filozofia
– činnosť zaoberajúca sa najvšeobecnejšími a enigmatickými (záhadnými) črtami entít a zároveň najvšeobecnejšími a záhadnými črtami svojej vlastnej činnosti. Vlastnosťou filozofie je jednota najväčšej všeobecnosti (univerzálnosti), záhadnosti (enigmatickosti) a zameranosti na seba samu (sebareflexívnosti).
Filozofiu tvorí súbor filozofických disciplín sebareflexívne sa zaoberajúcich entitami z hľadiska ich najvšeobecnejích čŕt a záhadnosti. Metóda filozofie je cieľavedomý systematický postup skúmania predmetu filozofie.
Onou znepokojivou, kontroverznou alebo pre niekoho lákavou enigmatickou stránkou predmetu a postupov filozofie je ich nevyčerpateľnosť, t. j. neustále unikanie niektorých stránok skúmaných entít alebo neočakávané vynáranie sa úplne nových aspektov predmetu filozofie, slovom vynáranie sa hranice, po ktorú siaha obzor flozofického poznania a použiteľnosť metód filozofie. To v krajných polohách niekedy vedie k opúšťaniu filozofie buď smerom uspokojenia sa s prístupmi špeciálnovednými (scientistické tendencie), alebo smerom zaujímania estetických či dokonca mystických postojov (esejistické a mystické tendencie). S vedomím rozhrania medzi filozofiou a špeciálnou vedou, filozofiou a umením a filozofiou a mystikou sa potom nastoľuje otázka špecifika filozofie a otázka jej zmyslu.
Popri členení na disciplíny sa filozofia najčastejšie rozdeľuje podľa vývinových období: filozofia staroveká, stredoveká, novoveká a súčasná.
Existujú aj ďalšie kritéria členenia filozofie:
– podľa ťažiskovej metódy: filozofie osnované fenomenologicky (fenomenológia, existencializmus, hermeneutika), logickoanalyticky (pozitivizmus, analytická filozofia) a špekulatívne (marxistické a náboženskofilozofické smery);
– podľa svetonázorovej orientácie: smery idealistické, materialistické a snažiace sa zaujať „neutrálnu“ pozíciu.
V súčasnosti sa presadzuje tendencia stierania alebo rozmazávania naznačených hraníc zväčša na báze kombinácie metód filozofického skúmania.
Podľa príslušnosti filozofie k tej ktorej svetovej kultúrnej tradícii sa zvykne rozlišovať medzi filozofiou západnou a filozofiou východnou. V dobe globalizácie však prívlastok „západná“ a „východná“ stráca geografický význam, ba dokonca sa postupne stiera aj sám rozdiel medzi nimi.
Ďalším kritériom rozlišovania je príslušnosť filozofie k tomu ktorému dominantnému kultúrnemu okruhu: filozofia euroseveroamerická, filozofia čínska, filozofia indická a filozofia arabská. Uvažuje sa aj o predkolumbovskoamerickom a subsaharskoafrickom smerovaní k filozofii, ktoré však stihlo dospieť nanajvýš do stavu akejsi protofilozofie, s akou sme sa stretli napríklad pri jej začiatkoch v Iónii.
Podľa národa resp. skupiny národov, v kultúre ktorého alebo ktorých sa vyvinula filozofia, sa rozlišujú národné filozofie: filozofia nemecká, filozofia francúzska, filozofia britská, filozofia americká, filozofia čínska, filozofia indická, filozofia ruská atď.
Filozofia je sebareflexívna zložka kultúry utvorivšia sa v procese genézy ega ľudského indivídua pri prechode od mýtu k logu v období nazývanom osová doba (800 – 200 pr. n. l.). Osud filozofie je spojený s osudom ľudského ega: vzniká ako podproces vznikania ľudského ega, vyvíja sa ako podproces jeho vývinu a zaniká ako podproces jeho rozpúšťania sa. Za fenomén, ktorý spustil proces genézy filozofie, sa považuje údiv (gr. thaumazein).
Obraz filozofie závisí od kategórií, ktoré intervenujú v tvorbe obrazu filozofie, a ich konfigurácie. Ak týmito intervenujúcimi kategóriami sú filozofické kategórie, vytvára sa filozofický obraz filozofie; ak týmito kategóriami sú špeciálnovedné kategórie, vytvára sa špeciálnovedný obraz filozofie, napríklad sociologický, metodologický, logický, psychologický atď.
Intervencia filozofických kategórií v procese tvorby obrazu filozofie je súčasťou filozofie filozofie, intervencia sociologických kategórií v tvorbe obrazu filozofie je súčasťou sociológie filozofie, intervencia metodologických kategórií v tvorbe obrazu filozofie je súčasťou metodológie filozofie, intervencia logických kategórií v tvorbe obrazu filozofie je súčasťou logiky filozofie, intervencia psychologických kategórií v procese tvorby obrazu filozofie je súčasťou psychológie filozofie atď.
Filozofia sama je predmetom metafilozofie. Sebareflexívne procesy filozofie tvoria filozofickú zložku metafilozofie. Ďalšími zložkami metafilozofie sú naznačené špeciálnovedné skúmania filozofie.
Odkazy:
Aristoteles, disciplína filozofická, entita, metóda filozofie, predmet filozofie
Internet:
filozofia, in: Wikipédia (slov,), filozofia, in: Wikipedie (heslo „filosofie“ (čes.))
