Pomocný slovník filozofie je hypertextový dokument prezentujúci informácie o filozofii a jej okolí. Jeho poslaním je slúžiť študujúcim ako nástroj predbežnej orientácie v problematike. Prehĺbenie umožňujú ďalšie zdroje a upresnenie články s nadpisom, obsahujúcim v zátvorke zdroj.

Slovník tvoria hypertextovo prepojené články priamo dostupné zo Vstupu.

Hlavná časť obsahuje zoznam názvov a ich alternatív odkazujúcich na články s témami zväčša tradične zaraďovanými do filozofických slovníkov.

Dodatok obsahuje zoznam názvov odkazujúcich na články skôr mimofilozofického obsahu.

Rozdelenie slovníka na tieto dve hlavné časti je skôr arbitrárne a jeho dôvodom je podporovať koncentrovanosť pozornosti používateľa na tematiku filozofickú, pokiaľ mu ide o štúdium filozofie. Dodatková časť ponúka možnosť eventuálnej konzultácie ohľadne parafilozofických tém.

Názvy článkov sú buď prosté čiže bez uvedenia zdroja výkladu významu alebo opatrené uvedením zdroja výkladu významu v zátvorke, napr. idiosynkrázia, idiosynkrázia (medicína), idiosynkrázia (psychológia) atd.

Index je zoznamom abecedne usporiadaných dielov hlavnej časti slovníka.

Kliknutie na Search otvorí vyhľadávacie okno.

Chronológia obsahuje časové údaje.

Zoznam literatúry uvádza položky filozofickej literatúry, na ktoré nadväzuje Ďalšia literatúra.

Použité skratky obsahujú vysvetlenie významu skratiek, ktoré sa používajú v tomto slovníku.


Usporiadanie slovníka tak umožňuje pristupovať k náplni filozofie a jej zložkám (filozofémam)

    1. abecedne,
    2. chronologicky,
    3. systémovo-analyticky.

Z tohto ostatného (tretieho) hľadiska je slovník koncipovaný ako výskumný nástroj metafilozofie, v rámci ktorej sa podáva skica systému filozofie.


Prístup k témam sa riadi žičením inakosti.

Zmyslom istej redundantnosti slovníka je uľahčiť pochopenie zmyslu. Už to, že sa napríklad na nejakú vec pozrieme optikou cudzojazyčného slova a vzápätí (napriek tomu, že cudzojazyčnému slovu „dobre“ rozumieme) aj prizmou slova materského jazyka (o ktorom sa nám mimochodom takisto môže zdať, že mu dobre rozumieme), nám môže poodhaliť rúško zmyslu danej veci na základe nezriedka rozdielnej etymológie slov, ktorými je vec pomenovaná. Ono slávne tacitné vedenie, ktorým sa vyznačovali takí bi-, tri- alebo polylingvisti, akým bol Ján Albrecht, ich minucióznosť v pohľade na svet, rozpoznateľná naozaj snáď iba šťastlivcami pri bezprostrednom kontakte s nimi, v rozhovore s nimi, v pohľade na nich, na ich tvár, gestá a preciťujúc celú chemistry stretnutia v ich čarovnej popoludňajšej pracovni, si môžeme snáď aspoň v zlomku priblížiť odvahou (a trpezlivosťou) pri nahliadaní významu zdanlivo známych alebo bežných slov. A takáto trpezlivosť bola jednou z cností veľkých milovníkov slov. A čo toto všetko má spoločné s filozofickým slovníkom? No predsa to, že rozlišovanie a konkrétne  rozlišovanie významov slov a ich konštituentov je východisková činnosť filozofova.

Zbehlejšiemu používateľovi slovníka sa obsah nejedného článku (najmä v počiatočných fázach vývoja slovníka, ktorý je a navždy zostane work in progress) môže zdať truizmom alebo prosto položkou jazykového slovníka, no netreba zabúdať na to, že aj ten najjednoduchší, najsamozrejmejší, najbanálnejší prípad môže byť podnetom na uvedomenie si prekvapujúcej súvislosti; v tom spočíva aj jedna z funkcií hypertextovosti textu.

Pôvodná verzia slovníka, jeho skica s názvom FILIT vznikla digitalizáciou osobnej kartotéky autora a v 90. rokoch minulého storočia bola inkorporovaná do Wikipédie. Na ňu nadviazalo niekoľko verzií Pomocného slovníka filozofa, prístupného teraz pod titulom Pomocný slovník filozofie.

Slovník je ako načrieť čajovou lyžičkou do oceánu významového univerza ľudstva, kiež zaúčinkuje na vás pocit jeho bezmedzna.

Hoci autor1) slovníka zastáva názor, že filozofia (cf filozofia (synkriticizmus)) je skôr súbor otázok, na ktoré odpoveď môže dať koniec koncov až život, v slovníku sa odpovede na otázky používateľa predsa len nájdu, napr. na otázku, aký je zmysel života človeka (Kedy a do akej miery má môj život alebo akákoľvek moja činnosť alebo činnosť organizácie, v ktorej pracujem, zmysel?), sa odpovedá, že zmyslom života človeka atď. je participácia na kultúre (cf matie zmyslu). No v súlade s vyššie spomenutým princípom žičenia inakosti autor sa poteší, keď si používateľ predsa len nájde svoju vlastnú odpoveď. Cieľom slovníka je počítačová podpora hľadania tejto odpovede, pokiaľ používateľ ešte väzí v putách tohto hľadania.


Schéma slovníka:


_____________________

1) Autorovo stanovisko je totožné so synkriticizmom.