieta.

 :: matematika.


priemysel − odvetvie materiálnej výroby zahrňujúce získavanie nerastných, rastlinných a živočíšnych surovín a ich spracovanie, ako aj opravy výrobkov z nich vyrobených a výrobu a rozvod energie každého druhu.

Priemysel možno členiť podľa viacerých kritérií, napr. podľa jeho vzťahu k výrobnému procesu sa člení na:

    • primárny priemysel (ťažobný priemysel),
    • sekundárny priemysel (spracovateľský priemysel),
    • terciárny priemysel (opravárenská činnosť a vybrané služby, vrátane služieb spojených s predajom priemyselných výrobkov).

Podľa odvetví sa možno priemysel rozčleniť napríklad takto:

    • ťažba energetických surovín,
    • ťažba neenergetických surovín,
    • výroba potravín, nápojov a spracovanie tabaku,
    • textilná a odevná výroba,
    • spracovanie kože a výroba kožených výrobkov,
    • spracovanie dreva a výrobkov z dreva,
    • výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera,
    • vydavateľstvo a tlač,
    • výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív,
    • výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vláken,
    • výroba výrobkov z gumy a plastov,
    • výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba kovov a kovových výrobkov,
    • výroba strojov a zariadení,
    • výroba elektrických a optických zariadení,
    • výroba dopravných prostriedkov,
    • výroba inde neklasifikovaná,
    • výroba a rozvod elektriny, plynu a vody.

 :: Industry 4.0, odvetvie hospodárstva národného, odvetvie priemyselné, potravinárstvo, priemysel chemický, priemysel polygrafický, strojárstvo.


priemysel chemický – priemyselné odvetvie s vysokou technickou a technologickou náročnosťou zaoberajúce sa chemickou premenou surovín na produkty. V rámci chemického priemyslu sa vyrábajú syntetické látky.


priemysel polygrafický − priemyselné odvetvie, ktoré zahrnuje výrobu tlačovín všetkými rozmnožovacími technikami.

 :: polygrafia.


prienik množín − množinová operácia spočívajúca vo vytvorení novej množiny, napr. z dvoch množín A a B, ktorá obsahuje len tie prvky, ktoré majú tieto dve množiny spoločné. Graficky sa prienik množín znázorňuje napr. takto

a definícia prieniku množín znie:

A ∩ B = {x; x ∈A ∧ x∈B},

čo čítame: „Prienik množín A a B sa rovná množine takých prvkov x, ktoré patria do množiny A a zároveň patria do množiny B“ a kde znak ∩ je znakom prieniku množín (čítame ho: „prienik“) a znak ∧ znakom logickej konjunkcie (čítame ho: „a zároveň“; znak ∈ čítame: „patrí do množiny“ alebo „je prvkom množiny“.

Zápis prieniku množín A ∩ B čítame: „A prienik B“.

Príklad 1: Ak máme množinu A ={2, 4, 6, 7, 9}a množinu B = {3, 4, 6, 7, 9}, tak prienikom týchto dvoch množín je množina A ∩ B = {4, 6} (množina tvorená číslami 4 a 6 je prienikom množín A a B).

Príklad 2: Ak máme množinu A ={c, d, e, f, g} a množinu B = {h, i, j, k, l, m}, tak prienikom týchto dvoch množín je množina A ∩ B = ∅, znak ∅ čítame: „prázdna množina“, pretože tieto dve množiny nemajú spoločné žiadne prvky.

 :: matematika, množina, operácia množinová, teória množín.


priesečnica (geometria) − spoločná priamka dvoch pretínajúcich sa rovín.

 :: ekliptika (astronómia).


priesečník − spoločný bod dvoch pretínajúcich sa čiar alebo čiary a plochy, spoločný bod dvoch priamok, kriviek, alebo priamky a krivky (478;24, 479;110).


prieskum – preskúmanie alebo preskúmavanie – zisťovanie (obyčajne odborné) istých skutočností, napr. geologický prieskum, prieskum trhu...


priestor (analýza funkcionálna) – abstraktná množina M vhodne zvolených prvkov označovaných napr. u, v, w,... Priestor je základný matematický objekt tvoriaci súčasť predmetu funkcionálnej analýzy. Matematická povaha a pôvod týchto prvkov nie sú podstatné a môžu byť v rôznych prípadoch veľmi rozdielne; môže ísť o

    • priestor bodov,
    • priestor vektorov (lineárny priestor),
    • priestor funkcií,
    • priestor matíc,
    • priestor postupností...


priestor (fyzika) − forma existencie fyzikálnych objektov.

 :: priestor (teória relativity), priestor mimozemský, priestor stavový.


priestor (geometria) − súčasť predmetu geometrie alebo geometrickej teórie tvorená súborom (množinou) základných objektov zvaných body; táto množina spolu s jej istými vyznačenými podmnožinami spĺňa niekoľko základných požiadaviek (axióm) (cf 460;496).

Možnosť voľne sa pohybovať v priestore je rozmer alebo dimenzia priestoru. Podľa počtu rozmerov alebo stupňa voľnosti pohybu v priestore možno rozlíšiť:

    • nula-rozmerný priestor (priestor bez stupňa voľnosti alebo možnosti pohybu; označuje sa R0);
    • jedno-rozmerný priestor (priestor s jedným stupňom voľnosti; R1);
    • dvoj-rozmerný priestor (priestor s dvoma stupňami voľnosti; R2);
    • troj-rozmerný priestor (priestor s tromi stupňami voľnosti; R3);
    • n-rozmerný priestor (priestor s n stupňami voľnosti;  Rn) (cf 137;47).

Priamka sa z tohto hľadiska javí ako jednorozmerný priestor; rovina ako dvojrozmerný priestor, priestor v bežnom alebo pôvodnom zmysle slova, čiže priestor v ktorom žijeme, sa javí ako trojrozmerný priestor.

Viacrozmerné priestory sú užitočné matematické abstrakcie používané aj inými disciplínami ako geometria, a to nielen v rámci matematiky, ale aj vo fyzike, v astronómii atď.

Trojrozmerný euklidovský priestor sa vymedzuje ako systém troch množín − množiny bodov, množiny priamok a množiny rovín, pre ktoré platia axiómy incidencie, usporiadania, zhodnosti, rovnobežnosti a spojitosti.


priestor (matematika) − súhrn všetkých matematických objektov (ľubovoľného druhu), o ktorých sa v určitej teórii uvažuje (328;163).

 :: priestor (geometria), priestor Banachov, priestor funkcií, priestor geometrický, priestor Hilbertov, priestor konečnorozmerný, priestor matematický, priestor metrický, priestor nekonečnorozmerný, priestor pravdepodobnostný (teória pravdepodobnosti), priestor topologický.


priestor (teória relativity) − súčasť priestoročasu, ktorý je v okolí veľmi hmotných telies neeuklidovský, čo znamená zakrivený, a teleso sa v tomto zakrivenom priestoročase bez pôsobenia vonkajšej sily pohybuje po geodetike.


priestor absolútny (Newton, I.) ‒ priestor, ktorý trvá sám stále bez zmeny, je nehybný a nijaké udalosti alebo prírodné deje ho nemôžu ovplyvniť.

Absolútny priestor nie je prítomnosťou telies ovplyvnený, všetky jeho miesta sú rovnocenné, čo sa nazýva homogenita priestoru, a všetky smery v absolútnom priestore sú rovnocenné, čo sa zasa nazýva izotropia priestoru.

 :: mechanika klasická.


priestor Banachov – súčasť predmetu funkcionálnej analýzy, tvorená normovaným lineárnym priestorom, ktorý je navyše úplný.


priestor euklidovský n-rozmerný En – množina všetkých usporiadaných n–tíc X = (x1, x2, . . . , xn) reálnych čísel, pričom je definovaná vzdialenosť ρ ľubovoľných dvoch n–tíc X = (x1, x2, . . . , xn),Y= (y1, y2, . . . , yn) vzťahom


ρ(X, Y) = x1 – y12 +x2– y22 +...+xn – yn2 .


N–tica X = (x1, x2, . . . , xn) reálnych čísel sa nazýva bodom priestoru En a  čísla x1, x2, . . . , xn súradnice tohto bodu.

 :: matematika.


priestor fázový − lineárny priestor, ktorého každý rozmer reprezentuje stavovú premennú systému; množina stavov dynamického systému; každý bod fázového priestoru zodpovedá jednému a iba jednému stavu z množiny všetkých možných stavov systému.


priestor funkcií – súčasť predmetu funkcionálnej analýzy, tvorená priestorom, ktorého prvkami sú funkcie, napr. metrický priestor, Banachov priestor, Hilbertov priestor...

 :: matematika.


priestor fyzikálny − súhrn fyzikálnych objektov, medzi ktorými sú fyzikálne vzťahy.

 :: fyzika.


priestor geometrický – priestor (geometria) – metrický priestor, čiže množina s definovanou metrikou.


priestor Hilbertov – súčasť predmetu funkcionálnej analýzy tvorená abstraktným vektorovým priestorom, v ktorom možno merať uhly a veľkosti vektorov a konštruovať ortogonálne projekcie vektorov na podpriestory.

Hilbertov priestor je Banachov priestor, ktorého norma je indukovaná skalárnym súčinom.

 :: algebra lineárna, analýza funkcionálna, priestor funkcií.


priestor informačný − 1. súhrn informačných objektov, medzi ktorými sú informačné vzťahy; 2. priestor, v ktorom sa vytvára, prenáša a spotrebúva informácia.

 :: informatika, systém informačný.


priestor konečnorozmerný – afinný priestor, ktorého rozmer je celé číslo.


priestor kozmický (astronómia) – priestor za hranicami zemskej atmosféry a mimo mimozemských kozmických telies, vyplnený magnetickými, gravitačnými a elektrickými poliami, ionizovanými atómami (plazmou), molekulami, radikálmi, elektromagnetickým a korpuskulárnym žiarením a prachovými časticami.

V rámci kozmického priestoru sa rozlišuje:

pričom tieto priestory sa odlišujú najmä hustotou látky.


priestor matematický − súhrn matematických objektov, medzi ktorými sú matematické vzťahy.

 :: matematika.


priestor medzigalaktický − intergalaktický priestor − kozmický priestor medzi galaxiami veľmi blízky vákuu (neobsahujúci zvyčajne ani prach ani plyn).

 :: vesmír.


priestor metrický − množina s definovanou metrikou; priestor, ktorého každým dvom bodom je priradené číslo (zvané vzdialenosť); odbornejšie vyjadrené: metrický priestor je matematická štruktúra, na ktorej je zavedená metrika. Metrický priestor zapisujeme ako dvojicu (X, d), kde X je základná množina a d je metrika na X.

 :: analýza funkcionálna, priestor funkcií.


priestor mimozemský – angl. space – vesmírny priestor mimo Zeme.

Rozlíšiteľnou časťou mimozemského priestoru je mimozemský objekt, ako napr. planéta Merkúr, kráter na Mesiaci, kaňon na Marse atď.

 :: vesmír.


priestor nekonečnorozmerný – priestor, ktorý nie je konečnorozmerný.


priestor pravdepodobnostný (teória pravdepodobnosti) – matematický konštrukt, modelujúci procesy v reálnom svete, ktorých výsledok nemožno vopred predpokladať a o ktorých sa preto označujú ako náhodné (náhodný jav).

Pravdepodobnostný priestor je trojica (Ω, Ꞙ, P), kde

Ω – priestor elementárnych javov, neprázdna množina všetkých možných výsledkov;

Ꞙ – množina náhodných javov, javové pole alebo javový priestor; každý náhodný jav je množina obsahujúca žiadny alebo viacero výsledkov náhodného pokusu;

P – funkcia, ktorá každému náhodnému javu priraďuje jeho pravdepodobnosť (reálne číslo z intervalu <0, 1>).


priestor relatívny (Newton, I.) ‒ miera alebo časť absolútneho priestoru, ktorú možno merať, ktorá sa môže pohybovať, zmyslami pozorovať a pri fyzikálnych procesoch meniť.


priestor stavový – priestor, určujúci, aké hodnoty môže nadobúdať stavový vektor dynamického systému; tvorí ho množina premenných, ktoré môžu nadobúdať hodnoty z určitého intervalu. Interval týchto hodnôt potom určuje celý stavový priestor.

Stavový priestor môže byť

    • konečný,
    • spočítateľný,
    • nekonečný.

Konečný stavový priestor má obmedzené množstvo stavov, napr. stavový priestor hádzanej hracej kocky má šesť stavov.


priestor stavový (informatika) − konfigurácia diskrétnych stavov, ktorá slúži ako výpočtový model a ktorú možno definovať ako štvoricu [N, A, S, G], kde

    • N je množina stavov,
    • A je množina prechodov medzi stavmi,
    • S je neprázdna podmnožina N obsahujúca počiatočné stavy,
    • G je neprázdna podmnožina N obsahujúca cieľové stavy.

Na prechádzaní stavového priestoru sa zakladá metóda riešenia úloh, ktorá sa nazýva prehľadávanie stavového priestoru.


priestor topologický − matematická štruktúra tvorená množinou s doplňujúcou štruktúrou určitého typu nazývanou topológia. Topologické priestory sú predmetom skúmania časti geometrie zvanej rovnako topológia.


priestor vektorový – lineárny priestor, angl. vector space – ústredný objekt lineárnej algebry, v rámci ktorého sa definujú všetky jej ostatné dôležité pojmy. V istom zmysle možno vektorový priestor chápať ako presne špecifikovaný druh množiny, ako zovšeobecnenie množiny reálnych resp. komplexných čísel.

Podobne ako v množinách reálnych alebo komplexných čísel sa aj vo vektorovom priestore definuje operácia sčítania a násobenia s určitými prirodzenými obmedzeniami, ako asociativita atď.

Prvok vektorového priestoru sa nazýva vektor.

Vektorový priestor má lineárnu matematickú štruktúru, čo znamená, že

    • dva vektory možno sčítať, pričom tento súčet je opäť prvkom vektorového priestoru;
    • dva vektory možno znásobiť, pričom tento násobok je opäť prvkom vektorového priestoru.

Pojem vektorového priestoru tvorí napr. základ pre opis správania fyzikálnych systémov v klasickej a kvantovej mechanike (cf Vektorový prostor, in: Wikipedie).

 :: algebra lineárna, analýzy funkcionálna, priestor Hilbertov.


priestor vzdušný – súčasť štátneho územia, ktorá ho dotvára ako trojrozmerný priestor.


priestoročas − Minkowského priestoročas, angl. Minkowski spacetime − štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas. Body priestoročasu zodpovedajú bodovým udalostiam. Priestoročas zaviedol H. Minkowski v rokoch 1907 − 1908.

Metrickými vlastnosťami priestoročasu sú:

 :: kontinuum priestoročasové, teória relativity.


priestranstvo verejné – bez obmedzenia prístupný priestor, slúžiaci na všeobecné užívanie a lokalizovaný vo všeobecne záväznom nariadení obce.


priesvitnosť – vlastnosť priesvitného predmetu alebo prostredia, t. j. takého, ktoré prepúšťa len rozptýlené svetlo.

 :: optika (fyzika).


príjem – prijatie, prijímanie.


príjemca platby – fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má dostať alebo dostala platbu.

 :: platenie.


prijímač (lingvistika) − percipient, počúvajúci, čítajúci, pasívny komunikant, dekódovateľ, zložka komunikačnej siete (182;31).


princíp fyzikálny − dôležitý fyzikálny zákon, ktorý má spravidla veľmi všeobecnú platnosť (napr. princípy termodynamiky, princíp konštantnej rýchlosti svetla).

Niekedy sa miesto termínu fyzikálny princíp používa termín fyzikálna veta (napr. Gaussova veta v elektrostatike) (92;15).

Základný princíp fyziky je zákon zachovania energie.

 :: fyzika, princíp lokality (fyzika), princíp neurčitosti Heisenbergov, strojárstvo.


princíp kozmologický − postulát, podľa ktorého vesmír je priestorovo homogénny a izotropný, bez privilegovaného miesta a smeru.

Kozmologický princíp má v kozmológii zásadný význam pre odvodenie modelov vesmíru.

 :: kozmológia.


princíp lokality (fyzika) – hovorí, že objekt je priamo ovplyvnený iba jeho bezprostredným okolím. Teória, zahŕňajúca princíp lokality, sa označuje ako lokálna teória, ktorá predstavuje alternatívu k staršej koncepcii okamžitého pôsobenia na diaľku.


princíp neurčitosti Heisenbergov – fyzikálny princíp, podľa ktorého  dvojice pozorovateľných veličín, ako napr. dvojica polohy a hybnosti, dvojica času a energie..., môžu byť súčasne známe iba s presnosťou danou hornou hranicou vyjadrenou pomocou Planckovej konštanty: čím presnejšie sa zmeria jedna veličina, tým nepresnejšie sa zmeria druhá veličina.

Dôsledkom Heisenbergovho princípu neurčitosti je skutočnosť, že nie je možné ani teoreticky ani experimentálne určiť povedzme polohu a hybnosť častice súčasne. Vzhľadom na veľmi malú hodnotu Planckovej konštanty sa však v každodennom svete s týmto dôsledkom nestretávame.

V kvantových systémoch naopak plní Heisenbergov princíp neurčitosti významnú úlohu, čo možno vidieť na tom, že ak chceme veľmi presne lokalizovať časticu, môžeme použiť svetlo s krátkou vlnovou frekvenciou, no čím nižšia bude vlnová dĺžka svetla použitého na lokalizáciu častice, tým väčšiu energiu bude mať samotný fotón a teda aj väčšiu hybnosť; túto hybnosť alebo jej časť počas merania polohy častice fotón tejto častici odovzdá, čím výrazne zmení jej hybnosť.

Pokiaľ ide o polohu častice a hybnosť častice (to je najznámejší prípad, ktorého sa týka princípu neurčitosti), možno Heisenbergov princíp neurčitosti vyjadriť matematicky vzťahom:

kde ℏ je redukovaná Planckova konštanta, ktorú zaviedol N. Bohr a P. A. M. Dirac ju začal označovať prešktnutým h, a Δx a Δpx sú štandardné odchýlky. Táto relácia hovorí, že nemožno s ľubovoľnou presnosťou zmerať polohu a hybnosť kvantovomechanickej častice. Táto relácia vychádza z komutačnej relácie pre príslušné operátory.

 :: mechanika kvantová, meranie mikrofyzikálne.


princíp právny − všeobecná právna zásada – conditio sine qua non práva, zhustené (axiomatické) vyjadrenie obsahu práva v podobe najvšeobecnejšieho právneho pravidla, ktoré v normatívnej podobe vyjadruje všeobecné ciele práva – blaho, dobro, spravodlivosť, právnu istotu, pokoj.

Súbor právnych princípov tvorí prirodzené právo.


princíp relativity Einsteinov − nijakým pokusom nemožno zistiť, či sa teleso pohybuje rovnomerným priamočiarym pohybom alebo je v pokoji, čo možno sformulovať aj slovami: vo všetkých inerciálnych vzťažných sústavách platia rovnaké fyzikálne zákony.

 :: fyzika relativistická.


prípad účtovný – operácia, ktorá vyplýva zo vzniku hospodárskych operácií (tých, ktoré sú predmetom zachytenia v účtovníctve) a z účtovných operácií. Konkrétnou výrazovou formou vecnej podstaty účtovného prípadu je účtovný zápis.

 :: účtovníctvo.


príprava odborná − súbor organizovaných aktivít rozvíjajúcich špeciálne pracovné schopnosti, znalosti a postoje, ktoré sa vyžadujú pre výkon špecifického povolania alebo skupiny príbuzných povolaní v určitej oblasti.


prírastok – pribudnutie rastom; zväčšenie množstva alebo počtu; jednotlivec, počet, hodnota, o ktorú sa niečo zväčšilo.


príroda neživá − anorganická príroda − súbor neživých prírodnín. Neživú prírodu tvoria v podstate abiotické zložky životného prostredia.


príroda živá – organická príroda – súčasť predmetu biológie tvorená súborom živých prírodnín.


prírodnina − objekt prírodného pôvodu.

Prírodniny sa delia na

Súbor prírodnín tvorí prírodu.

 :: kľúč určovací, príroda.


prírodnina neživá – zložka neživej prírody, vyznačujúca sa tým, že môže meniť svoj tvar, že nie je živá a nerastie.

Do neživých prírodnín sa zahrnuje:


prírodnina živá – súčasť predmetu biológie tvorená tou ktorou zložkou živej prírody, vyznačujúcou sa tým, že

    • prijíma potravu,
    • rastie,
    • dýcha,
    • pohybuje sa,
    • rozmnožuje sa,
    • reaguje na podnety z okolia,
    • ...

 :: proces životný.


prirovnanie – pripodobnenie – uvedenie do vzájomného vzťahu na základe podobných vlastností; výrazový prostriedok, ktorým sa porovnáva niečo s niečim iným na základe zhodných vlastností.

:: alúzia.


príruba − časť rúrok, armatúr a podobne určená na pripájanie.

 :: technika.


príručka − prehľadne napísaná kniha, ktorá zahŕňa poznatky istého odboru. Napríklad príručkou logiky je publikácia 89.


príslovka – adverbium – „neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť vo vzťahu k slovesu, prídavnému menu al. inej príslovke: pekne spievať, dobre urobený, veľmi dobre (5;133).

 :: druh slovný, lingvistika.


príslušnosť – prislúchanie do istej spoločnosti, spoločenskej jednotky, skupiny alebo organizácie.

 :: príslušnosť (právo).


príslušnosť (právo) – okruh činnosti štátneho orgánu, napr. súdu.


prístroj – jednoduchší stroj, aparát alebo zariadenie, v ktorom alebo pomocou ktorého sa odohráva určitý dej, napríklad fyzikálny, chemický, čítací, merací atď. Otázkami konštrukcie a zhotovovania prístrojov sa zaoberá strojníctvo.

 :: disk (technika), elektroskop, noktovízor, prístroj elektronický, prístroj experimentálny, prístroj merací, prístroj optický, prístroj vedecký, spotrebič, systém umelý, technika, váhy (fyzika).


prístroj elektronický − prístroj fungujúci na princípe riadenia toku elektrónov alebo iných elektricky nabitých častíc, najmä pomocou polovodičov.


prístroj experimentálny − prostriedok poznania používaný pri experimentovaní.


prístroj fyzikálny – vedecký prístroj tvorený viac menej zložitým systémom (zariadením), pozostávajúcim z aktívnych alebo pasívnych prvkov (súčastí), používaným pri fyzikálnom skúmaní alebo experimentovaní.

 :: fyzika, meranie fyzikálne.


prístroj merací − materiálny prostriedok poznania určený na meranie premenných alebo stálych veličín. „Merací prístroj môžeme pokladať za systém, v ktorom sa informácie generované meraným objektom spracúvajú a odovzdávajú do výstupného zariadenia. Prenos informácie sa uskutočňuje signálmi. Signál spracovaný v meracom prístroji, ktorého zdrojom je meraný objekt a spotrebičom výstupné (napr. indikačné) zariadenie, znižuje neurčitosť našich vedomostí o objekte. Pritom však signál generovaný meraným objektom a spracovaný v meracom prístroji je výsledkom zložitého fyzikálneho procesu, na ktorom sa zúčastňujú okrem meranej veličiny aj isté náhodné príčiny, a preto hovoríme o entropii informačného zdroja, ktorú určuje zmena neurčitosti zdroja informácie. Pre prax je dôležitý pojem strednej neurčitosti, ktorý zavádzame pri opakovaní informačného procesu za ináč rovnakých podmienok; nazývame ho aj informačnou entropiou generátora informácie (76;95).“

 :: ampérmeter, meranie, prístroj merací analógový, silomer.


prístroj merací analógový – ručičkový merací prístroj – merací prístroj vyhodnocujúci meranú veličinu spojitým spôsobom, zvyčajne formou pohybujúceho sa ukazovateľa, pričom meraná veličina sa prevádza na výchylku ukazovateľa využitím vhodných fyzikálnych javov.


prístroj optický – zariadenie, ktoré využíva vlastnosti svetla na zobrazenie, meranie a na ďalšie účely.


prístroj vedecký – zariadenie, ktoré sa využíva pri vedeckom výskume.


prístup – 1. miesto, kadiaľ sa niekam prichádza; príchod;

2. možnosť, právo, oprávnenie, dovolenie vojsť, vstúpiť niekam;

3. možnosť voľne vniknúť, preniknúť, dostať sa niekam

4. možnosť dosiahnuť niečo, dostať sa k niečomu

5. postoj, pomer, stanovisko, smer skúmania alebo uhol pohľadu, dívania sa, pristupovania, skúmania.


prívlastok – atribút – rozvíjajúci vetný člen, bližšie určujúci podstatné meno v úlohe hociktorého vetného člena. Je to vedľajší (treťostupňový) vetný člen, ktorým sa určuje (podstatné) meno v akomkoľvek vetnom člene; vzťah k nemu sa vyjadruje zhodou, väzbou alebo primkýnaním: vysoký dom, strecha domu, kaki farba (5;138).

 :: lingvistika.


prízemie – časť budovy na úrovni terénu alebo málo nad ňou.


príznak – charakteristický znak, symptóm; rozlišujúca črta (496;593).


prízvuk (lingvistika) – zdôraznenie jednej slabiky v slove dvoma spôsobmi:

    • zvýšením sily (intenzitný alebo dynamický prízvuk),
    • odlíšením melódie (melodický prízvuk).

Ak je prízvuk viazaný, býva na prvej slabike, na predposlednej alebo poslednej; voľný, pohyblivý prízvuk má schopnosť rozlišovať slová alebo gramatické tvary podľa významu (5;139).


problém (algoritmika) – „vzájomný vzťah nešich poznatkov, ktorý nedovoľuje bezprostredne usudzovať o možnosti dosiahnutia nejakého cieľa, či o platnosti nejakého tvrdenia“ (274;31).


problém (teória zložitosti) – jazyk, ktorého slová sa chápu ako otázky; na problém sa tu pozerá ako na množinu otázok, z ktorých každá je tvorená slovom konečnej dĺžky z nejakého formálneho jazyka; otázka, ktorá je tu konkrétnym jedným slovom tohto jazyka, sa nazýva inštancia problému.


problém algoritmický − špecifikácia toho, čo má vypočítať algoritmus.


problém fyzikálny – angl. problem in physics – dôležitý (podnetný) fyzikálny významový útvar, ktorý je výsledkom poznania tej či onej ťažkosti (záhady), s ktorou sa teoreticky alebo prakticky konfrontuje fyzika. Fyzikálne problémy sa formulujú napríklad týmito otázkami:

    • aká je koniec koncov štruktúra fyzikálnej reality,
    • v čom spočíva podstata priestoru a času,
    • v čom spočíva podstata hmoty,
    • v čom spočíva podstata tmavej energie,
    • v čom spočíva vyparovanie čiernych dier,
    • v čom spočívajú extra-dimenzie,
    • prečo existujú práve tri rodiny kvarkov a tri rodiny leptónov, keď pre opis sveta postačuje len jedna rodina,
    • čo je to tmavá hmota,
    • existuje uniformita vesmíru,
    • ako vznikajú štruktúry vo vesmíre,
    • ako je to s nesymetriou látky a antilátky,
    • v čom spočíva podstata veľkého tresku,
    • ako je to s antropickým princípom,
    • je možná teória všetkého (zjednotenie všeobecnej teórie relativity a kvantovej fyziky),
    • možno skompletizovať štandardný model častíc a síl,
    • je možné vypracovať realistickú interpretáciu kvantovej fyziky,
    • aké sú hodnoty fyzikálnych konštánt,
    • čo je to dobrá fyzikálna teória,
    • ako je to s kvantovou fyzikou,
    • ako je to s fyzikálnym vákuom... 

Odpoveďami na otázky, ktorými sa formulujú fyzikálne problémy, sa formulujú predstavy o riešení problémov, ktorých realizáciou sa odstraňujú alebo aspoň transformujú fyzikálne ťažkostí, čo nezriedka, pokiaľ ide o dnešné hlavné ťažkosti fyziky, stojí miliardy dolárov (cf 838).

Fyzici zostavujú zoznamy fyzikálnych problémov, ako je napríklad tento, ktorý pripravil V. L. Ginsburg (839;354 – 355):

    1. Controlled nuclear fusion.
    2. High-temperature and room-temperature superconductivity.
    3. Metallic hydrogen. Other exotic substances.
    4. Two-dimensional electron liquid (anomalous Hall effect and some other effects).
    5. Some questions of solid-state physics (heterostructures in semiconductors, metal-dielectric transitions, charge and spin density waves, mesoscopics).
    6. Second-order and related phase transitions. Some examples of such transitions. Cooling (in particular, laser cooling) to superlow temperatures. Bose – Einstein condensation in gases.
    7. Surface physics. Clusters. 
    8. Liquid crystals. Ferroelectrics.
    9. Fullerenes. Nanotubes.
    10. The behavior of matter in superstrong magnetic fields.
    11. 11. Nonlinear physics. Turbulence. Solitons. Chaos. Strange attractors.
    12. Rasers, grasers, superhigh-power lasers.
    13. Superheavy elements. Exotic nuclei.
    14. Mass spectrum. Quarks and gluons. Quantum chromodynamics. Quark-gluon plasma.
    15. Unified theory of weak and electromagnetic interactions. W- and Z0-bosons. Leptons.
    16. Standard model. Grand unification. Superunification. Proton decay. Neutrino mass. Magnetic monopoles.
    17. Fundamental length. Particle interaction at high and superhigh energies. Colliders.
    18. Nonconservation of CP-invariance.
    19. Nonlinear phenomena in vacuum and in superstrong magnetic fields. Phase transitions in vacuum.
    20. Strings. M-theory.
    21. Experimental verification of the general theory of relativity.
    22. Gravitational waves and their detection.
    23. The cosmological problem. Inflation. L-term. Relationship between cosmology and high-energy physics.
    24. Neutron stars and pulsars. Supernova stars.
    25. Black holes. Cosmic strings (?).
    26. Quasars and galactic nuclei. Formation of galaxies.
    27. The problem of dark matter (hidden mass) and its detection.
    28. The origin of superhigh-energy cosmic rays.
    29. Gamma-bursts. Hypernovae.
    30. Neutrino physics and astronomy. Neutrino oscillations.

Pri riešení mnohých rozličných fyzikálnych problémoch vznikajú sústavy rovníc (479;137).

 – I: List of unsolved problems in physics, in: Wikipedia (12. 12. 2021).

 :: fyzika, univerzum významové fyzikálne, útvar významový fyzikálny.


problém súčasný – významový útvar, ktorý je výsledkom uvedomenia si určitej súčasnej ťažkosti.


procedúra (technika výpočtová) − pomenovaná postupnosť príkazov v počítačovom programe, s ktorou sú spojené konštanty, dátové typy a premenné, ktoré väčšinou predstavujú jednu úlohu. Procedúru možno obyčajne volať (volanie procedúry) inou procedúrou alebo hlavným programom.


proces (právo) − súdne konanie.


proces biochemický – súčasť najmä predmetu biochémie, pozostávajúca zo sledu chemických reakcií v živých organizmoch. K tomu, aby sa tieto reakcie mohli realizovať, sa poväčšinou vyžaduje rad enzýmov a koenzýmov a dakedy je k tomu potrebný aj prísun energie, napr. vo forme ATP alebo redukčné/oxidačné činidlo, ako napr. NADPH/NADP+).

 :: biochémia, hormóny, látky aktívne biologicky.


proces biologický – súčasť predmetu biológie. Základným biologickým procesom je dedičnosť.

 :: biológia, proces fyziologický.


proces bolonský – integračný proces tvoriaci podproces európskej integrácie a spočívajúci v harmonizácii európskeho systému vysokého školstva s cieľom vytvoriť a rozvíjať jednotný európsky priestor vysokoškolského vzdelávania; základný cieľ celého procesu sformulovala Bolonská deklarácia 19. 6. 1999, ktorej signatárom je aj Slovenská republika: vysokoškolské štúdium bolo rozdelené do troch stupňov:

    • bakalárske štúdium (Bachelor Program),
    • magisterské štúdium (Master Program),
    • doktorandské štúdium (Doctoral Program).

 :: pedagogika.


proces ekonomický − hospodársky proces − súčasť predmetu politickej ekonómie spočívajúca vo vznikaní, pohybovaní sa a zanikaní určitého súhrnu ekonomických činností a vzťahov, tvoriace vedno špecifické oblasti alebo stránky spoločenskej reprodukcie.

Ekonomický proces sa člení na tieto časti:

    1. výroba,
    2. rozdeľovanie,
    3. výmena,
    4. spotreba.

Subjekty ekonomického procesu sú:

 :: činnosť hospodárska, ekonómia, ekonómia politická, ekonomika, proces výrobný (ekonómia), riadenie procesov ekonomických, ukazovateľ (ekonómia).


proces elektrochemický – proces vzájomnej premeny elektrickej formy energie na chemickú.


proces fyzikálno-chemický – postupnosť zmien fyzikálnych vlastností a chemickej štruktúry látok: fyzikálnym zásahom dochádza k chemickej zmene a chemická zmena vyvoláva zmenu fyzikálnych vlastností.


proces fyzikálny − proces (fyzika) – v čase sa meniaci fyzikálny jav spočívajúci v postupnosti zmien stavu fyzikálneho objektu; je to pokračujúci fyzikálny dej alebo séria fyzikálnych zmien, ktoré menia formy hmoty. Proces je sled príčinne na seba nadväzujúcich udalostí. Každý fyzikálny proces má isté časové rozpätie a sled zmien sa v ňom deje podľa empirických zákonov (76;35).

 :: fyzika, proces šírenia prostredím, prostredie (fyzika), signál, vlnenie mechanické.


proces fyziologický – proces životnej činnosti organizmu, ten ktorý súbor jeho vitálnych funkcií, zabezpečujúci integritu organizmu a jeho adaptačné reakcie ako disipatívneho systému.

Podľa úrovne priebehu sa fyziologické procesy členia nasledovne:

    • na úrovni buniek jednobunkových alebo mnohobunkových organizmov,
    • na úrovni jednotlivých orgánov, napr. srdca, pečene atď.,
    • na úrovni tkanív, napr. nervového, miechového atď.,
    • na úrovni špecializovaných systémov orgánov, napr. kardiovaskulárneho, tráviaceho atď.
    • na úrovni organizmu ako celku.

 :: biológia, fyziológia.


proces geologický − proces menenia zemského povrchu.

 :: geológia.


proces chemický – súčasť predmetu chémie tvorená v čase sa meniacim chemickým javom.


proces informačný − proces získavania, spracúvania, uchovávania, prenosu a využívania informácií vo fyzikálnych, biologických a sociálnych systémoch.

 :: informácia, informatika, zber informácií (informatika).


proces intelektový – proces realizovaný intelektom (rozumom), jeho prostriedkami, postupmi, metódami, technikami.

 :: inteligencia.


proces ireverzibilný – nevratný proces – proces vyznačujúci sa jednosmernou tendenciou vývoja, proces, ktorý nie je reverzibilný.

Nevratné procesy umožňujú „dať zmysel takým pojmom, ako sú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Nedokázali by sme vysvetliť fakt, že vo svete, ktorý nás obklopuje, sme pri pozorovaní neživých aj živých objektov neustále konfrontovaní s dôsledkami nemilosrdne ubiehajúceho času, zatiaľ čo fyzikálne zákony bez termodynamiky ‚smer toku času‘ nerozlišujú (121;63).


proces komunikačný − komunikovanie − procesuálny aspekt komunikácie, ktorý tvorí kódovanie, dekódovanie, generovanie signálu, transferácia signálu, transformácia signálu, identifikácia signálu.


proces neurofyziologický – súbor aktivít neurónov a ich sietí tvoriaci základ psychického deja.

 :: neurofyziológia.


proces podnikateľský – proces formovania podnikov a realizácie ich podnikateľských aktivít v podnikateľskom prostredí.

 :: ekonómia.


proces poznávací (psychológia) − kognitívny proces − psychický proces spočívajúci v prijímaní a spracovávaní informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia človeka, ktorého výsledkom psychický obraz (mentálna reprezentácia), podieľajúci sa na riadení činnosti.

 :: poznávanie.


proces psychický − podproces činnosti človeka zahrnujúci prežívanie vnútorného a/alebo vonkajšieho prostredia; je to spravidla kratšie trvajúci podproces mentálnej reprezentácie alebo psychickej regulácie, psychický jav, ktorý sa časom premieňa: psychický dej, psychický pochod, psychická operácia. Výsledkom psychického procesu je psychický jav, stav, prejav.

Psychické procesy sa členia na:

 :: mechanizmus (psychológia), psychológia, vôľa (psychológia).


proces senzorický – fyziologický základ pociťovania a  vnímania spočívajúci v registrácii podnetov fyzikálnej a chemickej energie z vonkajšieho a vnútorného prostredia organizmu pôsobiacich na zmyslové orgány a v transformácii týchto podnetov do podoby nervových vzruchov, ktoré sa potom šíria aferentnými nervovými vláknami do špecifických oblastí mozgu. Podmienkou uskutočnenia senzorického procesu je určitá intenzita podnetu a stav určitej aktivácie nervovej sústavy.

 :: fyziológia, psychológia.


proces šírenia prostredím – proces šírenia cez médium – fyzikálny proces, pri ktorom sa rozruch v jednom bode šíri do iného vzdialeného bodu bez prenosu materiálu zo samotného média.

 :: fyzika.


proces technický – postupnosť technologických operácií realizujúca technickými prostriedkami transformáciu hmotných, energetických a informačných vstupov technického systému do podoby požadovaných hmotných, energetických a informačných výstupov technického systému.

 :: technika.


proces technologický − súbor technických činností určitého druhu (napr. odlievanie, zváranie, sústruženie a pod.) potrebných na zhotovenie určitého výrobku a na vyústenie do ďalších foriem jeho výsledku. Rozlíšiť možno tieto druhy technologických procesov:

    • výrobný,
    • pomocný výrobný,
    • obslužný výrobný.

Technologický proces je predmetom skúmania technológie.


proces výpočtový (informatika) − transformácia vstupných údajov a výstupné spočívajúca v realizácii postupnosti operácií, vedúcich od počiatočných vstupných údajov ku konečným výsledkom.

 :: počítač.


proces výrobný (ekonómia) – proces výroby – ekonomický proces existujúci na všetkých stupňoch vývoja spoločnosti, pozostávajúci zo sústavného pôsobenia výrobných síl na seba navzájom, cieľom ktorého je vytvorenie určitého produktu; každý výrobný proces predpokladá

    • cieľavedomú činnosť človeka,
    • pracovné prostriedky,
    • pracovný predmet,
    • potrebné prírodné podmienky.

Vo výrobnom procese pôsobia ľudia nielen pracovnými prostriedkami na pracovné predmety, ale aj vzájomne na seba a vstupujú tak do určitých spoločenských vzťahov, základom ktorých sú výrobné vzťahy.

Výrobný proces spravidla pozostáva z týchto etáp alebo súčastí:

    • stanovenie výrobného programu,
    • vlastná výroba,
    • kontrola výroby.

Základnou zložkou výrobného procesu je pracovný proces, ktorý môže byť kratší ako výrobný proces: produktívny pracovný proces je vždy výrobným procesom, ale výrobný proces nemusí byť vždy pracovným procesom (nie je ním vtedy, keď výroba beží, ale práca sa nemusí pritom vynakladať, napr. v poľnohospodárskej výrobe, úri rôznych chemických procesoch a pod.) (186;779 – 780).

 :: činitele výrobné (ekonómia), zdroje výrobné (ekonómia).


proces výrobný diskrétny – výrobný proces prerušovaný kvôli vykonaniu pomocných operácií.


proces významový matematický − vedecký významový proces tvoriaci súčasť matematického významového univerza a spočívajúci v tvorbe, pretváraní a usúvzťažňovaní matematických významových útvarov., napr. do podoby matematického modelu.

 :: matematika, modelovanie matematické, myslenie matematické.


proces životný – funkcia tela spočívajúca v procese zabezpečujúcom život a existenciu organizmu. K životným procesom patrí:

    • výživa
    • dýchanie
    • vylučovanie
    • rozmnožovanie
    • rast
    • vývin
    • dráždivosť
    • pohyb... 

 :: biológia, prírodnina živá, proces fyziologický.


procesor lat. – realizátor návodu, napr. človek alebo stroj.

 :: procesor (informatika).


procesor (informatika) − jednotka určená na spracovanie dát; centrálna časť počítača, jednotka, ktorá vykonáva operácie s údajmi na základe programu.


produkt (ekonómia) – angl. output – výsledok alebo výstup finálnych výrobkov a služieb z výroby za určité časové obdobie.

Podľa stupňa agregátnosti sa rozlišuje:

    • produkt podniku,
    • produkt odvetvia,
    • produkt za celé národné hospodárstvo (národný produkt),
    • celosvetový produkt (napr. svetová produkcia obilia, ocele a pod.) (313;199).

 :: ekonomika.


produkt bankový – druh obchodnej operácie banky, ako vklad, úver atď.

 :: banka, bankovníctvo, klient (bankovníctvo), účet bežný.


produkt domáci hrubý − HDP, angl. GDP − ekonomický ukazovateľ, ktorým sa meria sila ekonomík krajín a ktorý sa rovná súčtu pridaných hodnôt jednotlivých sektorov, odvetví a výrobných jednotiek ekonomiky zvýšenému o daň z pridanej hodnoty uvalenej na výrobky a o čisté dovozné dane, predstavujúce colné poplatky mínus dovozné subvencie.

 :: ekonomika, ekonómia.


profesia lat. – druh pracovnej činnosti, ktorej vykonávanie je podmienené odbornou prípravou.

 :: minimum kompetenčné.


profesionál angl. − osoba, ktorá je za svoju činnosť honorovaná, napr. športovec, pomáhajúci profesionál atď. Opakom profesionála je amatér, neprofesionál.


profesionál pomáhajúci − sociálny pracovník, sociálny andragóg, ošetrovateľ, psychológ, liečebný a špeciálny pedagóg, inštruktor sociálnej rehabilitácie, pracovný terapeut.


Profil slovenskej kultúry – portál projektového tímu A. Androviča, N. Cehlárikovej, I. Ciglana, Z. Hudecovej, B. Polakoviča, J. Strakovej, sumarizujúci informácie o čo najširšom spektre slovenskej kultúry v jej diachronickom a synchronickom priereze; zahrnuje aj údaje o dôležitých slovenských inštitúciách, organizáciách a subjektoch.

 :: kultúra slovenská, Slovenská republika, Slovensko.


program gr. − vopred pripravený postup alebo rozvrh činnosti a cieľov.


program (informatika) − počítačový program, program počítača − „ucelený súhrn inštrukcií (príkazov), pomocou ktorých uskutočňuje počítač určitú činnosť (843;328)“, je to formulácia algoritmu a príslušných dátových oblastí pomocou programovacieho jazyka; zápis algoritmu v programovacom jazyku.

Počítač vykonáva programy sekvenčne, čiže príkaz za príkazom, t. zn. že až po vykonaní prvého sa vykoná ďalší, po ňom ďalší a tak ďalej.


 :: diagram vývojový, prekladač (informatika), softvér.


program aplikačný − časť počítačového systému tvorená počítačovým programom pomáhajúcim používateľovi pri uskutočňovaní činnosti určitého konkrétneho typu, napríklad pri manipulácii s textami, číslami, grafikou a tak ďalej.

Aplikačné programy sa združujú do aplikačných balíkov, napríklad kancelárskych, ako Microsoft Office, Open Office, LibreOffice, GNOME Office a ď.


program politický − vodidlo pre praktickú politiku, zväčša stručná formulácia hlavných cieľov politickej strany alebo organizácie a spôsobov ich dosiahnutia, ktorá slúži aj ako sľub daný voličom, týkajúci sa krokov, ktoré strana uskutoční v prípade, že sa dostane k moci. Politický program máva viac menej výrazný aspekt technologický a ideologický.

 :: cieľ politický, politika.


program študijný (v rámci vysokoškolského štúdia) – súčasť študijného odboru, ktorú tvorí

  1. súbor predmetov vykonávaných prostredníctvom vzdelávacích činností (prednáška, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, odborná prax, exkurzia a pod.);
  2. súbor organizačno-pedagogických pravidiel štúdia zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie v niektorom z jeho troch stupňov (327;335).


programovanie gr. − zostavovanie programu do počítačov, pozostávajúce z týchto základných fáz:

    1. analýza problému (zisťovanie, čo užívateľ presne potrebuje, presná špecifikácia úlohy);
    2. algoritmizácia (tvorba algoritmu čiže postupu, ako danú úlohu riešiť);
    3. kódovanie (zapisovanie algoritmu v tvare vhodnom pre konkrétny typ procesoru (počítač) čiže v tvare programu);
    4. testovanie (overovanie funkčnosti vytvoreného programu).

 :: algoritmizovanie, diagram vývojový, informatika, program (informatika).


projekcia lat. – premietanie, premietnutie; priemet; premietnutý obraz.


projekt lat. − návrh na uskutočnenie určitého zámeru spolu s určením spôsobu jeho realizácie. Aby projekt bolo možné lepšie riadiť, rozdeľuje sa na subprojekty.

 :: manažment projektový, projekt (veda o projektovaní).


projekt (veda o projektovaní) − výsledok projektovania ako komplex modelov a ďalších významových útvarov reprezentujúcich vlastnosti, vzťahy a funkcie projektovaného objektu alebo procesu (akcie, podujatia...) spĺňajúcich jednak požiadavky vyžadované realizáciou projektu, jednak požiadavky objednávateľa projektu.


projektovanie lat. − tvorba projektu.


projektovanie (veda o projektovaní) − proces určovania architektúry, komponentov, interfejsov a ďalších charakteristík systému alebo jeho časti zavádzaného na objekte alebo procese (akcii, podujatí etc.) požadovanom objednávateľom; výsledkom procesu projektovania je projekt.


prokonzul (história) – 1. titul, ktorý v antickom Ríme dostával konzul po uplynutí obdobia úradu; 2. miestodržiteľ starorímskej provincie.


prokuratúra (právo) – orgán verejnej žaloby, ktorého hlavným poslaním je z úradnej moci stíhať trestné činy.


propedeutika gr. − úvod do štúdia nejakého odboru, napr. filozofická propedeutika.


proprium (lingvistika) − vlastné meno.


prospešnosť – užitočnosť, osožnosť.


prostitúcia lat. – pohlavný styk s inou osobu alebo osobami za peniaze.


prostredie (fyzika) – súhrn podmienok, v ktorých sa odohráva fyzikálny proces alebo dej, napr. prostredie vlnenia.

 :: čas (fyzika), priestor (fyzika), realita fyzikálna.


prostredie (mechanika tekutín) – priestor vyplnený viskóznou tekutinou. Ak sa v prostredí pohybuje teleso, časť prostredia sa vždy uvádza do pohybu a prejaví sa v ňom vnútorné trenie, ktoré spôsobí úbytok kinetickej energie telesa. Rýchlosť telesa sa zmenšuje, pretože proti pohybu telesa pôsobí brzdná sila, ktorá sa nazýva odpor prostredia (212;140).


prostredie geografické – súčasť predmetu geografie tvorená priestorom vzájomného pôsobenia prírody (neživej a živej) a aktivít človeka priliehajúci k zemskému povrchu.

V rámci geografického prostredia možno vyčleniť

    • prírodné prostredie,
    • fyzické prostredie.

 :: geografia.


prostredie izotropné − prostredie, ktoré má vo všetkých smeroch skúmanú vlastnosť rovnakú.

 :: fyzika.


prostredie látkové − prostredie, pozostávajúce z veľkého počtu častíc, medzi ktorými existuje vzájomné silové pôsobenie (väzba), napríklad voda, vzduch, hornina...

 :: fyzika, vlnenie mechanické.


prostredie mimotechnické – súčasť predmetu technickej vedy zahrnujúca osoby bez technických alebo špecializovaných znalostí alebo zručností resp. nevyžadujúca si takéto znalosti/zručnosti; toto prostredie si nevyžaduje technickú alebo špecializovanú terminológiu a nemusí s technikou ani s technickými zručnosťami alebo predmetmi súvisieť.


prostredie podnikateľské – súbor podmienok, v ktorom sa realizuje podnikateľský proces, zahrnujúci celkovú situáciu na trhu, jeho prístupnosť, obmedzenosť vstupu naň, právny stav a legislatívu, stupeň politickej stability, kultúrne a etické činitele, ako postoje obyvateľstva k podnikateľom, podnikateľská morálka, úloha médií atď.

Z hľadiska úrovne možno v podnikateľskom prostredí rozlíšiť tieto úrovne:

    • vnútorné prostredia (proces vnútri organizácie),
    • mikroprostredie (jednotlivci a firmy v interakcii s podnikom),
    • makroprostredie (vonkajšie vplyvy ovplyvňujúce podnik).

Pri posudzovaní kvality podnikateľského prostredia sú dôležité jeho indexy (IPP), ktorými sa táto kvalita meria, napr.

    • Global competitiveness report,
    • Corruption Perception Index,
    • Index IPP,
    • Doing Business,
    • Aggregate Governance Indicators.

 :: ekonómia.


prostredie technické – súčasť predmetu technickej vedy tvorená tým, vďaka čomu niečo, napr. budova, funguje ako celok a slúži požadovanému účelu.


prostredie vlnenia − látka alebo vákuum, v ktorom sa šíri vlnenie.


prostredie životné − environment − súbor vonkajších biotických a abiotických podmienok prostredia jedinca a populácie, ktoré im poskytuje všetko potrebné na život. Pozostáva z zložiek:

    • ovzdušie,
    • voda,
    • horniny,
    • pôda,
    • samotné organizmy.

Životné prostredie je predmetom alebo súčasťou predmetu) ekológie, environmentalistiky, biológie, environmentálnej filozofie...


prostriedky finančné – bankovky a mince, bezhotovostné peniaze alebo elektronické peniaze.

Objem vedome vyčlenených finančných prostriedkov vytvorených pre zabezpečenie, krytie alebo preklenutie nepriaznivých udalostí,  výsledkov alebo výdavkov tvorí finančnú rezervu.

 :: financie, investovanie finančné.


prostriedky jazykové − lexikálne jednotky, gramatické i jazykovo-intonačné prvky slúžiace ako stavebný a znakový materiál vedno signalizujúce štýlotvorné dianie, pomocou ktorých sa toto dianie aj orientuje (cf 167;81 a 191).

Inventár jazykových prostriedkov v vyznačenými vzťahmi medzi nimi (paradigmatickými a syntagmatickými) tvorí jazykový systém.

 :: jazyk (lingvistika), lingvistika.


prostriedky komunikačné (lingvistika) − jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie pozostávajúca z jazykového kódu a rečového signálu (182;30 − 31).


prostriedky výrobné – „súhrn vecných činiteľov výrobných síl, ktoré ako pracovné prostriedky a pracovné predmety v spojení s pracovnou silou umožňujú pracovný proces a výrobu materiálnych statkov (na rozdiel od spotrebných predmetov); výrobnými prostriedkami sú tak príroda využívaná pri výrobe, ako aj výsledky minulej spoločenskej práce, ktoré sa uplatňujú v každom novom výrobnom procese; osobitné postavenie medzi výrobnými prostriedkami má pôda, ktorá je aj všeobecným pracovným predmetom“ (186;776).

 :: ekonómia, ekonómia politická, ekonomika.


prostriedok – 1. miesto rovnako vzdialené od okrajov, prostredná časť niečoho, stred; 2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i konca niečoho; 3. vec, pomôcka, úkon alebo jav, pomocou ktorých sa niečo vykonáva, deje; napr. pracovný prostriedok, masovokomunikačný prostriedok, dopravný prostriedok, prací prostriedok, čistiaci prostriedok atď.

Prostriedky v 3. význame sú javy alebo procesy, ktoré subjekt využíva na príčinné pôsobenie, t. j. vo svojej činnosti. Prostriedky sú skutočnosti dané, existujúce už v dobe, keď sú použité na príčinné pôsobenie. Najčastejšie majú povahu podmienok. Prostriedkom môže byť aj človek (ak bol napr. násilím donútený konať pre druhého človeka).

Prostriedok je predmetom skúmania praxeológie.

 :: platidlo, prostriedok, in: Hlavná časť, prostriedky finančné, prostriedky komunikačné (lingvistika), prostriedok grafický, prostriedok dopravný, prostriedok poznania, prostriedok pracovný, prostriedok technický, prostriedok vyjadrovací.


prostriedok dopravný − technológia použitá na dopravu resp. jej mobilná časť tvorená dopravným zariadením na prepravu ľudí alebo tovaru, ako automobil, loď, lietadlo, vlak atď.

 :: vozidlo, vozidlo motorové.


prostriedok grafický – prostriedok spočívajúci v písme, písaný.


prostriedok jazykový − zvukovo (alebo graficky) vyjadrený prostriedok, ktorým sa vyjadrujú jazykové vzťahy, napr. slovo, veta. Inventár jazykových prostriedkov s vyznačenými vzťahmi medzi nimi, je jazykový systém.

 :: homonymum.


prostriedok masovokomunikačný − masmédium, hromadný oznamovací prostriedok, prostriedok hromadnej komunikácie, masové médium, prostriedok masovej komunikácie − široko rozšírený sprostredkovateľ informácií všetkého druhu, ako tlač, rozhlas, televízia a pod.

Hoci masmédiá predstavujú vysokohodnotný kultúrny výdobytok, stavajú pred filozofiu kultúry otázky svojimi sčasti negatívnymi kultúrnopolitickými účinkami. Nevyhnutnosť oslovovať všetkých a obracať sa preto na „priemerného recipienta“, má o. i. tieto následky: 1. to, čo sa ponúka, predkladá sa spravidla na všeobecnezrozumiteľnej úrovni, s čím nevyhnutne súvisí zjednodušovanie, nepresné formulácie, banálne doplnky a pod., z čoho podpriemerne vzdelaní prijímatelia, ktorých je väčšina z publika, prijímajú hlavne heslá a prosté obraty bez toho, že by si premysleli celok; 2. ak tieto heslá „stvárňujú“ jazyk, tak sa masmédiá cítia nútené, prispôsobovať sa tomuto jazyku, čím sa legalizuje toto „spriemerňovanie“ jazyka. 


prostriedok pracovný − prostriedok, pomocou ktorého človek pôsobí v pracovnom procese na pracovné predmety a cieľavedome ich mení na úžitkové hodnoty pre uspokojovanie svojich potrieb.


prostriedok prepravný – prostriedok určený na transport tovarov a iných nákladov, ako vyklápací náves, posuvná podlaha, walking floor, silo cisterna, plachtový náves...


prostriedok technický − technické zariadenia alebo technický systém, určený na uľahčenie určitých činností alebo realizáciu určitých procesov, napr. na vytváranie, spracúvanie, prenos, ukladanie a ochranu utajovaných skutočností.


prostriedok vyjadrovací − vyjadrovací prostriedok, výraz – prostriedok určený alebo slúžiaci na vyjadrovanie.

:: prirovnanie.


proteosyntéza gr. − proces, v ktorom sa tvoria bielkoviny.


protestantizmus – z lat. protestans = odmietavý, verejne dokazujúci – vetva kresťanstva povedľa katolicizmu a pravoslávia, ktorá vznikla v období reformácie.

Podľa protestantov je Biblia (so Starým zákonom v rozsahu palestínskeho kánona) jediným prameňom náuky a praxe.

Rozhodnutia alebo odporúčania pastierskych a učiteľských autorít (napr. teológov) sa môžu považovať za záväzné, ale iba pokiaľ vyhovujú biblickému chápaniu.

Čítanie a chápanie Písma osobne alebo podľa niektorých v miestnom spoločenstve (v zbore) stojí nad všetkým.

Niekedy sa v Biblii vyhľadávajú hlavné motívy (napr. ospravedlnenie milostí skrze vieru u Luthera) a podľa nich sa potom posudzuje sám biblický text, inokedy sa celý text považuje za bezvýhradne záväzný (fundamentalizmus), a to i v tom, čo hovorí mimochodom.

Ďalším znakom charakteristickým pre protestantov je väčšie alebo menšie zjednudušenie štruktúry cirkvi, decentralizácia, široká voliteľnosť rôznych miestnych a územných inštitúcií.

Bohoslužby sú v porovnaní s katolíckymi väčšinou jednoduchšie, i keď v anglikánskej High Church (pokiaľ ju rátame medzi protestantské), v nemeckej luterskej Hochkirche alebo v škandinávskom luteránstve sú bohoslužby veľmi podobné katolíckym


protón gr. – subatómová častica v jadre atómu, ktorej relatívna atómová hmotnosť je 1 a ktorá nesie kladný náboj rovnakej veľkosti ako má elektrón, ale opačného znamienka. Keďže v atóme je rovnaký počet protónov ako elektrónov, atóm je elektricky neutrálny.

 :: fyzika, náboj elektrický, žiarenie synchrotrónové.


proveniencia lat. − pôvod, pôvodné miesto vytvorenia.


próza gr. – literárna forma, ktorou sa realizuje epika a dramatika.

 :: teória literatúry.


prúd – prudký tok (vody, tekutiny) alebo množstvo prudko tečúcej vody alebo tekutiny; množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom; sled, beh, postup.


prúd elektrický (fyzika) – jedna zo siedmich základných veličín (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo, svietivosť), usporiadaný pohyb elektricky nabitých častíc (napr. elektrónov uvoľnených z atómov) vo vodiči; usporiadaný (usmernený) pohyb nosičov elektrického náboja; základná fyzikálna veličina, ktorej jednotkou je ampér (A); symbol I. Elektrický prúd je skalárna veličina.

Elektrický prúd je tým silnejší, čím väčší a rýchlejší je tok elektrónov. Na získanie aj slabého elektrického prúdu treba uviesť do pohybu miliardy elektrónov, ktoré sa uvoľňujú z atómu, zvyčajne z jeho vonkajšej vrstvy, napríklad pôsobením tepla, alebo môžu pri chemickej reakcii prejsť k inému atómu a zmeniť povahu výslednej látky. Atóm, ktorý stratí alebo získa elektróny, sa stáva elektricky nabitým; takýto atóm sa nazýva ión. Pri strate elektrónov sa tvorí kladne nabitý ión zvaný katión, pri získaní elektrónov sa tvorí záporne nabitý ión zvaný anión. Voľné elektróny sa pohybujú náhodne, no zdroj kladného náboja ich môže nasmerovať k sebe.

Elektrický prúd elektrickým obvodom preteká vtedy, keď na jednej strane obvodu ja nadbytok elektrónov a na druhej strane obvodu zasa nedostatok elektrónov. Tento jav je rozdielom elektrických potenciálov a nazýva sa elektrické napätie, ktoré sa meria vo voltoch.

Dobrými vodičmi elektrického prúdu sú kovy, pretože ich atómy majú množstvo voľne viazaných elektrónov.

Nevodivé materiály, ako napr. guma, pozostávajú z atómov, ktorých elektróny nie je ľahké uvoľniť.

Elektrickým obvodom môže byť napríklad drôt (trebárs medený), ktorý vedie od elektrického zdroja a späť.

Ako elektrický zdroj sa používa batéria alebo elektromagnetický generátor.

Pôvodne (a dodnes konvečne) sa elektrický prúd považuje s za pohyb od kladného k zápornému; až neskôr sa zistilo, že elektróny priťahuje kladný náboj.

 :: elektrotechnika, izolant, polovodič, prúd elektrický jednosmerný.


prúd elektrický jednosmerný – elektrický prúd, ktorého smer sa nemení časom.


prúdenie – tečenie prúdom; súvislé (jednosmerné) pohybovanie sa; plynulé postupovanie.


Prusko – nem. Preussen – historický štátny útvar, ktorý sa rozprestieral v dobe vrcholu svojej moci pred vytvorením Nemeckého cisárstva celé severné a stredné Nemecko, oblasť západného a severného Poľska, časť východného Pobaltia a Porýnie.


pružnosť – elasticita – schopnosť látky (telesa) nadobudnúť pôvodný tvar, ak prestanú naň pôsobiť sily, ktoré pretvorenie vyvolali (442;366).


prvá svetová vojna – dejinná udalosť, ktorá sa odohrala v rokoch 1914 – 1918, dôsledok sporov o nové rozdelenie sveta, pričom najhlbším bol rozpor medzi Veľkou Britániou a Nemeckom.

 :: dejiny, história.


prvočíslo – prirodzené číslo, ktoré má práve dva rôzne delitele – jednotku a seba samého. Prirodzené číslo, ktoré má viac ako dva delitele je zložené číslo.

 :: matematika.


prvohory mladšie – karbón a perm.

 :: Tethys (more).


prvok biogénny – chemický prvok nevyhnutný pre život a tvoriaci základnú stavebnú zložku buniek a tkanív organizmov, ako napr.

    • uhlík,
    • dusík,
    • síra,
    • fosfor,
    • kyslík,
    • vodík,
    • ...


prvok elektronický − elektronická súčiastka − funkčne a konštrukčne samostatná ďalej nedeliteľná konštrukcia, realizujúca určitú elektrickú vlastnosť (veličinu) alebo funkciu. Elektronické prvky sú základné konštrukčné súčasti, z ktorých sa ich vodivým prepojením vytvorí elektrický obvod s požadovanou funkciou.

 :: elektronika, obvod elektronický.


prvok chemický − látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom, ktoré je rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov. Na druhej strane štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov určuje ich chemické vlastnosti.

Na základe periodického zákona sa prvky usporiadavajú do periodickej tabuľky.

Známych je 118 chemických prvkov, z čoho 94 sa vyskytuje na Zemi a zvyšných 24 bolo umelo vytvorených.

Prvým umelo vytvoreným chemickým prvkom je technécium z roku 1937.

 :: atóm (Dalton, J.), hélium, chémia, látka chemicky čistá, prvok, tabuľka periodická, vodík, zlato, zlúčenina chemická, železo.


prvok jazyka – elementárna súčasť jazykového systému. Prvky jazyka sú usúvzťažnené jazykovými vzťahmi a týmto spôsobom tvoria jazykový systém.

 :: lingvistika.


prvok množiny − bod množiny − vec, ktorá patrí do množiny.

 :: matematika, obsah pojmu, operácia binárna na množine A, teória množín.


prvok obvodu elektrického − aktívna alebo pasívna časť elektrického obvodu zapojená doň prostredníctvom pólov.


prvok okolia − najjednoduchšia alebo pri danej rozlišovacej úrovni ďalej nedeliteľná časť okolia.


prvok systému – pri danej rozlišovacej úrovni ďalej nedeliteľná časť systému. Prvky systému sú spojené väzbami systému.


prvok technický – prvok technického systému.


prvouka – učebný predmet v najnižších ročníkoch základnej školy, v ktorom žiak nadobúda vedomosti o svete a živote; predmet integruje primerané poznatky o prírode a spoločnosti, obklopujúcich dieťa.


Psyché gr. − starogrécka bohyňa duševnej krásy.

Psyché sa stáva literárnou až veľmi neskoro, pričom vystupuje ako krásna dievčina, ktorú v nádhernom prostredí každý večer navštevoval milenec, čo sa nechcel dať poznať a ani sa nesmela na neho dívať. Raz porušila tento zákaz, naklonila sa k nemu, keď spal, s obdivom naňho pozrela a zistila, že je to sám Eros. Lenže z lampáša padla kvapka oleja a zobudila boha, ktorý odvtedy navždy zmizol. Psyché sa ho pustila hľadať. Uväznila ju Afrodita, lebo žiarlila na šťastie dievčiny; tá statočne znášala všetky trápenia, čo na ňu doliehali, lebo jej tajne pomáhal Eros.


psychiatria gr. − lekárska veda, ktorej predmetom sú duševné choroby, ich rozpoznávanie a liečba.

 :: ETC, hypnóza, Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok, psychóza.


Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok – štátna príspevková organizácia s právnou subjektivitou zriadená zákonom č. 523/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 3. 2006; základným poslaním nemocnice je poskytovanie špecializovanej ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti (diagnostika, liečba, rehabilitácia, resocializácia a dispenzárna starostlivosť) pacientom s psychiatrickými ochoreniami a poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti osobám závislým od psychoaktívnych látok. Okrem toho poskytuje komplexnú ústavnú psychiatrickú starostlivosť pacientom so súdne nariadenou ochrannou psychiatrickou, protitoxikomanickou, protialkoholickou a sexuologickou liečbou.

Nemocnica má 6 klinických pracovísk:

    • Psychiatrická klinika Mužské oddelenie
    • Psychiatrická klinika Ženské oddelenie
    • Gerontopsychiatrická klinika
    • Klinika drogových závislostí
    • Psychosomatická klinika
    • Neuropsychiatrická klinika

Súčasťou nemocnice sú Fyziatricko-rehabilitačné oddelenia a ambulantné zložky.

 – I: O nemocnici, in: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok (21.3.2021); Piaček, J.: Zmysel nemocnice. Reflexia 90. výročia založenia Pinelovej nemocnice, in: Psychiatria – Psychoterapia – Psychosomatika 27/2020 (21.3.2021).


psychika gr. – duševné dianie, ktoré je predmetom psychológie, majúcim dve fenomenálne (javové) dimenzie – prežívanie a správanie. Psychiku tvorí súbor psychických javov. Psychika je systém interakcií psychických funkcií a psychických procesov permanentne regulujúci správanie človeka a jeho vzťahy k okoliu (cf štruktúra psychiky)..

V minulosti psychiku tematizovali prevažne pod titulom duša.

V súčasnej psychológii, najmä biologicky orientovaní psychológovia, používajú ako synonymum termínu psychika termín myseľ (mind).

Individuálne utváranie ľudskej psychiky je osobnosť.

Na psychike možno sledovať rôzne aspekty v súlade s kategóriami, ktoré intervenujú pri jej skúmaní, napr. pri dominujúcej kategórii stavu sa tematizuje psychický stav, pri dominujúcej kategórii diania duševné dianie, pri dominujúcej kategórii procesu psychický proces, pri dominujúcej kategórii vlastnosti psychická vlastnosť alebo psychické vlastnosti, pri dominujúcej kategórii štruktúry štruktúra psychiky atď.

 :: emócie (psychológia), jav psychický, motivácia (psychológia), potreba duchovná, psychogénny, psychológia, stav psychický, systém motivačno-emocionálny (psychológia), vlastnosť psychická, vzorec kultúrny.


psychoanalýza gr. – „teória a terapeutická metóda vysvetľujúca psychické javy a poruchy na základe potlačených pudov, hlavne pohlavného pudu; diagnostická a liečebná metóda, ktorá sa zaoberá analýzou odhaľujúcou najskrytejšie pohnútky konania, nevedomé procesy a motivácie, na základe čoho objasňuje správanie a vývoj jedinca“ (226;214 – 215).

Psychoanalýza vznikala na prelome 19. a 20. storočia ako reakcia na neschopnosť vtedajšej psychológie prejsť od abstrakcií ku konkrétnemu človekovi: študovali sa vyabstrahované psychické funkcie (pociťovanie, vnímanie, pamäť, myslenie, cítenie), no nevenovala sa dostatočná pozornosť duševnému dianiu ako celku a jeho väzbám s podmienkami existencie. Takáto abstraktne chápaná psychológia  tak zlyhávala najmä v klinickej praxi, ktorá ukazovala, že: 1. duševný život človeka súvisí s jeho situáciou vo svete (najmä s charakterom jeho medziľudských vzťahov), 2. duševný život človeka podlieha ako celok mnohým premenám, 3. duševný život človeka má dynamický charakter a premeny, ktoré sa v ňom odohrávajú, súvisia s určitými životnými podmienkami a majú určitý charakter. Východiskom takejto duševnej dynamiky bývajú nejaké rozpory, nejaké afektogénne situácie, pri ktorých sa zablokuje odreagovanie vzniknutého afektu alebo konfliktnej situácie (431;143).

 :: Freud, S., katarzia (psychoanalýza).


psychodynamika gr. – dynamika duševného diania.


psychofyzika gr. – skúmanie, ktorého predmetom je vzťah medzi silou fyzických podnetov a psychickými obsahmi.


psychofyziológia gr. − odbor, ktorého predmetom sú fyziologické základy psychických dejov.

 :: farba (psychofyziológia).


psychogénny gr. – duševného pôvodu; psychicky vyvolaný, podmienený; súvisiaci s psychikou.

 :: psychológia, psychosomatika.


psychohygiena gr. – duševná hygiena, mentálny hygiena – vedný odbor, ktorého predmetom sú podmienky nevyhnutné na zabezpečenie duševného zdravia alebo zlepšujúce duševnú činnosť.


psychológia gr. – veda o psychike, ku ktorej sa (v rámci psychológie) pristupuje

    • biologicky,
    • behavioristicky,
    • psychodynamicky,
    • fenomenologicky,
    • geštaltisticky,
    • kognitivisticky,
    • kulturalisticky.

Psychológiu tvorí viacero odborov, ktoré sa členia na odbory teoretické a praktické.

K teoretickým odborom psychológie patrí:

    • biologická psychológia,
    • všeobecná (a experimentálna) psychológia,
    • vývojová (ontogenetická) psychológia,
    • psychológia osobnosti,
    • sociálna psychológia,
    • psychológia životného prostredia...

K praktickým (aplikovaným) odborom psychológie patrí:

    • psychoterapia,
    • klinická psychológia,
    • psychológia zdravia,
    • poradenská psychológia,
    • pedagogická psychológia,
    • psychológia práce,
      • inžinierska psychológia,
      • psychológia trhu,
      • psychológia zákazníka,
    • forenzná (súdna) psychológia,
    • psychológia športu,
    • psychológia kreativity,
    • psychológia náboženstva,
    • psychológia umenia,
      • psychológia hudby,
      • psychológia literatúry,
    • psycholingvistika,
    • psychometria,
    • psychodiagnostika...

 – P: Piaget, J..

 ::

    •  D  
    •  E  
    •  F  
    •  G  
    •  CH  
    •  I  
    •  J  
    •  K  
    •  M  
    •  N  
    •  O  
    •  P  
    •  R  
    •  S  
    •  Š  
    •  T  
    •  U  
    •  V  
    •  Z  
    •  Ž  


psychológia analytická – psychologický smer založený C. G. Jungom.


psychológia celostná – tvarová psychológia, geštaltizmus, gestaltpsychológia – „psychologický smer, podľa ktorého všetky psychické deje sú organizované do celostných kvalít, ktoré sú apriórne a ktoré vytvárajú proces vnímania a myslenia“, zdôrazňuje „celostné chápanie psychiky v psychologickom skúmaní“, dôraz kladie na „celistvosť vnímania ako zážitku s vlastnou kvalitou, ktorý nemožno rozkladať; ľudská psychika má tendenciu pri vnímaní doplňovať alebo uzavierať jednotlivé obrazce ako úplné a celé tvary“ (226;91, 218, 225).


psychológia introspektívna – psychológia vedomia – psychológia, ktorá sa zakladá na sebapozorovaní; ako metódu skúmania psychiky požíva pozorovanie obsahov a aktivít vlastného vedomia chápaného ako osobitný zavretý svet, odlišujúci sa od okolitého sveta.


psychológia literatúry − časť psychológie, ktorej predmetom sú mentálne aspekty literárneho procesu, najmä súboru jeho kreatívnych, receptívnych a interpretačných podprocesov a ich predpokladov a podmienok na strane tvorcu, percipienta a ich kultúrneho milieu.


psychológia sociálna – psychologická disciplína, ktorá skúma správanie a činnosť ľudí, podmienené ich príslušnosťou k sociálnym skupinám, a psychologické charakteristiky týchto skupín.

 :: spoločnosť.


psychológia topologická – psychológia, zakladajúca sa na koncepcii životného poľa, ktoré zahrnuje osobu, jej konanie a okolie, pričom každé konanie vysvetľuje ako funkciu osoby a jej okolia.


psychológia umenia – „psychologický smer, ktorý skúma psychologické princípy a agensy umeleckej činnosti (tvorivého procesu v umení), ako aj pôsobenie umenia na človeka, jeho prežívanie a ovplyvňovanie estetického cítenia i vytvárania postojov k umeleckým dielam“ (226;225).


psychoneuroimunológia gr.+lat. − disciplína, ktorej predmetom je vplyv psychických reakcií na imunitný systém a prepojenie medzi psychickými procesmi človeka a jeho nervovým, endokrinným a imunitným systémom.

 :: imunológia, medicína.


psychosomatika gr. – medicínsky odbor, ktorého predmetom sú vzájomné vzťahy medzi duševnými a telesnými systémami a ich poruchy, vyvolané výlučne alebo prevažne psychogénnymi príčinami (cf 226;230). Je to náuka o vzájomnom pôsobení duševných a telesných procesov pri vzniku alebo pri liečení chorôb (16;588).


psychoterapia gr. – psychické pôsobenie na chorého prostredníctvom slova, správania  alebo situácie s liečebným cieľom (16;588).


psychotronika gr. – odbor, v rámci ktorého sa skúmajú a využívajú mimoriadne schopnosti človeka napríklad na liečebné účely.


psychóza gr. – duševná porucha spôsobovaná chorobnou poruchou alebo degeneráciou psychických funkcií.

Psychózy sa delia na:

    • endogénne (funkčné) psychózy,
    • symptomatické psychózy podmienené somaticky.

 :: psychiatria.


publicistika lat. − postupy a produkty publikujúcich odborníkov tvoriace komunikačnú aktivitu a jej obsah na báze historicky akumulovanej skúsenosti a znalosti média sociálnej komunikácie a práce s medializovaným textom jednak v rámci toho ktorého odboru ľudskej činnosti, jednak medzi týmito odbormi a verejnosťou.


publikácia lat. − zverejnený dokument, ktorý sa rozširuje vo väčšom počte identických exemplárov.

V minulosti sa publikácia chápala len ako text vydaný tlačou.

 :: publikácia odborná, publikácia predpisu právneho, publikácia príručková.


publikácia odborná − publikácia obsahujúca údaje z určitého vedného odboru alebo z určitej špecifickej oblasti ľudskej činnosti, napríklad určovací kľúč.


publikácia predpisu právneho – uverejnenie právneho predpisu oficiálnym, vopred stanoveným spôsobom, čo je nevyhnutnou podmienkou platnosti právneho predpisu a uplatnenia maximy ignorantia legis non excusat.

 :: právo.


publikácia príručková – publikácia určená na pohotové osvojenie si určitého poznania a na rýchle vyhľadanie konkrétnych informácií.

 :: slovník.


pud − inštinkt.

 :: pud (psychológia), pud pohlavný.


pud (psychológia) − tendencia uspokojiť určitú potrebu organizmu.


pud pohlavný − libido − súhrn na seba nadväzujúcich vrodených reflexov ovplyvnených hormonálnou činnosťou, ktorý vzbudzuje u pohlavne dospelých jedincov snahu po párení. Výberový a zbližovací pud, ktorý slúži na zachovanie druhu.

 :: libido.


pulverizácia (keramika) − mletie na jemnú múčku.


pulzácia lat. − jednosmerná periodická zmena fyzikálnej veličiny.

 :: fyzika.


☜ Hlavná časť P