začiatok polpriamkybod, z ktorého vychádza polpriamka.

 :: geometria.


začiatok sústavy súradnicovej bod O, v ktorom sa pretínajú súradnicové osi.

 :: fyzika, geometria.


zadanie funkcie (matematika) – vyjadrenie, znázornenie, definovanie funkcie (jej predloženie na skúmanie, riešenie...) týmito spôsobmi:

    • rovnicou.
    • slovným opisom,
    • tabuľkou,
    • grafom.

 :: funkcia (matematika).


zadávanie množiny pomocou vlastnosti charakterizujúcej jej prvky vymedzovanie alebo určovanie množiny charakteristickou vlastnosťou jej prvkov, t. j. vlastnosťou, ktorú má každý prvok množiny a nemá nijaký iný objekt, čo možno uskutočniť napríklad zápisom A = {x B; V (x)}, ktorý čítame: množina A obsahuje prvky z množiny B, ktoré majú vlastnosť V.

 :: matematika, množina, teória množín.


Zadunajsko – maď. Dunántúl – územie medzi Dunajom, Alpami, Drávou a Murou (pri pohľade z Bratislavy, hlavného mesta Kráľovského Uhorska, územie ležalo „za Dunajom“).


zafír lat.<gr.<hebr.<sa. – modrá drahokamová odroda korundu.

 :: gemológia, klenotníctvo.


záhlavie stránky – angl. page header (PH), page heading – horná časť stránky.


Záhorie – región na západnom Slovensku zo severozápadu ohraničovaný riekou Moravou, tvoriacou zároveň štátnu hranicu s Českom a Rakúskom, na severe Bielymi Karpatami a Myjavskou pahorkatinou a na východe Malými Karpatami.

 :: geografia.


zahrnovanie – zahŕňanie – pojímanie so seba, obsahovanie, robenie súčasťou.


zahrnutie – pojatie do seba, obsiahnutie, urobenie súčasťou.


zachytávanie – zabraňovanie neželateľnému pohybu uchopovaním; hromadenie, zadržiavanie obmedzovaním pohybu; upevňovanie, prichytávanie, pripevňovanie, ; zasahovanie niečo pri pohybe; registrovanie.


zachytenie – zabránenie neželateľnému pohybu uchopením; nahromadenie, zadržanie obmedzením pohybu; upevnenie, prichytenie, pripevnenie; zasiahnutie niečoho pri pohybe; zaregistrovanie.


základ stroja – rám (lôžko, základová doska), tvoriaci nepohyblivú kovovú súčasť stroja, zvyčajne na železobetónovom odpruženom podklade.


základ sústavy číselnej – maximálny počet číslic, ktoré máme k dispozícii, napr.



 :: informatika, matematika.


základňa plochá základňa nevychyľujúca sa z roviny alebo plochy.


základy matematiky matematický odbor zahrnujúci matematické disciplíny, ako

Základy matematiky úzko súvisia s filozofiou matematiky.

 :: matematika.


zákon (právo) – forma právnej normy vydanej najvyšším zastupiteľským zborom.

 :: poriadok rokovací Národnej rady Slovenskej republiky.


zákon akcie a reakcie – tretí Newtonov pohybový zákon: Sily, ktorými na seba vzájomne pôsobia dve telesá, sú rovnako veľké, ale opačne orientované.

 :: fyzika, mechanika klasická.


zákon Archimedov fyzikálny zákon, podľa ktorého každé pevné teleso ponorené do nejakej kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá sa rovná hmotnosti kvapaliny ním vytlačenej.

 :: fyzika.


zákon asociatívny o sčítanímatematický zákon, ktorý znie: Súčet čísel sa nezmení, keď združujeme sčítance do skupín a súčty týchto skupín následne sčítame.

 :: matematika.


zákon biologický – podstatná súčasť predmetu biológie tvorená prírodným zákonom, ktorým sa riadi život ako svojbytná forma pohybu hmoty, teda ten ktorý zákon rastu, zákony biogenetické, zákony vývoja v zmysle fylogenetickom i ontogenetickom, zákony zanikania života.


zákon Coulombov fyzikálny zákon predstavujúci základný zákon elektrostatiky a opisujúci sily, ktoré pôsobia medzi elektricky nabitými časticami.

Coulombov zákon publikoval v roku 1785 Ch.-A. de Coulomb, ktorý položil základy elektrostatiky.

 :: elektrostatika, fyzika.


zákon distributívny násobenia vzhľadom na sčítaniematematický zákon, ktorý znie: pre ľubovoľné tri prvky x, y, z zo spoločného nosiča dvoch binárnych operácií „.“ a „+“ platí: x . (y + z) = (x . y) + (x . z) (168;18).

 :: algebra, matematika.


zákon ekonomickýspoločenský zákon tvoriaci súčasť predmetu ekonómie spočívajúcu vo všeobecnej, podstatnej, nevyhnutnej, relatívne stálej a opakovateľnej reálne existujúcej vnútornej súvislosti medzi ekonomickými javmi, ekonomickými procesmi alebo ich jednotlivými stránkami reprezentovaný zákonom ekonómie.

 :: ekonómia, ekonomika, zákon hodnoty (ekonómia politická marxistická).


zákon ekonómie vedecký ekonomický zákon spoločenský zákon, reprezentujúci určitý objektívny ekonomický zákon alebo zákony ekonomiky v stupni adekvátnosti, v akom je ekonomická veda (ekonómia) schopná preniknúť do štruktúr ekonomickej reality.

 :: ekonómia, ekonomika.


zákon fyzikálny vedecký zákon tvoriaci fyzikálny významový útvar, ktorý je výsledkom poznania fyzikálnej zákonitosti, je reprezentáciou vzťahov medzi materiálnymi objektmi, bez výnimky platí v určitej vymedzenej oblasti a je experimentálne overiteľný; zvyčajne sa formuluje matematickým vzťahom medzi veličinami. K fyzikálnemu zákonu sa dospieva metódou vedeckej indukcie.

Fyzikálne zákony sa týkajú javov, ktoré sú súčasťou všetkých zložitejších foriem pohybu hmoty.

 :: fyzika, fyzika teoretická, princíp fyzikálny, zákon akcie a reakcie, zákon Coulombov, zákon fyziky kvantovej, zákon gravitačný Einsteinov, zákon klasický, zákon kvantový, zákon pohybový, zákon sily, zákon zachovania, zákon zachovanie elektrického náboja, zákon mechaniky kvantovej, zákon zachovania energie, zákon zachovania hmotnosti, zákon žiarenia.


zákon fyziky kvantovejfyzikálny zákon vysvetľujúci poznatky kvantovej fyziky. Zákonmi kvantovej fyziky sa riadia kvantové systémy.


zákon gravitačný Einsteinov fyzikálny zákon tvoriaci súčasť všeobecnej teórie relativity, podľa ktorého je zakrivenie priestoru okolo hmotného telesa tým väčšie, čím väčšia je jeho hmotnosť.


zákon hodnoty (ekonómia politická marxistická)ekonomický zákon spoločný všetkým spoločensko-ekonomických formáciám s tovarovou výrobou, podľa ktorého sa výroba a výmena tovarov uskutočňuje na základe množstva spoločensky nutnej práce vynaloženej na ich výrobu.


zákon chemický (chémia) zákon, ktorým sa riadia chemické deje.


zákon klasickýfyzikálny zákon, ktorý tvoriaci kľúčový významový útvar klasickej mechaniky resp. klasickej fyziky.

 :: fyzika.


zákon komutatívnymatematický zákon, ktorý hovorí, že platia tieto rovnosti pri sčítaní: a + b = b + a, pri násobení: ab = ba.


zákon komutatívny o sčítanímatematický zákon, ktorý znie: Veľkosť súčtu nezávisí od poradia sčítancov.

 :: matematika.


zákon kvantový –  fyzikálny zákon, ktorý tvoriaci kľúčový významový útvar kvantovej fyziky.

 :: fyzika, model atómu, zákon mechaniky kvantovej.


zákon matematický – axióma alebo veta základnej dôležitosti.

 :: matematika, zákon asociatívny o sčítaní, zákon distributívny násobenia vzhľadom na sčítanie, zákon komutatívny, zákon komutatívny o sčítaní,.


zákon mechaniky kvantovejfyzikálny zákon, ktorý platí pre mikroskopické objekty, ako elektrón, neutrón, atóm, molekula, fotón... a ktorý sa značne odlišuje od zákonov, ktorými sa riadia bežné telesá okolo nás.

 :: mechanika kvantová.


zákon Moorov empirické pravidlo, podľa ktorého sa počet tranzistorov na jednom čipe zdvojnásobí približne každé dva roky.


zákon Ohmovfyzikálny zákon, definujúci vzájomný vzťah medzi elektrickým prúdom, elektrickým napätím a elektrickým odporom.

 :: elektrotechnika, fyzika.


zákon pohybový zákon pohybu fyzikálny zákon matematicky reprezentujúci pohyb telesa alebo priebeh pohybu všeobecnejšieho druhu alebo tvorený súborom závislostí, odhaľujúcich všetky údaje o pohybe bodu.

Základnými pohybovými zákonmi sú Newtonove pohybové zákony.

 :: fyzika.


zákon sily – druhý Newtonov pohybový zákon: Zrýchlenie, ktoré udeľuje určitá sila telesu, je priamo úmerné pôsobiacej sile a nepriamo úmerné jeho hmotnosti.

 :: fyzika, mechanika klasická.


zákon Stefanov-Boltzmannov fyzikálny zákon, podľa ktorého úhrnná energia vysielaná jednotkou plochy absolútne čierneho telesa za sekundu je úmerná štvrtej mocnine absolútnej teploty tohto telesa.


zákon štatistický – zákon, ktorý platí pre sústavu skladajúcu sa z veľkého počtu častíc.

Štatistickým zákonom je napríklad:

    • Maxwellov zákon rozdelenia rýchlostí,
    • Maxwellovo-Bolzmannovo rozdelenie,
    • ...


zákon ústavný (právo) – primárny právny predpis najvyššej právnej sily, ktorého obsahom sú najzávažnejšie právne normy a ktorý sa odlišuje sa od bežných zákonov názvom, spôsobom prijímania a vyššou právnou silou.


zákon veľkých čísel súčasť predmetu teórie pravdepodobnosti, tvorená vlastnosťou hromadných náhodných udalostí spočívajúcou v tom, že súhrnné pôsobenie veľkého množstva náhodných udalostí vedie k výsledkom, ktoré skoro vôbec nezávisia od náhody.


zákon zachovania fyzikálny zákon, podľa ktorého sa v sústave izolovanej od okolia celková hodnota niektorej fyzikálnej veličiny (napr. energie, hmotnosti, hybnosti atď.) nemení.

 :: fyzika, zákon zachovanie elektrického náboja, zákon zachovania energie, zákon zachovania hmotnosti.


zákon zachovanie elektrického náboja – fyzikálny zákon, podľa ktorého elektrický náboj sa nedá ani vytvoriť ani zničiť.

 :: elektrotechnika.


zákon zachovania energie vedecký zákon (1842 – 1847), podľa ktorého energiu nemožno vyrobiť ani zničiť, možno ju iba premeniť na iný druh energie. Podľa tohto zákona v izolovanom fyzikálnom systéme je celková energia nemenná (nie je funkciou času); energia nevzniká ani nezaniká, iba sa premieňa z jednej formy na inú alebo iné.

Zákon zachovania energie je základný princíp fyziky.

 :: fyzika, premena energie, zákon fyzikálny.


zákon zachovania hmotnosti fyzikálny zákon, podľa ktorého sa celková hmotnosť pri ľubovoľnom deji nemení.

 :: fyzika.


zákon zotrvačnosti – prvý Newtonov pohybový zákon zákon, podľa ktorého hmotný bod, na ktorý nepôsobia žiadne sily, je v inerciálnej vzťažnej sústave v pokoji, alebo sa pohybuje rovnomerne priamočiaro.

 :: fyzika, mechanika klasická, zákon fyzikálny.


zákon žiarenia fyzikálny zákon reprezentujúci vzťah medzi absorpciou a emisiou žiarenia telesom. Tento zákon vyslovil R. G. Kirchhoff v r. 1859.


zákonitosť ekonomickáspoločenská zákonitosť, spočívajúca v pravidelnej postupnosti ekonomických procesov v dôsledku pôsobenia určitých ekonomických zákonov ako nevyhnutných vnútorných súvislostí medzi ekonomickými javmi.

 :: ekonómia, ekonomika.


zákonitosť fyzikálna prírodná zákonitosť tej ktorej oblasti fyzikálnej reality, napr. kvantová zákonitosť.

 :: fyzika.


zákonitosť kvantováfyzikálna zákonitosť, ktorou sa riadia objekty mikrosveta.

 :: fyzika, fyzika kvantová.


zákonník (právo) kódex zbierka zákonov z istej právnej oblasti.

 :: kodifikácia (právo).


zákony pohybové Newtonove tri základné zákony klasickej mechaniky formulované I. Newtonom:

    1. zákon zotrvačnosti,
    2. zákon sily,
    3. zákon akcie a reakcie.

 :: fyzika, mechanika klasická.


záležaniematie hlbokého záujmu, prejavovanie mimoriadneho záujmu, pociťovanie osobitného vzťahu k niečomu/niekomu.


Zalitavsko Translajtánsko neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefanskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeka), ktoré tvorili uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle). Názov sa používal od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) a je odvodený od rieky Litava (maď. Lajta, nem. Leitha), po ktorej prebiehala hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou dualistickej Rakúsko-uhorskej monarchie.

 :: geografia, Slovensko.


zamestnanie – pravidelná práca za mzdu; pracovný pomer.


zánik látok východiskových pri reakcii chemickej rušenie sa chemických väzieb v molekulách východiskových látok pri chemickej reakcii.

 :: chémia.


Západ západná polovica Starého sveta alebo priestor, ktorý obývajú tie národy, ktoré si osvojili západnú kultúru; krajiny a/alebo kraje ležiace západným smerom; pozri západná filozofia.

Západ a Východ tvoria vedno oba polkruhy orbis terrarum.

Výrazom západ (okcident, lat. occident) sa označuje jedna zo svetových strán.

rotácie Zeme okolo svojej osi.


západ slnka – dostávanie sa Slnka pod obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi.


zapamätanie si – zachovanie si v pamäti.


zápis zapísanie, zapisovanie, zaznačenie, zaznačovanie do zoznamu; napísaný jazykový prejav, záznam; zápisnica, protokol; zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text.

 :: zápis čísla, zápis matematický, zápis množiny.


zápis čísla výsledok zapisovania čísla spočívajúci v jeho zaznamenaní, zaznačení alebo zapísaní (zvyčajne pomocou číslic).

 :: matematika, rád (matematika), zápis matematický, zápis množiny.


zápis matematický zapísanie matematického textu.

 :: matematika.


zápis množiny – označenie množiny, napr. M, a uvedenie prvkov množiny v zloženej zátvorke {}. Klasický zápis množiny je napr.

M = {2, 3, 5}.

 :: matematika.


zápis účtovnýzaznamenanie účtovného prípadu do účtu.

 :: účtovníctvo.


zapísanie – písomné zachytenie na zapamätanie, uchovanie; písomné zachytenie do zoznamu.


zapísaný – písomne zachytený.


zapisovač súradnicový – angl. plotter – grafické výstupné zariadenie počítača, určené pre zobrazenie vektorovej grafiky.

 :: počítač.


zapisovanie – písomné zachytávanie na zapamätanie alebo uchovanie; písomné zachytávanie do zoznamu; určovanie dediča záznamom; pokrývanie písaním.

 :: zapisovanie čísel.


zapisovanie čísel – písomné zachytávanie čísel s cieľom ich zapamätania si alebo uchovania. Na zapisovanie čísel sa používajú číslice.

Výsledkom zapisovania čísla je zápis čísla.

 :: matematika.


zápoj – vzájomný dotyk alebo prenikanie korún stromov.


zaradenieumiestnenie na príslušnom mieste v usporiadanom celku; zahrnutie do (usporiadaného) celku; začlenenie podľa kritérií do rovnorodého celku; zatriedenie.


zaraďovanie – umiestňovanie na príslušnom mieste v usporiadanom celku; zahrňovanie do (usporiadaného) celku; začleňovanie podľa kritérií do rovnorodého celku; zatrieďovanie.


zariadenie – 1. mechanizmus na vykonávanie istej činnosti; prístroj, stroj, nástroj alebo technický systém či technologický celok; 2. inštitúcia, ustanovizeň, ústav.

 :: spojnica (technika), zariadenie bytu,  zariadenie elektrické, zariadenie elektronické, zariadenie experimentálne, zariadenie meracie, zariadenie periférne (technika výpočtová), zariadenie priemyselné, zariadenie strojové, zariadenie technické, zariadenie technologické, zariadenie telekomunikačné.


zariadenie bytu – nábytok, ktorým je byt vybavený.


zariadenie dopravné – zariadenie v zmysle

    1. zariadenie, činnosťou ktorého sa zabezpečuje doprava (p. prostriedok dopravný);
    2. statické zariadenie, ako prístav, letisko, parkovisko;
    3. prvok podmienok zabezpečujúcich dopravu a jej bezpečnosť (záchytné, vodiace, výstražné a ostatné).


zariadenie elektrické technické zariadenie, ktoré k svojej činnosti alebo k svojmu pôsobeniu využíva účinky elektrických alebo elektromagnetických javov. Skladá sa z elektrických obvodov, elektrickej inštalácie a elektrických predmetov.

 :: elektrospotrebič.


zariadenie elektronické technické zariadenie vybavené elektronickými obvodmi.

 :: elektronika.


zariadenie experimentálne prostriedok poznania používaný pri experimentovaní.


zariadenie meracie zariadenie určené na meranie nejakej fyzikálnej veličiny čiže na prevod meranej fyzikálnej veličiny na merateľný údaj.

 :: prístroj merací.


zariadenie optické – špeciálny typ optickej sústavy zahrnujúci súbor optických prvkov, ako šošovky, skupiny šošoviek, objektívy, okuláre, kondenzory, zrkadlá, clony, optické hranoly, optické vlákna...

Optické zariadenia sa konštruujú s cieľom plniť technické úlohy.

Optické zariadenia sú zvyčajne funkčne kompletné technické komplexy, pozostávajúce z jednotlivých modulov, ako optické sústavy, mechanické systémy, elektronické systémy riadenia...

 :: fyzika, optika (fyzika).


zariadenie periférne (technika výpočtová)zariadenie, ktoré možno pripojiť k systémovej jednotke počítača, čím sa vytvorí počítač.

Periférene zariadenie počítača tvorí:

    • klávesnica,
    • myš,
    • monitor,
    • tlačiareň,
    • ...


zariadenie priemyselnékombinácia strojov, náradia, prístrojov, zariadení, nástrojov a materiálov, vedno tvoriaca veľkokapacitnú stacionárnu jednotku, vyrábajúcu tovary alebo poskytujúcu služby.

 :: priemysel.


zariadenie strojové technické zariadenie, ktoré sa vyznačuje aspoň jednou motoricky poháňanou pohyblivou časťou. Medzi strojové zariadenia zahrnujú stroje, skupiny strojov a vymeniteľné prídavné zariadenia.

 :: strojníctvo.


zariadenie technické súbor nástrojov, prístrojov, mechanizmov atď. slúžiacich na produkciu, vyžadujúcu použitie zložitých metodík a procesov, napr. aparát kozmický, lietadlo.

Technické zariadenia možno deliť napr. takto:

    • mechanické
      • ručné
    • elektrické
      • elektrospotrebiče
      • prostriedky malej ručnej mechanizácie
        • jednoúčelové
          • sieťové
          • akumulátorové
        • viacúčelové
          • sieťové
          • akumulátorové
    • motorové
      • benzínové
      • dieselové
      • plynové


zariadenie technologické súhrn strojových zariadení, zabezpečujúci ucelený čiastkový technologický proces.

 :: technológia.


zariadenie telekomunikačné zariadenie na dopravu správ pomocou elektrickej energie, napr. telefónne, telegrafné...

 :: telekomunikácie.


zásoba – množstvo niečoho určené na použitie v prípade potreby, rezerva, záloha.


zásobník schránka, nádrž a podobne na zhromažďovanie materiálu určeného na použitie.


zastúpenie  – 1. vykonanie, vykonávanie niečoho za niekoho iného alebo za niečo iné, nahradenie; 2. účasť, podiel.


zátvorka – znamienko oddeľujúce časti, poznámky vložené do textu, ohraničujúce počtové výrazy ap.

 :: zátvorka (matematika).


zátvorka (matematika) matematický symbol, ktorý vyznačuje poradie matematických operácií a znamená, že operácia, ktorá je v zátvorke, má prednosť pred operáciou mimo zátvorky. Napríklad a (b + c) znamená, že najprv treba spočítať čísla b a c a až potom tento súčet vynásobiť číslom a.

Zátvorky sú matematické znaky, ktorými naznačujeme, že nejaký výraz má sa pokladať za celok.

Používajú sa zátvorky

    • okrúhle (),
    • hranaté [],
    • zložené {},
    • lomené ,
    • veľké okrúhle,
    • ...


záujem (psychológia)  – uvedomená potreba, (zvýšená) pozornosť o niečo alebo napäté sústredenie mysle na niečo, čo je potrebné. Záujem je veľmi dôležitý významový útvar, ktorý má orientačnú funkciu – orientuje, no zároveň aj zužuje, či priam obmedzuje alebo skresľuje pohľad na realitu. Záujem tematizujú rôzne disciplíny, napríklad sociológia, psychológia, ekonómia atď., ktoré vytvárajú špecifické pojmy záujmu, napríklad sociologický pojem záujmu, psychologický pojem záujmu a pod. Zo záujmu sa rodí sklon (71;190).

Objektívnym základom záujmov sú potreby.


záujem verejný (právo) – všeobecne prospešný záujem, predovšetkým záujem štátu alebo inej verejnoprávnej korporácie, opak čisto súkromného záujmu.

 :: správa verejná.


záviseniebytie podmieneným okolnosťami.

 :: funkcia (matematická), funkcia stavová.


zaznačovanie – zapisovanie, zaznamenávanie.; označovanie, značenie.


záznam zaznamenaný text alebo zápis, ktorého účelom je niečo zachovať, uchovať, prípadne i pripomenúť, poznámka o niečom; zaznamenanie.

 :: záznam informácie (informatika).


záznam dátový – 


záznam informácie (informatika)zachytenie informácie kódom.


zaznamenanie zapísanie, zaznačenie, poznačenie; zachytenie technickými prostriedkami.


zážitok (psychológia) – psychický zážitok, duševný zážitok – duševný jav prežívaný jedincom, ako vnímanie, myslenie, predstavovanie..., no vždy s istým citovým sprievodom.

 :: zážitok psychedelický.


zážitok psychedelický – zážitok, týkajúci sa úmyselného užitia psychedelickej drogy a stavu, ktorý nastane po jej užití (740;701).

 :: psychológia.


zbehlosťzručnosť, skúsenosť, matie praxe.


zber informácií (informatika)súčasť informačného procesu spočívajúca v uvedomelom výbere a analýze informácií o sledovanom objekte, jave alebo procese nevyhnutnom pre správnu funkciu informačného systému.

 :: informácia.


zbierka súbor usporiadaných (zaujímavých, významných, cenných) predmetov, ktoré sú z nejakého hľadiska prehľadne utriedené, zbierka obrazov, starých zbraní, poštových známok atď.

 :: zbierka (múzejníctvo).


zbierka (múzejníctvo) – „otvorený súbor zbierkových predmetov a poznatkov o nich z určenej špecifickej oblasti vývoja prírody alebo spoločnosti, ktorý je systematicky usporiadaný na základe odborných kritérií“ (Zákon č. 206/2009 Z. z.Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., Čl. I, § 2 (3) 28.4.2021).


zbormajster – dirigent, ktorý vedie a diriguje zbor; špecializuje sa na prácu so speváckym zborom.

 :: hudba, Chabroň, J..


zbraň nástroj, predmet, prostriedok, ktorým sa bojuje. Zbraň umožňuje používateľovi dôraznejší a účinnej útok alebo obranu.

 :: zbraň laserová, zbraň vojenská, zbrane hromadného ničenia.


zbraň laserová vojenská zbraň používajúca laser s vysokou energiou žiarenia a vyznačujúca sa schopnosťou zasiahnuť alebo deaktivovať daný cieľ pomocou priameho prenosu laserového lúča.

 :: vojenstvo.


zbraň vojenská zbraň, ktorá je vojenským materiálom podľa osobitného predpisu.

 :: vojenstvo.


zbrane hromadného ničenia – jadrové (vrátane vodíkových), biologické (bakteriologické) a chemické zbrane.

 :: vojenstvo.


zdieľanie spoločné matie niečoho alebo podieľanie sa na niečom.


zdravotníctvo – sústava opatrení, inštitúcií a činností zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť a prístup k nej.

 :: medicína, pracovník zdravotnícky.


zdroj prameň 1. miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, alebo z čoho niečo vychádza;

2. pôvodca, spôsobujúcno vzniku alebo jestvovania niečoho.

:: zdroj (ekonómia), zdroj elektrický, zdroj informácie (informatika), zdroj napätia (elektrotechnika), zdroj vlnenia, zdroj zvuku, zdroje energie.


zdroj (ekonómia) angl. resource služba alebo aktívum využívané pri produkcii tovarov a služieb, ktoré uspokojujú potreby alebo chcenia človeka. Zdroje sú limitované (obmedzené, vzácne), na rozdiel od potrieb, ktoré sú nekonečné; toto napätie medzi zdrojmi a potrebami je vzácnosť.


zdroj elektrický – zdroj elektrickej energie v troch významoch: 1. (v teoretickej elektrotechnike) abstraktný model prvku elektrického obvodu reprezentujúci buď zdroj elektrického napätia alebo zdroj elektrického prúdu; 2. elektrické zariadenie, meniace elektrickú energiu na výstup požadovaného elektrického napätia, prúdu a frekvencie pre pripojený elektrický spotrebič; 3. napájací zdroj, čiže zariadenie pre napájanie elektrického alebo elektronického obvodu, zvyčajne prispôsobujúce elektrickú energiu z iného zdroja pre potreby daného obvodu, môže to byť stabilizovaný zdroj, spínaný zdroj, vysokonapäťový zdroj atď.

V praxi má prevažná väčšina reálnych elektrických zdrojov, t. j. zariadení na premenu energie na elektrickú, charakter bližší napäťovému zdroju (t. j. majú relatívne malý vnútorný odpor); preto elektrický zdroj nazývame aj zdroj elektrického napätia. Póly sú vyvedené na povrch zdroja a upravené na praktické použitie; volajú sa svorky zdroja. Keď elektrický obvod nie je pripojený na zdroj, obvodom prúd neprechádza (cf Zdroj (elektrotechnika), in: Wikipédia (18. 12. 2020)).

 :: batéria (fyzika), elektrina, elektrotechnika, energia elektrická, prúd elektrický (fyzika).


zdroj informácie (informatika) – časť informačného systému tvorená fyzikálnym systémom, ktorým môže byť technické zariadenie, proces, jav, človek atď.


zdroj napätia (elektrotechnika) – zdroj elektrického napätia – elektrický zdroj, ktorý na svojom výstupe udržiava stále elektrické napätie bez ohľadu na odoberaný elektrický prúd, napr. elektrochemický článok, rotačný generátor...


zdroj svetla – svetelný zdroj – predmet, v ktorom svetlo vzniká, a od ktorého sa šíri ďalej, napr. Slnko, žiarovka...

Zdroje svetla možno rozdeliť na:

    • umelé, napr. kahanec;
    • elektrické, napr. žiarovka;
    • prírodné, napr. Slnko, hviezda...


zdroj vlnenia kmitavý pohyb, napr. kmitanie membrány reproduktora, ladičky, struny.


zdroj zvuku chvenie pružného telesa, podmienka vzniku zvuku, spočívajúca v pružnej hmote, napr. struna, blana...

 :: zvuk (fyzika).


zdroje energie – látky a procesy, ktoré sa vyskytujú v prírode a ktoré ľuďom umožňujú získavať energiu, nevyhnutne potrebnú pre ich existenciu.

Zdroje energie sa delia na

    • obnoviteľné zdroje energie,
    • neobnoviteľné zdroje energie.


zdroje prírodné (ekonómia) – limitované, nereprodukovateľné výrobné zdroje tvorené produktami prírody, ktorých pôvodná podoba vo výrobnom procese zaniká, ktoré sa v ňom transformujú do novej podoby, pričom ich spotreba je definitívna, ako napr. voda, uhlie, plyn, ropa, dary lesa atď.


zdroje výrobné (ekonómia) – inputy, výrobný faktor – všetko, čo je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie výrobného procesu. Spravidla ide o kombináciu vstupov ľudskej i materiálnej povahy.

Výrobné zdroje sa členia na tieto:

Výrobné zdroje majú svojich vlastníkov, ktorí rozhodujú o spôsobe a pomere ich použitia s cieľom využiť ich čo najefektívnejšie. Vlastníci výrobných zdrojov tieto zdroje aj predávajú, a síce na trhu výrobných faktorov (na kapitálovom trhu, trhu práce, trhu pôdy), za čo získavajú výnos.


zdroje vzácne (ekonómia) – limitované výrobné zdroje, ktoré sú nereprodukovateľné a vyskytujúce sa v obmedzenom množstve, pričom sú spravidla voľne dostupné v prírode a nie sú výsledkom predchádzajúcej výrobnej činnosti. Členia sa na

    • pôdu,
    • prírodné zdroje.


združenie – dobrovoľné zoskupenie ľudí alebo organizácií so spoločným cieľom.


zdvih (hra kartová) – zostava kariet, po jednej od každého hráča, patriaca hráčovi, ktorý pridal najvyššiu kartu.

V mariáši sa zdvih označuje štych.


Zem zemeguľa, v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.


Zloženie vnútra Zeme.                            Autor: SHUTTERSTOCK


Na vertikálnom priereze Zemou možno rozlíšiť:



Vyčleňuje sa taktiež litosféra zahŕňajúca zemskú kôru a najvrchnejšiu časť zemského plášťa, ktorá je rozlámaná na tektonické platne.

Vo vrchnom plášti pod litosférou sa nachádza astenosféra.

 – I: Rotácia Zeme okolo jej osi; Zem, in: Wikipédia.

 ::

    •  A  
    •  B  
    •  Č  
    •  D  
    •  E  
    •  F  
    •  G  
    •  H  
    •  I  
    •  J  
    •  K  
    •  M  
    •  N  
    •  O  
    •  P  
    •  R  
    •  S  
    •  T  
    •  V  
    •  Z  
    •  Ž  


zemetrasenie – otrasy Zeme vyvolávané náhlym uvoľnením mechanickej energie nahromadenej v zemskej kôre alebo v zemskom plášti.

Zemetrasenia sa delia na

    • prirodzené zemetrasenia,
    • umelo vyvolané zemetrasenia.


zemiakárstvo – odvetvie poľnohospodárskej výroby zamerané na pestovanie a šľachtenie zemiakov.


zetta- tal. značka Z predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca triliardý násobok (1021).


Zeus gr. najvyšší boh podľa gréckej mytológie, vládca neba a hromu, ochranca gréckych štátov, zasvätený mu je dub.


zhrnutieurobenie uceleným; uvedenie v hlavných črtách.

 :: prehľad poznatkov.


zima – ročné obdobie nasledujúce po jeseni a predchádzajúce jari.


zirkón lat.<arab. – bezfarebný, hnedý, červený, vzácnejšie žltý, zelený alebo sivý štvorcový nerast; priezračné odrody sa používajú v klenotníctve.

 :: gemológia.


zisk (ekonómia) výnos, výťažok kladný výsledok podnikania, obchodu ap. spočívajúci v rozdiele medzi výnosmi a nákladmi.


získavanie informácií fáza informačného procesu spočívajúca v čerpaní informácií zo zdrojov informácií; súčasť predmetu informatiky.

 :: informatika.


zjednotenie množínmnožina práve tých prvkov, ktoré patria aspoň do jednej z nich.

 :: matematika, teória množín.


zlaté rúno (mytológia grécka)

  koža zo zlatého barana, symbol kráľovskej moci, dôvod výpravy argonautov do Kolchidy.

 :: zlato.


zlato značka: Au, lat. Aurum chemický prvok v periodickej tabuľke s protónovým číslom 79, žltý ušľachtilý kov, stály na vzduchu, veľmi kujný, dobrý vodič tepla a elektriny, chemicky odolný (z bežných anorganických zlúčenín reaguje iba s lúčavkou kráľovskou), v prírode sa vyskytuje v rýdzej forme. Používa sa v zlatníctve, lekárstve, elektrotechnike, kovové zlato možno rozvalcovať alebo vyklepať do hrúbok niekoľkých mikrometrov, napr. z 1 g zlata možno vyrobiť fóliu s plochou 1 m2.

 :: dukát, chémia, zlaté rúno (mytológia grécka).


Zlatoš, Pavol (1955 – ) – slovenský matematik, predmetom vedeckého záujmu ktorého je algebra, matematická logika, neštandardná analýza, alternatívna teória množín, filozofia matematiky, farmakokinetika a ď.

 :: matematika, množina (Zlatoš, P.).


zlomok (matematika) časť celku, podiel dvoch výrazov, usporiadaná dvojica [a, b] (b 0) čísel zapísaná v tvare ab [a/b] (čítaj a lomené b); číslo a voláme čitateľom zlomku, číslo b menovateľom zlomku, čiaru, ktorá ich v uvedenom zápise oddeľuje, voláme zlomkovou čiarou (168;28).

 :: pojem zlomku, zlomok pravý (matematika).


zlomok pravý (matematika) zlomok, ktorého čitateľ je menší ako menovateľ.


zloženina vlastná vlastné kompozitum, pravá zloženina zloženina, v ktorej sú dve koreňové morfémy alebo jedna koreňová morféma a jedno odvodené slovo spojené spojovacou morfémou: veľkomesto (5;182).

 :: lingvistika.


zložitosť komplikovanosť, spletitosť, mnohotvárnosť; vlastnosť systému zahrňujúceho viaceré navzájom spoločne fungujúce systémy. Tieto systémy sú spravidla usporiadané vertikálne a hierarchicky, pričom hierarchicky najvyšší systém je riadiacou zložkou celého zložitého systému. Uvažuje sa aj o zložitosti funkcií, zložitosti algoritmov a i., pričom sa kladie dôraz na jej matematický opis (najmä v teórii zložitosti).

 :: inteligencia umelá, zložitosť systému fyzikálneho, zložitosť úlohy.


zložitosť systému fyzikálneho – jednota a vzájomné pôsobenia objektívnej a subjektívnej zložitosti zloženia, štruktúry, funkcií, organizácie, úrovne, evolúcie fyzikálneho systému. Objektívna zložitosť fyzikálneho systému nezávisí od subjektu jeho pozorovateľa; subjektívna zložitosť fyzikálneho systému je podmienená povahou prístupu subjektu k nemu, závisí od stupňa poznatkov, ktoré subjekt o systéme má a od intelektuálnej a technickej vybavenosti subjektu pozorovateľa fyzikálneho systému.

Od zložitosti fyzikálneho systému závisí počet stavových veličín nevyhnutných na určenie jeho stavu.


zložitosť úlohy počet všetkých variantov, ktoré pripadajú pri riešení úlohy do úvahy (488;17).


zlúčenina látka, ktorá vznikla zlúčením.

 :: zlúčenina anorganická, zlúčenina chemická, zlúčenina organická.


zlúčenie (chémia) pripravenie zložitejšej látky z jednoduchších látok chemickým postupom.


zlúčenina anorganická – chemická zlúčenina, obsahujúca spravidla jeden alebo viacero atómov kovu, pričom výnimku tvoria predovšetkým zlúčeniny uhlíka, ktoré sa nezaraďujú medzi organické zlúčeniny (oxidy uhlíka, sirouhlík atď.). Anorganické zlúčeniny sú súčasťou predmetu anorganickej chémie.


zlúčenina chemická homogénna, chemicky čistá látka, zložená zo stavebných častíc rozličných prvkov (atómov, iónov), ktoré sú zlúčené v určitom, vždy v tom istom vzájomnom pomere.

Podľa počtu prvkov sa chemické zlúčeniny delia na

    • dvojprvkové,
    • trojprvkové,
    • viacprvkové.

Jej zloženie alebo štruktúru reprezentujeme pomocou chemického vzora.

 :: chémia, prvok chemický, zlúčenina anorganická, zlúčenina organická.


zlúčenina organická chemická zlúčenina, ktorej molekuly obsahujú vždy jeden alebo viacero atómov uhlíka. Organické zlúčeniny sú súčasťou predmetu organickej chémie.

 :: chémia


zlučovanie (algebra) – sčítanie a odčítanie členov.

 :: matematika.


zmena fyzikálna zmena nastávajúca pri zmene jednej alebo viacerých fyzikálnych vlastnostiach látky. Fyzikálnu zmenu možno vrátiť späť.

 :: fyzika, chémia.


zmena infinitezimálna – nekonečne malá zmena.


zmena polohy – nahradenie jednej polohy inou polohou. K zmene polohy dochádza pri mechanickom pohybe.

 :: fyzika, mechanika klasická.


zmenka – cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, v ktorom sa vystavovateľ zmenky buď sám priamo zaväzuje, že v stanovenom čase zaplatí zmenkovú sumu určitej osobe (vlastná zmenka), alebo prikazuje tretej osobe, aby v stanovenom čase zaplatila druhej osobe určitú sumu (cudzia zmenka) (313;310 – 311).


zmes (chémia) chemický systém pozostávajúci z dvoch alebo viacerých látok, ktoré medzi sebou navzájom netvoria chemickú väzbu.

Zmes možno rozdeliť na jednotlivé komponenty separačnými metódami.


zmluva – dohoda.

 :: zmluva (právo), zmluva medzinárodná, Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie.


zmluva (právo) – záväzné písomné dohodnutie sa niekoľkých ľudí alebo strán o istej veci.


zmluva medzinárodná dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom.


Zmluva o Európskej únii – neoficiálne Maastrichtská zmluva – zmluva, na ktorej sa spolu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie zakladá Európska únia.

Zmluva o Európskej únii vstúpila do platnosti 1. 11. 1993.

Zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo. Zaviedla taktiež nové formy spolupráce pre vlády členských štátov – napríklad v oblasti obrany a v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Pridaním tejto medzinárodnej spolupráce k terajšiemu systému Spoločenstva vytvorila Zmluva o Európskej únii novú trojpilierovú politickú a zároveň hospodársku štruktúru Európskej únie:


    1. pilier: Európske spoločenstvá,
    2. pilier: Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika,
    3. pilier: Justícia a vnútorná bezpečnosť.


1. pilier zahrnuje tieto zložky:

    • Spoločná poľnohospodárska politika
    • Hospodárska a menová únia
    • Colná únia a spoločný trh
    • Spoločná obchodná politika
    • Regionálna a štrukturálna politika
    • Dopravná politika
    • Sociálna politika
    • Schengenský priestor
    • Občianstvo EÚ
    • Vedecko-výskumná politika
    • Politika hospodárskej súťaže
    • Ekologická politika
    • Politika ochrany spotrebiteľa
    • Vzdelanie a kultúra
    • Spoločná rybolovná politika
    • Azylová a prisťahovalecká politika


2. pilier zahrnuje tieto zložky:

    • Zahraničná politika
      • Spolupráca v zahraničnej politike
      • Dodržiavanie mieru
      • Volební pozorovatelia
      • Ľudské práva
      • Demokracia
      • Rozvojová pomoc
    • Bezpečnostná politika
      • Európska bezpečnostná politika
      • Európske sily rýchlej reakcie
      • Odzbrojovanie


3. pilier zahrnuje tieto zložky:

    • Pašovanie drog a obchod so zbraňami
    • Obchod s ľuďmi
    • Terorizmus
    • Zločiny proti deťom
    • Organizovaný zločin
    • Korupcia


Zmluva o fungovaní Európskej únie – zmluva upravujúca fungovanie Európskej únie a vymedzujúca oblasti, rozsah a spôsob výkonu jej právomocí.

Zmluva o fungovaní Európskej únie má rovnakú právnu silu ako Zmluva o Európskej únii; na týchto dvoch zmluvách je založená Európska únia.


zmŕtvychvstanie – vzkriesenie – téma všetkých náboženstiev spočívajúca v návrate zo smrti do života,opätovné nadobudnutie života z posmrtného stavu.


zmysel telesný schopnosť uvedomiť si predmet alebo jav, ktorý pôsobí na zmyslový orgán.

Základnými zmyslami sú:

Telesné zmysly umožňujú zmyslové poznanie.


značka – znak – viditeľné alebo ináč vnímateľné znamenie, ktoré slúži na označenie niečoho.

 :: šípka, značka grafická, značka matematická.


značka funkčná (informatika) – dohodnutá značka, ktorá symbolicky znázorňuje reálny logický člen alebo obvod.


značka grafická – značka znázornená pomocou grafu (nákresu).

 :: značka grafická diagramu vývojového.


značka grafická diagramu vývojového


 – znamená začiatok algoritmu;

 

 – znamená čítaj resp. vypíš (aj vytlač).


značka matematická – menej správne: matematický symbol – ľubovoľný znak, ktorý sa používa v matematike: znamienko pre označenie operácie s množinami, s ich prvkami, číslami alebo inými matematickými objektmi, znak pre množinu, priestor, premennú a ďalšie matematické objekty.


=

znak rovnosti; čítať: rovná sa

znak nerovnosti; čítať: nerovná sa, je rôzne od

znak totožnosti alebo kongruentnosti; čítať: je totožné, je kongruentné

znak približnej rovnosti; čítať: je približne rovné

<

čítať: je menšie ako

>

čítať: je väčšie ako

čítať: je menšie alebo rovné

čítať: je väčšie alebo rovné

čítať: je prvkom (množiny)

|a|

čítať: absolútna hodnota čísla a

+

značka pre sčítanie, pre kladnú hodnotu; čítať: plus, a

značka pre odčítanie, pre zápornú hodnotu; čítať: mínus, bez

.

značka pre násobenie; čítať: krát, násobené

×

značka pre násobenie; čítať: krát, násobené

:

značka pre delenie; čítať: delené

÷

značka pre delenie; čítať: delené

/

zlomková čiara; čítať: lomené

zlomková čiara; čítať: lomené

%

percento (počet stotín celku)

promile (počet tisícin celku)

znak odmocňovania; čítať: druhá odmocnina

n

n-tá odmocnina

n!

n-faktoriál

súčet (suma) viacerých sčítancov

súčin viacerých činiteľov

( )

okrúhle zátvorky

[ ]

hranaté závorky

{ }

zložené zátvorky

{an}

postupnosť a1, a2, a3, ..., an

nekonečno

,

zátvorky používané vtedy, keď hraničný bod do intervalu patrí

<a;b>

uzavretý interval

<a,b>

uzavretý interval

( . )

zátvorky používané vtedy, keď hraničný bod do intervalu nepatrí; tieto zátvorky sa vždy používajú pri znakoch a –

(a;b)

otvorený interval

(a,b)

otvorený interval

(0; 1)

množina všetkých reálnych čísel väčších ako nula a menších ako 1


 :: číslica, matematika, rovnica (matematika), výraz matematický, zátvorka (matematika).


znak (Saussure, F. de) – skladajúcno sa z dvoch neoddeliteľných zložiek, z pojmu ako psychického obrazu skutočnosti a z obrazu akustickej stránky ľudskej reči; pojmová zložka (označované) sa označuje termínom signifié a akustický obraz (označujúce) signifiant.


znak dedičný (genetika) – zdediteľná telesná alebo duševná vlastnosť.


znak grafický znak zaznamenaný písmom alebo tlačou, písomný, písaný.


znak rovnosti symbol =, označujúci rovnosť dvoch objektov, ktorý sa používa v matematike, v logike a v ďalších exaktných vedách (napr. vo fyzike) a píše sa medzi dvoma svojím významom identickými výrazmi, napr. tg α = FeFg.

Znak rovnosti = použil ako prvý waleský matematik a lekár Robert Record v roku 1557.


znak štatistický – vlastnosť štatistických jednotiek, ktorú majú spoločnú a ktorú chceme v štatistike merať.


znalosť významový útvar, na ktorom je založený mechanizmus, ktorý umožňuje riešiteľovi úlohy hneď na začiatku odmietnuť niektoré riešenia úlohy.

Využívaním znalostí sa pokúša riešiť úlohy o. i. umelá inteligencia, ktorá ich získava jednak prevzatím od človeka, ktorý je schopný úlohu inteligentne riešiť, jednak analýzou príkladov zadania úlohy a jej inteligentného riešenia.

Znalosti možno rozdeliť na

 :: znalosť, in: Hlavná časť, znalosť (inžinierstvo znalostné).


znalosť (inžinierstvo znalostné) – prvok postupnosti akcií znalostného systému umožňujúci riešenie problémov určitého typu.


znalosť exaktná znalosť vedúca zvyčajne k matematickej formulácii alebo k algoritmizácii, ktoré po vyhodnotení dávajú hľadané riešenie. Exaktnými znalosťami sú napríklad teorémy, fyzikálne zákony... (488;17).


znalosť heuristická znalosť zväčša vyjadrená pomocou nekategorických, neurčitých pravidiel chápaných iba ako neexaktný návod na riešenie (cf 488;17).


znamenie signál vnímateľný pokyn oznamujúci niečo, upozorňujúci na niečo.


znamienko vnímateľné vytýčenie, označenie, napr. znamienko rovnosti =.

 :: znamienko (matematika).


znamienko (matematika) – signum – symbol označujúci kladnosť (plus, +) alebo zápornosť (mínus, –) čísla alebo výrazu; označenie určujúce, či je veličina kladná alebo záporná.


známka poštová poštová cenina, ktorá slúži ako poplatok za dopravu poštových zásielok a na iné poštové úkony.

Podľa účelu použitia sa poštové známky delia na:

    • výplatné (bežné známky, príležitostné známky, pamätné známky);
    • doplatné (ide o osobitný druh známok určených pre vnútornú potrebu pošty).
    • ...

 – I: Príklad zbierky známok.


zobrazenie (matematika) špeciálny typ relácie, pri ktorom každý prvok množiny, zvaný vzor, má jeden obraz.

 :: zobrazenie bijektívne (matematika), zobrazenie inverzné (matematika).


zobrazenie bijektívne (matematika) – jednojednoznačné zobrazenie, bijekcia – prosté zobrazenie jednej množiny na druhú.


zobrazenie inverzné (matematika) inverzná funkcia zobrazenie opačným smerom ako pôvodné zobrazenie, čo sa presnejšie formuluje takto: inverzné zobrazenie k prostému zobrazeniu f množiny A do množiny B je zobrazenie z množiny B do množiny A, ktoré prvku y f(A) priradí ten prvok x A, pre ktorý platí f(x) = y. Inverzné zobrazenie sa obvykle značí f -1.


zobrazenie umelecké − umelecké znázornenie;  znázornenie, vyjadrenie, vylíčenie, zachytenie umeleckými (grafickými maliarskymi, fotografickými...) prostriedkami, znázornenie alebo vyobrazenie umeleckým dielom (kresbou, maľbou, fotografiou...).

Umelecké zobrazenie je vytvorenie umeleckého obrazu spočívajúce v silne emocionálne akcentovanej prezentácii náplne vnútorného sveta umelca alebo reality, ktorá ho obklopuje, širokou paletou vyjadrovacích prostriedkov v tom ktorom konkrétnom umeleckom materiáli alebo médiu.

 :: umenie.


zobrazenie z množiny do množiny – zobrazenie z množiny A do množiny B – predpis, ktorý každému prvku x množiny A priraďuje práve jeden prvok y množiny B.

 :: matematika, množina, teória množín.


zobrazovanie umelecké tvorba umeleckého obrazu spočívajúca v silne emocionálne akcentovanej prezentácii náplne vnútorného sveta umelca alebo reality, ktorá ho obklopuje, širokou paletou vyjadrovacích prostriedkov v tom ktorom konkrétnom umeleckom materiáli alebo médiu.

 :: umenie.


zodpovednosť právna – právny vzťah, ktorý vzniká v dôsledku porušenia právnej povinnosti a spočíva v novej povinnosti sankčnej povahy.

 :: právo.


zomretý zosnulý mŕtvy, nebohý, mŕtvy človek.

 :: Pamiatka zosnulých.


zóna voľného obchodu – najjednoduchšia forma ekonomickej integrácie pozostávajúca zo zoskupenia štátov, vo vnútri ktorého sú zakázané clá a množstevné obmedzenia dovozu a vývozu tovarov pochádzajúcich zo štátov tejto zóny alebo nachádzajúce sa v zóne v režime tzv. voľného obehu.


zoológia gr. časť biológie, ktorej predmetom sú živočíchy.


zošit 1. zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou; 2. časť väčšieho diela v podobe brožovanej publikácie (496;961).


zotrvačnosť vlastnosť telesa zachovať svoj pohybový stav, t. j. ostať v pokoji, v rovnomernom priamočiarom pohybe alebo v rovnomernom rotačnom pohybe.

 :: fyzika, mechanika klasická, vis inertiae, zákon zotrvačnosti.


zoznamsúpis v istom (napríklad abecednom) poriadku. Dôležitým príkladom zoznamu je tabuľka. alebo usporiadaná n-tica.

 :: abecedár, lístok jedálny, register.


zrak – „zmysel na vnímanie svetla a iných viditeľných javov hmotného sveta; schopnosť vidieť; orgány tohto zmyslu“ (496;963).

 :: J.V.kvapky-ZRAK, oko ľudské, zrak (Aristoteles).


zrážka elektrónu s fotónom (fyzika tuhých látok) – pohltenie fotónu elektrónom.


zrkadlo – optická plocha, ktorá odráža väčšinu žiarenia, ktoré na ňu dopadá.

 :: optika (fyzika), zrkadlo polopriepustné.


zrkadlo polopriepustné – zrkadlo, ktoré časť svetla odráža a časť svetla prepúšťa.

 :: optika (fyzika).


zručnosť pohybová – súbor predpokladov správne, účelne, efektívne a ekonomicky riešiť pohybové úlohy.


zrýchlenie – akcelerácia – zvýšenie rýchlosti.

 :: zrýchlenie (fyzika).


zrýchlenie (fyzika) – pomer zmeny rýchlosti predmetu k uplynutému času; zmena rýchlosti, charakteristika časovej zmeny vektora rýchlosti. Zrýchlenie môže byť kladné, záporné alebo nulové: záporné zrýchlenie (spomaľovanie) v jednom smere je zrýchlenie v opačnom smere.


zrýchlenie tiažové – zrýchlenie voľného pádu – zrýchlenie telies na Zemi (resp. analogicky na inom vesmírnom telese), ktoré je výslednicou gravitačného zrýchlenia a odstredivého zrýchlenia (odstredivé zrýchlenie vzniká ako dôsledok otáčania Zeme/daného vesmírneho telesa). Jednotkou tiažového zrýchlenia je m/s2.

 – I: Tiažové zrýchlenie, in: Wikipédia.

 :: fyzika.


zrýchľovanie – zvyšovanie rýchlosti.


zväčšenie – urobenie (sa) väčším.

 :: pribudnutie.


zväzok (knihovníctvo) jedna samostatne vydaná časť viaczväzkového diela alebo diela na pokračovanie, prípadne nakladateľskej zbierky (554;163).


zvrhlé umenie nem. entartete Kunst umenie moderných maliarov, sochárov a grafikov označené a zatratené nemeckým nacistami (rozhodným odporcom bol aj A. Rosenberg). Vyše 1 000 obrazov a 4 000 grafických listov bolo verejne spálených v marci 1939 v Berlíne. Ján Albrecht mal možnosť prezrieť si už jeho uzavreté zbierky na základe povolenia riaditeľa Paláca korunného princa v Berlíne ešte rok pred uskutočnením ich výstavy (cf 16;816 817, 32;198).

  I: Entartete Kunst, in: Wikipedia (23. 11. 2019).


zvrchovanosť – najvyššia, zvrchovaná moc, suverenita; nezávislosť, samostatnosť (345;775).

 :: zvrchovanosť národa, zvrchovanosť štátu.


zvrchovanosť národa – právo národa na štát , v ktorom je zdrojom všetkej moci ľud (16;817).


zvrchovanosť štátu – nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci v štáte i navonok (16;817).


zvuk striedavé zmeny tlaku vzduchu alebo (v užšom zmysle) tie, ktoré možno vnímať ľudským uchom;  sluchový vnem spôsobený pravidelným kmitaním nejakého telesa (205;262, 16;817).

Vydávanie zvuku je znenie.

 :: akustika hudobná, elektroakustika, tón, zvuk (fyzika), zvuk (hudba), zvuk hudobný.


zvuk (fyzika) fyzikálny jav, vznikajúci chvením pružného telesa, napr. struny, blany.

Podmienky vzniku zvuku:

    1. zdroj zvuku,
    2. rozochvenie zdroja zvuku,
    3. vodivé prostredie,
    4. sluchový orgán.

Zvuk môže vzniknúť len ak existujú všetky tieto podmienky; ak niektorá z nich chýba, zvuk nevzniká.

Zvuk vnímame sluchom.

 :: akustika hudobná, tón.


zvuk (hudba) – najbezprostrednejší a najzmyslovejší prvok hudby.


zvuk hudobný tón alebo šramot.

 :: hudba.


zvuk jazykový zvuk utváraný rečovými ústrojmi.


Hlavná časť Z