Dodatok U
učebnica − kniha, z ktorej sa učí.
:: cvičebnica, pedagogika.
učenie (psychológia) – psychický proces spočívajúci v získavaní skúsenosti, ktorá sa neskôr prejavuje v psychickej regulácii a v prežívaní na vedomej a nevedomej úrovni.
Neurálnym základom učenia sú štrukturálne zmeny v nervovom systéme.s
učenie informálne − učenie zo skúseností, náhodné učenie − zväčša nezámerné učenie ako podproces každodenných činností spojených s prácou, rodinou, voľným časom a čo do cieľov, času alebo podpory ani neorganizované, ani neštruktúrované.
učenie sa – získavanie zručnosti cvičením; osvojovanie si na základe výchovného pôsobenia; získavanie alebo vštepovanie si vedomostí.
:: učenie sa filozofii (Schopenhauer, A.).
učenie subhumánne – zoodidaktika – výcvik služobných psov, holubov a podobne.
účet (účtovníctvo) – konto – základný prvok účtovníctva, jeden z základných metodických prostriedkov, zameraný na zachytávanie stavov a zmien stavov jednotlivých druhov aktív a pasív.
:: prípad účtovný, udalosť hospodárska (účtovníctvo), účet bežný, zápis účtovný.
účet bežný – základný bankový produkt, prostredníctvom ktorého môže klient vykonávať každodenné bankové operácie.
účinník – vo fyzike: veličina, ktorá je daná podielom činného a zdanlivého výkonu; pomer skutočného výkonu striedavého elektrického prúdu k zdanlivému.
účinnosť – matie žiadaného, želateľného účinku, vplyvu; pôsobivosť; matie právnej moci.
:: efektívnosť, účinnosť (fyzika).
účinnosť (fyzika) − miera využitia energie určená podielom využitej a privedenej energie.
účinnosť panela solárneho – efektivita premeny slnečnej energie solárnym panelom na elektrickú energiu.
účinok (fyzika kvantová) − fyzikálna veličina, ktorej fyzikálny rozmer je daný súčinom energie a času a ktorej jednotka je Js.
:: fyzika.
učiteľ – pedagogický výchovný pracovník, ktorý vyučuje, vykonáva bezprostredne organizovanú výchovno-vzdelávaciu činnosť v škole alebo v inom výchovnovzdelávacom zariadení. Učiteľ je predmetom výskumu pedeutológie.
učiteľstvo – učiteľské povolanie.
:: učiteľ.
:: pedagogika, pomôcka učebná.
účtovníctvo − zaznamenávanie hospodárských udalostí podľa určitých pravidiel; metóda evidencie hospodárskej činnosti prostredníctvom účtov a systém hodnotových informácií na meranie a hodnotenie hospodárskej činnosti podniku, domácnosti atď., systém informácií, poskytujúci informácie o hospodárskej činnosti v peňažnom vyjadrení a slúžiaci ako nástroj riadenia.
Predmetom účtovníctva sú stav a zmeny stavu
- majetku,
- záväzkov,
- vlastného imania,
- nákladov,
- výnosov,
- hospodárskeho výsledku
vedno zobrazené v tom období, s ktorým vecne a časovo súvisia, pričom účtovným obdobím je kalendárny rok.
Účtovníctvo obsahuje
- aktíva,
- pasíva,
- náklady,
- výnosy,
- hospodársky výsledok.
Rozlišuje sa
- finančné účtovníctvo,
- manažérske účtovníctvo.
:: audit (účtovníctvo), audit štatutárny (účtovníctvo), ekonómia, financie, finančníctvo, fond (účtovníctvo), jednotka účtovná (finančníctvo), prípad účtovný, účet (účtovníctvo), účet bežný, účtovníctvo podvojné, udalosť hospodárska (účtovníctvo), zápis účtovný.
účtovníctvo podvojné − účtovníctvo vyznačujúce sa podvojnými zápismi: každý účtovný prípad sa musí zaúčtovať najmenej na dvoch účtoch, raz na ľavej strane (MD) a raz na pravej strane (D). Účty, na ktorých sa účtuje rovnaké účtovné prípady, sa označujú ako súvzťažne účty a zápisy o účtovných prípadoch na oboch stranách najmenej dvoch účtov sú označované ako súvzťažné zápisy.
Podvojné účtovníctvo sa objavuje koncom 14. storočia v mestách severného Talianska, pravdepodobne najprv v Janove, potom sa rozvíja najmä v Benátkach (odtiaľ dokonca názov vedenia kníh ,benátskym spôsobom’). Z Talianska sa rozširuje do všetkých veľkých obchodných stredísk západnej Európy, v prvom rade do Holandska.
Prvý sústavný výklad podvojného účtovníctva podal Luca Paccioli v knihe vydanej v Benátkach r. 1494 pod názvom Summa di arithmetica, geometria, proportioni et proportionalita.
:: ekonómia.
údaj − záznam, prvok oznámenia, prejavu alebo správy.
Údaj je objekt, ktorý predstavuje abstrakciu určitej reality.
Údaja možno usporiadať napríklad do podoby tabuľky.
:: kartotéka, súradnica, súradnica (fyzika), údaj (informatika), údaj (teória informácie), údaje výberové (štatistika).
údaj (informatika) − najmenší nedeliteľný prvok oblastí hodnôt dátového typu (28;480).
údaj (teória informácie) − zobrazenie určitej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej vlastnosti skúmaného objektu, reprezentované názvom a hodnotou (315;23).
údaje výberové (štatistika) – výber (štatistika) – údaje o vybraných jednotkách tvoriacich výberový súbor (428;15).
udalosti náhodné hromadné − také náhodné udalosti, ktoré sú, pokiaľ ide o určité vlastnosti, ekvivalentné, alebo sa môžu často opakovať pri reprodukcii zodpovedajúcich podmienok. Hromadné náhodné udalosti sú súčasťou predmetu teórie pravdepodobnosti.
Hlavná vlastnosť hromadných náhodných udalostí, ktorú skúma teória pravdepodobnosti, spočíva v zákone veľkých čísel.
udalosti isté (teória pravdepodobnosti) – udalosti, ktoré po vykonaní náhodného pokusu vždy nastanú.
udalosť (fyzika) – fyzikálna udalosť – jednorazová zmena telesa (76;35).
udalosť (právo) – jedna z právnych skutočnosti; udalosti sa ďalej delia na predvídateľné, odvrátiteľné atď. (cf 357;149).
udalosť (teória pravdepodobnosti) – výsledok pokusu.
Udalosti sa členia na
:: početnosť.
udalosť hospodárska (účtovníctvo) – dianie, spôsobujúce zmenu v podniku, týkajúcu sa
- majetkového postavenia podniku,
- príjmového postavenia podniku,
- majetkovej štruktúry podniku.
Hospodárske udalosti sú merateľné, vyčísliteľné a podložené dokumentami.
udalosť náhodná (teória pravdepodobnosti) – náhodný jav, prvotný jav, jav (teória pravdepodobnosti) – výsledok takého procesu, ako padnutie napríklad šestky pri hode hracou kockou.
udalosť nemožná (teória pravdepodobnosti) – výsledok pokusu, ktorý nemôže nastať, napríklad padnutie sedmičky nemôže nastať ako výsledok hodu hracou kockou.
údel (história) − časť krajiny, ktorú dostávalo na spravovanie knieža, člen panovníckeho rodu.
údržba (technika) − súbor technických, administratívnych a riadiacich činností počas cyklu životnosti stroja alebo strojového zariadenia s cieľom udržať alebo obnoviť taký jeho stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu.
uhol − vzájomný sklon dvoch styčných čiar, ktorý môže byť rovinný alebo priestorový.
:: geometria, matematika, uhol pravý, uhol rovinný.
uhol plný – uhol, ktorého ramená sú totožné čiže ležia na sebe
uhol pravý – uhol, ktorý má 90° alebo π/2 radiánov. Pravý uhol je štvrtina úplného otočenia okolo vrcholu uhla.
:: geometria, matematika.
uhol rovinný − časť roviny ohraničená dvoma polpriamkami zvanými ramená uhla (na obr. OA a OB), vychádzajúcimi z jedného bodu zvaného vrchol uhla (na obr. bod O):
:: geometria, matematika.
Uhorsko − uhorský štát, lat. Hungaria/Vngaria – mnohonárodnostný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1000 až 1918 a pomenovaný bol podľa kmeňového zväzu Uhrov, ktorí koncom 9. storočia postupne zaujali Dunajskú kotlinu.
Zakladateľ uhorského štátu je Štefan I. z rodu Arpádovcov. Do roku 1000/1001 bolo Uhorsko kniežactvom od roku 895/896, preto sa do roku 1000/1001 dnes označuje ako Uhorské kniežatstvo (alebo Gejzovo kniežactvo) a od roku 1000/1001 do jeho zániku Uhorské kráľovstvo (lat. Regnum Hungariae).
Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou časťou habsburskej monarchie.
Súčasťou Uhorska sa okrem územia dnešného Maďarska stalo postupne Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Dalmácia, Sedmohradsko a Bosna.
:: Bratislava, geografia, história, Maďarsko, Rakúsko-Uhorsko, Slováci v Uhorsku, Uhorsko zadunajské.
Uhorsko zadunajské – lat. Hungaria Trans-Danubiana – Zadunajsko.
uhranie – dosiahnutie hrou, získanie; v športe napríklad uhranie remízy znamená dosiahnutie, získanie remízy.
uchovávanie informácií – proces ukladania a zapamätávania informácií s cieľom ich následného vyhľadania a sprístupnenia.
ukazovateľ – 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie (smeru, stavu); 2. údaj, vyjadrujúci vzťah, mieru hodnôt; 3. register, index.
:: ukazovateľ (ekonómia), ukazovateľ (technika), ukazovateľ (veda prírodná).
ukazovateľ (ekonómia) − ekonomický ukazovateľ − formalizované zobrazenie hospodárskych procesov a javov, modelové zobrazenie ekonomickej skutočnosti pozostávajúce z týchto náležitostí:
- názov,
- vymedzený obsah a spôsob priradenia číselnej hodnoty (teda výpočtu), ktorý musí byť jednoznačne daný, a musia byť známe nadväznosti na informačné zdroje (teda odkiaľ ho získame),
- určitá kvantitatívna charakteristika (teda číselná hodnota),
- vymedzenie z hľadiska
a) časového (či zobrazuje obdobie alebo okamih),
b) organizačného (za akú organizačnú jednotku ho vyčísľujeme − podnik, závod, hospodárske stredisko),
c) druhového (ak je to potrebné − druh výrobku, druh hospodárskeho prostriedku, druh činnosti a pod.)
(313;274).
ukazovateľ (technika) – indikátor – zariadenie, látka alebo test, ktorý signalizuje podmienky neprístupné pozorovaniu. Ako príklad ukazovateľa v oblasti techniky možno uviesť centrovací indikátor značky Dasqua® na centrovanie dier a vonkajších polomerov (vnútorných a vonkajších priemerov) na vertikálnych a horizontálnych strojoch:
(Zdroj: https://www.uni-max.sk/produkty-sk/vybavenie-dielni/meradla/specialne-meradla/indikator-centrovaci?wdph=on&gclid=Cj0KCQiA2NaNBhDvARIsAEw55hhfWKbSAKAPG7Ec2Y7w70Oc5Y4qvB3W25cgLbWpr5QYjyvzBTJ3M6UaAoqJEALw_wcB (12. 12. 2012))
ukazovateľ (veda prírodná) – indikátor – zariadenie, látka alebo test, ktorý signalizuje podmienky neprístupné pozorovaniu.
úkon (právo) – právna skutočnosť, a to buď právny úkon alebo protiprávny úkon.
úkon administratívny – úkon naň oprávnenej osoby spočívajúci vo vyhotovení dokumentu, vo vyplnení tlačiva, v zápise údajov do tlačiva alebo v spracovaní údajov z tlačiva.
:: administratíva.
úkon počtový – aritmetický úkon, aritmetická operácia, napr. sčítanie (sčitovanie), odčítanie (odčitovanie), násobenie, delenie...
:: matematika, úkon.
úkon právny − prejav vôle, ktorý smeruje o. i. k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností spájaných s týmto prejavom právnymi predpismi.
:: právo, úkon (právo).
úkon protiprávny – subjektívna právna skutočnosť, spočívajúca vo vôľovom správaní, ktoré právo nedovoľuje (reprobuje).
:: právo, úkon (právo).
Ukrajina − krajina vo východnej Európe; hraničí so Slovenskom, Maďarskom, Rumunskom, Moldavskom, Ruskom, Bieloruskom a Poľskom.
ulica – upravená cesta s dvoma alebo s jedným radom domov.
úloha slovná (matematika) − slovná formulácia spravidla zjednodušeného reálneho problému vyjadrujúca závislosť medzi danými a hľadanými údajmi (z oblasti fyziky, techniky, ekonómie etc.).
:: matematizovanie úlohy slovnej.
úloha učebná – úloha na rozvoj schopnosti učiť sa.
umenie 18. stor. – súčasť kultúry 18. stor.; zahrnuje architektúru 18. stor., literatúru 18. stor., hudbu 18. stor. atď.
V umení 18. stor. dominuje klasicizmus: „Osmnácté století hluboce otřáslo klasickým ideálem, ale končilo obnovou jeho tradic, na níž zpočátku navázalo i 19. stol. V 17. stol. se Francie zaštítila klasicismem proti barokní vlně a vnutila svůj příklad jiným zemím; v 18. století se udržoval klasicismus jen v oficiálním umění, zejména v architektuře. Avšak ve společenském životě, v němž rozhodovala žena a její vkus, se žízeň po svobodě projevila nadšením pro formy odvozené z baroku: nábytková zařízení, výzdoba interiérů a umělecká řemesla se ocitli na opačném pólu“ (243;18).
umenie abstraktné − nefiguratívne umenie − súbor nerealistických smerov v maliarstve a sochárstve 20. storočia (napr. akčná maľba, orfizmus) spočívajúcich v tvorbe obrazov alebo plastických diel pozostávajúcich z pomyselných (abstraktných) tvarov, svojbytných kompozícií čiar, farebných plôch a štruktúr (cf 461;8)
umenie barokové – etapa vo vývoji umenia (1575 – 1750) spojená s barokom, etapa novovekého umenia, súčasť novovekej kultúry.
Barokové umenie zahrnuje tieto zložky:
- baroková literatúra,
- baroková hudba,
- barokové výtvarné umenie.
umenie cirkusové – druh umenie tvorený všetkými formami umeleckých výkonov vzťahujúcich sa k cirkusu.
umenie divadelné – najstarší druh dramatického umenia, realizujúci sa v živej interakcii herca a diváka. Divadelné umenie je kolektívnej povahy, vysoko syntetické, časopriestorové, audio-vizuálne, pokiaľ je jeho základom dráma reprodukčno-interpretačné. Divadelné umenie je predmetom teatrológie.
umenie dramatické – divadelné umenie, filmové umenie, rozhlasové umenie, televízne umenie. Dramatické umenie je umenie kolektívne (na jeho umeleckom diele sa zúčastňujú viacerí tvorcovia), syntetické (integrujú viaceré druhy umenia), jeho umelecké dielo sa realizuje na podklade dramatického textu ( dráma, rozhlasová hra, filmový scenár, televízny scenár), prostredníctvom herca a je určené divákovi alebo poslucháčovi.
Zo všetkých dramatických umení je najstaršie divadlo
umenie európske − vývinové pásmo európskej kultúry počnúc pravekým umením, cez umenie antické, kresťanské, renesančné, barokové, rokokové, klasicistické, romantické až po umenie súčasné. Z mimoeurópskych umení naň pôsobilo najmä umenie staroegyptské (prostredníctvom starogréckeho umenia) a islamské (pôsobiace na Balkáne a Pyrenejskom polostrove).
:: umenie franko-kantábrijské.
umenie filmové – film (ako druh umenia), druh dramatického umenia, nový druh umenia, ktorý sa utvoril v 20. storočí. Filmové umenie sa od starých klasických umení odlišuje bezprostrednou závislosťou od techniky: technické prostriedky určujú výrazové prostriedky filmu. Je to predovšetkým filmový záznam obrazu a zvuku, registrovaný nezávisle jeden od druhého a umožňujúci rozličný vzájomný tvorivý vzťah, obrazovú i zvukovú štylizáciu. Rytmizácia obrazu sa dosahuje prostredníctvom strihovej skladby a triku. Film si privlastnil výsledky umeleckých činností ostatných tvorivých odvetví: umeleckej literatúry , divadelného umenia, hudby a výtvarného umenia. Počas svojej existencie si vytvoril vlastnú gramatiku a poetiku a v poslednom dvadsaťročí už sám spätne ovplyvňuje a obohacuje výrazové prostriedky ostatných umení.
Výskumom filmu sa zaoberá o. i. filmológia.
umenie franko-kantábrijské – maladopaleolitický výtvarný prejav rozšírený predovšetkým v juhozápadnom Francúzsku (Font-de-Gaume, Lascaux, Trois Frères) a vo východnom Španielsku (Altamira) realizovaný na jaskynných rytinách a maľbách, v plastikách, aplikovane aj na predmetoch dennej potreby (16;213).
:: umenie európske, umenie praveké, umenie výtvarné.
umenie klasicistické – etapa novovekého umenia na sledujúca po barokovom umení a predchádzajúca umenie romantickému.
V klasicistickom umení vyniká:
klasicistické výtvarné umenie,
klasicistická hudba,
klasicistická literatúra.
umenie konceptuálne – umelecký konceptualizmus – umenie akcentujúce zviditeľňovanie toho ktorého útvaru alebo procesu významového univerza umelca inštaláciami alebo súborom inštrukcií ako ich realizovať. Klasický príklad konceptuálneho umenia predstavuje dielo amerického umelca Josepha Kosutha One and Three Chairs z roku (1965).
– I: Kralovič, J.: Konceptuálne umenie v rozšírenom poli, 16. 11. 2017 (04082020).
umenie kuchárske – kuchynské umenie – dôležitá zložka kultúrnych dejín národov. Kde nejaký národ rozvíjal svoju kultúru, tam sa rozvíjalo aj kuchynské umenie.
Kuchárske umenie je predmetom skúmania gastronómie.
umenie nemecké – súčasť nemeckej kultúry, rodiaca sa v období, keď germánske kmene prišli na územie rímskej ríše v období rozkladu antického spôsobu výroby.
:: umenie výtvarné nemecké.
umenie novoveké – súčasť novovekej kultúry, zahrnujúca novovekú literatúru, novovekú hudbu, novoveké výtvarné umenie...
Prvou etapou novovekého umenia alebo prechodom medzi stredovekým umením a novovekým umením je renesančné umenie.
Vyvrcholením novovekého umenia alebo prechodom medzi novovekým umením a súčasným umením je romantické umenie.
Čo do historických vývinových etáp možno v novovekom vyčleniť:
- renesančné umenie,
- barokové umenie,
- klasicistické umenie.
umenie praveké – najdlhšia, najmenej známa, počiatočná, prehistorická epocha vo vývoji umenia, ktorá je spojená s prvotnopospolnou spoločnosťou, súčasť pravekej kultúry. Po ňom nasleduje umenie staroveké.
:: umenie franko-kantábrijské.
umenie renesančné – etapa vo vývoji novovekého umenia (14. stor. – 16. stor.), ktorá je spojená s renesanciou. Renesančné umenie tvorí podstatnú súčasť renesančnej kultúry.
Súčasťou renesančného umenia je:
- renesančná literatúra,
- renesančná hudba,
- renesančné výtvarné umenie.
umenie romantické – prechod medzi novovekým a súčasným umením, etapa vývinu umenia nasledujúca po klasicistickom umení.
Romantické umenie tvorí
- romantická hudba,
- romantická literatúra,
- romantické výtvarné umenie.
:: romantizmus.
umenie slovenské – súčasť (vývinové pásmo) slovenskej kultúry, špecifická oblasť európskeho umenia tvorená slovenskou národnosťou a Slovákmi.
Slovenské umenie zahrnuje tieto oblasti
- slovenská architektúra,
- slovenské dramatické umenie
- slovenské divadlo,
- slovenský film,
- slovenská hudba,
- slovenská literatúra,
- slovenské ľudové umenie,
- slovenské výtvarné umenie...
umenie starogrécke − jedna z hlavných súčastí alebo vývinových pásiem starogréckej kultúry a najvýznamnejšia vývojová fáza antického umenia vyrastajúca na jednej strane z komplexu expresívneho umenia tvoreného poéziou, hudbou a tancom a z komplexu konštruktívneho umenia tvoreného architektúrou, sochárstvom a maliarstvom.
umenie staroveké – súčasť starovekej kultúry.
umenie stredoveké – epocha vo vývoji európskeho umenia 5. stor. – 15. stor. nasledujúca po starovekom umení a súčasť stredovekej kultúry, ktorá je spojená so vznikom kresťanstva a existenciou feudálnej spoločnosti. Stredoveké umenie nadväzuje na staroveké umenie, ale popiera jeho antropocentrizmus a senzualizmus v mene teocentrizmu a spiritualizmu. Po stredovekom umení nasleduje renesančné umenie.
Súčasťou stredovekého umenia je:
- stredoveká literatúra,
- stredoveká hudba,
- stredoveké výtvarné umenie.
umenie súčasné − umenie súčasnosti, ktorej chronologické vymedzenie kolíše, napr. sa vymedzuje počnúc generáciou najmladších umelcov (narodených v 80. rokoch 20. storočia; p. napr. ART+ (12. 4. 2020)) dodnes.
Súčasné umenie tvorí zložku súčasnej kultúry.
Súčasné umenie zahrnuje súčasnú literatúru, hudbu, výtvarné umenie...
umenie tanečné – súčasť predmetu vedy o tanečnom umení tvorená javiskovým umením, v ktorom sa umelecko obrazy vytvárajú prostriedkami tanca a pantomímy a zároveň sú dramatickými prostriedkami na vypovedanie obsahu duchovného života človeka.
umenie úžitkové – tvorba predmetov i samotných výrobkov praktickej potreby s úžitkovými a estetickými hodnotami. Vzniklo v 19. storočí v dôsledku priemyselnej veľkovýroby, oddelilo sa od tzv. krásnych umení a je spojené s výrobou a základnými potrebami spoločnosti (16;760).
:: umenie výtvarné.
umenie vojenské – súčasť vojenstva a predmetu vojenskej vedy spočívajúca v komplexe činností (a ich koordinácie) tvoriacich prípravu a vedenie vojny, vojenských operácií a ozbrojeného boja.
Základné zložky vojenského umenia:
- vojenská stratégia,
- vojenské operačné umenie,
- vojenská taktika.
umenie výtvarné − oblasť umenia, do náplne ktorej sa zvykne zaraďovať
Výtvarné umenie je predmetom vedy o výtvarnom umení.
:: model (umenie výtvarné), šeps (umenie výtvarné), umenie franko-kantábrijské, umenie výtvarné nemecké.
umenie výtvarné nemecké – súčasť nemeckého umenia rozvíjajúca sa počiatkom rozmachu saskej dynastie.
umenoveda – veda o umení pozostávajúca z teórie umenia, dejín umenia a umeleckej kritiky. Delí sa aj podľa jednotlivých umeleckých druhov, napr. literárna veda, veda o výtvarnom umení, teatrológia, filmológia, muzikológia aď.
:: architektúra, dielo umelecké, druh umelecký, estetika, filmológia, hudba, muzikológia, myslenie umelecké, obraz umelecký, reprodukcia (umenoveda), štúdia (umenie výtvarné), teatrológia, umenie 18. stor., umenie abstraktné, umenie súčasné, umenie výtvarné, umenoveda, veda literárna, veda o tanečnom umení, veda o výtvarnom umení, zobrazenie umelecké, zobrazovanie umelecké.
úmera – rovnosť dvoch pomerov.
:: matematika.
umiestnenie − danie na (určené) miesto; danie, pridelenie, určenie miesta; danie, položenie, postavenie na nejaké miesto.
umocňovanie čísla na 0: každé číslo nerovné nule umocnené na nulu je jedna. Výrazy 00, ako aj výraz , nie sú definované, napríklad 30 = 1, (−3)0 = 1, , a5 : a5 = a0 = 1 (429;259).
:: matematika.
umývanie si rúk − očisťovanie rúk, ich zbavovanie nečistôt:
Zdroj: https://sk.pinterest.com/pin/300263500139763965/visual-search/ (22. 3. 2020)
univerzita lat. – najstarší typ vysokej školy, ktorý poskytuje vzdelanie najmä v spoločenských, matematických, prírodných a technických vedách.
:: Univerzita Komenského v Bratislave.
Univerzita J. Selyeho, Komárno – verejná vysoká škola univerzitného typu. Vyučuje v maďarčine čím je jedinou vysokou školou na Slovensku, ktorá používa jazyk menšín. Vo vzdelávaní sa zameriava na oblasť ekonómie, informatiky, pedagogických vied a reformovanej teológie.
:: škola vysoká.
Univerzita Komenského v Bratislave − slovenská vysoká škola, ktorú tvorí 13 fakúlt (v zátvorke rok vzniku) a ďalšie súčasti:
- Lekárska fakulta UK (1919)
- Právnická fakulta UK (1921)
- Filozofická fakulta UK (1921)
- Prírodovedecká fakulta UK (1940)
- Pedagogická fakulta UK (1946)
- Farmaceutická fakulta UK (1952)
- Fakulta telesnej výchovy a športu UK (1960)
- Jesseniova lekárska fakulta UK (1969)
- Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK (1980)
- Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK (1990)
- Evanjelická bohoslovecká fakulta UK (1990)
- Fakulta managementu UK (1991)
- Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK (2002)
Ďalšie súčasti
- Akademická knižnica UK
- Botanická záhrada UK
- Centrum ďalšieho vzdelávania UK
- Centrum informačných technológií UK
- Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami
- Psychologická poradňa UK
- Učebno-výcvikové zariadenia
- Vedecký park UK
- Vydavateľstvo UK
- Konfuciov inštitút
- Oddelenie kanadských štúdií UK
- UK Veda s.r.o.
- UNESCO centrum pre výchovu k ľudským právam
- UNESCO katedra plurilingválnej a multikultúrnej komunikácie
:: Bratislava, Slovenská republika, Slovensko, škola vysoká. univerzita.
Univerzita Konštantína Filozofia v Nitre – vysoká škola univerzitného typu zameraná na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti prípravy pedagógov pre základné a stredné školy, v oblasti neučiteľských odborov pripravuje budúcich sociálnych pracovníkov, odborníkov pre kultúrne zariadenia, politológov, katechétov, žurnalistov, archeológov, historikov, muzeológov, biológov, environmentalistov, matematikov, fyzikov, informatikov, psychológov, gemológov a podobne.
:: škola vysoká.
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici – verejná vysoká škola zameraná na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti pedagogických, sociálnych, ekonomických, právnych, politických, humanitných a prírodných vied, v odboroch medzinárodné vzťahy, v ekonomických odboroch a v matematike realizuje aj anglofónne a čiastočne frankofónne štúdium.
:: škola vysoká.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – vysoká škola univerzitného typu zameraná na vysokoškolské vzdelávanie lekárov, odborníkov z prírodovedných disciplín, matematiky a informatiky, učiteľov, právnikov, odborníkov pre oblasť verejnej správy, filozofie, jazykov, psychológie a sociálnej práce.
:: škola vysoká.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave – vysoká škola univerzitného typu poskytujúca vysokoškolské vzdelávanie vo filozofickej, sociálnej, masmediálnej alebo marketingovej sfére, ako aj v oblasti prírodovedných a matematických disciplín a v oblasti biotechnológií a liečebnej rehabilitácie.
:: škola vysoká.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach – vysoká škola univerzitného typu poskytujúca vysokoškolské pregraduálne a postgraduálne veterinárske a farmaceutické vzdelávanie.
:: škola vysoká.
univerzum významové alternativistické – komplementaristické významové univerzum – otvorený a krajne nekonzistentný súbor alternativistických významových útvarov a procesov tvoriace významovú vrstvu alternativistického osvojovania si sveta človekom.
:: alternativistika.
univerzum významové fyzikálne − otvorený súbor fyzikálnych významových útvarov a procesov tvoriaci súčasť vedeckého významového univerza. vyjadriteľnú jazykom fyziky. a reprezentujúci fyzikálne objekty a procesy, ich vlastnosti a vzťahy medzi nimi. Centrálne miesto vo fyzikálnom významovom univerze zaujímajú fyzikálne zákony matematickými prostriedkami (fyzikálnymi rovnicami) reprezentujúce závislosti fyzikálnych veličín.
:: fyzika, pojem fyziky, problém fyzikálny.
univerzum významové kozmologické – súčasť fyzikálneho významového univerza tvorená kozmologickými významovými útvarmi a procesmi.
:: kozmológia.
univerzum významové kresťanské − súbor kresťanských významových útvarov a procesov tvoriacich podsúbor náboženského významového univerza vyjadriteľného jazykovými alebo mimojazykovými prostriedkami alebo nevyjadriteľného.
univerzum významové matematické − otvorený súbor matematických významových útvarov a procesov tvoriaci fundamentálnu súčasť/vrstvu vedeckého významového univerza a reprezentujúci matematické objekty, ich vlastností, vzťahy, vývoj a operácie s nimi. Centrálne miesto v matematickom významovom univerze zaujímajú matematické dôkazy.
:: matematika.
univerzum významové psychologické – súbor významových útvarov, konštituovaných v psychologického skúmania, a súbor významových procesov tvoriacich toto skúmanie. V rámci psychologického významového univerza plnia fundamentálnu úlohu psychologické kategórie, na ktorých sa zakladá systém psychologických poznatkov.
Psychologické významové univerzum zahrnuje psychologické teórie, pojmy, hypotézy...
:: psychológia.
univerzum významové textu (synkriticizmus) – súbor významových útvarov a významových procesov viazaných na text, t. j. textom vyjadrovaných, pri tvorbe textu autorom konštituovaných a pri čítaní textu rekonštituovaných čitateľom /čitateľmi.
univerzum významové vojenskovedné – súčasť vedeckého významového univerza tvorená súborom vojenskovedných významových útvarov, napr. určitým komplexom vojenskovedných poznatkov ako teoretickej vrstvy vojenstva a vojenskovedných významových procesov.
:: veda vojenská.
uplatňovanie práva subjektívneho – domáhanie sa realizácie subjektívneho práva na súde alebo úrade.
:: právo.
úprava – vonkajší vzhľad, vybavenie z vonkajšej stránky; uvádzanie, uvedenie do žiadúceho stavu, zlepšovanie; prispôsobenie požiadavkám, prerobenie, adaptácia; prispôsobenie, usporiadanie z vnútornej i z vonkajšej stránky; príprava; pokyn, smernica, inštrukcia.
:: upravovanie, úprava ekvivalentná (matematika), úprava výrazu matematického.
úprava ekvivalentná (matematika) − ekvivalentná úprava rovnice − krok postupu riešenia rovnice, ktorý nezmení množinu koreňov rovnice. Rovnice, ktoré získame (utvoríme) pomocou ekvivalentných úprav, majú tie isté korene a nazývajú sa ekvivalentné rovnice.
K ekvivalentným úpravám rovníc patrí:
- zámena obidvoch strán rovnice, ľavá strana sa vymení so stranou pravou a naopak;
- pripočítanie toho istého výrazu, ktorý je definovaný na celej množine D čiže na definičnom obore rovnice, k obidvom stranám rovnice;
- vynásobenie obidvoch strán rovnice tým istým nenulovým výrazom, ktorý je definovaný na celom definičnom obore rovnice D.
Ak pri riešení rovnice uplatňujeme len ekvivalentné úpravy, skúška správnosti riešenie rovnice nie je nevyhnutnou súčasťou riešenia rovnice (cf 537;16).
úprava výrazu matematického − nahradenie jedného matematického výrazu iným, spravidla jednoduchším alebo pre ďalší výpočet vhodnejším, potrebné pri výpočtoch alebo dôkazoch. Dôležité je, aby sa upravený výraz rovnal upravovanému v spoločnom definičnom obore premenných, pričom tento definičný obor sa určuje z podmienok, za ktorých má daný výraz i jeho riešenie zmysel.
Pri upravovaní sa výraz upravuje na súčin, zjednodušuje sa, odstraňujú sa odmocniny z menovateľa...
Pri úpravách racionálnych lomených výrazov sa aplikujú vzťahy pre počítanie so zlomkami a vzťahy na rozklad mnohočlenov.
:: matematika, výraz algebrický.
upravenie – uvedenie do riadneho stavu, zlepšenie z vonkajšej alebo vnútornej stránky.
:: usporiadanie.
úrad – 1. administratívny orgán, zariadenie verejnej správy, uskutočňujúce zákonné nariadenia a predpisy ) a kontroluje ich plnenie; 2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenie v v úrade (v zmysle 1).
uranolatria gr. − uctievanie nebeských telies ako božstva.
urbanizmus lat. – urbanistika – odbor, ktorého teoretickou a praktickou náplňou je výstavba miest a v rámci územného plánovania výstavba obcí a sídlisk (cf 14;91).
:: architektúra, štúdia urbanistická.
urbár (história) – 1. mestská kniha obsahujúca súpis poddanského majetku 2. poddanská pôda, ktorej vlastníkom bol zemepán a držiteľom urbárny sedliak (14;911).
určenie dráhy častice pohybujúcej sa v priestore – zadanie polohy a hybnosti častice.
Podľa klasickej fyziky je možné súčasne určiť polohu a hybnosť častice ako hmotného bodu, pretože jej pohyb tvorí postupnosť bodov pokoja. Idealizácia klasickej mechaniky plne platí v oblastiach, kde možno zanedbať Planckovo kvantum účinku, lebo objekty reprezentované hmotnými bodmi sú také veľké, že neurčitosti v polohe a hybnosti netreba brať do úvahy.
Podľa kvantovej mechaniky nemožno súčasne presne určiť polohu a hybnosť mikroobjektu. S týmto zistením prišiel W. Heisenberg v roku 1927. Tento poznatok vyjadruje Heisenbergov vzťah neurčitosti.
:: fyzika.
určovanie hmotnosti telies – možno uskutočniť na váhach tak, že porovnávame teleso s neznámou hmotnosťou s telesom so známou hmotnosťou.
úrok – cena za požičanie peňazí.
:: ekonómia, úrok pri úveroch.
úrok pri úveroch − suma, ktorú platí klient banke.
:: ekonómia.
úsečka – 1. časť priamky ohraničená dvoma bodmi; 2. súradnica x v pravouhlom súradnicovom systéme; vzdialenosť daného bodu od osi y; abscisa.
Nekonečné predĺženie úsečky možno spolu s Euklidom chápať ako priamku.
:: geometria, spojnica (geometria), úsečka orientovaná, veľkosť úsečky.
úsečka orientovaná – úsečka s usporiadanou dvojicou krajných bodov A, B, ktorú označujeme , kde A je prvý bod (počiatočný bod) a bod B posledný bod (koncový bod) úsečky.
Orientovaná úsečka sa graficky znázorňuje šipkou, ktorá smeruje ku koncovému bodu:
Veľkosť orientovanej úsečky sa rovná veľkosti úsečky AB, t. j. vzdialenosti bodov A, B.
Špeciálny prípadom orientovanej úsečky je nulová orientovaná úsečka.
:: geometria, úsečka orientovaná nenulová, úsečka orientovaná nulová.
úsečka orientovaná nenulová – orientovaná úsečka, ktorá má nenulovú dĺžku.
:: geometria.
úsečka orientovaná nulová – špeciálny prípad orientovanej úsečky, ktorej dĺžka je nulová a ktorá má nulovú dĺžku práve vtedy, keď jej počiatočný bod splýva s jej koncovým bodom: jej začiatočný aj koncový bod je ten istý.
:: geometria,
usmrtenie – spôsobenie smrti, zabitie.
:: eutanázia, samovražda.
uspokojovanie potreby (ekonómia) − používanie statku na zakaždým iba prechodné, dočasné utíšenie nekonečne sa obnovujúceho procesu obnovovania sa pocitu nedostatku človeka.
Pocit uspokojenia dosiahnutý človekom pri spotrebe statku je úžitok zo statku.
:: ekonomika, potreba (ekonómia).
usporiadanie – danie alebo uvedenie do poriadku alebo do náležitého stavu, upravenie; zoradenie podľa istého hľadiska alebo v súlade s istou potrebou, určenie poradia, utriedenie; zorganizovanie.
:: mriežka kryštálová, usporiadanie, in: Hlavná časť.
ustanovenie (právo) – verejné nariadenie alebo rozhodnutie.
ústav – inštitút – zariadenie alebo ustanovizeň s výskumným alebo praktickým verejným zameraním alebo jej budova.
Ústav elektrotechnického a elektronického inžinierstva − angl. Institute of Electrical and Electronics Engineers, IEEE − medzinárodná organizácia zameraná na rozvoj technológií v rámci elektrotechniky so sídlom v Piscataway, štát New Jersey, USA vytvorená v roku 1963.
:: informatika, inteligencia umelá.
ústava − konštitúcia – základný zákon štátu (konštitúcia), súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, záväzný pre všetky orgány a občanov daného štátu.
Ústava štátu zaujíma najvyššie miesto v rámci právneho poriadku.
:: právo.
Ústava Slovenskej republiky (1992) – ústava a hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. V Zbierke zákonov bola vyhlásená 1. 10. 1992 pod č. 460/1992 Zb. a účinnosť nadobudla spolu s vyhlásením 1. 10. 1992, s výnimkou niektorých ustanovení uvedených v článku 156, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 1993.
Výklad a kontrolu, či Ústava SR je dodržiavaná, má v právomoci Ústavný súd Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky sa skladá z týchto častí:
- preambula (nachádza sa na začiatku),
- deväť hláv,
- 156 článkov.
– I: Ústava Slovenskej republiky, in: Zákony pre ľudí.sk (17.5.2021).
:: jazyk štátny, právo, Slovenská republika.
Ústavný súd Slovenskej republiky – nezávislý orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky so sídlom v Košiciach zriadený 1. 1. 1993 Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov. Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v trojčlenných senátoch. Plénum tvoria všetci sudcovia ústavného súdu.
– I: Ústavný súd Slovenskej republiky (22.3.2021), Ústavný súd Slovenskej republiky, in: Wikipédia (22.3.2021).
:: právo, Ústava Slovenskej republiky (1992).
ústroj − orgán − časť organizmu s osobitnou funkciou.
ústroje rečové − rečové orgány – zložité telesné ústrojenstvo, ktorým sa utvárajú jazykové zvuky (zdroj obr. 333;10):
Legenda: 1. hrtan, 2. štítna chrupka, 3. hlasivky, 4. spodná čeľusť so spodnými zubami, 5. pery, horná a spodná pers, 6. ďasná, 7. vrchná čeľusť s vrchnými zubami, 8. predné čiže tvrdé podnebie, 9. nosová dutina, 10. ústna dutina, 11. zadné čiže mäkké podnebie, 12. jazyk, 13. čapík, 14. príchlop hrtana, 15. hrdelná dutina, 16. prstencová chrupka, 17. pažerák. |
Činnosť rečových ústrojov sa volá reč (333;11).
:: hlas, lingvistika.
úsvit – začiatok rána tvorený svitaním, brieždením, časom pred blížiacim sa východom slnka.
utečenci – osoby, ktoré opustili svoju vlasť nie z vlastného zavinenia za mimoriadnych okolností, napríklad vojny.
utorok − druhý deň v týždni, deň nasledujúci po pondelku a predchádzajúci strede.
útvar (štylistika) − významovo a formálne uzavretá jednotka prehovoru (167;117).
útvar (vojenstvo) – vojenský útvar – tá ktorá zložka ozbrojených síl vrátane jej logistického zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o komunikáciu s civilnou verejnosťou a štátnymi inštitúciami, vyznačujúca sa právnou, vojenskou a hospodárskou subjektivitou, svojou organizačnou štruktúrou určenou predpísanými tabuľkami počtu osôb, techniky, výzbroje a materiálu.
Vojenskému útvaru velí veliteľ útvaru so svojim štábom.
Vojenský útvar má kvôli utajeniu pridelené krycie číslo, miesto svojej dislokácie a názov.
Symbolom vojenského útvaru je bojová zástava a znak vojenského útvaru.
útvar dvojrozmerný – útvar, ktorý má dva rozmery – šírku a dĺžku.
útvar geometrický – súčasť predmetu geometrie tvorená priestorovou abstrakciou hmotného telesa alebo jeho častí a súhrnom geometrických objektov, ako napr. bodov, priamok, rovín...
Geometrický útvar možno definovať aj ako množinu bodov euklidovského priestoru.
:: bod (geometria), čiara (geometria), útvar rovinný.
útvar priestorový − teleso − geometrický útvar tvorený neprázdnou množinou bodov v priestore; priestorový útvar môže byť zložený z bodov, ale aj z priamok, prípadne z rovín, z guľových plôch a pod.
Priestorový útvar sa od rovinného útvaru odlišuje tým, že má tri rozmery − dĺžku, šírku a výšku.
Priestorovými útvarmi sú napríklad:
- kocka,
- valec,
- guľa,
- hranol,
- kváder,
- ihlan,
- kužeľ.
Priestorové útvary sú predmetom stereometrie.
:: geometria, teleso, útvar priestorový, in: Hlavná časť.
útvar rovinný – geometrický útvar tvorený neprázdnou množinou bodov v rovine, napríklad
- bod,
- úsečka,
- priamka,
- polpriamka,
- štvorec,
- obdĺžnik,
- trojuholník.
:: geometria.
útvar sídelný – sídlo – základná jednotka osídlenia, ktorú charakterizujeme ako miesto s (trvalým alebo dočasným) obytným zariadením pre človeka alebo ako teritoriálne ucelený a kompaktný areál pozostávajúci z týchto sídelných jednotiek, napr. obec, mesto...
:: geografia.
útvar slovesný – významovo a formálne uzavretá jednotka prehovoru, plniaca svoju funkciu aj bez spolupráce mimojazykových prvkov (167;11).
:: útvar slovesný literatúry vecnej.
útvar slovesný literatúry vecnej – konkrétny formálne i obsahovo uzavretý kontextový celok, jednotka prehovoru (190;17, 167;117).
:: posudok.
útvar vodný – súčasť predmetu hydrológie alebo hydrogeografie tvorená trvalým alebo dočasným sústredením vody na zemskom povrchu alebo v zemskej kôre pod ním, vyznačujúca sa najmä typickými formami výskytu a vlastnosťami hydrologického režimu.
Za vodný útvar sa považuje:
- vodný tok alebo jeho časť,
- jazero,
- pásmo pobrežnej vody
- premeň,
- podzemná voda (vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora),
- močiar,
- vodná nádrž,
- snehová pokrývka,
- ľadovec (cf Vodný útvar, in: Wikipédia [18.11.2021])
útvar významový fyzikálny − vedecký významový útvar generovaný v rámci fyziky a tvoriaci súčasť fyzikálneho významového univerza − fyzikálny poznatok, fyzikálny pojem, fyzikálna hypotéza, problém fyzikálny, fyzikálny zákon, fyzikálny princíp, fyzikálna teória...
:: model fyzikálny.
útvar významový kozmologický – fyzikálny významový útvar tvoriaci súčasť kozmologického významového univerza, napr. kozmologický model vesmíru.
útvar významový kresťanský − náboženský významový útvar tvoriaci súčasť kresťanského významového univerza.
útvar významový matematický − vedecký významový útvar generovaný v rámci matematiky a tvoriaci súčasť matematického významového univerza − matematický poznatok, matematický pojem, matematický dôkaz, matematická hypotéza, matematický zákon, matematický princíp, matematická teória...
:: číslo, číslo (matematika), matematika, pojem zlomku, predstava množstva, proces významový matematický, reprezentácia matematická, univerzum významové matematické.
útvary súmiestne (geometria) – útvary, v ktorých prvky jedného útvaru sú zároveň prvkami druhého útvaru.
úvaha – výkladový žáner náučného štýlu výrazne osobného ladenia a z hľadiska slohovopostupového evidentne hybridný; je menšieho až stredného rozsahu, v ktorom autor na základe všeobecne známych výdobytkov vedy rozvádza osobný postoj k rozličným závažnejším, najmä aktuálnym spoločenským javom. V úvahe sa už nič nového neodkrýva a nevysvetľuje, ale sa veci posudzujú z nových, osobných zorných uhlov (190;80).
úver – kredit – spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje okamžité zaplatenie v hotovosti. Je to určitý objem financií poskytnutý veriteľom dlžníkovi s podmienkou, že dlžník splatí okrem požičanej sumy aj úroky, prípadne ďalšie oprávnené náklady.
úver (bankovníctvo) – produkt, pri ktorom banka poskytne na isté, vopred stanovené obdobie, určenú sumu peňazí a klient sa zaviaže poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
úvod – samostatná kontextová jednotka, ktorá je známa a potrebná vo vecných výkladových textoch. Tam býva včlenený do samostatného odseku alebo do samostatnej kapitoly.
V úvode sa rozvedie alebo komentuje názov a naznačí sa cieľ a metóda postupu. Tam sa ešte nič nevyrieši. Úvod je medzistupňom od bežného každodenného jazyka po úzko odborný jazyk. Hovorí sa v ňom všeobecne. Úvod so svojím slohovým postupom je postavený proti jadru prejavu: tam je výklad a tu zasa informácia alebo opis (167;373).
územie − ohraničená časť zemského povrchu.
:: geografia, kraj (geografia), územie chránené, územie štátne.
územie chránené − geograficky vymedzené územie určené resp. regulované a spravované so zámerom dosiahnuť špecifické ciele ochrany; ide o lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho a národného významu, biotopy druhov európskeho a národného významu, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.
Do chránených území sa zahrnujú:
- chránené krajinné oblasti,
- národné parky,
- prírodné rezervácie,
- národné prírodné rezervácie
- prírodné pamiatky,
- národné prírodné pamiatky,
- chránené areály.
územie štátne – znak štátu spočívajúci v trojrozmernom priestore, čiže v priestore na súši, pod povrchom zeme, na (vnútrozemských a oceánskych) vodách a v priestore nad týmito plochami až po hranicu kozmického priestoru oddelenom od iného štátu hranicami štátu.
Štátne územie sa nadobúda alebo rozširuje týmito spôsobmi:
- akcesia (pristúpenie štátu k zmluve už uzatvorenou medzi dvoma štátmi),
- okupácia (násilne obsadenie štátu silou – armádou);
- anexia (násilné pričlenenie nejakého štátu alebo jeho časti pod politickým alebo iným nátlakom);
- cesia (nenásilné postúpenie v danom prípade územia).
úžitok zo statku (ekonómia) − pocit uspokojenie, dosiahnutý človekom pri spotreba statku.