Pomocný slovník filozofie je hypertextový dokument prezentujúci informácie o filozofii a jej okolí. Jeho poslaním je slúžiť študujúcim ako nástroj predbežnej orientácie v problematike (nemožno ho používať ako normatívnu príručku); od textov článkov netreba očakávať striktné definície, nezriedka ide len o voľný opis, synonymum, slúžiace ako reťazec odkazujúci na ďalšie články. Prehĺbenie umožňujú ďalšie zdroje a upresnenie články s nadpisom, obsahujúcim v zátvorke zdroj, tu už niekedy aj s náznakom definície.


O vstupnej obrazovka on-line verzie slovníka


Obsah slovníka tvoria hypertextovo prepojené články priamo dostupné zo Vstupu.

Štruktúra slovníka zohľadňuje skutočnosť, že filozof (a možnože i študent filozofie) dnes zväčša nežije v sude, v jaskyni a podobne (i keď sa nedá vylúčiť, že ich tam niektorá vlna covidu zaženie), ale pohybuje sa v prostredí, v ktorom sa potrebuje aspoň sčasti orientovať a ktoré predstavuje súčasť celku predfilozoficky daného, rozprestierajúceho sa pred ním, okolo neho a v ňom samom v okamihu, keď začína filozofovať. Slovník preto zahrnuje aj články týkajúce sa mimofilozofických oblastí:


Register Hlavnej časti obsahuje zoznam názvov a ich alternatív odkazujúcich na články s témami zväčša tradične zaraďovanými do filozofických slovníkov.


Register Dodatku obsahuje zoznam názvov odkazujúcich na články (pri prvom priblížení) skôr mimofilozofického obsahu.


Rozdelenie slovníka na Hlavnú časť a Dodatok  je skôr arbitrárne a jeho dôvodom je podporovať koncentrovanosť pozornosti používateľa na tematiku filozofickú, pokiaľ mu ide o štúdium filozofie. Dodatková časť ponúka možnosť eventuálnej konzultácie ohľadne parafilozofických tém.

Rozdelenie slovníka však do značnej miery je v rozpore s dnešným stavom čoraz intenzívnejšej transdisciplinárnej spolupráce dokonca za hranicami z jednej strany filozofie a z druhej strany špeciálnych vied, ako to plasticky ilustrujú napríklad kognitívne vedy, ktoré by pokojne mohli byť uvedené aj v Hlavnej časti. Rozdelenie sa napriek tomu zachovalo najmä z dôvodu veľkého množstva elementárnych mimofilozofických poznatkov, ktoré by zbytočne zneprehľadňovali orientáciu vo filozofickej časti slovníka.


Názvy článkov sú buď prosté čiže bez uvedenia zdroja výkladu významu alebo opatrené uvedením zdroja výkladu významu v zátvorke, napr. idiosynkrázia, idiosynkrázia (medicína), idiosynkrázia (psychológia) atd.


Kliknutie na Hľadať otvorí vyhľadávacie okno.

V prípade (spomaleného pripojenia na internet), keď kliknutie na toto tlačidlo vráti oznámenie „Word list not ready yet. Please wait until the word list is fully downloaded“, prehľadávať sa dá nástrojom „Nájdi na stránke“ zariadenia, na ktorom je slovník nainštalovaný alebo si možno stiahnuť pdf-verziu slovníka TU.


Chronológia obsahuje časové údaje.


Zoznam literatúry uvádza položky filozofickej literatúry, na ktoré nadväzuje Ďalšia literatúra.


Použité skratky obsahujú vysvetlenie významu skratiek, ktoré sa používajú v tomto slovníku. Napr.

Za značkou D: sa uvádzajú názvy textov autorov v chronologickom poradí; ide o tematiku textov, nerozlišuje sa, či ide o knihu alebo iný text, pretože sa sleduje vývin záujmu autora.

Za značkou I: sú odkazy na sieť.

Za značkou :: sú odkazy na ďalšie relevantné články.


Externé zdroje obsahujú odkazy najmä na filozofické encyklopédie a slovníky.


Poznámka k obsahovej náplni slovníka


Usporiadanie slovníka umožňuje pristupovať k náplni filozofie a k jej zložkám (filozofémam)


    1. abecedne,
    2. chronologicky,
    3. systémovo-analyticky.


Z uvedeného tretieho hľadiska je slovník koncipovaný ako výskumný nástroj metafilozofie, v rámci ktorej sa podáva skica systému filozofie.


Prístup k témam sa riadi žičením inakosti.


Zmyslom istej redundantnosti slovníka je uľahčiť pochopenie zmyslu. Už to, že sa napríklad na nejakú vec pozrieme optikou cudzieho slova a vzápätí (napriek tomu, že cudzojazyčnému slovu „dobre“ rozumieme) aj prizmou slova materinského jazyka (o ktorom sa nám mimochodom takisto môže zdať, že mu dobre rozumieme), nám môže poodhaliť rúško zmyslu danej veci na základe nezriedka rozdielnej etymológie slov, ktorými je vec pomenovaná. Ono slávne tacitné vedenie, ktorým sa vyznačovali takí bi-, tri- alebo polylingvisti, akým bol Ján Albrecht, ich minucióznosť v pohľade na svet, rozpoznateľná naozaj snáď iba šťastlivcami pri bezprostrednom kontakte s nimi, v rozhovore s nimi, v pohľade na nich, na ich tvár, gestá a preciťujúc celú chemistry stretnutia v ich čarovnej popoludňajšej pracovni, si môžeme snáď aspoň v zlomku priblížiť odvahou (a trpezlivosťou) pri nahliadaní významu zdanlivo známych alebo bežných slov. A takáto trpezlivosť bola jednou z cností veľkých milovníkov slov. A čo toto všetko má spoločné s filozofickým slovníkom? No predsa to, že rozlišovanie a konkrétne rozlišovanie významov slov a ich konštituentov je východisková činnosť filozofova.

V texte článkov sa pomerne často vyskytujú výrazy typu dávajúcno sa, umožňujúcno, milujúcno..., cieľom zavedenia ktorých je upozorniť na to, že v danom článku ide o súbor alebo komplex procesov alebo dianí a ich vyústení, tvoriacich zväčša celok vyčlenený z reality a daný pred tým, než sa začne niektorý prvok, aspekt, vzťah alebo proces z neho vyzdvihovať, opisovať a skúmať, celok ktorý označujeme termínom celok daného, celok predvedecky daného ap.

Zbehlejšiemu používateľovi slovníka sa obsah nejedného článku (najmä v počiatočných fázach vývoja slovníka, ktorý je a navždy zostane work in progress) môže zdať truizmom alebo prosto položkou jazykového slovníka, no netreba zabúdať na to, že aj ten najjednoduchší, najsamozrejmejší, najbanálnejší prípad môže byť podnetom na uvedomenie si prekvapujúcej súvislosti; v tom spočíva aj jedna z funkcií hypertextovosti textu.


Pôvodná verzia slovníka, jeho skica s názvom FILIT vznikla digitalizáciou osobnej kartotéky autora a v 90. rokoch minulého storočia bola inkorporovaná do Wikipédie. Na ňu nadviazalo niekoľko verzií Pomocného slovníka filozofa, prístupného teraz pod titulom Pomocný slovník filozofie.


Slovník je ako načrieť čajovou lyžičkou do oceánu významového univerza ľudstva, kiež zaúčinkuje na vás pocit jeho bezmedzna.


Hoci autor1) slovníka zastáva názor, že filozofia (cf filozofia (synkriticizmus)) je skôr súbor otázok, na ktoré odpoveď môže dať koniec koncov až život, v slovníku sa odpovede na otázky používateľa predsa len nájdu, napr. na otázku, aký je zmysel života človeka (Kedy a do akej miery má môj život alebo akákoľvek moja činnosť alebo činnosť organizácie, v ktorej pracujem, zmysel?), sa odpovedá, že zmyslom života človeka atď. je participácia na kultúre (cf matie zmyslu). No v súlade s vyššie spomenutým princípom žičenia inakosti autor sa poteší, keď si používateľ predsa len nájde svoju vlastnú odpoveď. Cieľom slovníka je počítačová podpora hľadania tejto odpovede.


Pomocný slovník filozofie implementuje sieť významových útvarov a významových procesov tvoriacu štruktúru významového univerza, v rámci ktorého osobitne vyzdvihuje alebo vyčleňuje filozofické významové univerzum.

Slovník sa vyvíja (rozpracúva) do podoby akéhosi slovníka slovníkov, čo možno pozorovať na pretváraní sa odkazov za článkami slovníka (za značkou ::) na registre oblastí reprezentovaných článkami, pozri napr. register k článku ontológia, logika, história, fyzika, chémia, biológia, psychológia. matematika, právo, lingvistika atď.


_____________________

1) Autorovo stanovisko je totožné so synkriticizmom.