Blog Archives
vnímanie (Aristoteles)
– prirodzená schopnosť, s ktorou sa rodia živé bytosti. U jedných nevzniká z tohto vnímania pamäť, u druhých vzniká. Preto sú tieto rozumnejšie a učenlivejšie než tamtie, ktoré si nič nemôžu pamätať (122;243). Odkazy: Aristoteles
zrak (Aristoteles)
– zmysel, ktorý uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami, a to nielen keď ide o naše konanie, ale dokonca aj vtedy, keď nič nezamýšľame robiť. A to preto, že tento zmysel viac než všetky ostatné napomáha naše poznanie a odhaľuje … Continue reading
vnemy zmyslové (Aristoteles)
– ľudia ich majú radi pre ne samy, nezávisle od úžitku, aký je z nich, a spomedzi nich najviac zrakové vnemy (122;243). Odkazy: Aristoteles, vedenie (Aristoteles)
Aristoteles
(druhá polovica 384 pr. n. l. Stageira na polostrove Chalkidiké – 322/1 pr. n. l. Chalkis na Euboii (asi 60 km severovýchodne od Atén) – starogrécky filozof, ktorý organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky predchádzajúceho vývinu gréckej … Continue reading
vedenie (Aristoteles)
– to, po čom všetci ľudia od prirodzenosti túžia; ukazuje to ich láska k zmyslovým vnemom. Vedenie získavajú ľudia skúsenosťou. Vedenie je poznanie prvej príčiny: „vtedy hovoríme o niekom, že vie, keď sa domnievame, že pozná prvú príčinu“. Vtedy si … Continue reading
Aristoteles: Metafyzika (1973)
Aristoteles Metafyzika, in: Antológia z diel filozofov 2 Od Aristotela po Plotina. Bratislava Pravda 1973 s. 243 – 491 Odkazy: Aristoteles
Husserl, E.: Karteziánské meditace (1968)
Husserl, Edmund Karteziánské meditace. Svoboda 1968 216 s.
Descartes, R. (Husserl, E.)
– najväčší francúzsky mysliteľ; poskytol fenomenológii nové podnety, a síce svojimi Meditáciami, ktorých štúdium malo priamy vplyv na to, že sa fenomenológia, ktorá bola už v procese vývoja, pretvorila do novej formy transcendentálnej filozofie (Husserl, E.: Karteziánské meditace (1968), 7).
štruktúra (Lévi-Strauss, C.)
– nevedomý rád štrukturujúci všetko vedomé; relačný systém, ktorý utvára kód zabezpečujúci vnútornú súvislosť skúsenostného sveta; vytvárajúcno pravidiel, ktorým sa človek podriaďuje bez toho, aby ich sám kládol. Štruktúra je asubjektívne transcendentálno alebo obsah uchopený vo svojej logickej organizácii. Zmyslom … Continue reading
Lévi-Strauss, Claude
(28. 11. 1908 Brusel – 30. 10. 2009 Paríž) – francúzsky etnológ, antropológ, sociológ, zakladateľ sociálnej antropológie a francúzskeho filozofického štrukturalizmu. Lévi-Strauss sa výskumne zameriaval v prvom rade na štruktúry myslenia a života spoločnosti, ktoré nezávisia od vedomia ani voľby ľudského … Continue reading
mytéma (Lévi-Staruss, C.)
– najmenšia jednotka mýtu (Frank, M.: Co je neostrukturalismus? (2000), 48). Odkazy: Lévi-Strauss, C.
substancia mýtu (Lévi-Strauss, C.)
– spočíva v príbehu, ktorý sa v ňom rozpráva (Frank, M.: Co je neostrukturalismus? (2000), 48). Odkazy: Lévi-Strauss, C.
Frank, M.: Co je neostrukturalismus? (2000)
Frank, Manfred Co je neostrukturalismus? Praha SOFIS ve spolupráci s vydavatelstvím PASTELKA 2000 434 s. ISBN 80-902765-1-5 (PASTELKA)
myšlienka
– psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia. Myšlienky sú obsahy vedomia (významové útvary a významové procesy), ako súdy alebo pojmy, súdenie, pojmotvorba. M. Frank píše: „… vědomí, které mám o svých psychických a mentálních aktech či stavech, je bezpochyby vždy … Continue reading
operácia
– pracovanie, práca, činnosť, úkon, krok. Operácia je časť alebo prvok činnosti, ktorý realizuje človek na základe vlastných schopností, zručnosti a pomocou nástrojov, strojov a automatov. Operácia je metodicky vykonaný a ukončený výkon, úkon, postup tvoriaci relatívne uzavretú fázu činnosti. … Continue reading
úkon
– jednoduchá súvislá činnosť, výkon; sústavu ustálených úkonov niekedy označujeme ako mechanizmus. Odkazy: operácia logická
operácia logická
– úkon (operácia), pomocou ktorého sa z už existujúcich daných myšlienok tvoria myšlienky nové. Definícia logickej operácie sa odlišuje podľa odborov, v ktorej sa táto definícia uskutočňuje, napríklad v matematickej logike sa logická operácia vymedzuje ako konštruovanie zloženého výroku z … Continue reading
úsudok
– logická operácia, myšlienkový postup, pri ktorom sa z jedného alebo niekoľkých súdov, nazvaných premisami úsudku, vyvodzuje nový súd (záver alebo dôsledok), logicky vyplývajúci z premís. Prechod od premís k záveru sa uskutočňuje podľa nejakého logického pravidla (pravidla usudzovania). Každý správny … Continue reading
abdukcia (Aristoteles)
– úsudok, ktorého vyššia premisa je istá a ktorého nižšia premisa je síce neistá, ale práve tak vierohodná ako záver alebo ešte vierohodnejšia. Abdukcia v tomto zmysle je teda pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu. Odkazy: Aristoteles
figmenta rationis
– duchovné predstavy.
Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie (1972)
Legowicz, Jan Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava Obzor 1972 668 s.
dĺžka
– rozmer niečoho v smere osi.
miera dĺžková
− miera na určovanie dĺžky.
meter
– základná jednotka dĺžkovej miery v metrickej sústave mier a váh. Značkou metra je m.
nadoblačie mysle (synkriticizmus)
– mlčanlivá, tichá, nenarušiteľná, nerozvlniteľná vrstva mysle, svedkyňa všetkého diania v nej a mimo nej, tichého i hlučného, pohybu i pokoja, akýchkoľvek počiatkov a ukončení i samej nevzniknuvšej bezpočiatkovosti. Ňou, touto vrstvou mysle splývame so skutočnosťou, sme ňou, pokiaľ nás, … Continue reading
ťažkosť (synkriticizmus)
– prekážky, nepríjemnosti, bolesti v synkriticizme tematizované v dvoch smeroch – 1. v chronickom (časovom, štandardnom) a 2. v perichronickom (bezčasovom, neštandardnom). 1. Chronický (časovostný) smer tematizuje ťažkosť ako niečo, s čím sa vyrovnávame postupne, v čase, a to tak, … Continue reading
výliterárňujúcno (synkriticizmus)
– výumeňujúcno na literárny spôsob, emergencia umeleckoliterárnej reality samozrejme v literárnom tvorivom procese „autora,“ ale aj (a možno ešte viac) za jeho hranicami v rámci recepcie (čítania a interpretácie) literárneho diela. Znamenitým spôsobom túto výliterárňujúcnostnú formu výumeňujúcna ilustrujú citáty z … Continue reading
výumeňujúcno (synkriticizmus)
– umelecká udalosť, dostavovanie sa umeleckej reality participáciou na umeleckej tvorbe, umeleckej recepcii, umeleckej performancii; synkriticky autentické umenie ako udalosť tvorená superpozíciou otvorenej množiny možných umeleckých príbehov alebo dianí, spomedzi ktorých sú dielové formy len jedným z typov. Umenie ako … Continue reading
umenie (synkriticizmus)
(čes. umění) – ten ktorý z prvkov množiny umení (artes) vrátane umenia ako diania synkrízy, diania prepletania sa tak či onak zastúpených/intenzívnych podprocesov tvorivého, praktickointerpretatívneho a receptívneho pretvárania esteticky neutrálneho alebo škaredého na krásne alebo menej krásneho na krajšie bez … Continue reading
Poznámka k zoznamu vpravo
Vpravo sú odkazy na články mimo týchto stránok. O synkriticizme sa hovorí v Glosári. Na články v češtine a iných jazykoch odkazujú pripojené skratky: angl. na text v angličtine čes. . . . . . . v češtine EB . … Continue reading
metóda synkriticizmu (synkriticizmus)
– synkritika ako vedome uskutočňovaná synkríza. Okrem nej v nadväznosti na fenomenologické postupy pôvodné (Husserlove) i recipované Heideggerom, Finkom, Patočkom, hermeneutikmi a postmodernými filozofmi synkriticizmus uskutočňuje synkritizáciu existujúcich metód, a síce tým, že 1. tieto metódy nereduktívne usúvzťažňuje odmietajúc klásť na … Continue reading
interkulturalita (synkriticizmus)
– synkríza (nereduktívne usúvzťažňovanie sa) kultúr a vývinových pásiem kultúr pri kontaktovaní sa kultúr a vývinových pásiem kultúr. Interkulturalita je rekreujúcno pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne etc. jednou kultúrou v kultúre druhej/v kultúrach druhých alebo jedným vývinovým pásmom kultúry … Continue reading
homo transcendens (synkriticizmus)
– prekračujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 1. téza synkriticizmu. Človek je v prvom rade homo transcendens (človek transcendujúci, prekračujúci), bytosť seba/prekračujúca, seba/prekračujúcno. Podstatou človeka je totiž transcendovanie, čiže prekračovanie hraníc medzi imanenciou a transcendenciou, v dôsledku čoho … Continue reading
Rodový erb
Erb rodu Piaček Pozri aj: herési és oláhsági Piacsek
homo amans (synkriticizmus)
– milujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 6. téza synkriticizmu. Najintenzívnejšiu formu objavenia alebo navodenia prirodzených väzieb vo svojej životnej situácii človek dosahuje v láske. Človek môže byť homo amans (človek milujúci). Synkríza izolovanej bytosti je contradictio in … Continue reading
