Chronológia
– I: 2. tisícročie pred Kr., in: Wikipédia.
13. − 11. stor. pr. n. l.
− utváranie sa tradícií tvoriacich podstatnú súčasť Pentateuchu a prvých zákonodarných ustanovení obsiahnutých v Biblii.
− Homér.
8. stor. pr. n. l. – 17. stor.
– predkriticistická etapa vývinu filozofie.
– filozofia 8. stor. pr. n. l.: počiatky alebo zárodky filozofickej reflexie.
– sformovanie sa Grékov ako starovekého národa.
– vznik Ríma.
– I: 8. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
– upanišady, nesystematické zbierky textov.
– osová doba.
:: história.
– filozofia 7. stor. pr. n. l.: počiatky utvárania sa čínskej filozofie. Grécko: podľa niektorých autorov počiatok tvorby homérskych básní (homérska otázka); Rím: Latínovia vytvárajú v povodí Tiberu kmeňový zväz.
– I: 7. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
6. stor. pr. n. l. − 17. stor.
− antický typ racionality.
– filozofia 6. stor. pr. n. l.
– I: 6. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
− Alkmaión z Krotónu.
− † Táles z Milétu (*ok. 625 pr. n. l.).
− † Anaximandros (*asi 610 pr. n. l.).
− † Anaximenes (*asi 585 pr. n. l.).
− Parmenidovo dielo Peri fyseós.
– filozofia 5. stor. pr. n. l., Antifón z Atén. Ustálenie väčšiny textu kníh časti Biblie zvanej Starý zákon.
– I: 5. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
– počiatky antickej estetiky.
– počiatky elementárnej matematiky.
− † Pytagoras (*asi 580/570 pr. n. l.)
− † Xenofanes z Kolofónu (*580/577 pr. n. l.).
− † Herakleitos z Efezu (* asi 540 pr. n. l.).
− † Konfucius (* 551 pr. n. l.).
− † Parmenides (* asi 540 pr. n. l.).
− † Zenón z Eley (* asi 490 pr. n.l.).
− † Anaxagoras z Klazomén (*ok. 499 pr. n. l.).
– † Empedokles z Agrigenta na ostrove Sicília (*483 pr. n. l.).
– filozofia 4. stor. pr. n. l., vznik logiky.
– I: 4. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
– † Sokrates (*asi 469)
– Platón zakladá Akadémiu v Aténach.
− † Eukleides z Megary (asi 450 pr. n. l.).
− † Antisténes z Atén (*ok. 455 pr. n. l.)
− † Aristippos z Kyrény (*ok. 435 pr. n. l.).
− † Demokritos z Abdér (*asi 460 pr. n. l.)
− † Platón (*427 pr. n. l.).
− † Archytás z Tarentu (*ok. 430 pr. n. l.).
− † Diogenes zo Sinopy (asi 400 pr. n. l.).
− † Aristoteles zo Stageiry (*384 pr. n. l.).
− † Diodóros Kronos (*asi 350 pr. n. l.).
− † Aristoxenos z Tarentu (*ok. 354 pr. n. l.)
− † Euklides (*ok.365 pr, n. l.).
– filozofia 3. stor. pr. n. l.
– I: 3. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
− † Epikuros zo Samu (* 341 pr. n. l.).
− † Zenón z Kitia na Cypre (*ok. 336 pr. n. l.).
− † Aristarchos zo Samu (*ok. 320 pr. n. l.).
− † Arkesiláos z Pitany (*ok. 325 pr. n. l.).
− † Archimedes zo Syrakúz (*287 pr. n. l.).
– filozofia 2. stor. pr. n. l.
– I: 2. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
– návšteva aténskych vyslancov v Ríme, medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckych filozofických škôl: od tohto obdobia sa v rámci rímskej filozofie stoicizmus, epikureizmu a skepticizmu.
– filozofia 1. stor. pr. n. l.
– Ainesidemos.
– I: 1. storočie pred Kr., in: Wikipédia.
− † Antiochos z Askalónu (*ok. 120 pr. n. l.).
− † Marcus Tullius Cicero (* 106 pr. n. l.).
– filozofia 1. stor.; Apollónios z Tyany; počiatok cirkevného staroveku.
– I: 1. storočie, in: Wikipédia.
− † Ježiš Kristus (* 6 / 7 pr. n. l.).
− † Filón Alexandrijský (*ok. 25 pr. n. l.).
− † Lucius Annaeus Seneca (*4).
– I: 2. storočie, in: Wikipédia.
:: počiatky patristiky.
− † Aristides (*ok. 120).
− † Galénos (*129).
– I: 3. storočie, in: Wikipédia.
− † Klement Alexandrijský (*150)
− † Ammonios Sakkas (*175).
− † Origenes (*asi 185).
− † Plotinos (*204).
– Gaius Marius Victorinus Afer.
– počiatok rozvíjania sa hinduizmu v Indii.
– I: 4. storočie, in: Wikipédia.
– Porfyrios zverejňuje súbor textov Plotinovho diela pod titulom Enneady.
− Arnobius.
− ok.† Gregor z Nyssy (*ok. 335).
− † Ambrož (*ok. 340).
– filozofia 5. stor.; počiatok stredovekej filozofie na Západe.
– I: 5. storočie, in: Wikipédia.
− † Aurelius Augustinus (*354).
– detronizácia posledného západorímskeho cisára, zánik západorímskej ríše; medzník medzi starovekom a stredovekom.
– I: 6. storočie, in: Wikipédia.
− † Anicius Manlius Torquatus Severinus Boëthius (*354).
– Iustinianove Digesta (súpis rímskeho práva)
– filozofia 7. stor.; koniec cirkevného staroveku.
– I: 7. storočie, in: Wikipédia.
– filozofia 8. stor.; počiatok cirkevného stredoveku; v Európe začiatky kontinuálneho vývinu stredovekej literatúry.
– I: 8. storočie, in: Wikipédia.
− † Beda Venerabilis (*674).
– ustálenie definitívnej podoby Biblie; až do 13. stor. rozvoj kabaly.
– I: 9. storočie, in: Wikipédia.
− † Alcuin (*735).
asi – † al-Chorezmí (* ok.780).
− † Hrabanus Maurus (* ok.780).
− † Johannes Scotus Eriugena (*810/815)
– I: 10. storočie, in: Wikipédia.
– bitka pri Bratislave.
– založenie benediktínskeho kláštora v burgundskom meste Cluny, neskôr strediska clunyjského hnutia.
– porážka vojvodu Kopáňa Štefanom I.
− Uhorsko.
– I: 11. storočie, in: Wikipédia. :: Josef ben Abraham Albasir | počiatok štúdia súboru Corpus iuris civilis na právnických fakultách v Taliansku.
– Bachja ibn Paguda.
– I: 12. storočie, in: Wikipédia.
− † Anselm z Canterbury (*1033).
− † Avicenna (*980).
− † Pierre Abélard (*1079).
− Abraham bar Chijja.
− † Bernard z Clairvaux (*1091).
− † Abraham ibn Ezra (*1089).
− † Hildegarda z Bingenu (*1098).
− † Abubacer (*ok. 1100).
− † Averroes (*1126).
− Bahir, dôležitý kabalistický prameň.
– I: 13. storočie, in: Wikipédia.
– † Ču-Si (*1130).
− † Alanus ab Insulis (*ok. 1114).
− † Maimonides (*1135).
– okupácia Byzancie križiakmi.
ok. − † Amalrich z Bene.
− † sv. Dominik (*1170).
− † sv. František z Assisi (*1182).
− † sv. Tomáš Akvinský (*1225).
− † Albert Veľký (*1193).
− † Mechtilda z Magdeburgu (*1207/1210/1212).
− † Abraham Abulafia (*1240).
− † Roger Bacon (*ok. 1214).
– filozofia 14. stor.; uzatváranie sa vývoja stredovekej filozofie.
– I: 14. storočie, in: Wikipédia.
– Dante začína pracovať na svojom diele Božská komédia.
− † Johannes Duns Scotus (*ok.1266).
− † Dante Alighieri (*1265).
− † Johannes Eckhart (*asi 1260)
− † William Occam (* 1285).
− založenie univerzity vo Viedni.
– filozofia 15. stor.; koniec stredovekej filozofie; renesančná filozofia; koniec cirkevného stredoveku.
– I: 15. storočie, in: Wikipédia.
− dielo Sefer Ikkarim Jozefa Albu.
− † Jozef Albo (*1380).
− Turci dobyli Konštantinopol.
− † Mikuláš Kuzánsky (*1401).
− Kolumbus objavil Ameriku; koniec stredoveku, začiatok novoveku.
:: Nový svet.
− † Pico della Mirandolla (*1463).
– filozofia 16. stor.; renesančná filozofia; reformácia.
– začiatok cirkevného novoveku.
– I: 16. storočie, in: Wikipédia.
:: počiatky politickej ekonómie.
1516
− † Hieronymus Bosch (*1450).
− † Leonardo da Vinci (*1452).
− bitka pri Moháči.
− † Niccolo Machiavelli (*1469).
− † Albrecht Dürer (*1471).
− Ignác z Loyoly zakladá jezuitský rád.
− † Agrippa z Nettesheimu (*1486).
− † Erazmus Rotterdamský (*1467).
− † Mikuláš Kopernik (*1473).
− † Martin Luther (*1483).
− počiatky baroka v Taliansku, ktorý sa dokonca storočia rozšíril po celej Európe a trval do polovice 18. stor., kedy vyúsťuje do rokoka.
− † Jacopo Aconcio (*ok. 1492).
− † Pieter Bruegel (*1525 / 30).
− † Michel Eyquem de Montaigne (*1533).
17. stor. − polovica 20. stor.
– novoveký typ racionality, rozvoj moderného významového univerza; moderna.
– filozofia 17. stor.; novoveká filozofia.
– završuje sa rozvoj elementárnej matematiky, vzniká matematická analýza.
– vznik osvietenstva.
– I: 17. storočie, in: Wikipédia.
− † Giordano Bruno (*1548).
− vznik Britskej Východoindickej spoločnosti.
− † François Viéte (*1504).
− † Fransisco Suárez (* 1548).
− † Francis Bacon (*1561).
− W. Harvey zverejňuje objav krvného obehu; tento rok sa pokladá za začiatok zrodu fyziológie ako vedy.
− † Johannes Kepler (*1571).
− † Johann Heinrich Alsted (*1588), Johannes Althusius (*1557).
− † Galileo Galilei (*1564).
2. polovina 17. stor.: počiatok rozvíjania teórie diferenciálnych rovníc.
− † René Descartes (*1596).
– prevládnutie durovej a molovej tóniny v západnej hudbe.
− † Blaise Pascal (*1632).
− dielo A. Arnaulda a P. Nicolea „Logika alebo umenie myslenia (La Logique ou l'Art de penser)“. :: logika tradičná.
− † Johannes Clauberg (* 1622).
− † Arnold Geulincx (*1624).
− † Jan Amos Komenský (*1592).
− určenie rýchlosti svetla dánskym fyzikom Olafom Römerom.
− † Baruch Spinoza (*1632).
− † Thomas Hobbes (*1588).
– bitka pri Viedni, porážka osmanských vojsk.
– Leibniz: Nova methodus pro maximis et minimis – prvá publikácia, obsahujúca počítanie s diferenciálmi.
− hlavné dielo I. Newtona Matematické princípy prírodnej filozofie, zahrnujúce klasickú teóriu gravitácie.
− slávna revolúcia v Anglicku: definitívne odstránenie kráľovského absolutizmu a jeho nahradenie konštitučnou monarchiou.
− † Antoine Arnauld (*1612).
− založenie Bank of England.
− † Jean de La Bruyere (*1645).
– kriticisticko-aktivistická etapa vývinu filozofie.
– filozofia 18. stor.; novoveká filozofia, osvietenstvo.
– I: 18. storočie, in: Wikipédia.
:: kultúra 18. stor., veda 18. stor..
:: vyčlenenie sa filozofie kultúry ako samostatného odvetvia filozofického skúmania.
– G. W. Leibniz zakladá Pruskú akadémiu vied.
– p. in: Yalova univerzita.
‒ I. Newton sa stáva predsedom Kráľovskej spoločnosti.
− † John Locke (*1632).
− † Pierre Bayle (*1647).
− † Nicol Malebranche (*1638).
− † Gottfried Wilhelm Leibniz (*1646).
− 24. 6. – v Londýne je založená prvá veľká slobodomurárska lóža.
:: slobodomurárstvo.
− † Isaac Newton (*1643).
– Ch. Wolff: Ontológia. :: ontológia.
– † Giovanni Battista Vico (*1668).
– počiatky regulácie Dunaja pri Bratislave.
− † Johann Sebastian Bach (*1685).
− † Julien Offroy de La Mettrie (*1709).
− † George Berkeley (*1685).
− † Christian Freiherr von Wolff (* 1679).
− † Alexander Gottlieb Baumgarten (*1714).
− † Peter Annet (*1693).
− † David Hume (*1711).
− † Jean-Jacques Rousseau (*1712).
− † François Marie Arouet Voltaire (*1694).
− vychádza dielo Kritika čistého rozumu I. Kanta.
− † Jean Le Rond D'Alembert (*1717).
− † Gabriel Bonnot de Mably (*1709).
− Ch.-A. de Coulomb publikuje Coulombov zákon, čím zakladá elektrostatiku.
− vychádza 2. vydanie diela I. Kanta Kritika čistého rozumu.
− Anton Bernolák uzákonil prvý spisovný slovenský jazyk na základe kultúrnej západoslovenčiny.
− † Adam Smith (*1723).
− † Wolfgang Amadeus Mozart (*1756).
− Edward Jenner zavádza termín vírus na pomenovanie pre mikroorganizmy menšie ako baktérie.
:: virológia.
– filozofia 19. stor.; rozvoj konštitučných monarchistických vlád v Európe.
I: 19. storočie, in: Wikipédia
:: kultúra 19. stor., veda 19. stor..
– kulminácia novovekej filozofie.
− vo filozofii USA sa začína šíriť osvietenská filozofia.
− v Európe sa okolo tohto roku rodí romantizmus.
– † Novalis (*1772).
– L. v. Beethoven dokončil dielo Klavírna sonáta č. 14 cis-mol s podtitulom Quasi una fantasia, Op. 27 č. 2 známe aj pod názvom Sonata mesačného svitu.
− † James Beattie (*1735).
− Th. Young uskutočňuje svoj dvojštrbinový experiment.
− † Immanuel Kant (*1724).
− † Joseph Priestley (*1733).
− existencia Rakúskeho cisárstva.
− † Friedrich Schiller (*1759).
− Th. Young zavádza termín energia.
− Učená spoločnosť malohontská.
− Solennia (cf. Učená spoločnosť malohontská).
− † Joseph Haydn (*1732).
− † Donatien Alfonse François markíz de Sade (*1740).
− † Johann Gottlieb Fichte (*1762).
– biedermeier.
− † Heinrich Friedrich Jacobi (*1743)
− † Karl Leonard Reinhold (*1758).
− † Ludwig van Beethoven (*1770).
− † Franz Schubert (*1797).
− prvá syntetická príprava organickej látky (močoviny), ktorú uskutočnil F. Wöhler – korigovanie predstavy, že syntéza organických zlúčenín sa realizuje výlučne v organizmoch.
− † Friedrich Schlegel (*1772).
− † Thomas Young (*1773).
− † Georg Wilhelm Friedrich Hegel (*1770).
− † Jeremy Bentham (*1748).
− † Johann Wolfgang Goethe (*1749).
− úplné zrušenie otroctva v anglických kolóniách.
– nástup súčasnej filozofie v chronologicky najširšom vymedzení.
− † John Field (*1782).
− v Anglicku nastupuje na trón kráľovná Viktória (viktoriánske Anglicko, viktoriánska doba).
− bunková teória: M. J. Schleiden a T. Schwamm zisťujú totožnosť rastlinných a živočíšnych buniek a dokazujú tým, že bunka je základnou štrukturálnou jednotkou organizmu. Utvárajú tak ucelenú teóriu o bunkovej stavbe organizmov, čo bol zároveň dôkaz jednoty celého organického sveta.
− † Jacob Sigismund Beck (*1761).
− † Franz Benedikt Xaver von Baader (*1765).
− † Johann Friedrich Herbart (*1776).
− zákon zachovania a premeny energie: R. Mayer, J. P. Joul, W. R. Grove, L. A. Colding a H. Helmholtz objavujú a zdôvodňujú zákon zachovania a premeny energie; celá príroda sa začala javiť ako nepretržitý proces premeny jednej formy univerzálneho pohybu hmoty na inú.
− † John Dalton (*1766).
− † Jaime Luciano Balmes (*1810).
− † Bernard Bolzano (*1781).
− K. Marx a F. Engels uverejňujú Manifest komunistickej strany.
– začína sa rozvíjať moderná logika.
– súčasnosť.
− † Friedrich Eduard Beneke (*1798).
− † Friedrich Wilhelm Joseph Schelling (*1775).
− † Søren Kierkegaard (*1813).
− † August Comte (*1798).
1859
− vychádza základné dielo Ch. Darwina O vzniku druhov prírodným výberom, ktorým sa dovŕšil vývoj evolučnej myšlienky a ktoré sa stalo základom súčasnej biológie.
− G. R. Kirchhoff zavádza pojem absolútne čierneho telesa.
− † Arthur Schopenhauer (*1788).
− † George Boole (*1815).
− Ernst Haeckel poprvýkrát používa termín ekológia v diele Generelle Morphologie der Organismen, I, na s. 8 a 238, vymedzuje ju ako vedu o vzťahoch organizmov k ich vonkajšiemu svetu organickému i anorganickému, pričom v prvom prípade ide o vzťahy medzi organizmami, v druhom prípade o vzťahy medzi organizmami a fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami stanovišťa a neskôr (v r. 1879) ju zatrieďuje do systému biologických vied.
− Rakúske cisárstvo sa transformuje na Rakúsko-Uhorsko.
1867 − 1918
− existencia Rakúsko-Uhorska.
− † Adalbert Stifter (*1805).
− D. I. Mendelejev uverejňuje periodickú tabuľku chemických prvkov.
− † Augustus De Morgan (*1806).
– † Ludwig Feuerbach (*1804).
− † John Stuart Mill (*1806).
− † James Clerk Maxwell (*1831).
...... − vypracovanie prvej ucelenej koncepcie logicizmu G. Fregem v spise Begriffschrift.
...... − E. Haeckel zaraďuje ekológiu do systému biologických vied.
− prijatie sústavy fyzikálnych jednotiek CGS.
− † Rudolf Hermann Lotze (*1817).
− † Bruno Bauer (*1809).
− † Karol Marx (*1818).
− † Johann Jakob Bachofen (*1815).
− Yalova školská ustanovizeň v New Haven (USA) založená v roku 1701 dostáva meno Yalova univerzita.
− † Fridrich Engels (* 1820).
− † Louis Pasteur (*1822).
− objav röntgenového žiarenia.
− † Richard Avenarius (*1843).
− objav rádioaktivity a nasledujúce skúmanie α-, β- a γ-lúčov; počiatok skúmania fundamentálnych síl medzi časticami.
− manželia Curieovci objavili rádioaktívne prvky rádium a polónium.
− atómy sa prestávajú považovať za nedeliteľné „elementy“.
− J. W. Gibbs dáva vektorovému počtu takmer súčasnú podobu.
– I: 20. storočie, in: Wikipédia.
:: kultúra 20. stor., veda 20. stor.
− prvé vydanie 1. dielu Logických skúmaní E. Husserla.
− Výklad snov (Die Traumdeutung) S. Freuda.
− vznik kvantovej fyziky; M. Planck zaviedol pojem kvanta.
− † Friedrich Nietzsche (* 1844).
− † Alexander Bain (*1818).
− † Josiah Willard Gibbs (*1839).
− † Herbert Spencer (*1820).
− G. Trakl začína písať poéziu.
− VI. symfónia G. Mahlera.
− † Adolf Bastian (*1826).
− A. Einstein predkladá špeciálnu teóriu relativity, podáva vysvetlenie fotoefektu...
− B. Bartók zbiera slovenské ľudové piesne v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti.
− † Ludwig Eduard Boltzmann (*1844).
− † Paul Cézanne (*1839).
− H. Minkowski zavádza pojem priestoročasu.
− Ženeva: F. de Saussure podáva v troch prednáškových cykloch svoje chápanie všeobecnej lingvistiky (zverejnené bolo posmrtne 1916 pod titulom Cours de linguistique générale).
− † Hermann Minkowski (*1864).
− † Florence Nightingale (* 1820).
− † Gustav Mahler (* 1860).
− † Henri Poincaré (*1854).
− Bohrov model atómu vodíka (dôležitý medzník vývoja mechaniky).
− † Ferdinand de Saussure (*1857).
− N. Bohrova teória atómu.
− † Charles, Sanders Peirce (* 1839) | Georg Trakl (*1887).
− A. Einstein predkladá všeobecnú teóriu relativity.
− † Otto Ammon (*1842).
− † Ernst Mach (*1838).
– uverejnenie diela F. de Saussura Cours de linguistique générale.
− † Franz Brentano (*1838).
− † Georg Ferdinand Cantor (*1845).
− astronomickými pozorovaniami sa potvrdzuje predpoklad všeobecnej teórie relativity o účinkoch gravitačných síl na zakrivenie priestoročasu.
− vypracovanie matematického opisu kvantovej fyziky v prvom rade zásluhou E. Schrödingera.
− vo Viedni sa formuje spoločenstvo filozofov a vedcov Viedenský krúžok.
− C. G. Jung začína používať termín archetyp.
– prvé vydanie Wittgensteinovho diela Tractatus logico-philosophicus ešte pod názvom Logisch-philosophische Abhandlung.
− † Hviezdoslav (*1849).
− Robert Musil začína písať román Muž bez vlastností.
− † Marcel Proust (*1871).
− z iniciatívy M. Schlicka sa utvára združenie rakúskych filozofov a vedcov nazvané Viedenský krúžok.
− † Vladimír Iľjič Lenin (*1870).
− vznik kvantovej mechaniky ako výsledok prác W. Heisenberga, M. Borna, P. Jordana, E. Schrödingera a P. A. M. Diraca.
− † Friedrich Ludwig Gottlob Frege (*1848).
− † John M. Ellis MyTaggard (*1866).
− E. Schrödinger objavil po ňom pomenovanú rovnicu.
− † Rainer Maria Rilke (*1875).
− september: prednáška N. Bohra Kvantový postulát a najnovší vývoj atómovej teórie na Medzinárodnom fyzikálnom kongrese v meste Como (Taliansko), kde po prvý raz rozvinul koncepciu komplementarity.
− hlavné dielo M. Heideggera Bytie a čas (Sein und Zeit).
− † Martin Kukučín (*1860).
− † Hendrik Antoon Lorentz (*1853).
− † Max Scheler (*1874).
− I. Langmuir zavádza termín plazma.
− † Erich Becker (*1882).
− založenie časopisu francúzskej historiografie Annales.
začiatok 30-tych rokov 20. stor.
− etablovanie sa funkcionálnej analýzy.
− † Giuseppe Peano (*1858).
− C. D. Anderson experimentálne potvrdil Diracovu predpoveď existencie antičastíc (konkrétne pozitrónu).
− P. A. Čerenkov objavil po ňom pomenované žiarenie vznikajúce pri pohybe častíc nadsvetelnou rýchlosťou v danom reálnom prostredí
− † Amalie Emmy Noetherová (*1882)
– A. M. Turing vytvoril univerzálny model automatu zvaný Turingov stroj.
– Vedecká syntéza založená z iniciatívy I. Hrušovského a M. Bakoša.
− † Alfred Adler (*1870).
− † Tomáš Garrigue Masaryk (*1850).
− † Samuel Alexander (*1859)
− † Edmund Husserl (*1859).
− H. Reichenbach zavádza v diele Experience and Prediction termín kontext zdôvodňovania a termín kontext objavovania.
− O. Hahn, L. Meitnerová a F. Strassman objavili štiepenie jadier uránu.
− † Sigmund Freud (* 1856).
− † Walter Benjamin (*1892).
začiatok 40-te rokov 20. stor.
− počiatky utvárania sa matematickej informatiky.
− † Henri Bergson (*1859).
− † Bruno Artur Kanut Bauch (*1877).
− † Robert Musil (*1880).
− † Anathon Aall (*1867).
− † David Hilbert (*1862).
† Nikola Tesla (*1856).
– McCullochov a Pittsov model neurónovej siete (pozri: neurón).
− † Béla Bartók (*1881).
− † Ernst Cassirer (*1874).
− † Max Karl Ernst Ludwig Planck (*1858).
− † Alfred North Whitehead (* 1861).
− † Ruth Fulton Benedictová (*1887).
− † Nikolaj Alexandrovič Berďjajev (*1874).
– G. Gamow uverejňuje teóriu veľkého tresku.
– C. E. Shannon zavádza termín bit v práci A Mathematical Theory of Communication, no pôvod termínu pripísal J. W. Tukeymovi.
– J. Bardeen, W. B. Shockley a W. H. Brattain objavili tranzistor.
polovica 20. stor. − 21. stor.
− neklasický typ racionality; rozvoj postmoderného významového univerza; postmoderna.
− † Ghóš Aurobindo (*1872).
− † Nicolai Hartmann (*1882).
− † Ludwig Wittgenstein (*1889).
− založenie Slovenskej akadémie vied.
− † Alan Mathison Turing (*1912).
− N. G. Basov, A. M. Prochorov a Ch. H. Townes objavili MASER.
− † Albert Einstein (*1879).
− zavedenie termínu umelá inteligencia (J. McCarthy).
– Noam Chomsky zakladá teóriu formálnych jazykov.
− † Antonio Banfi (*1886).
− † Alexander Albrecht (*1885).
− začína vychádzať Slovník slovenského jazyka. :: 1959, in: Wikipédia
− počiatky bachtinistiky.
− rozvíjanie sa hnutia New Age.
− † John Langshaw Austin (*1911), Gaston Berger (*1886).
− † Carl Gustav Jung (*1875).
− † Maurice Merleau-Ponty (*1908).
− † Erwin Schrödinger (*1887).
− † Gaston Bachelard (*1884).
− † Georges Bataille (*1897).
− † Niels Bohr (*1885).
− † Kazimierz Ajdukiewicz (*1890).
− † Oskar Becker (*1889).
− † Norbert Wiener (*1894).
− vznik tartusko-moskovskej semiotickej školy.
− † Martin Buber (*1878).
− A. A. Penzias a R.W. Wilson objavili reliktové žiarenie
− príchod počítačov III. generácie..
− Antológia z diel filozofov, na vydávaní ktorej mal hlavnú zásluhu I. Hrušovský.
− † Gordon Willard Allport (*1897).
− † Elmer H. Barnes (*1889).
− † Karl Barth (*1886).
− návrh termínu softvérové inžinierstvo na konferencii NATO o softvérovej kríze.
− † Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno (*1903).
− † Josef Lukl Hromádka (*1889).
− † Karl Jaspers (*1883)
− † Max Born (*1882).
− † Rudol Carnap (*1891).
− † Bertrand Russell (* 1872).
− † John Desmond Bernal (*1901).
− † William Ross Ashby (*1903).
− 1. správa Rímskeho klubu Limity rastu , ktorej autormi sú Dennis Meadows (vedúci autorského kolektívu), Donella Meadowsová, Jorgen Randers a William Behrens III.
− † Max Horkheimer (*1895).
− † Hannah Arendtová (*1906)
− † Michail Michajlovič Bachtin (*1895).
− † Yehoshua Bar-Hillel (*1915).
− † Eugen Fink (*1905).
− † Hugo Alvar Henrik Aalto (*1898).
− † Émile Benveniste (*1902).
− † Martin Heidegger (*1889).
– † Werner Heisenberg (*1901).
− † Enzo Paci (*1911).
− † Jan Patočka (*1907).
− † Jean Améry (*1912)
− † Igor Hrušovský (*1907).
− † Roland Barthes (*1915).
− † Gregory Bateson (*1904).
− † Ernst Pascual Jordan (*1902).
− † Jean Piaget (*1896).
− † Jean-Paul Sartre (*1905).
− † Jacques Marie Emile Lacan (*1901).
− † Alfred Tarski (*1901).
− fyzika: objav W- a Z-bozónov.
− Kanada: 1. medzinárodný kongres bachtinistiky.
− Michel Paul Foucault (*1926).
− † Simone de Beauvoir (*1908).
– † Džiddú Krišnamúrti (*1895).
− † Hans Urs von Balthasar (*1905).
1988
− † Richard Feynman (*1918).
− kozmológia: vypustenie družice COBE (Cosmic Background Explorer) určená na podrobné skúmanie reliktného žiarenia.
− † Alfred Jules Ayer (*1910).
− † Nicola Abbagnano (*1901).
− † Louis Althusser (*1918)
− † Raymond Aron (*1905)
− † Max Bense (*1910).
− † Héctor-Neri Castañeda (*1924).
− † Reinhardt Bendix (*1916).
− † Wolfgang Stegmüller (*1923).
– vznik Slovenskej republiky.
− † Karl Raimund Popper (*1902).
− † Pavel Tichý (*1936).
− † Gilles Deleuze (*1925).
− † Emmanuel Levinas (*1906).
− † Ján Albrecht (*1919).
– † Nelson Goodman (*1906).
koniec 90-tych rokov 20. stor.
− počiatky putinovskej éry v Rusku.
− † Hans Michael Baumgartner (*1933).
− † Roderick Milton Chisholm (*1916).
− † Willard Van Orman Quine (*1908).
− objavenie tmavej hmoty a tmavej energie.
– postkriticisticko-aktivistická alebo virtualistická etapa vývinu filozofie; rozvoj virtualistického významového univerza; postpostmoderna.
:: rozvoj Číny (zatiaľ) najväčšia globálna udalosť 21. storočia.
– I: 21. storočie, in: Wikipédia
– I: 2001, in: Wikipédia.
– 11. 9. – teroristické akty v USA.
− † Pierre Bourdieu (*1930).
− † Hans-Georg Gadamer (*1900).
− † Richard M. Hare (*1919).
− † Robert Nozick (*1938).
− † John Rawls (*1921).
− † René Thom (*1923).
− † Karel Kosík (*1926).
− † Robert King Merton (*1910).
− † Ilya Prigogine (*1917).
− † Walter Whitman Rostow (*1916).
− † Georg Henrik von Wright (* 1916).
− † Jacques Derrida (* 1930).
− † Bryce DeWitt (* 1923).
− † Richard van Dülmen (*1937).
− † André Van Lysebeth (* 1919).
− † Heinrich Rombach (* 1923).
− † Jan Szczepański (* 1913).
− † Ota Šik (* 1919).
− † Carl Amery (* 1922).
− † Juraj Cíger (* 1914).
− † Peter Drucker (* 1909).
− † Saunders Mac Lane (* 1909).
− † Jeleazar Moisejevič Meletinskij (* 1918).
− † Paul Ricœur (* 1913).
− † Milton Friedman (* 1912).
− † John Kenneth Galbraith (* 1908).
− † Seymour Martin Lipset (* 1922).
− † Peter Frederick Strawson (* 1919).
− † John Backus (* 1924).
− † Jean Baudrillard (*1929).
− † Egon Bondy (* 1930).
− † Paul Cohen (* 1934).
− † Anatol Rapoport (* 1911).
− † Richard Rorty (* 1931).
− † Paul Watzlawick (* 1921).
− † Carl Friedrich Freiherr von Weizsäcker (* 1912).
− † John Archibald Wheeler (* 1911).
− † Karl Albert (* 1921).
− † Marilyn Fergusonová (* 1938).
− † Samuel Phillips Huntington (* 1927).
− svetová hospodárska kríza znamenajúca začiatok ukončovania globalizácie; ukazuje sa, že na zemeguli niet kam ďalej ekonomicky rásť.
− ústup postmodernistickej filozofie a počiatky presadzovania sa neomodernistickej filozofie.
− † Vojtech Filkorn (* 1922).
− † Paul Anthony Samuelson (* 1915).
− † Kostas Axelos (*1924).
− † Robert C. Tucker (* 1918).
− † Maurice Allais (* 1911).
− † Benoît Mandelbrot (* 1924).
− † Daniel Bell (*1919).
− † Michael Anthony Eardley Dummett (* 1925).
− † John McCarthy (* 1927).
− † Dennis Ritchie (* 1941).
− † Roger Garaudy (* 1913).
− † Alfred Schmidt (* 1931).
− objavenie Higgsovho bozónu v CERN-e.
− † James M. Buchanan (* 1919).
− † Arthur Danto (* 1924).
− † Peter Thomas Geach (* 1916).
− † Jaroslav Martinka (* 1930).
− † Jacques Le Goff (* 1924).
− † Walter Biemel (* 1918).
− † André Glucksmann (* 1937).
− † Ladislav Tondl (* 1924).
− † Umberto Eco (* 1932).
− † Jay Wright Forrester (* 1918).
− † Marvin Minsky (* 1927).
− † Hilary Putnam (* 1926).
− † Alvin Toffler (* 1928).
− † Karl-Otto Apel (*1922).
− † Kenneth Arrow (* 1921).
− † Zygmund Bauman (* 1925).
− † Peter Ludwig Berger (* 1929).
− † Václav Černík (* 1931).
− † Teodor Iľjič Ojzerman (* 1914).
− † Milan Zigo (* 1934).
− † Michael Halliday (* 1925).
− † Stephen Hawking (* 1942).
− † Étienne Tassin (* 1955).
− † Paul Virilio (* 1932).
− † Mitchell Feigenbaum (* 1944).
− † Murray Gell-Mann (* 1929).
− † Michel Serres (*1930).
− † Mario Augusto Bunge (*1919).
− † Michal Suchý (*1928).
– 11. 3.: vyhlásenie pandémie COVID-19; nástup temnej doby covidu (cf svetlo).
– 15. 8.: Rusko (ako prvé na svete) vyvinulo vakcínu proti koronavírusu SARS-CoV-2 pod titulom Sputnik V. Po ukončení tretej fázy testovania vakcíny sa vakcína poskytuje alebo bude poskytovať v prvom rade zdravotníckym pracovníkom (október) a neskôr všetkým Rusom na dobrovoľnej báze.
– 11. 10.: vypukol požiar na Kilimandžáre.
– 6. 1.: útok na Capitol vo Washingtone.
− † Viktor Krupa (*1936).
− † Ján Pauliny (*1939).
− † Tatiana Štefanovičová (*1934).
− † Richard Leakey (*1944).
– 24. 2.: prechod osemročného vnútroukrajinského vojenského konfliktu do medzinárodného vojnového konfliktu, interpretovaného zúčastnenými stranami – Západom a Ruskou federáciou – antagonistickým spôsobom, nasunul na vrstvu celosvetovej ekologickej a epidemiologickej krízy v podmienkach druhej axiálnej doby ďalšiu vrstvu vojenskej a hospodárskej krízy celosvetových rozmerov s kumulatívnymi negatívnymi účinkami na vedomie prakticky každého člena svetovej populácie.