zábava spôsobujúcno dobrej nálady, rozveseľujúcno, ktoré sa môže realizovať napr. hrou.


zabudnutie – stav, v ktorom sa nepamätá alebo nespomína; stav, v ktorom sa na niekoho alebo na niečo zabudlo.


začatie uskutočnenie začiatku.


začiatok časovo prvý okamih alebo fáza diania, prvá fáza, prvé obdobie činnosti alebo diania; opak konca.

 :: a limine, ab initio, ab ovo, princíp, prvopočiatok, stred, začiatok (Hegel, G. W. F.), začiatok filozofie, začiatok polpriamky, začiatok sústavy súradnicovej, začínanie, začínanie sa.


začiatok (Hegel, G. W. F.) – niečo bezprostredné tvoriace predpoklad, ba je sám predpokladom (65;5).


začiatok filozofie množenie sa otázok vyvstávajúcich vtedy, keď známy každodenný život náhle stratí svoju samozrejmosť a stáva sa problémom.

 :: začiatok filozofie (Aristoteles), začiatok filozofie (Hartmann, N.).


začiatok filozofie (Aristoteles) údiv: ľudia začali filozofovať preto, lebo sa niečomu čudovali.


začiatok filozofie (Hartmann, N.) spočíva v odhalení nepochopeného a záhadného v samozrejmom: „filozofia sa ... začína tým, že v samozrejmom odhaľuje nepochopené a záhadné“ (436;71).


začínanie uskutočňovanie začiatku.


začínanie sa spúšťanie sa začiatku


zodpovednosťmatie povinnosti niesť následky za niečo.

 :: etika.


záhadaniečo nepochopiteľné, tajomné, tajomstvo; niečo nevysvetlené, nepoznané, hádanka; ťažká úloha na riešenie, problém.


zachovávanie – chránenie pred zánikom, zmenou, udržiavanie, uchovávanie.


zachovávanie si – udržiavanie pre seba.


zákaz –  prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať.


základ spodná, zvyčajne rozšírená nosná časť stavby; spodná vrstva niečoho; hlavná alebo najdôležitejšia časť, podstata, jadro.

 :: základ stroja, základ sústavy číselnej.


základňa to, na čom niečo spočíva, zakladá sa, z čoho niečo vychádza, resp. čo tvorí podstatu niečoho.

 :: základňa (marxizmus).


základňa (marxizmus) základný prvok štruktúry spoločensko-ekonomickej formácie.


zákon vnútorná podstatná a stabilná súvislosť javov, podmieňujúca ich usporiadanú zmenu.

Výsledkom poznania zákona je vedecký zákon.

Na základe poznania zákona možno hodnoverne predvídať priebeh procesu.

 :: súvislosť zákonitá, zákon (Comte, A.), zákon Archimedov, zákon biologický, zákon dostatočného dôvodu (logika), zákon ekonomický, zákon fyzikálny, zákon gravitačný Einsteinov, zákon chemický (chémia), zákon klasický, zákon kvantový, zákon logický, zákon logický základný, zákon Moorov, zákon mravný, zákon myslenia, zákon Ohmov, zákon pohybový, zákon prírodný, zákon spoločenský, zákon Stefanov-Boltzmannov, zákon štatistický, zákon totožnosti, zákon vedecký, zákon veľkých čísel, zákon vylúčenia sporu, zákon vylúčenia tretieho, zákon zachovania, zákon zotrvačnosti, zákon žiarenia, zákonitosť.


zákon (Comte, A.) – stále spojenie jestvujúce medzi pozorovanými javmi.


zákon dostatočného dôvodu (logika) základná logický zákon, podľa ktorého každý súd možno uznať za pravdivý len vtedy, keď má dostatočný dôvod, každý súd musí byť odôvodnený.


zákon logický logický princíp, logická zásada logický významový útvar, ktorého náplň (obsah) tvoria požiadavky kladené logikou na myslenie a vyjadrovanie.

Logické zákony sú zákony správneho myslenia, zákony, ktorými sa musí riadiť operovanie pojmami alebo súdmi, ak má byť logicky správne, riadiť sa nimi musí tvorba úsudkov (usudzovanie), dokazovanie i vyvracanie.

Hlavnú skupinu logických zákonov tvoria základné logické zákony.

 :: vzťah logický.


zákon logický základný logický princíp logický zákon, ktorý patrí do hlavnej skupiny logických zákonov, zahrnujúcej tieto logické zákony:

    1. zákon totožnosti,
    2. zákon vylúčenia sporu,
    3. zákon vylúčenia tretieho,
    4. zákon dostatočného dôvodu.

 :: logika.


zákon mravný – zákon, ktorý prikazuje mravné dobro a zakazuje zlo. Slobodné, a preto zodpovedné rozhodnutie proti nemu je vina.

 :: etika.


zákon myslenia – zákon tradičnej logiky, podľa ktorého sa uskutočňuje platné odvodzovanie bez ohľadu na predmet, o ktorom sa premýšľa.


zákon prírodný – objektívna, nevyhnutná, všeobecná a tým podstatná súvislosť medzi vecami, stavmi vecí, procesmi atď. prírody. Pre formuláciu a štúdium prírodných zákonov je dôležitý o. i. pojem derivácie.

K prírodným zákonom patria:

    • fyzikálne zákony,
    • chemické zákony,
    • biologické zákony,
    • geologické zákony,
    • ...


zákon spoločenský – súčasť predmetu sociálnej filozofie a spoločenských vied, spočívajúca vo vnútornej podstatnej a stabilnej súvislosti spoločenských javov, podmieňujúcej ich usporiadanú zmenu; je to objektívna, nevyhnutná, všeobecná a tým podstatná súvislosť medzi entitami a procesmi tvoriacimi spoločnosť.

K spoločenským zákonom patria:

    • ekonomické zákony,
    • sociologické zákony,
    • ...

 :: zákon ekonomický.


zákon totožnosti základný logický zákon, podľa ktorého sa pri uvažovaní o nejakej entite musí mať nevyhnutne na zreteli tá istá entita, ktorá sa musí skúmať taká, aká je, a nesmie sa zameniť za inú entitu.

:: logika.


zákon väčšieho stupňa automatizmu na strane zlého alebo škaredého ako na strane dobrého alebo krásneho (synkriticizmus) – zákon, podľa ktorého je konanie zlého alebo škaredého ľahšie, ako konanie dobrého alebo krásneho. Jeden z príkladov fungovania tohto zákona možno opísať slovami: „... Viacerí z nás vedia z vlastnej skúsenosti, že vytváranie zdravého duševného postoja nie je jednoduchá úloha. Je to ako valiť do kopca balvan alebo tlačiť auto, ktorému sa minul benzín. Oproti tomu negatívne veci vznikajú tak samovoľne (kurzíva J. P.) a ľahko, ako keď voda tečie dole z kopca. Z toho je jasné, že musíme vedome vynakladať úsilie (kurzíva J. P.), aby sme vypestovali pozitívne myšlienky a vyvarovali sa myšlienok negatívnych. (771;55)“ Podobnú myšlienku formuluje P. D. Ouspensky (kurzíva od Ouspenského): ... máme príjemné a nepríjemné emócie a ... všetky, ktoré v danom okamihu nie sú negatívne, sa môžu v hociktorom okamihu premeniť aj tou najmenšou provokáciou alebo aj bez nej na negatívne emócie (773;67).“

 :: škodenie (synkriticizmus).


zákon vedecký významový útvar, ktorý je výsledkom vedeckého poznania zákona; kľúčový prvok vedeckej teórie.

 :: hypotéza, veda, zákon ekonómie, zákon fyzikálny, zákon klasický, zákon pohybový, zákon zachovania energie.


zákon vylúčenia sporu p. princíp vylúčenia sporu.


zákon vylúčenia tretieho p. princíp vylúčenia tretieho.


zákonitosť systém zákonov určujúci priebeh procesov a správanie objektov; nomologická povaha vznikania, trvania a zanikania. Výsledok poznania zákonitosti tvorí súčasť teórie.

 :: zákonitosť dynamická, zákonitosť prírodná, zákonitosť spoločenská.


zákonitosť dynamická – kauzálny vzťah alebo vzťah stavov, pri ktorom  daný stav systému jednoznačne určuje všetky jeho nasledujúce stavy, takže poznanie začiatočných podmienok umožňuje presne predpovedať ďalší vývin systému. Dynamická zákonitosť pôsobí vo všetkých autonómnych, od vonkajších pôsobení málo závislých systémoch s relatívne neveľkým počtom prvkov. Dynamická zákonitosť určuje napríklad charakter pohybu planét v slnečnej sústave (11;492).


zákonitosť prírodná zákonitosť, ktorou sa riadi tá ktorá oblasť prírodnej reality, napr. fyzikálna zákonitosť. Prírodné zákonitosti tvoria súčasť predmetu filozofie prírody.


zákonitosť spoločenská zákonitosť, ktorou sa riadi tá ktorá oblasť spoločenskej reality, napr. ekonomická zákonitosť. Spoločenské zákonitosti sú súčasťou predmetu filozofie spoločnosti.


záležitosťvec, prípad, s ktorým sa treba zapodievať.


založenosť vytvorenosť, ustanovenosť, vybudovanosť, vystavanosť, danosť základu vzniku niečoho.

 :: ontológia.


zamenenie danie, vzatie, použitie niečoho namiesto niečoho podobného, a to buď náročky, buď omylom.


zámer – uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo, úmysel, plán, cieľ.


zameranie usmernenie činnosti (na dosiahnutie cieľa), zacielenie, orientovanie.


zameriavanie usmerňovanie činnosti (na dosiahnutie cieľa), zacieľovanie.


zánik koniec jestvovania.

 :: smrť, uchovávanie, zánik látok východiskových pri reakcii chemickej.


zanikanieprestávanie byť.


zaoberanie sa – sústavnejšie venovanie sa niečomu, zapodievanie sa, zamestnávanie sa.


zapríčineniebytie príčinou, spôsobenie.


záraznáhle zastavenie, napr. myslenia alebo pohybu pri šoku, úľaku a pod.


zároveň – naraz, odrazu, bezčasmo.

 :: výprítomnostňujúcno.


zásada princíp, pravidlo, ustálený názor na konanie, na správanie alebo na postup.


zásada logická logický zákon.


zastaveniespôsobenie prestania postupovania; prerušenie činnosti; zastanie.


záujem sústredená (dlhodobejšia) pozornosť.

 :: celok daného, predmet záujmu, snobizmus, systém umelý, záležanie, záujem (psychológia), záujem verejný (právo).


záver posledná, koncová časť; výsledok uvažovania, poznávania, rokovania ap.; uzatvárajúca súčiastka, uzáver.


záver argumentutvrdenie, ktorého pravdivosť sa zdôvodňuje pomocou pravdivosti premís argumentu.

 :: argument platný deduktívne, logika, predpoklad (logika), schéma argumentu, vyplývanie logické, závislosť pravdivostná.


záviseniebytie odkázaným na niekoho alebo niečo; bytie podmieneným istými okolnosťami.


závislosť podmienenosť istými podmienkami, činiteľmi; stav niekoho alebo niečoho závislého; určenie daného javu javom iným. Istým druhom závislostí sa zaoberá napríklad statika.

 :: anizotropia, dependencia unilaterálna, tabuľka, závislosť pravdivostná.


závislosť pravdivostná väzba medzi premisami argumentu a záverom argumentu, na ktorej sa zakladá deduktívne vyplývanie.

 :: logika, vyplývanie logické.


závislýpodmienený istými podmienkami alebo činiteľmi, závisiaci od nich.


zážitok významový útvar tvorený prežívaním a pociťovaný ako obohatenie vlastnej osobnosti (als Bereicherung der eigenen Persönlichkeit empfunden wird) (12;181).

 :: zážitok (psychológia).


zážitok estetický významový útvar, ktorý je výsledkom vnímania predmetov s estetickou funkciou, vnímania umeleckých diel alebo výsledkom významového podprocesu participácie na estetickom či umeleckom dianí.

 :: estetika, jav estetický.


zážitok umeleckýestetický zážitok, ktorý je výsledkom umeleckého prežívania ako podprocesu tvorivej a emocionálne (nezriedka aj intelektuálne) nabitej participácie na umeleckom diele alebo umeleckom dianí, ktorého vrcholným stupňom je katarzia a prechodným stupňami na eventuálnej ceste k nej rôzne kombinácie prežívanej príjemnosti alebo nepríjemnosti, plytkosti alebo hĺbky, dynamickosti alebo pokoja, emocionálneho chladu alebo vrúcnosti, prerušovanosti alebo kontinuity...

Dôležitou súčasťou (podprocesom) umeleckého zážitku je emocionálny zážitok.


zážitok umelecký (Albrecht, J.) emocionálne akcentovaný tvorivý poznávací prístup k umeleckému dielu (cf 32;165).


zbytočný nepotrebný, bezúčelný, bezdôvodný, existujúci alebo vyskytujúci sa bez príčiny, bez dôvodu alebo bez potreby.


zdanie – ukazovanie sa súcna ako niečo, čím samo osebe nie je; v tomto ukazovaní sa súcno „vyzerá“ „tak ako...“ (87;45).


zdanie sa – matie pocitu, javenie sa (na pohľad), domnievanie sa, videnie sa; budenie dojmu, prichádzanie, pripadanie.


zdôvodnenieodôvodnenie, významový útvar, ktorý je výsledkom zdôvodňovania.


zdôvodňovanievýznamový proces spočívajúci v nachádzaní dôvodu, v jeho skúmaní a vo vyvodzovaní dôsledkov z neho.


zdravie duševné (Freud, S.) – schopnosť pracovať, milovať a hrať sa (740;702).


zdroj obsahu a foriem významového univerza zmysel, ktorého zdrojom je zasa inscendencia ako súbor konštitutívnych a inštitutívnych procesov alebo zmysel konštituujúcich a inštituujúcich procesov predstavujúcich súborne senzórium sveta.

Chradnutím inscendencie chradne i zmysel a teda i obsah a formy významového univerza.

 :: synkriticizmus.


zem – jeden z elementov alebo živlov tematizovaných v mytológiách a filozofiách zvyčajne povedľa ohňa, vody, vzduchu, éteru.

 :: ádžívika.


zemeguľa naša planéta, Zem.


Zenón z Eley (asi 490 430 pr. n. l.) starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy. Ako prvý začal používať vo filozofii formu dialógu. Do dejín filozofického myslenia sa zapísal najmä formulovaním apórií.

 :: filozofia 5. stor. pr. n. l., filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká.


zhoda bytie v súlade (napr. s požiadavkami), bytie v harmónii alebo matie takých istých vlastností ako niečo iné.


zhodnosť rovnakosť, totožnosť, identickosť.


zhotovenie vypracovanie, odborné urobenie (ručne, remeselne, strojom).


zhotovovanie vypracovávanie, odborné robenie (ručne, remeselne, strojom).

 :: vyrábanie.


Zigo, Milan (4. 9. 1934 Fiľakovo 11. 11. 2017 Modra) slovenský filozof, významný predstaviteľ bratislavskej filozofickej školy, venujúci sa vzťahu filozofie a prírodných vied, dejinám novovekej filozofie a filozofie 19. storočia a frankofónnu filozofiu vedy 20. storočia. s akcentom na frankofónnu oblasť. Aktívne sa podieľal na dvoch veľkých projektoch: na vydávaní desaťzväzkovej Antológie z diel filozofov (1966 – 1977) a na edičnom rade Filozofické odkazy, ktorého bol spoluiniciátorom.

Popri reflexii vývinu filozofického myslenia venoval hlboké analýzy novovekému typu racionality a racionality vedy vôbec, súc inšpirovaný predstaviteľmi francúzskeho neoracionalizmu Bachelardom, Gonsethom, Piagetom.

Pociťujúc ohraničenia scientistického prístupu, usiloval sa ho do istej miery kompenzovať úvahami o estetickej, umenovednej (najmä literárnovednej) problematike, ktoré majú glosátorský, nie systematický charakter (publikoval ich v literárnych a pod. časopisoch, napr. v Slovenských pohľadoch). Táto činnosť preukazovala Zigovu trvalú pozornosť kultivácii slovenskej spoločenskej reality.

 – D (výber): Pozitivistické prvky v pokusoch o vedeckú filozofiu 18. storočia vo Francúzsku, 1960; Diderotov vývin k materializmu, 1961; Zákon zachovania energie a kauzalita, 1965; Pascal a jansenizmus, 1965; Filozofické východiská a interpretácia vedeckých poznatkov, 1966; Prírodovedné korene filozofie, 1967; Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo (s I. Hrušovským), 1967; Spor o Garaudyho poňatie marxizmu, 1968;  Bachelardovo úsilie o neoracionalistickú epistemológiu, 1969; Tvorba a „snenie“ v Bachelardovej filozofii, 1970; Piagetova genetická epistemológia a neoracionalizmus, 1971; Prvky novovekej vedy a novej metódy v Kopernikovom diele, 1973; Racionalizmus vedy a neklasická retrospektíva, 1975; Vedecký obraz sveta a filozofia, 1975 – 1976; K filozofickým aspektom kozmologickej problematiky, 1975; K neoracionalistickému chápaniu dialektiky vedeckého poznania, 1975; Učenou nevedomosťou k začiatkom novovekého myslenia, 1979; Neoracionalistická koncepcia filozofie vedy a vývinu vedeckého poznania, 1982; Prírodné vedy a kultúra, 1983; Igor Hrušovský ako historik filozofie, 1984; Diderotov variant mechanistického materializmu, 1984; Gonsethova „otvorená filozofia“ ako variant scientizmu 20. storočia, 1985; Filozofia a teória vedy v koncepciách neoracionalizmu, 1985; Spinozova Etika ako hľadanie absolútna v každodennosti, 1986; Pohľady do novovekej filozofie, 1987; Svetonázor v živote človeka a spoločnosti (spoluautor), 1987;

Bachelardovo chápanie pretržitosti vo vývine vedy, 1988; Konfrontácie s pozitivizmom (spoluautor), 1989; Dejiny vedy a pojem ruptúry v Bachelardovej epistemológii, 1990; Dejiny filozofie – stredoškolská učebnica (spoluautor), 1993.

 :: filozofia slovenská., škola filozofická bratislavská.


zisk výsledok získavania, úžitok, osoh, prospech.

 :: činnosť podnikateľská.


získanie nadobudnutie.

 :: získaný, získavanie.


získaný – naučený na základe interakcií s fyzickým a sociálnym svetom (v tomto zmysle sa kladie proti vrodenému).

 :: získanie, získavanie.


získavanie nadobúdanie.

 :: získanie, získaný.


zistenie spoznanie niečoho skúmaním.

 :: rozbor.


zisťovanie skúmanie skutočného stavu niečoho, dochádzanie k niečomu skúmaním, napríklad zisťovanie príčiny. Zisťovať možno napríklad úvahou.

 :: komparácia, orientácia človeka vo svete, skúška.


zjavný očividný, zrejmý, badateľný, viditeľný.


zjavovanie sastávanie sa viditeľným, objavovanie sa, ukazovanie sa.


zjednocovanierobenie jednotným, spájanie v jednotu.


zjednotenie urobenie jednotným, spojenie v jednotu.


zlo škodenie (najmä druhým), spôsobujúcno škody alebo zbytočného utrpenia.

 – I: The Concept of Evil, in: Stanford Encyclopedia of Philosophy.

 :: etika.


zloženie utvorenie, zostavenie.


zložka jeden z prvkov, častí, ktoré utvárajú celok.

 :: komponent, stupeň.


zložka hlavná najdôležitejšia, základná alebo ústredná časť.

 :: jadro.


zlúčenie spojenie dovedna. :: zlúčenie (chémia).


zlúčenosť – spojenosť (v jeden celok), danosť dovedna.


zlučovanie spájanie dovedna.


zmena premena, nadobudnutie iných vlastností alebo iného rázu; vystriedanie, nahradenie niečoho (niekoho) iným; výsledok premieňania sa.

Postupný rad zmien (zvyčajne k dokonalejšiemu útvaru) je vývin.

 :: alterácia, kmit, zmena fyzikálna, zmena infinitezimálna, zmena kvalitatívna, zmena podstatná.


zmena kvalitatívna zmena vedúca k inej kvalite.


zmena podstatná zmena podstaty.


zmenenie danie iného vzhľadu, urobenie iným, premenenie.

 :: ontológia.


zmierenieodstránenie rozporov, sporov, nezhôd, zmier (496;952).


zmierenie sa 1. pomerenie sa, zanechanie sporov alebo nepriateľstva; 2. zanechanie vzdoru, prijatie niečoho ako nevyhnutného.


zmysel logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar alebo významový proces viažúci sa s dianím, vetou, slovom, dielom. Zmysel sa tu teda viaže na nositeľa zmyslu: náplň zmyslu možno podávať ako účel, hodnotu, ideu, podstatu. Metodicky najdôležitejší postup výskumu zmyslu je chápanie; porozumenie človeka pre niečo (napr. zmysel pre humor, zmysel pre rodinu a pod.).

Zmysel je súčasťou predmetu viacerých vedných, teologických a filozofických disciplín, napr. semiotiky, ikonológie, hermeneutiky atď.

 :: chápanie, matie zmyslu, pohľad, rôznosť, výklad, zmysel dejín.


zmysel dejín miera ich participácie na kultúre.


zmysel života človeka podľa synkriticizmu = podľa autora čítaného slovníka: participácia na kultúre.


zmysluplnosť naplnenosť zmyslom ako poľudšťujúcou prítomnosťou sveta v ľudskom vedomí alebo v bytí človeka, matie zmyslu, spiritualizovanosť.

Opak zmysluplnosti je zmysluprázdnosť.

V synkriticizme je zmysluplnosť maximum kultúrneho bytia alebo kultúrnosti. Čokoľvek, čo v stave zmysluplnosti alebo kultúrnosti človek vykoná, má zmysel. Človek je v stave zmysluplnosti neustále v cieli. Medzi akýmkoľvek stavom zmysluplného života človeka a cieľom niet nijakej medzery. Zmysel v tomto kontexte znamená byť kdekoľvek alebo kedykoľvek doma.


značenie 1. dávanie značky na niečo, označovanie, značkovanie;

2. bytie znamením niečoho, znamenanie;

3. zapisovanie, zaznačovanie, zaznamenávanie.


značka viditeľné alebo ináč vnímateľné znamenie, slúžiace na označenie niečoho, znak; poznávacia skratka.

 :: šípka, značka, in: Dodatok.


znak 1. výrazná, rozlišujúca vlastnosť, charakteristická črta;

2. niečo, čo zastupuje niečo iné, čo naň poukazuje; predmet alebo jav, ktorý reprezentuje (zastupuje) nejaký iný jav.

Pre človeka najdôležitejšími znakmi procesov, ktoré prebiehajú vo svete, sú javy.

Jednou z najznámejších disciplín, ktoré skúmajú znaky, je semiotika.

Dôležitou postupnosťou znakov je správa.

Systém pravidiel operácií so znakmi je kalkul.

Usporiadaný súbor znakov je znakový systém.

 :: pomenovanie, systém znakový, význam, znak (Peirce, Ch. S.), znak (Saussure, F. de), znak (semiotika), znak grafický, znak jazykový.


znak (Peirce, Ch. S.) – „niečo, čo je určené niečim iným, čo možno nazvať jeho objekt, a čo pôsobí na osobu, ktorú nazývam interpretant, že to druhé (JP objekt) je určené prostredníctvom toho prvého (JP sc. znaku)“. 

Poznámka: Morris tento Peirceov triadický model znaku pozmenil a rozšíril tak, že interpretant začal chápať ako významový útvar (pojem, myšlienku), doplnil ho o interpreta a objekt upresnil tak, že vyčlenil denotát (predmet) a designát (triedu predmetov).


znak (semiotika) – lat. signum, signans; angl. sign – reprezentant danej veci: niečo, čo zastupuje niečo iné (signatum, referent, vec), pričom existuje niekto, kto si toto zastupovanie uvedomuje a pri tomto uvedomovaní si sa znak ako znak vyjavuje v procese semiózy.

Znaky možno rozdeliť podľa intenzity väzby medzi znakom a ním zastupovanou vecou na:


znak jazykový jednotka formálnej štruktúry jazyka (morféma, slovo, spojenie slov, veta) majúca pomenúvaciu (nominatívnu, denominatívnu, referenčnú), významovú (signifikatívnu) a často aj dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu; jazykový znak čosi nazýva, pomenúva – teda je korelátom výseku skutočnosti, a čosi manifestuje, realizuje, je organicky spätý s istou zložkou vedomia; konštituovaný je tromi typmi vzťahov: 1. ku skutočnosti, v tom i k správaniu ľudí a komunikačnému procesu, 2. k vedomiu odrážajúcemu poznávaciu činnosť ľudí, 3. k iným jazykovým znakom; podľa toho má jazykový znak tri typy významu: denotatívny význam, signifikatívny význam a štruktúrny význam.

 :: jazyk.


znalosťvýznamový útvar tvorený systémom poznatkov; vzájomne previazaná (meniteľná, doplniteľná) štruktúra súvisiacich poznatkov, ktorú možno použiť v interakcii so svetom. Znalosť niečoho znamená vlastniť jemu zodpovedajúcu reprezentáciu v podobe dostatočne verného a presného kognitívneho modelu vrátane spôsobilosti vykonávať s tým, čo je reprezentované, rôzne kognitívne operácie. Na základe a v rozsahu týchto operácií dokáže človek (aj počítač) predvídať a predpovedať to, čo sa musí, alebo môže v reálnom svete odohrať.

Znalosť je finálna komplexná informácia s naznačením jej praktického využitia. Nositeľmi znalostí sú experti. Znalosť je informácia transformovaná do roviny praktického uplatnenia a použitia.

Znalosti súvisia s konceptualizáciou entít.

Znalosti sú tvorené deskripciami entít, reláciami medzi entitami procedúrami, ktoré možno s entitami vykonať.

Keď chceme znalosti komunikovať (napr. v podobe výkladu, prednášky, článku, učebných textov), ich utriedenie, štruktúrovanie, zdôvodňovanie a pod. sa stáva nevyhnutným. Je to tak aj v prípade, keď sa komunikujú („dodávajú“) počítaču. Počítače vybavené istou znalosťou sa nazývajú znalostné systémy. Znalostné systémy na riešenie odborných problémov postupmi vyžadujúcimi na rozdiel od všeobecných predovšetkým (často úzko) špecializované znalosti sa nazývajú expertné systémy.

 :: znalosť, in: Dodatok.


znamenanie matie takého významu ako...


známosťvedomosť, znalosť.


znázornenie názorné vyjadrenie, zobrazenie.

 :: graf.


znenie 1. slovné vyjadrenie, formulácia; 2. vydávanie zvuku, zaznievanie; 3. počuteľné prejavovanie sa, šírenie sa.


zobrazenievytvorenie obrazu niečoho.

 :: premietnutie, zobrazenie (matematika), zobrazenie umelecké.


zobrazovanievytváranie obrazu niečoho, napr. kreslenie.

 :: premietanie.


zobrazujúcnovytvárajúcno obrazu.


zodpovedajúcno – vyhovujúcno (potrebe, požiadavke, norme, pravidlu, nárokom...), napr. zodpovedajúcno potrebe je komplex procesov uspokojujúcich potrebu.


zodpovedanie bytie v súlade alebo v zhode; vyhovovanie.


zodpovednosť matie povinnosti niesť následky za vykonanie nejakého činu.

 :: etika, zodpovednosť právna.


zoradenie usporiadanie do radu, zoskupenie do istého útvaru; usporiadanie v istom poradí.


zoraďovanieusporiadavanie do radu, zoskupovanie do istého útvaru; usporiadavanie v istom poradí.


zoskupenie usporiadanie do skupiny alebo skupín.


zoskupovanie usporiadavanie do skupiny alebo skupín.


zostavavýsledok zostavovania.

 :: menu, zostavenie.


zostavenie utvorenie vhodného celku z častí alebo osôb.

 :: montáž (technika), vyhotovenie.


zostavovanie tvorenie vhodného celku z častí alebo osôb.

 :: montáž (technika).


zostrojenie utvorenie z častí zostavením, skonštruovanie.


zotrvávanie zachovávanie si určitého stavu, napr. zotrvávanie v spánku (spanie).


Zouhar, Marián (18. 4. 1973 Trenčín ) slovenský logik a predstaviteľ analytickej filozofie na Slovensku, špecializujúci sa na filozofiu jazyka, logickú sémantiku, pragmatiku prirodzeného jazyka a dejiny analytickej filozofie.

  D: Frege o význame, 1997; Zmysel a denotát indexových výrazov, 1997; Metafyzika a referencia, 1997; Vlastné mená, bezprostredná a sprostredkovaná referencia, 1998; Sousedík a Frege o vlastných menách, 1998; Proper Proper Names I. a II., 1999; Referencia a Russellova teória vlastných mien, 1999; Identifikácia jednotlivín, referencia a vlastné mená, 1999; O vlastných menách, informatívnosti a niektorých nejasnostiach, 1999; Direct Reference, Propositional Attitudes, and Identity, 1999; Vzťah epistemológie a logiky v Russellovej filozofii, 1999; Singulárne propozície a oboznámenosť, 1999; Sémantika vlastných mien (1). Má teória významu vlastných mien význam?, 2000; Rigidné designátory a referencia, 2001; Poznámky o jazyku a ideálnych znakoch, 2001; Logický atomizmus a pomenovanie, 2002; Referencia vlastných mien (1): Kritika historickej teórie, 2002; Referencia vlastných mien (2): Revízia historickej teórie, 2002; Referencia vlastných mien (3): Aplikácia historickej teórie, 2003; Prečo vznikla analytická filozofia?, 2003; Frege a Wittgenstein o logicky dokonalom jazyku, 2003; Dve koncepcie logicky dokonalého jazyka, 2003; Substitution Treatment of Anaphora, 2003; Anaphora, Reference and „The“, 2003; Logika, ontológia a existencia, 2003; Podoby referencie, 2004 (monografia); Vlastné mená a ich použitie, 2004; Vznikla analytická filozofia?, 2004; Anafora a referencia, 2004; Unbound Anaphora and Anaphoric Meaning of „The“, 2004; TIL a anafora, 2004; (spoluautor Cmorej, P.) Vlastné mená, ich sémantika a filozofické problémy (1) (6), 2005 2006; Logický atomizmus Bertranda Russella, 2005; Neúplné deskripcie, 2005; Russellova ontológia ako prekonanie idealizmu, 2005; Kvantifikácia v prirodzenom jazyku (I) (IV), 2006; K niektorým sémantickým a kognitívnym aspektom vlastných mien, 2006; Na obranu kauzálnej teórie vlastných mien, 2006; Russell’s Theory of Descriptions and the Definite Article, 2006; Rigidná designácia. Metafyzická téma vo filozofii jazyka, 2006 (monografia); Svet jazyka a svet za jazykom, 2007 (monografia); Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory, 2008 (monografia);  Problémy jazyka a počiatky analytickej filozofie, 2010  (monografia); Kontext a význam, 2010 (monografia); Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka, 2010 (monografia); Realizmus, internalizmus, individualizmus, 2010 (monografia); Význam v kontexte, 2011 (monografia).

 :: filozofia slovenská, logika.


zovňajšok vonkajší vzhľad, vonkajšok.


zrak (Aristoteles) uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami (p. exc. 260;243).


zreťazenie spojenie, zaradenie za sebou, vytvorenie nepretržitého sledu z niečoho.


zručnosť – obratnosť, šikovnosť, rýchlosť vo vykonávaní činnosti.

 :: zručnosť pohybová.


zúčastňovanie sa matie účasti, bytie prítomným.


zvažovanie – hodnotenie porovnávaním.


zväzok  viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna (496;969).

 :: zošit, zväzok (knihovníctvo).


zviazanie spojenie viazaním.


zviazanosť spojenosť, pripojenosť, pridruženosť na základe istej príbuznosti.

 :: súvislosť, vzťah.


zviditeľnenie – urobenie viditeľnejším alebo viditeľným; spôsobenie, aby sa niečo stalo viditeľným alebo známym.

Zviditeľnením vzťahov v určitom významovom útvare (vyjadrenom prirodzeným jazykom) môže byť napríklad rovnica.


zviera (väčší) živočích, najmä cicavec.

Zviera je reprezentované lexikálnym významom slova.


zvláštnosť – osobitnosť, svojráznosť, osobitosť.


(Dodatok)