Habsburgovci − rod pôvodom z Alsaska, no pomenovaný (približne od roku 1100) podľa jeho sídla, hradu Habsburg (pôvodne Habichtsburg) v dnešnom kantóne Aargau vo Švajčiarsku.

Habsburgovci patria medzi najstaršie a najvýznamnejšie panovnícke rody v Európe; predstavovali jednu z najmocnejších dynastií európskeho feudalizmu, ktorú od 16. storočia výdatne podporovala v tom čase mocná pápežská kúria – Vatikán. Spojencom Habsburgovcov sa po roku 1526 stala aj vysoká šľachta troch štátnych celkov – rakúskeho, českého a uhorského (cf 738;60).

Po meči vymreli v roku 1740 a po praslici roku 1780. Ich dedičmi a nasledovníkmi sa stali lotrinskí vojvodovia známi ako habsbursko-lotrinská dynastia založená zväzkom (svadba vo Viedni 12. februára 1736) Márie Terézie z rodu Habsburgovcov s Františkom I. Lotrinským, od roku 1745 rímskonemeckým cisárom Františkom I.

 :: biedermeier, Európa, história, monarchia habsburská, Rakúske cisárstvo, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko.


hagiografia gr. – časť teológie, ktorej predmetom je život svätých.


hálka (botanika) – guľovitá hrčka (napr. dubienka) na rastline, vznikajúca ako reakcia na dráždenie určitými druhmi hmyzu.


Halliday, Michael Alexander Kirkwood (13. 4. 1925 Leeds − 15. 4. 2018 Sydney) − britsko-austrálsky jazykovedec, najvplyvnejší britský lingvista a najvýznamnejší predstaviteľ neofirthovskej lingvistickej školy; tvorca originálnej lingvistickej teórie zvanej gramatika stupníc a kategórií (scale-and-category grammar), v ktorej rozlišuje štyri základné všeobecne gramatické kategórie:

    • jednotka (unit),
    • štruktúra (structure),
    • systém (system) – súčasť hĺbkovej gramatiky, prvoradá zložka predmetu lingvistiky,
    • trieda (class).

– D: Categories of the Theory of Grammar, 1961.

 :: lingvistika.


halucinácia lat. − vnem, ktorý je výsledkom narušeného vnímania, pri ktorom pacient vníma niečo ako objekt, ktorý však nie je prítomný. „K pravej halucinácii patrí aj to, že halucinovaný objekt sa prežíva ako skutočný a že sa priestorovo aj časovo jednoznačne lokalizuje. (70;61)“ „Halucinácie sa ... často prežívajú ako bezprostredné danosti (ib.)“.


Hamilton, Sir William Rowan (4. 8. 1805 Dublin – 2. 9. 1865 Dunsink (Írsko) – írsky matematik a fyzik, vypracoval kvaterniónový počet (s nekomutatívnym násobením), ktorý sa stal predchodcom  vektorového počtu a našiel uplatnenie pri budovaní Maxwellovej teórie elektromagnetického poľa.

Hamilton čerpal bezprostredný impulz svojich skúmaní z optiky, zaujímal sa o problematiku geometrickej a vlnovej optiky s cieľom „nájsť takú formuláciu základných rovníc, ktorá by nezávisela od konkrétnej predstavy o povahe svetla, teda či sa v tejto otázke prikloní v tejto otázke na stranu Newtona alebo Huygensa (a neskôr Fresnela a Younga).

Východiskom práce Teória systémov lúčov z roku 1827 sa stáva princíp minimálneho účinku a hlavnou novinkou definovanie charakteristickej funkcie (pre každú optickú sústavu zvlášť). Z nej sa novou metódou dajú odvodiť všetky vlastnosti optických sústav pre každú krivku či plochu) (816;149)“.

 :: fyzika, matematika, rovnice Hamiltonove.


hardvér angl. − technické vybavenie počítača − časť počítačového systému tvoriaca jeho technické vybavenie, fyzickú zložku, súbor všetkých hmotných, technických komponentov − systémová jednotka a všetky pripojené technické zariadenia: CPU, pamäť a V/V zariadenia systému. Napr. hardvér počítačov typu PC zahŕňa tieto komponenty:

    • základná doska s mikroprocesorom,
    • zbernica,
    • operačné pamäte,
    • radiče diskových pamätí,
    • zdroj hodinových impulzov,
    • grafická karta,
    • komunikačné karty,
    • zdroj napájania,
    • monitor,
    • klávesnica,
    • tlačiareň...


harmónia emocionálna (Gítánanda) – kľúčom k nej je zdravá chrbtica a žľazový systém (120;88).

 :: Gítánanda, joga.

;

havária jadrová − porucha jadrového zariadenia, ktorej závažnosť sa na Medzinárodnej stupnici jadrových udalostí pohybuje v rozsahu 4 až 7; ide o udalosť, pri ktorej sa závažne poškodilo jadrové zariadenie alebo prišlo resp. môže prísť k závažnému poškodeniu zdravia vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.


Haydn, Franz Joseph (31. 3. 1732 Rohrau, Rakúsko − 31. 5. 1809 Viedeň) − rakúsky hudobný skladateľ, ktorého diela sa vyznačujú sviežosťou, ľahkou melodikou a jasnými harmóniami a ktorý upevnil klasicizmus a jeho zásady ako hudobný štýl, významne prispel k rozvinutiu sonátovej formy a symfónie, položil základy formy sláčikového kvarteta, rozšíril orchester o nové nástroje a objavil jeho nové možnosti.

 − I: Haydn, J.: Piano Chamber Music.

 :: hudba.


Händel, Georg Friedrich (23. 2. 1685 Halle – 14. 4. 1759 Londýn) angl. George Frideric Handel/Haendel – nemecko-anglický hudobný skladateľ, tvoriaci na prelome baroka a klasicizmu, jedna z najvýznamnejších postáv európskej hudby, o ktorom Beethoven napísal, že skladateľ sa od neho môže naučiť „ako jednoduchými prostriedkami dosiahnuť veľkolepý účinok“.

 – D: concerti grossi: Concerti grossi Op. 3/1 – 6; Concerti grossi Op. 6/1 – 12; suity: Vodná hudba; suity č. 1 – 3, HWV 348 – 350 (1717); Hudba k ohňostroju, HWV 351 (1749); koncerty: Harfový/organový koncert B dur, Op. 4/6, HWV 294 (1736); oratóriá: Izrael v Egypte, HWV 54 (1738); Mesiáš, HWV 56 (1742); Judáš Makabejský, HWV 63 (1746); Saul;  Samson; Herkules; Jozef a jeho bratia; Zuzana; opery: Rinaldo, HWV 7 (1711); Alcina, HWV 34 (1735); Xerxes, HWV 40 (1738); Rodrigo; Agrippina; Ottone; Flavio; Riccardo Primo; Siroe; Alessandro; Radamisto; Almira; Ariodante; Giulio Cesare; Tamerlano; Orlando; Deidamia; Rodelinda.

 – I: Haendel: Sarabande (02112020).

 :: hudba.


hebrejčina vl. m. – jazyk, ktorý sa zaraďuje do severozápadnej skupiny semitských jazykov. V staroveku ním hovorili Hebrejci. Hebrejčina je predmetom výskumu v hebraistike.

Hebrejčina je konzonantný jazyk, t. j. nepíše samohlásky; preto možno s malou zmenou vokalizácie čítať mnoho slov rôznym spôsobom. To koplikuje správne čítanie a pochopenie biblických textov, najmä Sefer Tóra, a textové variácie sa za storočia, keď zvitky Tóry opisoval ručne jeden sofer za druhým znásobili.

 :: abeceda hebrejská, judaizmus, Židia, židia.


Hefele, Melchior (11. 1. 1716 Nufels bei Kaltenbrunn, Kaunertal, Tirolsko – 15. 4. 1794 Szombathely) – rakúsky staviteľ, architekt klasicizujúceho baroka, navrhol o. i. Primaciálny palác v Bratislave (1778 – 1781).


Heisenberg, Werner (1901 – 1976) – nemecký teoretický fyzik, spoluzakladateľ kvantovej mechaniky: prispel k rozvoju kvantovej elektrodynamiky, kvantovej teórie poľa, teórie jadra, fyziky kozmického žíarenia, teórie elementárnych častíc. Sformuloval vzťah neurčitosti, ktorý obmedzuje aplikovanie klasických pojmov na mikrosvet.

 :: princíp neurčitosti Heisenbergov.


helenizmus (z gr. Helenos – praotec Grékov) – dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pr. n. l. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334-324). Pokračovala v nástupníckych štátoch ( Macedónia s Gréckom, ríša Seleukovcov, Ptolemaiovcov, Baktrijské kráľovstvo, Pergamská ríša a i.) až do roku 30 pr. n. l., čiže do začiatku samovlády prvého rímskeho cisára Octaviana a do obdobia, kedy stratil svoju samostatnosť posledný helenistický štát, ptolemaiovský Egypt. Vzdelanosť, umenie, hodnoty a životný štýl starých Grékov prijímal rad národov a súčasne ho obohacoval o domáce tradície.

Helenizmus sa pokladá za významné obdobie antickej kultúry. V období helenizmu sa grécky živel rozšíril ďaleko na východ, kde existovali v Ázii a v Egypte veľké štáty s gréckou vládnucou vrstvou a s mnohými gréckymi mestami a kedy sa v ekonomike, v sociálnom a politickom zriadení i v kultúre prelínali civilizačné prvky grécke s oriantálnymi. Helenizmus prenikal aj do západného Stredomoria a pôsobil nielen na Grékov sicílskych a juhoitalských, ale aj na Kartágo a Rím.

 :: kultúra staroveká.


hélium − značka: He, lat. Helium − chemický prvok 8. skupiny periodickej sústavy s protónovým číslom 2, vzácny plyn, zložený je z nezlúčených atómov, je ľahší ako vzduch, používa sa ako náplň balónov a na vytváranie nízkych teplôt.


hemostáza (medicína) – zastavenie krvácania.


henry vm − značka H – odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


heraldika germ. > fr. – pomocná historická veda, ktorej predmetom sú erby, ich štruktúra, vznik, vývoj a používanie.

 :: história.


hermitovský vm – samozdružený.

 :: fyzika.


hertz vm – značka Hz – odvodená jednotka SI; je to hlavná jednotka frekvencie v sústave SI.

 :: fyzika.


heteroklíza (lingvistika) – rôznosklonnosť – tvorenie tvarov slov od rôznych kmeňov.


hiát gr. – prerušenie, voľný priestor medzi, medzera.


Hilbert, David (1862 – 1943) – nemecký matematik a logik, zakladateľ göttingenskej matematickej školy, azda najvýznamnejší a najuznávanejší predstaviteľ matematiky 20. storočia, ktorý o. i. sformuloval zásady prístupu k základom matematiky vedúceho 1. k vzniku formalizmu vo filozofii matematiky, ktorý nahradil operácie s matematickými objektmi a s matematickými významovými útvarmi operáciami so znakmi, pričom ich význam je pre platnosť systému nepodstatný a možno ho interpretovať rôznym spôsobom; 2. k vzniku metamatematiky.

 :: matematika.


hinduizmus perz. – jedno zo svetových náboženstiev, tradičné svojrázne indické náboženstvo, ktoré sa dotvorilo v Indii vo 4. až 6. stor., ktoré je tam dodnes živé a najrozšírenejšie a ktoré tvorí súbor všetkých rítov, náboženských praktík a názorov, tradícií a mytológií Indov sankcionovaných posvätnými knihami véd a predpismi brahmanov. Hinduizmus má veľké množstvo variantov, foriem a siekt, pričom sa vyznačuje relatívne (t. j. vzhľadom na iné kultúrne a religiózne fenomény) azda najväčším zmyslom pre „vnútornú toleranciu". V hinduizme niet vlastne nijakého oficiálneho, hlavného prúdu. Pri vymedzovaní predstáv o hinduizme sa však napriek tomu zvykne poukazovať na to, že akousi bibliou hinduizmu je Bhagavadgíta a posvätným centrom hinduizmu je Váránasí.

Filozofický základ hinduizmu tvorí védánta.

Celé významové univerzum hinduizmu krúži okolo ústredného významového útvaru vyjadrovaného spojením sanátana dharma (večná pravda).

Základným prameňom hinduizmu je staroindický brahmanizmus. Genetická súvislosť s brahmanizmom sa prejavuje napr. v tom, že medzi najuctievanejšie hinduistické božstvá patrí trojica brahmanizmu: Brahma (stvoriteľ), Višnu (ochranca) a Šiva (stvoriteľ, ochranca pred zlým a ničiteľ zlého súčasne).

Spoločným významovým útvarom rozmanitých konkrétnych prejavov hinduizmu je predstava, že večná individuálna duša (átman) sa usiluje splynúť so svetovou dušou (bráhman). Tomu bráni prúd neprestajne sa meniacich, konečných prejavov materiálneho prírodného bytia (prakriti). Átman na ceste k definitívnemu spaseniu prechádza neustálymi prevteleniami, pričom každú formu prevtelenia určuje karma, osud alebo údel, ktorý tvoria činy samého človeka.

Zdroj nezvyčajnej vnútornej pestrosti hinduizmu sa odvodzuje z povahy jeho genetickej väzby s brahmanizmom. Brahmanizmus totiž postupne prechádzal podstatnými zmenami – staré božstvá svätých textov stratili na popularite a pôvodný obetný rituál sa javil príliš zložitým. Preto dochádza k renesancii kultov lokálnych a kmeňových božstiev, ktoré sa voľne včleňujú do brahmanistickej tradície.

Hlavnými hinduistickými smermi sú višnuizmus, šivaizmus a šaktizmus (šakti – ženský princíp Brahmu).

Základným spoločenskoorganizačným princípom, ktorý hinduizmus sankcionuje, je kastový princíp.

Situácia hinduizmu sa zásadne zmenila po vyhlásení nezávislosti Indie v roku 1947 a po následnej proklamácii sekulárneho indického štátu. Indická ústava uznáva páriov ako rovnoprávnych, absolútnosť kastového systému sa pomaly odstraňuje. Voči vonkajšiemu svetu sa obhajuje postulát absolútnej tolerancie, pritom sa však stále lipne na duchovnej prevahe spirituálneho hinduizmu. Veľký počet smerov v hinduizme a absencia centralizovanej náboženskej organizácie umožňujú v zásade každému Indovi, aby si našiel duchovnú orientáciu primeranú sebe.

 :: filozofia hinduistická, India, joga, kultúra indická, náboženstvo, vánaprastha.


histológia gr. – prírodovedný, medicínsky odbor a časť anatómie, ktorej predmetom sú mikroskopické štruktúry orgánov a tkanív (v prípade rastlín pletív), skúmané predovšetkým svetelným a elektronickým mikroskopom a s pomocou farbiacich techník (techniky fixácie a farbenia vzoriek).

V kontexte prírodných vied, konkrétne biológie sa zaraďuje nasledovne:

    • biológia
      • morfológia
        • histológia
          • cytológia
          • všeobecná histológia
          • špeciálna histológia
          • histotechnológia

V kontexte medicíny s histológiou spolupracujú alebo sú s ňou príbuzné tieto odbory:

    • bunková biológia,
    • histopatológia,
    • patologická anatómia,
    • histochémia,
    • imunohistochémia,
    • anatómia,
    • morfológia.


história gr. – história ako veda, dejepis, historiografia, historická veda, historické vedy – veda, ktorej predmetom sú dejiny, historické procesy a udalosti, od začiatku existencie človeka a ľudskej spoločnosti až po súčasnosť.

Existuje viacero kritérií členenia historických vied

 – na základe geografického kritéria sa historické vedy členia na 

    • svetové dejiny,
    • všeobecné dejiny,
    • dejiny kontinentov,
    • dejiny štátov,
    • dejiny regiónov,
    • dejiny miest,
    • dejiny obcí;

 – na základe vecného kritéria:

    • dejiny umenia, 
    • dejiny filozofie, 
    • dejiny vedy,
    • dejiny techniky,
    • dejiny náboženstva,
    • dejiny hospodárstva,
    • dejiny správy...;

 – na základe geograficko-kultúrneho kritéria:

    • byzantológia,
    • egyptológia...

K metódam histórie sa radia tieto postupy (cf 516):

    • indukcia a dedukcia,
    • priama a nepriama metóda,
    • diachrónny a synchrónny prístup,
    • metóda sondy,
    • komparatívna metóda,
    • kvantitatívna analýza,
    • biografická analýza,
    • metóda kolektívnej biografie,
    • mikrohistorická analýza,
    • metóda orálnej histórie,
    • umeleckohistorická analýza,
    • metóda právnej ikonografie,
    • genderová analýza,
    • diskurzívna metóda.

 – P: Dülmen, R. v., Gombár, E., Mably, G. B. de., Škvarna, D., Tukydides.

 ::


história literárna – dejiny literatúry – časť literárnej vedy, ktorej predmetom je proces vývinu (najmä) umeleckej literatúry v celom jej časovom a priestorovom rozsahu, druhovej, žánrovej, tvarovej a výrazovej rôznorodosti, ďalej individuálne literárne javy, autori a ich dielo, všeobecné tendencie, prúdy, smery, štýly (238;170, 622;104).

 – P: Minárik, J. 

 :: história, literatúra, veda literárna.


Historický ústav Slovenskej akadémie vied – vedecký ústav Slovenskej akadémie vied, ktorý vznikol v roku 1943 a dnes sa zameriava na základný výskum

    • slovenských dejín od najstarších čias po súčasnosť,
    • vybraných problémov všeobecných dejín,
    • dejín vied a techniky na Slovensku.

 I: Profil HÚ SAV, v. v. i. 

 :: história.


Hitler, Adolf (20. 4. 1889 Braunau am Inn, Rakúsko-Uhorsko − 30. 4. 1945 Berlín, Nemecko) − nacistický politik rakúskeho pôvodu, v rokoch 1933 − 1945 diktátor Nemeckej ríše. Svoje presvedčenie a program sformuloval v knihe „Môj boj (Mein Kampf), 1. diel 1925, 2. diel 1926)“.

 :: história.


hladina energetická – elektrónový obal – časť priestoru, kde sa pohybujú elektróny okolo jadra atómu.

Atóm môže mať až sedem rôznych energetických hladín, ktorých polomer vzrastá a každá hladina môže byť zaplnená len určitým počtom elektrónov. Skutočnú presnú polohu elektrónov však nemožno určiť v žiadnom čase.

Každá energetická hladina pozostáva z orbitálov.


hlas – 1. zvuk vyludzovaný človekom rečovými orgánmi pri reči alebo speve; 2. individuálna melodická línia vo viachlasnej skladbe; 3. súbor píšťaľ v organe totožných konštrukciou, menzúrou a farbou zvuku; 4. úloha alebo nástrojový či spevný part, ktoré sú samostatne vypísané a v hudobnej skladbe patria interpretovi (hráčovi alebo spevákovi).

 :: hlas (lingvistika), sila hlasu, spev, veta vyslovená, vyslovenie.


hlas (lingvistika) – jedna z troch základných zložiek reči (popri dychu a článkovaní) daná zvukom vznikajúcim kmitaním (vibráciou) hlasiviek v hrtane a upraveným rezonanciou a filtráciou v nadhrtanových dutinách (237;169).

 :: hlas, lingvistika, sila hlasu.


hláska − základná a najmenšia zvuková jednotka (celosť), ktorú už ďalej nemožno deliť. V jazyku pri stavbe slov a tvarov majú platnosť len hlásky s určitými zvukovými vlastnosťami, ktoré sú v celom jazykovom spoločenstve ustálené a ktoré majú schopnosť rozlišovať význam slov.

Spojením hlások sa utvára slabika.

Súbor hlások, používaných v danom jazyku, je sústava hlások (333;14, 27, 7).

 :: hlásky v latinčine, písmeno (lingvistika), spoluhláska, lingvistika.


hlásky v latinčine – sa rozdeľujú na samohlásky (vocales): a, e, i, o, u, y; spoluhlásky (consonantes): b, c, d, f, g, h, k, l, m, n, p, q, r, s, t, v, z; dvojhlásky (diphtongi): ae, au, ei, eu, oe, ui.


hlava − 1. časť ľudského alebo zvieracieho tela, kde sú oči; vec podobná hlave; 2. vec alebo jej časť podobná hlave, napr. hlava klinca.

 :: hlava (anatómia človeka).


hlava (anatómia človeka)  – lat. caput – časť ľudského tela, ktorá sa skladá z týchto častí:


hlava klinca − prírubovité rozšírenie drieku klinca.

 :: klinec.


hlavy mačacie neodb. – zaoblené kamene poskladané do dlažby.


hluchota Beethovenova – práve ona ho „zaviedla do najušľachtilejších sfér zvuku“ (433;16). Synkriticizmus túto situáciu vníma ako výnimočný prípad kultúrneho aktu, ktorého nositeľom, subjektom je Beethoven, ktorý bol schopný pretvárať to, čo spôsobovala hluchota, na krásno. Hluchým môže byť hocikto, no hocikto nevytvorí dielo beethovenovského rádu.

 :: kultúra 19. stor. 


hmat – telesný zmysel, sprostredkujúci hmatový vnem (vnem dotyku, tlaku, chladu, tepla, bolesti).


hmota (fyzika) – nositeľ fyzikálnych javov, súčasť predmetu fyziky vo forme látky alebo poľa.


hmota medzihviezdna – veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v galaxiách, tvorená navzájom úplne premiešanými zložkami, z ktorých hlavnou je medzihviezdny plyn. Ďalšími zložkami sú prachové častice, žiarenie, magnetické polia.

Opticky sa medzihviezdna hmota prejavuje najmä vo forme difúznych hmlovín, no jej najväčšiu časť opticky pozorovať nemožno (cf 97;371).


hmota pružná – látka, z ktorej vytvorené predmety alebo z ktorej pozostávajúce prostredia majú schopnosť po ohnutí alebo stlačení sa vrátiť do pôvodnej polohy alebo stavu. Pružná hmota je podmienkou vzniku zvuku. 


hmota živá − hmota, majúca schopnosť samoorganizácie, zachovávania a rozmnožovania stavu vyššieho poriadku a vyskytujúca sa prevažne v podobe buniek; vyznačuje sa iným chemickým zložením ako neživá hmota.

 :: biológia.


hmotnosť (fyzika) – angl. mass – základná fyzikálna veličina, jedna zo siedmich základných veličín (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo, svietivosť), ktorej jednotkou je kilogram (kg); symbol m.

 :: látka (fyzika), určovanie hmotnosti telies, váženie (fyzika), zákon gravitačný.


hmotnosť pokojová − hmotnosť pri nulovej rýchlosti.

Pokojovou hmotnosťou sa vyznačujú veci látkovej povahy – telesá tuhého skupenstva, kvapaliny a plyny.

Hmotu bez pokojovej hmotnosti tvoria objekty poľovej povahy – elektromagnetické pole, mezónové pole, gravitačné pole a i. (cf 21;9).

 :: fyzika.


hnutie – súbor kolektívnych akcií nejakej skupiny ľudí zameraných na dosiahnutie jej cieľov, organizované hromadné úsilie o uskutočnenie nejakej myšlienky; myšlienkový, politický a podobne smer, napr. fenomenologické hnutie.

 :: hnutie clunyjské, hnutie duchovné, hnutie mierové, hnutie kultúrne.


hnutie clunyjské − obrodné a reformné hnutie, ktorého strediskom sa stal benediktínsky kláštor založený v roku 909 v burgundskom meste Cluny a ktoré malo veľký vplyv na zavedenie potrebných reforiem a upevnenie pápežskej autority (hlavne pričinením pápeža Gregora VII, 1021 − 1085) (cf 116;64).

 :: Abbo Floriacensis, Pamiatka zosnulých, škola v Auxerre.


hnutie duchovné − súbor kolektívnych akcií nejakej skupiny nábožensky i mimonábožensky orientovaných ľudí zameraných na dosiahnutie cieľov v duchovnej oblasti, napr. osvietenstvo.


hnutie kultúrne − súbor kolektívnych akcií nejakej skupiny ľudí zameraných na pretváranie zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne, napr. osvietenstvo.


hnutie mierové – angl. peace movement – medzinárodné hnutie, ktorého cieľom je zachovanie mieru. Začalo sa rozvíjať od 1. svetovej vojny. V rokoch 1920 – 1946 pôsobila medzinárodná organizácia Spoločnosť národov so sídlom v Ženeve. Po 2. svetovej vojne sa nástupkyňou Spoločnosti národov stala v roku 1945 Organizácia Spojených národov. V roku 1950 bola založená Svetová rada mieru. V rokoch 1972 – 1975 na Helsinskej konferencii vznikla KBSE.

 – P: Ganser, D. 

 :: filozofia mieru.


hnutie politické – spoločenské hnutie za dosiahnutie alebo udržanie politickej moci.

 :: fašizmus, politika.


hnutie politické (štátoveda) – neštátna politická inštitúcia, ktorá sa vyznačuje čiastkovou mediačnou funkciou v občianskej spoločnosti, t. j. vo vzťahoch jednotlivcov a spoločenských skupín, ako aj vo vzťahu k štátu. Tento subjekt vyjadruje, reprezentuje a presadzuje predstavy jednotlivcov a spoločenských skupín o sebarealizácii a o všeobecnom blahu (741;5).


hoax angl. – angl. hoax [houks] figliarstvo, huncútsvo, šibalstvo, furtáctvo, čertovina – podvod, žart, recesia najmä v internete formou elektronicky šírenej správy, napr. falošne varujúcej pred vážnym nebezpečenstvom, vyzývajúcej k nejakému nezmyslu, ktorý je alebo môže byť pre niekoho finančne výhodný a podobne.


hodina – skratka: h – časová jednotka rovnajúca sa 60 minútam alebo 3600 sekundám. 24 hodín tvorí deň.


hodiny vežové – hodiny umiestnené na veži zvyčajne kostola.

 :: stroj hodinový.


hodnota číselná − hodnota vyjadrená, určená v číslach alebo pomocou čísel.


hodnota číselná veličiny fyzikálnej − veľkosť fyzikálnej veličiny, hodnota uvádzajúca, koľkokrát sa daná jednotka nachádza v meranej veličine. Určenie hodnoty veličiny sa uskutočňuje meraním.

 :: fyzika, veličina fyzikálna.


hodnota funkcie (matematika) – obraz – prvok oboru hodnôt funkcie.

Postup vyhľadávania hodnoty funkcie prislúchajúcej k daným argumentom funkcie je matematická operácia.


hodnota okamžitá – hodnota v danom okamihu.


hodnota pamiatková – hodnota kultúrnej pamiatky, spočívajúca v tom, že pamiatka predstavuje významný doklad historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti, alebo že má priamy vzťah k významným osobnostiam alebo historickým udalostiam.


hodnota veličiny −  číslo a referencia spoločne vyjadrujúce veľkosť veličiny.

 :: hodnota veličiny fyzikálnej, spektrum.


hodnota veličiny fyzikálnej – súčin jej číselnej hodnoty a jednotky.

 :: fyzika, meranie veličiny fyzikálnej.


hodnota zobrazenia (matematika) − obraz (priradený podľa predpisu vzoru).


homeo- gr. (< ὁμοῖος [homoios]) − prvá časť zložených slov znamenajúca podobný, napr. homeomorfný.


homeomorfizmus gr. − topologický izomorfizmus − spojité bijektívne zobrazenie medzi dvoma topologickými priestormi, ktoré má spojité inverzné zobrazenie; zachováva topologické vlastnosti daného topologického priestoru. Dva topologické priestory, medzi ktorými existuje homeomorfizmus sa nazývajú homeomorfné a z topologického hľadiska sa považujú za ekvivalentné (cf Homeomorfizmus, in: Wikipédia).


homeomorfne gr., prísl. − vzájomne jednoznačne a spojito.


homeomorfný gr. − majúci podobný tvar, podobnotvarý.

 :: homeo-, varieta (matematika).


homeopatia gr. − oblasť alternativistiky, ktorej predmetom je liečenie chorôb podávaním minimálnych dávok tých liečiv, ktoré vo väčších dávkach spôsobujú u zdravého človeka príznaky, aké má liečená choroba (14;36). Uvedený postup sa riadi princípom, že podobné sa lieči podobným.


homeostáza gr. – vlastnosť systému zachovávať si v procese vzájomného pôsobenia s prostredím hodnoty základných premenných v niektorých daných hraniciach, pričom prívlastok základný sa týka kvality systému: porušenie kvality vedie k deštrukcii systému (cf 160;119).


homo-1 gr. − prvá časť zložených slov s významom rovnaký, taký istý, rovný.


homo-2 gr. − prvá časť zložených slov s významom človek, ľudský.


homo lat. − 1. človek, rozumný človek 2. muž, chlap 3. on (497;273).


Homo lat. − človek − rod čeľade Hominidae. Zahŕňa fosílne druhy Homo habilis, Homo erectus a Homo sapiens (s niektorými poddruhmi) a recentný poddruh Homo sapiens sapiens.

 :: antropológia.


homogenita priestoru – skutočnosť, že všetky miesta v priestore sú rovnocenné (cf absolútny priestor).


homomorfizmus (matematika) − homomorfné zobrazenie; vzťah podobnosti systémov z ľubovoľného štruktúrneho alebo funkčného hľadiska, v ktorom každému prvku jedného systému možno priradiť jeden prvok iného systému; zhoda jednoznačná iba jednostranne.


homomorfný gr. − rovnakotvarý, rovnakotvárny – majúci ten istý tvar, vyskytujúci sa v rovnakom tvare, prejavujúci sa v rovnakej podobe. Napr. homomorfný organizmus je živočích, ktorého tvar tela a farba zodpovedajú tvaru a farbe jeho prostredia. Opak: heteromorfný.

 :: homomorfizmus (matematika).


homonymum gr. − jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie, tvar ap.) majúci rovnakú hláskovú podobu, ako má iný prostriedok, ale odlišný, nesúvisiaci význam. Homonymá sú slová rovnakej formy (v základnom tvare) a rozdielneho lexikálneho alebo aj gramatického významu (496;192, 28).

 :: lingvistika.


hormóny gr. – biologicky aktívne látky produkované endokrinnými žľazami a ovplyvňujúce priebeh fyziologických funkcií organizmu. Hormóny sú chemické látky prenášané krvou.

Rozlišujú sa:

    • hormóny endokrinných žliaz,
    • tkanivové hormóny,
    • neurohormóny.

 :: adrenalín, systém hormonálny.


hornina – neživá prírodnina, ktorej látka pozostáva z nerastov.

Horniny tvoria podstatnú časť zemskej kôry.


hospodárstvo – ekonomika – oblasť života spoločnosti tvorená výrobou, rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb s cieľom uspokojovať potreby človeka, predmet ekonómie.

 :: ab equis ad asinos, ekonómia, ekonomika, hospodárstvo finančné, hospodárstvo národné, hospodárstvo svetové.


hospodárstvo finančné – súčasť finančníctva spočívajúca v hospodárení s finančnými prostriedkami (napríklad podniku).

 :: ekonómia, ekonomika.


hospodárstvo národné – národná ekonomika – súhrn všetkých subjektov na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti, všetkých ekonomických prostriedkov a vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo hospodárskeho priestoru.

Národné hospodárstvo krajiny tvoria tieto subjekty:

Národné hospodárstvo sa člení predovšetkým na sektory a odvetvia; v tomto zmysle sa hovorí o sektorovej a odvetvovej štruktúre národného hospodárstva.

Okrem toho sa ešte skúma štruktúra národného hospodárstva podľa klasifikácie produkcie a územná (regionálna) štruktúra.

Súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete tvorí svetové hospodárstvo.

 :: daň, ekonómia, ekonomika, proces ekonomický, sústava daňová.


hospodárstvo rybné – rybárstvo – osobitný alebo do živočíšnej výroby zahrnovaný súbor činností v oblasti chovu rýb a chovu a rozmnožovania ďalších vodných organizmov.


hospodárstvo svetové – súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete.

 :: ekonómia, ekonomika.


hovorenie – vyjadrovanie významových útvarov, napr. myšlienok, slovami.

 :: lingvistika.


hovoriaci – ten, kt hovorí. Pojem hovoriaceho je dôležitý napr. pri vymedzovaní zámen.

 :: lingvistika, vysielač (lingvistika).


hra divadelná – literárne dielo určené na realizáciu na divadelnej scéne a vyznačujúce sa predovšetkým dramatizovaným literárnym textom: jeho hlavným znakom sú dialógy postáv alebo dialogizovaná reč.

Divadelná hra (jej vnútorná stavba alebo dramatický dej) sa vnútorne člení na tieto časti:

    1. úvod (expozícia),
    2. zauzlenie (kolízia)
    3. vyvrcholenie (kríza),
    4. obrat deja (peripetia),
    5. záver (katastrofa).

 :: teatrológia.


hra kartová − hra, ktorá sa hrá s hracími kartami.

 :: zdvih (hra kartová).


hrad – stredoveké opevnené panské sídlo s obrannou a správnou funkciou, umiestňované (u nás po r. 1200) na skalnom ostrohu alebo na nížine, v čiastočnom obklopení vodou, prípadne na inom ťažko dobýjateľnom a ľahko brániteľnom mieste (751;80).

 :: Biely Kameň hrad, Bratislavský hrad.


hradisko – lokalita opevnená hradbou, vybudovaná na výšine alebo na rovine (uprostred močiarov), často o rozlohe až niekoľkých hektárov. Hradby v spojení s prirodzenou ochranou  uzatvárali plochu hradiska a prípadne ho delili na hradisko vonkajšie (nezriedka ďalej členené) a hradisko vnútorné (akropolu). Vonkajšie hradby boli z vonkajšej strany spojené s priekopou.

Predpokladá sa, že hradiská mohli mať vojensko-strategické funkcie a funkcie zhromaždiska s cieľom kultových a spoločenských rituálov a ceremónií, ku ktorým mohla patriť aj výmena a redistribúcia prestížnych výrobkov a surovín, s čím súvisela aj poloha hradiska vzhľadom na diaľkové komunikácie (už od praveku vytýčené) hlavné smery stredovekých ciest. Niektoré hradiská slúžili ako útočisko pre obyvateľstvo z okolia.

Diskutuje sa aj o spoločenskej jednotke budujúcej hradisko: išlo o rod, skupinu rodov, kmeň?

V praveku je hradisko typickým javom pre dobu bronzovú a halštatskú.

Z hľadiska vývinu sa na Slovensku v súvislosti s fenoménom hradiska zvykne rozlišovať (cf. Hradiskové obdobie, in: Wikipédia [12122021]):

    • včasnoslovanské obdobie (obdobie keramiky pražského typu): 500 – 675
    • obdobie Avarského kaganátu (slovansko-avarské kultúry) na južnom Slovensku resp. predveľkomoravské obdobie na ostatnom Slovensku : 675 – 791; prípadne predveľkomoravské obdobie (pre celé Slovensko a Moravu) s presnejším rozdelením na predveľkomoravský horizont I (680 – 700), predveľkomoravský horizont II (700 – 770), predveľkomoravský horizont III (770 – 790) a upresnením pre východné Slovensko (770 – 830),
    • blatnicko-mikulčický horizont (pre južné, juhozápadné a severné Slovensko,[3] teda v histórii:Nitrianske kniežatstvo a Moravské kniežatstvo): 791 – 833,
    • veľkomoravské obdobie: 833 – 907,
    • poveľkomoravské obdobie (vrátane tzv. belobrdskej kultúry): 907 – 1000,
    • vrcholný stredovek: 1000 – 1375.

:: história, zriadenie hradské.


Hradný vrch v Bratislave − vrch v Bratislave, na ktorom sa rozprestiera Bratislavský hrad.

:: geografia.


hrana grafu − úsečka spájajúca vrcholy grafu.


hranie − venovanie sa hre, zamestnávanie sa hrou.


hrmot − zvuk vznikajúci nepravidelným chvením.


hrob – „vyhĺbená jama v zemi na pochovanie mŕtveho; navŕšená zem po jej zasypaní, obyčajne s krížom alebo s náhrobkom; pohrebné miesto (154;187)“.


hrot − špica, ostré zakončenie niečoho, napríklad drieku klinca.


hromada − kopa, hŕba neusporiadaných vecí.


hromadnosť (teória pravdepodobnosti) – opakovateľnosť ľubovoľne mnohokrát, ako napríklad pri hádzaní hracej kocky.


hromadnosť algoritmu − vlastnosť algoritmu, spočívajúca v použiteľnosti algoritmu na riešenie celej triedy úloh, napr. Euklidovým algoritmom možno vypočítať najväčší spoločný deliteľ dvoch ľubovoľných celých čísel.


hudba – 1. (v stredoveku) siedme zo siedmich slobodných umení.

2. umelecký druh, ktorý je predmetom výskumu mnohých disciplín (muzikológie, filozofie hudby atď.). Hudba je široko rozvetvený odbor umenia, v ktorom sa používajú predovšetkým tóny, a síce tóny hudobných nástrojov a ľudského hlasu (spevu).

Archaický význam slova „hudba (muzika)“ mieni najprv spev a poéziu (pozri: múzy), neskôr súhrn všetkých umení nejako spojených so spevom a slovom, ba dokonca všetkých disciplín (história, astronómia, filozofia, ...) ako myšlienok vyjadrovaných slovami. Okrem tohto širokého významu dostal termín hudba od klasického Grécka aj užší význam, a síce umenie tónov.

 – P: Albrecht, A., Albrecht, J., Asafiev, B. V., Bach, J. S., Bartók, B., Beethoven, L. v., Burlas, L., Field, J., Haydn, J., Händel, G. F., Chabroň, J., Leoninus, Marini, B., Schiff, A., Schmidt, F., Schubert, F., Wagner, R..

 ::

    •  A  
    •  B  
    •  Č  
    •  D  
    •  E  
    •  F  
    •  H  
    •  CH  
    •  I  
    •  K  
    •  M  
    •  N  
    •  O  
    •  P  
    •  R  
    •  S  
    •  Š  
    •  T  
    •  U  
    •  V  
    •  Z  

 – Diela:


hudba (Asafiev, B. V.) – časové umenie a umenie sluchového zmyslu, umenie sluchu; špecifická zvuková realizácia myslenia. Materiál hudby človek vyberá z prírodnej skutočnosti (z možnosti), prepracováva ho a formuje na základe svojich daností a fyziologicko-psychologických možností. Dôležitá je tu pamäť, ktorá umožňuje na základe princípu opakovania uvedomovanie si vzťahov (identít a kontrastov), pričom komparácia sa neodohráva len v línii prebiehajúceho hudobného zážitku, ale zapája sa do nej aj predchádzajúca skúsenosť sluchu. Medzi osvojovaním si sluchom a tým, čo sa v nej realizuje ako význam existuje nerozlučná spojitosť (cf 193;40 – 41).


hudba (hudba) – hudba pre hudobníka, chápanie hudby hudbou – organizovaný komplex, v „ktorom každá súčasť má svoje postavenie, svoju logiku. Hudobník myslí hudobne“ (402;7).


hudba baroková – súčasť barokového umenia, ucelená slohová epocha vo vývoji hudby, vyznačujúca sa prechodom od polyfónie k monódii. Zavádza sa nová notačná prax (generálny bas). Spev sa realizuje so sprievodom akordických hudobných nástrojov, ako lutna, čembalo.

Vzniká opera. Kantáty, oratóriá; z inštrumentálnej tvorby hlavne sonáta, sólový koncert, concerto grosso, čembalová hudba, majstrom organu bol J. S. Bach.

Na Slovensku: S. Capricornus, J. Kusser, J. Šimbracký, Z. Zarevius. Tvorcovia duchovných piesní D. Sinapius-Horčička, J. Tranovský (Cithara Sanctorum), B. Sölöši (Canthus Catholici); rukopisné zborníky: Vietorisov kódex, Pestrý zborník, Zbierka A. Sirmayovej-Kecerovej, Uhorská zbierka;. Tvorcovia chrámovej hudby: P. Bajan, E. Pascha, P. Roškovský.

V Čechách: J. D. Zelenka, B. M. Černohorský, J. Vejvanovský. 

 :: barok hudobný, hudba.


hudba elektroakustická – syntetická hudba založená na využívaní elektrotechnických a a počítačových technológií.


hudba elektronická – hudba tvorená pomocou elektroakustických prostriedkov.


hudba klasicistická – etapa novovekej hudba a súčasť klasicistického umenia približne v rokoch 1730 až 1830, vyznačujúca sa vznikom nových hudobných druhov, rozvojom komických operných žánrov, tvorbou symfónií, koncertov, sláčikových kvartet.

 – P: Beethoven, L. v., Haydn, J., Mozart, W. A., Schubert, F.. 


hudba renesančná – súčasť renesančného umenia.


hudba romantická – výrazná súčasť romantického umenia poznačená podstatne zmenou spoločenského postavenia skladateľa – nadobudnutím nezávislosti.

V ranom období vývinu romantickej hudby sa rozvíjali najmä menšie hudobné formy – skladby s poetickou tematikou (piesne bez slov, tance), sonáty.

V 30. rokoch 19. storočia nastupuje symfonická báseň, programová symfónia, hudobná dráma; stupňuje sa zvuková farebnosť dynamickej formy.

V novoromantickej etape vznikajú národné hudobné školy.

V neskorom období romantickej hudby dochádza k syntéze klasických a romantických kompozičných princípov a začína smerovanie k hudbe 20. storočia.

 – P.: Bella, J. L:, Berlioz, H., Brahms, J., Bruckner, A., Čajkovskij, P. I., Dvořák, A., Fibich, Z., Glinka, M. I., Chopin, F., Liszt, F., Mahler, G., Mendelssohn-Bartholdy, F., Musorgskij, M. P., Rimskij-Korsakov, N., Schubert, F., Schumann, Smetana, B., Verdi, G., R., Wagner, R. 


Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta – Banská Štiavnica – odborná vysoká škola so zameraním na oblasť hudby a ďalšie druhy umenia.

 :: škola vysoká.


humanizmus renesančný – súčasť renesancie tvorená literárnym a vedeckým hnutím v 14. až 16. stor., ktorej nositeľom bolo meštianstvo a ktorá nadväzovala na starogrécke a rímske významové univerzum antiky, osobitne na antickú filozofiu. Významové univerzum renesančného humanizmu tenduje k odporu proti feudalizmu a nadvláde cirkvi, opierajúc sa o myšlienky prirodzeného práva s dôrazom na prirodzenú rovnosť všetkých ľudí pred Bohom a spájanie slobody osobnosti so záujmami spoločnosti. Aktivita predstaviteľov renesančného humanizmu sa vyznačovala všestrannosťou, zasahovaním do celého radu odborov ľudskej činnosti a snahou spájať filozofiu, históriu a umenie v žánroch traktátu, cestopisu, životopisu, rečníckeho prejavu, polemiky a učebnice.

Pestrým a výrazným významovým útvarom v rámci renesančného humanizmu bola renesančná filozofia.

 – P: Bacon, F., Boccaccio, G., Bruno, Campanella, Dante, Erasmus Rotterdamský, Kopernik,  Leonardo da Vinci, Melanchton, Ph., Montaigne, M. de, More, Th., Münzer, Petrarca, F., Rabelais, Shakespear.


Hunter, Ian Melville Logan (1927 – 30. 8. 2004 Edinburgh) – britský (škótsky) psychológ, známy o. i. svojou monografiou o pamäti Memory (1957). 

 :: pamäť (Hunter, I. M. L.), psychológia.


husle – najmenší s rodiny husľových nástrojov (husle, viola, violončelo) a  najrozšírenejší sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami ladenými v čistých kvintách: g, d1, a1, e2 s dlhou tradíciou v európskej klasickej hudbe.

 :: hudba, sonáta husľová.


hustota (fyzika) − fyzikálna veličina určená vzťahom

ρ=[m][V],

kde ρ je značka hustoty, m značka hmotnosti a V značka objemu.

Jednotku hustoty dostaneme, keď do pravej strany vzťahu dosadíme základné alebo už odvodené jednotky

ρ=[m][V]= kgm3,.

V SI sa pre hustotu používa odvodená jednotka kilogram na meter kubický.

 :: fyzika, hustota vesmíru (kozmológia), hustota vesmíru kritická (kozmológia), stav objektu fyzikálneho.


hustota vesmíru (kozmológia) – podiel hmotnosti a objemu vesmíru. Tento údaj by bolo možné vypočítať, keby hmotnosť vesmíru a objem vesmíru boli známe.


hustota vesmíru kritická (kozmológia) – medzná hustota vesmíru, od veľkosti ktorej závisí, či vesmír sa bude naďalej rozpínať alebo rozpínanie vesmíru sa zastaví alebo vesmír sa začne zmršťovať, pričom zmršťovanie skončí veľkým kolapsom. Ak by sa hustota vesmíru rovnala kritickej hustote, rozpínanie vesmíru by sa donekonečna spomaľovalo.


Huygens, Christiaan (1629 – 1687) [heuchens] – holandský fyzik, matematik a astronóm, ktorý vypracoval vlnovú teóriu svetla.

 :: dynamika, fyzika, fyzika klasická, svetlo (Huygens, Ch.).


hviezda − teleso žiariace na nočnej oblohe alebo viacramenný objekt, ktorý sa mu podobá.

Hviezd je v (pozorovateľnom) vesmíre asi 1022 (10 sextiliónov).

 :: astronómia, hviezda (Aristoteles), hviezda (astrofyzika), obloha hviezdna, populácia hviezdna, Slnko, vesmír, vesmír pozorovateľný, zdroj svetla.


hviezda (astrofyzika) – plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina viditeľnej hmoty vesmíru. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, ktoré je zdrojom väčšiny energie našej planéty.

 :: metalicita, Slnko.


Hviezdoslav (2. 2. 1849 Vyšný Kubín – 8. 11. 1921 Dolný Kubín) pseudonym od roku 1875, vl. m. Pavol Ország – slovenský spisovateľ, prekladateľ a právnik, jeden z najvýznamnejších zjavov slovenskej literatúry vôbec, člen Revolučného Národného zhromaždenia ČSR (1918) a čestný predseda Matice slovenskej (1919), vedúca osobnosť slovenskej kultúry sklonku 19. a začiatku 20. stor.

 – Dbásnické: Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, 1868; Ilona Žltovlas, 1879; Krb a vatra (rkp.), 1880; Agar, 1882; Sonety, 1882 / 1889; Hájnikova žena, 1884 / 1886; Gábor Vlkolinský, 1884 / 1886; Letorosty I., Letorosty II. a Letorosty III., 1885 / 1896; Žalmy a hymny, 1885 / 1896; Čierny tok, 1888; Bútora a Čútora, 1888; Mlyn v Tatrách, 1888; Prechádzky jarom, 1898; Na obchôdzke, 1889; V žatvu, 1890; Ežo Vlkolinský, 1890; Poludnienok, 1891; Obed a večera, 1892; Ráchel, 1892; Vianoce, 1897; Prechádzky letom, 1898; Kain, (nevyd.) 1900; Sen Šalamúnov, 1900; Stesky, 1903; Stužková a Dozvuky, 1909 / 1911; Krvavé sonety, 1914 – 1918;

 – Ddramatické: Vzhledanie, 1868; Pomsta, 1869; Otčim, 1871; Oblaky, 1879; Na Luciu, 1904; Herodes a Herodias, 1909.

 :: literatúra slovenská.


hybnosť − charakteristika pohybového stavu telesa daná súčinom jeho hmotnosti a rýchlosti. Hybnosť p je vektorová veličina, pretože aj rýchlosť je vektorová veličina:

p = mv,

kde m je hmotnosť hmotného bodu, v je rýchlosť hmotného bodu vzhľadom k danej inerciálnej vzťažnej sústave.

 :: fyzika.


hydina jatočná – hydina chovaná na mäso.


hydrológia gr. – veda, ktorej predmetom je časové a priestorové rozdelenie a obeh vody na Zemi, jeho zákonitosti a fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti vody.

 :: tlak litostatický (hydrológia).


hyperlink angl. – časť hypertextového dokumentu, odkazujúca na prvok tohto dokumentu alebo na iný objekt (dokument, katalóg, prílohu atď.) nachádzajúci sa na lokálnom disku alebo v počítačovej sieti.

 :: hypertext, informatika, internet, World Wide Web.


hypertext angl. − text na displeji počítača alebo iného elektronického zariadenia s odkazmi (hyperlinkami) na iný text, ku ktorému má používateľ (čitateľ) po kliknutí na istým spôsobom zvýraznené miesto (napr. podčiarknuté slovo) bezprostredný prístup.

 :: informatika, internet, World Wide Web.


hypertextovosť angl. − zapracovanosť odkazov medzi časťami textu, ktorý sa utvorením tejto vlastnosti, presnejšie: vytvorením týchto (hypertextových) odkazov premenil na hypertext.


hypnóza (gr.) – „prechodný stav zmeneného vedomia podobný spánku, vyvolaný pôsobením inej osoby(hypnotizéra), využívaný na diagnostické a terapeutické účely v psychiatrii al. pri varietných predstaveniach (154;242).“

 :: alternativistika.


hyponymum (lingvistika) – slovo významovo podradené hyperonymu či nadradenému slovu; význam hyponyma je užší ako význam hyperonyma, napr. význam slov, ako púpava, fialka je užší ako význam slova rastlina.


hypotéza fyzikálna − fyzikálny významový útvar, vyjadrovaný výrokom o fyzikálnom jave, ktorého platnosť nie je plne preukázaná. Fyzikálna hypotéza sa vytvára 

pred potvrdením fyzikálneho zákona,

vtedy, keď doterajšie poznatky nestačia na vytvorenie úplnej teórie alebo na utriedenie faktov do jednotnej sústavy poznatkov.

 :: fyzika.


hypotéza štatistická − výrok o štatistickom súbore, predpoklad alebo výrok, týkajúci sa celého základného súboru.

 :: štatistika.


hysteréza (biológia) – zhusťovanie, zmena disperzného stavu protoplazmy.


hysteréza (fyzika) – oneskorovanie sa účinku za príčinou.


☜ Hlavná časť H