Blog Archives
gnozeológia synkriticistická (synkriticizmus)
– výskum kognitívnych významových útvarov (pocitov, vnemov, predstáv, pojmov, teórií etc.), ich štruktúry, utvárania sa (významotvorby), transformácií a nevyhnutných externých súvislostí ich štruktúry osnovaný na synkriticistickej ontológii kognitívneho významového diania ako podprocesu významového univerza. Synkriticistická gnozeológia je mocne ovplyvnená Husserlovou … Continue reading
funkcia estetická (synkriticizmus)
– uspokojujúcno estetických potrieb vyvolávaním estetických zážitkov, ku ktorému dochádza participáciou na premene škaredého na krásne, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na krásne čiže účasťou na estetickej vrstve kultúry. Zameraním sa uspokojujúcna estetických potrieb na ten ktorý aspekt (útvar, … Continue reading
filozofia synkritická (synkriticizmus)
– filozofická zložka alebo vrstva synkriticizmu odhaľujúca, skúmajúca a rozširujúca formy a cesty synkritickej praxe respektíve synkritického spôsobu života a vypracúvajúca ich filozofický a metodologický obraz. Synkritická filozofia má pre toho, kto sa s ňou stretne, slúžiť ako podklad sebaidentifikácie, … Continue reading
filozofia synkriticistická (synkriticizmus)
– otvorený súbor synkriticistických filozofických disciplín počnúc synkriticistickou ontológiou a jej základnou vrstvou – perichronozofiou. Synkriticistická filozofia je intenzifikovaná, systematicky vypracúvaná forma alebo etapa synkritickej filozofie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
filozofia filozofie synkriticistická (synkriticizmus)
– zložka synkriticistickej metafilozofie; súbor sebareflexívnych postupov a disciplín zameraných na odhaľovanie, skúmanie a rozmnožovanie filozofém s cieľom premieňania filozofie na zložku (vývinové pásmo) kultúry alebo udržiavanie statusu filozofie ako zložky kultúry. Filozofia (ani filozofia synkriticistická) totiž nie je samozrejmou … Continue reading
filozofia edukácie synkritická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu a komplementaristický smer filozofie edukácie, ktorý namiesto syntézy rôznych (aj vzájomne sa logicky vylučujúcich) smerov filozofie edukácie realizuje ich nereduktívne usúvzťažňovanie čiže synkrízu; synkritizácia filozofií edukácie na báze princípov synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
filozofia 21. storočia (synkriticizmus)
– filozofia, v ktorej vývine možno rozpoznať dve hlavné línie: 1. líniu trvania na vecnom a argumentatívnom filozofovaní už nerelegovanom čisto len do sféry analyticko-filozofických spôsobov filozofovania, ale pestovanom aj vo sfére označenej svojho času ako kontinentálna filozofia a 2. … Continue reading
filozofia (synkriticizmus)
– sebareflexívna zložka tej ktorej civilizácie spočívajúca v skúmaní miesta človeka vo svete z hľadiska najvšeobecnejších kategórií; podmienkou toho, aby sa filozofia stala aj súčasťou kultúry je dotiahnutie tohto skúmania do činnosti odhaľovania, výskumu a rozširovania predpokladov premeny spoločnosti na … Continue reading
filozoféma (synkriticizmus)
– ľubovoľná štrukturálna súčasť filozofie alebo prvok jej štruktúry (éma). Podľa synkriticizmu ňou môže byť aj sama filozofia. Hlavným nástrojom členenia filozofie na filozofémy respektíve vyčleňovania filozofém z nej je systémová analýza filozofie. K tomu však, aby sa uplatňovanie systémovej … Continue reading
etika synkriticistická (synkriticizmus)
– dôležitá disciplína synkriticizmu, výsledok synkritizácie etických učení; študuje dobro, zlo, ich rozlišovanie, transformáciu zla na dobro atď. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
estetika synkritická (synkriticizmus)
– synkritizovaná estetika, čiže estetika synkriticky transformovaná, podstúpivšia synkritizáciu; predpoklad estetiky synkriticistickej. Estetika synkritická študuje (vedno so synkritickými umenovedami) ematiku jednotlivých foriem, druhov a typov výumeňujúcna. Súčasťou predmetu synkritickej estetiky je estetická hodnota, hodnotenie a zhodnocovanie. Cf disciplína synkriticizmu, krásno (synkriticizmus), … Continue reading
estetika synkriticistická (synkriticizmus)
– intenzifikovaná, vedome a systematicky realizovaná synkritická estetika ako filozofické jadro synkritizovaných umenovedných disciplín (synkritickej literárnej vedy, synkritickej umenovedy, synkritickej muzikológie, synkritickej teatrológie, synkritickej filmológie, synkritickej vedy o architektúre, synkritickej vedy o výtvarnom umení atď., ako aj ich synkritizovaných subdisciplín) … Continue reading
epistemológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu skúmajúca poznanie predovšetkým sub specie kategórií synkrízy a synkritiky. Na rozdiel od širšie koncipovanej synkriticistickej gnozeológie sa v synkriticistickej epistemológii pozornosť sústreďuje v prvom rade na poznanie vedecké (vrátane jeho foriem podľa tej ktorej špeciálnovednej disciplíny, napríklad identifikácia … Continue reading
entita (synkriticizmus)
– čokoľvek tematizovateľné, čiže nielen podstata veci alebo sveta, ale aj to, čo na nej alebo na ňom z toho či onoho hľadiska nie je podstatné. Vidieť entity, akékoľvek entity, znamená mať bezvýberovú pozornosť, ktorá kolabuje na hranici ovládateľnosti. Za … Continue reading
enkláva kultúrna (synkriticizmus)
– ten ktorý z ostrovčekov kultúry, ktoré prežívajú v mŕtvom mori civilizácie z minulosti a vznikajú v jej náleve v súčasnosti a ktoré v podstate nezávisle jeden od druhého pretvárajú vo svojom dosahu a najmä vo svojom vnútri zlo na … Continue reading
enchrónia (synkriticizmus)
– intratemporálne (čiže vo vnútri času, intratemporálne bezčasiace) usúvzťažňujúcno minulosti (bolosti/bývalosti), prítomnosti a budúcnosti. Štrukturálny prvkom čiže émou enchrónie je enchronéma. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
enchronéma (synkriticizmus)
– druh perichronémy; éma čiže štrukturálna zložka enchrónie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
ematika (synkriticizmus)
– kompletná štruktúrna vybavenosť učitej entity, systém ém, napríklad pojmu filozofie a filozofie, pojmu človeka a človeka etc. Napríklad ematika pojmu človeka odhaľuje iný ontologický status ako ematika človeka. Táto odlišnosť ontologických statusov sa v synkriticizme neustále zdôrazňuje, pretože strata … Continue reading
éma (synkriticizmus)
– štrukturálna zložka, napríklad enchronéma je štrukturálnou zložkou čiže émou bezčasia, presnejšie jeho oblasti zvanej enchrónia. Usporiadaný súbor ém tvorí ematiku. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
egorea (synkriticizmus)
– jeden z prejavov egocentripetálnosti; podobná porucha ako logorea (gr. logorrhoea = chorobná uvravenosť, doslova: rečotok), no ešte horšia, pretože pri egotoku naše ego “hovorí” aj vtedy, keď zdanlivo mlčíme a trebárs “len” snívame, predstavujeme si, túžime, všakovako vajatáme, blúznime … Continue reading
egoizácia (synkriticizmus)
– rozbujnievajúcno ega v procese vývinu civilizácie. Tento proces sprevádza chradnutie zmysluplnosti komunikácie spočívajúce v jej redukcii na účelovosť vyúsťujúcu do manipulatívnosti kontaktov medzi ľudskými indivíduami a skupinami, k bezcitnosti alebo nulovému stupňu empatie. Efektom egoizácie je smrtonosnosť civilizácie a … Continue reading
egocentripetálnosť (synkriticizmus)
– aktívna sebastrednosť, krajná poloha hypertrofie ega, ktorá prakticky vyraďuje iné formy sociálnej interakcie ako hmotné; podstata zvecnenia ľudí, završujúca príčina smrti našej civilizácie. Na individuálnej úrovni sa v súčasnosti egocentripetálnosť prejavuje najzjavnejšie v podobe nezastaviteľného egotoku (pozri: egorea). Cf revolúcia … Continue reading
ego (synkriticizmus)
– pozri ja. Všetky ťažkosti našej civilizácie, všetky naše ťažkosti, všetky moje ťažkosti, všetky tvoje, jeho, jej ťažkosti, sa krútia okolo nášho: môjho tvojho, jeho, jej ega, jeho strachov a nádejí; pokiaľ tu bude ego, potiaľ tu budú ťažkosti. Až … Continue reading
dôležitosť (synkriticizmus)
– jadro fenoménu významu/zmyslu: dôležité (o. i. hodné pozornosti) je iba to, čo je. Dôležitým nie je ani to, čo bude, ani to, čo bolo, pokiaľ dôležitým nie je to, čo je. Ak nie je dôležité to, čo je, dôležitým … Continue reading
dominanta štruktúry genetická (synkriticizmus)
– vznik štruktúry, jeho príčiny a podmienky. Cf analýza systémová (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
dominanta štruktúry dynamická (synkriticizmus)
– vývin štruktúry, jeho príčiny (hybné sily) a podmienky. Cf analýza systémová (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
dodoizmus (synkriticizmus)
– žartovné označenie synkriticizmu podľa rodinného a priateľského oslovenia jeho autora prof. Jánom Albrechtom. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
dobro (synkriticizmus)
– uspokojovanie (uspokojujúcno) potrieb bez ubližovania (najmä druhým), uspokojujúcno našich potrieb bez toho, aby sa komukoľvek alebo čomukoľvek škodilo. Pretváranie zlého na dobré je podproces kultúry. Cf kultúra (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), škodenie (synkriticizmus).
dianie (synkriticizmus)
– postupnosť udalostí. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
dialóg (synkriticizmus)
– dôležitá súčasť predmetu synkriticizmu, na pôde ktorej vyrastá azda rozhodujúca možnosť jednak nereduktívneho usúvzťažňovania (synkrízy) polemizmu a agapizmu, jednak možnosť spiritualizácie polemizmu participantmi (v mysliach participantov) dialógu; možnosť nahradzovania polemizmu jeho významovým dvojníkom v mysliach účastníkov dialógu, v ktorom … Continue reading
diakríza (synkriticizmus)
(= diferancia) – opozitum k synkríze; oddeľovanie, rozpletanie, rozlišovanie sa, produkovanie diferencií, neznášanie sa. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
demokracia anegoidná (synkriticizmus)
– kultúrne spoločenstvo z politologického hľadiska; otvorená množina vzájomne nezávislých kultúrnych enkláv (osobností, spoločenstiev, etník) v mŕtvom mori civilizácie, vyznačujúcich sa popri kultúrnosti (= spôsobilosti pretvárať zlo na dobro etc.) viacerými kompetenciami, ako kompetenciou autoregulačnou, autoterapeutickou atď. Synkriticistická koncepcia anegoidnej … Continue reading
dejiny filozofie synkriticistické (synkriticizmus)
– disciplína synkriticistickej filozofie, bez ktorej by bolo nemysliteľné vybudovanie FILIT-u a rozvíjanie naň nadväzujúceho Pomocného slovníka filozofa, pretože synkritizovanými prostriedkami štandardných dejín filozofie umožňuje tvorbu obrazu diachronického rezu filozofiami svetových kultúrnych tradícií, najmä širokochápanej západnej/atlantickej (judaistickej, kresťanskej a islamskej), … Continue reading
deegoizácia (synkriticizmus)
(čes. deegoizace) – rozpúšťanie ja, cesta k anegoite, nezávislosti (slobode) a nadoblačiu mysle; deegoizácia sa uskutočňuje v rôznych kultúrach a rôznymi praktikujúcimi rôznymi spôsobmi; primeranosť tej ktorej cesty deegoizácie praktikujúcemu sa pravdepodobne nedostavuje a priori, ale treba ju objavovať tentatívne … Continue reading
danosť (synkriticizmus)
(čes. danost) – nepričinenosť jednotlivým človekom toho, čo nachádza v sebe alebo mimo seba. Cf celok predsynkriticky daného (synkriticizmus), dané (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
dané (synkriticizmus)
– to, čo tu je bez toho, aby sa o to pričinil jednotlivec; celok daného je to, čo máme na začiatku skúmania, to, z čoho vyberáme to, na čo zameriavame pozornosť, čo tematizujeme, čo sa môže stať témou; celok daného … Continue reading
človek (synkriticizmus)
(čes. člověk) – synkríza čiže nereduktívne usúvzťažňovanie sa jednotlivých aspektov respektíve prierezov zvaných homo, ich superpozícia. Človek je otvorená množina príbehov. Ontologickým špecifikom súcna zvaného človek je to, že sa môže stať tak obohacujúcnom ako aj ochudobňujúcnom bytia sveta; obohacujúcnom … Continue reading
časotvorba (synkriticizmus)
– pozri: chronogenéza. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
čas (synkriticizmus)
– synkríza bezčasového uplývajúcna prítomného do bolosti/bývalosti a nastávajúcna budúcnosti; čas bytní bezčasmo. Cf chronogenéza (synkriticizmus), ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
civilizácia (synkriticizmus)
(čes. civilizace) – replikácia zauzlovávania sa agapizmu a polemizmu, na rozdiel od kultúry, v ktorej sa nereduktívne usúvzťažňujú (synkritizujú); civilizácia je možnosť kultúry. Výskumom podmienok premeny tejto možnosti na skutočnosť sa zaoberá synkriticizmus Dôležitou pôdou premeny civilizácie na kultúru je … Continue reading
cesta chronická (synkriticizmus)
– cesta v čase; v synkriticizme sa tematizuje najmä v súvislosti s vyrovnávaním sa človeka s ťažkosťami, pri ktorom ide o vypĺňanie oblúka časového intervalu medzi nástupom ťažkosti a ustaním (odstránením) ťažkosti 1. problematizáciou (spiritualizáciou ťažkosti do podoby problému), 2. … Continue reading
celok predsynkriticky daného (CPD) (synkriticizmus)
– všetko to, čo je dané pred započatím skúmania v rámci synkriticizmu; v Husserlovej fenomenológii celku predsynkriticky daného zodpovedá predvedecký (alebo životný) svet (Lebenswelt, life-world). Cf dané (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
bytnenie (synkriticizmus)
– bezčasové pretrvávajúcno; napríklad o čase hovoríme, že bytní, pretože ak by sme hovorili, že “je”, opäť by sme sa museli pýtať, v akom čase je čas; čas bytní v bezčasí alebo bezčasmo. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
bytie človeka (synkriticizmus)
(čes. bytí člověka) – výbytňujúcno na spôsob človeka, ktorého podstatou je sebaprekračujúcno človeka a ďalšie formy transcendovania, ako napríklad prichádzanie na svet alebo umieranie (odchádzanie zo sveta); bytie človeka je synkríza všetkých foriem jeho (seba)prekračujúcna; maximom bytia človeka na svete … Continue reading
bytie (synkriticizmus)
(čes. bytí) – bezčasové výbytňujúcno, jeho výsledok i dianie; bytie spoluutvára predmet synkriticistickej ontológie. V rámci výbytňujúcna ide o výčasňujúcno (nastávanie a stávanie = vznikanie a zanikanie času), výpriestorňujúcno (nastávanie a stávanie priestoru), vývlastnostňujúcno (nastávanie a stávanie vlastností), vývzťahujucňúcno (nastávanie … Continue reading
bratislavskosť (synkriticizmus)
– špecifikum bratislavskej kultúrnej enklávy a bratislavského pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré a krásne, vyrastajúce z interkulturálneho dialógu nemeckého, maďarského, židovského, slovenského a ďalších prispievajúcnien kultúre … Continue reading
bolesť (synkriticizmus)
– generujúcno tej najpestrejšej palety nepríjemných pocitov, akú poznáme. Bolesť je druhom utrpenia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
agapológia (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu skúmajúca lásku; synkriticistická náuka o agapé; systematické rozvíjanie druhej pätice z desiatich téz synkriticizmu. Jej praktickou zložkou je agapistika. Cf milujúcno (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
agapizmus (synkriticizmus)
– milujúcnostný aspekt civilizácie alebo jej vývinové pásmo. Kardinálnym problémom synkriticizmu je problém vzťahu agapizmu a polemizmu a s ním súvisiaci problém vzťahu chronickej a perichronickej cesty vyrovnávania sa človeka s ťažkosťami. Cf bazálno archetypálne (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
agapistika (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, spočívajúca v pestovaní umenia milovať (artis amandi) i v náuke o tomto umení. Agapistika je praktickou zložkou agapológie. Cf milujúcno (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
agapé (synkriticizmus)
– milujúcno; predmet agapológie. Cf bazálno archetypálne (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
aditi (synkriticizmus)
– predčasové a predpriestorové dávajúcno bytia sveta a všetkého, čo je v ňom, ovládajúcno samého rta (večného usporadujúcna vesmíru), jedna z najstarších interpretácií transhorizontovej reality vo védach tematizovaná pod titulom bohyne Aditi resp. Adití. V západnej tradícii zodpovedá aditi Anaximandrovo … Continue reading
Absolútno (synkriticizmus)
– jedna z tradičných metafyzických interpretácií transhorizontovej reality, v ktorej ako ústredná intervenuje kategória odpútanosti a nezávislosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
Boh (synkriticizmus)
– jedna z najčastejších ak vôbec nie najčastejšia z interpretácií transhorizontovej reality nechávajúca v sebe intervenovať konfiguráciu týchto jadrových kategórií: podstatná odlišnosť (od sveta), trvalá prítomnosť (vo svete), aktívna zasahujúcnosť (do sveta a jeho diania), suverénnosť, osobnostnosť a stvoriteľskosť. Viac… … Continue reading
bezčasie (synkriticizmus)
(= perichrónia, achrónia; čes. bezčasí)1 – spojivo sveta a času, mimočasový pôvod času a súbor podmienok bytnenia času, jeho extáz (minulosti/bolosti/bývalosti, prítomnosti, budúcnosti) a ich jednoty; nepolapenosť v sieti času, bezmedzerie medzi tým, čo je, a tým, čo by mohlo … Continue reading
axiológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, spočívajúca v skúmaní hodnoty, hodnotenia, zhodnocovania na báze a prostriedkami synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
atemporalita (synkriticizmus)
– bezčasovosť (v synkriticizme zväčša z praktického hľadiska, ako predmet atemporalistiky). Cf aj: achrónia (synkriticizmus), bezčasie (synkriticizmus), perichrónia (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
atemporalistika (synkriticizmus)
– umenie zbezodkladniť konanie dobra alebo krásy; náuka o atemporalite, no najmä jej praktikovanie v intenciách synkriticizmu ako spôsobu života. Atemporalistika je praktická zložka/vrstva perichronozofie. Cf bezčasie (synkriticizmus), perichrónia (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), ťažkosť (synkriticizmus).
artistika synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu spočívajúca v pestovaní umení (artes) alebo schopností ľudského indivídua ako predpokladov jeho kultivácie na člena kultúrneho spoločenstva a synkritika, t. j. cieľavedomé nereduktívne usúvzťažňovanie, týchto umení ľudskými indivíduami; synkriticistická artistika je vlastne cesta (spôsob) cieľavedomej (seba)kultivácie človeka; … Continue reading
artes (synkriticizmus)
– množina umení alebo schopností človeka pestovaná synkriticistickou artistikou; množina umení, ktoré si človek môže osvojovať, je otvorená: ars amandi, ars docendi, ars educandi, ars moriendi, ars tacendi, ars vivendi, … . Cf synkriticizmus (synkriticizmus), umenie (synkriticizmus).
apeiron (synkriticizmus)
– transhorizontová realita v poňatí Anaximandra. Z mimoeurópskych filozofických tradícií mu napríklad v indickom myslení zodpovedá aditi. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
antropológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu skúmajúca človeka; systematické rozvíjanie prvej pätice z desiatich téz synkriticizmu. Fundamentom synkriticistickej antropológie ako synkriticistickej filozofie človeka je synkriticistická ontológia človeka zaoberajúca sa bytím človeka čiže výčlovečňujúcnom. Synkriticistická antropológia je systematicky sebareflexívne rozpracúvaná synkritická antropológia. Cf synkriticizmus … Continue reading
anegoita (synkriticizmus)
– stav rozpustenosti ja; výsledok deegoizácie; žiarivé prázdno obklopované ustávaním utrpenia a sprevádzané ustaľovaním sa mysle v jej nadoblačí. Pozoruhodným efektom anegoity je ekonomika žičlivosti. Cf ekonomika žičlivosti (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
analýza systémová (synkriticizmus)
– skúmanie štruktúry systému z hľadiska jej momentálneho prierezu, genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutných externých súvislostí; pri aplikácii systémovej analýzy v rámci synkriticizmu si treba popri zachovávaní štandardných požiadaviek na ňu kontinuálne uvedomovať ontologický rozdiel statusu jej predmetu a … Continue reading
Akála (synkriticizmus)
– hlavný pojem sikhizmu, ktorý je výsledkom interpretácie transhorizontovej reality pri intervencii kategórie bezčasia ako ústrednej. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
zmysel (synkriticizmus)
– vyjadrená alebo nevyjadrená (napríklad len prežívaná) náplň manifestácie sveta v ľudskom vedomí; vyjadrené zložky zmyslu sú významom; jadrom zmyslu je dôležitosť; svet je ontologicky bohatší o zmysel a chudobnejší, keď zmysel chýba; svet môžeme obohacovať už tým, že ho … Continue reading
ja (synkriticizmus)
– hlavný predpoklad replikovania starého; odstrániť tento predpoklad možno deegoizáciou; replikovanie ja, ega, korešponduje s replikovaním civilizácie, pozri smrť civilizácie. Ja je predmetom skúmania synkriticistickej egológie ako súčasti synkriticistickej antropológie a sčasti aj synkritizovanej psychológie. Názorným zviditeľnením a zhmotnením ega … Continue reading
intelektuál (synkriticizmus)
– vy(na)kladač intelektuálnej práce čiže práce vysvetľujúcej, že a ako sa má zmeniť – ale iba druhý i druhí. Intelektuál je osobnosť schopná koncipovať a niekedy aj zorganizovať zmeny druhých, zmeny celých spoločností a spoločenských systémov, tí najväčší intelektuáli dokážu koncipovať … Continue reading
Ako porozumieť Krišnamurtimu
Táto otázka, otázka z nadpisu tohto článku 1, je zle postavená. Niet nijakej cesty 2 totiž, nijakého „ako“, ktoré by nás mohlo priviesť k pochopeniu Krišnamurtiho 3, k pochopeniu Krišnamurtiho textov. Pokiaľ je tu cesta 4, potiaľ je tu vzdialenosť medzi nami a Krišnamurtim, … Continue reading
Pokračovanie úvodu
[menej] Údaje o Pomocnom slovníku filozofa možno nájsť v článku Charakteristika slovníka. Na stránke sa ďalej podávajú informácie o filozofii vôbec, jej zdrojoch a kontexte. Slovník i obsah stránky sa opierajú o autorovu koncepciu synkriticizmu. Ďakujeme za návštevu
inštitúcia spoločenská (synkriticizmus)
– štandardná spoločenská forma odkladajúcna zmeny. Keďže sa však zmena skôr alebo neskôr naozaj aj žiada (povedzme v dôsledku znižovania veku zmasakrovaných streľbou), vytvára sa metainštitúcia, ktorá by mala konečne zabezpečiť zmenu prekonaním jej odkladania pôvodnou inštitúciou. No metainštitúcia je … Continue reading
boj (synkriticizmus)
– jeden z najtriviálnejších aspektov sveta a života v ňom; prejav archetypu polemos. Je neodstrániteľný podobne ako smrť alebo utrpenie; dá sa však transcendovať, a síce perichronickou cestou. Ťažkosti s bojom tkvejú v skutočnosti, že eventuálnym víťazstvom nad „nepriateľom“ zakaždým … Continue reading
bezpodmienečnosť kultúry (synkriticizmus)
– nepodmieňovanie pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne ničím ako aj ničím neobmedzená možnosť tohto pretvárania čiže kultúry. Premieňať zlo na dobro alebo škaredé na … Continue reading
dekonštrukcia (synkriticizmus)
– hravé rozkolísavajúcno rozkolísavaným vyúsťujúce do nových výhľadov. Cf metóda synkriticizmu (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
bazálno archetypálne (synkriticizmus)
– súbor možných vývinových pásiem civilizácií na svete vrátane možných spôsobov ich sebazničenia alebo ich sebaprekročenia v smere rozvinutia sa tých ktorých kultúr. Útvary, ktoré tvoria archetypálne bazálno, sa nazývajú archetypy čiže univerzálne transcendentálne umožňujúcna tých ktorých civilizácií, ich povahy, smerov … Continue reading
systém
– celok skladajúci sa z častí, medzi ktorými existujú väzby. Usporiadanie týchto častí a väzieb medzi nimi je štruktúra systému. Relatívne oddelenou a rozlíšiteľnou časťou systému je podsystém. Množina hraničných podsystémov tvorí hranicu systému. Množina prvkov alebo systémov za hranicou … Continue reading
hranica systému
– množina hraničných podsystémov systému. Odkazy: systém
okolie systému
– množina prvkov alebo systémov, ktoré sú za hranicami systému a sú so systémom vo vzťahu interakcie. Odkazy: systém
výstup systému
– množina väzieb, ktorými systém pôsobí na okolie. Odkazy: systém
vstup systému
– množina väzieb, prostredníctvom ktorých okolie pôsobí na systém. Odkazy: systém
metóda
– ľudská cieľavedomá činnosť tvorená konečnou postupnosťou krokov po ceste od východiska/východísk k cieľu/cieľom v konečnom čase. Táto činnosť sa môže vykonávať v oblasti praktickej alebo v oblasti myšlienkovej, v súlade s čím sa potom hovorí o metódach praktických a … Continue reading
kontrafaktualita
– vlastnosť výpovede o nejakej udalosti, ktorá sa nestala, ale mohla by sa stať, keby sa veci vyvíjali ináč, ako sa v skutočnosti (fakticky) vyvíjali. Nejaký výrok sa vyznačuje kontrafaktualitou čiže je kontrafaktuálny vtedy, keď vypovedá o situácii, ktorá nenastala, … Continue reading
lokalita (fyzika)
– predpoklad, že nijaké pôsobenie sa nemôže šíriť rýchlejšie ako rýchlosť svetla vo vákuu.
nanofyzika
– časť fyziky pevných látok skúmajúca vlastnosti látky v nanometrových rozmeroch. S úvahami o možnosti manipulovania s jednotlivými atómami v nanometrových rozmeroch prišiel prvýkrát Richard Feynman v roku 1959. Internet: nanofyzika, in: Glosář Aldebaran
epistemológia
– filozofická disciplína skúmajúca poznanie. Epistemológia venuje osobitnú pozornosť vedeckému poznaniu. Odkazy: disciplína filozofická
rozlišovanie
– odhaľovanie rozdielov. Odkazy: metóda filozofie
súcno
– jestvujúca entita. Odkazy: entita, ontológia
bytie
– umožňujúcno súcna čiže súbor podmienok jeho vzniku, trvania a zániku. Odkazy: ontológia
predmet filozofie
– najvšeobecnejšie vlastnosti a súvislosti entít. Odkazy: filozofia
metóda filozofie
– rozlišovanie medzi entitami, medzi ich vlastnosťami, medzi ich súvislosťami a tvorba filozofických pojmov. Odkazy: filozofia, metóda
filozofia
– činnosť zaoberajúca sa najvšeobecnejšími a enigmatickými (záhadnými) črtami entít a zároveň najvšeobecnejšími a záhadnými črtami svojej vlastnej činnosti. Vlastnosťou filozofie je jednota najväčšej všeobecnosti (univerzálnosti), záhadnosti (enigmatickosti) a zameranosti na seba samu (sebareflexívnosti). Filozofiu tvorí súbor filozofických disciplín sebareflexívne … Continue reading
ontológia
– filozofická disciplína skúmajúca entitu, bytie a súcno. Odkazy: bytie, entita, filozofia, súcno, vlastnosť Internet: Ontology in: Baldwin, J. M.: Dictionary of Philosophy and Psychology
disciplína filozofická
– časť filozofie zaoberajúca sa nejakými entitami, napríklad ontológia, epistemológia, sociálna filozofia, etika, axiológia, estetika. K uvedeným filozofickým disciplínam sa pripája otvorený súbor filozofických disciplín zvaných genitívne filozofie čiže filozofie toho či onoho, ako filozofia človeka, filozofia prírody, filozofia Boha, … Continue reading
entita
– čokoľvek tematizované, tematizovateľné alebo netematizovateľné; čokoľvek, o čom sa dá alebo nedá uvažovať, čokoľvek, čo jestvuje a čokoľvek, čo nejestvuje. Jestvujúca entita je súcno. To, čo umožňuje jestvovanie entity, je bytie. Odkazy: bytie, ontológia, súcno, vlastnosť
vlastnosť
– črta nejakej entity zaraďujúca ju do nejakej triedy entít a odlišujúca ju od iných entít. Vlastnosti sa delia podľa rôznych kritérií; napríklad podľa oddeliteľnosti od entity sa rozlišuje vlastnosť od entity neoddeliteľná a vlastnosť od entity oddeliteľná. Neoddeliteľná vlastnosť entity … Continue reading
ad hoc
– pre tento prípad.
ad absurdum
– do nezmyselnosti.
ab ovo
– od začiatku (doslovne: od vajca).
pamäť (Aristoteles)
– u ľudí z nej vzniká skúsenosť; lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (122;243). Odkazy: Aristoteles
schopnosť učiť sa (Aristoteles)
– schopnosť, bez ktorej sú rozumné tie živočíchy, ktoré nemôžu počuť zvuky, napríklad včela, a ak je ešte iný takýto druh živočíchov. Naproti tomu schopnosť učiť sa majú všetky tie živočíchy, ktoré majú pamäť a vedia vnímať aj zvuk (122;243). … Continue reading
