Aristoteles


(druhá polovica 384 pr. n. l. Stageira na polostrove Chalkidiké – 322/1 pr. n. l. Chalkis na Euboii (asi 60 km severovýchodne od Atén)

– starogrécky filozof, ktorý organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky predchádzajúceho vývinu gréckej filozofie a vedy. Považuje sa za najväčšieho starovekého filozofa.

Jadro Aristotelovej filozofie tvorí jeho ontológia čiže náuka o súcne, ktorú nazýva prvá filozofia.

Odkazy:

abdukcia (Aristoteles), axiómy (Aristoteles),

cieľ konečný (Aristoteles),

človek múdry (Aristoteles), človek slobodný (Aristoteles),

dôkaz (Aristoteles),

filozofia (Aristoteles),

múdrosť (Aristoteles),

nekonečné (Aristoteles),

pamäť (Aristoteles), príčina (Aristoteles), princípy dokazovania (Aristoteles),

schopnosť učiť sa (Aristoteles), skúsenosť (Aristoteles),

údiv (Aristoteles), umenie (Aristoteles),

veda božská (Aristoteles), veda praktická (Aristoteles), veda teoretická (Aristoteles), vedenie (Aristoteles), vnemy zmyslové (Aristoteles), vnímanie (Aristoteles), vznik (Aristoteles),

zrak (Aristoteles)

Citované:

Aristoteles: Metafyzika (1973)

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia, filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká | Komentáre vypnuté na Aristoteles