cieľ konečný (Aristoteles)
– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268).
Odkazy:
jeho prevzatie a koncepcia
– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268).
Odkazy:
24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia, filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká |
Komentáre vypnuté na cieľ konečný (Aristoteles)
© 2024 Pomocný slovník filozofie. Theme: Ari by Elmastudio. Proudly powered by WordPress.