Baade, Walter (1893 – 1960) – nemecký astronóm, priekopník prác o hviezdnych populáciách.

 :: astronómia.


bádanie odborné – bádanie v rámci určitého vedného odboru alebo určitej oblasti praxe.


Bach, Johann Sebastian (31. 3. 1685 Eisenach – 28. 7. 1750 Lipsko) – nemecký skladateľ a organista, vrcholný predstaviteľ barokovej hudby, jeden z najväčších géniov hudby vôbec.

V rokoch 1708 – 1717 pôsobil vo Weimare, 1717 – 1723 v Köthene a od roku 1723 ako kantor chrámu sv. Tomáša v Lipsku. V roku 1749 oslepol.

Je autorom nasledovného diela:

    • 200 chrámových kantát,
    • svetské kantáty (Kávová, Sedliacka, Lovecká),
    • skladby pre organ (prelúdia, toccaty, fugy, fantázie, chorálové predohry),
    • klavírne skladby (Dobre temperovaný klavír, Anglické suity a Partity, Goldbergove variácie),
    • komorné sonáty pre sólové husle a violoncello,
    • inštrumentálne koncerty (pre husle, cembalo, flautu),
    • orchestrálne Brandenburské koncerty (vrcholný typ concerta grossa),
    • Hudobná obeť (vrcholné kontrapunktické dielo).

Bach mal dvadsať detí, z ktorých štyria synovia boli hudobní skladatelia.

 – I: Bach. J. S.: Air on the g string – Whitworth hall organ – the University of Manchester – J. Scott 6:04

 :: hudba, invencia (hudba), Schiff, A..


bakteriológia gr. − časť biológie, ktorej predmetom sú baktérie.


Balaton – Blatenské jazero – najväčšie (sladkovodné) jazero v strednej Európe v západnom Maďarsku; zvyšok Paratethys.


Balkánsky polostrov − polostrov v juhovýchodnej Európe obmývaný Stredozemným (Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským) a Čiernym morom. Severná hranica Balkánskeho polostrova je sporná. Na severe je Balkánsky polostrov ohraničený riekou Sávou a dolným tokom Dunaja. Na Balkánskom polostrove ležia tieto krajiny: Chorvátsko (niekedy sa sem nezaraďuje), Srbsko, Slovinsko (niekedy sa sem nezaraďuje), Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Kosovo, Čierna Hora, Bulharsko, Albánsko, Grécko a európska časť Turecka.

 :: geografia, Macedónia.


baníctvo − odvetvie hospodárstva, ktoré sa zaoberá ťažbou uhlia a rudy.


Bank of England − Anglická banka − centrálna banka Spojeného kráľovstva. S projektom založenia banky prišiel v roku 1691 jej spoluzakladateľ Škót William Paterson s cieľom stať sa vládnou bankou. Banka bola založená v roku 1694 a zoštátnená v roku 1946.


banka tal. – finančná inštitúcia (od 17. stor., Amsterdam, Hamburg, Švédsko...), vykonávajúca bankové operácie, ako

    • prijímanie vkladov,
    • poskytovanie úverov,
    • sprostredkovanie platobného styku,
    • pokladničné služby...

 :: Bank of England, banka centrálna, bankovka, bankovníctvo, istina, produkt bankový, účet bežný.


banka centrálna − verejná inštitúcia, ktorá spravuje menu krajiny alebo skupiny krajín a riadi peňažnú zásobu s cieľom cenovej stability, čo uskutočňuje fungovaním v úlohe banky pre komerčné banky, ktoré si môžu od centrálnej banky požičiavať peniaze, za čo musia zložiť zábezpeku zvanú kolaterál.

 :: Bank of England, Federálny rezervný systém.


bankomat – zariadenie, ktoré umožňuje platobnou kartou vyberať hotovosť.


bankovka – papierový peniaz vydávaný bankou.


bankovníctvo − oblasť ekonomiky štátu, zahŕňajúca bankovú sústavu štátu a bankové podnikanie.

 :: banka, karta platobná, klient (bankovníctvo), produkt bankový, úver (bankovníctvo).


barok port. − súčasť európskej kultúry počnúc 16. stor. (v nadväznosti na renesanciu) do konca 18. stor. v miere participácie jej vývinových pásiem (umenia, vedy, filozofie, náboženstva, vedy...) na premene zlého na dobré, škaredého na krásne a neutrálneho na dobré alebo krásne. Barok je európska kultúrnohistorická a umelecká epocha kulminujúca približne v intervale 1600 až 1750, nový životný, názorový, myšlienkový, citový a umelecký prúd, ktorého počiatky možno rozpoznať už v druhej polovici 16. stor. v Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Francúzsku, odkiaľ sa napokon rozšíril do ostatných európskych krajín.

:: barok hudobný, barok klasicizujúci.


barok hudobný − barok v hudbe − hudobná vrstva baroka štýlovo sa vyznačujúca melodicko-harmonickým slohom v európskej hudbe od konca 16. stor. do polovice 18. stor. Hudobný barok organicky nadväzoval na renesančnú hudbu, pričom však prichádzal s celým radom hudobných inovácií a objavov. „Pokračuje diferenciácia duchovnej (cirkevnej), svetskej umelej (prevažne dvornej) i ľudovej hudby a prechádza sa od dominujúceho polymelodického prejavu k melodicko-harmonickému cíteniu (205;23).“

 :: hudba.


barok klasicizujúci – smer baroka akcentujúci monumentalitu vyjadrovanú chladnou symetriou, pravidelnosťou a harmóniou a typický pre Francúzsko a protestantské krajiny. Jeho predstaviteľom bol však aj rakúsky architekt M. Hefele.


Bartók, Béla (25. 3. 1881 Nagyszentmiklós, Rakúsko-Uhorsko – 26. 9. 1945 New York) – maďarský hudobný skladateľ, klavirista a etnomuzikológ. Výrazným zdrojom jeho inšpirácie bola ľudová hudba. Vo svojej umeleckej tvorbe zlučoval množstvo rôznorodých prvkov do osobitného štýlu so silným emocionálnym nábojom. Svojím výskumom rumunskej, slovenskej... folklórnej piesne a antifašistickým postojom bol tŕňom v oku horthyovských šovinistov, až napokon v októbri 1940 odchádza do New Yorku.

 :: hudba


basis (anatómia človeka) – spodina, báza, základňa.


batéria (fyzika) – zoskupenie galvanických článkov na zvýšenie elektrického napätia alebo elektrického prúdu.

 :: batéria lítiumpolymérová, zdroj elektrický.


batéria lítiumpolymérová – galvanický zdroj energie, využívajúci ako elektrolyt lítium-saturované polymérne materiály. Jej kapacita sa uvádza v mAh.

 :: elektronika.


Bavorsko – spolková krajina v Nemecku.


báza nukleová – báza nukleových kyselín – zásaditá heterocyklická zložka nukleových kyselín.


bazalt − čadič – sivočierna až červenohnedá jemnozrnná až celistvá výlevná vyvretá hornina obsahujúca ako podstatnú zložku plagioklas a augit, ako vedľajšiu amfibol, olovín, pyroxén a i.


bazileia gr. − kráľovstvo, vláda.


Beck, Guido (29. 8. 1903 Reichenberg v Čechách, Rakúsko-Uhorsko, dn. Liberec – 21. 10. 1988 Rio de Janeiro) – česko-švajčiarsko-rakúsko-nemecko-britsko-sovietskorusko-francúzsko-argentínsko-brazílsky teoretický fyzik, ktorý sa v 20. a 30. rokoch venoval jadrovej fyzike a beta-rozpadu (od februára 1928 bol štyri roky prvým asistentom W. Heisenberga v Lipsku, 1930/31 pôsobil v Cambridgi u E. Rutherforda, potom v Kodani, v Prahe, Kansase a Japonsku; v rokoch 1935 až 1937 na základe pozvania sovietskeho fyzika J. I. Frenkeľa pôsobil na univerzite v Odese, kde založil Katedru teoretickej fyziky; po vyostrení situácie v Sovietskom zväze mu N. Bohr dopomohol k prechodu do Lyonu, kde pracoval pre Národné vedecko-výskumné centrum Centre National de la Recherche Scientifique (CNRS)); v Južnej Amerike sa zaoberal aplikáciami kvantovej mechaniky napr. v rámci jadrovej fyziky, tunelovému efektu...; v 50. rokoch prispel k rozvinutiu jadrovofyzikálneho výskumu a jeho technickým aplikáciám v Argentíne. Od roku 1975 pôsobil na Centro Brasileiro de Pesquisas Físicas (CBPF) v Brazílii. Jeho myšlienky sa odrazili o. i. aj v diele M. Bungeho.

 – D: (spolu s H. Thirringom) Allgemeine Grundlagen der Physik, 1929; Energiesatz und Reversibilität der Elementarprozeß, 1933; Kernbau und Quantenmechanik, 1933; (spolu s E. Marxom) Atome und Elektronen, 1933; Quantenmechanik der Materie und Strahlung, 1933 – 1935; (spolu s E. Marxom) Moleküle, 1934; The Present State of the Neutrino Hypothesis, 1935; Structure of heavy elementary particles, 1938; Nuclear levels of the compound Li5, 1942; Remarks on the fine structure of «positronium», 1946; (spolu s F. Boppom a W. Heisenbergom) Werner Heisenberg und die Physik unserer Zeit: tum 60. Geburtstag, 1961.

 :: fyzika.


becquerel vm – značka Bq – odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


Bečárová, Lýdia (7. 11. 1947 Piešťany – ) – slovenská učiteľka jogy SAJ, nadväzujúca predovšetkým na školu Gítánandu, Satjánandu a učenie M.V. Bholeho. Manželka J. Piačeka a matka M. Piačeka. Pri výučbe jogy systematicky kládla dôraz na rozvíjanie terapeutických účinkov jogy a na pránajámu, pričom za azda najhlavnejší cieľ svojho jogového učiteľského pôsobenia považovala „prevzatie osobnej zodpovednosti za svoj život“.

Vychádzala z učenia cvičencov „správne dýchať a relaxovať“: 

    • „Správne jogovo dýchať nie je možné naučiť sa bez prípravných a uvoľňovacích cvikov, ktoré, okrem základného prečistenia nádí, nás učia prežívať svoje telo so všetkými svalmi a dutinami umožňujúcimi dýchanie.“
    • „... čím lepšie cvičenec pozná svoje telo, čím hlbší má z neho zážitok, z jeho svalov, kĺbov, dutín atď., tým hlbšie je schopný sa zrelaxovať (639;7).“

Naliehanie L. Bečárovej na jogové dýchanie, na jeho dokonalé osvojenie si, sa ukazuje ako mimoriadne aktuálne v kontexte pandémie COVID-19.

Svoje poslanie učiteľky jogy SAJ podporila vytvorením svojho času originálneho piktografického prostriedku na opis ásan (p. 639;23).

Podľa Lýdie Bečárovej stojíme dnes „na začiatku cesty, na ktorej sa pokúšame nájsť samých seba. A práve joga je spôsob bytia, ktorý nám dáva šancu žiť inak: bez násilia, v láske a úplnej vnútornej slobode (639;31)“.

 – D: Prípravné a uvoľňovacie cviky a ich miesto v procese dosahovania cieľov ročného kurzu jogy pre začiatočníkov a mierne pokročilých, december 1996 – január 1997 [639]; Joga pre začiatočníkov, mierne pokročilých a pokročilých frekventantov kurzov jogy,  1996 – 2005 [637]; Joga pre frekventantov kurzov jogy II, 1996 – 2008 [636].


beduín arab. – kočovný pastier v Arábii a v severnej Afrike.


Beethoven, Ludwig van (16. 12. 1770 Bonn – 26. 3. 1827 Viedeň) – rakúsky skladateľ nemeckého pôvodu, vrcholný predstaviteľ viedenskej školy, jeden z najväčších svetových hudobníkov. Stretol sa s Mozartom (no nestihol už uňho študovať), učil sa u Haydna a Salieriho. Myšlienkovo bol ovplyvnený Veľkou francúzskou revolúciou a humanistickými ideami, vytvoril dielo dovtedy neobvyklej individuality, ktorým zavŕšil hudobný klasicizmus a otvoril cestu novému, romantickému chápaniu hudby.

Jeho rozsiahle hudobné dielo sa vyznačuje všestrannosťou a predovšetkým hlbokým humanistickým pohľadom na život. Ťažiskom jeho tvorby bola inštrumentálna hudba (sonáty, symfónie). Od 1800 trpel ušnou chorobou, okolo 1819 ohluchol úplne.

Beethovenova posledná, Deviata symfónia s Ódou na radosť je aj dnes symbolom najušľachtilejšieho, hlavne mierového úsilia ľudstva. Beethoven vytvoril klasické vzory sonátovej formy, rozpracoval jej jednotlivé prvky, sonátové rozvedenie doviedol do štádia najvyššieho majstrovstva, nachádzajúc v drobných melodických štruktúrach dovtedy nepociťovanú formotvornú energiu, zvýšil počet častí v sonátovom cykle. Zväčšil obsadenie orchestra, využil predtým neznáme inštrumentálne zostavy, obohatil inštrumentálnu techniku a orchestrálnu koloristiku. Disciplína formy mu neprekážala v búraní zastaraných schém: vo Finále z IX. symfónie zavádza tejto forme cudzie, kantátové vokálne prvky (zbor a sólisti) (cf. 638;73).

 – D: symfónie: 1. C dur, 1799; 2. D dur, 1802; 3. Es dur (Sinfonia Eroica), 1803; 4. B dur, 1806; 5. c mol (Osudová), 1808; F dur (Sinfonia Pastorale), 1808; A dur, 1812; 8. F dur 1812; 9. d mol so záverečným zborom na Schillerovu Ódu na radosť, 1824; orchestrálne predohry k baletu Stvorenie Prometeovo; 3 ouvertury: Leonóra; Egmond; Aténske zrúcaniny; Kráľ Štefan; koncertné ouvertúty: Zur Namensfeier; Die Weihe des Hauses; 5 klavírnych koncertov; koncerty: husľový koncert D dur, 1806; trojkoncert pre husle, violončelo a klavír C dur, 1804; dve romance pre husle a orchester: G dur; F dur; 16 sláčikových kvartet; 2 fúgy: k sláčikovému kvartetu, op. 133; ku kvintetu op 137; 2 sláčikové kvintetá; 5 sláčikových trií; 7 klavírnych trií; dychové kvinteto s klavírom, op. 16; dychové sexteto, op. 71; dychové septeto, op. 20; dychové okteto,op. 103; 10 sonát pre husle a klavír; 5 sonát pre pre čelo a klavír; 32 klavírnych sonát; 22 variačných cyklov pre klavír; 32 variácií; 33 variácií na Diabelliho valčík, op 120; 3 rondá; Bagately, op. 133; opera Fidelio, 1805; Missa solemnis, 1823; oratórium Kristus na Olivovej hore, Fantázia pre klavír a orchester so zborom.

:: hluchota Beethovenova, hudba.


beletria fr. − krásna literatúra (krásna próza a básnictvo).

 :: literatúra.


Benátky − tal. Venezia − mesto a prístav v severnom Taliansku na 118 ostrovoch v lagúne Veneta.

    • pol. 5. stor. založenie ilýrskymi Venetmi;
    • od 9. stor. obchodné centrum;
    • 9. až 18. stor. Benátska republika;
    • 1797 až 1805 súčasť Rakúska;
    • 1815 až 1866 súčasť Rakúska;
    • od 1866 súčasť Talianska.

 :: geografia.


beneficia non obtruduntur (právo) – dobrodenie alebo výhody sa nevnucujú.


bezpredmetný − neodôvodnený, bezdôvodný.


bhávaná (buddhizmus) – meditatívne rozvíjanie alebo kultivácia  človeka postupmi dvojakého druhu

    1. šamatha (sa.) – vnáranie sa (do procesu meditácie)  vnútorným upokojovaním na báze vymaňovania sa z vášní a konatívnokonštruktívnych úmyslov (sa. sanskára);
    2. vipašjana (sa.) – nahliadanie v prvom rade štyroch ušľachtilých právd (sa. árjasatja), ktorého možnosť otvára predchádzajúca šamatha.

Komplex postupov sa člení viacerými spôsobmi, jedným z ktorých je ich delenie na

    • pestovanie priateľskosti (sa. maitrí),
    •       -''-       súcitnosti (sa. karuná),
    •       -''-       žičlivosti (sa. muditá),
    •       -''-       nezasiahnuteľnosti radosťou alebo zármutkom (sa. upékša)

(cf 209;48, 208;41).


Biblia – Písmo, Sväté písmo, Zákon – zbierka kníh obsahujúca spisy, ktoré židovstvo aj kresťanstvo pokladá za sväté. Bibliu tvorí Stará zmluva (Starý zákon) a Nová zmluva (Nový zákon). Prvých päť kníh Biblie nesie názov Pentateuch.

Hoci knihy Starého zákona boli zväčša ustálené už v 5. stor. pr. n. l., definitívna podoba Biblie sa ustálila až v 9. stor. n. l. Biblia sa pokladá aj za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva.

Bibliou sa zaoberajú okrem teológie (napr. katolíckej alebo protestantskej) aj vedné disciplíny, ako biblická kritika, výklad Biblie (exegéza), religionistika, dejiny literatúry, hebraistika atď.

Základy vedeckého výkladu Biblie vypracoval Origenes.

 – I: Sväté písmo.

 :: Biblia (kresťanstvo), konkordancia biblická., kresťanstvo.


Biblia (kresťanstvo) – zdroj kresťanskej viery a východisko kresťanskej teológie, pričom prvenstvo v tomto zdroji má Nový zákon, ktorý je vrcholom Biblie a je úplný. Na rozdiel od neho má Starý zákon (pri rovnakej inšpirovanosti Bohom ako Nový zákon) prípravnú úlohu a sebazjavenie Boha v ňom je čiastočné, napr. učenie o trojjedinosti Starý zákon pripúšťa, no zjavené je až v Novom zákone.

Biblia je predmetom biblistiky, o. i. biblickej teológie, ktorá sa v súlade s predchádzajúcim odsekom člení na novozákonnú teológiu a starozákonnú teológiu. Dôležitým princípom pri výklade Biblie je to, aby exegét nenútil texty Starého zákona obsahovať pravdu, ktoré bola zjavená až neskôr v Novom zákone.


bibliológia gr. − knihoveda, bibliognózia, bibliozofia, zast. bibliografia − vedný odbor, ktorý skúma knihu a knižnú kultúru; náuka o knihách a literárnych dokumentoch.


biblistika gr. – veda, ktorej predmetom je Biblia.


bicykel lat.+gr. − dvojkolesové vozidlo poháňané nohami; jednostopové dvojkolesové cestné vozidlo určené na prepravu osôb, ktorého zdrojom pohonnej energie je ľudská sila alebo samospád (14;134).

 – I: Bicykel, in: Wikipédia.

 :: bovden, kormidlo bicykla, reťaz bicyklová.


biedermeier vl. m. − neskoroklasicistický sloh najmä stredoeurópskeho (strediská Viedeň, Praha, Berlín, Mníchov, Düsseldorf) umenia v rokoch 1815 až 1845/1848 (medzi Viedenským kongresom 1814/15 a buržoáznou revolúciou 1848) charakterizovaný aj ako meštiansky štýl 2. štvrtiny 19. stor. považovaný za prvý meštiansky sloh a životný štýl vôbec, vyznačujúci sa koncentráciou na rodinný život, paternalizmom, poslušnosťou voči autoritám, úctou k tradičným hodnotám a štátu, vlastenčením, zvykovosťou, skromnými ašpiráciami, citovosťou a konformizmom a malomeštiactvom (filisterstvom).

Významové univerzum biedermeieru vyrastá z názorov početných prívržencov Ch. Wolffa (z wolffianizmu, z Wolffovej školy), ako A. Baumgarten, G. F. Meier a ď. alebo z ovzdušia diskusie o Wolffovom ideovom dedičstve v druhej polovici 18. storočia a začiatku 19. storočia; je nasýtené nemiestnym životným optimizmom; religiózne je pod vplyvom puritanizmu a pietizmu v katolíckom alebo protestantskom zafarbení.

Kultúrne (celkovo) sa biedermeier rozvíja na pozadí konfrontácie dvoch kultúrnych epoch: klasicizmu a romantizmu: klasicizmus sa s učenou pedantériou – ako poznamenáva E. Kingová (243;7) – snaží kriesiť minulosť, jeho ideálom je archeologická presnosť vyúsťujúca napokon do strnulého akademizmu; oproti tomu romantizmus zaplavuje Európu kvasom nových myšlienok – umelec tu je bohém a maliarstvo súkromným umením jednotlivca stojaceho v opozícii voči spoločnosti, je tu nový cit pre prírodu, v ktorej romantizmus nachádza univerzálneho ducha elementárnej sily a ničivej energie; romantizmus sa stotožňuje vášnivo s ohromujúcimi prejavmi tohto ducha prírody, čo napokon vyúsťuje do nového ideálu krajinárstva.

S nostalgickou láskou k minulosti bola spojená aj túžba po stratenej jednote a po duchovnom živote stredovekej Európy. Toto dianie sa ako cez zmenšovacie a nie veľmi tvrdé sklo zračí aj na biedermeieri.

Umelecky sa biedermeier vyznačuje pozitívnym naturalizmom, ide o umenie štýlu v zásade realistického s romantickým podfarbením. Príznačný oproti klasicizmu a romantizmu a ich internacionálnym štýlovým hodnotám je akcent na regionalizme a miestnom kolorite.

V maliarstve prevažujú mestské veduty, idylické žánre, pôvabné krajinky, portrétne miniatúry.

V sochárstve prevažuje antikizujúca drobná plastika.

Štýl nábytku vychádza z empíru (preto meštiansky empír): klasicistický empírový nábytok sa účelne zjednodušuje, prvotriedne sa spracováva krásne svetložilkované drevo (čerešňa, mahagón) a kombinuje sa s pásikovanými alebo kvetovanými poťahovými látkami. Nábytok má oblé obrysy. Novým druhom nábytku sú vitríny, do ktorých sa ukladalo sklo, maľovaný porcelán, dekoračné predmety.

Obytné priestory sa začali rozdeľovať na jednotlivé časti určené k zvláštnym činnostiam, vznikol napr. pohodlný kút na čítanie, pracovný kút s písacím stolom na vybavovanie osobnej korešpondencie, osobitný priestor pre šitie domácej panej, oddelil sa priestor pre stolovanie.

Biedermeier ako sloh interiérov strednej Európy trval približne od roku 1815 do roku 1848, kedy naň nadväzovalo druhé rokoko (neskôr neogotika a po roku 1860 ďalšie neoštýly). (V Anglicku, Francúzsku, Rusku a v krajinách severnej Európy vládol klasicizmus a empír. Viktoriánske Anglicko bolo spojené s etablovaním sa novej buržoáznej aristokracie a štýl ovplyvnený rokokom sa dopĺňal motívmi z kolónií britského impéria (zdroj: Biedermeier a druhé rokoko).

V hudbe je idolom J. N. Hummel. Ďalej sa do hudby tohto do obdobia zvykne zaraďovať F. Schubert alebo J. Field.

V literatúre (Biedermeier als eine Literaturepoche, literarische Strömung, konzervatívna paralela k hnutiam Mladé Nemecko a Predmarcie (Vormärz)) dominujú napospol spisovatelia z juhonemeckého priestoru, a to najmä z rakúskych krajín (Grillparzer, Raimund, Stifter, Uhland, Mörike, Birch-Pfeifferová, Lenau). Tvorba týchto spisovateľov má mnoho spoločného s vtedajším literárnym romantizmom, pretože aj oni pociťujú a vyjadrujú v zásade protiklad medzi ideálom a reálnou skutočnosťou, avšak ich postoj k tomuto príznačne romantickému konfliktu je špecifický: ich idealizmus, stojaci na pôde juhonemeckého katolicizmu a politicky prevažne ľahostajný, máva ešte barokové korene. Ideálne túžby a subjektívne želania sa v ich tvorbe obyčajne spájajú s hlbokou rezignáciou alebo s nostalgickou melanchóliou. Odmietajú všetko hlasité, démonické a veľké ako „ničivé" a vidia heroizmus nie v subjektívnej revolte, ale v krotení vášní v mene mravného ideálu. Ich túžba po harmónii ich vedie k prírode, rozprávke, a minulosti, ako aj k jemnej starostlivosti o štýl. Vedome sa usilujú o „malé" umenie, ktoré zodpovedá vtedajšej móde spoločenských almanachov a kalendárov. V próze inklinujú najmä k drobnejším útvarom skice, náladového obrázku alebo zovretej novely (z nich najznámejšia je Mörikeho novela Mozart auf der Reise nach Prag (Mozartova cesta do Prahy, 1856), v poézii k lyricko-epickým formám balady a rozprávaniu vo veršoch; v dráme dávajú prednosť menej vyhroteným žánrom rozprávky, lokálnej hry a Rührstücku (sentimentálna „plačlivá dráma“). Iba historické témy sú pre nich príležitosťou pre rozsiahle diela lyrickoepické (Lenau), románové (Adalbert Stifter) a dramatické (Grillparzer). Ich tendencia ku glorifikácii prostého života na jednej strane a kultivácii reálnych detailov a žánrových scénok na druhej strane vedú pritom k tomu, že sú považovaní nielen za predstaviteľov odvratu od veľkej nemeckej klasiky a romantiky súčasnosti, ale zároveň aj za predchodcov neskoršieho realizmu druhej polovice 19. stor. v nemeckej literatúre.

Vonkajší chod života meštianstva vykazoval iba stopy romantických vplyvov.

Významným odborníkom na obdobie biedermeieru je Otto Erich Deutsch (cf 587;23an., 395;83 − 84, 16;84, 278;128).

 :: Európa stredná, Habsburgovci, kultúra 19. stor., meštianstvo, Rakúske cisárstvo, sloh umelecký.


Biely Kameň hrad – Hrad v Svätom Jure, Jurský hrad, Neštyšský hrad, Castrum de sancto Georgio – hrad nachádzajúci sa na zalesnenom návrší povyše mestečka Svätý Jur na úpätí Malých Karpát. Hrad Biely Kameň postavil Abrahám, syn Šebeša z rodu Hunt-Poznanovcov; hrad sa prvýkrát spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia.


big bang angl. – slov. veľký tresk, veľký výbuch – prvý známy proces, ktorý vyvolal rozpínanie vesmíru a jeho štrukturalizáciu; big bang je prvotná explózia, ktorou začal existovať náš vesmír (pred 18 mld pr. n. l. alebo 15 mld pr. n. l.) alebo 13,8 mld pr. n. l. Náznak tejto hypotézy pochádza z 20. rokov dvadsiateho storočia, keď si americký astronóm E. P. Hubble všimol, že ďaleké galaxie sa od nás systematicky vzďaľujú – ako keby sa vesmír rozpínal. Ak sa na tento pohyb vesmíru pozeráme spätne – ako by sme si pustili naspäť film – máme dojem, že vesmír sa nakoniec musí zmrštiť do podoby tvrdého centra. Upozornil na to v r. 1927 belgický matematik G. H. Lemaitre a vyslovil domnienku, že vesmír možno bol na začiatku svojho vývoja malým a veľmi hustým „kozmickým vajíčkom“, ktoré explodovalo – a až tak vznikol vesmír, ktorý dnes poznáme.

Z častí pôvodnej hmoty vznikli galaxie, ktoré sa v dôsledku tohto nepredstaviteľne mohutného výbuchu dodnes od seba vzďaľujú, i keď ku všetkému došlo pred miliardami rokov.

Lemaitrovu hypotézu ďalej rozpracoval americký fyzik ruského pôvodu G. Gamow. Prepočítal teploty v pozostatkoch tohto výbuchu a odvodil, aké rýchle mohlo byť jej klesanie a ako sa počiatočná energia mohla zmeniť na elementárne častice, jednoduché a nakoniec i zložitejšie atómy. Keď Gamow o tomto prvom veľvýbuchu uvažoval, nazval ho Big Bangom (586;36).

 :: fyzika, model vesmíru kozmologický štandardný, teória veľkého tresku, vesmír.


bijektívny lat. – jednojednoznačný.


binárny (lat.) − zložený z dvoch častí; obsahujúci dva prvky (obyčajne polárne protikladné), dvojčlenný, dvojzložkový, dvojmiestny (153;295).


bioelektrina gr. – elektrická energia, ktorá vzniká pri životných procesoch v živočíšnych a rastlinných organizmoch.


biofyzika gr. – hraničný vedný odbor medzi biológiou a fyzikou skúmajúci živé systémy z fyzikálneho a fyzikálnochemického hľadiska. Často využíva matematické modely.


biogenéza gr. – vznik života.


biogeografia gr. – vedný odbor, ktorého predmetom sú zákonitosti rozšírenia organizmov na zemskom povrchu.


biochémia gr. − hraničný odbor medzi biológiou a chémiou, interdisciplinárna veda prelínajúca sa s molekulárnou biológiou, genetikou, organickou chémiou a fyzikálnou chémiou, ktorej predmetom sú chemické látky a chemické deje v živých organizmoch.

 :: enzým, proces biochemický.


biológia gr. – veda (súbor vied) o živote; skúmanie živých organizmov.

Jednotlivé biologické vedy sa vyčleňujú a zoskupujú z viacerých hľadísk (zdroj: Biologické vedy, in: Biopedia (19112020)):

 ::


biológia evolučná – smer biológie a časť biológie tvorená interdisciplinárnou syntetizujúcou oblasťou skúmania integrujúcou všetky vetvy biológie a skúmajúcou evolučný proces a charakteristiky celých populácií a spoločenstiev organizmov. 


biológia kognitívna – interdisciplinárny odbor tematizujúci organizmy počnúc baktériami až po človeka ako kognitívne systémy; kognitívna biológia skúma biologickú evolúciu ako evolúciu poznania, ako progresívny proces hromadenia poznania.


biológia molekulárna − vedný odbor, ktorého predmetom sú zmeny v molekulárnej stavbe zložiek organizmu a ich účinky na životné procesy, pričom skúma najmä vzťahy medzi bunkovými systémami, ako napríklad medzi DNA, RNA, proteosyntézou, biosyntézou enzýmov, reguláciu týchto interakcií, ďalej zákonitosti genetickej regulácie a genetický kód. Pole pôsobnosti molekulárnej biológie sa prekrýva najmä s genetikou a biochémiou.


biológia syntetická − časť biológie a konvergentná veda, ktorej predmetom je komplexný biologický systém s novými vlastnosťami a funkciami, aký sa v prírode zatiaľ nevyskytuje. Syntetická biológia sa opiera o poznatky molekulárnej a bunkovej biológie a technologické a informačné vedy.

 :: systém biologický syntetický, transhumanizmus.


biomembrána gr.+lat. – biologická membrána – tenká membránová štruktúra, tvoriaca súčasť živých systémov a oddeľujúca dve prostredia alebo štruktúry, ktorá v závislosti od svojej stavby plní často aj ďalšie (dokonca veľmi komplexné) funkcie.

Biomembrány sa delia na

 :: biológia.


BIOS angl. – Basic Input/Output System – základný systém vstupov a výstupov, program, riadiaci chod hardvéru matičnej dosky a komponntov k nej pripojených.

 :: počítač.


biosféra gr. – živý obal Zeme, geobiosféra – zemský obal tvorený rozhraním atmosféry, hydrosféry a litosféry, v ktorom žijú a rozmnožujú sa živé organizmy a ktorý zahrnuje aj antroposféru. Život človeka a spoločnosti vcelku závisí od zdrojov biosféry, ktoré možno rozdeliť na tieto zdroje:

    • zdroje nevyčerpateľné (slnečné žiarenie, veterná a vodná energia),
    • vyčerpateľné 
      • udržateľné (rastlinné spoločenstvá),
      • neudržateľné (fosílne palivá).

 :: Zem.


biosystém gr. – biologický systém, v ktorom biotické zložky na rôznych úrovniach organizácie počnúc génmi až po spoločenstvá usporiadanie interagujú s abiotickými zložkami a vytvárajú jeden celok s okolitým fyzickým prostredím; súčasť predmetu ekológie.

 :: systém.


bit angl. – b, skratka binary digit – základná  jednotka informácie zavedená C. E. Shannonom v roku 1948: bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ – „nepravda“, „zapnutý“ – „vypnutý“, nula – jedna. 

 :: informatika, teória informácie.


blana – jemná tenká vrstva obaľujúca, pokrývajúca alebo oddeľujúce niečo.

 :: membrána.


Blaškovič, Jozef (1910 – 1990) – slovenský turkológ, hungarista, prekladateľ, autor učebníc turečtiny, maďarčiny a dejiny novej tureckej literatúry. Zaoberal sa aj tureckými dokumentami z obdobia osmanskej okupácie južnej časti Slovenska. Uverejnil rad prekladov z tureckej literatury do češtiny, slovenčiny a maďarčiny. 


blesk – iskrový výboj, ktorým sa vyrovnáva veľmi vysoké napätie medzi dvoma mrakmi, alebo medzi mrakom a zemou.

 :: fyzika.


Blízky východ − Predný východ, Predný Orient − voľne: juhozápadná Ázia (bez Zakaukazska, Afganistanu a Pakistanu) a Egypt.

 – I: Blízky východ, in: Wikipédia.

 :: geografia, Stredný východ.


bod (Euklides) – má v priestore polohu, ale žiadnu rozlohu.


bod (geometria) − bezrozmerný geometrický útvar, tvoriaci základný geometrický objekt, pomocou ktorého sa definujú ostatné geometrické útvary. Body sa označujú veľkými tlačenými písmenami, ako napr. na obrázku:



Najkratšia čiara spájajúca dané dva body je úsečka.

 :: sečnica (geometria), začiatok polpriamky.


bod dotykový – bod, pri ktorom sa nejaké entity navzájom dotýkajú.


bod hmotný − model telesa, pri ktorom sa hmotnosť telesa berie do úvahy, no rozmery telesa sa zanedbávajú čiže abstrahuje sa od nich. Je to ideálny objekt  (idealizované teleso), považovaný za bod s nenulovou hmotnosťou alebo za teleso, ktorého rozmery možno zanedbať vzhľadom na ostatné rozmery, o ktorých sa pri danom pohybe uvažuje. Od jeho vnútornej štruktúry sa abstrahuje; je to najjednoduchší mechanický objekt, ktorý možno v matematickej schéme charakterizovať bodom, pričom samotný pojem bodu je relatívny – nezriedka, napr. v astronomických úvahách, možno za bod považovať planéty  (cf. 737;8).

Hmotný bod sa zavádza s cieľom zjednodušiť fyzikálnu situáciu, aby sa nemuseli brať do úvahy detaily (vnútorná štruktúra, zloženie, tvar ...). V učebniciach, napr. 212;73, sa o hmotnom bode hovorí ako ako hmotnom objekte, „ktorého rozmery a tvar sme pri riešení danej úlohy mohli zanedbať.“

Súvislá čiara, ktorú hmotný bod pri svojom pohybe opisuje, sa nazýva trajektória hmotného bodu.

 :: bod hmotný voľný, častica (fyzika), fyzika, mechanika, pohyb mechanický, sústava vzťažná, teleso (fyzika), vektor polohový, zákon gravitačný.


bod hmotný voľný − hmotný bod, na ktorý nepôsobia pravé sily.

 :: fyzika.


bod množiny − prvok množiny − vec, ktorá patrí do množiny.

 :: teória množín.


bod referenčný − vzťažný bod – bod, ku ktorému sa vzťahuje meranie alebo výpočty; ten ktorý reálny alebo myslený bod spolutvoriaci vzťažnú sústavu, ku ktorému je vzájomne jednoznačne priradená trojica reálnych čísel (cf 506;19).

 :: fyzika.


bod rovnodennosti (astronómia) – bod na nebeskej sfére, v ktorom sa svetový rovník pretína s ekliptikou.


bod samodružný (geometria) – bod odpovedajúci sám sebe medzi dvoma súmiestnými útvarmi.


bodkočiarka – ; – interpunkčné znamienko (;). Používa sa napríklad v teórii množín ako symbolická skrátenina spojenia pre ktoré platí, že. Príklad: A =d {x ∈ N; x < 100}, čo čítame: množina A sa definuje ako množina všetkých tých prvkov x množiny N, pre ktoré platí, že (ktorá sa vyznačujú tým, že) sú menšie ako 100.

 :: lingvistika, matematika.


Boh (judaizmus) – Jahve, Adonai – absolútna, duchovná, zásvetná, mimočasová osobná bytosť, stvoriteľ sveta.


boh (kabala) – neurčiteľné bezhranično bez akýchkoľvek vlastností, En-Sof, ktoré je všetkým vo veciach, do ktorých vyžaruje (emanuje) svoju podstatu a čím sa súčasne obmedzuje. Toto sebaobmedzovanie sa bezhranična sa odohráva v desiatich etapách alebo štádiách sebarozvíjania sa , ktoré sú analogické zónam gnosticizmu a nazývajú sa sefirot. 


Boh (katolicizmus) – „absolútna najvyššia bytosť u kresťanov, židov a mohamedánov, voči ktorej človek, ako jej stvorenie, je viazaný úctou a poslušnosťou (Dt 6, 4 – 5). Boh je nestvorený, večný, nemeniteľný, všemohúci a vševediaci. Je tajomstvom, ale niektoré stránky svojej podstaty zjavil ľuďom. Zo zjavenia vieme o trojjedinom Bohu, v ktorom sú tri Božské osoby tej istej podstaty: Otec, Stvoriteľ človeka a celého vesmíru, Syn, večný objekt Otcovej lásky a Sprostredkovateľ tejto lásky a Svätý Duch, ktorý je zväzkom jednoty a lásky medzi Otcom a Synom (116;54).


Boh (teológia kresťanská) – nepostihnuteľná, no poznateľná entita, čiže entita ktorú nemožno pochopiť, t. j. vystihnúť rozumom, no ktorú možno poznať, t. j. ktorá je poznateľná. Nepostihnuteľnosť Boha znamená, že o Ňom nemožno vedieť všetko, no nevylučuje možnosť poznávať Ho. Pokiaľ ide o nepostihnuteľnosť Boha, kresťanská teológia sa odvoláva na Bibliu (Jób 11,7 a Izaiáš 40,18) a pokiaľ ide o poznateľnosť Boha, je zdrojom jej kresťanskoteologickej interpretácie Jan 14,7; 17,3 a 1J 5,20).

 :: kresťanstvo, viera kresťanská.


bohéma fr. − skupina ľudí, najmä umelcov žijúcich životom zámerne porušujúcim spoločenské konvencie.


Bohr, Niels (1885 – 1962) – dánsky fyzik, jeden z tvorcov kvantovej teórie: Bohrov model atómu vodíka (1912 – 1913) bol dôležitým medzníkom vývoja kvantovej mechaniky; nositeľ Nobelovej ceny (1922). Bohr analyzoval pojmový aparát fyzikálnych teórií a vypracoval princíp korešpondencie a princíp komplementarity.

 :: mechanika kvantová.


bojovanie − zvádzanie boja, bitky.

 :: zbraň.


Boltzmann, Ludwig Eduard (1844 – 1906) – rakúsky fyzik, zakladateľ kinetickej teórie plynov a štatistickej fyziky, spoluobjaviteľ Stefanovho-Boltzmannovho zákona. Jeho štatistická mechanika predstavuje dômyselný opis správania sa atómov založený na počte pravdepodobnosti.

 :: fyzika, mechanika štatistická, rozdelenie Boltzmannovo.


Born, Max (11. 12. 1882 Vroclav – 5. 1. 1970 Göttingen) – nemecko-anglický vedec, ktorého skúmanie sa zameriavalo na základy kvantovej teórie. Navrhol, aby sa kvadrát vlnovej funkcie v Schrödingerovej rovnici chápal ako význam hustoty pravdepodobnosti výskytu častice na danom mieste. V rámci kvantovej teorie sa zaoberal aj poruchovou teóriou (Bornov rad). Skúmal správanie tuhých látok, zaoberal sa aj optikou.

 – Dvýber: Untersuchungen über die Stabilität der elastischen Linie in Ebene und Raum, unter verschiedenen Grenzbedingungen (dizertácia), 1906; Dynamik der Kristallgitter, 1915; Die Relativitätstheorie Einsteins, 1920; Atomtheorie des festen Zustands (Dynamik der Kristallgitter), 1922; Vorlesungen über Atommechanik, 1925; (spolu s P. Jordanom) Zur Quantenmechanik, 1925; (spolu s W. Heisenbergom a P. Jordanom) Zur Quantenmechanik II, 1926; Zur Wellenmechanik der Stossvorgänge, 1926; Optik. Ein Lehrbuch der elektromagnetischen Lichttheorie, 1933; Experiment and Theory in Physics, 1943; Natural philosophy of cause and chance, 1949; (spolu s Kun Huangom) Dynamical Theory of Crystal Lattices, 1954; Physik im Wandel meiner Zeit, 1957; (spolu s H. Bornovou) Der Luxus des Gewissens, 1958; (spolu s E. Wolfom) Principles of Optics, 1959; Ausgewählte Abhandlungen, 2 zv., 1963; Von der Verantwortung des Naturwissenschaftlers, 1965; Albert Einstein, Hedwig und Max Born Briefwechsel: 1916–1955 (koment. M. Brodom, úvod. slovo B. Russell, predslov W. Heisenberg), 1969; Mein Leben. Die Erinnerungen des Nobelpreisträgers, 1975.

 :: fyzika.


Bosna a Hercegovina

 − krajina vo vnútrozemí na juhozápade Balkánskeho polostrova.

 :: geografia.


botanika gr. – fytológia – veda o rastlinách v najširšom zmysle slova; súčasť biológie.

Za zakladateľa botaniky považujú Teofrasta.

 :: abaxiálny (botanika), botanika arabská, botanika systematická, bylina, čnelka (botanika), hálka (botanika), Ríša rastlinná, sakura, strom, taxonómia botanická, vegetácia (botanika).


botanika arabská – jedna z hlavných súčastí arabskej vedy; patrila medzi tzv. cudzie vedy. Napríklad španielski moslimovia sa usilovali pomenovať všetky rastliny Španielska a severnej Afriky. Podrobný prírodopis rastlín s názvami v arabčine, latinčine a berberčine zostavil kordobský lekár al-Gáfikí. 


botanika systematická – botanická taxonómia – časť botaniky, ktorej predmetom je prirodzená príbuznosť recentných a fosílnych rastlín, pričom opisuje ich tvar, rozšírenie, ustaľuje ich vedecké názvoslovie a triedi ich podľa príbuznosti do vývojovej sústavy (fylogenetického systému).

 :: Ríša rastlinná.


bovden angl. − bowden, Bovdenová hadica, bovdenové lanko, Bowdenovo lanko, poddajné lanko − kovová ohybná hadica vyrobená z oceľového patentovaného drôtu zvinutím do skrutovnice. Závity hadice sú vinuté s predpätím a tesne k sebe priliehajú. Na povrchu je nanesený plastový povlak, na ktorom môže byť opletenie z oceľového pozinkovaného drôtu. Využíva sa najmä na bicykloch (na ovládanie bŕzd a radenie), automobiloch, motocykloch, pri ručnom obrábaní kovov, na mechanickom diaľkovom ovládaní spúšte fotoaparátu...


Bq – značka pre becquerel.


Braille, Louis (4. 1. 1809 Coupvray, Francúzsko – 6. 1. 1852 Paríž) – francúzsky učiteľ a hudobník (organista), zdokonaliteľ dvanásťbodového slepeckého písma Charlesa Barbiera de la Serre do podoby Braillovho písma (l'alphabet braille) postačujúceho na zápis všetkých znakov abecedy a číslic a zakladateľ slepeckého notopisu.

Vo Francúzsku oficiálne uznali Braillovo písmo pre čítanie a písanie medzi nevidomými dva roky po jeho smrti a v roku 1878 sa stalo medzinárodnou metódou pre výučbu v školách pre nevidiacich.

 – D: Procédé pour écrire les paroles, la musique et le plain-chant au moyen de points, à l’usage des aveugles et disposés pour eux, par Louis Braille, répétiteur à l’Institution royale des jeunes aveugles, 1829.


brána platobná – angl. payment gateway – služba v rámci elektronického obchodu, povoľujúca viacero foriem spracovania kreditných kariet alebo priamych platieb, napr. PayPal.


Bratislava – hlavné mesto Slovenskej republiky.

Bratislava leží na sútoku riek Moravy a Dunaja.

Areál mesta sa nachádza v prirodzenej geografickej bráne, v ktorej sa stretali významné komunikačné spoje pravekej a včasnodejinnej Európy – Podunajská cesta spájajúca východnú a juhovýchodnú Európu so Západom, a moravský úsek tzv. Jantárovej cesty, spájajúcej jadranskú oblasť s Pobaltím.

 − I: Bratislava, Wikipédia.

 :: Albrechtovci, Bratislavský hrad, bytie Bratislavy in: Albrecht, J.: 129, geografia, Hefele, M., Hradný vrch v Bratislave, kandeláber, Kapitulská ulica v Bratislave, Katedrála svätého Martina v Bratislave, koruna na veži Dómu sv. Martina v Bratislave, kráľovský palác na Bratislavskom hrade, Michalská ulica v Bratislave, Mikulášska ulica v Bratislave, neologická synagóga v Bratislave, Obchodná ulica v Bratislave, Rybárska brána v Bratislave, Slovensko, Staré Mesto v Bratislave, škola bratislavská filozofická, Univerzita Komenského v Bratislave, Wederin (zvon), Židovská ulica v Bratislave.


Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií, Bratislava (BISLA) – súkromná vysoká škola s akreditáciou a štátnym súhlasom, na ktorej sa študujú politické vedy v nadväznosti na široké spektrum sociálnych a humanitných vied: filozofiu, sociálnu antropológiu, históriu, sociológiu a teóriu umenia.

 :: škola vysoká.


Bratislavský hrad – hrad nad Bratislavou tvorený súborom stavieb zaberajúcich vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja s dominantou kráľovského paláca.

Bratislavský hrad je symbolom Bratislavy.

 :: Hradný vrch v Bratislave, kráľovský palác na Bratislavskom hrade.


BRI – angl. Belt and Road Iniciative – Iniciatíva pásu a cesty (一带一路; I-taj I-lu; Yidai Yilu, doslova Jeden pás, jedna cesta angl. One Belt One Road) – snaha vyzdvihnúť globálnu interakciu na novú úroveň, vychádzajúc zo svojbytného dlhodobého vývoja čínskej civilizácie a z čínskej transformácie a otváranie sa svetu posledných dekád a predchádzajúceho vytvoreniu ľudovej Číny. BRI sa buduje pozdĺž starej hodvábnej cesty, ale jej rozsah prekonáva (810;26).


Britská Východoindická spoločnosť angl. East India Trading Company, Honourable East India Company, Company Bahadur alebo John Company − jedna z prvých akciových spoločností na svete fungujúca od roku 1600 do roku 1874 so sídlom v anglickom Londýne a náplňou: obchod s bavlnou, hodvábom, farbivom indigo, liadkom, čajom a ópiom.

Dňa 1. 1. 1874 bola spoločnosť oficiálne rozpustená, no obchodné meno naďalej existovalo pod ministerstvom financií. Spoločnosť v roku 1974 odkúpili súkromní investori, po čom sa zamerala na obchod s kávou a čajom. V roku 2010 sa majiteľom spoločnosti stal britský obchodník indického pôvodu Sanjiv Mehta. (Zdroj: https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Britsk%C3%A1_V%C3%BDchodoindick%C3%A1_spole%C4%8Dnost&oldid=16485350 (8. 8. 2019).)

 :: India, Veľká Británia.


buddhizmus – sa. buddhadharma = Buddhov zákon – jedno z troch svetových náboženstiev a náboženská filozofia indického pôvodu, založené Buddhom, t. j. Prebudený (čestný titul Siddhárta Gautamu narodeného 563 pr. n. l.) a spočívajúce vo vymaňovaní sa zo strastiplnosti života (smerujúceho k definitívnemu vystúpeniu z kolobehu života) neobyčajne bohatým komplexom meditatívnych postupov alebo praktík, ako napríklad bhávaná.

Čistý buddhizmus sa niekedy považuje za formu džňánajogy.

Buddhizmus priamo nadväzuje na učenie upanišad.

Buddhizmus preberá z tradície vieru v dopad dobrých a zlých skutkov na život človeka a učenie o kolobehu životov.

Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána (doslova: vyvanutie, vyhasnutie plameňa). Svojím dôrazom na pretváranie utrpenia sebavýchovou osobnosti buddhizmus zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií skôr v moralistickom než v náboženskom zmysle.

Kľúčové miesto v dejinách buddhizmu zohralo päť téz Mahádévu, týkajúcich sa povahy arhatu, ktoré Mahádéva predniesol na treťom buddhistickom koncile v Pátaliputre.

:: bhávaná (buddhizmus), filozofia buddhistická, kšanatva (buddhizmus).


budova − väčšia stavba, napr. palác; z topografického hľadiska fyzický objekt tvorený stavbou spojenou so zemou pevným základom, vrátane podzemných a nadzemných častí, tvoriacich s ňou jeden funkčný celok, ktorá je ohraničená obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.

 :: dom, podlažie, poschodie, prízemie.


buchot − zvuk vznikajúci nepravidelným chvením.


Bulharsko − krajina v juhovýchodnej Európe na severovýchode Balkánskeho polostrova pri Čiernom mori. Na severe hraničí s Rumunskom, na západe so Srbskom a so Severným Macedónskom, na juhu s Gréckom a na juhovýchode s Tureckom.

 :: geografia.


Burlas, Ladislav (3. 4. 1927 Trnava – ) – slovenský hudobný skladateľ, žiak M. Schneidera-Trnavského. Tvorba L. Burlasa sa vyznačuje svojskou filozofickou meditatívnosťou a expresívnosťou. L. Burlas sa teoreticky venuje muzikológii (dejiny hudby, filozofia hudby,, systematika hudobnej pedagogiky), pedagóg, organizátor hudobného života, jeden zo zakladateľov slovenskej hudobnej historiografie. V skladateľskej tvorbe nadväzoval na svojho učiteľa A. Moyzesa, neskôr ho ovplyvnili klasici 20. storočia.

 – Du: Ciacona a fuga pre klavír, 1953; Banícka kantáta, 1955; Symfonický triptych, 1956 – 1957; Fantázia, 1958; Epitaf, 1958; Malá serenáda, 1958; Bagately, 1959; Spievajúce srdce (sláčikové sexteto na poému V. Mihálika), 1960; Deti z nášho domu, 1961; Metamorfózy krás pre husle sólo, 1965; Padá lístie zlaté, 1965; Zbojníkova žena, 1965; Hudba pre sláčikové kvarteto, 1969; Planctus, meditácia pre sláčikový orechester, 1968; Sonatína pre husle sóĺo, 1968; Zvony, cyklus miešaných zborov na poéziu M. Rúfusa, 1969; Concertino pre fúkacie a bicie nástroje, 1972; II. sláčikové kvarteto, 1972; Kadencia pre husle sólo, 1974; Koncertná sonáta pre husle sólo, 1974; Šesť básní lásky pre miešaný zbor, 1975; Sonáta, 1975; III. sláčikové kvarteto, 1977; Hudba pre husle a orchester, 1977; Sonatina 1978; Lyrická hudba, 1979; Tararam, 1980; Čtyři roční období 1980; Poetická hudba, 1983; Koncert pre organ a orchester, 1983 – 1984; Stretnúť človeka, 1984; Sonata a tre, 1985; Symfónia č. 2, 1986; Sonáta ,Matici slovenskej’, 1987; Poď, Ježiško, ty si náš, 1990; Čertoviny, 1991; Kolednícke piesne, 1992; Štátna hymna SR, 1992; Z knihy žalmov, 1996; Kadencia č. 2, 1997; In emoriam, 1999; Fantázia 2005. Ďalej: úpravy folklóru, vokálno-inštrumentálne úpravy folklóru, zbory; hudbe pre filmy.

 – Dt: Život a dielo J. L. Bellu 1953; Realistické tradície slovenskej hudby, 1953; (v spoluautorstve) Hudba na Slovensku v XVII. storočí, 1955; Alexander Moyzes, 1956; Myšlienky o vývine národnej hudby, 1957; Dejiny slovenskej hudby, 1957; (spolu s L. Mokrým) 40 rokov vývoja slovenskej hudby, 1957; Náuka o formách v súčasnej hudobnej teórii, 1959; Hudba na Slovensku v rokoch 1918 – 1945, 1960; Formy a druhy hudobného umenia, 1962; Etika a estetika slovenskej národnej hudby, 1964; Syntéza na rozhraní kultúr, 1966;  Ku genéze slovenskej hudobnej moderny, 1967; Jednota a vývoj v diele Eugena Suchoňa, 1969; Hudobná teória a súčasnosť, 1978; Problémy súčasnej slovenskej hudby, 1981; Slovenská hudobná moderna, 1983; Hudba – komunikatívny dynamizmus, 1998; Hudba – želania a rezultáty. Zobrané muzikologické spisy Ladislava Burlasa (1957 – 1999), 1999; Sociokultúrne aspekty európskej moderny, 2007; Dejiny európskej hudobnej teórie, 2007.

 :: hudba.


burzovníctvo – obchodovanie na burze.

 :: ekonomika.


Business Intelligence (BI) – zber, analýza a interpretácia vnútro-firemných dát, na základe ktorých management prijíma strategické rozhodnutia a tým ovplyvňuje obchodnú výkonnosť firmy.

 :: ekonómia, ekonomika, financie, finančníctvo.


bylina – rastová forma rastlín s nedrevnatejúcou stonkou.

Byliny sa delia na

    • efeméry,
    • anuely,
    • bieny,
    • perenny.

:: botanika.


byt – bytová jednotka, príbytok – obytná miestnosť alebo miestnosti s  príslušenstvom určené na (trvalé) bývanie, ktoré vedno tvoria celok. Byt by mal poskytovať zvukovú, svetelnú, tepelnú, ventilačnú a psychickú pohodu pre svojich obyvateľov.

Poloha bytu môže byť v meste (na sídlisku, hlbšie v meste alebo blízko mesta) a na dedine.

 :: bývanie, dom, nábytok, stavba, stavebníctvo, staviteľstvo, zariadenie bytu.


bývanie – žitie v istom príbytku, matie bydliska alebo domova. Bývaním sa uspokojuje jedna z troch základných potrieb človeka, ktorými okrem bývania sú jedenie a obliekanie sa.

 :: byt.


☜ Hlavná časť B