Pomocný slovník filozofie je hypertextový dokument prezentujúci informácie o filozofii a jej okolí. Jeho poslaním je slúžiť študujúcim ako nástroj predbežnej orientácie v problematike. Prehĺbenie umožňujú ďalšie zdroje.

Slovník tvoria hypertextovo prepojené články priamo dostupné zo Vstupu.

Hlavná časť obsahuje zoznam názvov a ich alternatív odkazujúcich na články s témami zväčša tradične zaraďovanými do filozofických slovníkov.

Dodatok obsahuje zoznam názvov odkazujúcich na články skôr mimofilozofického obsahu.

Index je zoznamom abecedne usporiadaných dielov hlavnej časti slovníka.

Kliknutie na Search otvorí vyhľadávacie okno.

Chronológia obsahuje časové údaje.

Zoznam literatúry uvádza položky filozofickej literatúry, na ktoré nadväzuje Ďalšia literatúra.

Použité skratky obsahujú vysvetlenie významu skratiek, ktoré sa používajú v tomto slovníku.

Usporiadanie slovníka tak umožňuje pristupovať k náplni filozofie a jej zložkám

    1. abecedne,
    2. chronologicky,
    3. systémovo-analyticky.

Za názvom filozofémy alebo parafilozofémy môže v zátvorke nasledovať údaj o ich proveniencii (filozof, vedec, umelec, smer, škola, svetonázor, vedecká disciplína, druh umenia a podobne), napr. Boh (teizmus), Boh (ateizmus).

Prístup k témam sa riadi žičením inakosti.

Zmyslom istej redundantnosti slovníka je uľahčiť pochopenie zmyslu. Už to, že sa napríklad na nejakú vec pozrieme optikou cudzojazyčného slova a vzápätí (napriek tomu, že cudzojazyčnému slovu „dobre“ rozumieme) aj prizmou slova materského jazyka (o ktorom sa nám mimochodom takisto môže zdať, že mu dobre rozumieme), nám môže poodhaliť rúško zmyslu danej veci na základe nezriedka rozdielnej etymológie slov, ktorými je vec pomenovaná. Ono slávne tacitné vedenie, ktorým sa vyznačovali takí bi-, tri- alebo polylingvisti, akým bol Ján Albrecht, ich minucióznosť v pohľade na svet, rozpoznateľná naozaj snáď iba šťastlivcami pri bezprostrednom kontakte s nimi, v rozhovore s nimi, v pohľade na nich, na ich tvár, gestá a preciťujúc celú chemistry stretnutia v ich čarovnej popoludňajšej pracovni, si môžeme snáď aspoň v zlomku priblížiť odvahou (a trpezlivosťou) pri nahliadaní významu zdanlivo známych alebo bežných slov. A takáto trpezlivosť bola jednou z cností veľkých milovníkov slov. A čo toto všetko má spoločné s filozofickým slovníkom? No predsa to, že rozlišovanie a konkrétne  rozlišovanie významov slov a ich konštituentov je východisková činnosť filozofova.

Pôvodná verzia slovníka s názvom FILIT vznikla digitalizáciou osobnej kartotéky autora a v 90. rokoch minulého storočia bola inkorporovaná do Wikipédie. Na ňu nadviazalo niekoľko verzií Pomocného slovníka filozofa, prístupného teraz pod titulom Pomocný slovník filozofie.

Slovník je ako načrieť čajovou lyžičkou do oceánu významového univerza ľudstva, kiež zaúčinkuje na vás pocit jeho bezmedzna.


Schéma slovníka: