šach (hra) perz. deterministická strategická hra s úplnou informáciou pre dvoch hráčov, spočívajúca v taktickom premiestňovaní šachových kameňov podľa šachových pravidiel na šachovnici s cieľom dať súperovi mat a v dnešnej podobe dotvorená na Západe v 15. storočí (prvú európsku šachovú knihu napísal roku 1497 Luis de Lucena).


šatníkskriňa alebo miestnosť na uschovávanie šiat.


šaty – odev – vrchné oblečenie.


šeps (umenie výtvarné) podkladová vrstva pod maľbu, ktorou sa upravujú povrchové vlastnosti podkladu, napr. plátna; zhotovuje sa z pigmentov, ako krieda, sadra, bolus, a z organických spojív, ako olej, glej...


šestka (matematika)číslica 6.

 :: päťka (matematika), sedmička (matematika), sústava desiatová.


šípka – smerová značka.

 :: šípka času.


šípka času – šíp času, angl. arrow of time, time's arrow – asymetria času, smer plynutia času na makroskopickej úrovni, zmena entropie (ΔS) uzavretého systému pri nevratných procesoch.

 :: fyzika.


šírka – rozmer útvaru v smere kratšej osi.


škála lat. rozsah, stupnica.

 :: škála (technika).


škála (technika) tabuľka so stupnicou hodnôt.


škola – 1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova; 2. stúpenci filozofického, vedeckého, umeleckého smeru.

 :: inštitúcia výchovná, systém duchovný, škola filozofická, škola stredná, škola vysoká, učiteľ, učiteľstvo.


škola notredamská – Notredamská škola – skladateľská škola s centrom v Paríži a okolí, ktorá približne v rokoch 1150 až 1250 vytvorila najvyspelejšie formy európskeho viachlasu: popri trópoch a sekvenciách začala viachlasne spracúvať aj všetky ostatné druhy gregoriánskeho chorálu.

Popri chrámovom viachlase začína rozvíjať conductus ako stavovské umenie duchovných.

Notredamskú školu reprezentujú prví známi autori stredovekej polyfónie – Leoninus a Perotinus, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj organa, discantu a conductu.

O notredamskej škole podáva cenné informácie anonymný traktát De mensuris et discantu (asi 1270) (385;142, 205;226 – 227, 247;391).


škola stredná – výchovno-vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje stredné a odborné vzdelanie.


škola vysoká – vrcholná škola v školskej sústave.

V Slovenskej republike predstavujú vysoké školy „vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne, ktorých poslaním je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti. Ich hlavnou úlohou je poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, tvorivé vedecké bádanie a tvorivú umeleckú činnosť na základe využívania najnovších poznatkov vedy, techniky a umenia“ (327;396).

Členenie vysokých škol SR

 – podľa charakteru a rozsahu činnosti:

 – podľa právneho postavenia:

    • verejné vysoké školy,
    • štátne vysoké školy,
    • súkromné vysoké školy.


Vysoké školy v Slovenskej republike:



 :: Slovenská republika, Slovensko.


školenie zvyčajne v kurzoch realizované vyučovanie alebo vzdelávanie.

 :: pedagogika.


školstvo – školský systém, školská sústava – súhrn všetkých stupňov, druhov a typov školských inštitúcií, fungujúcich v danej dobe na určitom správnom území (v štáte, kraji, meste...); je tvorené školami prepojenými nadväznosťou alebo postupnosťou a vyznačuje sa určitou diferencovanosťou.

Z ekonomického hľadiska radia školstvo do kvarciárneho sektora národného hospodárstva. Niekedy sa zaraďuje do služieb.

 :: pedagogika, systém vzdelávací., Thun-Hohenstein, L. L..


Škoviera, Daniel (30. 11. 1946 Mikulášová (okres Bardejov) – 24. 2. 2021 Bratislava) – slovenský klasický filológ, neolatinista, prekladateľ starokresťanskej a humanistickej literatúry, významný editor humanistického literárneho odkazu.

 – D: Studia  Stockeliana humanistica, 1992; Bardejovčan Valentín Ecchius a jeho učebnica Ars versificandi, 2002; Báseň o užitočnosti priateľstva a svornosti od Valentína Ecchia, 2003.


Škvarna, Dušan (1954 – ) – slovenský historik, predmetom vedeckého záujmu ktorého sú dejiny Slovenska, ich kultúrny kontext (vrátane stredoeurópskeho) s mocným akcentom sebarefexívnym, najmä morálnym a metodologickým, odmietajúc ostrý dualizmus medzi prírodovedno-technickým a humanitným prístupom k sociálnej realite a vo vysokoškolskej výchove. Špecializuje sa na emancipačnú fázu dejín slovenského národa.

 – D(výber): Stav, možnosti a perspektíva použitia kvantitatívnych metód v historickej vede, 1985; Prípravy septembrového ozbrojeného povstania v roku 1848, 1988; Priebeh a výsledky septembrového ozbrojeného povstania roku 1848, 1989; Slovenské štátoprávne predstavy a pokusy (1790-1848), 1990; Dva póly jednej neodôvodnenej mentality, 1993; Self Reflections of two neigbours: Magyars and Slovaks, 1993; Dva póly jednej neodôvodnenej mentality, 1994; Ján Kollár – A szlovak politikai gondolkodás megteremtöje, 1994; Verný sebe v novej skutočnosti (Ján Kollár v rokoch 1848/49), 1996; Strečno na starých pohľadniciach, 1996; A szlovákok modern nemzeti identitás nak alakulása, 1997; Diskriminovaný tvorca výnimočného diela (K storočnici Daniela Rapanta), 1997; (spolu s M. Eliášom) Prvá Slovenská národná rada, 1998; Az 1848. évi forradalom és a szlovák kérdés, 1998; Ausztroföderalizmus és a szlovák kerdés, 1998; A szlovák politika és a forradalmi hatalom 1848/49 ben. Bárka, 1998; Slovenská politika a slovenská otázka v rokoch 1848/1849, 1999; Bratislava ako centrum slovenského národného obrodenia, 2000; Zvláštna cesta slovenských dejín a súčasná polarizácia, 2001; Východoslovenské roľnícke povstanie roku 1831, 2001; Slovinské a slovenské politické aktivity počas revolúcie 1848-49, 2001; Archívy a ich fondy v Slovenskej republike, 2002; Genéza moderných slovenských národných symbolov, 2002; Začiatky moderných slovenských symbolov, 2004; Revolučná kríza 1848/49 a národné symboly, 2004. (Bibliografia D. Švarnu je prístupná na adrese: https://textarchive.ru/c-1004391.html)

 :: história.


šľacha Achillova – najsilnejšia šľacha ľudského tela.


špecifikácia lat. – jasné a presné určenie alebo vymedzenie niečoho (úlohy, problému, ktorý sa má riešiť...) s uvedením podrobností, presných, rozlišujúcich údajov atď.

Špecifikácia je napríklad súčasťou 1. fázy programovania.


špička špica, hrot, konček; predná časť chodila, najmä koniec prstov (496;746).


špirála krivka, ktorú opisuje pohybujúci sa bod priamky, ktorá sa súčasne otáča okolo pevného bodu.

 :: matematika.


šport angl. jedna zo základných súčastí telesnej kultúry spočívajúca v špecifickej, organizovanej pohybovej, súťažnej činnosti, zameranej na dosahovanie (relatívnych, resp. absolútnych) maximálnych športových výkonov. Jadrom športu je aktívna športová činnosť realizovaná v jednotlivých odvetviach športu alebo v ich disciplínach s ťažiskovými oblasťami športová príprava, športová súťaž, športový výkon.

Šport je súčasť predmetu športológie.

Rozlišujú sa najmä tieto typy športu:

    • americký futbal
    • atletika
    • autokros
    • bandyhokej
    • basketbal
    • bejzbal
    • biatlon
    • box
    • bridž
    • curling
    • cyklistika
    • florbal
    • futbal
    • futsal
    • gold
    • gymnastika
    • hádzaná
    • hokejbal
    • horolezectvo
    • inline hokej
    • jazdectvo
    • kanoistika
    • karate
    • krasokorčuľovanie
    • kulturistika
    • ľadový hokej
    • lakros
    • lukostreľba
    • lyžovanie
    • motocyklistika
    • motošport
    • plávanie
    • pozemný hokej
    • psie záprahy
    • ragby
    • rýchlokorčuľovanie
    • sánkovanie
    • skoky do vody
    • snooker
    • stolný tenis
    • synchronizované plávanie
    • šach
    • šerm
    • šortrek
    • tenis
    • triatlon
    • vodné póplo
    • volejbal
    • vzpieranie
    • zápasenie

 (cf 440;258).


športológia angl.+gr. športová veda, veda o športe, vedy o športe logicky usporiadaná sústava zovšeobecnených poznatkov o športe. Športológia má interdisciplinárny (s prvkami transdisciplinarity) a komplexný charakter integrujúci tak prírodovedné ako aj spoločenskovedné prístupy.

Športológia zahrnuje tieto disciplíny resp. odbory:

 • filozofia športu;

 • športová antropológia;

 • športová kinantropológia;

 • športová medicína resp. telovýchovné lekárstvo;

 • sociológia športu;

 • dejiny športu;

 • športová pedagogika

 • atď. (cf 440;322).

 :: cvičenie (športológia), strečing (športológia), šport.


šramot zvuk vznikajúci nepravidelným chvením.


štát tal. politická organizácia spoločnosti, vyznačujúca sa týmito základnými znakmi:

    • organizácia podľa územia,
    • štátna moc,
    • suverenita.

Z hľadiska formy štátu sa rozlišuje:

    • monarchia,
    • republika.

 :: aparát štátny, armáda, činnosť štátu, činnosť verejná, etatizmus, filozofia štátu, funkcia štátu, geografia, hospodárstvo národné, inštitúcia štátna, jazyk štátny, krajina, mesto hlavné, moc štátna, moc verejná, občan, orgán moci verejnej, orgán štátny, politika, poriadok právny, právo, právo objektívne, právo platné, sily ozbrojené, Slovenská republika, spoločnosť, správa štátna, sústava daňová, systém právny, štát (štátoveda), štát demokratický, štát národný, štát policajný, štát právny, štát uhorský, štátoveda, ústava, vznik štátu, zvrchovanosť národa, zvrchovanosť štátu.


štát (štátoveda) – spoločenská inštitúcia, ktorá sa vyznačuje svojou univerzalitou, všeobecne politickou formou organizácie spoločnosti, ako aj verejným charakterom vytvárania a uplatňovania pravidiel správania v spoločnosti , čiže mediáciou (741;5).

 :: vznik štátu (štátoveda).


štát demokratický – štát, v rámci ktorého existuje demokratický politický systém; takýto štát rešpektuje ústavu, jeho legitimita sa odvodzuje od vôle suverénneho ľudu, prejavovanej sa v slobodných voľbách. Vláda v demokratickom štáte zodpovedá zastupiteľskému rozhodovaciemu orgánu. Súdnictvo v demokratickom štáte je nestranné a nezávislé.


štát národný – štát (do značnej miery) jedného národa alebo dvoch tesne spojených národov, pričom politické hranice štátu sa viac menej zhodujú s etnickými hranicami a jeho právny systém je značne ovplyvnený zvykmi daného národa.

 – I: Národný štát, in: Wikipédia.


štát policajný štát, v ktorom rozhodujúcimi nástrojmi moci sú

    • polícia,
    • tajná polícia,
    • armáda,
    • polovojenské organizácie.


štát právny – štát, ktorého usporiadanie, vývoj a výkon moci v ňom je prioritne podmienený ústavou a systémom zákonov.

 :: právo.


štát uhorský – p. Uhorsko.


štatistika lat. veda, ktorej predmetom sú hromadné javy.

Jedným zo základných pojmov štatistiky je pojem štatistického súboru.

 :: analýza štatistická, fyzika štatistická, hypotéza štatistická, charakteristika štatistická, inteligencia umelá, jednotka štatistická, početnosť (štatistika), populácia (štatistika), priemer aritmetický (štatistika), priemer vážený (štatistika), rozsah súboru štatistického, skúmanie štatistické, súbor štatistický, súbor výberový (štatistika), súbor základný, súbor základný (štatistika), štatistika inferenčná, štatistika matematická, údaje výberové (štatistika), váha štatistická, váženie štatistické, výber (štatistika), vzorka (štatistika), znak štatistický.


štatistika inferenčná – súbor matematických postupov určovania pravdepodobnosti platnosti výsledkov získaných na výberovom súbore  pre súbor základný.


štatistika matematická – vedecká disciplína na pomedzí opisnej štatistiky a aplikovanej matematiky, ktorej predmetom sú metódy získavania a analýzy empirických údajov obsahujúcich prvok náhodnosti s cieľom odhadnúť vlastnosti rozdelenia získaných  údajov, metodologicky podporiť plánovanie experimentov, tvorbu výberov, testovanie hypotéz a budovať štatistické modely čiže uskutočňovať štatistické modelovanie, pričom využíva aparát teórie pravdepodobnosti.

 :: matematika, veličina náhodná.


štátna vlajka Slovenskej republiky

 – sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3.

 :: história.


Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) – orgán štátnej správy Slovenskej republiky na úseku humánnej farmácie a drogových prekurzorov so sídlom v Bratislave a rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva.

 – I: Štátny ústav pre kontrolu liečiv, in: Wikipédia (31.3.2021).


štátny znak Slovenskej republiky

 – tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

 :: história.


štátoveda veda, ktorej predmetom je štát, jeho štruktúra, vznik a vývin, vzťah k iným spoločenským inštitúciám a jednotlivcom.

 :: etatizovanie sa (štátoveda), filozofia štátu, hnutie politické (štátoveda), inštitúcia politická neštátna (štátoveda), mediácia (štátoveda), organizácia nátlaková (štátoveda), organizácia záujmová (štátoveda), právo, strana politická (štátoveda), štát (štátoveda), veda právna, vznik štátu (štátoveda).


štrbina (optika (fyzika)) – otvor pozdĺžneho tvaru na vymedzenie úzkeho zväzku žiarenia.


štruktúra (Saussure, F. de) – systém diferencií, v ktorom sú všetky prvky definované vzájomnými vzťahmi.


štruktúra algebraická novšie: algebrická štruktúra – súčasť predmetu univerzálnej algebry tvorená matematickou štruktúrou pozostávajúcou z usporiadanej dvojice (A, Ω), kde A je množina (zvaná nosná množina, obor algebrickej štruktúry, pole algebrickej štruktúry) a Ω systém n-árnych operácií na množine, pričom musí byť splnený určitý súbor axióm; operácie môžu mať rôznu árnosť.

Množina A môže byť konečná alebo nekonečná; ak je konečná, príslušná algebrická štruktúra sa nazýva konečná algebrická štruktúra; ak je nekonečná, príslušná algebrická štruktúra sa nazýva nekonečná algebrická štruktúra.

K algebrickým štruktúram patria:

    • grupy,
    • okruhy,
    • polia,
    • zväzy,
    • vektorové priestory...

 :: algebra univerzálna, matematika.


štruktúra atómu – zložitá stavba atómu s množstvom rôznych menších častíc v ináč prázdnom priestore s centrálnou časťou atómu, zvanou jadro atómu, zloženou s nukleónov. Atómové jadro je obklopené elektrónovým obalom, kde sa pohybujú elektróny.

Štruktúru atómu možno reprezentovať (opísať) modelom atómu.

 :: fyzika, hladina energetická.


štruktúra hudobná – štruktúra v hudbe – usporiadaný súbor vzťahov medzi prvkami vnútri bloku, časti alebo celku hudobnej skladby.

 :: hudba.

štruktúra matematická množina, na ktorej je definovaná aspoň jedna operácia alebo relácia.

Matematické štruktúry sa formálne definujú ako usporiadané n-tice, v ktorých prvý prvok sa nazýva nosná množina a druhý alebo ďalšie prvky označujú operáciu alebo reláciu.

Nosná množina sa označuje napríklad M a operácia všeobecne symbolom ○. Napr. matematická štruktúra, ktorá sa nazýva monoid, sa formálne zapisuje ako usporiadaná dvojica (M, ○), kde M je množina a ○ asociatívna binárna operácia na množine M.

Existujú tieto typy matematických štruktúr:

 :: algebra univerzálna, graf, matematika, morfizmus (teória kategórií), štruktúra matematická diskrétna, štruktúra matematická izomorfná, teória kategórií (matematika).


štruktúra matematická diskrétna – súčasť predmetu diskrétnej matematiky.


štruktúra matematická izomorfná – matematická štruktúra s niečím funkčne zhodná, ktorá je vo vzájomne jednoznačnej zhodnosti napr. s niečím ňou zobrazovaným.

 :: kvantifikovanie.


štruktúra osobnosti (psychológia) – vnútorná stavba osobnosti; celostná organizácia, hierarchia, vzájomný vzťah a interakcia psychických a psychofyziologických funkčných zložiek osobnosti s osobitnou dynamickou integráciou schopností, vlastností a tendencií, ako aj s ich individuálne osobitnými prejavmi (226;281).

 :: vôľa (psychológia).


štruktúra psychiky – „súhrn psychických procesov, vlastností a stavov, usporiadaných do dynamického systému (cf psychický systém), do celku, ktorý sa prejavuje navonok správaním, vnútorne prežívaním“ (226;281).

 :: psychológia.


štruktúra relačná matematická štruktúra tvorená nosnou množinou obsahujúcou jednu alebo viacero relácií aj s rôznou aritou.

 :: matematika.


štruktúra sociálna (Giddens, A.) – súbor pravidiel a zdrojov, organizujúcich sociálny systém a existujúcich iba ako jeho vlastnosti. pričom jedny pravidlá sociálnych štruktúr robia isté akty možnými, a iné nie.


štruktúra vesmíru – súčasť predmetu kozmológie tvorená kopami a superkopami galaxií, obklopenými tmavou hmotou:

(Zdroj obr.: https://invivomagazin.sk/struktura-vesmiru-ake-je-nase-miesto-v-kozmickej-pavucine_454.html (22112020)).

Štruktúra vesmíru v kubickom výseku priestoru:

modrou farbou je zobrazené rozloženie hmoty

(predovšetkým tmavej hmoty).


študent – žiak strednej školy alebo poslucháč vysokej školy.

 :: študent filozofie.


štúdium magisterské ucelené vysokoškolské štúdium (štvor- až šesťročné), ktoré sa končí štátnymi skúškami a diplomovou prácou. Absolventi získavajú akademický titul „magister“, Mgr. (angl. magister's degree) (604;226).


štvorec – rovnobežník, ktorý má všetky strany rovnako dlhé a všetky uhly pravé, pričom

obvod štvorca: a = 4a;

plošný obsah štvorca: S = a2 = u2/2;

a uhlopriečka u = a 2 1,414a.

 :: geometria, matematika.


štvorka (matematika)číslica 4.

 :: sústava desiatová.


štvrtok – štvrtý deň v týždni, nasledujúci po strede a predchádzajúci piatku.


štýl (hudba) hudobný sloh, štýl v hudbe súhrn výrazových prostriedkov, tektonických princípov a ostatných znakov, ktoré určujú tvorivosť individuality alebo štýlovú epochu rozprestierajúcu sa v určitom historickom období (205;228).


štýl (štylistika) spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom, zákonitým usporiadaním a využitím jazykových i mimojazykových prostriedkov so zreteľom na tematiku, situáciu, funkciu a zámer autora (237;442).


štýl jazykový spôsob zostavovania alebo zostavenosti jazykového prejavu; je to „sústava jazykových prostriedkov, vybraná z celonárodného jazyka tak, aby slúžila na jazykový styk v istej oblasti spoločenskej práce a života“ (333;490).

 :: lingvistika, štýl jazykový umelecký.


štýl jazykový umelecký – sústava jazykových prostriedkov, vybraná z celonárodného jazyka tak, aby slúžila na jazykový styk v oblasti umeleckej literatúry. Vyznačuje sa tým, že využíva jazykové prostriedky na dorozumievanie, zaťažené esteticky. Výber jazykových prostriedkov je tu premenlivý a novátorský. V básnickom diele sa vyberajú prostriedky z rozmanitých štýlov, využívajú sa archaizmy, slová s citovou náplňou, neobvyklé spojenia slov a pod. Z toho vyplýva, že nie je možné študovať umelecký štýl ako celok. Je možné študovať iba štýlové prostriedky istého diela, istého autora, istej školy, básnickej skupiny a pod. (333;490 – 491).


štýl náučný – odborný štýl – základný štýl verejného styku tam, kde sa sprostredkúvajú pracovné informácie zverejňujú získané vedomosti a zaznamenávajú dôležité myšlienky nadobudnuté vedeckým výskumom, úvahami a skúsenosťami. Najzákladnejšou dištinktívnou črtou prejavov náučného štýlu, ktorou sa odlišuje od hovorového štýlu, je to, že vznikajú „v pokoji“, zatiaľ čo tie druhé, hovorové, „v prúde reči“.

Charakteristické vlastnosti náučného štýlu:

    • písomnosť,
    • monologickosť,
    • verejnosť,
    • pojmovosť,
    • presnosť,
    • zreteľnosť,
    • odbornosť.

Náučný štýl v oblasti vedy tenduje k matematizácii (cf. 167;108, 107).

:: jazyk odborný, literatúra náučná, náuka, prednáška, veda.


štýl vecný – objektívny, nepredpojatý, striezlivý, nestranný štýl.


štylistika gr. časť lingvistiky, ktorej predmetom je štýl.


šuchot zvuk vznikajúci nepravidelným chvením.


šúr – ten ktorý z močaristých lesov v oblasti medzi Bratislavou, Modrou a Bernolákovom, zlikvidovaných v historickej dobe, z ktorých sa zachoval iba fragment Šúr (pozri aj Prírodná rezervácia Šúr).

 :: Slovensko.


Šúr – Jurský Šúr geomorfologická časť Podunajskej roviny (v jej severnej časti), ktorú tvorí územie európskeho významu nachádzajúce sa v terénnej depresii na kontakte pohoria Malé Karpaty (konkrétnejšie pohoria Homoľské Karpaty) a Podunajskej nížiny. Táto terénna depresia vznikla vplyvom tektonických pohybov a akumulačnou činnosťou niekdajšej ramennej sústavy Dunaja; z juhu je zahradená dunajskou Bernolákovskou terasou, kumulujúcou vody pritekajúce z Malých Karpát.

Šúr je národná prírodná rezervácia s rozlohou 655 ha v katastrálnom území obce Svätý Jur. Súčasťou Šúru je Panónsky háj.

  I: Majzlan, O. Vidlička, Ľ: História vzniku Šúru a jeho ochrana.

 :: geografia, Slovensko.


Šúrsky les – časť Prírodnej rezervácie Šúr.


švagor manželov alebo manželkin brat, sestrin manžel.


Hlavná časť Š